Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-23Cr/4/2022 z 2. 10. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 2. októbra 2024, sp. zn. B5-23Cr/4/2022, ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5
Mestský súd Bratislava III | B5-23Cr/4/2022 | ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5 | 2024-10-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/efd59f1d-3a26-4a80-b221-390cb31975bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava III
B5-23Cr/4/2022
1522201674
02. 10. 2024
Mgr. Ivica Blecharžová
ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: R. Č., nar.
XX.XX.XXXX, O. X, XXX XX Ž., právne zastúpeného spoločnosťou: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, A.
G. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Tehelná 189, 960 01
Zvolen, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom CADRE
- Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE) zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe so sídlom Zelená 2, Bratislava
zo dňa 30.06.2021 č.k. 18/2020/CADRE z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2021 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE)
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in
Europe so sídlom Zelená 2, Bratislava zo dňa 30.06.2021 č.k. 18/2020/CADRE.
2) Rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby bolo žalobcovi doručené dňa 30.07.2021, žaloba je podaná
v zákonnej lehote podľa § 41 zák. č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“).
3) Rozhodcovským súdom v konaní ustanoveným rozhodcom Mgr. Romanom Hrabušom, bol dňa
30.06.2021 vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 18/2020/CADRE, ktorým došlo k nasledovnému
rozhodnutiu: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.900,- Eur spolu s úrokom vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 14.900,- Eur od 23.02.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 14.900,-Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 %
denne zo sumy 14.900,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne vedený vo VÚB banka, a.s., číslo účtu (IBAN): Z. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy rozhodcovského konania vo
výške 846,- Eur, ktoré zaplatí na účet žalobkyne vedený vo VÚB banka, a.s., číslo účtu (IBAN): Z.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.509,23,- Eur, ktoré
zaplatí na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu (IBAN): Z.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: B. S.: XXXX a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť Rozhodcovskému súdu správne výdavky na
doručovanie písomností vo výške 120,- Eur, ktoré zaplatí na účet zriaďovateľa rozhodcovského súdu

vedený v ČSOB, a.s., č. účtu (IBAN): Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku“.
4) Žalobca podal žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK - priebeh rozhodcovského konania bol v
rozpore s ustanoveniami tohto zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Žalobca má za to, že v danom prípade došlo zo strany Stáleho rozhodcovského súdu k porušeniu ust.
§ 17 a 27 ZoRK.
5) Žalobou doručenou na rozhodcovský súd dňa 21.09.2020 sa žalovaná domáhala voči žalobcovi
zaplatenia sumy 14.900,- Eur spolu so zmluvným úrokom, úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou
a nahradenia trov rozhodcovského konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách
právneho zastúpenia. Žalobu odôvodňovala tým, že dňa 23.02.2015 uzavrela so žalobcom Zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej ako veriteľ požičala žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 14.900,- Eur na
dobu určitú do 31.12.2016. Zároveň v predmetnej Zmluve o pôžičke bol dohodnutý úrok vo výške 5,00%
ročne z požičanej sumy od doby poskytnutia pôžičky do jej vrátenia. Žalovaná v žalobe uviedla, že z čl.
2 bod 1 Zmluvy o pôžičke vyplýva, že požičanú sumu vo výške 14.900,- Eur žalovaná vyplatila žalobcovi
pri podpise predmetnej Zmluvy o pôžičke, čo žalobca svojím podpisom na Zmluve o pôžičke ako aj
výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 23.02.2015 potvrdil. Žalovaná vo svojej žalobe poukázala
na jednostranný právny úkon žalobcu - uznanie dlhu uvedený v čl. 4 Zmluvy o pôžičke, pričom tvrdila,
že žalobca týmto úkonom v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka svoj dlh voči žalovanej uznal čo
do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho zaplatiť najneskôr do 31.12.2016.
