{"guid": "4f3285e0-bdad-402c-a1a8-28bb45dd2cec:caf72128-8db6-4426-be0a-2aa2ff3f7ee2", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8", "spisova_znacka": "B1-26Cb/61/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/61/2019 z 23. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 23. mája 2024, sp. zn. B1-26Cb/61/2019, ECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8", "identifikacne_cislo": "1119205193", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Milan Krajči", "sudca_id": 1262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-krajci-1262", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo", "Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546.odsek-1", "nazov": "§ 546 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-546"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-547.odsek-1", "nazov": "§ 547 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-547.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-547"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-351.odsek-1", "nazov": "§ 351 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-351.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-351"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-581.odsek-2", "nazov": "§ 581 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-581.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-581"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358", "nazov": "§ 358 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-358"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-364", "nazov": "§ 364 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-364", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-398", "nazov": "§ 398 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-398", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-398"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-546", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-547", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-351", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-581", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-358", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-359", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-364", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-379", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-388", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-398"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/caf72128-8db6-4426-be0a-2aa2ff3f7ee2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB1-26Cb/61/2019\n1119205193\n23. 05. 2024\nJUDr. Milan Krajči\nECLI:SK:MSBA3:2024:1119205193.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom\nkancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín, značka správcu S 1333, správca konkurznej podstaty úpadcu\nEuro Continental Building, a.s. v konkurze, so sídlom Zamarovská 37/200, 911 05 Trenčín, IČO:\n46 410 376, proti žalovanému: TSS GRADE, a.s., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 35 802\n723, zastúpenému Advokátskou kanceláriou IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04\nBratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 199 808, o zaplatenie 832.523,73 eur s príslušenstvom,\ntakto\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\nB1-26Cb/61/2019\n1. Žalobca sa žalobou z 8. apríla 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu\n832.523,73 eur s príslušenstvom.\n2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 26. mája 2014 uzavrel žalovaný ako objednávateľ\ns úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia časti stavby „ŽSR,\nModernizácia železničnej trate Púchov – Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h. – II. etapa (D. Považská\nTeplá / mimo – Púchov / mimo)“. Zmluva o dielo sa spravovala Zmluvnými podmienkami na výstavbu\npre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom, tzv. FIDIC Červená kniha verzia 1999\n(ďalej v texte aj „Zmluvné podmienky FIDIC“). Vzhľadom k tomu, že žalovaný počas platnosti zmluvy\no dielo porušil svoju zmluvnú povinnosť, úpadca listom z 9. apríla 2015 doručeným žalovanému dňa 15.\napríla 2015 odstúpil od zmluvy o dielo.\n2.1. Žalobca poukázal na to, že v zmluve o dielo bolo dohodnuté zádržné vo výške 10 %, pričom\npohľadávky úpadcu voči žalovanému spočívajúce v úhrade zádržného sa stali splatnými ku dňu\nvyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný neuhradil žalobcovi napriek výzve z 20. marca 2018\nzádržné v celkovej sume 16.769,73 eur, ktoré pozostáva zo sumy 8.726,72 eur vyplývajúcej z faktúry č.\n1400044, zo sumy 5.590,15 eur vyplývajúcej z faktúry č. 1400047 a zo sumy 2.452,86 eur vyplývajúcej\nz faktúry č. 1400051.\n2.2. Následne žalobca uviedol, že úpadca vykonal pre žalovaného práce nad pôvodne zmluvne\ndohodnutý rozsah spočívajúci v dodatočných prácach na objekte č. SO 48.33.12 na základe oznámenia\nč. 1 vystaveného dňa 28. októbra 2014 na sumu 58.804,37 eur a na základe oznámenia č. 2\nvystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 17.780,05 eur, v dodatočných prácach na objekte č. SO\n48.33.17 na základe oznámenia č. 4 vystaveného dňa 28. októbra 2014 na sumu 36.639,46 eur a na\nzáklade oznámenia č. 5 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 15.369,01 eur, v dodatočných\n\nprácach na objekte č. SO 48.33.19 na základe oznámenia č. 6 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na\nsumu 2.471,73 eur a na základe oznámenia č. 7 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 1.752,07\neur, v dodatočných prácach na objekte č. SO 48.33.18 na základe oznámenia č. 9 vystaveného dňa 13.\nnovembra 2014 na sumu 795,63 eur a v dodatočných prácach na objekte č. SO 49.33.13 na základe\noznámenia č. 10 vystaveného dňa 13. novembra 2014 na sumu 1.256,85 eur. Z tohto dôvodu vznikol\núpadcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny dodatočne vykonaných prác v sume 134.869,17\neur.\n2.3. Úpadca zároveň vykonal pre žalovaného práce v zmysle zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný nevystavil\núpadcovi priebežné platobné potvrdenie, v celkovej sume 4.971,-- eur, ktoré súvisia s nevyfakturovanými\nprácami na objekte č. SO 48.33.12 v sume 3.215,-- eur a s nevyfakturovanými prácami na objekte č.\nSO 48.33.17 v sume 1.756,-- eur.\n2.4. Žalobca uviedol, že v rámci plnenia zmluvného záväzku vykonal úpadca pre žalovaného časť\ndiela, ktorého vykonanie žalovaný aj odsúhlasil, avšak úpadcovi vystavené faktúry v plnom rozsahu\nneuhradil. Žalobca poukázal na to, že z faktúry č. 1400026 vystavenej na sumu 308.727,23 eur žalovaný\nbez zádržného neuhradil sumu 86.977,76 eur, faktúru č. 1400043 vystavenú na sumu 68.700,82 eur\nneuhradil žalovaný ani čiastočne, faktúru č. 1400044 vystavenú na sumu 213.023,29 eur neuhradil\nžalovaný ani čiastočne, faktúru č. 1400047 vystavenú na sumu 61.491,70 eur neuhradil žalovaný ani\nčiastočne, faktúru č. 1400051 vystavenú na sumu 26.981,48 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne\na faktúru č. 1500001 vystavenú na sumu 17.370,81 eur neuhradil žalovaný ani čiastočne. Vzhľadom na\nuvedené vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť úpadcovi cenu diela v sume 474.545,86 eur.\n2.5. Žalobca si uplatňoval žalobou aj nárok na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur, ktorý odôvodnil\ntým, že uzavretiu zmluvy o dielo predchádzalo predloženie cenovej ponuky zo strany úpadcu, ktorej\ncelková výška bola základom pre určenie ceny diela vo výške 975.034,98 eur bez DPH. Po uzavretí\nzmluvy o dielo úpadca zistil, že jednotkové ceny, ako aj množstvá uvedené v súpiske položiek\nnezodpovedajú cenovej ponuke predloženej úpadcom a zároveň uvedený súpis položiek obsahuje\npoložky prác, ktoré úpadca vykonávať nemal a neuviedol ich ani v cenovej ponuke. Na túto skutočnosť\núpadca opakovane žalovaného upozorňoval a žiadal nápravu, pričom žalovaný listom z 25. februára\n2015 svoje pochybenie pri zámene cenovej ponuky úpadcu so súpisom položiek uznal.\n2.6. Rovnako tak si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 78.338,85 eur,\nktorý odôvodnil tým, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, pričom uvedený nárok na náhradu\nškody predstavuje sumu zmluvných pokút, úrokov z omeškania, súdnych trov a trov exekúcie, ktoré bol\núpadca povinný vyplatiť svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný voči úpadcovi riadne a včas neplnil\nsvoje záväzky zo zmluvy.\n2.7. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o dielo, odstúpenie úpadcu od zmluvy z 9. apríla 2015, výzvu\nžalobcu na úhradu dlžnej sumy z 20. marca 2018, faktúry č. 1400026, č. 1400043, č. 1400044, č.\n1400047, č. 1400051 a č, 1500011 oznámenie zhotoviteľa č. 1 z 28. októbra 2014, oznámenie zhotoviteľa\nč. 2 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 4 z 28. októbra 2014, oznámenie zhotoviteľa č.\n5 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 6 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 7\nz 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 9 z 13. novembra 2014, oznámenie zhotoviteľa č. 10\nz 13. novembra 2014, výzvy úpadcu na plnenie z 27. mája 2015 a z 2. decembra 2015, žiadosť úpadcu\no vyjadrenie z 23. februára 2015 a list žalovaného z 25. februára 2015.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 9. decembra 2020 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\n4. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že úpadca od zmluvy odstúpil listom z 9. apríla 2015, ktorý mal\nbyť doručený žalovanému dňa 15. apríla 2015. