{"guid": "163b8d4f-1e6c-491d-a9ff-195dec29f114:efd59f1d-3a26-4a80-b221-390cb31975bf", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5", "spisova_znacka": "B5-23Cr/4/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-23Cr/4/2022 z 2. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 2. októbra 2024, sp. zn. B5-23Cr/4/2022, ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5", "identifikacne_cislo": "1522201674", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "Mgr. Ivica Blecharžová", "sudca_id": 1205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ivica-blecharzova-1205", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efd59f1d-3a26-4a80-b221-390cb31975bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB5-23Cr/4/2022\n1522201674\n02. 10. 2024\nMgr. Ivica Blecharžová\nECLI:SK:MSBA3:2024:1522201674.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: R. Č., nar.\nXX.XX.XXXX, O. X, XXX XX Ž., právne zastúpeného spoločnosťou: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom\nSkuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, A.\nG. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Tehelná 189, 960 01\nZvolen, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom CADRE\n- Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE) zriadeným záujmovým združením\nprávnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe so sídlom Zelená 2, Bratislava\nzo dňa 30.06.2021 č.k. 18/2020/CADRE z a m i e t a .\nII. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\nodôvodnenie:\n1) Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2021 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym\nrozhodcovským súdom CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE)\nzriadeným záujmovým združením právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in\nEurope so sídlom Zelená 2, Bratislava zo dňa 30.06.2021 č.k. 18/2020/CADRE.\n2) Rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby bolo žalobcovi doručené dňa 30.07.2021, žaloba je podaná\nv zákonnej lehote podľa § 41 zák. č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZoRK“).\n3) Rozhodcovským súdom v konaní ustanoveným rozhodcom Mgr. Romanom Hrabušom, bol dňa\n30.06.2021 vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 18/2020/CADRE, ktorým došlo k nasledovnému\nrozhodnutiu: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.900,- Eur spolu s úrokom vo\nvýške 5,00 % ročne zo sumy 14.900,- Eur od 23.02.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške\n5,00 % ročne zo sumy 14.900,-Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 %\ndenne zo sumy 14.900,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne vedený vo VÚB banka, a.s., číslo účtu (IBAN): Z. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy rozhodcovského konania vo\nvýške 846,- Eur, ktoré zaplatí na účet žalobkyne vedený vo VÚB banka, a.s., číslo účtu (IBAN): Z.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.509,23,- Eur, ktoré\nzaplatí na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu (IBAN): Z.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: B. S.: XXXX a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť Rozhodcovskému súdu správne výdavky na\ndoručovanie písomností vo výške 120,- Eur, ktoré zaplatí na účet zriaďovateľa rozhodcovského súdu\n\nvedený v ČSOB, a.s., č. účtu (IBAN): Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku“.\n4) Žalobca podal žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK - priebeh rozhodcovského konania bol v\nrozpore s ustanoveniami tohto zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nŽalobca má za to, že v danom prípade došlo zo strany Stáleho rozhodcovského súdu k porušeniu ust.\n§ 17 a 27 ZoRK.\n5) Žalobou doručenou na rozhodcovský súd dňa 21.09.2020 sa žalovaná domáhala voči žalobcovi\nzaplatenia sumy 14.900,- Eur spolu so zmluvným úrokom, úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou\na nahradenia trov rozhodcovského konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách\nprávneho zastúpenia. Žalobu odôvodňovala tým, že dňa 23.02.2015 uzavrela so žalobcom Zmluvu o\npôžičke, na základe ktorej ako veriteľ požičala žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 14.900,- Eur na\ndobu určitú do 31.12.2016. Zároveň v predmetnej Zmluve o pôžičke bol dohodnutý úrok vo výške 5,00%\nročne z požičanej sumy od doby poskytnutia pôžičky do jej vrátenia. Žalovaná v žalobe uviedla, že z čl.