6) Žalobca sa k žalobe žalovanej vyjadril dňa 18.11.2020, nepoprel uzatvorenie Zmluvy o pôžičke,
avšak právny úkon uznanie dlhu považuje za neplatný úkon. Žalobca tvrdil, že uznanie dlhu nemôže
byť v Zmluve o pôžičke obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku v čase, keď k plneniu v zmysle
Zmluvy o pôžičke ešte nedošlo. Zároveň žalobca uviedol, že uznanie dlhu musí byť spísané ako osobitný
právny dokument. Žalobca ďalej vo vzťahu k desaťročnej premlčacej dobe uviedol, že nesúhlasí s
desaťročnou premlčacou dobou a vzniesol námietku premlčania istiny, ako aj príslušenstva. Žalobca vo
svojom vyjadrení deklaroval, že premlčacia doba uplynula dňa 01.01.2020 a zároveň vzniesol námietku
premlčania aj vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne. K zmluvnej pokute vo výške
0,05% denne uviedol, že aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za premlčaný z dôvodu
akcesorického charakteru vo vzťahu k hlavnému záväzku.
7) Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa
31.12.2020, v ktorom k neplatnosti uznania dlhu uviedla, že z čl. 4 Zmluvy o pôžičke, ako aj z obsahu
výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že dňa 23.02.2015 žalobca reálne prevzal požičanú
sumu vo výške 14.900,- Eur. Následne žalobca svojím podpisom, ktorý bol overený aj u notára, uznal
voči žalobkyni dlh vo výške 14.900,- Eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho zaplatiť najneskôr do
31.12.2016. Podľa názoru žalovanej teda v čase uznania dlhu zo strany žalobcu právny záväzok žalobcu
už existoval, nakoľko finančná pôžička bola žalobcovi už reálne vyplatená. Žalovaná teda tvrdila, že
jej nárok na vrátenie sumy zo Zmluvy o pôžičke premlčaný nie je, a nie je premlčaný ani jej nárok na
zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.
8) Rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní v rozhodcovskom rozsudku konštatoval, že uznanie
dlhu ako jednostranný úkon uvedený v Zmluve o pôžičke je platný, keďže obsahuje všetky náležitosti
obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Ďalej rozhodcovský súd konštatoval, že žalobca prevzal od
žalovanej sumu 14.900,- Eur a vzhľadom k tomu, že Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, k jej
vzniku dochádza reálnym odovzdaním predmetu pôžičky žalobcovi.
9) Žalobca má za to, že zo strany Stáleho rozhodcovského súdu došlo k porušeniu ust. § 17 a 27 ZoRK.
Zásada rovnosti účastníkov konania vyjadrená v ust. § 17 ZoRK sa zakladá aj na tom, že ak jeden
z účastníkov konania tvrdí nejakú skutočnosť, musí ju preukázať relevantným dôkazom, v opačnom
prípade sa vystavuje riziku neunesenia dôkazného bremena s tým súvisiacej straty sporu.
10) Žalovaná v rozhodcovskom konaní tvrdila, že žalobcovi odovzdala sumu 14.900,- Eur titulom Zmluvy
o pôžičke pred podpisom predmetnej zmluvy a pred notárskym overením podpisov na zmluve. Žalovaná
však v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že k poskytnutiu pôžičky došlo naozaj ešte pred
podpisom Zmluvy o pôžičke. Naopak, žalobca tvrdenie žalovanej v rozhodcovskom konaní rozporoval,
pričom tvrdil, že k odovzdaniu finančnej sumy zo Zmluvy o pôžičke došlo až po podpise zmluvy, pričom

svoje tvrdenie podložil znením Zmluvy o pôžičke v zmysle ktorej podľa čl. 2 bod 1 je zrejmé, že žalobca
prevzal finančné prostriedky pri podpise Zmluvy o pôžičke.
11) Žalobca považuje zo strany rozhodcovského súdu za porušenie rovnosti účastníkov konania, ak
rozhodcovský súd vezme za preukázané tvrdenie jednej strany sporu bez toho, aby svoje tvrdenie
preukázala relevantným dôkazom. Rozhodcovský súd ani nezisťoval, v aký presný čas došlo zo strany
žalovanej k odovzdaniu peňažných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke žalobcovi, teda či to bolo pred
podpisom, alebo po podpise Zmluvy o pôžičke, ale vzal za preukázané nepodložené tvrdenie žalovanej,
podľa ktorej to bolo pred podpisom Zmluvy o pôžičke.
