Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-23Cr/10/2022 z 16. 9. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 16. septembra 2024, sp. zn. B5-23Cr/10/2022, ECLI:SK:MSBA3:2024:1522207425.2
Mestský súd Bratislava III | B5-23Cr/10/2022 | ECLI:SK:MSBA3:2024:1522207425.2 | 2024-09-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 41 ZRK, § 4 ZRK, § 4 ods. 1 ZRK, § 262 CSP, § 255 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fb961d1-a405-43ce-8865-fe16a7a34d90
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1522207425.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava III
B5-23Cr/10/2022
1522207425
16. 09. 2024
Mgr. Ivica Blecharžová
ECLI:SK:MSBA3:2024:1522207425.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Nerudova 6, 040
01 Košice, proti žalovanému : MPL TRADING s.r.o., Galvaniho 8, 821 04 Bratislava , IČO: 31 388 639,
zastúpenému spoločnosťou : Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04
Bratislava , IČO: 35960728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .
II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .
I. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2022 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so sídlom
Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava , v konaní s ustanoveným rozhodcom D. E. F. vo veci sp.zn. RK
4657/20 a odkladu jeho vykonateľnosti pri uvedení skutkového stavu:
2) Dňa 5.9.2022 vydal Rozhodcovský súd v Bratislave, zriadený pri Asociácii pre rozhodcovské konanie
so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava(ďalej len ako „rozhodcovský súd“), vo veci spisovej
značky RK 4657/20 v konaní s ustanoveným rozhodcom D. F., rozhodcovský rozsudok, ktorým bola
žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v 2.rade):
- vo výroku I uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť
žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) sumu vo výške 12 001,65,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 2561,16,- Eur od 15.9.2020 do zaplatenia, zo
sumy 165,16,- Eur odo dňa 30.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 7512,11,- Eur odo dňa 9.10.2020 do
zaplatenia, zo sumy 1763,22,- Eur odo dňa 15.9.2020 do zaplatenia,
- vo výroku III uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť
žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) zmluvnú pokutu vo výške
720,10,- Eur,
- vo výroku V uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť
žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) náhradu nákladov konania vo
výške 40,- Eur a
- vo výroku VI uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť
žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) trovy konania vo výške
2827,68,- eur (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 26.09.2022.

3) Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod
1 a bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní, najmä preto, že rozhodcovská doložka v Rámcovej kúpnej
zmluve nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom a rozhodcovským súdom sa rozhodol spor,
pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
4) Žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 26.11.2020 sa žalovaný domáhal, aby bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 12.001,- Eur spolu s príslušenstvom a trovami právneho
zastúpenia. Žalovaný sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia vyššie uvedenej čiastky na základe
uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.2020. V čl.VII ods.4 Rámcovej kúpnej zmluvy bolo
uvedené že neoddeliteľnou súčasťou tejto rámcovej kúpnej zmluvy sú VOP žalovaného, kde podľa
názoru súdu bola dohodnutá rozhodcovská doložka.
5) Žalobca nebol zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.2020. V čl.I Rámcovej kúpnej
zmluvy sú uvedené zmluvné strany pričom sú nimi MPL Trading s.r.o. ako predávajúci (čl.I bod 1 ) a
JUMEN PLUS s.r.o. ako kupujúci ( čl.I bod 2 ). Aj z čl.II vyplýva, že zmluvné strany na základe tejto
Rámcovej kúpnej zmluvy a VOP upravujú VOP vo vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim pri realizácii
dodávok tovaru a služieb. V predloženej rámcovej zmluve ani nie je miesto na podpis, kde by žalobca
ako fyzická osoba svojim podpisom písomne potvrdil, že je stranou Rámcovej kúpnej zmluvy alebo by
potvrdil ručiteľský záväzok. Už vzhľadom na hore uvedené nemôže byť podľa názoru žalobcu daná
právomoc rozhodcu vo vzťahu k žalobcovi (žalovanému v 2.rade v rozhodcovskom konaní) .
