{"guid": "90810f70-7cc9-422a-b420-cd8086e2ff26:bde750b0-1cbf-4400-940f-d90f23717b5d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1122207641.7", "spisova_znacka": "B1-39Cb/73/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/73/2022 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 27. februára 2025, sp. zn. B1-39Cb/73/2022, ECLI:SK:MSBA3:2025:1122207641.7", "identifikacne_cislo": "1122207641", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Lucia Hatalová", "sudca_id": 1169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-hatalova-1169", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-2009/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-27.odsek-4", "nazov": "§ 27 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-27.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-2009/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 513/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-34.odsek-6.pismeno-c", "nazov": "§ 34 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-34.odsek-6.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/351/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 351/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/351/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-378", "nazov": "§ 378 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-378", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "nazov": "§ 145 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/513#paragraf-27", "/SK/ZZ/2009/513#paragraf-30", "/SK/ZZ/2009/513#paragraf-34", "/SK/ZZ/2010/351#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-262", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-378", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-144", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bde750b0-1cbf-4400-940f-d90f23717b5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1122207641.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:1122207641.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:1122207641.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB1-39Cb/73/2022\n1122207641\n27. 02. 2025\nJUDr. Lucia Hatalová\nECLI:SK:MSBA3:2025:1122207641.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: Železničná spoločnosť\nSlovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 proti žalovanému: Železnice\nSlovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie\n6.805,22 Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie 3.402,61 Eur.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.402,61 Eur\nod 25.3.2021 do 18.1.2024, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.\nIV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.8.2022 domáhal vydania\nrozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.805,22 Eur s príslušenstvom\nz titulu náhrady škody a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.\n2.1. Žalobca v žalobe uviedol, že je železničným podnikom v zmysle § 34 zákona č. 513/2009 Z. z.\no dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dráhach“) a žalovaný je v zmysle zákona o dráhach manažérom infraštruktúry a prevádzkovateľom\nželezničnej infraštruktúry (ďalej aj len „ŽI“). Žalobca ako železničný podnik a žalovaný ako manažér\ninfraštruktúry uzatvorili 24.11.2011 zmluvu č. 20/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre (ďalej aj len\n„zmluva o prístupe“).\n2.2. Dňa 15.9.2020 o 12:30 hod. došlo v železničnej stanici U. Q. ku vzniku menšej nehody nárazu tlačeného posunujúceho dielu pri prestavovaní troch osobných vozňov žalobcu z koľaje XXX\ndo odstavenej skupiny vozňov na koľaji XXX (ďalej len „nehoda“). Pri nehode došlo k poškodeniu\ndvoch vozňov žalobcu (ďalej aj len „poškodené ŽKV“). Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou\nžalovaného z 28.1.2021 (ďalej len „správa žalovaného“), podľa ktorej príčinou vzniku nehody bola\nnepozornosť rušňovodiča pri zatláčaní troch osobných vozňov na stojacu skupinu vozňov a nesprávne\ndávanie návestí pri posune a riadenie posunu vedúcim posunu - ostatné príčiny. Podľa správy\nžalovaného nehodu zavinili (i) F. G., rušňovodič, zamestnanec žalobcu (ďalej len „rušňovodič“) tým,\nže počas zachádzania tlačeného posunujúceho dielu na obsadenú koľaj nesledoval návesti dávané\nvedúcim posunu a keď mu prestali byť tieto dávané, nezastavil, ale sa riadil návesťami posunovača,\nktorý na to nemal poverenie, čím porušil články č. 231, 481, 544a, a 545 odsek 3 predpisu ŽSR Z 1,\na (ii) D. E., vedúci posunu, zamestnanec žalovaného (ďalej len „vedúci posunu“) tým, že nesprávne\n\norganizoval posun ako v tom čase osoba oprávnená riadiť posun, tento posun neriadil a riadenie posunu\nprenechal posunovačovi F. V. (ďalej len „posunovač“) a počas posunu na skupinu vozňov na koľaji 201\nnedal návesť Pomaly a návesť Stoj, čím porušil články 221, 481 a 542 predpisu ŽSR Z 1. Podľa správy\nžalovaného bola nehoda uzatvorená so zavinením vlastnými zamestnancami žalobcu a žalovaného\nbez určenia miery zavinenia. Keďže k nehode došlo za účasti zamestnancov a zariadení žalobcu aj\nžalovaného, príčiny nehody vyšetrovali oprávnení zamestnanci žalovaného v spolupráci s oprávnenými\nzamestnancami žalobcu. So závermi správy žalovaného žalobca nesúhlasil, čo v správe žalovaného\nuviedol poverený zamestnanec žalobcu.\n2.3. Keďže žalobca so správou žalovaného nesúhlasil, využil svoje zákonné právo a nehodu prešetril\na zo zisťovania príčin nehody vydal správu zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody zo 4.2.2021\n(ďalej len „správa žalobcu“), v ktorej určil, že nehodu zavinil posunovač F. V. a príčinu nehody určil ako\nnesprávne dávanie návestí pri posune tlačeného posunujúceho dielu. Žalobca mal za to, že posunovač\nbol na základe príkazu vedúceho posunu v čase tlačenia posunujúceho dielu osobou oprávnenou riadiť\nposun, vedúci posunu mu nariadil dávať návesti pre tlačený posunujúci diel a spôsob návestného styku\nurčil pomocou RDST. Podľa správy žalobcu teda nehodu spôsobil žalovaný so 100 % zavinením jeho\nvlastného zamestnanca.\n2.4. Žalobca poukázal na to, že podľa správy žalovaného posunovač na prvom tlačenom vozni\nopakovane dával návesť „Tlačiť“ prostredníctvom RDST v predpísaných intervaloch. Vedúci posunu,\nktorý počas posunu stál pri výhybke 201 a cez RDST počul návesť „Tlačiť“, taktiež dával ručnú\nnávesť „Priblížiť“ až do okamihu, keď čelo posunujúceho HKV minulo úroveň jeho stanovišťa. Po\nchvíli začal dávať posunovač vzdialenosti od stojacich vozňov na koľaji XXX nasledovne: „Ešte na tri\nvozne, na dva vozne, pomaly na jeden vozeň“. Keď videl, že posunujúci diel nespomaľuje, opakovane\nzačal dávať návesť „Stoj“ a zoskočil zo stúpačky vozňa. Vzápätí došlo k silnému nárazu do skupiny\nstojacich vozňov na koľaji 201, ktoré boli odrazené. Podľa správy žalovaného posunovač dával návesť\n„Stoj“. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil, pretože rušňovodič ani vedúci posunu takúto návesť pri\nposune nezaregistrovali. Priebeh posunu bol zaznamenaný na zvukovom zázname rádiostaníc (ďalej\nlen „záznam RDST“), ktorý mal pri vyšetrovaní nehody k dispozícii aj žalovaný a je súčasťou spisu o\nnehode.\n2.5. Žalobca nesúhlasil ani so záverom správy žalovaného, že nehodu zavinil rušňovodič, ktorý sledoval\nnávesti a podľa nich konal. Poukázal na to, že posunovač bol odborne, zdravotne a psychicky spôsobilý\nriadiť tlačený posunujúci diel, vedúci posunu mu dal príkaz riadiť posun a mal poverenie aj na dávanie\nnávestí cez RDST. Zdôraznil, že vedúci posunu má podľa predpisu ŽSR Z 1 oprávnenie prikázať riadiť\nposun inému zamestnancovi, čo sa pri posune aj udialo. Žalobca tvrdil, že z výpovedí posunovača aj\nvedúceho posunu vyplynulo, že vedúci posunu dal príkaz k posunu posunovačovi, tzn. posunovač konal\npri posune na základe pokynu vedúceho posunu, ktorý posun riadil a návesti určené rušňovodičovi\ndával posunovač. Na základe výpovedí posunovača, vedúceho posunu, rušňovodiča a záznamov\nRDST bol žalobca toho názoru, že rušňovodič neporušil žiadne ustanovenie predpisu ŽSR Z 1. Podľa\nzáznamov RDST boli návesti posunovača dávané v pravidelných intervaloch 5 sekúnd, a preto nebol\nsprávny záver v správe žalovaného, že návesti neboli dávané v pravidelných intervaloch, rušňovodič bol\npovinný zastaviť rušeň a keďže tak nekonal, porušil čl. 231 predpisu ŽSR Z 1. Podľa zápisu výpovede\nposunovača aj vedúceho posunu boli vedúcim posunu dané jasné príkazy na posun posunovačovi,\nktorý konal pri posune na základe pokynu vedúceho posunu. O tejto skutočnosti bol uzrozumený aj\nrušňovodič, ktorý posun vykonával, a preto neporušil čl. 481 predpisu ŽSR Z 1. Rušňovodič neporušil ani\nčl. 544 písm. a) predpisu ŽSR Z 1, pretože aktívne sledoval návesti a vykonával posun podľa návestí od\nposunovača. Pre tvrdenie o porušení tohto ustanovenia rušňovodičom podľa žalobcu neexistuje žiadny\ndôkaz a bolo účelové. Žalobca mal za to, že rušňovodič neporušil ani čl. 545 odsek 3 predpisu ŽSR Z\n1, pretože pred posunujúci diel nevidí. Riadil sa návesťami posunovača a pokynmi cez RDST a podľa\nnich prispôsoboval jazdu hnacieho dráhového vozidla. Pri tlačení vozidiel podľa čl. 542 predpisu ŽSR\nZ1 zodpovedá zamestnanec, ktorý riadi jazdu návesťami, aby rušňovodič mohol prispôsobiť jazdu HKV\nposunu.