\n2 bod 1 Zmluvy o pôžičke vyplýva, že požičanú sumu vo výške 14.900,- Eur žalovaná vyplatila žalobcovi\npri podpise predmetnej Zmluvy o pôžičke, čo žalobca svojím podpisom na Zmluve o pôžičke ako aj\nvýdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 23.02.2015 potvrdil. Žalovaná vo svojej žalobe poukázala\nna jednostranný právny úkon žalobcu - uznanie dlhu uvedený v čl. 4 Zmluvy o pôžičke, pričom tvrdila,\nže žalobca týmto úkonom v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka svoj dlh voči žalovanej uznal čo\ndo dôvodu a výšky a zaviazal sa ho zaplatiť najneskôr do 31.12.2016.\n6) Žalobca sa k žalobe žalovanej vyjadril dňa 18.11.2020, nepoprel uzatvorenie Zmluvy o pôžičke,\navšak právny úkon uznanie dlhu považuje za neplatný úkon. Žalobca tvrdil, že uznanie dlhu nemôže\nbyť v Zmluve o pôžičke obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku v čase, keď k plneniu v zmysle\nZmluvy o pôžičke ešte nedošlo. Zároveň žalobca uviedol, že uznanie dlhu musí byť spísané ako osobitný\nprávny dokument. Žalobca ďalej vo vzťahu k desaťročnej premlčacej dobe uviedol, že nesúhlasí s\ndesaťročnou premlčacou dobou a vzniesol námietku premlčania istiny, ako aj príslušenstva. Žalobca vo\nsvojom vyjadrení deklaroval, že premlčacia doba uplynula dňa 01.01.2020 a zároveň vzniesol námietku\npremlčania aj vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne. K zmluvnej pokute vo výške\n0,05% denne uviedol, že aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za premlčaný z dôvodu\nakcesorického charakteru vo vzťahu k hlavnému záväzku.\n7) Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa\n31.12.2020, v ktorom k neplatnosti uznania dlhu uviedla, že z čl. 4 Zmluvy o pôžičke, ako aj z obsahu\nvýdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že dňa 23.02.2015 žalobca reálne prevzal požičanú\nsumu vo výške 14.900,- Eur. Následne žalobca svojím podpisom, ktorý bol overený aj u notára, uznal\nvoči žalobkyni dlh vo výške 14.900,- Eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho zaplatiť najneskôr do\n31.12.2016. Podľa názoru žalovanej teda v čase uznania dlhu zo strany žalobcu právny záväzok žalobcu\nuž existoval, nakoľko finančná pôžička bola žalobcovi už reálne vyplatená. Žalovaná teda tvrdila, že\njej nárok na vrátenie sumy zo Zmluvy o pôžičke premlčaný nie je, a nie je premlčaný ani jej nárok na\nzaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.\n8) Rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní v rozhodcovskom rozsudku konštatoval, že uznanie\ndlhu ako jednostranný úkon uvedený v Zmluve o pôžičke je platný, keďže obsahuje všetky náležitosti\nobsiahnuté v Občianskom zákonníku. Ďalej rozhodcovský súd konštatoval, že žalobca prevzal od\nžalovanej sumu 14.900,- Eur a vzhľadom k tomu, že Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, k jej\nvzniku dochádza reálnym odovzdaním predmetu pôžičky žalobcovi.\n9) Žalobca má za to, že zo strany Stáleho rozhodcovského súdu došlo k porušeniu ust. § 17 a 27 ZoRK.\nZásada rovnosti účastníkov konania vyjadrená v ust. § 17 ZoRK sa zakladá aj na tom, že ak jeden\nz účastníkov konania tvrdí nejakú skutočnosť, musí ju preukázať relevantným dôkazom, v opačnom\nprípade sa vystavuje riziku neunesenia dôkazného bremena s tým súvisiacej straty sporu.\n10) Žalovaná v rozhodcovskom konaní tvrdila, že žalobcovi odovzdala sumu 14.900,- Eur titulom Zmluvy\no pôžičke pred podpisom predmetnej zmluvy a pred notárskym overením podpisov na zmluve. Žalovaná\nvšak v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že k poskytnutiu pôžičky došlo naozaj ešte pred\npodpisom Zmluvy o pôžičke. Naopak, žalobca tvrdenie žalovanej v rozhodcovskom konaní rozporoval,\npričom tvrdil, že k odovzdaniu finančnej sumy zo Zmluvy o pôžičke došlo až po podpise zmluvy, pričom\n\nsvoje tvrdenie podložil znením Zmluvy o pôžičke v zmysle ktorej podľa čl. 2 bod 1 je zrejmé, že žalobca\nprevzal finančné prostriedky pri podpise Zmluvy o pôžičke.