6) Ani z priloženej rámcovej zmluvy, ani z VOP nevyplýva ručiteľský záväzok žalobcu (v rozhodcovskom
konaní žalovaného v 2.rade). Žalobca svojim podpisom ani nevyjadril súhlas s rozhodcovskou doložkou
v zmysle čl.7 ods.4 VOP, preto aj namietal nedostatok právomoci rozhodcu v rozhodcovskom konaní.
Nakoľko žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ, žalobca má za to, že ako spotrebiteľ musel prejaviť
svoj súhlas písomne. Navyše v žalobe citovaný čl.7 ods.4 VOP rozhodcovskú doložku ani neobsahuje.
Vzhľadom na to nemohla byť daná ani právomoc rozhodcu, pretože túto doložku žalobca nikdy písomne
so žalobcom nedohodol. Žalobca má za to, že vo vzťahu k žalobcovi pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky sa vyžaduje, aby mal žalobca-spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd, k čomu v danom prípade nedošlo. V zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
považuje ustanovenie, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
7) S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vec je preto
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovi, ktorý je navyše v postavení
spotrebiteľa, ani nebola udelená možnosť odmietnuť uvedenú rozhodcovskú doložku. Žalobca ani nemal
možnosť sa so všeobecnými zmluvnými podmienkami vopred oboznámiť. Dojednanie rozhodcovskej
doložky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní, považuje za neprijateľnú podmienku.
8) Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedené
dojednanie rozhodcovskej doložky jednoznačne zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa
9) Žalobca taktiež namietal skutočnosť, že by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu
náhradu nákladov. Zmluvná pokuta je nárok so samostatným skutkovým základom. Zmluvná pokuta
je sankcia majetkovej povahy, ktorú Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju
povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní. Ide však o špeciálny zabezpečovací
prostriedok, na uplatnenie ktorého na rozdiel od iných sankcií, je potrebný právny úkon a to dohodu
účastníkov, ktorá musí mať obligatórne písomnú formu a to bez ohľadu na to akú formu má zmluva ňou
zabezpečovaná (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 13Co/195/2014). Tiež žalobca s odkazom
na § 369c ods.2 Obchodného zákonníka nemôže byť povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov, keďže
je spotrebiteľ. Takisto nemohol mať žalobca povinnosť na náhradu trov právneho zastúpenia ani za úkon,
vyhotovenie predžalobnej výzvy, keďže takýto úkon vo vzťahu k žalobcovi (v rozhodcovskom konaní
ako žalovanému v 2.rade nebol vykonaný ani preukázaný). Žalobca zastáva názor, že rozhodcovský

rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul.
10) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.07.2023 v ktorom uviedol, že žalobca
už počas rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, namietal
nedostatok právomoci rozhodcu konať voči nemu ako žalovanému v 2 rade v rámci rozhodcovského
konania, pričom túto námietku dôvodil práve tvrdeniami a argumentmi, ktoré uvádza v podanej žalobe.
Rozhodca D. F., sa v rozhodcovskom rozsudku riadne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými
argumentmi žalobcu, ktoré uvádzal v ním zaslaných vyjadreniach, pričom súčasťou odôvodnenia
vydaného rozhodcovského rozsudku bola okrem odkazov na príslušné ustanovenia zákonov (zákon
o rozhodcovskom konaní, Obchodný zákonník...) aj príslušná judikatúra. Z vydaného rozhodcovského
rozsudku zároveň vyplýva, že pred tým, než sa rozhodca začal zaoberať žalobou z pohľadu merita
veci, najskôr sa vysporiadal s otázkou svojej právomoci k rozhodovaniu predmetného sporu vo vzťahu k
žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného v 2.rade), a to práve vzhľadom na námietku
nedostatku právomoci vznesenú žalobcom v konaní. S uvedenou námietkou sa rozhodca vyporiadal
tak vo vzťahu k argumentom žalobcu o jeho údajnom postavení spotrebiteľa, ako aj vo vzťahu k ním
namietanej platnosti a určitosti ručiteľského vyhlásenia.