\n2.6. Žalobca posúdil predpokladaný rozsah poškodenia na sumu 6.806,55 Eur bez DPH na základe\ndvoch vykonaných komisionálnych prehliadok dňa 25.9.2020. Poškodené ŽKV boli opravené vo vlastnej\nopravovni žalobcu a žalobca 10.3.2021 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 6805,22\nEur bez DPH so splatnosťou 24.3.2021 (ďalej aj ako „faktúra“), ktorú doručil žalovanému spolu s\nprílohami - rozpisom nákladov na opravu, správou žalobcu a zápismi z komisionálnej prehliadky\npoškodených ŽKV. Žalovaný mu však škodu, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nehodou\nneuhradil do dňa podania žaloby na súd.\n\n3. Žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.9.2022 podanie, ku ktorému pripojil dva\nvideozáznamy z nehody a zvukový záznam RDST. Žalobca poukázal na to, že z videozáznamu 1\nvyhotoveného v čase nehody z perónu na železničnej stanici U. Q. je zrejmé, že vedúci posunu stál\npri výhybke XXX a dával ručnú návesť „Priblížiť“ až do prejazdu HKV úrovňou výhybky 201, kde sa\nvedúci posunu nachádzal (15. minúta a 21. sekunda - 16 minúta a 47 sekunda videozáznamu). Vedúci\nposunu dostával návesti k posunu od posunovača prostredníctvom RDST. Následne sa rušňovodič riadil\npokynmi posunovača prostredníctvom RDST (na videozázname je viditeľné, že posunovač nedával\nrušňovodičovi ručné návestí). HKV sa zastaví v 16. minúte a 56. sekunde videozáznamu 1 a dochádza\nk nárazu posunovaného dielu do stojacich vozňov, ktoré sú mimo záber, čím došlo ku vzniku škody.\nZ videozáznamu 2 z toho istého perónu je viditeľný náraz z iného pohľadu (24. minúta a 14 sekunda\nvideozáznamu 2). Z predloženého záznamu RDST vyplýva, akým spôsobom dával posunovač pokyny,\npričom po poslednej hlasovej návesti „pomaly 1. záloha“ sa posun končí nárazom. Posledná návesť bola\ndaná dve sekundy pred nárazom, t.j. v čase, keď sa už nárazu nedalo zabrániť. Rušňovodič dostával\nnávestí od posunovača o približnej vzdialenosti v čele posunujúceho dielu od stojacej skupiny vozňov\nv dostatočných pravidelných päť sekundových intervaloch, ale posunovač nedal rušňovodičovi návestí\n„Stoj!“ vôbec. Videozáznamy, ako aj záznam z RDST mal žalovaný v čase vyšetrovania nehody k\ndispozícii. Posunovač mal podľa žalobcu v čase vzniku nehody znalosť miestnych pomerov a vedel o\ntom, že riadi posun na koľaj 201, avšak nevenoval dostatočnú pozornosť dávaniu návestí, návesť pri\nznižovaní rýchlosti dával tesne pred nárazom, návesti pre zastavenie posunu nedával vôbec.\n4. Okresný súd Bratislava I vydal v konaní 22.9.2022 platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalovanému\n26.9.2022. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa\n13.10.2022. Žalovaný v odpore uviedol, že nesúhlasí so záverom vyjadreným v správe žalobcu, že\npríčinou nehody bol nesprávny postup posunovača pri dávaní návestí pre posun pre tlačený posunujúci\ndiel. Doplnil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je povinný pri prevádzkovaní dopravy\nna dráhe (železničnej infraštruktúre) prevádzkovanej žalovaným dodržiavať prevádzkový predpis ŽSR Z\n1, ako ani to, že riadenie posunu sa spravuje predpisom žalovaného Z 1 Pravidlá železničnej prevádzky.\nŽalovaný poukázal na to, že každý posun smie riadiť len jeden oprávnený zamestnanec - vedúci posunu.\nVedúcim posunu bol v tomto prípade Peter Slíž zaradený na pozícii vedúci posunu, a nie posunovač F. V..\nRušňovodič musí vždy vedieť, kto je vedúci posunu a len táto osoba mohla posun riadiť. Rušňovodič sa\nmal pri posune riadiť iba návesťami vedúceho posunu, a keď po prechode okolo neho ich vedúci posunu\nprestal dávať, mal s posunujúcim dielom v zmysle článku XXX predpisu ŽSR Z 1 okamžite zastaviť.\nNakoľko rušňovodič v posune pokračoval ďalej, bez návestí dávaných vedúcim posunu, bol v správe\nžalovaného označený ako spoluvinník nehody, ktorý týmto konaním porušil čl. 544 písm. a), čl. 545 odsek\n3 predpisu ŽSR Z 1. Žalovaný ďalej zdôraznil, že v zmysle čl. 481 predpisu ŽSR Z 1 nie je možné poveriť\nposunovača riadením posunu, ako to uvádza žalobca. Posunovač je oprávnený len sprostredkovať\nprenos návestí na základe návestí vedúceho posunu, a teda nie je oprávnený tento posun riadiť. Zmenu\nvedúceho posunu upravuje čl. 484 predpisu ŽSR Z 1, avšak takáto zmena neprebehla a vzhľadom na\nneoprávnenosť posunovača ani nebola možná. Naviac vedúci posunu sa nachádzal aj na mieste nehody,\na preto nemal dôvod posun odovzdať inej osobe. Žalovaný preto namietol, že žalobca nepreukázal,\nže k odovzdaniu a prevzatiu posunu posunovačom došlo v súlade s článkom 484 predpisu ŽSR Z 1.\nI zo správy žalobcu vyplývalo, že rušňovodič počas posunu vedel, že mu návesti dávajú dve osoby,\npričom jedným z nich bol vedúci posunu a druhým posunovač. Rušňovodič žalobcu sa preto nemal\ndôvod domnievať, že posunovač bol oprávnený riadiť posun. Žalovaný nespochybnil, že sa na nehode\npodieľali aj jeho zamestnanci, avšak rovnako ku vzniku nehody prispel aj zamestnanec žalobcu, preto v\nspráve o nehode žalovaný uzavrel, že za nehodu zodpovedá žalobca so žalovaným zavinením vlastnými\nzamestnancami bez určenia miery zavinenia.\n5. Žalovaný sa vyjadril k podaniu žalobcu z 29.9.2022 podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava\nI dňa 19.1.2023, v ktorom uviedol, že sám žalobca priznal, že jeho zamestnanec - rušňovodič sa riadil\nnávesťami dávanými posunovačom a nezastavil potom, ako mu prestali byť dávané návesti jedinou\noprávnenou osobou riadiť posun - vedúcim posunu. Žalobca totiž vo svojom vyjadrení uviedol, že\nrušňovodič sa riadil pokynmi posunovača prostredníctvom RDST. Žalovaný mal za to, že žalobca tým\npriznal, že jeho zamestnanec porušil čl. 231 v spojitosti s čl. 481 predpisu ŽSR Z 1 a čl. 544 predpisu ŽSR\nZ 1 a že z iných podaní a dôkazov vyplýva, že rušňovodič porušil aj ďalšie ustanovenia predpisu Q. Z 1.\n6. K odporu žalovaného a k vyjadreniu žalovaného z 18.1.2023 sa žalobca vyjadril žalobnou replikou\ndoručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.2.2023. Žalobca poukázal na to, že predpis ŽSR Z 1\n\numožňuje prevzatie riadenia posunu aj iným členom posunovacej čaty. Riadenie posunu sa musí meniť a\nbežne sa pri posune počas 12-hodinovej pracovnej zmeny medzi členmi posunovacej čaty niekoľkokrát\nmení podľa toho, ako je to z hľadiska prevádzky potrebné. Inak by posun nebol bezpečný a v niektorých\nprípadoch by bol len ťažko uskutočniteľný, napríklad pri viac ako 300 metrovej posunovanej súprave\nzloženej z niekoľkých dielov nie je možné, aby riadenie vykonávala jediná osoba. Žalobca mal za to, že\nprevzatie riadenia posunu medzi vedúcim posunu a posunovačom nastalo po tom, čo bol posunujúci\ndiel vytiahnutý z koľaje XXX, nastalo jeho krátke zastavenie, potom vedúci posunu prehodil výhybku na\nkoľaj XXX a nasledovalo tlačenie pre posunujúci diel. Od tohto momentu dával návesti (riadil posun)\nposunovač prostredníctvom RDST (začal návesťou - príkazom „Tlačiť“). Posunovač bol už v tomto\nčase jediný člen posunovacej čaty, ktorý mal prehľad, čo sa deje pred posunujúcim dielom, pretože\nstál na jeho čele - na schodíku vagóna, ktorý bol v smere jazdy prvý. Vedúci posunu bol poverený\nobsluhou výhybky, pri ktorej zostal stáť a dostával od posunovača návesti cez RDST a odovzdával ich\nrušňovodičovi. Žalobca bol toho názoru, že rušňovodič, vedúci posunu aj posunovač boli s prevzatím\nriadenia oboznámení a nezávisle od seba vypovedali pri prešetrovaní nehody. Žalobca uviedol, že vedúci\nposunu aj posunovač sú ako členovia posunovacej čaty rovnako odborne spôsobilí na posun, v čase\nnehody mali obaja potrebnú odbornú skúšku a označenie „vedúci posunu“ a „posunovač“ je označením\nich funkčného pracovnoprávneho zaradenia. To však neznamená, že riadenie posunu musel vykonávať\njedine vedúci posunu. Žalobca k tomu, že rušňovodič nezastavil po tom, ako mu vedúci posunu ako\njediná osoba oprávnená riadiť posun prestal dávať návesti, poukázal na to, že vedúci posunu sám\nuviedol, že dával ručné návesti podľa toho, čo počul v RDST. To znamená, že vedúci posunu dával\nnávesti v zhode s návesťami, ktoré dostával od posunovača a rušňovodič dostával jasné pokyny k\nposunu od posunovača, ktorými sa riadil a v súlade s nimi prispôsoboval jazdu HKV. Rušňovodič teda\nvykonával posun podľa zhodných návestí vedúceho posunu a posunovača a následne podľa návestí\nposunovača z RDST. K porušeniu tretieho odseku čl. 545 predpisu ŽSR Z 1, ktorým malo dôjsť k\nprekročeniu rýchlosti 5 km.h-1 v úseku 20 metrov pred stojacim dráhovým vozidlom žalobca zdôraznil,\nže k nehode došlo v dôsledku toho, že posunovač počas riadenia posunu pri tlačení posunu (i) nedal\nvčas návesť „Pomaly“ tak, aby rušňovodič mohol znižovať rýchlosť pri posune na najviac 5 km/h a\nočakávať návesť „Stoj“, (ii) nedal včas návesť „Pomaly“ tak, aby pri nabiehaní na stojace vozidlá nebola\nprekročená rýchlosť 5 km/h a to v úseku 20 metrov pred stojacim dráhovým vozidlom, (iii) nedal vôbec\nnávesť „Stoj“ tak, aby rušňovodič mohol bezpečne zastaviť pred stojacim vozidlom a (iv) pred nárazom\nnedal návesť „Stoj zastavte všetkými prostriedkami”, čím porušil čl. 43, čl. 221, čl. 222, čl. 542, čl. 545\nodsek 3 predpisu ŽSR Z1.