\n11) Žalobca považuje zo strany rozhodcovského súdu za porušenie rovnosti účastníkov konania, ak\nrozhodcovský súd vezme za preukázané tvrdenie jednej strany sporu bez toho, aby svoje tvrdenie\npreukázala relevantným dôkazom. Rozhodcovský súd ani nezisťoval, v aký presný čas došlo zo strany\nžalovanej k odovzdaniu peňažných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke žalobcovi, teda či to bolo pred\npodpisom, alebo po podpise Zmluvy o pôžičke, ale vzal za preukázané nepodložené tvrdenie žalovanej,\npodľa ktorej to bolo pred podpisom Zmluvy o pôžičke.\n12) Podľa ust. § 27 ods. 1 ZoRK: “Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi\nrozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich\nmožného prínosu k objasneniu veci“.\n13) Žalobca má za to, že rozhodcovský súd vo svojom postupe porušil ust. § 27 ods. 1 ZoRK, keď vykonal\ndokazovanie takým spôsobom, že zobral za preukázané tvrdenie účastníka konania nepodložené\nrelevantným dôkazom. Rovnosť účastníkov konania v zmysle § 17 ZoRK znamená aj rovnosť v prípade\nvyhodnocovania dôkazov. Zásada rovnosti účastníkov konania vyjadrená v ust. § 17 ZoRK je prepletená\ncelým konaním a je potrebné ju uplatňovať počas celého rozhodcovského konania. Uvedená zásada\nsa netýka len samotného procesného postupu rozhodcovského súdu, ale aj vedenia konania zo strany\nsúdu spočívajúceho v rovnosti vyhodnocovania dôkazov predložených účastníkmi konania.\n14) Pod priebehom rozhodcovského konania treba rozumieť nielen procesnú stránku veci, ale aj\nčinnosť súdu ako voči účastníkom konania, tak aj pri vykonávaní aktivity ako aj dokazovania a aplikácie\nzákladných zásad súdneho konania, ktoré musia vyústiť v preskúmavaný, odôvodnený a v súlade s\nprincípom rovnosti účastníkov konania vydaný rozhodcovský rozsudok.\n15) Žalobca uviedol, že zo Zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že žalovaná odovzdala sumu pôžičky\nžalobcovi až po podpise Zmluvy, čo má za následok neplatnosť uznania dlhu v Zmluve o pôžičke,\nkeďže v čase uznania dlh ešte neexistoval. Rozhodcovský súd predmetnú skutočnosť nevzal za\npreukázanú, a naopak vzal za preukázané tvrdenie žalovanej, že k odovzdaniu pôžičky došlo pred\npodpisom Zmluvy o pôžičke, hoci túto skutočnosť nepodložila žiadnym dôkazom. Uvedený nesprávny\npostup rozhodcovského súdu mal za dôsledok, že rozhodcovský súd nesprávne určil premlčaciu dobu\nna desať rokov, hoci v dôsledku neplatnosti uznania dlhu táto bola len trojročná. Uvedený postup\nrozhodcovského súdu mal za vplyv neprávne rozhodnutie vo veci samej.\n16) Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 24.08.2022. Z obsahu Zmluvy o pôžičke čl.\n2 ako aj z obsahu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.02.2015 podľa žalovanej vyplýva, že\nžalobca dňa 23.02.2015 reálne prevzal žalovanú sumu 14.900,00 Eur, pričom následne žalobca svojím\npodpisom, ktorý bol overený dňa 23.02.2015 u notára uznal voči žalovanej svoj dlh čo do dôvodu a\ndo výšky 14.900,00 Eur a zaviazal sa ho zaplatiť do 31.12.2016. Podľa názoru žalovanej formulácia\nzmluvy o pôžičke potvrdzuje, že žalobca v čase podpisu zmluvy už disponoval sumou 14.900,00 Eur,\nv dôsledku čoho mu vznikol právny záväzok vrátiť požičané finančné prostriedky. Žalovaná má teda\nza to, že uznaniu dlhu zo strany žalobcu nič nebránilo, keďže v čase uznania dlhu právny záväzok\npovinného už existoval. V dôsledku uvedených skutočností žalovaná tvrdí, že jej nárok zo zmluvy\no pôžičke v sume 14.900 Eur premlčaný nie je. Avšak žalobca v rozhodcovskom konaní tvrdil, že\ngramatickým a logickým výkladom čl. 2 bod 1 Zmluvy o pôžičke je možné jednoznačne dospieť k záveru,\nže žalobca v čase podpisu Zmluvy o pôžičke dňa 23.02.2015 nedisponoval finančnými prostriedkami\nvo výške 14.900,- Eur. Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy: „Dlžník svojim vlastnoručným podpisom na tejto\nzmluve potvrdzuje, že pri podpise tejto zmluvy prevzal od veriteľa v hotovosti celú požičanú sumu:14.900\nEUR/slovom: Štrnásťtisísdeväťsto eur.“ Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé,\nže žalobca prevzal predmetné finančné prostriedky od žalovanej oproti podpisu Zmluvy o pôžičke,\ntzn,. že najskôr došlo k podpisu Zmluvy o pôžičke a následne oproti podpisu žalobcu boli žalobcovi\nodovzdané finančné prostriedky žalovanou. Uvedený postup je logický, keďže obvyklý postup je taký,\nže veriteľ neodovzdá dlžníkovi finančné prostriedky pred uzavretím Zmluvy o pôžičke t.j. bez právneho\ndôvodu na ich odovzdanie. Vzhľadom na to, že Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, tzn., že jej\nvznik je podmienený okrem uzatvorenia zmluvy aj odovzdaním finančných prostriedkov, uznanie dlhu\n\nzo dňa 23.02.2015, ktoré je súčasťou Zmluvy o pôžičke v čl. 4 je neplatným právnym úkonom, keďže\nsa ním uznával neexistujúci dlh zo Zmluvy o pôžičke - v čase uznania dlhu ešte neexistovala Zmluva\no pôžičke, keďže k odovzdaniu finančných prostriedkov a k vzniku Zmluvy o pôžičke došlo až po jej\npodpísaní zmluvnými stranami. V dôsledku tohto je uznanie dlhu zo dňa 23.02.2015 neplatné a nemohlo\nzaložiť plynutie 10 ročnej premlčacej doby. Premlčacia doba bola, ako žalobca uvádzal v rozhodcovskom\nkonaní 3 ročná a uplynula 1.1.2020, v dôsledku čoho žalobca namietal premlčanie nároku žalovanej v\nrozhodcovskom konaní.\n17) Žalovaná v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zdôraznila, že v danom prípade súd nie\nje oprávnený zaoberať sa skutkovými zisteniami a právnymi závermi rozhodcovského súdu z hľadiska\nich vecnej správnosti rozhodnutia, a teda tvrdenia žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci\nrozhodcovským súdom z hľadiska premlčania či ohľadom odovzdania pôžičky, nemôžu byť v konaní\no zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom prieskumu. Žalovaná tvrdí, že v súdnom konaní\nplatí zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom nesúhlas s hodnotením dôkaznej situácie, čo do\nkvalitatívnej alebo kvantitatívnej roviny nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. To, že\nrozhodcovský súd vyhodnotil uznanie dlhu zo dňa 23.02.2015 ako platný právny úkon a nestotožnil sa s\nargumentáciou žalobcu ešte podľa názoru žalovanej neznamená, že rozhodcovský súd porušil zásadu\nrovnosti účastníkov konania tým, že vyhodnotil dôkaz v neprospech žalobcu.\n18) Podľa § 40 ods. 1 ZoRK : „Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným\nsúdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi\nrozhodcovského konania ak:\na) účastník rozhodcovského konania preukáže, že\n1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s\nprávnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva\nuzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,\n2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo\numožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,\n3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,\nalebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru\no rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku\nvo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich\no veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,\n4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým\núčastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie\nrozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto\nzákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo\nb) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku\naj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.\n19) Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.\na) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to\nustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“.\n20) Ust. § 17 ZoRK: „Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné\npostavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na\nuplatnenie jeho práv a na ich ochranu „je jedným z najdôležitejších ustanovení ZoRK, nakoľko\nustanovuje zásadu rovnosti a právo byť vypočutý, ako dve nosné zásady rozhodcovského konania, od\nktorých sa účastníci, ako ani rozhodcovský súd napriek všeobecne dispozitívnemu charakteru zákonnej\núpravy rozhodcovského konania nemôžu odchýliť. Rovnosť účastníkov je jednou zo základných zásad\nakéhokoľvek konania v právnom štáte a ako taká je súčasťou verejného poriadku. Táto zásada vyžaduje,\naby bolo konanie vedené nestranným spôsobom a žiadny z účastníkov nebol voči druhému zvýhodnený\nalebo znevýhodnený. Obsahom tejto zásady je formálny postup v konaní, nejde o právo na vyhovenie\nvo veci samej. Zásada rovnosti účastníkov má osobitný význam pri určovaní procesných lehôt na\nvyjadrenie sa k podaniam druhého účastníka. Obsahom práva byť vypočutý je právo každého účastníka\nrozhodcovského konania byť informovaný o rozhodcovskom konaní a prezentovať rozhodcovskému\nsúdu skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré sú z jeho pohľadu pre rozhodnutie