Žalobca tvrdí, že z dokumentov priložených k návrhu na začatie rozhodcovského konania, t. j.
z Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.2020 a Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 5.6.2020,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Rámcovej kúpnej zmluvy, nevyplýva jeho ručiteľský záväzok
za záväzky spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o. (kupujúceho), ktorej bol v čase podpisovania týchto
dokumentov jej konateľom. Žalobca nebol údajne zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa
05.06.2020 a VOP. Na základe týchto skutočností údajne nemala byť stanovená právomoc rozhodcu
konať vo vzťahu k žalobcovi ako žalovanému v 2.rade v rozhodcovskom konaní.
Žalobca ako štatutárny orgán spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o. podpísal Rámcovú kúpnu zmluvu zo
dňa 5.6.2020 a Všeobecné obchodné podmienky zo dňa 5.6.2020, ktoré, ako už bolo povedané, sú
neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle čl. VII tejto zmluvy. Rozhodcovská doložka
je súčasťou VOP, čo vyplýva z čl. 7 ods. 1 VOP. Žalobca, štatutár spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.,
vyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou zmluvou (doložkou), v súlade s čl. 5 ods. 2 VOP podpisom VOP.
11) V zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 1Obdo V 87/2007: „skutočnosť, že
zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok
obchodnej spoločnosti zabezpečuje jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje
bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých
účastníkov neznamená to, že musí byť na zmluve jej podpis osobitne za každého z nich“ je zrejmé, že
sa nevyžadujú dva oddelené podpisy – t. j. podpis osoby konajúcej za spoločnosť a podpis osoby ako
ručiteľa.
12) Žalovaný poukázal i na právoplatný Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.10.2015,
sp. zn. 43Cob/147/2015, ktorým súd rozhodol v totožnej veci (o platnosti ručiteľského vyhlásenia
obsiahnutom v Rámcovej kúpnej zmluve žalovaného): „Po zhodnotení VOP zo dňa 07.11.2012, ktoré boli
súčasťou RKZ uzavretej medzi účastníkmi konania, keď táto kúpna zmluva, ako aj VOP boli podpísané
štatutárnymi zástupcami účastníkov konania, teda za žalobcu 2/ žalobcom 1/, odvolací súd súhlasí so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že VOP v čl. 6, bode 2 obsahujú ručiteľské vyhlásenie žalobcu
1/ ako štatutárneho zástupcu kupujúceho. Ručiteľské vyhlásenie vo VOP zodpovedá zákonom v §
303 Obchodného zákonníka stanoveným podmienkam ručiteľského vyhlásenia tak, ako to podrobnejšie
zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa. Z ručiteľského vyhlásenia je zrejmé,
že ručiteľský záväzok na seba prevzal štatutár kupujúceho, teda žalobca 1/. Ako to uviedol aj súd prvého
stupňa, nie je vylúčené, aby v jednej listine boli obsiahnuté rôzne práva a záväzky, pokiaľ sú tieto
jednoznačne identifikovateľné. Samozrejme, pokiaľ by za žalobcu 2/ ako zmluvnú stranu nebol VOP
podpísal žalobca 1/, ale iná oprávnená osoba (napr. splnomocnený zástupca), nedošlo by k platnému
ručiteľskému vyhláseniu žalobcu 1/, o takýto prípad sa však nejedná. Žalobca 1/ ako konateľ žalobcu
2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok za splnenie záväzku žalobcu 2/ ako dlžníka, preto za podmienok
§ 306 a nasl. Obchodného zákonníka sa môže žalovaný ako veriteľ domáhať voči nemu splnenia tohto
záväzku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o odôvodnenie
vzniku ručiteľského záväzku žalobcu 1/, súhlasí s ním, že v tomto prípade vznikol platne ručiteľský

záväzok konateľa obchodnej spoločnosti a to bez ohľadu na to, že na listine, ktorá obsahuje tento
ručiteľský záväzok, je uvedený len 1 podpis konateľa.“
„Ako už bolo uvedené, vo VOP zo dňa 07.11.2002, ktoré boli súčasťou vyššie uvedenej kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom 2/ a žalovaným je obsiahnuté aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu 1/, ktoré je
platné a na základe ktorej vznikli žalovanému ako veriteľovi práva voči žalobcovi 1/ ako ručiteľovi.“
13) Žalobca poukázal i na Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.12.2017, sp. zn. 4Cob/115/2017,
prostredníctvom ktorého súd rozhodol i na základe vyššie spomínaného
Rozsudku Najvyššieho súdu SR a v jeho odôvodnení uviedol nasledovné:
„Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Rámcovú kúpnu zmluvu uzavreli žalobca a právny predchodca žalovaného v 1. rade ako
podnikatelia v súvislosti so svojim podnikaním. Ak súčasťou tejto zmluvy bolo ručiteľské vyhlásenie
žalovaného v 2. rade, v súlade s citovaným zákonným ustanovením sa posudzuje podľa § 303 a
nasl. Obchodného zákonníka, keďže Obchodný zákonník má komplexnú úpravu ručenia, a preto
nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ani v prípade, ak ručiteľom je fyzická osoba
- nepodnikateľ.