\n7. Žalovaný sa k žalobnej replike vyjadril podaním zo 6.6.2023 doručeným súdu 14.6.2023, v ktorom\nnesúhlasil so záverom žalobcu, že posunovač vykonával funkciu vedúceho posunu, ktorú riadne prevzal\nod vedúceho posunu, a preto mohol rušňovodič vykonávať posun len na základe návestí, ktoré mu dával\nposunovač. Žalovaný mal za to, že záver žalobcu, že po prehodení výhybky na koľaj XXX dával návestí\n(riadil posun) posunovač prostredníctvom RDST, nemalo oporu v správe žalobcu, pretože v nej bolo\njednoznačne uvedené, že návesti dával vedúci posunu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rušňovodič sa riadil\nzhodnými návesťami posunovača a vedúceho posunu, žalovaný považoval toto tvrdenie za skreslené,\nkeďže sám žalobca vo svojej správe uviedol, že vedúci posunu prestal dávať návesti v momente,\nako čelo posunujúceho HKV minulo jeho úroveň. Bolo preto nepochybné, že rušňovodič potom, ako\nprešiel s HKV okolo vedúceho posunu sa už jeho návesťami nemohol riadiť. Z čl. 481 predpisu Z\n1 vyplýva, že každý posun smie riadiť len jeden oprávnený zamestnanec - vedúci posunu, ktorý má\nriadiť posun návesťami a zamestnanci žalobcu sú povinní sa riadiť návesťami vedúceho posunu. I z\nvideozáznamu 1 (v čase 0:16:30 až 00:17:00) predloženého do konania žalobcom vyplýva, že vedúci\nposunu prestal dávať návesti rušňovodičovi v zhode s návesťami, ktoré dostával od posunovača (t.j.\n„neprenášal“ návesti posunovača). Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplývalo, že po\ntom, ako vedúci posunu prestal dávať návesti pre posun, poveril inú osobu riadením posunu v súlade s\npredpisom Z 1. Žalovaný poukázal aj na svoj katalóg typových pozícií, z ktorého vyplýva, že oprávnený\nriadiť posun je výlučne zamestnanec vo funkcii vedúci posunu, a nie posunovač, a preto funkcia\nvedúceho posunu nebola len funkčným pracovnoprávnym zaradením. Podľa žalovaného bolo tiež\nnepochybné, že rušňovodič vedel, že vedúcim posunu bol pán E., a nie pán V., ktorý bol posunovačom.\nRušňovodič teda mohol a mal vedieť, že pán V. mu nebol oprávnený dávať návestí, a preto sa nemal\nnávesťami dávanými posunovačom riadiť. Žalovaný bol toho názoru, že rušňovodič mal okamžite zastať\npotom, ako prestal dostávať návestí od vedúceho posunu, teda po tom, ako prešiel s HKV okolo\nvedúceho posunu s ohľadom na čl. 231 predpisu Z 1. Ak by tak konal, k nehode by neprišlo, pretože\nmal dostatočnú vzdialenosť na bezpečné zastavenie posunujúceho dielu. K porušeniu ustanovenia o\n\npovinnosti dodržiavať rýchlosť 5 km/h v úseku 20 metrov pred stojacim dráhovým vozidlom žalovaný\npoukázal na to, že aj zo správy žalobcu vyplýva, že nárazová rýchlosť bola 12 km/h. Rušňovodič žalobcu\nnepochybne porušil predmetné ustanovenie predpisu žalovaného, keďže bol povinný dodržať rýchlosť\n5 km/h. Posunovač informoval rušňovodiča o vzdialenosti k stojacim vozidlám, pričom predpis Z 1 ani\nžiadny právny predpis ho nezbavoval povinnosti dodržiavať predpísanú rýchlosť. Ak by žalobca túto\nrýchlosť dodržal, k materiálnej škode na vozidlách by neprišlo, resp. by boli minimálne. K tomu, že\nposunovač nedal návesť „Stoj“ žalovaný poukázal na výpoveď zamestnanca žalobcu K. L., ktorý uviedol,\nže po chvíli počul v RDST návesti na určenie vzdialenosti, potom návesti „Pomaly“ a následne počul\n„záloha Stoj“.\n8. Žalobca sa k žalobnej duplike vyjadril podaním doručeným súdu 28.10.2023, v ktorom uviedol,\nže vedúci posunu odovzdával rušňovodičovi ďalej návesti, ktoré počul v RDST. To znamenalo, že\nvedúci posunu sa spoliehal na pokyny posunovača, ktorého návesti pri posune boli rozhodujúce a ktorý\nrozhodoval, či musí HKV (rušňovodič) tlačiť rýchlosťou 20 km/hod, 5 km/hod alebo či má spomaľovať\nalebo úplne zastaviť. Ak by posunovač odovzdal pokyn „Stoj“, ten istý pokyn by odovzdal vedúci posunu\nrušňovodičovi, pretože jedine posunovať mal prehľad o tom, čo sa dialo pred posunujúcim dielom, keďže\nstál na jeho čele - na schodíku vagóna, ktorý bol v smere jazdy prvý. Ak vedúci posunu mechanicky\nopakoval pokyny posunovača, nemožno podľa žalobcu tvrdiť, že vedúci posunu riadil posun. Osobitne ak\nvedúci posunu odovzdával návesti rušňovodičovi len do okamihu, keď sa HKV (rušňovodič) dostalo do\núrovne vedúceho posunu. Okamžite potom, ako HKV minulo miesto, kde vedúci posunu stál, rušňovodič\nnemohol, resp. nesmel už pokyny vedúceho posunu sledovať, pretože vedúci posunu sa nachádzal\nmimo dohľadu rušňovodiča, ktorý bol povinný sledovať dianie v smere tlačenej súpravy. Podstatné\npodľa žalobcu bolo, že posunovač dostal od vedúceho posunu príkaz riadiť posun prostredníctvom\nRDST a posunovač mal ako jediný z celej posunovacej čaty prehľad o pohybe posunujúceho dielu k\nstojacej súprave. Žalobca bol toho názoru, že vedúci posunu mal podľa predpisu ŽSR Z 1 oprávnenie\nriadenie posunu posunovačovi odovzdať, k odovzdaniu riadenia posunu došlo a vedúci posunu prikázal\nposunovačovi vykonať posun. Posun riadil posunovač a návestný styk bol medzi členmi posunovacej\nčaty určený cez RDST. Tento názor podľa žalobcu zastávala i vyšetrovacia komisia zložená z odborne\nspôsobilých zamestnancov žalovaného, ktorá v čl. IV ods. 3 písm. a) bod 2) správy žalovaného\nuviedla, že nehodu zavinil vedúci posunu, tým, že nesprávne organizoval posun, ako v tom čase osoba\noprávnená riadiť posun, tento posun neriadil a riadenie posunu prenechal posunovačovi a počas posunu\nna skupinu vozňov na koľaji XXX nedal návesť Pomaly a návesť Stoj. Žalobca preto nerozumel, prečo\nv správe o nehode žalovaného bolo uvedené, že vedúci posunu posun neriadil a riadenie posunu\nprenechal posunovačovi a na druhej strane žalovaný tvrdil, že posun riadil vedúci posunu. Žalobca mal\nza to, že z predložených dôkazov, z celkovej faktickej situácie - z logiky priestorového usporiadania\nčlenov posunovacej čaty a z ich fyzických možností bolo zrejmé, že k odovzdaniu riadenia posunu\ndošlo v zmysle príslušného ustanovenia predpisu ŽSR Z 1. Ak by neboli jednotliví členovia posunovacej\nčaty uzrozumení o riadnom odovzdaní riadenia posunu z jedného člena na druhého a došlo by k\npochybnostiam o tom, kto reálne riadi posun, a z toho dôvodu k ohrozeniu bezpečnosti dopravy, všetci by\nmuseli okamžite použiť návesť „Stoj, zastav všetkými prostriedkami“ v zmysle čl. 43 predpisu ŽSR Z 1.\nTúto návesť nepoužil počas celej doby posunu ani jeden člen posunovacej čaty, takže medzi nimi žiadne\npochybnosti o osobe riadiacej posun ani o ohrození bezpečnosti dopravy neboli. O tom však nie je žiadna\nzmienka v správe žalovaného a nenachádza sa ani v zápisoch výpovedí s účastníkmi nehody. Pokiaľ\nžalovaný predložil svoj vnútorný predpis charakteristík pracovných pozícií, tento žalobcu nezaväzuje a\nani nevylučuje, že vedúci posunu ako nadriadený mohol poveriť posunovača prevzatím riadenia posunu\na posunovač bol ako podriadený vedúceho posunu povinný tento príkaz splniť. Žalobca mal za to, že\nnedošlo ani k porušeniu čl. 231 predpisu ŽSR Z 1, pretože odovzdávanie návestí v smere od povereného\nposunovača k rušňovodičovi nebolo prerušené - návesti boli odovzdávané prostredníctvom RDST tak,\nako to tvrdil vo svojej výpovedi vedúci posunu a rušňovodič sa riadil počas celého tlačenia súpravy\nnávesťami posunovača z RDST. Žalobca vylúčil, že by návesť „Stoj“ bola cez RDST odovzdávaná. To\npreto, že podľa záznamu z RDST vedúci posunu ani rušňovodič návesť „Stoj” nepočuli a na zvukovom\nzázname RDST návesť „Stoj“ nebola zaznamená, posledný zvukový záznam pred nehodou je jedenkrát\n„Pomaly“. Žalobca poukázal na záznam RDST, z ktorého vyplýva, že posunovač v čele posunujúceho\ndielu od 48. sekundy záznamu RDST hlásil prostredníctvom RDST: „tlač na 3 vozy” (48. sekunda\nzáznamu z RDST), „tlač na 2 vozy” (52. sekunda záznamu z RDST), „tlač na 1 vozeň” (57. sekunda\nzáznamu z RDST), „1/2 vozňa“ (59. sekunda záznamu z RDST), „pomaly 1. záloha“ (61. sekunda\nzáznamu z RDST). Po poslednej hlasovej návesti „pomaly 1. záloha“ dve sekundy pred nárazom\nsa posun končí nárazom. Ak by posunovač návesť „Stoj“ dal, sekundu pred nárazom nebolo možné\n\nposunovací diel zastaviť. Podľa správy žalobcu posunovač v čele tlačeného posunujúceho dielu neskôr\nv dodatku k zápisu so zamestnancom pripustil, že počas dávania návesti „Stoj“ pravdepodobne nestlačil\nkľúčovacie tlačidlo RDST, keďže v tom čase zoskakoval z idúceho posunujúceho dielu. Podľa záznamu\nz kamier v ŽST U. Q. posunovač zoskakoval z vozňa posunujúceho dielu sekundu pred nárazom. Podľa\nsprávy žalobcu bolo vykonané komisionálne preskúšanie funkčnosti RDST zabudovanej na HKV, ktorým\nnebola zistená žiadna závada, došlo k nadviazaniu zrozumiteľného spojenia.\n9. Následne sa žalovaný k veci samej vyjadril podaním doručeným súdu 16.1.2024, v ktorom poukázal\nna čl. 481 a čl. 542 predpisu Z1, z ktorých vyplývalo, že návesti pri posune môže dávať rušňovodičovi\nlen vedúci posunu. Podľa čl. 44 predpisu Z1, ak je návesť pochybná, má sa zamestnanec riadiť\nnajzávažnejšou návesťou, aká prichádza do úvahy, čo je v prípade posunu návesť stoj. Žalovaný mal\nza to, že v tomto prípade nešlo o mechanické odovzdanie (zopakovanie) návesti, ale obsah návesti\nposunovača bol „spracovaný“ vedúcim posunu, ktorý následne dával návesti rušňovodičovi. Vedúci\nposunu dával rušňovodičovi návesť „Priblížiť“, ktorú dával na základe návesti posunovača „Tlačiť“.