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval,\naké zmluvné povinnosti mal žalovaný porušiť. Od zmluvy o dielo odstúpil žalovaný listom z 9. apríla\n2015, ktorý okrem poštovej prepravy zaslal úpadcovi aj elektronickou poštou, ak by si úpadca riadne\nnepreberal poštové zásielky. K jednotlivým uplatneným nárokom žalovaný uviedol nasledovné:\n4.1. Suma 16.769,73 eur predstavujúca neuhradené zádržné zanikla v dôsledku jednostranného\nzapočítania zo strany žalovaného zo dňa 14. apríla 2015, ktoré bolo úpadcovi riadne doručené, pričom\npoukázal na to, že podľa zmluvy o dielo bol oprávnený jednostranne započítať aj nesplatné pohľadávky.\n4.2. K nároku za práce naviac v sume 134.869,17 eur žalovaný uviedol, že predložené oznámenia č. 1,\n2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 nie je možné považovať za relevantné dôkazy, na základe ktorých by mohol úpadcovi\nvzniknúť uplatňovaný nárok, keďže nie sú podpísané a žalobca nepredložil ani potvrdenia o ich doručení\nžalovanému. Zároveň žalovaný poukázal na to, že podľa žalobcu sa má jednať o dodatočné práce\nobjednané žalovaným, pričom objednávku v žalobe bližšie nešpecifikuje a osobitne poukázal na znenie\nbodu 3.02 a bodu 8.03 zmluvy o dielo. Podľa názoru žalovaného je tento nárok žalobcu premlčaný.\n\n4.3. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 4.971,-- eur žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil na\npreukázanie svojho nároku žiadne dôkazy. Podľa bodu 14.3. Zmluvných podmienok FIDIC je zhotoviteľ\nten, kto musí žiadať o vydanie priebežného platobného potvrdenia, ktoré bude prílohou faktúry, a preto je\nzrejmé, že nebolo povinnosťou žalovaného vystaviť úpadcovi priebežné platobné potvrdenie bez žiadosti\no jeho vydanie tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. Ak sa úpadca domnieval, že má na akúkoľvek platbu\nnárok, mal ju zahrnúť do mesačnej žiadosti o vydanie priebežného platobného potvrdenia a mal predložiť\ndokumenty preukazujúce skutočné zrealizovanie prác. Žalovaný zvýraznil, že žalobca nedoložil žiadne\nžiadosti úpadcu o vydanie priebežného platobného potvrdenia a ani žiadne iné dôkazy preukazujúce\nvykonanie predmetných prác. Zároveň žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku.\n4.4. Pokiaľ ide o nezaplatené, vykonané a fakturované práce, žalovaný poukázal na to, že suma\n86.977,76 eur vyplývajúca z faktúry č. 1400026 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok zo\n17. septembra 2014; suma 68.700,82 eur vyplývajúca z faktúry č. 1400043 zanikla na základe dohody\no započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014; v súvislosti s faktúrou č. 1400044 na sumu 213.023,29\neur žalovaný uviedol, že v sume 153.878,04 eur pohľadávka úpadcu zanikla dohodou o započítaní\npohľadávok z 20. novembra 2014, v sume 57.095,72 eur pohľadávka úpadcu zanikla dohodou\no započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014 a v zostávajúcej sume 2.049,53 eur pohľadávka úpadcu\nzanikla dohodou o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015; suma 61.491,70 eur vyplývajúca z faktúry\nč. 1400047 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015; suma 26.981,48 eur\nvyplývajúca z faktúry č. 1400051 zanikla na základe dohody o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015\na v súvislosti s faktúrou č. 1500001 na sumu 17.370,81 eur žalovaný uviedol, že v sume 11.034,92 eur\npohľadávka úpadcu zanikla dohodou o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 a v sume 6.335,89\neur pohľadávka úpadcu zanikla jednostranným zápočtom realizovaným žalovaným zo 14. apríla 2015.\nZ uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že nárok úpadcu v celkovej výške 474.545,86 eur\nv celom rozsahu zanikol v dôsledku vzájomného započítania pohľadávok. Nad rámec už uvedeného\nžalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku.\n4.5. K nároku na zaplatenie sumy 123.029,12 eur, ktorá predstavuje nárok na náhradu škody, žalovaný\nuviedol, že akceptačný list nemá žiadnu právnu záväznosť, pričom v ňom je uvedené, že nenahrádza\nzmluvu o dielo, a že všetky podmienky realizácie prác na diele budú špecifikované v zmluve. Predmetný\nakceptačný list nevylučoval akékoľvek zmeny cenovej ponuky úpadcu, ktorú úpadca predložil v rámci\nprebiehajúceho výberového konania. Finálne znenie výkazu výmer, ktorý bol súčasťou zmluvy o dielo,\nbolo úpadcovi zaslané pred podpisom zmluvy o dielo. Štatutárny zástupca úpadcu dňa 3. júna 2014\nzaslal žalovanému doplnenú zmluvu o dielo späť bez akýchkoľvek otázok, či pripomienok. Žalovaný\npoukázal na to, že žalobca nešpecifikuje, o ktoré položky a množstvá či jednotkové ceny sa má jednať.\nŽalovaný zároveň namietol premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody.\n4.6. Vo vzťahu k poslednému uplatnenému nároku, ktorý má predstavovať nárok na náhradu škody\nvo výške 78.338,85 eur, žalovaný uviedol, že žalobca opätovne nepodložil svoje tvrdenia. Výzvou na\nplnenie z 2. decembra 2015 úpadca vyzval žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy bez akejkoľvek\nšpecifikácie, deklarovania a preukázania sumy tohto nároku. V prípade tohto nároku sa jedná o účelové\nfabulovanie úpadcu a následne aj samotného žalobcu.\n4.7. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil komunikáciu medzi ním a úpadcom, odstúpenie žalovaného od\nzmluvy z 9. apríla 2015 spolu s dokladom o jeho doručení úpadcovi e-mailom dňa 13. apríla 2015, výzvu\nžalovaného z 20. apríla 2015, započítací prejav žalovaného zo 14. apríla 2015, dohodu o započítaní\npohľadávok zo 17. septembra 2014, dohodu o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014, dohodu\no započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014, dohodu o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015,\ndohodu o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 a započítací prejav žalovaného zo 14. apríla 2015.\n5. Žalobca napriek výzve súdu zo 17. decembra 2020 doručenej mu 14. júna 2021 repliku nezaslal.\nVyjadrenie vo veci realizoval žalobca až po prvom pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 16. novembra\n2023 podaním z 15. decembra 2023.\n5.1. V predmetnom vyjadrení žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávok úpadcu v\ncelkovej výške 16.769,73 eur na základe jednostranného zápočtu žalovaného. Úpadca listom z 10.\njúna 2015 a opakovane aj listom zo 14. júla 2015 rozporoval jednostranný zápočet žalovaného.\nŽalobca uviedol, že síce ustanovenie bodu 7.04 zmluvy o dielo umožňovalo žalovanému započítať aj\nnesplatnú pohľadávku úpadcu s akýmikoľvek pohľadávkami žalovaného, avšak predmetné ustanovenie\nje potrebné vykladať tak, že sa musí jednať o akúkoľvek pohľadávku žalovaného vzniknutú na základe\nzmluvy o dielo. Zároveň žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil listom z 9. apríla 2015, v dôsledku čoho\nzaniklo aj jeho oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia bodu 7.04 zmluvy o dielo.\n\n5.2. Vo vzťahu k nárokom na zaplatenie ceny diela, ktoré mali podľa žalovaného zaniknúť započítaním,\nžalobca poprel tvrdenie žalovaného, že pohľadávka úpadcu vyplývajúca z faktúry č. 1500001 zanikla\njednostranným započítaním zo strany žalovaného. Aj v tejto časti argumentoval žalobca listom úpadcu\nz 10. júna 2015, pričom uviedol, že započítanie pohľadávok bolo žalovaným uskutočnené v rozpore\ns ustanoveniami § 358 a § 359 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k dohodám o započítaní pohľadávok\nzo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25.\nfebruára 2015 žalobca uviedol, že tieto neeviduje v účtovnej a ani inej evidencii úpadcu. Zároveň úpadca\nlistom z 10. júna 2015 rozporoval tieto dohody, keď návrh dohôd bol úpadcovi doručený po dátume\nuvedenom na týchto dohodách, všetky dohody považoval úpadca za jednostranné návrhy žalovaného\nna započítanie pohľadávok a úpadca spochybnil oprávnenosť faktúr žalovaného.\n5.3. Pokiaľ ide o samotné odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo z 9. apríla 2015, žalobca poukázal\nna to, že podľa neho mal žalovaný odstúpiť od zmluvy podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC,\npričom odstúpenie od zmluvy mohlo nadobudnúť účinnosť až po 28 dňoch od jeho doručenia, ku ktorému\ndošlo dňa 13. apríla 2015. Žalobca v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy žalovaným argumentoval\nznením bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC.\n5.4. K nároku na naviac práce žalobca argumentoval listom žalovaného zo 16. decembra 2015, z ktorého\nvyplýva, že zmenové konanie považuje žalovaný za schválené a že ním vyzval úpadcu na fakturáciu\nzmenových listov č. 1, 2, 4 a 5 spolu s predložením dokumentácie k danej faktúre. Vykonanie prác\núpadcom v celkovej hodnote 128.592,89 eur podľa žalobcu žalovaný nielen nespochybnil, ale aj schválil.\nFakturácia zo strany úpadcu vo vzťahu k schváleným zmenovým listom č. 1, 2, 4 a 5, ale aj vo vzťahu\nk ostatným zmenovým listom č. 6, 7, 9 a 10 nebola uskutočnená výlučne z dôvodu, že voči úpadcovi bolo\nzačaté konkurzné konanie. Vo vzťahu k včasnosti uplatnenia týchto nárokov žalobca poukázal na to, že\njedna z príloh zmenového listu č. 1 bola vyhotovená dňa 10. marca 2015, rovnako tak jedna z príloh\nzmenových listov č. 2 a 4 bola vyhotovená dňa 18. februára 2015. Všetky zmenové listy podpísané\núpadcom žalovaný riadne prevzal, a to jednak na základe potvrdenia z 12. marca 2015 a zároveň dňa\n16. marca 2015.