Treba prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ručenie podľa citovaného zákonného ustanovenia vzniká
jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ručiteľský záväzok vzniká dohodou medzi ručiteľom a veriteľom. To znamená, že takéto jednostranné
ručiteľské vyhlásenie môže byť aj súčasťou inej zmluvy, ak je vyhotovená písomne, pričom podmienkou
platnosti takéhoto ručiteľského vyhlásenie nie je, aby ručiteľ bol uvedený ako zmluvná strana, keďže ide
o jeho jednostranné vyhlásenie. Z tohto ručiteľského vyhlásenia však musí nepochybne vyplývať, kto
toto vyhlásenie robí - kto je ručiteľom, musí byť uvedený záväzok dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený,
vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, ak ho nesplní dlžník a musí
byť konajúcou osobou, teda ručiteľom, podpísané.
Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal, že osoba ručiteľa nie je označená dostatočne určito, lebo v bode
5.4. je len odkaz na štatutárneho zástupcu kupujúceho, ktorý písomným vyhlásením v tomto bode
prevzal ručiteľský záväzok, s touto odvolacou námietkou nemožno súhlasiť. V záhlaví zmluvy je konateľ
právneho predchodcu žalovaného v 1. rade označený menom a priezviskom a rovnako je označený aj v
závere zmluvy pri jeho podpise a pečiatke spoločnosti. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva
povinnosť uvádzať žalovaným v 2. rade označené údaje, ak iným spôsobom je splnená podmienka
určitosti označenej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že ani žalovaný v 2. rade nespochybnil, že
Rámcovú kúpnu zmluvu podpísal, že v rozhodnom čase bol konateľom kupujúceho a ani netvrdil, že
existuje iný I. L. (napríklad otec, syn), ktorý bol v čase podpisu zmluvy tiež konateľom kupujúceho a
bez ďalších identifikačných údajov - dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko, nie je možné určiť, kto sa
za dlh spoločnosti kupujúceho zaručil. Navyše, v čase podpisu zmluvy bol žalovaný v 2. rade jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti RPL izolácie, s.r.o., vedel, akú činnosť dlžník vykonáva, či bude
schopný kúpnu cenu prevzatého tovaru uhradiť a ako konateľ dlžníka mohol priamo ovplyvniť jeho
činnosť tak, aby dlh z kúpnych zmlúv uhrádzal podľa dohodnutých podmienok.
Rovnako je zrejmá z ručiteľského prehlásenia aj určitosť záväzku dlžníka, za ktorý prevzal ručenie.
Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená, ak je záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným záväzkom. Z ustanovenia § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka jednak vyplýva,
že ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti a podľa judikatúry súdov ide o
určitý záväzok aj v prípade, ak sa ručiteľ zaviaže splniť záväzky dlžníka z konkrétnej zmluvy.