\nSám žalobca vo svojich podaniach uviedol, že návesti dával vedúci posunu, ktorý posun riadil. Zo\nžiadneho dôkazu podľa žalovaného nevyplývalo (a ani to fakticky nebolo možné vzhľadom na časový\nsled udalostí), že po prejazde HKV okolo vedúceho posunu prebehol úkon odovzdania riadenia posunu,\nna základe ktorého by bol posunovač oprávnený posun riadiť a dávať návesti rušňovodičovi. Na základe\ntoho bolo potrebné čítať správu žalovaného, v ktorej je uvedené, že vedúci posunu posun neriadil od\nmomentu ako HKV prešlo okolo neho a prenechal jeho riadenie posunovačovi. Po prejdení HKV okolo\nvedúceho posunu totiž fakticky nastala situácia, že tento prestal vykonávať činnosť riadenia posunu a\nfakticky prenechal túto činnosť posunovačovi, ktorý aj naďalej dával návesti, hoci vedúci posunu prestal\nposun riadiť. Toto prenechanie ale nebolo riadnym odovzdaním podľa čl. 484 predpisu Z1, a preto\nžalovaný vo svojej správe neuviedol, že vedúci posunu odovzdal riadenie posunu posunovačovi, ale len\nmu ho prenechal. Keďže faktické prenechanie riadenia posunu posunovačovi zjavne neprebehlo riadne\nv súlade s predpisom Z 1, mal rušňovodič s vozidlom zastaviť hneď po tom, ako prestal vedúci posunu\ndávať návesti. Žalovaný ďalej uviedol, že rušňovodič sa rozhodol vykonať posun nepredpisovo spolu\ns vedúcim posunu a posunovačom, keď bez riadneho odovzdania posunu postupoval podľa návestí\nposunovača. O nepredpisovom konaní rušňovodiča svedčí aj skutočnosť, že HKV nezastavil napriek\ntomu, že posunovač mu dával návesti nepredpisovým spôsobom, keď vzdialenosť od stojacich vozidiel\nudával v počte vozňov (tlač na 3 vozy, tlač na 2 vozy,...), hoci podľa čl. 453 predpisu Z1 sa mala dávať v\nmetroch, napriek tomu nevyhodnotil túto návesť ako pochybnú, HKV nezastavil v súlade s čl. 44 predpisu\nZ1, ale pokračoval v posune. Napriek tomu rušňovodič ako skúsený zamestnanec so skoro 40-ročnou\npraxou vedel, aká je vzdialenosť tri vozne (pozn. približná dĺžka osobného vozňa je 25 metrov), dva\nvozne, jeden voz, pol voza (teda cca 15 m), ktoré mu dával posunovač, ale neprispôsobil rýchlosť jazdy\nHKV tejto vzdialenosti, čím porušil čl. 545 ods. 3 predpisu Z 1. V tomto prípade išlo podľa žalovaného o\nnepredpisové konanie všetkých zúčastnených vrátane rušňovodiča, ktoré vyústilo do škodovej udalosti.\nZ toho dôvodu bol v správe žalovaného prijatý záver, že za škodu sú zodpovední žalobca i žalovaný so\nzavinením vlastnými zamestnancami bez určenia miery zavinenia.\n10. Podaním doručeným súdu 23.1.2024 žalovaný súdu oznámil, že uhradil žalobcovi 50 % ním\nnárokovanej škody, t.j. sumu 3.402,61 Eur.\n11. Podaním doručeným súdu 12.2.2024 žalobca súdu oznámil, že žalovaný mu 19.1.2024 uhradil\nzáväzok v časti 3.402,61 Eur. Žalovaný v tejto časti vzal svoj návrh späť a navrhol žalobe vyhovieť\nv časti istiny 3.402,61 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.402,61 Eur od\n25.3.2021 do zaplatenia a zo sumy 6.805,22 Eur od 25.3.2021 do 18.1.2024. Žalobca zotrval na svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach vo veci. Mal za to, že žalovaný vykladá ustanovenia čl. 481 a čl. 542\npredpisu Z1 čisto gramaticky, bez spojenia s inými ustanoveniami a bez vzájomných súvislostí. Poukázal\nna čl. 543 predpisu Z1, ktorý umožňuje dávať rozkaz návesťou nielen vedúcemu posunu, ale aj na to\nurčeným zamestnancom. Žalobca bol toho názoru, že tvrdenie žalovaného, že návesti môže dávať pri\nposune rušňovodičovi len vedúci posunu, nie je v súlade s predpisom Z1, ktorý v čl. 549 umožňoval dávať\nnávesti aj inej osobe ako vedúcemu posunu, v tomto prípade posunovačovi. Žalobca ďalej namietol,\nže v čl. 484 predpisu Z1 sa nenachádza termín „odovzdať“ ani iná predpísaná forma, ktorou by sa\nurčoval zamestnanec oprávnený dávať návesti k posunu. Nebolo ani podstatné, aký pojem vedúci\nposunu pri takomto „určení“ alebo „odovzdávaní“ použije. Posun od okamihu jeho začatia prebiehal bez\nproblémov, nikto neavizoval rušivý moment, ani v zápisoch výpovedí, ani v záznamoch RDST nie je\ndôkaz o nekoordinovanosti, či nedorozumení pri dávaní návestí. Zo žiadnej výpovede členov posunu\n\nv správe žalovaného nevyplýva záver, že vedúci posunu posun neriadil a riadenie posunu prenechal\nposunovačovi. Vyšetrovatelia žalovaného po nehode vykonali výsluchy členov posunu bez účasti\nzodpovedných zástupcov žalobcu. Pri výsluchu nepoložili členom posunu konkrétne otázky, či došlo k\nodovzdaniu riadenia posunu a za akých okolností k odovzdaniu došlo. Podľa žalobcu neexistoval žiaden\ndôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že vedúci posunu nesprávne organizoval\nposun, tento posun neriadil, riadenie posunu prenechal posunovačovi. Vedúci posunu a posunovač vo\nsvojich výpovediach zhodne tvrdili, že zamestnancom určeným dávať návesti bol posunovač. Žalobca\nbol toho názoru, že aj keby fakticky nedošlo k odovzdaniu riadenia posunu medzi vedúcim posunu a\nposunovačom v súlade s čl. 484 predpisu Z1, z ich výpovedí bolo zrejmé, že návesti pre členov posunu\nmal dávať na to určený zamestnanec - posunovač prostredníctvom RDST. K tvrdeniu žalovaného,\nže rušňovodič nezastavil HKV napriek tomu, že posunovač mu dával návesti nepredpisovo určujúc\nvzdialenosť od stojacich vozidiel v počte vozňov namiesto približnej vzdialenosti v počte metrov, žalobca\npoukázal na zmysel ustanovenia predpisu Z1 zrozumiteľne oznámiť posunovacej čate vzdialenosť\npohybujúcej sa súpravy napr. k stojacemu ŽKV, na základe čoho prispôsobuje rušňovodič jazdu HKV.\nV čl. 453 predpisu Z1 nebolo podľa žalobcu kogentne uvedené, že vzdialenosť sa musí vždy uvádzať v\nmetroch a poukázal na to, že žalovaný sám priznal, že rušňovodič so 40-ročnou praxou presne vedel,\nkoľko metrov znamenalo hlásenie vzdialenosti v počte vozňov. V tejto súvislosti mal žalobca za to, že\nrušňovodič neporušil predpis Z1 a uvedené ani nemá pri určení príčin nehody žiaden význam. Žalobca v\nsúvislosti s nedodržaním predpísanej rýchlosti zdôraznil, že rušňovodič bol povinný podľa čl. 544 písm.\na) predpisu Z1 vykonávať návesti, ktoré mu boli dávané pri tlačení posunu posunovačom, ktorý nedal\nvčas návesť „Pomaly“ tak, aby pri nabiehaní na stojace vozidlá nebola prekročená rýchlosť 5 km/h v\núseku 20 m pred stojacim dráhovým vozidlom a pred nárazom nedal návesť „Stoj zastavte všetkými\nprostriedkami“. To bol dôvod, prečo rušňovodič nemohol včas reagovať na predpísané zníženie rýchlosti.\n12. Žalobca sa vo veci samej opätovne vyjadril podaním doručeným súdu 7.1.2025, v ktorom doplnil,\nže žalovaný vykonal nedostatočné zistenie príčin nehody, čo malo za následok, že v správe žalovaného\nneboli adekvátne prešetrené a dostatočne objasnené všetky kľúčové okolnosti týkajúce sa dodržania\npovinností vedúceho posunu vyrozumieť všetkých zamestnancov zúčastnených na posúdenie o osobe,\nktorá bude riadiť ďalší posun. Žalobca považoval postup žalovaného za neúplný, pretože nezabezpečil\ndostatočnú transparentnosť objasnenia týchto skutočností. Mal za to, že žalovaný pri vypracúvaní svojej\nsprávy nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dráhach, ignoroval výpovede\nzúčastnených zamestnancov, najmä rušňovodiča a vedúceho posunu a tieto nezohľadnil v správe\nžalovaného. Žalovaný sa počas vyšetrovania dostatočným spôsobom nezaoberal príčinami vzniku\nnehody ani miestnymi pomermi s ohľadom na bezpečnosť železničného systému, resp. prevádzky,\nktoré bližšie ozrejmovali výpovede zamestnancov. Správa žalovaného neobsahovala informácie o tom,\nza akých okolností došlo k odovzdaniu riadenia posunu, resp. vyrozumeniu o odovzdaní riadenia\nposunu medzi zúčastnenými osobami, a preto bola zo strany žalobcu podpísala s výhradou. Výpovede\nzúčastnených zamestnancov podľa žalobcu potvrdzovali, že vedúci posunu vyrozumel zúčastnené\nosoby o ďalšom postupe posunu, a to minimálne pred jeho začiatkom, keď udeľoval príkazy. Z toho\ndôvodu všetci účastníci vedeli, že od výhybky 201 bude posun riadiť posunovač. Žalobca zdôraznil,\nže vyrozumeniu zúčastnených osôb nemusí nutne dôjsť prostredníctvom RDST. Ustanovenie čl. 484\npredpisu Z1 explicitne neurčuje, akým spôsobom a kedy má dôjsť k vyrozumeniu, t.j. riadenie posunu\nje možné odovzdať aj ústne. Vyrozumenie, resp. odovzdanie posun nespochybnil ani jeden zo\nzamestnancov a žalovaný do konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opak.\nŽalobca ďalej poukázal na výpoveď vedúceho posunu, ktorý uviedol, že kvôli hlučnému prostrediu v\nblízkosti dvoch HKV, ktoré boli veľmi hlučné, nebol schopný zachytiť všetky návestí. Z toho dôvodu\nby bolo do značnej miery nebezpečné, aby sa odovzdanie posunu uskutočnilo výhradne v okamihu\nfaktického a fyzického odovzdania riadenia posunu z vedúceho posunu na posunovača, pretože by\nmohlo dôjsť k tomu, že niektorá zo zúčastnených osôb by odovzdanie posunu nepočula. Podľa žalobcu\nbolo preto logické, že si zúčastnené osoby dohodli postup posunu, vrátane odovzdania riadenia posunu,\nvopred s ohľadom na zabezpečenie bezpečnosti prevádzky. Vzhľadom na polohu vedúceho posunu\nbolo najviac fyzicky nemožné, aby zabezpečil riadenie celého posunu. Žalobca bol presvedčený, že\nškoda vznikla výhradne jemu, a preto bol žalovaný povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že\nškodu nespôsobil. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný preukázať, že rušňovodič porušil svoje povinnosti\nvyplývajúce z príslušných predpisov a súčasne mal za to, že neexistuje žiadny taký relevantný dôkaz,\nktorý by potvrdzoval porušenie povinnosti rušňovodiča, nakoľko v opačnom prípade by bol takýto dôkaz\nžalovaným predložený súdu.\n\n13.1. Súd vo veci vytýčil termíny pojednávaní na dni 7.11.2024 a 30.1.2025, na ktorých spor prejednal\nza účasti strán sporu, resp. ich poverených zamestnancov. Strany sporu na pojednávaniach zotrvali na\nsvojich písomných vyjadreniach a prednesených argumentoch.