\n6. Žalovaný vo vyjadrení z 20. marca 2024 predovšetkým poukázal na sudcovskú koncentráciu konania,\npričom žalobca bol v konaní napriek výzve súdu nečinný a až na prvom pojednávaní uskutočnenom dňa\n16. novembra 2023 začal popierať skutkové tvrdenia žalovaného.\n6.1. Následne žalovaný uviedol, že jednostranné započítanie pohľadávok na sumu 81.939,41 eur riadne\núpadcovi doručil a až s odstupom niekoľkých mesiacov začal úpadca tento zápočet spochybňovať.\nSúčasťou faktúry, z ktorej vyplývala pohľadávka žalovaného, bol súpis vykonaných prác, a tieto\npráce štatutárny zástupca úpadcu potvrdil svojim podpisom. Žalobcove spochybňovanie započítania\npohľadávok nemá žiadny vplyv na zánik záväzkov. Žalovaný má za to, že bol oprávnený započítať\nvzájomné pohľadávky aj napriek tomu, že jeho faktúra nebola v tom čase ešte splatná, keďže právo\nzapočítať aj nesplatnú pohľadávku mu vyplývalo priamo zo zmluvy o dielo a aj z ustanovenia § 359\nObchodného zákonníka, keďže úpadca v tom čase nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky, o čom\nmal žalovaný vedomosť. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobcu o zmätočnosti jednostranného zápočtu.\nTotožné námietky uviedol žalovaný aj k jednostrannému započítaniu pohľadávok na sumu 160.340,84\neur.\n6.2. Vo vzťahu k dohodám o započítaní pohľadávok žalovaný poukázal na to, že tieto boli podpísané\nobidvomi zmluvnými stranami, a preto o ich platnosti nemožno mať pochybnosti. Úpadca svojim\npodpisom jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok akceptoval, v dôsledku čoho došlo k zániku\npohľadávok v nich uvedených. Prejav vôle zmluvných strán je zrejmý a nepochybný. Ak úpadca tieto\ndohody o započítaní pohľadávok neúčtoval, svedčí to nanajvýš o porušení jeho zákonných povinností,\npričom ak podnikateľ nejaký úkon – ako je tomu v predmetnej veci v prípade dohôd o započítaní\npohľadávok – riadne nezaúčtuje, nemá to vplyv na jeho platnosť.\n6.3. Pokiaľ ide o odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, žalovaný uviedol, že v ňom poukázal\nna množstvo nedostatkov úpadcu, ktorý opakovane porušoval zmluvu. Zo správania strán, ktoré\npredchádzalo odstúpeniu od zmluvy, z odstúpenia od zmluvy a ani z následných krokov nie je možné\nustáliť, že motiváciou žalovaného malo byť bezdôvodné nahradenie úpadcu pri realizácii diela, ale\nbolo nim zabezpečenie riadneho plnenia povinností, vrátane kvality prác a najmä termínov dokončenia\ndiela. Keďže úpadca nebol schopný plniť riadne a včas povinnosti zo zmluvy o dielo, žalovaný\npristúpil k odstúpeniu od nej. Pri odstúpení od zmluvy zvolil žalovaný postup podľa bodu 15.5.\nZmluvných podmienok FIDIC pred zákonným režimom z dôvodu, že mu bolo zrejmé, že úpadca pristúpi\nk obštrukciám. Úpadca sa v čase doručenia odstúpenia od zmluvy na stavenisku nenachádzal, neplnil si\n\nsvoje povinnosti a de facto dielo nerealizoval, pričom nevykonal ani len požadované nápravy realizácie\ndiela. Úpadca nereagoval ani na žiadosti žalovaného o stretnutie k ukončeniu zmluvy o dielo.\n6.4. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zmenové konanie medzi úpadcom\na žalovaným ohľadom prác naviac bolo ukončené. Zmenový proces nebol zrealizovaný. Úpadca\nnepredložil žalovanému dokumenty, ktorými by zdokladoval nárok, keď až po ich predložení mohol\nžalovaný posúdiť oprávnenosť týchto nárokov, ich dôvodnosť a výšku a potom ich prípadne mohol\nuhradiť.\n7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 23. mája 2024 o 9:30 hod. (po\nuskutočnení skoršieho pojednávania vo veci dňa 16. novembra 2023), ktorého sa zúčastnili žalobca\na právny zástupca žalovaného.\n8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:\n8.1. Medzi úpadcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 26. mája 2014\nuzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo na stavbe „ŽSR,\nModernizácia železničnej trate Púchov – Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. Etapa (Považská Teplá /\nmimo/ - Žilina /mimo/)“, ktorej investorom sú Železnice Slovenskej republiky. Úpadca mal na predmetnej\nstavbe realizovať stavebné objekty č. SO 48.33.12, SO 48.33.13, SO 48.33.15, SO 48.33.17, SO\n48.33.18, SO 48.33.19, SO 49.33.10 a SO 49.33.13 za akceptovanú cenu diela 975.034,98 eur. V zmluve\no dielo bolo dohodnuté, že jej súčasťou budú Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske\ndiela projektované objednávateľom (FIDIC), prvé vydanie 1999 (t. j. červená kniha FIDIC). Dielo mal\nzhotoviteľ začať zhotovovať v mesiaci máj 2014 a celé dielo malo byť dokončené v mesiaci máj 2015.\nDňa 9. apríla 2015 odstúpil žalovaný od zmluvy, keď úpadca mal svojim konaním spôsobovať rozsiahle\nproblémy realizačného a aj časového charakteru na stavebných objektoch č. SO 48.33.12, SO 48.33.17\na SO 49.33.10, pričom žalovaný odstúpenie od zmluvy realizoval s odkazom na bod 15.5. Zmluvných\npodmienok FIDIC. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo úpadcovi doručené e-mailom dňa 13. apríla\n2015. Od zmluvy o dielo mal listom z 9. apríla 2015 odstúpiť aj úpadca, keď žalovaný nemal vymenovať\nosobu stavebného dozora, čím sa žalovaný mal dostať do omeškania s plnením svojich povinností.\nŽalobca však nepreukázal dátum doručenia predmetného listu úpadcom žalovanému.\n8.2. Faktúrou č. 1400026 z 11. septembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 308.727,23 eur\nza práce s odkazom na zmluvu o dielo, faktúrou č. 1400043 z 25. októbra 2014 fakturoval úpadca\nžalovanému sumu 74.946,35 eur (z toho zádržné je 6.245,53 eur) za práce vykonané v mesiaci 09/2014,\nfaktúrou č. 1400044 z 13. novembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 232.389,04 eur (z toho\nzádržné je 19.365,75 eur) za práce vykonané v mesiaci 10/2014, faktúrou č. 1400047 z 10. decembra\n2014 fakturoval úpadca žalovanému sumu 67.081,85 eur (z toho zádržné je 5.590,15 eur) za práce\nvykonané v mesiaci 11/2014, faktúrou č. 1400051 z 31. decembra 2014 fakturoval úpadca žalovanému\nsumu 29.434,34 eur (z toho zádržné je 2.452,86 eur) za práce s odkazom na zmluvu o dielo.\n8.3. Oznámením č. 1 z 28. októbra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac\nnáklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom výstuže pre stavebný\nobjekt č. SO 48.33.12. Oznámením č. 2 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému\nnárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom\nbetónu pre stavebný objekt č. SO 48.33.12. Oznámením č. 4 z 28. októbra 2014 si úpadca uplatňoval\nvoči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti\ns množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.17. Oznámením č. 5 z 13. novembra 2014 si\núpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok\nFIDIC v súvislosti s množstvom betónu pre stavebný objekt č. SO 48.33.17. Oznámením č. 6 z 13.\nnovembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1.\nZmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.19.\nOznámením č. 7 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok na naviac náklady\npodľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom betónu pre stavebný objekt\nč. SO 48.33.19. Oznámením č. 9 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval voči žalovanému nárok\nna naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti s množstvom debnenia\npre stavebný objekt č. SO 48.33.18. Oznámením č. 10 z 13. novembra 2014 si úpadca uplatňoval\nvoči žalovanému nárok na naviac náklady podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC v súvislosti\ns množstvom bednenia pre stavebný objekt č. SO 49.33.13. Predmetné oznámenia podľa bodu 20.1.\nzmluvných podmienok FIDIC doručil úpadca žalovanému osobne dňa 12. marca 2015 a poštou dňa 16.\nmarca 2015.\n\n8.4. Jednostranným zápočtom zo 14. apríla 2015 si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči úpadcovi\nvyplývajúcu z faktúry č. 201412210 vo výške 81.939,41 eur voči viacerým pohľadávkam úpadcu,\nvrátane pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1400047 vo výške 5.590,15 eur, pohľadávky vyplývajúcej\nz faktúry č. 1400051 vo výške 2.452,86 eur a časti pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1400044 vo\nvýške 8.726,72 eur (z dlžnej sumy 19.365,75 eur ostala k úhrade suma 10.639,03 eur). Dohodou\no započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014 došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného voči\núpadcovi vyplývajúcej z faktúry č. 201408177 v sume 86.977,76 eur s časťou pohľadávky úpadcu voči\nžalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1400026 v sume 86.977,676 eur s tým, že zostatok pohľadávky\núpadcu voči žalovanému predstavoval sumu 196.022,20 eur. Dohodou o započítaní pohľadávok z 20.\nnovembra 2014 došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcich z faktúr č.\n201410037, č. 201410036 a č. 201410009 v celkovej sume 222.578,86 eur s pohľadávkou úpadcu voči\nžalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400043 v sume 68.700,82 eur a s časťou pohľadávky úpadcu\nvoči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1400044 v sume 153.878,04 eur (z dlžnej sumy 213.023,29 eur\nostala k úhrade suma 59.145,25 eur). Dohodou o započítaní pohľadávok zo 17. decembra 2014 došlo\nk započítaniu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcich z faktúr č. 1300021 a č. 201410073\nv celkovej sume 57.095,72 eur s časťou pohľadávky úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej z faktúry\nč. 1400044 v sume 57.095,72 eur (z dlžnej sumy 59.145,25 eur ostala k úhrade suma 2.049,53 eur).