Je nesporné, že žalovaný v 2. rade podpísal ako konateľ kupujúceho Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej
súčasťou je aj ručiteľské vyhlásenie konateľa spoločnosti, teda fyzickej osoby G. H., že uspokojí veriteľa
(predávajúceho), ak tak neurobí dlžník - kupujúci. Osobitný podpis, keďže ide o tú istú osobu - konateľa
a ručiteľa, nie je potrebný.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 2. rade prevzal na seba
ručiteľský záväzok obsiahnutý v ručiteľskom vyhlásení ako súčasti Rámcovej kúpnej zmluvy. Ručiteľské
vyhlásenie vyhotovené v písomnej forme (ako súčasť písomnej kúpnej zmluvy) má všetky zákonom
stanovené náležitosti - je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký záväzok zabezpečuje, obsahuje
aj vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník a je ručiteľom podpísané.“
14) Súčasťou samotnej Rámcovej kúpnej zmluvy podpísanej žalobcom bolo ručiteľské vyhlásenie
žalobcu ako štatutárneho zástupcu predmetnej spoločnosti, v zmysle ktorého tento v súlade s
ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení ako ručiteľ vyhlasuje, že
preberá na seba ručiteľský záväzok za úhradu kúpnej ceny vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty,
ktorú spoločnosť bude povinná uhradiť na základe vystavených faktúr v zmysle Rámcovej kúpnej
zmluvy a uspokojí žalovaného v prípade, ak si spoločnosť nesplní svoje záväzky. Žalobca súhlasil s
rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v Rámcovej kúpnej zmluve – Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli.
Počas celej existencie obchodného vzťahu nikdy nenamietol ustanovenie obsahujúce predmetnú
rozhodcovskú doložku, a ani nijakým iným spôsobom neprejavil nesúhlas s jej znením. Žalobca sa
až po podaní žaloby žalovaného na rozhodcovské konanie, neúspešne pokúšal vo vyjadrení namietať
neplatnosť ručiteľského záväzku. Predmetná rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti, t. j. je dojednaná riadne a platne v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky a
žalobca s ňou vyslovil súhlas. Žalobca zároveň predložil žalovanému svoj občiansky preukaz za účelom
preukázania svojej totožnosti a za účelom poskytnutia osobných údajov ako fyzickej osoby – ručiteľa.
Žalobca si je v súlade s ustálenou súdnou praxou vedomý skutočnosti, že na zmluve postačuje iba
jeden podpis osoby, a to bez ohľadu na to, či osoba v procese vzniku zmluvy koná v mene viacerých
jej účastníkov. Aj § 135a (1) zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník znie: „Konatelia sú povinní
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov“. Vložiť do obsahu zmluvy aj zabezpečovací inštitút, akým je ručenie, aj samotnú
rozhodcovskú doložku, je plne v súlade s platnými právnymi predpismi. V zmluve môže byť dohodnuté
a ustanovené čokoľvek, pokiaľ to neodporuje zákonu alebo zákon neobchádza.
Žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným má spotrebiteľský charakter, v dôsledku
čoho je na predmetný prípad nutné aplikovať zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv a argumentuje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na
spotrebiteľské zmluvy uzatvorené v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. na spotrebiteľské
zmluvy medzi dodávateľom ako podnikateľom a fyzickou osobou ako spotrebiteľom. V tomto prípade
však išlo o uzatvorenie Rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka medzi právnickou
osobou podnikateľom a právnickou osobou podnikateľom, t. j. medzi dvoma spoločnosťami s ručením
obmedzeným, pričom žalobca má postavenie ručiteľa. Aj napriek skutočnosti, že žalobca je fyzickou
osobou, uzavretá Rámcová kúpna zmluva nenadobúda charakter spotrebiteľskej zmluvy a je aj naďalej
obchodnou zmluvou, nakoľko žalobca ako fyzická osoba je iba ručiteľom právnickej osoby podnikateľa
(spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.), a to na základe ustanovenia Článku 5, bodu 2 Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého ručí za záväzky spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o. jeho štatutár, a
to v zmysle ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
15) Žalovaný odkázal na ustálenú súdnu prax, ktorá rieši postavenie ručiteľa – konateľa spoločnosti, z
hľadiska jeho ručiteľského záväzku, a to napríklad na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Ndc 10/2016 zo dňa 9.11.2016 uverejneného v Zbierke stanovísk
NSSR a súdov Slovenskej republiky č. 3/2017, v zmysle ktorého: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka
a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom
vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy
medzi podnikateľmi“.
Žalobca taktiež namieta, že Žalovaný nemá právo na zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov.