\n13.2. Na pojednávaní 7.11.2024 poverený zástupca žalobcu doplnil, že predpis žalovaného ŽSR Z1\nupravuje veľké množstvo ustanovení a povinností, ktoré súčasne ani nemožno dodržiavať, a preto\nby mali zamestnanci konať v súlade s ich odbornou praxou a spôsobilosťou tak, aby boli dodržané\nustanovenia upravujúce bezpečnosť. Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že prevádzka na\nželeznici je vysoko riziková, preto sú predpisy rozsiahle a pravidelne prebieha komunikácia medzi\nžalovaným a dopravcami o prípadných nejasnostiach. Žalobca neavizoval, že by mu bolo v predpise\nžalovaného niečo nejasné. I keď predpisy žalovaného neupravujú všetky situácie, ktoré môžu nastať,\npovinnosť vyrozumieť o zmene vedenia posunu je v predpise ŽSR Z1 jasne upravená.\n13.3. Na pojednávaní 30.1.2025 poverení zamestnanci žalobcu poukázali na to, že žalovaný tvrdí, že\nrušňovodič nemal informáciu o tom, že návesti na riadenie posunu bude vykonávať posunovač, avšak\ntakáto skutočnosť nevyplýva zo správy žalovaného ani z iného dôkazu. Ďalej uviedli, že zamestnanci\nzúčastnení na posune vopred vedeli, čo majú robiť, avšak zamestnanec žalovaného nedal pokyn na\nzastavenie, preto došlo k vzniku škody. Poverená zamestnankyňa žalovaného nesúhlasila s prenesením\ndôkazného bremena na žalovaného tak, ako to naznačil žalobca. Doplnila tiež, že k vyrozumeniu\ndošlo len vo vzťahu k posunovačovi, nie však vo vzťahu k rušňovodičovi. I žalobca vypracoval svoju\nvlastnú správu o nehode, avšak na odovzdanie posunu sa rušňovodiča nepýtal a nenavrhol ani vypočuť\nžiadnych svedkov. Dodala, že zamestnanci zúčastnení na posune túto činnosť vykonávajú dlhoročne, a\npreto vedia, ako majú posun vykonať, častokrát si ale prácu zľahčujú, čím porušujú záväzné predpisy\nupravujúce nimi vykonávanú činnosť.\n13.4. Na pojednávaní 30.1.2025 strany sporu po poučení podľa § 154 CSP vyhlásili, že nemajú ďalšie\nnávrhy na vykonanie dokazovania. Súd pojednávanie konané 30.1.2025 odročil za účelom vyhlásenia\nrozsudku na termín 27.2.2025.\n14. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi\nzaloženými v súdnom spise, a to najmä správou žalovaného z 28.1.2021 zo zisťovania príčin vzniku\nmenšej nehody, návrhom opatrení po menšej nehode z 21.12.2020, zmluvou č. 20/2011 o prístupe k\nželezničnej infraštruktúre z 21.11.2011 s prílohami, licenciou na prevádzkovanie dopravy č. 0950/2007/\nL, bezpečnostným osvedčením žalobcu z 28.1.2010, správou žalobcu o zisťovaní príčin vzniku menšej\nnehody zo 4.2.2021, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 10.3.2021 s prílohami, zápisom z komisionálnej\nprehliadky ŽKV z 25.9.2020, dodatkom k zápisu z komisionálnej prehliadky ŽKV z 25.9.2020, zápismi\nso zamestnancom ZSSK F. G. z 15.9.2020 a z 22.10.2020, zápismi so zamestnancom D. E. z\n15.9.2020 a z 22.10.2020, zápisom so zamestnancom F. V. z 15.9.2020, predpisom ŽSR Z 17 Nehody a\nmimoriadne udalosti účinným od 1.1.2016, predpisom ŽSR Z 1 Pravidlá železničnej prevádzky účinným\nod 11.12.2011, plánom koľajiska železničnej stanice U. Q., katalógom typových pozícií žalovaného\núčinného od 1.1.2014, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, zvukovým\nzáznamom z rádiostanice (RDST) a dvomi videozáznamami predloženými žalobcom z nehody.\n15. Zo zápisu z nehody z 15.9.2020 s rušňovodičom súd zistil, že rušňovodič k priebehu nehody uviedol,\nže vedúci posunu dal príkaz na vykonanie nasledovného posunu: z koľaje 205 vytiahnuť tri vozne za\nvýhybku 201 a následne zatlačiť na koľaj 201 obsadenú. Na koľaji 201 spojiť vozne a zatlačiť k stojanom\nelektrického predkurovania. Po prevzatí príkazu uviedol HKV do pohybu smerom koľaj 205. Po privesení\nsúpravy posunovačom a po udelení súhlasu začal posun smer H. zhlavie. Po ukončení posunu za\nvýhybkou 201 zastavil chod posunujúceho dielu. Po udelení súhlasu od vedúceho posunu a následnom\npotvrdení od zamestnanca na prvom tlačenom vozidle a daní návesti „Tlač“ uviedol posunujúci diel\ndo pohybu smer koľaj 201 obsadená. Posunovač mu opakovane dával návesť stlačiť prostredníctvom\nRDST v predpísaných intervaloch. Po chvíli mu začal udávať vzdialenosť od vozidiel na koľaji 201\nnasledovne: ešte tri vozne, ešte dva vozne a po chvíli počul návesť „Pomaly“. Dva alebo trikrát počul,\nže posunovač kričí pomaly. Vtedy zareagoval tým, že zaviedol rýchločinné brzdenie, ale napriek tomu\nvzápätí došlo k silnému nárazu do stojacich vozňov na koľaji 201. V RDST nepočul návesť „Stoj“, iba\nnávesť „Pomaly“. Pri určení vzdialenosti v počte vozňov znížil rýchlosť použitím priamočinnej brzdy.\n16. Z dodatku k zápisu z nehody z 22.9.2020 s rušňovodičom súd zistil, že rušňovodič k priebehu nehody\nuviedol, že vedúci posunu sa nachádzal pri výhybke 201 a dával ručné návesti pre posun „Priblížiť“.\n\n17. Zo zápisu z nehody z 15.9.2020 s vedúcim posunu súd zistil, že približne o 12:50 h dal príkaz na\nvykonanie nasledovného posunu: z koľaje 205 vytiahnuť tri vozne za výhybku 201, následne zatlačiť na\nkoľaj 201 obsadenú. Na koľaji 201 spojiť vozne a zatlačiť k stojanom elektrického predkurovania. Po\nudelení príkazu dal súhlas na posun Štúrovské zhlavie. Po ukončení posunu za výhybkou 201 prestavil\nvýhybku 201 pre zamýšľanú posunovú cestu na koľaj 201 obsadenú. Po skontrolovaní polohy výhybky\n201 a 202 udelil súhlas na posun na koľaj 201. Následne sledoval vykonávanie posunu a pomalým\nkrokom išiel ku koľaji 201. V RDST sledoval dávanie návestí až po návesť pomaly a po chvíli počul zvuk\nnárazu. Všetky návesti v RDST nepočul, nakoľko bol v blízkosti dvoch HKV, ktoré boli dosť hlučné.\n18. Z dodatku k zápisu k nehode z 22.9.2020 s vedúcim posunu súd zistil, že vedúci posunu k priebehu\nnehody uviedol, že posunovačovi na prvom tlačenom vozni nariadil dávať návesti pre tlačený posunujúci\ndiel na koľaj 201. Návestný styk bol určený cez RDST. Vedúci posunu dával ručne návestí podľa toho,\nčo počul RDST. Návesť priblížiť dával pokiaľ ho neminulo stanovište HKV.\n19. Zo zápisu z nehody z 15.9.2020 s posunovačom súd zistil, že približne o 12:50 h mu vedúci\nposunu dal príkaz na vykonanie nasledovného posunu: z koľaje 205 vytiahnuť tri vozne za prvú\nvýhybku, následne zatlačiť na koľaj 201 obsadenú. Na koľaji 201 spojiť vozne a zatlačiť k stojanom\nelektrického predkurovania. Po prevzatí príkazu išiel na koľaj 205, kde odvesil prvé tri vozne. Po\npríchode posunovacieho HKV videl, že kolega prívesil HKV k súprave. Potom nastúpil na stúpačky\nposledného ťahaného vozidla a po súhlase na posun udelenom vedúcim posunu, HKV zahájilo posun\nsmer Štúrovské zhlavie. Po ukončení posunu za výhybkou 202 a po udelení súhlasu na posun od\nvedúceho posunu prostredníctvom RDST, ohlásil rušňovodičovi, že môže tlačiť na koľaj 201 obsadenú.\nNásledne začal dávať návesti na posun „Tlačiť“. Rušňovodič uviedol posunujúci diel do pohybu a\npo priblížení k vozňom stojacim na koľaji 201 začal do RDST dávať návesti určujúce vzdialenosť\nposunujúceho dielu od vozidiel na koľaji 201 nasledovne: „Môžeš ešte na tri vozne, na dva vozne,\npomaly, na jeden vozeň.“. Keďže posunujúci diel neznižoval rýchlosť, tak začal opakovane dávať návesť\n„Stoj“. Stále nedochádzalo k zníženiu rýchlosti, preto zoskočil zo stúpačky a opakovane dával návesť\n„Stoj“. Po chvíli došlo k nárazu posunujúceho dielu do stojacich vozidiel.\n20. Zo správy žalovaného o nehode z 28.1.2021 súd zistil, že najvyššia rýchlosť dosiahnutá pri\nposune bola 16,6 km.h-1, nárazová rýchlosť bola 12 km.h-1, a že posunovač v dodatku k zápisu so\nzamestnancom pripustil, že počas dávania návesti „Stoj“ pravdepodobne nestlačil kľúčovacie tlačidlo\nRDST, keďže v tom čase zoskakoval z idúceho posunujúceho dielu.\n21. Zo správy žalobcu o nehode zo 4.2.2021 súd zistil, že najvyššia rýchlosť dosiahnutá pri posune bola\n16,6 km.h-1, nárazová rýchlosť bola 12 km.h-1, a že posunovač v dodatku k zápisu so zamestnancom\npripustil, že počas dávania návesti „Stoj“ pravdepodobne nestlačil kľúčovacie tlačidlo RDST, keďže v\ntom čase zoskakoval z idúceho posunujúceho dielu.\n22. Zo zvukového záznamu z RDST mal súd preukázané, že posunovač okrem iného hlásil nasledujúce\nnávesti (od 48. sekundy zvukového záznamu): „tlač na tri vozy“, „tlač na dva vozy“, „tlač na jeden voz“,\n„pol vozňa“, „pomaly 1. záloha“.\n23. Zo zmluvy č. 20/2011 o prístupe z 24.11.2011 súd zistil, že žalobca a žalovaný sa dohodli na\nvzájomnej úprave vzťahov nasledovne:\n23.1. V čl. I. bode 1 predmetom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností medzi manažérom\ninfraštruktúry a železničným podnikom pri zabezpečovaní prístupu k železničnej infraštruktúre (ďalej len\nŽI) a pri poskytovaní dopravných služieb na ŽI. Vzájomné vzťahy manažéra infraštruktúry a železničného\npodniku sa budú riadiť touto zmluvou, príslušnými ustanoveniami zákona o dráhach, zákona o doprave\nna dráhach a zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ŽSR).\n23.2. V čl. V. bode 1 zmluvné strany sa zaväzujú organizovať pobyt a pohyb dráhových vozidiel na ŽI\ntak, aby nedochádzalo ku škodám, ohrozeniu životného prostredia, majetku, života a zdravia osôb a\naby neboli poškodzované oprávnené záujmy manažéra infraštruktúry, železničného podniku a ani tretích\nosôb.\n\n23.3. V čl. V. bode 4 v prípade, že vznikne akákoľvek škoda, ktorú spôsobili spoločne manažér\ninfraštruktúry a železničný podnik, za náhradu tejto škody zodpovedajú podľa miery zavinenia. Ak nie je\nmožné mieru zavinenia určiť, zmluvné strany sú za škodu zodpovedné rovnakým dielom.