\nDohodou o započítaní pohľadávok z 22. januára 2015 došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného voči\núpadcovi vyplývajúcich z faktúr č. 201411118, č. 201411100 a č. 201412031 v celkovej sume 90.522,71\neur s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400044 v sume 2.049,53 eur,\ns pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400047 v sume 61.491,70 eur\na s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vyplývajúcou z faktúry č. 1400051 v sume 26.981,48 eur.\nDohodou o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného voči\núpadcovi vyplývajúcej z faktúry č. 1030001 v celkovej sume 11.034,92 eur s časťou pohľadávky úpadcu\nvoči žalovanému vyplývajúcej z faktúry č. 1500001 v sume 11.034,92 eur (z dlžnej sumy 17.370,81 eur\nostala k úhrade suma 6.335,89 eur). Jednostranným zápočtom zo 14. apríla 2015 si žalovaný započítal\nsvoje pohľadávky voči úpadcovi vyplývajúce z faktúr č. 201412210, č. 201411118, č. 201412209 a č.\n201410091 v celkovej sume 160.340,84 eur voči pohľadávke úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej\nz faktúry č. 1500001 v sume 6.335,89 eur a voči pohľadávke úpadcu voči žalovanému vyplývajúcej\nz faktúry č. 1500002 v sume 154.004,95 eur.\n8.5. Listom z 23. februára 2015 vyzval úpadca žalovaného o vyjadrenie k jednotkovým cenám a aj\nk množstvám, ktoré boli uvedené vo výkaze výmer pre vytvorenie cenovej ponuky. Žalovaný listom z 25.\nfebruára 2015 v odpovedi na list úpadcu z 23. februára 2015 uviedol, že situácia vznikla nedbanlivosťou\na nebol v tom žiadny zámer, keď žalovaný nesúhlasil s tvrdením úpadcu o tom, že upozornil žalovaného\nihneď na nezrovnalosti v prílohách súpisu položiek tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo ústne\nalebo písomne. K prácam naviac žalovaný požiadal úpadcu o spoluprácu v procese zmenových konaní,\na to hlavne dodaním podkladov, ako to určuje zmluva o dielo, vrátane Zmluvných podmienok FIDIC,\nkeďže ide o finančné prostriedky úpadcu.\n8.6. Listom z 27. mája 2015 vyzval úpadca žalovaného na plnenie a zároveň uviedol žalovanému,\nže pre jednostranný zápočet musia byť splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 581 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného\nna sumu 82.294,61 eur s tvrdením, že faktúru č. 201504024 vrátil žalovanému, a že faktúra č.\n201412210 nebola k 14. aprílu 2015 splatná. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný\nzápočet žalovaného na sumu 160.340,84 eur, keď poukázal na to, že faktúru č. 201412210 z 15.\njanuára 2015 reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore\ns ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca\nnamietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 86.977,76 eur, keď faktúru č. 201408177 z 12.\nseptembra 2014 úpadca reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie bolo vykonané v rozpore\ns ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca\nnamietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 222.578,86 eur, keď faktúry č. 201410036 a č.\n201410037 zo 16. októbra 2014 úpadca reklamoval listom zo 17. apríla 2015, a že započítanie\nbolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom\nz 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 57.095,72 eur, keď\nfaktúru č. 1300021 úpadca neeviduje vo svojich záväzkoch, a že započítanie bolo vykonané v rozpore\ns ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca\nnamietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu 90.522,71 eur, keď faktúry č. 201411100 z 8.\ndecembra 2014 a č. 201411118 z 10. decembra 2014 úpadca reklamoval listom zo 17. apríla 2015,\na že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného\n\nzákonníka. Listom z 10. júna 2015 úpadca namietal jednostranný zápočet žalovaného na sumu\n11.034,92 eur, keď faktúru č. 1300021 úpadca neeviduje vo svojich záväzkoch, a že započítanie bolo\nvykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Listom zo\n14. júla 2015 úpadca nesúhlasil s jednostranným zápočtom žalovaného na sumu 81.939,41 eur, keď\npoukázal na to, že faktúru č. 201412210 z 15. januára 2015 reklamoval listom zo 17. apríla 2015,\na že započítanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného\nzákonníka.\n8.7. Listom z 2. decembra 2015 vyzval úpadca žalovaného na úhradu sumy 78.338,85 eur, ktorá\nmá predstavovať škodu spôsobenú žalovaným úpadcovi. Sumu 78.338,85 eur fakturoval úpadca\nžalovanému faktúrou č. 1500011 z 5. októbra 2015 s popisom, že úpadca fakturoval žalovanému škody\nspôsobené neplnením si zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o dielo.\n8.8. Listom z 20. marca 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky zo zmluvy o dielo\nv celkovej výške 999.126,35 eur.\n9. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ\nvykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n9.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci,\njej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok\ninej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo\njej časti (ods. 2).\n9.2. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže\nstrany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (ods. 3).\n9.3. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi\nzaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto\ndohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný\nzaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných\nobchodných podmienok.\n9.4. Podľa ustanovenia § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola\nurčená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do\nuzavretia zmluvy.\n9.5. Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa\nnezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní\ndiela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase\nuzavretia zmluvy (ods. 2).\n9.6. Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa\nzhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne\nvynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu (ods. 3).\n9.7. Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa (ods. 4).\n9.8. Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie\nceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu.\nV tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu\nčiastočného vykonania diela podľa rozpočtu (ods. 5).\n9.9. Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu\nprekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom,\nčo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu (ods. 6).\n9.10. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť\nzhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo\niné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.\n9.11. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,\nktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.\n9.12. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká,\nkeď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej\nstrane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej\nstrany.\n9.13. Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola\nsplnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy (ods. 2).\n9.14. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky\npráva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu\n\nškody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby\ntohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa\nprejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.\n9.15. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri\npeňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej\npodľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým\nspojených (ods. 2).\n9.16. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,\nktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z\núčastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli\npohľadávky spôsobilé na započítanie.\n9.17. Podľa ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané\npohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti\nsplatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.\n9.18. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2 (ods.\n3).\n9.19. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré\nmožno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo\naž po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.\n9.20. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať\nnesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné\nzáväzky.\n9.21. Podľa ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať\nakékoľvek vzájomné pohľadávky.\n9.22. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového\nvzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie\npovinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n9.23. Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa\nskutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase\nvzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú\nbolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala\nalebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.\n9.24. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej\ndoby ustanovenej zákonom.\n9.25. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti\ndruhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie\npo uplynutí premlčacej doby.\n9.26. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva\ninak, je premlčacia doba štyri roky.\n9.27. Podľa ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia\ndoba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na\njej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.