relevantné. Každý\núčastník musí mať rovnaké právo prezentovať pre rozhodcovským súdom svoje argumenty tak, aby\nich rozhodcovský súd mohol pred rozhodnutím zobrať do úvahy. Každý účastník musí mať právo\nnavrhovať dôkazy, odpovedať na námietky druhého účastníka, zúčastniť sa na vykonávaní dôkazov\n\na môcť sa k nim vyjadriť. Na realizáciu tohto práva musia byť účastníci riadne informovaní o začatí\nrozhodcovského konania a o relevantných procesných úkonoch (najmä podaniach druhého účastníka a\núkonoch rozhodcovského súdu). Rozhodcovský súd je povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na vyjadrenia\núčastníkov. To však neznamená, že sa musí s tvrdením alebo argumentáciou účastníkov stotožniť.\n21) Súd sa oboznámil s obsahom spisu rozhodcovského súdu sp.zn. 18/2020, z ktorého zistil, že\nžaloba bola žalovanou na rozhodcovský súd podaná dňa 21.09.2020, súčasťou žaloby je plnomocenstvo\npre advokáta JUDr. Radka Petruňa, Zmluva o pôžičke zo dňa 23.02.2015, výdavkový pokladničný\ndoklad na sumu 14.900,- Eur zo dňa 23.02.2015, menovanie rozhodcu podľa článku V., bod 2 Štatútu\nRozhodcovského súdu zo dňa 23.09.2020, výzva žalovanej na zaplatenie poplatku za rozhodcovské\nkonanie vo výške 846,- Eur s oznámením o ustanovení rozhodcu zo dňa 23.09.2020 doručená\nprávnemu zástupcovi žalovanej dňa 28.09.2020, výzva žalobcovi na vyjadrenie k žalobnému návrhu\nzo dňa 21.09.2020 vrátane príloh (k žalobnej odpovedi) s oznámením o ustanovení rozhodcu zo dňa\n03.11.2020 doručená žalobcovi dňa 05.11.2020, vyjadrenie žalobcu k žalobe zo dňa 18.11.2020 vrátane\nplnomocenstva pre JUDr. Máriusa Vladoviča doručené rozhodcovskému súdu dňa 23.11.2020, výzva\nžalovanej na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi vrátane príloh zo dňa 25.11.2020, doručená právnemu\nzástupcovi žalovanej dňa 26.11.2020, vyjadrenie žalovanej k žalobnej odpovedi zo dňa 17.12.2020\ndoručené rozhodcovskému súdu dňa 31.12.2020, výzva rozhodcovského súdu žalobcovi na vyjadrenie\nk žalobnej replike zo dňa 17.12.2020 zo dňa 15.01.2021 doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa\n22.01.2021, vyjadrenie žalobcu k replike žalovanej zo dňa 04.02.2021 vrátane uznesenia Ústavného\nsúdu II.ÚS 136/2017 -27 zo dňa 01.03.2017, doručené rozhodcovskému súdu dňa 08.02.2021,\ndoručenie dupliky žalobcu zo dňa 04.02.2021 vrátane príloh rozhodcovským súdom právnemu\nzástupcovi žalovanej dňa 12.02.2021, vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.02.2021, doručenie podania\nžalovanej zo dňa 17.02.2021 vrátane príloh rozhodcovským súdom právnemu zástupcovi žalobcu dňa\n15.03.2021, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu zo dňa 15.03.2021,\nrozhodcovský rozsudok č.k. 18/2020/CADRE zo dňa 30.06.2021, doručenky o doručení rozhodcovského\nrozsudku právnym zástupcom účastníkov rozhodcovského konania.\n22) Súd konštatuje, že dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm. a)\nZoRK:\n- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy,\n- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,\n- prekročenie právomoci,\n- procesné vady.\n23) Po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu súd konštatuje, že rozhodcovský súd\nposkytol obom účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv a na\nochranu jeho práv, čím nebola naplnená existencia procesných vád, ako dôvod determinujúci zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Súd poznamenáva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom\nnemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky\nnámietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia\nsa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo\nprávnych záverov rozhodcovského súdu, čo v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku namietal.\n24) S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a o\nnároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. § 262 Civilného sporového poriadku ( ďalej\nlen „ CSP“) s použitím § 255 CSP.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\n\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8d40f1c-3e9b-4ba4-8a1f-ef666094da45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.136.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2017 z 1. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.136.2017.1"}], "citovane_v": []}