\n23.4. V čl. V. bode 7 zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností v súvislosti s touto\nzmluvou sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a príslušnými právnymi predpismi o\nnáhrade škody.\n23.5. V čl. VII. bode 3 zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že právne vzťahy neupravené touto Zmluvou\nsa budú riadiť Obchodným zákonníkom v platnom znení ako aj ostatnými právnymi predpismi platnými\nna území Slovenskej republiky.\n23.6. V čl. VII. bode 9 neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú: Príloha č. 1 Predpisy a pokyny manažéra\ninfraštruktúry platné pre železničný podnik, Príloha č. 2 Zisťovanie príčin vzniku nehôd a mimoriadnych\nudalostí v železničnej prevádzke.\n23.7. V bode 2 prvej a druhej vete prílohy č. 2 k zmluve o prístupe príčiny vzniku nehôd a mimoriadnych\nudalostí v železničnej prevádzke, ku ktorým dôjde na ŽI, zisťujú oprávnení zamestnanci manažéra\ninfraštruktúry. Ak k nehode, resp. mimoriadnej udalosti dôjde aj za účasti zamestnancov alebo zariadenia\nželezničného podniku, zisťujú príčiny oprávnení zamestnanci manažéra infraštruktúry v spolupráci\ns oprávneným zamestnancom železničného podniku, ktorých železničný podnik oznámi manažérovi\ninfraštruktúry.\n23.8. V bode 4 prílohy č. 2 k zmluve o prístupe zisťovanie príčin vzniku nehody a mimoriadnej udalosti\npodľa bodu č. 2 manažér infraštruktúry ukončí na spoločnej operatívnej komisii za účasti železničného\npodniku „Správou o uzatvorení nehody“ („Správou“), ktorej jeden odpis dostane aj železničný podnik. V\n„Správe“ manažér infraštruktúry uvedie príčinu nehody a určí zodpovednosť za jej vznik. V súlade so\nZákonom o dráhach zasiela manažér infraštruktúry túto Správu vyšetrovaciemu alebo bezpečnostnému\norgánu. V „Správe“ sa ukladajú aj úlohy a opatrenia na zabránenie ďalších podobných udalostí, ktoré\nsú pre železničný podnik a manažéra infraštruktúry záväzné. Podrobnejší spôsob uzatvorenia nehôd a\nmimoriadnych udalostí stanovuje predpis ŽSR Z 17 - Nehody a mimoriadne udalosti. Ak príčiny vzniku\nzisťuje železničný podnik, v „Správe“ uvedie príčinu nehody a učí zodpovednosť za jej vznik a postupuje\npodľa predpisu ŽSR z 17.\n23.9. V bode 5 prvej vete prílohy č. 2 k zmluve o prístupe v prípade, že pred operatívnou komisiou\nnedôjde k zhode o príčine vzniku nehody alebo mimoriadnej udalosti medzi vyšetrovateľom manažéra\ninfraštruktúry a oprávneným zamestnancom železničného podniku, postupuje sa v zmysle predpisu ŽSR\nZ 17 - Nehody a mimoriadne udalosti článok 254.\n23.10. V bode 8 prílohy č. 2 k zmluve o prístupe škody, ktoré vzniknú v priamej súvislosti s nehodou\nalebo mimoriadnou udalosťou, sú uhradené podľa miery zodpovednosti stanovenej v „Správe“. Náhrade\nškody a jej uplatňovanie sa vykonáva podľa zákona.\n24. Z predpisu žalovaného ŽSR Z 1 Pravidlá železničnej prevádzky, účinného od 11.12.2011, ktorý sa\npodľa zmluvy o prístupe vzťahuje na žalobcu a žalovaného, vyplývajú tieto pravidlá:\n24.1. Podľa čl. 231 ak nemôže rušňovodič alebo zamestnanec, ktorý je určený na sprostredkovanie\nnávestí, ďalej návesti pozorovať, prípadne návestí sa prestali dávať, musí rušňovodič posunujúci diel\nzastaviť (zamestnanec určený na sprostredkovanie návestí musí dať návesť 77, Stoj).\n24.2. Podľa čl. 453 záväzné slovné znenie nahradzujúce viditeľné návesti pri posune:\n- návesť „Vzdialiť“ alebo „Priblížiť“ - záväzné slovné znenie: posunujte smerom k (na)... a ďalej opakuje\nlen „Tlačte“ alebo „Ťahajte“. Pri tlačení sa dopĺňa v úseku 200 m od miesta zastavenia o približnú\nvzdialenosť k tomuto miestu, napr. 200 metrov - 100 metrov - 50 metrov - 30 metrov - pomaly - stoj;\n- návesť „Pomaly“ - záväzné slovné znenie: pomaly (opakovane až do návesti „Stoj“), pri tlačení sa\ndopĺňa o približnú vzdialenosť k miestu zastavenia.\nZáväzné slovné znenia sa môžu doplniť prípadnými ďalšími potrebnými údajmi, ktoré vyplývajú z\nmiestnych pomerov a potrieb. Stále spojenie medzi vedúcim posunu a rušňovodičom idúceho HDV musí\n\nbyť preverované opakovaním vysielaných oznámení asi v päťsekundových intervaloch. Ak nie je pravidlo\ndodržané, musí rušňovodič ihneď zastať.\n24.3. Podľa čl. 481 každý posun smie riadiť len jeden oprávnený zamestnanec - vedúci posunu.\n24.5. Podľa čl. 484 ak riadenie posunu prevezme iný oprávnený zamestnanec, je odstupujúci\nzamestnanec alebo výpravca povinný vyrozumieť všetkých zamestnancov zúčastnených na posune o\ntom, kto bude riadiť ďalší posun.\n24.6. Podľa čl. 486 písm. a) pred uvedením vozidla do pohybu musí vedúci posunu zabezpečiť, aby\no spôsobe vykonania posunu boli vyrozumení všetci zamestnanci zúčastnení na posune a aby o\nzamýšľaných pohyboch pri posune boli upovedomení zamestnanci nachádzajúci sa v koľajach alebo pri\nkoľajach, na ktorých sa bude posunovať.\n24.7. Podľa čl. 542 pri tlačení vozidiel zodpovedá zamestnanec, ktorý riadi jazdu ručnými návesťami,\nza včasné dávanie návestí. Návesť 76, Pomaly, a 77, Stoj, dáva tak, aby rušňovodič mohol bezpečne\nzastaviť pred iným dráhovým vozidlom, návestidlom platným pre jeho jazdu v zakazujúcej polohe, príp.\npred inou prekážkou.\n24.8. Podľa čl. 543 rušňovodič smie uviesť HDV do pohybu, len ak bol o postupe pri posune vyrozumený,\na ak dá na to rozkaz vedúci posunu ústne, rádiovým zariadením alebo návesťou, ktorú dá sám alebo\nprostredníctvom na to určeného zamestnanca.\n24.9. Podľa čl. 544 písm. a) rušňovodič je pri posune povinný sledovať rozkazy dávané návesťami a\npresne ich vykonávať.\n24.10. Podľa čl. 545 tretieho odseku pri nabiehaní na stojace vozidlá nesmie byť prekročená rýchlosť\n5 km.h-1, a to v úseku 20 metrov pred stojacim dráhovým vozidlom (platí aj pri zachádzaní k pevným\nprekážkam - zarážadlám).\n24.11. Podľa čl. 549 prvého a tretieho odseku pri posune vozidiel tlačením stojí určený zamestnanec\nna stúpadlách (plošine) prvého vozidla, najďalej na druhom vozidle alebo kráča pred vozidlami tak, aby\nnebola ohrozená jeho bezpečnosť a mohol prezrieť koľaj pred vozidlami a dávať potrebné návesti. Toto\nustanovenie sa nevzťahuje na posun na spádovisku. Pri zachádzaní tlačeného posunujúceho dielu na\nstojace koľajové vozidlá určený zamestnanec smie dávať návesti z miesta medzi čelom posunujúceho\ndielu a stojacimi vozidlami, ak má prehľad na celú posunovú cestu.\n25. Z predpisu žalovaného ŽSR Z 17 Nehody a mimoriadne udalosti účinného od 1.1.2016, ktorý sa\npodľa zmluvy o prístupe vzťahuje na žalobcu a žalovaného, vyplývajú tieto pravidlá:\n25.1. Podľa čl. 202 príčinou nehody sa rozumie konanie alebo opomenutie osôb, udalosť, okolnosť\nalebo ich kombinácia, ktoré viedli k nehode. Podľa pôvodu vzniku sa príčiny delia na príčiny vnútorné\n(vznikajúce z prevádzky dráhy a prevádzky dopravy na dráhe) a príčiny vonkajšie (vznikajúce z\nvonkajšieho prostredia ako nepredvídateľné udalosti, cestné vozidlá, neoprávnené osoby a pod.).\n25.2. Podľa čl. 254 ak sa na vzniku nehody podieľali zamestnanci, resp. zariadenia dopravcu alebo\ndopravcu a ŽSR, musí dôjsť pred konaním spoločnej operatívnej komisie k zhode (čl. 208) medzi\nvyšetrovateľom ŽSR a poverenou osobou dopravcu (čl. 161) o príčine vzniku nehody (resp. zavinení). Ak\nmedzi nimi nedôjde k zhode, dohodnú sa na základe zistených skutočnosti o príčine vzniku nehody (resp.\nzavinení) oprávnený zamestnanec ŽSR (ktorý je oprávnený podľa Prílohy č. 3 uzatvárať predmetnú\nnehodu) a poverená osoba dopravcu, v opačnom prípade rozhodne oprávnený zamestnanec ŽSR o\nuzatvorení predmetnej nehody a ak dopravca nesúhlasí, môže požiadať o súdne konanie.\n26. Súd spor právne posúdil nasledovne:\n26.1. Podľa § 27 ods. 1 zákona o dráhach prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie\nprevádzky dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy\nna dráhe.\n\n26.2. Podľa § 27 ods. 4 zákona o dráhach prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom.\n26.3. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona o dráhach prevádzkovateľ dráhy je povinný dbať o prevenciu\nvzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti a pravidelným školením\nzamestnancov.\n26.4. Podľa § 34 ods. 6 písm. c) zákona o dráhach manažér infraštruktúry je okrem základných\npovinností prevádzkovateľa dráhy podľa § 30 povinný zisťovať príčinu nehody alebo mimoriadnej\nudalosti na dráhe a oznamovať ich vyšetrovaciemu orgánu.\n26.5. Podľa § 2 písm. h) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií Slovenskej republiky\nč. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení neskorších predpisov na účely tejto vyhlášky sa\nrozumie posunom každý úmyselne a organizovane vykonávaný pohyb dráhového vozidla okrem chodu\nvlaku.\n26.6. Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,\nktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1\nvyžaduje písomnú formu.\n26.7. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je\nupravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie\nje uzavretá.\n26.8. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj\nzáväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným\nspôsobom.\n26.9. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného\nzáväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo\npožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby\nosobitného upozornenia.\n26.10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,\ndlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky\nnariadením.\n26.11. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je\npovinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo\nspôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n26.12. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená\nstrana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n26.13. Podľa § 379 prvej vety Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa\nskutočná škoda a ušlý zisk.\n26.14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže\nvziať žalobu späť.\n26.15. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O\nčiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.\n26.16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.\n\n27. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.\n28. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako železničným podnikom a žalovaným ako\nmanažérom infraštruktúry bola uzatvorená zmluva č. 20/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre z\n24.11.2011, ktorej prílohou č. 1 bol aj zoznam predpisov a pokynov manažéra infraštruktúry platných\npre železničný podnik vrátane predpisu ŽSR Z 1 Pravidlá železničnej prevádzky a ŽSR Z 17 Nehody a\nmimoriadne udalosti, ktoré boli pre zmluvné strany záväzné. Nesporné bolo, že škodová udalosť nastala\n15.9.2020 v železničnej stanici U. Q. pri tlačení posunovaného dielu pri prestavovaní troch osobných\nvozňov, pri ktorom došlo k poškodeniu dvoch vozňov žalobcu. Strany neposporovali, že nehoda bola\nuzatvorená správou žalovaného z 28.1.2021 bez určenia miery zavinenia, v zmysle ktorej nehodu zavinili\n(i) F. G., rušňovodič a zamestnanec žalobcu, ktorý nesledoval návesti dávané vedúcim posunu a keď\nmu prestali byť dávané, nezastavil, ale sa riadil návesťami posunovača, ktorý na to nemal poverenie\na (ii) D. E., vedúci posunu a zamestnanec žalovaného, ktorý nesprávne organizoval posun, ako osoba\nv tom čase oprávnená riadiť posun, tento posun neriadil, ale riadenie prenechal posunovačovi F. V..\nSo závermi správy žalobca nesúhlasil, a preto vypracoval vlastnú správu o nehode, v ktorej dospel k\nzáveru, že nehodu zavinil F. V., posunovač a zamestnanec žalovaného, nesprávnym dávaním návestí pri\nposune. Nesporné bolo i to, že žalobca opravil poškodené vozne vo svojej opravovni, pričom náklady na\nopravu boli vyčíslené na sumu 6.805,22 Eur a žalovanému fakturované faktúrou z 10.3.2021, splatnou\n24.3.2021.\n29. Sporným v konaní bolo posúdenie zodpovednosti za vznik škody, teda či škoda vznikla primárne\nz dôvodu porušenia záväzných pravidiel železničnej prevádzky rušňovodičom a vedúcim posunu, ako\nto tvrdil žalovaný, alebo z dôvodu porušenia záväzných pravidiel železničnej prevádzky posunovačom,\nako to tvrdil žalobca. V tejto súvislosti bol sporný rozsah (suma) nároku na náhradu škody, teda či by\nmali škodu znášať žalobca a žalovaný rovným dielom alebo výlučne žalovaný.\n30. Žalobca vzal žalobu späť podaním doručenými súdu 12.2.2024 v časti o zaplatenie istiny 3.402,61\nEur, ktorú mu žalovaný zaplatil 19.1.2024. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo vykonané ešte pred začatím\npojednávania a ani žalovaný voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nevzniesol žiadne námietky, preto súd\nkonanie o zaplatenie časti istiny 3.402,61 Eur zastavil.\n31. Zaplatením sumy 3.402,61 Eur žalovaný uznal nárok žalobcu v tejto časti. Žalobca vyzval žalovaného\nna úhradu škody v sume 6.805,22 Eur faktúrou splatnou 24.3.2021. Žalovaný žalobcovi nahradil časť\nvzniknutej škody 3.402,61 Eur až po podaní žaloby na súd dňa 19.1.2024. Z toho dôvodu súd priznal\nžalobcovi uplatnený úrok z omeškania 8 % ročne z časti istiny zaplatenej žalovaným. Základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky v čase vzniku omeškania žalovaného bola vo výške 0,00 %. Žalobca\nsíce v žalobe uviedol, že si úrok z omeškania uplatňuje podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013\nZ. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak v podaní doručenom\nsúdu 12.2.2024 si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne za celé obdobie omeškania\nžalovaného. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,00 %\nročne zo sumy 3.402,61 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou žalobca fakturoval\nžalovanému náklady na opravu nehodou poškodených ŽKV, t.j. odo dňa 25.3.2021 až do 18.1.2024, t.j.\ndo dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k zaplateniu časti istiny 3.402,61 Eur žalovaným.\n32. Sporným tak ostal nárok na zaplatenie 3.402,61 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.\nPovinnosťou žalobcu bolo preukázať, že škoda, ktorej vznik a celkovú výšku žalovaný v konaní\nnerozporoval, vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo záväzkového\nvzťahu výlučne žalovaným, resp. porušením záväzných pravidiel železničnej prevádzky výlučne\nzamestnancami žalovaného.\n33. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu o prenesení dôkazného bremena na žalovaného z\ndôvodu, že poškodeným bol výlučne majetok žalobcu, a preto bol žalovaný povinný preukázať, že\nškodu nespôsobil. Súd predovšetkým uvádza, že dôkazné bremeno nesú obe strany sporu, pričom vo\nvšeobecnosti platí, že každá strana sporu preukazuje tie skutočnosti, ktoré v konaní tvrdí. Žalobca bol\npreto povinný preukázať porušenie povinností zo záväzkového vzťahu výlučne žalovaným, vznik škody,\npríčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Žalovaný v konaní ani netvrdil,\nže by porušenie zmluvných povinností, v dôsledku ktorých vznikla žalobcovi škoda, bolo spôsobené\n\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, a preto nemal dôvod také skutočnosti v konaní preukazovať.\nNaopak žalovaný v konaní tvrdil, že záväzné pravidlá železničnej prevádzky porušili zamestnanci\nžalovaného i žalobcu a keďže mieru zavinenia na vzniku škody nemožno určiť, majú sa obe strany sporu\npodieľať na náhrade vzniknutej škode rovným dielom.\n34. Súd v tejto súvislosti dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1\nObchodného zákonníka nie je ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením a\nstrany sporu sa môžu pri úprave svojich vzťahov týkajúcich sa náhrady škody dohodou odchýliť od\nzákonnej úpravy (s výnimkou ustanovení § 376, § 382, § 384, § 386 Obchodného zákonníka, ktoré sú\nkogentné), resp. podrobnosti svojich vzťahov môžu bližšie zmluvne upraviť. V tomto konkrétnom prípade\nžalovaný poukázal na čl. V. bod 4 zmluvy o prístupe, v ktorom sa strany sporu dohodli, že ak vznikne\nakákoľvek škoda, ktorú spôsobili spoločne manažér infraštruktúry a železničný podnik, za jej náhradu\nzodpovedajú podľa miery jej zavinenia a ak mieru zavinenia nie je možné určiť, zodpovedajú rovnakým\ndielom.\n35. Súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že na nehode,\nv dôsledku ktorej boli poškodené dva vozne žalobcu sa podieľali zamestnanci žalobcu i žalovaného,\nktorí porušili záväzné pravidlá železničnej prevádzky. To preto, že vedúci posunu časť vykonávaného\nposunu neriadil, konkrétne po tom, ako HKV minula vedúceho posunu stojaceho pri výhybke 201, v časti\nposunu, kedy dochádzalo k tlačeniu posunovanej súpravy na obsadenú koľaj 201. V čase, kedy HKV\nprešla okolo vedúceho posunu pri výhybke 201, tento prestal posun fakticky riadiť, keďže prestal dávať\nnávesti rušňovodičovi, ďalší posun len sledoval a nechal posunovača, aby výlučne on dával návesti\nrušňovodičovi cez RDST. Takéto konanie vedúceho posunu bolo podľa názoru súdu v rozpore s čl. 481\npredpisu ŽSR Z1, keďže každý posun smie riadiť len jedna osoba - vedúci posunu. Zároveň podľa čl.\n542 predpisu ŽSR Z1 platí, že pri tlačení vozidiel zodpovedá zamestnanec, ktorý riadi jazdu ručnými\nnávesťami, za včasné dávanie návestí. Je teda zrejmé, že riadiť posun mohol len vedúci posunu, ktorý\npri tlačení posunovanej súpravy mal riadiť posun ručnými návesťami v súlade s postupom upraveným\nv čl. 453 predpisu ŽSR Z 1 a ktorý zároveň zodpovedal za včasné dávanie návestí. Vedúci posunu\nale nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami predpisu ŽSR Z1 a posun riadil ručnými\nnávesťami len do okamihu, kedy okolo neho pri výhybke 201 prešlo HKV tlačiace posunovanú súpravu,\nčo vyplýva aj z videozáznam 1 predloženého žalobcom do konania.\n36. Porušení ustanovení čl. 231, čl. 453 v spojení s čl. 481 a čl. 544 písm. a) predpisu ŽSR Z1 sa podľa\nnázoru súdu dopustil aj rušňovodič. To preto, že rušňovodič mal vedomosť o tom, kto je vedúci posunu,\navšak po tom, ako minul vedúceho posunu stojaceho pri výhybke 201 a vedúci posunu mu prestal\ndávať ručné návesti, HKV nezastavil, namiesto toho pokračoval v posune a riadil sa výlučne návesťami\nposunovača. Pokiaľ žalobca uviedol, že rušňovodič sa po prejazde okolo výhybky 201 nemohol riadiť\nnávesťami vedúceho posunu, pretože ho už nemal v dohľade a bol povinný sledovať, čo sa deje v smere\ntlačenej súpravy, súd uvádza, že práve preto, že rušňovodič nevidel vedúceho posunu, ktorý bol ako\njediný oprávnený posun riadiť, mal zastaviť, pretože už nemohol dostávať od vedúceho posunu návesti\nv predpísaných päť sekundových intervaloch.\n37. Žalobca v konaní tvrdil, že vedúci posunu odovzdal riadne vedenie posunu posunovačovi v súlade\ns čl. 484 predpisu ŽSR Z 1, súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu nemal preukázané žiadnym dôkazom\npredloženým do konania. Naopak zo zápisov so zamestnancami zúčastnenými na nehode vyplýva,\nže rušňovodič i posunovač zhodne uviedli, že vedúci posunu dal príkaz na vykonanie nasledovného\nposunu: z koľaje 205 vytiahnuť tri vozne za výhybku 201 a následne zatlačiť na koľaj 201 obsadenú.