{"guid": "5c159dba-83a9-4bcd-8e8b-c4917bfe992a:34f2a17b-2e9a-4cb9-8184-f5ee8fc6b966", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:6122376937.4", "spisova_znacka": "B1-38Cb/72/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-38Cb/72/2022 z 7. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 7. júna 2024, sp. zn. B1-38Cb/72/2022, ECLI:SK:MSBA3:2024:6122376937.4", "identifikacne_cislo": "6122376937", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "Mgr. Alexander Rác", "sudca_id": 1158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-alexander-rac-1158", "datum_vydania": "2024-06-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34f2a17b-2e9a-4cb9-8184-f5ee8fc6b966", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:6122376937.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:6122376937.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:6122376937.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB1-38Cb/72/2022\n6122376937\n07. 06. 2024\nMgr. Alexander Rác\nECLI:SK:MSBA3:2024:6122376937.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:\nRENOMAX s.r.o., so sídlom Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zastúpený:\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti\nžalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816\n23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 158,67 Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 158,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%\nročne zo sumy 158,67 Eur od 11.03.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne\nsúd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia,\nktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 158,67,- Eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 158,67 EUR od 11.03.2022 do zaplatenia. Žalobca uplatnený\nnárok odôvodnil tým, že dňa 28.08.2021 došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla\npána Adama Mačičáka, bytom Raketová 8, Košice (ďalej „poškodený“) zn. VW Passat Variant, EČV: Z\npričom predmetnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase povinne zmluvne\npoistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová\nudalosť bola žalovanému riadne nahlásená a ten ju viedol pod č. XXXXXXXXX. Náklady na opravu\npoškodeného vozidla predstavovali sumu 2.188,49,- Eur s DPH, pričom táto pohľadávka bola uplatnená\nu žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia škodovej udalosti nepriznal poškodenému sumu, ktorá\nje predmetom tohto konania. Následne poškodený svoju pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení\npohľadávky na žalobcu. Podľa žalobcu nemajú dôvody krátenia náhrady škody oporu v zákone, nakoľko\nžalobca za 1NH práce účtoval 35 Eur bez DPH. Takáto suma je podľa žalobcu porovnateľná resp.\nvýhodnejšia v porovnaní s autoservismi v danom regióne. Podľa žalobcu servis pri oprave poškodeného\nmotorového vozidla postupoval tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky\nschopné ako pred škodovou udalosťou. Podľa žalobcu krátil žalovaný aj náklady na lakovací materiál,\navšak podľa žalobcu lakovanie bolo vykonané tak aby zodpovedalo stavu pred škodovou udalosťou.\nŽalobca rovnako tak poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované resp.\nneautorizované, pričom ide o postup v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu žalovaný v Oznámenie\no plnení je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko žalovaný neuviedol podľa čoho vypočítal\nnepriznané položky a z čoho vychádzal pri stanovení nákladov na opravu, čo žalobca považuje za\nsvojvôľu žalovaného. Ďalším dôvodom zníženia náhrady škody bolo priznanie iba primeraných nákladov\nza režijný materiál vo výške maximálne 20 Eur bez DPH. Podľa žalobcu ani toto krátenie nemá oporu v\n\nzákone a je nezrozumiteľné a nedôvodné. Žalobca si spolu s istinou uplatnil nárok na úroky z omeškania,\nnakoľko mal za to, že sa žalovaný s náhradou škody do omeškania.\n2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.08.2022 platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1037/2022, ktorým\nuložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 158,67 Eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 5% ročne zo sumy 158,67 Eur od 11.03.2022 do zaplatenia.\n3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu\nv celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho dôvodu.\nŽalovaný vo vyjadrení rovnako tak namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný\nuviedol, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že medzi postupcom a postupníkom\nbolo dohodnuté odplatné postúpenie pohľadávky, avšak v tejto zmluve nebola dohodnutá výška odplaty\nza dohodnuté postúpenie ako ani spôsob jej určenia. Nakoľko podľa žalovaného išlo nepochybne o\nodplatné postúpenie pohľadávky, bolo povinnosťou zmluvných strán dohodnúť v texte zmluvy odplatu,\nza ktorú sa zmluva postupuje, resp. spôsob, ktorým má byť odplata určená. Nakoľko predložená zmluva\nuvedené neobsahuje, ide podľa žalovaného o absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky v\ndôsledku jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako z odporu žalovaného ďalej\nvyplýva, z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený\nprávo, aby za neho poisťovňa nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu\nškody. Podľa žalovaného cena opravy, ktorá je uvedená vo faktúre, nie je výškou skutočnej škody na\npoškodenom motorovom vozidle, ale je iba cenou opravy závislou od cenotvorby jednotlivých servisov.\nŽalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1331/2001\npodľa ktorého: „za skutočnú škodu na veci treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie\nmajetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové\nhodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu.“ Podľa názoru žalovaného\ntak postupoval správne, ak autoservisu ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla\nposkytol plnenie, ktoré predstavuje primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v\nrozsahu zodpovedajúcom skutočnej škode vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle. Žalovaný na\npreukázanie svojich tvrdení súdu predložil rámcové zmluvy so zmluvnými neautorizovanými servismi\nspolu s cenníkmi a rovnako tak cenník Autoservisu Slováček - Autoslužby PLN, ako aj AutoKODUS či\nEDISERVIS, s. r. o.\n4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, že pokiaľ ide o námietku vecnej legitimácie a neplatnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že odkaz na osobitnú dohodu\no odplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ju nerobí neplatnou. Žalobca pri svojej argumentácii\nodkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R62/2020, podľa ktorého: „Neplatnosť zmluvy o postúpení\npohľadávky nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.\nPostúpenie pohľadávky môže byť odplatné a aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej\npohľadávky, a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka\npostúpená, a to aj v prípade odplatného postúpenia...“ Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia\npotvrdzujúce jeho tvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná aj napriek odkazu na zmluvu o\nvýške odplaty, ktorá nebola v konaní predložená (rozhodnutie OS BA I, sp. zn. 27Cb/2/2021, rozhodnutie\nKS Prešov, sp. zn. 2Cob/1/2022). Podľa žalobcu bol v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky predmet\npostúpenia dostatočne identifikovaný, pričom samotnú zmluvu možno považovať za platný právny\núkon, z ktorého možno vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca v súvislosti s\nnepreukázaním výšky odplaty za postúpenie pohľadávky poukázal aj na iné rozhodnutia prvostupňových\nsúdov OS BA I, sp. zn. 25Cb/109/2021, 27Cb/80/2018 či 26Cb/25/2019 ako aj na rozhodnutia\nodvolacieho súdu KS BA, sp. zn. 1Cob/40/2020, 2Cob/27/2020 či 3Cob/185/2019, ktoré v takýchto\nprípadoch nárok žalobcu priznali.\n5. K samotnej škode žalobca uviedol, že „pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia §442 ods. 1\nObčianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne\nvyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového\nplnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak\nmá plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej\nujmy, nie však viac.“ Samotná škoda teda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti,\npričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave\nvozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo\n\npotrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre\nako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.\n6. Podľa žalovaného ku kráteniu poistného plnenia došlo na základe priznania primeraných nákladov\nna opravu motorového vozidla pre neautorizovaný autoservis. Žalovaný teda rozdeľuje autoservisy na\nautorizované a neautorizované. Takéto rozlišovanie nemá oporu v zákone. Nie je možné akceptovať\ntakýto postup, v zmysle ktorého by bol poistený/poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť\nsi svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de\nfacto si tak určí, že uhradí poistenému/poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude\npoškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne\nurčí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zaväzuje poisteného/ poškodeného k vykonaniu\nopravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti\nvôli poisteného. Žalobca mal za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej\nhospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným\nservisom, ktorý má nárok na uznanie plnej výšky nákladov na opravu poškodeného servisu, je dohodou,\nktorá obmedzuje riadnu hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž prebieha na relevantnom trhu, ktorej\nsa zúčastňujú subjekty pôsobiace na konkrétnom relevantnom trhu. Takými subjektami sú aj iné,\nnezmluvné servisy, ktoré riadne podnikajú v oblasti poskytovania autoservisných služieb. Žalobca v tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp. zn.: 4Cob/67/2020 zo dňa 29.09.2020\n„V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v\ndanom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení\nzákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. [...]\nPodľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp.\nzmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo\nnezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie\nceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov\nškodovej udalosti.“ Podľa žalobcu žalovaný vzhľadom na zvýhodňovanie zmluvných servisov neprihliada\nani na cenu obvyklú v danom regióne, pričom pri priznávaní ceny za normohodinu pre autoservis je\npráve tá kľúčovým komparátorom primeranosti nákladov na opravu motorového vozidla. Cena obvyklá\npre daný región je cene pohybujúca sa v cenovom rozpätí najnižšej a najvyššej ceny normohodiny pre\ndaný región.\n7. Podľa žalobcu si poškodený splnil všetky svoje povinnosti, neporušil ustanovenia zákona o PZP\nani Občianskeho zákonníka. Práve naopak žalovaný si nesplnil svoju základnú povinnosť a to riadne\nvykonať šetrenie poistnej udalosti a svoje závery zdôvodniť. Žalovaný v konaní predkladá kalkuláciu\nč. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol nárok na náhradu škody. Žalovaný predložil až\nv súdnom konaní kalkuláciu, na základe ktorej vypočítal priznané poistné plnenie. Podľa žalobcu nie\nje takéto konanie v súlade ani s ustálenou judikatúrou. Povinnosťou poisťovateľa je vykonať šetrenie\nškodovej udalosti a poskytnúť závery šetrenia v lehote stanovenej zákonom. Poisťovňa nemôže neskôr\npo ukončení šetrenia predkladať dôkazy, ktoré podporujú jej krátenie nároku. Svoje tvrdenia mala\npoisťovňa uviesť pri ukončení šetrenia, takúto povinnosť jej uvádza zákon. Takéto konanie je v priamom\nrozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka pričom zároveň poukázal na ust. § 797 ods. 4 OZ.\nŽalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp. zn. XCob/XXX/XXXX: „Žalovaný ani v\nOznámeniach o poistnom plnení, ako dôvod krátenia neuviedol nepreukázanie účelnosti a nevyhnutnosti\nvyužívania náhradných vozidiel. Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia\npo ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým\núčelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Na prípadné ďalšie dôvody\nneuhradenia škody žalovaným, uvedené počas súdneho konania tak nie je možné prihliadať s poukazom\nna znenie § 797 ods. 4 Občianskeho <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964%23par797>\nzákonníka. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964%23par797>“ „K námietke žalovaného,\nže žalobca nepreukázal, že poškodení boli nútení náhradné vozidlá užívať súd prvej inštancie uviedol,\nže žalovaný v Oznámeniach o poistnom plnení, ako dôvod krátenia neuviedol túto skutočnosť. Nie je\nmožné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti.\nŽalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistné udalosti a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie\nv priebehu ich šetrenia.“ Judikatúra vo vzťahu k zmene dôvodov krátenia je konštantná. Poškodený,\nnavyše ako spotrebiteľ má právo byť informovaný ohľadne dôvodov krátenia. Tieto dôvody mu majú\nbyť riadne preukázané a vysvetlené. Ide o zmenu dôvodov krátenia, keď žalovaný predkladá dôkazy\n\nna preukázanie dôvodnosti svojho krátenia nároku na náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti žalobca navrhoval, aby súd žalobe vyhovel.\n8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.12.2022, pričom zotrval\nna predchádzajúcej argumentácii a považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Žalovaný\nuviedol, že ak súd dospeje k záveru že predložením novej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n26.09.2022 došlo k zhojeniu nedostatku aktívnej legitimácie, žalovaný žiadal aby súd žalobcovi nepriznal\núroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia.\n9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na predchádzajúcej argumenátcii v otázke\nnedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.\n10. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na 07.06.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca\nžalobcu, pričom zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň\nsúhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.\n11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a mal za to, že nárok je dôvodný a bol v\nkonaní preukázaný, pričom zníženie náhrady škody zo strany žalovaného považuje za nedôvodné\na nepreukázané. Výška škody vyplýva z predloženej faktúry, pričom žalovaný zníženie náhrady\nnešpecifikoval v zmysle zákona. Žalobca bol rovnako tak presvedčený o svojej aktívnej legitimácii, a\npoukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 3Obdo/64/2019 či Krajského súdu Bratislava,\nsp. zn. 3Cob/213/2022 z 26.01.2023, ktoré riešili obdobnú situáciu.\n12. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa\n28.08.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. Mačičáka zn. VW\nPassat Variant, EČV: Z Vinníkom nehody bol poistenec žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému\nriadne nahlásená a ten ju viedol pod č. XXXXXXXXX. Náklady na opravu poškodeného motorového\nvozidla boli vo výške 2.188,49 Eur s DPH. Nesporným bolo aj to, že žalovaný dňa 23.02.2022 ukončil\nšetrenie predmetnej škodovej udalosti a náhradu škody poškodenému krátil z dôvodu neprimeranej\nceny práce a rovnako tak lakovej konštanty. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaný dôvodne znížil\nnáhradu škody.\n13. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom\nspise, a to: Oznámenie o poistnom plnení z 24.02.2022, Faktúra č. XXXXXXXX, Zmluva o postúpení\npohľadávky z 06.03.2022, Cenník servisných služieb, Cenník servisu Moris, Kalkulácia nákladov na\nopravu, Rámcová zmluva z 30.06.2014 s KAR-LK J&P, spol. s r. o., Rámcová zmluva s PR Car service,\nRámcová zmluva s Ján Kalinič-Autoservis Ján, Rámcová zmluva s Vladimír Slováček-Autoslužby PLN,\nCenník služieb autoservisu Auto KODUS, Cenník služieb autoservisu EDIservis, ako aj s ostatným\nobsahom spisu.\n14. Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:\n15. Podľa § 420 ods. 1 zákona OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej\npovinnosti.\n16. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu\nvyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.\n17. Podľa § 440 OZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.\n18. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\n19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n\n20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť\npísomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s\nňou spojené.\n21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o PZP“)\npoistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej\npoškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.\n23. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie\npotrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa\noznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu\njeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol\nrozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)\nposkytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené\ndňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n24. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n25. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť\npoškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n27. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou\naktívnej vecnej legitimácie, pričom námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa\nrozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo\n(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej\n(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho\nkonania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania\nnenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní\nnezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).\n28. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná z\ndôvodu, že v predmetnej zmluve sa síce uvádza, že postúpenie je odplatné, avšak v prípade odplatného\npostúpenia musí byť v zmluve jednoznačne určená výška odplaty, resp. presne určený spôsob jej\nvýpočtu. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je\nznáma odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť odplatné aj bezodplatné, a\nsúd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky, a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie\nsumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená, a to ani v prípade odplatného postúpenia. Inými slovami\npovedané, v spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky nemá čo súd zaujímať, za koľko bola\npohľadávka postúpená, súd má len rozhodnúť o tom, či je dlžník povinný postúpenú pohľadávku uhradiť\npostupníkovi. Z pohľadu dlžníka je táto informácia taktiež irelevantná, keďže je povinný len postúpenú\npohľadávku splniť subjektu uvedenému v oznámení postupcu o postúpení pohľadávky, resp. subjektu,\n\nktorý mu postúpenie pohľadávky preukázal. Odplata za postúpenie pohľadávky je relevantná len vo\nvzťahu medzi postupcom a postupníkom a jedine v prípade sporu medzi postupcom a postupníkom\no zaplatenie dohodnutej odplaty, resp. v spore, v ktorom postupník uplatňuje voči postupcovi svoje\npráva podľa § 527 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n3Obdo/64/2019z11.decembra2019). Hodnota postupovanej pohľadávky a výška odplaty za postúpenie\nnie sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky [rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 32Cdo/1185/2012 (C 13969)]. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej\njudikatúre opakovane vyjadroval k nutnosti maximálneho rešpektu k princípu autonómie vôle, a to\nosobitne pri posudzovaní zmlúv všeobecnými súdmi. Pritom dôvodil, že autonómia vôle predstavuje\nelementárnu podmienku fungovania právneho štátu (I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007) s tým, že ide\no jeden z prejavov viazanosti štátnej moci zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2\nods. 3 Listiny základných práv a slobôd). V súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má\nza výsledok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére\nje ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady\n„pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). Skutočnosť, že autonómia vôle je bezprostredne\naplikovateľná (a voči štátnej moci vynútiteľná), sa potom prejavuje v tom, že ak súd interpretuje v\nsúdnom konaní medzi účastníkmi uzavretú zmluvu, musí k nej pristupovať nie tak, že táto má byť\nbezchybná, ale tak, že v nej (prostredníctvom nej) jednotlivec vyjadril, čo chce (resp. to, čo chcel)\ndosiahnuť. Súd musí pri riešení sporu identifikovať ekonomický účel právneho konania (zmluvy) a\ntúto hospodársku funkciu sa snažiť zachovať (a to samozrejme ale len vtedy, ak taký hospodársky\núčel zmluvy neodporuje zákonu, dobrým mravom a pod.). Je povinnosťou súdu s ohľadom na zásadu\npreferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (I. ÚS 640/2014, 4\nCdo 95/2019) a na uvedenú relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít spor rozhodnúť tak, aby to\nzodpovedalo zásade rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahu medzi jeho účastníkmi, a pritom\nstarostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ide o koncepciu tzv. materiálneho\nvedenia sporu; § 191 ods. 1 CSP). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je\nnositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.\nSúd k uvedeným skutočnostiam dodáva, že napriek tomu, že súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa\n26.07.2022 vyhodnotil ako platnú, bola zo strany žalobcu súdu predložená ďalšia zmluva o postúpení\npohľadávky zo dňa 26.09.2022, kde je presne špecifikovaná výška odplaty za postúpenie pohľadávky,\na tak nie je žiadna pochybnosť o tom, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.\n29. Pokiaľ ide samotnú náhradu škody a jej zníženie zo strany žalovaného z dôvodu, že žalovaný hradí\nlen primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla súd uvádza, že takýto postup zo\nstrany žalovaného nebol dôvodný a nemal oporu v zákone. V zmysle vyššie citovaných zákonných\nustanovení sa uhrádza skutočná škoda a ušlí zisk, pričom skutočnou škodou sa rozumie majetková\nujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do\npôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného\nstavu nebolo možné alebo účelné. „Pod pojmom škoda v zmysle ô 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá\nnastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.\npeniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,\nak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu , má\nzabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (Uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009).\n30. V predmetnom spore bolo výška škody zo strany žalobcu súdu preukázaná faktúrou č. XXXXXXXX,\nz ktorej vyplýva, že výška nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu\npredstavovala sumu 2.188,49,- Eur s DPH. Z uplatnenej sumy žalovaný poškodenému priznal náhradu\nškody iba vo výške 2.029,82 Eur, čo odôvodnil tým, že za opravu vozidla priznal iba primerané náklady\nna cenu práce pre neautorizovaný autoservis vo výške 21 Eur bez DPH za 1Nhpráce a rovnako tak\nznížil lakovací materiál, ktorý priznal podľa kalkulačného programu vo výške 100% lakovacej konštanty.\nRovnako tak boli priznané náklady na režijný paušál iba vo výške maximálne 20 Eur.\n31. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla pristupuje samotná\nskutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy\nnemohol užívať svoje motorové vozidlo, pretože si vyžadovalo opravu. Koncepcia náhrady škody ale\nvychádza zo záverov, že má byť nahradená cena opravy, ktorá je obvyklá, teda nie cena najnižšia\nalebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia\n\nmotorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného\nvozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Pokiaľ ide o cenu opravy poškodeného\nmotorového vozidla, túto je možné považovať za neprimerane vysokú vtedy, ak výrazne vybočuje z\ncenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z\ncelého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien. Preto pokiaľ cena opravy z tohto\npásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú\npovinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode (škodovej udalosti) hľadať najlacnejší servis\na podrobne skúmať podmienky opravy. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením\nvozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a\nporovnával autoservisy a domáhal sa informácií o výške ich marže, či preukazovania originality a\nnadobúdacích cien náhradných dielov. Ide o údaje, ktoré autoservis ani nemá povinnosť poškodenému\nuviesť. Na druhej strane poisťovňa z povinného zmluvného poistenia nenahrádza sumu za opravu v\nabsolútne nelimitovanej výške. Týmto limitom je ako bolo vyššie uvedené obvyklosť ceny opravy.\n32. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázanú predmetnú škodovú udalosť, ako aj\nvystavenie faktúry za vykonanú opravu poškodeného vozidla. Žalovaný napriek vystavenej faktúre\na splneniu podmienok v rámci nahlasovania poistných udalostí prešetril predmetnú poistnú udalosť\ntak, že krátil poistné plnenie o žalovanú istinu. Z predloženej faktúry je nepochybná skutočná výška\nškody, skutočné náklady na navrátenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred poistnou\nudalosťou, pričom žalovaný dôvodnosť takéhoto krátenia v priebehu konania nepreukázal. Žalovaný v\nOznámení o poistnom plnení uviedol iba skutočnosť, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov\nna opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vi výške danom\nspore neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, že skutočne\nvynaložené Eur bez DPH, ktoré zodpovedajú primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných\nservisov v danom regióne a čase. Zároveň uviedol, že do poistného plnenia boli priznané primerané\nnáklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty na opravu\nmotorového vozidla poškodeného, v súvislosti s poistnou udalosťou, na %). K uvedenému Oznámeniu o\npoistnom plnení súd uvádza, že je nepreskúmateľné, nakoľko v ňom úplne chýba akákoľvek zmienka o\ntom, z akých údajov žalovaný vychádzal pri stanovení primeraných nákladov na stanovenie ceny práce\nza jednu hodinu vo výške základe ktorej bol žalovaný povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie,\npresiahli primerané a účelne Eur bez DPH. Žalovaný bol povinný poškodenému preukázať, z akého\ndôvodu znížil náhradu škody čo však nespravil. Jediným argumentom žalovaného bolo poukázanie\nna to, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise a v porovnaní s kalkuláciou, ktorá ani\nnebola súčasťou Oznámenia o poistnom plnení, čim sa stalo predmetné Oznámenie pre poškodeného\nnepreskúmateľným. Žalovaný predmetnú kalkuláciu predložil až spolu s odporom, čo súd považuje za\nnedostatočné vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti zníženia náhrady škody.\n33. V kontexte uvedeného súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania\nopravy cestných motorových vozidiel (čo v konaní nebolo sporné), neprináleží žalovanému členiť\nsubjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované,\nči neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v nezmluvnom\nneautorizovanom servise, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré\nnebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje\nreálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných, či\nneautorizovaných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný\nservis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce.\nObjemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. V\nrámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom\nalebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené\nsú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. 29. Súd zároveň\npoukazuje aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3\nZmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv.\nvšeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku\n101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov\nv sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané \"bloková\nvýnimka\"- v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo\nnezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v\nrozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie\n\nuvedená bloková výnimka dáva možnosť, prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu\na opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní\npostupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne\nrovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu\nservisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie.\n34. Vo vzťahu ku kráteniu výšky normohodiny práce vo veci konajúci súd konštatuje, že v tomto\nsmere žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť ním uvedených nákladov za\nnormohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za normohodinu\npráce za neprimeranú. Žalovaný na preukázanie primeranosti ním tvrdenej ceny práce súdu predložil\ncenník služieb autoservisu AutoKODUS, z ktorého vyplýva cena mechanických prác za automobil\nv danej kategórii vo výške 29,99 Eur s DPH a cenník servisu EDIservis z ktorého vyplýva cena\nmechanických prác vo výške 27 Eur s DPH, pričom z cenníka zároveň vyplýva, že ide iba o orientačné\nceny a presná cena bude stanovená na základe informácii v danom servise. Súd zároveň uvádza, že\npokiaľ ide o rámcové zmluvy predložené žalovaným a ceny tam uvedené, nie je možné ich porovnávať\nz cenníkmi „bežných“ autoservisov, nakoľko tieto ceny nezobrazujú ceny stanovené trhom, ale sú\nvýsledkom dohody uzatvorenej medzi žalovaným a konkrétnym servisom, kedy servis akceptujúc nižšiu\nceny práce má istotu práce v podobe zákazníkov odporučených žalovaným, s tým, že ten garantuje\npreplatenie poistného plnenia v plnej výške. Takýto postup žalovaného priamo obmedzuje hospodársku\nsúťaž medzi jednotlivými servismi zvýhodňovaním zmluvných servisov, pričom takýto postup nemá\noporu v legislatíve ani v európskom práve. Uvedený postup nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý\nsi vybral na opravu motorového vozidla nezmluvný servis. Na preukázanie primeranosti nákladov na\nopravu poškodeného vozidla súdu predložil aj sám žalobca cenníky servisov za vykonané mechanické a\nlakovnícke práce, z ktorých vyplýva, že rozpätie cien sa pohybuje v rozmedzí od 55 Eur bez DPH (Moris\nSlovakia) do 65 Eur bez DPH za mechanické práce (Auto Gabriel) a vo výške od 61 Eur bez DPH (Moris\nSlovakia) do 65 Eur bez DPH za lakovnícke práce. Z vyššie uvedených cenníkov je jednoznačne zrejmé,\nže výška ceny práce za jednu normohodinu práce uplatnenej žalobcom (50 Eur bez DPH) nevybočuje\nz daného rozpätie (27 Eur bez DPH do 65 Eur bez DPH) a je teda cenou primeranou a obvyklou v\ndanom regióne a čase. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení o tom, že\nžalobcom uplatnená cena práce je neprimeraná.\n35. K žalovaným krátenému lakovaciemu materiálu súd uvádza, že žalovaný nepreukázal dôvod\ntakéhoto krátenia, keď v oznámení o poistnom plnení odkázal iba na kalkulačný program, avšak\nneuviedol aký konkrétne, pričom táto kalkulácia nebola ani súčasťou samotného oznámenia o poistnom\nplnení. Z uvedeného dôvodu bolo oznámenie o poistnom plnení nepreskúmateľné. Žalovaný predmetnú\nkalkuláciu predložil až spolu s odporom proti platobnému rozkazu (kalkulácia programu AUDATEX), čo\nsúd považuje za oneskorené, pričom zároveň uvádza, že táto kalkulácia má len orientačný charakter\na v žiadnom prípade nemôže stanoviť presnú a konečnú výšku nákladov potrebných na uvedenie\npoškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Ak servis dodržali pri lakovaní postup stanovený\nvýrobcom (dvojvrstvové lakovanie), čo v predmetnom spore nebolo zo strany žalovaného tvrdené a\npreukázané, nemôže bez ďalšieho svojvoľne znížiť lakovaciu konštantu. Súd pri stanovení nákladov na\nlakovanie vychádzal zo žalobcom predloženej faktúry, a keďže žalovaný nespochybnil postup servisu\npri lakovaní, nemohol náklady na lakovanie znížiť iba s poukazom na kalkulačný program, ktorý je\nnezáväzný a ovplyvniteľný zadávaním údajov zo strany žalovaného. Súd tak mal na základe vykonaného\ndokazovania nárok uplatnený žalobcom preukázaný a žalovaným zníženú náhradu škody považuje za\nnedôvodnú a nepreukázanú. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal krátenú náhradu škody vo výške\n158,67 Eur.\n36. V predmetnej veci si žalobca okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy, nakoľko mal za to,\nže sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody do omeškania. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného\noznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 23.02.2022. Žalovaný bol povinný poskytnúť\nnáhradu škody do 15 dní po skončení vyšetrovania v zmysle\n§ 11 ods. 7 zákona o PZP. Nakoľko tak nespravil, dostal sa s plnením náhrady škody do omeškania\ndňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, t. j. dňa 11.03.2022. Z uvedeného dôvodu\nsúd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 158,67 Eur od 11.03.2022 do\nzaplatenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ.\n\n37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech\npriznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu\nrozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nMestský súd Bratislava III.\nOdvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 CSP).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}, {"guid": "81f72774-0c79-44a7-8198-703ef08d1638:8661add1-7849-479c-b41a-2b3ad7b885b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/40/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/40/2020 z 26. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/81f72774-0c79-44a7-8198-703ef08d1638:8661add1-7849-479c-b41a-2b3ad7b885b9"}, {"guid": "4a995e3c-70f4-47cc-b641-670dd1291492:95167fbe-1889-4c2d-b2d8-9f471bdc2af6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118333948.1", "spisova_znacka": "4Cob/67/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/67/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118333948.1"}, {"guid": "127dad1b-137c-40e1-b875-52b06d622879:27da4915-0ebe-4e1f-a9ad-6863a335d279", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:6118309594.1", "spisova_znacka": "3Cob/185/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/185/2019 z 1. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:6118309594.1"}, {"guid": "94e45394-ea24-4a62-9c6d-c96dde3d3240:4d6a75f3-e2d3-4452-98aa-2c6ed3318a35", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/109/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/109/2021 z 13. 1. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/94e45394-ea24-4a62-9c6d-c96dde3d3240:4d6a75f3-e2d3-4452-98aa-2c6ed3318a35"}, {"guid": "4464ff77-f5e8-4e5a-86f7-8baf053339df:e53b8b71-961f-4c1e-8778-22499231040d", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/80/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/80/2018 z 30. 9. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2020-09-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4464ff77-f5e8-4e5a-86f7-8baf053339df:e53b8b71-961f-4c1e-8778-22499231040d"}], "citovane_v": []}