Argumentoval tým, že zmluvná pokuta je nárok so samostatným skutkovým základom. Žalovaný
nenamietal fakt, že zmluvná pokuta vznikla ako sekundárny právny vzťah. Ide však o zabezpečovací
inštitút, ktorý bol v zmysle čl. 5 ods. 5 VOP riadne dojednaný. V zmysle čl. 5 ods. 2 VOP za záväzky
spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o. (kupujúceho) ručí jeho štatutár, a to v zmysle ustanovenia § 303 a
nasl. Obchodného zákonníka, teda žalobca na seba prebral ručiteľský záväzok za úhradu kúpnej ceny
vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty. Zároveň máme za to, že z doposiaľ uvedeného jasne vyplýva,
že žalobca na seba platne prevzal ručiteľský záväzok a aj to, že v danom prípade nemohol a ani nemal
postavenie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu argumenty Žalobcu súvisiace s tým, že žalobca nebol ručiteľom
a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a preto by nemal hradiť zmluvnú pokutu nemôžu obstáť.

16) V zmysle ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
17) Vzhľadom k dátumu doručenia žaloby mal žalovaný pochybnosti o tom, či zo strany žalobcu bola
vôbec splnená podmienka včasnosti podania žaloby v zmysle zákonom stanovenej 60 dňovej lehoty od
doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi.
18) Súd skúmal otázku, či fyzická osoba, ktorá sa zaviazala zabezpečiť splnenie záväzkov, ktoré
prevzala obchodná spoločnosť JUMEN PLUS s.r.o., voči spoločnosti MPL TRADING spol.s.r.o. na
základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.2020 (č.l. 12 súdneho spisu), môže byť považovaná
„spotrebiteľa“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 Európskeho Súdneho dvora zo dňa
19.11.2015, v ktorej sa uvádza: „ ...ak môže byť takáto zmluva o ručení alebo o zabezpečení záväzku
charakterizovaná, pokiaľ ide o predmet, ako akcesorická vo vzťahu k hlavnej zmluve, ktorou vznikol
dlh, ktorého splnenie zaručuje (v súvislosti so Smernicou Rady 85/577/EHS z 20.decembra 1985 na
ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov), potom sa z hľadiska
zmluvných strán javí ako odlišná zmluva, pretože je uzavretá medzi inými osobami, ako sú zmluvné
strany hlavnej zmluvy. Sú to teda zmluvné strany zmluvy o ručení alebo o zabezpečení záväzku, podľa
ktorých sa má posúdiť postavenie, v ktorom konali. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pojem
„ spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b smernice 93/13 má objektívnu povahu (pozri rozsudok Costea,
C-110/14, EU:C:2015:538, bod 21). Musí sa posudzovať z hľadiska funkčného kritéria spočívajúceho v
posúdení, či zmluvný vzťah v prejednávanej veci súvisí s činnosťami, ktoré nie sú obchodom, podnikaním
alebo povolaním. Vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do
pôsobnosti tejto smernice, je pri zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci a dôkazov povinný
overiť, či môže byť dlžník označený ako „spotrebiteľ v zmysle uvedenej smernice ( pozri v tomto
zmysle rozsudok Costea, C-110/14, EU:C:2015:538, body 22) a 23).V prípade fyzickej osoby, ktorá sa
zaručila za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, je teda vnútroštátny súd povinný preukázať, či
táto osoba konala v rámci obchodu, podnikania alebo povolania, alebo z dôvodu funkčného vzťahu tejto
spoločnosti, ako je jej riadenie alebo nezanedbateľná účasť na jej základnom imaní, alebo či konala
za súkromným účelom. Za týchto podmienok treba na položené otázky odpovedať, že článok 1 ods. 1
a článok 2 písm.b smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže použiť
na zmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvou o ručení uzavretú medzi fyzickou
osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodná
spoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí
s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah“.