12) Podľa ust. § 27 ods. 1 ZoRK: “Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi
rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich
možného prínosu k objasneniu veci“.
13) Žalobca má za to, že rozhodcovský súd vo svojom postupe porušil ust. § 27 ods. 1 ZoRK, keď vykonal
dokazovanie takým spôsobom, že zobral za preukázané tvrdenie účastníka konania nepodložené
relevantným dôkazom. Rovnosť účastníkov konania v zmysle § 17 ZoRK znamená aj rovnosť v prípade
vyhodnocovania dôkazov. Zásada rovnosti účastníkov konania vyjadrená v ust. § 17 ZoRK je prepletená
celým konaním a je potrebné ju uplatňovať počas celého rozhodcovského konania. Uvedená zásada
sa netýka len samotného procesného postupu rozhodcovského súdu, ale aj vedenia konania zo strany
súdu spočívajúceho v rovnosti vyhodnocovania dôkazov predložených účastníkmi konania.
14) Pod priebehom rozhodcovského konania treba rozumieť nielen procesnú stránku veci, ale aj
činnosť súdu ako voči účastníkom konania, tak aj pri vykonávaní aktivity ako aj dokazovania a aplikácie
základných zásad súdneho konania, ktoré musia vyústiť v preskúmavaný, odôvodnený a v súlade s
princípom rovnosti účastníkov konania vydaný rozhodcovský rozsudok.
15) Žalobca uviedol, že zo Zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že žalovaná odovzdala sumu pôžičky
žalobcovi až po podpise Zmluvy, čo má za následok neplatnosť uznania dlhu v Zmluve o pôžičke,
keďže v čase uznania dlh ešte neexistoval. Rozhodcovský súd predmetnú skutočnosť nevzal za
preukázanú, a naopak vzal za preukázané tvrdenie žalovanej, že k odovzdaniu pôžičky došlo pred
podpisom Zmluvy o pôžičke, hoci túto skutočnosť nepodložila žiadnym dôkazom. Uvedený nesprávny
postup rozhodcovského súdu mal za dôsledok, že rozhodcovský súd nesprávne určil premlčaciu dobu
na desať rokov, hoci v dôsledku neplatnosti uznania dlhu táto bola len trojročná. Uvedený postup
rozhodcovského súdu mal za vplyv neprávne rozhodnutie vo veci samej.
16) Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 24.08.2022. Z obsahu Zmluvy o pôžičke čl.
2 ako aj z obsahu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.02.2015 podľa žalovanej vyplýva, že
žalobca dňa 23.02.2015 reálne prevzal žalovanú sumu 14.900,00 Eur, pričom následne žalobca svojím
podpisom, ktorý bol overený dňa 23.02.2015 u notára uznal voči žalovanej svoj dlh čo do dôvodu a
do výšky 14.900,00 Eur a zaviazal sa ho zaplatiť do 31.12.2016. Podľa názoru žalovanej formulácia
zmluvy o pôžičke potvrdzuje, že žalobca v čase podpisu zmluvy už disponoval sumou 14.900,00 Eur,
v dôsledku čoho mu vznikol právny záväzok vrátiť požičané finančné prostriedky. Žalovaná má teda
za to, že uznaniu dlhu zo strany žalobcu nič nebránilo, keďže v čase uznania dlhu právny záväzok
povinného už existoval. V dôsledku uvedených skutočností žalovaná tvrdí, že jej nárok zo zmluvy
o pôžičke v sume 14.900 Eur premlčaný nie je. Avšak žalobca v rozhodcovskom konaní tvrdil, že
gramatickým a logickým výkladom čl. 2 bod 1 Zmluvy o pôžičke je možné jednoznačne dospieť k záveru,
že žalobca v čase podpisu Zmluvy o pôžičke dňa 23.02.2015 nedisponoval finančnými prostriedkami
vo výške 14.900,- Eur. Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy: „Dlžník svojim vlastnoručným podpisom na tejto
zmluve potvrdzuje, že pri podpise tejto zmluvy prevzal od veriteľa v hotovosti celú požičanú sumu:14.900
EUR/slovom: Štrnásťtisísdeväťsto eur.“ Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé,
že žalobca prevzal predmetné finančné prostriedky od žalovanej oproti podpisu Zmluvy o pôžičke,
tzn,. že najskôr došlo k podpisu Zmluvy o pôžičke a následne oproti podpisu žalobcu boli žalobcovi
odovzdané finančné prostriedky žalovanou. Uvedený postup je logický, keďže obvyklý postup je taký,
že veriteľ neodovzdá dlžníkovi finančné prostriedky pred uzavretím Zmluvy o pôžičke t.j. bez právneho
dôvodu na ich odovzdanie. Vzhľadom na to, že Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, tzn., že jej