\n10. Žalobca (ako správca konkurznej podstaty úpadcu Euro Continental Building, a.s. v konkurze) si voči\nžalovanému uplatnil viacero čiastkových nárokov v súhrnnej sume 832.523,73 eur, ktoré pozostávajú z\n- nároku na zaplatenie časti ceny diela v sume 16.769,73 eur ako zmluvne dohodnutého zádržného;\n- nároku na zaplatenie ceny za naviac práce vykonané na diele v sume 134.869,17 eur;\n- nároku na zaplatenie ceny vykonaných a nefakturovaných prác, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi\npriebežné platobné potvrdenie, v sume 4.971,-- eur;\n- nároku na zaplatenie časti ceny diela za úpadcom zrealizované a žalovaným odsúhlasené práce v sume\n474.545,86 eur;\n- nároku na zaplatenie náhrady škody z dôvodu uvedenia nesprávnych jednotkových cien a množstiev\nv cenovej ponuke v sume 123.029,12 eur a\n- nároku na zaplatenie náhrady škody z dôvodu porušenia zmluvných povinností v sume 78.338,85 eur.\n11. Úvodom v rámci svojho rozhodovania súd poukazuje na to, že zmluva o dielo z 26. mája 2014,\nktorej súčasťou boli aj Zmluvné podmienky FIDIC, uzavretá medzi úpadcom a žalovaným bola skončená\n\npredčasne. Obidve strany sporu predložili v konaní listinu z 9. apríla 2015, predmetom ktorej malo byť\nodstúpenie od zmluvy.\n11.1. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon jednej zmluvnej strany, ktorý vyvolá\nprávne účinky, keď dôjde k jeho doručeniu druhej zmluvnej strane (k tomu viď znenie ustanovenia §\n349 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zmluva v takom prípade zaniká doručením odstúpenia od zmluvy\ndruhej zmluvnej strane, prípadne k neskoršiemu dátumu, ktorý stanovuje zmluva.\n11.2. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné, aby strana, ktorá sa dovoláva toho, že zmluvu o dielo\npredčasne ukončila odstúpením od nej, predložila nielen listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy, ale\naj doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Predmetná skutočnosť\nje významná v danom spore s poukazom na tvrdenie žalovaného, ktorý spochybňoval tvrdenie žalobcu,\nže úpadca odstúpil od zmluvy listom z 9. apríla 2015, keď sám tvrdil, že listom z toho istého dňa odstúpil\nod zmluvy žalovaný.\n11.3. Žalobca v konaní nepredložil doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od zmluvy úpadcom\nžalovanému (len v jednotlivých žalobcom predložených listoch úpadca uvádzal dátum 15. apríl 2015 –\npozn. súdu). Naopak žalovaný v konaní predložil nielen jeho odstúpenie od zmluvy z 9. apríla 2015, ale\naj doklad o jeho doručení úpadcovi dňa 13. apríla 2015. Preto – bez ohľadu na dátum uvedený na listine\nvypracovanej úpadcom – pri súčasnom nepreukázaní doručenia odstúpenia od zmluvy realizovaného\núpadcom žalovanému má súd za to, že list, ktorým chcel úpadca od zmluvy o dielo odstúpiť, predstavuje\nlen reakciu na doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy z 9. apríla 2015, ktoré bolo úpadcovi\npreukázateľne doručené dňa 13. apríla 2015.\n11.4. Zároveň je súd toho názoru, že ak od zmluvy o dielo platne odstúpil žalovaný listom z 9. apríla 2015\ndoručeným úpadcovi dňa 13. apríla 2015, nemohol následne platne odstúpiť od zmluvy o dielo úpadca.\n12. Súd má za to, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo listom z 9. apríla 2015 doručeným\núpadcovi e-mailom dňa 13. apríla 2015.\n12.1. V zmysle základného zákonného ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno\nodstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. V súvislosti s odstúpením\nod zmluvy judikatúra dospela k záveru, že pre platné odstúpenie od zmluvy a pre vyvolanie relevantných\nprávnych následkov (pre predčasné ukončenie zmluvného vzťahu) sa vyžaduje, aby bol naplnený\nzmluvou alebo zákonom predpokladaný dôvod odstúpenia od zmluvy, a aby zároveň tento dôvod\nodstúpenia bol v odstúpení od zmluvy jednoznačne vymedzený [k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 30. novembra 2016,\nsp. zn. 3Obdo/61/2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 7/2017 ako judikát pod R 62/2017].\n13. Žalovaný v liste z 9. apríla 2015 síce argumentoval aj viacerými „porušeniami“ zmluvných povinností\npri zhotovovaní diela úpadcom, avšak dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo skutkovo vymedzil odkazom\nna bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC.\n13.1. V zmysle bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC objednávateľ bude mať nárok na odstúpenie od\nzmluvy kedykoľvek, keď sa mu to hodí tým, že vydá zhotoviteľovi oznámenie o odstúpení. Odstúpenie\nvstúpi do platnosti 28 dní po neskoršom z dátumov, kedy zhotoviteľ obdrží toto oznámenie, alebo\nkedy objednávateľ vráti zábezpeky na vykonanie prác. Objednávateľ nesmie odstúpiť od zmluvy podľa\ntohto článku kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť inému zhotoviteľovi.\nPo tomto odstúpení bude zhotoviteľ postupovať podľa podčlánku 16.3 (ukončenie prác a odstránenie\nzariadenia zhotoviteľa) a bude mu zaplatené v súlade s podčlánkom 19.6 (dobrovoľné odstúpenie od\nzmluvy, platba a uvoľnenie). Predmetné zmluvné ustanovenie priznáva osobitné právo na odstúpenie\nod zmluvy (výlučne) objednávateľovi, ktorý je oprávnený od zmluvy o dielo odstúpiť bez uvedenia iného\nkonkrétneho dôvodu, a tento postup môže objednávateľ využiť aj vtedy, ak by mal možnosť odstúpiť od\nzmluvy z iného dôvodu predpokladaného zmluvou o dielo alebo zákonom.\n13.2. Žalovaný ako objednávateľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo bez vymedzenia konkrétneho\nporušenia povinnosti úpadcom s odkazom na bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC, keďže mu to\numožňovala zmluva o dielo, vrátane jej zmluvných podmienok. Preto súd nemôže priznať úspech\ntvrdeniu žalobcu, že by bolo vhodné (a zároveň nevyhnutné), aby žalovaný uviedol ďalšie zmluvné\nustanovenie umožňujúce mu odstúpiť od zmluvy o dielo. Ak bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC\numožňoval žalovanému odstúpiť od zmluvy bez uvedenia iného konkrétneho dôvodu odstúpenia, nebolo\npovinnosťou žalovaného uvádzať iné dôvody odstúpenia, a to bez ohľadu na to, že popisne vo svojom\nodstúpení od zmluvy žalovaný odkazoval na viaceré pochybenia úpadcu, ku ktorým došlo počas\nrealizácie diela.\n\n13.3. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo právo žalovaného vyplývajúce mu z bodu 15.5. Zmluvných\npodmienok FIDIC, ktoré boli naplnené, a tento dôvod odstúpenia bol žalovaným jednoznačne\nvymedzený v odstúpení od zmluvy o dielo, ktoré uskutočnil žalovaný listom z 9. apríla 2015. Odstúpenie\nod zmluvy bolo žalovaným realizované v súlade s ustanovením § 344 Obchodného zákonníka, keďže\npredčasne ukončiť zmluvný vzťah s úpadcom – ním zrealizovaným spôsobom – mu umožňovala zmluva\no dielo, konkrétne bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC.\n14. Pre posúdenie, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným na základe\nodstúpenia od zmluvy, je aj s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu relevantné znenie bodu 15.5.\nZmluvných podmienok FIDIC, v ktorom je dátum ukončenia zmluvného vzťahu pre tento konkrétny\nspôsob odstúpenia od zmluvy upravený odchýlne od dispozitívneho ustanovenia § 349 ods. 1\nObchodného zákonníka.\n14.1. K ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy nedošlo ku dňu doručenia odstúpenia od\nzmluvy úpadcovi (t. j. k 13. aprílu 2015), ale tak, ako to tvrdil žalobca, až uplynutím 28 dní po doručení\nodstúpenia od zmluvy. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že v súlade s bodom 15.5. Zmluvných podmienok\nFIDIC zmluva o dielo z 26. mája 2014 zanikla na základe odstúpenia žalovaného od zmluvy uplynutím\ndňa 11. mája 2015.\n15. Vyššie ustálený dátum ukončenia zmluvného vzťahu je relevantný aj pre posúdenie žalobou\nuplatnených nárokov (s výnimkou nárokov na náhradu škody) s prihliadnutím na znenie ustanovenia §\n351 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n15.1. Vo vzťahu k ustanoveniu § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka súd považuje za potrebné\nuviesť, že nárok zmluvných strán na vrátenie plnení po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy nie je\nnárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to nesprávne tvrdil žalobca, ale ide o zmluvný\nnárok. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2020, sp. zn.\n3Obdo/80/2019 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 4/2020 ako judikát pod R 63/2020), v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie §\n351 ods. 2 Obchodného zákonníka nepredstavuje v slovenských podmienkach osobitnú skutkovú\npodstatu bezdôvodného obohatenia, vyplýva priamo z vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (viď\nrozhodnutia sp. zn. 1MObdoV/2/2007 a 5Obdo/20/2008), a v rozhodovanom spore na ňom vo veci\nrozhodujúci senát dovolacieho súdu zotrváva, pričom dopĺňa, že sa jedná o osobitný zmluvný nárok.\nV prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka platí, že zmluva sa zrušuje\nod okamihu, kedy oprávnená strana od zmluvy platne odstúpila. Prijatie plnenia z obchodnej zmluvy\npred odstúpením od nej nie je bezdôvodným obohatením a predstavuje prijatie plnenia na základe\nplatnej zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od\nzmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré zmluvné dojednania (vrátane\npráv a povinností) ostávajú zachované – ako to vyplýva zo znenia druhej vety odseku 1 predmetného\nzákonného ustanovenia – a iné, predovšetkým tie, ktoré smerovali k splneniu záväzku, sa menia tak,\nže smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Po odstúpení od\nzmluvy je každá strana povinná vrátiť druhej strane prijaté plnenie, ak medzi stranami nebolo dohodnuté\ninak. Právny režim obsiahnutý podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka dopadá aj na prípady, kedy\npred odstúpením od zmluvy jedna strana svoj zmluvný záväzok splnila, a druhá strana svoj záväzok\nnesplnila, prípadne ho splnila len čiastočne. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa\ndomáhať sa voči dlžníkovi splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok\nvoči dlžníkovi, a to nárok na vrátenie poskytnutého plnenia.\n15.2. Z tohto dôvodu prvé štyri čiastkové nároky (zo 6 uplatnených čiastkových nárokov) je potrebné\nposudzovať ako zmluvný nárok (a nie ako mimozmluvný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia)\ns tým, že ak tieto čiastkové nároky uplatňované žalobcom (resp. ich ekvivalent) zanikli ešte pred 12.\nmájom 2015, tak nemohlo dôjsť k ich zmene na nárok na vrátenie plnenia.\n15.3. Súd poukazuje na to, že využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v\nzásade dva samostatné dôsledky pre existujúci zmluvný vzťah: jednak ako terminačný mechanizmus\noslobodzuje strany od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností\nvzájomného vyporiadania s cieľom znovu nastoliť status quo ante contractum a zrekonštruovať stav,\nktorý by existoval bez vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy. Oba účinky sú od seba pritom\nnavzájom nezávislé a vzájomne nepodmienené. Kým odstúpenie od zmluvy, z ktorej sa vôbec neplnilo,\nzbavuje strany povinnosti plniť a nevyvoláva potrebu vzájomného vyporiadania, využitie odstúpenia od\nzmluvy, z ktorej sa už plnilo, zase \"oslobodzujúci účinok\" nevyvoláva a nastupuje iba fáza vyporiadania.\nKým spätný účinok ex tunc znamenal, že si strany majú navzájom vrátiť už poskytnuté plnenia (preto\n\nex tunc - spätný, resp. retrospektívny), ex nunc účinok pôsobil iba do budúcna a oslobodzoval strany\nod ďalšej povinnosti plniť bez toho, aby bolo zasahované do už poskytnutej výmeny plnení (k tomu viď\naj Trojčáková, V., Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti – naozaj taký veľký rozdiel? In:\nPrávny rozbor 2/2019).\n15.4. Uvedené s prihliadnutím na ex nunc účinky odstúpenia od zmluvy podľa obchodnoprávnej úpravy\nznamená to, že ak zmluvný nárok za poskytnuté plnenie zanikol ešte pred odstúpením od zmluvy\nsplnením, prípadne iným zákonom predpokladaným spôsobom, tak nároky obidvoch strán za poskytnuté\nplnenie boli vysporiadané, a preto nie je možné nanovo tieto nároky vysporiadavať po odstúpení od\nzmluvy. V konkrétnych okolnostiach rozhodovanej veci uvedený právny názor znamená, že ak nárok\núpadcu (uplatňovaný v tomto konaní žalobcom) na zaplatenie ceny diela za úpadcom zrealizované práce\nzanikol pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy splnením zo strany žalovaného, prípadne iným spôsobom\n(napríklad započítaním vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu), tento nárok sa v „uspokojenom“\nrozsahu už neobnovuje, a nie je predmetom vysporiadania podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného\nzákonníka.\nK NÁROKU NA ZAPLATENIE CENY DIELA V SUME 16.769,73 EUR (NEUHRADENÉ ZÁDRŽNÉ)\nA K NÁROKU NA ZAPLATENIE CENY DIELA V SUME 474.545,86 EUR\n16. Nároky na zaplatenie sumy 16.769,73 eur a sumy 474.545,86 eur súd posudzoval spoločne\ns poukazom na procesnú obranu žalovaného, ktorá bola postavená zhodne na tvrdení, že tieto\nnároky úpadcu zanikli vzájomným započítaním pohľadávok, či už na základe jednostranných zápočtov\nžalovaného, alebo na základe dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretých medzi žalovaným\na úpadcom.\n17. Jednostranné zápočty žalovaného zo 14. apríla 2015 uskutočnené na sumu 81.939,41 eur, resp. na\nsumu 160.340,84 eur žalobca rozporoval predovšetkým z dôvodu, že tieto zápočty žalovaný realizoval\nv rozpore s ustanoveniami § 358, resp. § 359 Obchodného zákonníka, keď mal žalovaný použiť na\njednostranné započítanie svoje nesplatné pohľadávky.\n17.1. Súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom poukazuje na to, že ustanovenia §\n358, resp. § 359 Obchodného zákonníka sú dispozitívnymi ustanoveniami, ako to vyplýva z ustanovenia\n§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda zákon nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli na\nmodifikácii dispozitívneho zákonného pravidla, v zmysle ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno\nzapočítať nesplatnú pohľadávku. Zmluva o dielo z 26. mája 2014 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným\nmodifikáciu predmetného dispozitívneho zákonného ustanovenia obsahovala v článku VII. bod 7.04\nzmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený započítať\nakúkoľvek pohľadávku zhotoviteľa, a to aj v prípade, že táto pohľadávka nie je splatná s akýmikoľvek\nsvojimi pohľadávkami voči zhotoviteľovi a zhotoviteľ k tomu týmto dáva objednávateľovi svoj súhlas.\nZ predmetného zmluvného ustanovenia vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ bol podľa zmluvy\noprávnený započítať si voči úpadcovi akúkoľvek svoju pohľadávku voči akejkoľvek pohľadávke úpadcu\nako zhotoviteľa zo zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu mohol žalovaný započítať voči úpadcovi\nsvoju akúkoľvek pohľadávku, t. j. aj nesplatnú, pohľadávku voči akejkoľvek, t. j. aj nesplatnej,\npohľadávke úpadcu voči žalovanému. Predmetné zmluvné ustanovenie umožňovalo žalovanému ako\nobjednávateľovi jednostranne započítať voči úpadcovi akúkoľvek svoju pohľadávku, ktorá nemusela byť\nsplatná, voči akejkoľvek, dokonca aj nesplatnej, pohľadávke úpadcu zo zmluvy o dielo voči žalovanému.\nZároveň súd uvádza, že pohľadávka žalovaného voči úpadcovi nemusela vyplývať priamo zo zmluvy\no dielo, takúto podmienku vyššie označené zmluvné ustanovenie nevyžaduje. Rovnako tak súd musí\nodmietnuť ako nesprávnu argumentáciu žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený k 14. aprílu 2015\nzapočítať pohľadávky zo zmluvy o dielo s poukazom na znenie článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo, keď\nžalovaný od zmluvy o dielo odstúpil listom z 9. apríla 2015. Pozornosti žalobcu zjavne v tejto časti ušlo,\nže žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC a toto odstúpenie\nod zmluvy nadobudlo účinnosť uplynutím dňa 11. mája 2015 (a až k uplynutím dňa 11. mája 2015 zmluva\no dielo zanikla). Z tohto dôvodu zmluva o dielo z 26. mája 2014 trvala aj v období medzi odstúpením\nod zmluvy a nadobudnutím jeho účinnosti (t. j. v období medzi 9. aprílom 2015 a 11. májom 2015), a aj\nv tomto medziobdobí obidve zmluvné strany boli viazané všetkými zmluvnými dojednaniami. Preto bol\nžalovaný oprávnený realizovať jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok po odstúpení od zmluvy,\ndňa 14. apríla 2015, keď tak urobil pred nadobudnutím účinnosti tohto odstúpenia (t. j. do 11. mája 2015).\n17.2. Zároveň súd poukazuje na znenie ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, ktoré samotné\nupravuje výnimku pripúšťajúcu započítanie nesplatnej pohľadávky, a to v situácii, ak ide o nesplatnú\n\npohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Žalovaný v konaní poukázal\nna to, že úpadca nebol už v druhej polovici roka 2014 schopný plniť záväzky voči svojim veriteľom,\nktorých žalovaný vo svojom vyjadrení z 20. marca 2024 špecifikoval. Konkrétne ide o veriteľov úpadcu,\nKOI, s.r.o.; DOBZEP, s.r.o.; MILPA s.r.o.; GEOSTAV SLOVAKIA, s.r.o.; ENZA, s.r.o.; Martin Kerčbár;\nPoľnohospodárske družstvo PREDMIER a Ladce Betón, s.r.o., voči ktorým nebol úpadca schopný plniť\nsvoje záväzky v rozhodnom čase, a ktorí ponúkli žalovanému na odkúpenie svoje pohľadávky voči\núpadcovi. Žalobca predmetnú skutkovú okolnosť žiadnym spôsobom nespochybnil, a preto považuje\nsúd za nesporné, že k 14. aprílu 2015 bol úpadca neschopný plniť záväzky voči svojim veriteľom, čím\ndošlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 359 Obchodného zákonníka.\nŽalovaný tak bol oprávnený použiť na započítanie voči úpadcovi aj svoje nesplatné pohľadávky.\n17.3. Vzhľadom na vyššie uvedené už vo všeobecnej rovine námietky žalobcu voči jednostranným\nzápočtom žalovaného zo 14. apríla 2015 nemôžu obstáť, a tieto jednostranné zápočty žalovaného\nboli spôsobilé vyvolať žalovaným sledované právne účinky v podobe zániku vzájomných pohľadávok\nžalovaného a úpadcu.\n18. Vo vzťahu k dohodám o započítaní pohľadávok uzavretým medzi úpadcom a žalovaným zo 17.\nseptembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára\n2015, súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka možno dohodou\nzapočítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.\n18.1. Ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvne započítať akékoľvek pohľadávky,\npokiaľ sa strany na tom dohodnú. Jedinou podmienkou je, aby išlo o pohľadávky vzájomné. To znamená,\nže nemusí ísť o plnenie rovnakého druhu. Občiansky zákonník neumožňuje započítať pohľadávky,\nktorých plnenie nie je rovnakého druhu, na rozdiel od Obchodného zákonníka, ktorý takéto obmedzenie\nnemá. Dohoda sa môže týkať tak pohľadávok, ktoré v čase započítania existujú, ako aj pohľadávok,\nktoré ešte len vzniknú. Môžu si tak upraviť spôsob započítania, dobu započítania, ako aj účinky\nzapočítania. Započítanie sa uskutočňuje zmluvou medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou si vyrovnajú\nvzájomné pohľadávky, a to za podmienok, na ktorých sa dohodnú. Strany pritom nie sú viazané\npodmienkami, ktoré zákon vyžaduje pre jednostranné započítanie. Podmienkou platnosti dohody o\nzapočítaní je dostatočne presné určenie pohľadávok, ktoré majú byť započítané. Ide o podmienku\nurčitosti právneho úkonu.