\nNa koľaji 201 spojiť vozne a zatlačiť k stojanom elektrického predkurovania. Vydanie takého príkazu\npotvrdil aj vedúci posunu. Ďalší príkaz na pokračovanie v posune vydal vedúci posunu po tom, ako\nbolo HKV privesené k súprave, kedy po súhlase na posun udelenom vedúcim posunu HKV zahájilo\nposun smer H. zhlavie. To znamená, že posun nepochybne riadil vedúci posunu, ktorý dával príkazy\nna vykonanie jednotlivých úkonov pri posune a rušňovodičovi dával ručné návesti až do okamihu, kedy\nho HKV minulo pri výhybke 201. Súd mal v konaní preukázané, že vedúci posunu poveril posunovača\ndávať slovné návesti cez RDST, to však podľa názoru súdu bez ďalšieho neznamená, že došlo k\nzmene osoby oprávnenej posun riadiť. Súd predovšetkým nemal preukázané, že by došlo k odovzdaniu\nriadenia posunu v zmysle čl. 484 predpisu ŽSR Z 1 tak, že by vedúci posunu oznámil všetkým osobám\nzúčastneným na posune, že odovzdáva vedenie posunu inej osobe - posunovačovi. Odovzdanie riadenia\nposunu posunovačovi v súlade s čl. 484 predpisu ŽSR Z 1 po tom, ako HKV minulo vedúceho posunu\n\nstojaceho pri výhybke 201 nebolo preukázané z predloženého zvukového záznamu z RDST a ani iným\ndôkazom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že toto odovzdanie nemuselo byť zaznamenané na zázname z RDST a\nzamestnanci zúčastnení na posune si ho mohli odovzdať ústne, súd uvádza, že ide len o dohad, resp.\ntvrdenie žalobcu, ktoré v konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Žalobca ani nenavrhol vykonať\ndôkaz na preukázanie tohto tvrdenia (napr. výsluchom zamestnancov zúčastnených na posune). Z toho\ndôvodu súd dospel k záveru, že riadiť posun bol povinný počas celej doby posunu výlučne vedúci posunu\na tento riadenie posunu posunovačovi neodovzdal v súlade s 484 predpisu ŽSR Z 1. Keďže k odovzdaniu\nriadenia posunu nedošlo v súlade s čl. 484, rušňovodič nemal dôvod domnievať sa, že posun riadi\nposunovač.\n38. Súd tiež dospel k záveru, že rušňovodič porušil aj tretí odsek čl. 545, keď v čase nárazu posunovanej\nsúpravy mala táto rýchlosť 12 km/h. Zo záznamu z RDST mal súd preukázané, že posunovač hlásil\ndo RDST informácie o približnej vzdialenosti od skupiny stojacich vozňov na koľaji 201 „tlač na tri\nvozy“, „tlač na dva vozy“, „tlač na jeden voz“, „pol vozňa“. Žalovaný tvrdil a žalobca to nerozporoval, že\npribližná dĺžka osobného vozňa je 25 metrov. Súd je tiež toho názoru, že spôsob, akým bolo potrebné\nudávať vzdialenosť podľa čl. 453 predpisu ŽSR Z1 bol určený len demonštratívne (napr. v metroch).\nPodľa názoru súdu bolo preto možné udávať približnú vzdialenosť i iným, pochybnosť nevzbudzujúcim\nspôsobom, napr. v počte vozňov s ohľadom na znalosti a skúsenosti členov posunovacej čaty a\nrušňovodiča. Napokon strany sporu sa zhodli i na tom, že rušňovodič s dlhoročnou praxou vedel podľa\nnávestí posunovača určiť približnú vzdialenosť posunovanej súpravy od skupiny stojacich vozňov na\nkoľaji 201. To znamená, že v čase zahlásenia návesti „tlač na jeden voz“ rušňovodič musel vedieť,\nže sa čoskoro priblíži k stojacim vozňom na menej ako 20 metrov, z čoho vyplývala jeho povinnosť\nznížiť rýchlosť tlačenej súpravy na rýchlosť neprekračujúcu 5 km/h. Následne ešte posunovač hlásil\nvzdialenosť od skupiny stojacich vozňov „pol vozňa“, kedy podľa názoru súdu rušňovodič musel mať\nvedomosť o tom, že sa od skupiny stojacich vozňov nachádzal na menej ako dvadsať metrov, no napriek\ntomu rýchlosť jazdy HKV neprispôsobil týmto informáciám. Podľa zhodných informácií zo správ o nehode\nžalobcu i žalovaného nárazová rýchlosť posunovanej súpravy do stojacich vozňov bola 12 km/hod., čo\nbolo takmer dva a pol krát viac, ako bola prípustná rýchlosť v úseku 20 metrov pred miestom, kde mal\nrušňovodič zastaviť.\n39. V prejednávanom spore je súd toho názoru, že primárnou príčinou vzniku nehody a škody\nna dvoch vozňoch žalobcu, bolo porušenie záväzných pravidiel železničnej prevádzky zo strany (i)\nvedúceho posunu, ktorý posun prestal riadiť po tom, ako ho HKV minula pri výhybke 201, prestal\ndávať ručné návesti rušňovodičovi a nechal posunovača, aby výlučne on dával rušňovodičovi ústne\nnávesti prostredníctvom RDST a (ii) rušňovodiča, ktorý HKV nezastavil napriek tomu, že vedúci posunu\nmu prestal dávať ručné návesti a zároveň ho stratil z dohľadu, v posune pokračoval podľa návestí\nposunovača a naviac prekročil povolenú rýchlosť vykonania posunu, čo malo bezpochyby vplyv na\nrozsah vzniknutej škody.\n40. Pokiaľ ide o nesprávne dávanie návestí posunovačom, je pravda, že na predloženom zázname z\nRDST nie je zaznamená návesť posunovača „Stoj“, a teda neoznámenie návesti „Stoj“ rušňovodičovi\nbolo tiež jednou z príčin nehody, i keď podľa názoru súdu len príčinou druhotnou. Súd v tejto súvislosti\nopätovne poukazuje na tú skutočnosť, že rušňovodič sa mal riadiť primárne návesťami vedúceho\nposunu, ktoré mu však od výhybky 201 neboli dávané, a preto mal HKV zastaviť. Okrem toho ani\nnávesťami posunovača sa rušňovodič neriadil dôsledne, pretože podľa návestí posunovača určujúcich\npribližnú vzdialenosť od miesta zastavenia rušňovodič neznížil rýchlosť na najvyššiu prípustnú rýchlosť\n5 km/h vo vzdialenosti 20 metrov pred skupinou stojacich vozňov, keďže v čase nárazu posunovanej\nsúpravy bola rýchlosť 12 km/h. Ak by rušňovodič dodržal predpísanú rýchlosť v súlade s návesťami\nposunovača, v prípade nárazu do skupiny stojacich vozňov by i pri porušení povinnosti dať návesť „Stoj“\nbol rozsah škody nižší, prípadne by škoda na vozňoch žalobcu nevznikla.\n41. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný nezisťoval riadne všetky relevantné skutočnosti týkajúce\nsa odovzdania riadenia posunu u zamestnancov zúčastnených na posune. Súd je toho názoru, že táto\nnámietka nie je pre právne posúdenie veci podstatná. Žalobca, ktorý nesúhlasil so záverom správy\no nehode žalovaného vypracoval vlastnú správu o nehode, avšak ani zo správy žalobcu nevyplýva,\nže žalobca zisťoval okolnosti, či došlo k odovzdaniu riadenia posunu v súlade s čl. 484 predpisu\nŽSR Z 1 a či boli všetci zamestnanci zúčastnení na posune o tomto odovzdaní oboznámení podľa\nčl. 484 predpisu ŽSR Z 1. Okrem toho žalobca podal na súd žalobu, v ktorej sa domáhal náhrady\n\nškody vzniknutej v dôsledku nehody, a teda žalobca bol povinný v konaní preukázať všetky rozhodné\nskutočnosti týkajúceho sa jeho nároku, ktoré tvrdil. Správa žalovaného tak, ako aj správa žalobcu\nv súdnom konaní predstavujú listinné dôkazy, ktoré súd posudzuje jednotlivo, ako aj vo vzájomných\nsúvislostiach. Závery žalobcu a ani žalovaného o príčinách škody neboli pre súd v rámci právneho\nposúdenia sporu záväzné. Pokiaľ mal žalobca za to, že pri vyšetrovaní nehody žalovaným neboli riadne\nzistené všetky rozhodujúce skutočnosti, mohol v tomto smere navrhnúť vykonať dokazovanie, napríklad\nvýsluchom zamestnancov zúčastnených na posune. To však žalobca neurobil.\n42. S ohľadom na vyššie uvedené závery súdu o porušení záväzných pravidiel železničnej prevádzky\nzamestnancami žalobcu i žalovaného je súd toho názoru, že na tento prípad je namieste uplatniť čl.\nV. bod 4 zmluvy o prístupe, podľa ktorého za škodu, ktorú spôsobili spoločne manažér infraštruktúry a\nželezničný podnik a za jej náhradu zodpovedajú rovnakým dielom, keďže mieru zavinenia spôsobenej\nškody nemožno s ohľadom na sled udalosti pri nehode a porušenie pravidiel železničnej prevádzky\nzamestnancami žalobcu a žalovaného presne určiť. Keďže žalovaný žalobcovi uhradil polovicu\nvzniknutej škody, súd priznal žalobcovi i nárok na uplatnené úroky z omeškania a vo zvyšku žalobcom\nuplatnený nárok, ktorý ostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ako nedôvodný\nzamietol.\n43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n44. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n47. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 3.402,61 Eur na základe\nčiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu, že žalovaný túto sumu zaplatil žalobcovi po podaní žaloby na\nsúd. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný. Žalobca bol\nzároveň neúspešný v zamietajúcej časti polovice uplatnenej pohľadávky 3.402,61 Eur s príslušenstvom.\nSúd uvádza, že zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k žalovanej istine, nakoľko príslušenstvo pohľadávky\nnebolo predmetom samostatného nároku. V prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou,\njeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie\núspechu žalobcu v konaní (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2017, č. k.\n3Cob/300/2016-118). Z uvedeného vyplýva že žalobca bol v konaní neúspešný v jednej polovici istiny\nuplatnenej pohľadávky a zároveň žalovaný zavinil zastavenie konania o druhej polovici istiny uplatnenej\npohľadávky, a preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nMestskom súde Bratislava III.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v\nakom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto\nrozhodnutím, môže sa osoba\noprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ec99d3fc-9020-40f0-8efb-c302d91e53f4:1cfbf7a1-36fa-4f33-b180-6e312a702bf8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1", "spisova_znacka": "3Cob/300/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/300/2016 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1"}], "citovane_v": []}