vznik je podmienený okrem uzatvorenia zmluvy aj odovzdaním finančných prostriedkov, uznanie dlhu

zo dňa 23.02.2015, ktoré je súčasťou Zmluvy o pôžičke v čl. 4 je neplatným právnym úkonom, keďže
sa ním uznával neexistujúci dlh zo Zmluvy o pôžičke - v čase uznania dlhu ešte neexistovala Zmluva
o pôžičke, keďže k odovzdaniu finančných prostriedkov a k vzniku Zmluvy o pôžičke došlo až po jej
podpísaní zmluvnými stranami. V dôsledku tohto je uznanie dlhu zo dňa 23.02.2015 neplatné a nemohlo
založiť plynutie 10 ročnej premlčacej doby. Premlčacia doba bola, ako žalobca uvádzal v rozhodcovskom
konaní 3 ročná a uplynula 1.1.2020, v dôsledku čoho žalobca namietal premlčanie nároku žalovanej v
rozhodcovskom konaní.
17) Žalovaná v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zdôraznila, že v danom prípade súd nie
je oprávnený zaoberať sa skutkovými zisteniami a právnymi závermi rozhodcovského súdu z hľadiska
ich vecnej správnosti rozhodnutia, a teda tvrdenia žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci
rozhodcovským súdom z hľadiska premlčania či ohľadom odovzdania pôžičky, nemôžu byť v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom prieskumu. Žalovaná tvrdí, že v súdnom konaní
platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom nesúhlas s hodnotením dôkaznej situácie, čo do
kvalitatívnej alebo kvantitatívnej roviny nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. To, že
rozhodcovský súd vyhodnotil uznanie dlhu zo dňa 23.02.2015 ako platný právny úkon a nestotožnil sa s
argumentáciou žalobcu ešte podľa názoru žalovanej neznamená, že rozhodcovský súd porušil zásadu
rovnosti účastníkov konania tým, že vyhodnotil dôkaz v neprospech žalobcu.
18) Podľa § 40 ods. 1 ZoRK : „Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania ak:
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku
vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich
o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo
b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
19) Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“.
20) Ust. § 17 ZoRK: „Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu „je jedným z najdôležitejších ustanovení ZoRK, nakoľko
ustanovuje zásadu rovnosti a právo byť vypočutý, ako dve nosné zásady rozhodcovského konania, od
ktorých sa účastníci, ako ani rozhodcovský súd napriek všeobecne dispozitívnemu charakteru zákonnej
úpravy rozhodcovského konania nemôžu odchýliť. Rovnosť účastníkov je jednou zo základných zásad
akéhokoľvek konania v právnom štáte a ako taká je súčasťou verejného poriadku. Táto zásada vyžaduje,
aby bolo konanie vedené nestranným spôsobom a žiadny z účastníkov nebol voči druhému zvýhodnený
alebo znevýhodnený. Obsahom tejto zásady je formálny postup v konaní, nejde o právo na vyhovenie
vo veci samej. Zásada rovnosti účastníkov má osobitný význam pri určovaní procesných lehôt na
vyjadrenie sa k podaniam druhého účastníka. Obsahom práva byť vypočutý je právo každého účastníka
rozhodcovského konania byť informovaný o rozhodcovskom konaní a prezentovať rozhodcovskému
súdu skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré sú z jeho pohľadu pre rozhodnutie relevantné. Každý
účastník musí mať rovnaké právo prezentovať pre rozhodcovským súdom svoje argumenty tak, aby
ich rozhodcovský súd mohol pred rozhodnutím zobrať do úvahy. Každý účastník musí mať právo
navrhovať dôkazy, odpovedať na námietky druhého účastníka, zúčastniť sa na vykonávaní dôkazov

a môcť sa k nim vyjadriť. Na realizáciu tohto práva musia byť účastníci riadne informovaní o začatí
rozhodcovského konania a o relevantných procesných úkonoch (najmä podaniach druhého účastníka a
úkonoch rozhodcovského súdu). Rozhodcovský súd je povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na vyjadrenia
účastníkov. To však neznamená, že sa musí s tvrdením alebo argumentáciou účastníkov stotožniť.