\n18.2. Súd dáva do pozornosti, že všetky žalovaným predložené dohody o započítaní pohľadávok zo 17.\nseptembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015\nobsahujú vymedzenie konkrétnych pohľadávok úpadcu voči žalovanému s vymedzením faktúr, z ktorých\njednotlivé pohľadávky úpadcu vyplývajú, ako aj sumu, v akej sa pohľadávky úpadcu započítavajú,\nrovnako tak obsahujú uvedenie konkrétnych pohľadávok žalovaného voči úpadcovi s vymedzením\nfaktúr, z ktorých jednotlivé pohľadávky žalovaného vyplývajú, ako aj sumu, v akej sa pohľadávky\nžalovaného započítavajú. Rovnako tak na všetkých žalovaným predložených dohodách o započítaní\npohľadávok sú uvedené pečiatky úpadcu a aj žalovaného, ako aj podpisy osôb oprávnených konať\nza úpadcu a za žalovaného. Všetky žalovaným predložené dohody o započítaní pohľadávok sú podľa\nnázoru súdu dostatočne určité, a teda predstavujú platné právne úkony, ktoré boli spôsobilé vyvolať nimi\nsledované právne následky.\n18.3. V súvislosti s dohodami o započítaní pohľadávok súd konštatuje, že E. D. (F. F., G. H.) svojim\npodpisom jednotlivých dohôd súhlasil s ich obsahom a potvrdil správnosť údajov v nich uvedených.\nSvojim podpisom tak predseda predstavenstva úpadcu, G. H., potvrdil konkrétne pohľadávky úpadcu\na aj konkrétne pohľadávky žalovaného, ktoré mali vzájomným započítaním pohľadávok zaniknúť. Súd\npoukazuje na to, že bolo povinnosťou predsedu predstavenstva úpadcu, G. H., konať s náležitou\nstarostlivosťou v súlade s ustanovením § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. V dôsledku uvedeného\nbol predseda predstavenstva úpadcu, G. H., povinný oboznámiť sa s obsahom jednotlivých dohôd\no započítaní pohľadávok ešte pred ich podpisom a vyhodnotiť správnosť údajov v nich uvedených.\nTým, že predseda predstavenstva úpadcu, G. H., jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok podpísal,\nbuď si vyššie uvedené povinnosti splnil, alebo naopak konal pri výkone svojej funkcie ľahkovážne\na zákonom predpísané povinnosti si nesplnil, avšak v takom prípade to nemá žiadny vplyv na platnosť\na účinnosť jednotlivých dohôd o započítaní pohľadávok, nanajvýš to zakladalo zodpovednosť predsedu\npredstavenstva úpadcu, G. H., za škodu podľa ustanovenia § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka.\nŽalobca tak bol povinný uplatňovať v mene úpadcu voči predsedovi predstavenstva, G. H., nárok na\nnáhradu škody, nebol však oprávnený spochybňovať právne úkony úpadcu, ktoré sú platné, a ktoré\nnadobudli právne účinky.\n\n18.4. Pre rozhodnutie súdu je právne irelevantné tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení z 15. decembra 2023,\nže jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok považoval úpadca za jednostranné návrhy žalovaného.\nTakéto tvrdenie je absolútne nezrozumiteľné a nelogické, keďže niečo také, ako jednostranný návrh\nžalovaného na započítanie pohľadávok právny poriadok nepozná. Zákon pozná buď jednostranný\nzápočet pohľadávok, alebo dohodu o započítaní pohľadávok. Navyše takéto tvrdenie žalobcu odporuje\nsamotnému konaniu úpadcu, keďže ak je niečo označené ako dohoda (ako tomu bolo v prípade všetkých\ndohôd o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra\n2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015 – pozn. súdu), je zjavné, že ide o dvojstranný\nprávny úkon obsahujúci zhodný prejav vôle oboch jej účastníkov, a tvrdenie žalobcu, že malo ísť\no jednostranný zápočet žalovaného (alebo jeho návrh), vylučuje aj tá skutočnosť, že úpadca (jeho\npredseda predstavenstva) všetky tieto dohody o započítaní pohľadávok za úpadcu vlastnoručne\npodpísal a doplnil na ne pečiatku úpadcu.\n18.5. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že predmetné dohody o započítaní pohľadávok neeviduje\nv účtovníctve úpadcu, neznamená to, že by tieto dohody neexistovali a že by nevyvolali zákonom\npredpokladané právne účinky v podobe zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného.\nExistenciu týchto dohôd o započítaní pohľadávok mal súd v konaní preukázanú. Skutočnosť, že žalobca\nneeviduje predmetné dohody o započítaní pohľadávok v účtovníctve úpadcu, len vytvára obraz o tom,\nakým spôsobom úpadca viedol účtovníctvo, pričom nedostatky úpadcu pri vedení účtovníctva nemajú\nžiadny dosah na žalovaného a jeho právne postavenie, ktoré bolo nastolené uzatvorením jednotlivých\ndohôd o započítaní vzájomných pohľadávok s úpadcom.\n18.6. Ak žalobca argumentoval vo vyjadrení z 15. decembra 2023 listami úpadcu z 10. júna 2015,\nktorými spochybnil oprávnenosť faktúr žalovaného, ktoré boli predmetom započítania, súd poukazuje\nna to, že tieto listy spochybňujú oprávnenosť jednostranných zápočtov žalovaného, avšak v prípade\ndohôd o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17. decembra 2014,\nz 22. januára 2015 a z 25. februára 2015 nešlo o jednostranné zápočty, ale o dohody o započítaní\npohľadávok, preto tieto listy sú absolútne irelevantné pre rozhodnutie súdu. Súd nemôže na tieto\nlisty úpadcu prihliadať, keďže sa nimi úpadca bez právneho dôvodu snaží ex post spochybňovať\njeho vlastné právne úkony, ktoré už vyvolali právne účinky. Tieto listy tak úpadca realizoval v čase,\nkeď už došlo k vzájomnému zániku pohľadávok úpadcu a žalovaného v rozsahu, v akom boli tieto\nšpecifikované v dohodách o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014, z 20. novembra 2014, zo 17.\ndecembra 2014, z 22. januára 2015 a z 25. februára 2015. Z tohto pohľadu je rovnako nepodstatné, že\nv týchto listoch sa úpadca snažil spochybniť pohľadávky žalovaného, ktoré už zanikli na základe dohôd\no započítaní pohľadávok. Spornosť, resp. nespornosť pohľadávok žalovaného, ktoré boli predmetom\nvzájomného započítania, mal úpadca pri konaní s odbornou (náležitou) starostlivosťou vyhodnotiť\nv čase, kedy jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok predseda predstavenstva úpadcu, G. H.,\npodpísal (k tomu viď v podrobnostiach bod 18.3. odôvodnenia rozsudku vyššie). V čase, keď už tieto\npohľadávky žalovaného v dôsledku započítania zanikli (t. j. k 10. júnu 2015), je neprípustné ich následné\nspochybňovanie zo strany úpadcu.\n18.7. Ak žalobca navrhoval výsluch predsedu predstavenstva úpadcu, G. H., k okolnostiam, či a kedy\ndošlo k uzavretiu dohôd o započítaní pohľadávok, tento výsluch súd nevykonal z dôvodu, že uzavretie\ndohôd o započítaní pohľadávok mal súd preukázané tým, že tieto dohody o započítaní pohľadávok\nuzavreté boli, keďže boli podpísané osobami oprávnenými konať za žalovaného a aj za úpadcu, pričom\nžalobca po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16. novembra 2023, kedy súd doručil žalobcovi krátkou\ncestou listinne predložené prílohy vyjadrenia žalovaného k žalobe, nespochybňoval, že by úpadca\n(osoba oprávnená konať za úpadcu) tieto dohody o započítaní pohľadávok nepodpísal. Pokiaľ ide\no dátum, kedy boli tieto dohody o započítaní pohľadávok podpísané, nestačí tvrdenie, že boli úpadcovi\ndoručené po dňoch na nich uvedených, naopak bolo povinnosťou žalobcu najprv uviesť presný dátum,\nkedy boli tieto dohody úpadcovi doručené, a až následne na preukázanie tohto skutkového tvrdenia by\nprichádzalo do úvahy uskutočnenie výsluchu predsedu predstavenstva úpadcu, G. H.. Súd poukazuje\nna to, že bolo povinnosťou žalobcu najprv uviesť skutkové tvrdenia, a následne na ich preukázanie\nnavrhnúť dôkazy. Žalobca však zvolil opačný – podľa názoru súdu neprípustný – prístup, keď najprv\nnavrhol vykonanie dôkazu, ktorý mal zjavne slúžiť na to, aby mohol predniesť súdu skutkové tvrdenia\ntýkajúce sa sporu. Takýto prístup žalobcu k sporu odporuje podľa názoru súdu povinnostiam, ktoré mu\nvyplývali z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku (k tomu viď napr. jeho ustanovenie §\n132 ods. 1 a ods. 2, resp. ustanovenie § 150 ods. 1). Preto súd žalobcom navrhnutý výsluch predsedu\npredstavenstva úpadcu, G. H., nevykonal.\nK nároku na zaplatenie sumy 16.769,73 eur\n\n19. V konkrétnostiach k nároku na zaplatenie sumy 16.769,73 eur, ktorá predstavuje neuhradené\nzádržné z faktúr úpadcu č. 1400044 (v sume 8.726,72 eur), č. 1400047 (v sume 5.590,15 eur) a č.\n1400051 (v sume 2.452,86 eur), má súd za to, že tento nárok úpadcu uplatnený v konaní žalobcom\nzanikol na základe jednostranného započítania pohľadávok zo 14. apríla 2015 realizovaného žalovaným,\nktorým si žalovaný voči úpadcovi započítal svoju pohľadávku v sume 81.939,41 eur vyplývajúcu z faktúry\nč. 201412210 voči pohľadávkam úpadcu voči žalovanému v súhrnnej výške 81.939,41 eur vyplývajúcim\nz faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 eur, č. 1500002 v sume 8.474,95 eur, č. 1300012 v sume 3.078,42\neur, č. 1300014 v sume 4.395,64 eur, č. 1300026 v sume 9.941,37 eur, č. 1300030 v sume 6.465,53\neur, č. 1300032 v sume 6.741,45 eur, č. 1300039 v sume 1.849,71 eur, č. 1300046 v sume 2.281,48\neur, č. 1400001 v sume 607,38 eur, č. 1400005 v sume 1.516,57 eur, č. 1400013 v sume 481,85 eur,\nč. 1400019 v sume 4.866,32 eur, č. 1400020 v sume 2.346,11 eur, č. 1400025 v sume 4.251,07 eur, č.\n1400031 v sume 7.871,83 eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 eur.