19) Podľa § 4 zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ ZoRK“):
"(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú
doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán
stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. "
20) Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania ak:
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo, že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo
b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
21) Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo.: 35256/P zistil,
že žalobca v obchodnej JUMEN PLUS s.r.o., Vyšný Kručov 57, 086 45 Vyšný Kručov, IČO: 50 821 318,
má účasť na jej základnom imaní,( spoločník od 19.09.2017 s vkladom 6.000,- Eur, splatené 6.000,- Eur)
podieľa sa na jej riadení, a zastupuje spoločnosť ako štatutárny zástupca , preto vyhodnotil jeho konanie
pri podpísaní Ručiteľského vyhlásenia ako konanie súvisiace s obchodom a podnikaním spoločnosti
JUMEN PLUS s.r.o. v dôsledku čoho má k uvedenej spoločnosti funkčný vzťah a jeho postavenie nie
je postavením spotrebiteľa.
22) Žalobca podpísal Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 5.6.2020 (č.l. 12 súdneho spisu) ako konateľ
spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o. ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok vyplývajúci z článku 5. bodu
2 Všeobecných obchodných podmienok samostatne opatrený podpisom žalobcu. Súd poukazujúc na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10 Obdo V87/2007 , s konštatovaním, že na
vyhlásení ručiteľa, ktoré je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť Rámcovej
kúpnej zmluvy sa nevyžadujú dva oddelené podpisy žalobcu ako konateľa spoločnosti JUMEN PLUS
s.r.o a fyzickej osoby ako ručiteľa. S uvedeným zároveň súd poznamenáva, že rozhodcovská zmluva
vo forme rozhodcovskej doložky vyplýva z článku 7 bod 1 Všeobecných obchodných podmienok :
„ Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že všetky spory z tejto zmluvy, alebo s ňou súvisiace, vrátane
sporov z dlhov vzniknutých už z realizovaných obchodov ( kúpne zmluvy alebo n§ájomné zmluvy na
základe predchádzajúcej Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej mmedzi zmluvnými stranami) medzi
zmluvnými stranami, rozhodne v rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ RK“) Mgr. Andrej Gundel, advokát
č. 7042 vedený v Slovenskej advokátskej komore ...“
23) Z obsahu spisu rozhodcovského súdu sp.zn. 4657/20 vyplýva doručenie rozhodcovského rozsudku
obchodnej spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.(v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1.rade) dňa 14.9.2022,
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jurajovi Špirkovi (v rozhodcovskom konaní právny zástupca
žalovaného v 2. rade) dňa 26.9.2022, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na Okresný súd
Bratislava V podaná dňa 25.11.2022 (č.l.19 súdneho spisu).
24) Podľa § 41 ZoRK: „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
25) Lehota na podanie žaloby je vyjadrená v dňoch, začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti
rozhodujúcej jej začiatok – doručenie rozhodcovského rozsudku , žalobcovi začala plynúť dňa
27.09.2022 a uplynula dňa 28.11.2022 (pondelok) Vzhľadom k podaniu žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na súd dňa 25.11.2022 súd konštatuje, že bola podaná v zákonnej lehote.
26) Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm.a) ZoRK:
- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy,
- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,
- prekročenie právomoci,
- procesné vady.
27) Súd vo vyššie uvedenom odôvodnení ustálil existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky a existenciu právomoci rozhodcu D. E. F. vec v rozhodcovskom konaní prejednať
a rozhodnúť, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. K ďalším námietkam žalobcu súd poznamenáva, že

konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné
konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK
musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri
prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.
28) Žalobca v konaní navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku s poukazom
na všetky uvedené skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe a prezentovaním názoru, že
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom. Zákon o rozhodcovskom
konaní upravuje v § 40 ods. 3 možnosť na základe súdneho rozhodnutia a návrhu strany odložiť
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odklad právoplatného rozhodnutia rozhodcovského
rozsudku má mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci
samej prelamuje právne účinky právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu a preto k vydaniu
takéhoto rozhodnutia by malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch. Jedná sa
teda o zabezpečovací prostriedok, účelom ktorého je predchádzať porušeniu práv a oprávnených
záujmov fyzických a právnických osôb v dôsledku núteného výkonu už právoplatného rozhodnutia
rozhodcovského súdu, u ktorých je však pravdepodobné, že sú nezákonné. Vzhľadom k zamietnutiu
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd zamietol i návrh na odklad vykonateľnosti tohto
rozsudku.
29) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.