21) Súd sa oboznámil s obsahom spisu rozhodcovského súdu sp.zn. 18/2020, z ktorého zistil, že
žaloba bola žalovanou na rozhodcovský súd podaná dňa 21.09.2020, súčasťou žaloby je plnomocenstvo
pre advokáta JUDr. Radka Petruňa, Zmluva o pôžičke zo dňa 23.02.2015, výdavkový pokladničný
doklad na sumu 14.900,- Eur zo dňa 23.02.2015, menovanie rozhodcu podľa článku V., bod 2 Štatútu
Rozhodcovského súdu zo dňa 23.09.2020, výzva žalovanej na zaplatenie poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 846,- Eur s oznámením o ustanovení rozhodcu zo dňa 23.09.2020 doručená
právnemu zástupcovi žalovanej dňa 28.09.2020, výzva žalobcovi na vyjadrenie k žalobnému návrhu
zo dňa 21.09.2020 vrátane príloh (k žalobnej odpovedi) s oznámením o ustanovení rozhodcu zo dňa
03.11.2020 doručená žalobcovi dňa 05.11.2020, vyjadrenie žalobcu k žalobe zo dňa 18.11.2020 vrátane
plnomocenstva pre JUDr. Máriusa Vladoviča doručené rozhodcovskému súdu dňa 23.11.2020, výzva
žalovanej na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi vrátane príloh zo dňa 25.11.2020, doručená právnemu
zástupcovi žalovanej dňa 26.11.2020, vyjadrenie žalovanej k žalobnej odpovedi zo dňa 17.12.2020
doručené rozhodcovskému súdu dňa 31.12.2020, výzva rozhodcovského súdu žalobcovi na vyjadrenie
k žalobnej replike zo dňa 17.12.2020 zo dňa 15.01.2021 doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa
22.01.2021, vyjadrenie žalobcu k replike žalovanej zo dňa 04.02.2021 vrátane uznesenia Ústavného
súdu II.ÚS 136/2017 -27 zo dňa 01.03.2017, doručené rozhodcovskému súdu dňa 08.02.2021,
doručenie dupliky žalobcu zo dňa 04.02.2021 vrátane príloh rozhodcovským súdom právnemu
zástupcovi žalovanej dňa 12.02.2021, vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.02.2021, doručenie podania
žalovanej zo dňa 17.02.2021 vrátane príloh rozhodcovským súdom právnemu zástupcovi žalobcu dňa
15.03.2021, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu zo dňa 15.03.2021,
rozhodcovský rozsudok č.k. 18/2020/CADRE zo dňa 30.06.2021, doručenky o doručení rozhodcovského
rozsudku právnym zástupcom účastníkov rozhodcovského konania.
22) Súd konštatuje, že dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm. a)
ZoRK:
- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy,
- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,
- prekročenie právomoci,
- procesné vady.
23) Po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu súd konštatuje, že rozhodcovský súd
poskytol obom účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ochranu jeho práv, čím nebola naplnená existencia procesných vád, ako dôvod determinujúci zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Súd poznamenáva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom
nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky
námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia
sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo
právnych záverov rozhodcovského súdu, čo v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku namietal.
24) S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a o
nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. § 262 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „ CSP“) s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.