\n19.1. Súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nespochybnil doručenie tohto započítacieho prejavu\núpadcovi, napokon doručenie predmetného započítacieho prejavu úpadcovi preukazuje aj list úpadcu\nadresovaný žalovanému zo 14. júla 2015. Predmetný započítací prejav žalovaného sa tak nepochybne\ndostal do dispozičnej sféry úpadcu, čím došlo k zániku nielen pohľadávky žalovaného voči úpadcovi\nv sume 81.939,41 eur, ale aj k zániku viacerých pohľadávok úpadcu voči žalovanému, vrátane\npohľadávok vyplývajúcich z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 eur\na č. 1400051 v sume 2.452,86 eur, v dôsledku čoho na základe započítania zanikla v celom rozsahu\npohľadávka úpadcu na zaplatenie zádržného v sume 16.769,73 eur, ktorú v rozhodovanom spore uplatnil\nžalobca. Žalobca si tak voči žalovanému uplatnil zaniknutý nárok.\n19.2. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že úpadcovi bol zo strany žalovaného doručený aj\niný započítací prejav, ktorý sa týkal predmetných pohľadávok úpadcu, na základe ktorého malo\ndôjsť k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného v sume 82.294,61 eur, súd poukazuje\nna vyjadrenie žalovaného z 20. marca 2024, v ktorom uviedol, že pri vypracovaní tohto prvého\nzapočítacieho prejavu došlo k formálnej chybe (v uvedení faktúry č. 201504024 v sume 355,20 eur),\na preto vypracoval nový započítací prejav, v rámci ktorého použil žalovaný na započítanie iba svoju\npohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 201412210 v sume 81.939,41 eur. Súd má za to, že táto skutočnosť\nnespôsobuje neurčitosť započítacieho prejavu žalovaného, naopak týmto postupom žalovaný len chcel\nvylúčiť pochybnosti ohľadom ním realizovaného započítacieho prejavu. Naopak aj v tomto prípade by\nvymedzené pohľadávky úpadcu zanikli v rozsahu, v akom sa kryli s pohľadávkou žalovaného z faktúry\nč. 201412210 (nesprávne uvedenie faktúry č. 201504024 v sume 355,20 eur by nehralo žiadnu rolu –\npozn. súdu), t. j. v rozsahu, v akom boli vymedzené v započítacom prejave žalovaného zo 14. apríla\n2015 na sumu 81.939,41 eur, ktorý predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe (k tomu viď č. l.\n217 súdneho spisu).\n19.3. Ak žalobca argumentoval tým, že žalovaný v jeho započítacom prejave určil dátum 14. apríl 2015\nako deň vzájomného zápočtu (a zániku) jednotlivých pohľadávok, tak takýto údaj, hoci nesprávny, nie je\nspôsobilý spôsobiť neplatnosť započítacieho prejavu žalovaného, ako to v konaní prezentoval žalobca.\nSúd má za to, že v takomto prípade je potrebné vychádzať zo znenia článku VII. bod 7.04 zmluvy\no dielo, v zmysle ktorého pohľadávky zaniknú okamihom, kedy bude prejav vôle smerujúci k započítaniu\ndoručený druhej strane. Žalobca síce v konaní neuviedol, kedy žalovaný úpadcovi doručil započítací\nprejav na sumu 81.939,41 eur, avšak z argumentácie žalobcu je nepochybné, že tento započítací prejav\nbol úpadcovi doručený, a preto táto argumentácia žalobcu nemôže obstáť.\n19.4. Pokiaľ ide o možnosť žalovaného použiť na započítanie aj svoje nesplatné pohľadávky voči\núpadcovi, súd odkazuje na závery vyslovené vyššie, keď podľa článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo bol\nžalovaný ako objednávateľ oprávnený použiť na započítanie voči úpadcovi ako zhotoviteľovi aj svoje\nnesplatné pohľadávky (k tomu viď bod 17.1. odôvodnenia rozsudku vyššie). Zároveň súd opakovane\n(v zhode s právnym záverom uvedeným v bode 17.2. odôvodnenia rozsudku vyššie) zvýrazňuje, že\nv rozhodnom čase nebol úpadca schopný plniť svoje splatné záväzky, a preto bol aj podľa ustanovenia §\n359 Obchodného zákonníka žalovaný oprávnený započítať voči úpadcovi svoju nesplatnú pohľadávku.\nZapočítací prejav žalovaného zo 14. apríla 2015 tak bol vykonaný v súlade s ustanoveniami § 358 a §\n359 Obchodného zákonníka, a bol spôsobilý vyvolať žalovaným zamýšľané právne následky v podobe\nzániku vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu v započítacom prejave vymedzenom rozsahu.\n19.5. Súd zároveň musí odmietnuť argumentáciu žalobcu týkajúcu sa toho, že úpadca mal spochybniť\noprávnenosť faktúry žalovaného č. 201412210. Úpadca mal listom zo 17. apríla 2015 reklamovať faktúru\nžalovaného č. 201412210 s tvrdením, že množstvo dodaných geodetických prác nezodpovedá skutočne\ndodanému množstvu služieb a pracovníkov. Súd poukazuje na to, že rámcovou objednávkou č. 119/2014\n\nRP si úpadca objednal u žalovaného dodanie materiálu a služieb podľa požiadaviek stavby s tým, že\ndňa 15. januára 2015 vystavil žalovaný na úpadcu faktúru č. 20142210 na sumu 73.415,16 eur bez DPH\n(88.098,19 eur s DPH) za činnosti na základe objednávky č. 119/2014 RP, ktorej súčasťou bol súpis\ndodaných služieb za mesiac november 2014 v sume 37.832,11 eur a súpis dodaných služieb za mesiac\ndecember 2014 v sume 35.583,05 eur (v súčte ide o žalovaným fakturovanú sumu bez DPH). Obidva\nsúpisy dodaných služieb z 31. decembra 2014 boli potvrdené žalovaným a aj úpadcom. Z uvedeného\nje zjavné, že úpadca svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie žalovaným dodaných služieb,\nktoré mu žalovaný fakturoval faktúrou č. 20142210. Ak chcel úpadca ex post rozporovať žalovaným\ndodané služby, ktorých prijatie sám vlastnoručným podpisom potvrdil, bol povinný konkretizovať, v akom\nkonkrétnom rozsahu nemá zodpovedať rozsah žalovaným fakturovaných služieb skutočnosti. Konkrétne\nnámietky však list úpadcu zo 17. apríla 2015 neobsahuje, a preto ide iba o všeobecné tvrdenia úpadcu,\nktoré nekonkretizoval ani žalobca v konaní, a ktoré z tohto dôvodu nemôžu obstáť. Reklamáciu faktúry\nžalovaného č. 201412210 zo strany úpadcu v liste zo 17. apríla 2015 tak považuje súd za neoprávnenú\na predmetný list úpadcu tak žiadnym spôsobom nebol spôsobilý spochybniť pohľadávku žalovaného\nvoči úpadcovi (jej výšku), ktorú použil žalovaný na započítanie voči pohľadávkam úpadcu.\nK nároku na zaplatenie sumy 474.545,86 eur\n20. Nárok na zaplatenie sumy 474.545,86 eur predstavuje nárok na zaplatenie ceny diela za realizované\npráce, ktoré úpadca fakturoval žalovanému nasledovne:\n- faktúrou č. 1400026, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 86.977,76 eur,\n- faktúrou č. 1400043, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 68.700,82 eur,\n- faktúrou č. 1400044, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 213.023,29 eur,\n- faktúrou č. 1400047, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 61.491,70 eur,\n- faktúrou č. 1400051, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 26.981,48 eur a\n- faktúrou č. 1500001, z ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 17.370,81 eur.\n20.1. Súd musel v rámci svojho rozhodovania posúdiť procesnú obranu žalovaného, v zmysle ktorej\ntieto pohľadávky úpadcu mali zaniknúť započítaním, pričom dospel k záveru, že táto procesná obrana\nžalovaného je dôvodná.\n21. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému v časti 86.977,75 eur (t. j. v časti uplatnenej žalobou – pozn.\nsúdu) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400026 zanikla k 17. septembru 2014 započítaním s pohľadávkou\nžalovaného voči úpadcovi vyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201408177 v sume 86.977,75 eur na\nzáklade dohody o započítaní pohľadávok zo 17. septembra 2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom.\n21.1. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 68.700,82 eur vyplývajúca z faktúry úpadcu č.\n1400043 a časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 153.878,04 eur (z pôvodne úpadcom\nfakturovanej sumy 213.023,29 eur) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400044, spolu v sume 222.578,86\neur, zanikli k 20. novembru 2014 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcimi\nz faktúry žalovaného č. 201410037 v sume 35.214,43 eur, z faktúry žalovaného č. 201410036 v sume\n187.032,43 eur a z faktúry žalovaného č. 201410009 v sume 332,-- eur, spolu v sume 222.578,86 eur, na\nzáklade dohody o započítaní pohľadávok z 20. novembra 2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom.\n21.2. Časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 57.095,72 eur (časť z fakturovanej sumy\n213.023,29 eur vo výške 153.878,04 eur zanikla na základe dohody o započítaní z 20. novembra 2014\na zostávajúca časť sumy 2.049,53 eur ostala nedotknutá) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1400044\nzanikla k 17. decembru 2014 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcimi\nz faktúry žalovaného č. 1300021 v sume 56.612,43 eur a z faktúry žalovaného č. 201410073 v sume\n483,29 eur, spolu v sume 57.095,72 eur, na základe dohody o započítaní pohľadávok zo 17. decembra\n2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom.\n21.3. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 2.049,53 eur vyplývajúca z faktúry\núpadcu č. 1400044, pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 61.491,70 eur vyplývajúca z faktúry\núpadcu č. 1400047 a pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 26.981,48 eur vyplývajúca z faktúry\núpadcu č. 1400051, spolu v sume 90.522,71 eur, zanikli k 22. januáru 2015 započítaním s pohľadávkami\nžalovaného voči úpadcovi vyplývajúcimi z faktúry žalovaného č. 201411118 vo výške 12.569,99 eur,\nz faktúry žalovaného č. 201411100 vo výške 99.091,14 eur a z faktúry žalovaného č. 201412031 vo\nvýške -21.138,42 eur, spolu v sume 90.522,71 eur, na základe dohody o započítaní pohľadávok z 22.\njanuára 2015 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom.\n21.4. Časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 11.034,92 eur (z pôvodne fakturovanej sumy\n17.370,81 eur) vyplývajúca z faktúry úpadcu č. 1500001 zanikla k 25. februáru 2015 započítaním\n\ns pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vyplývajúcou z faktúry č. 1030001 sume 11.034,92 eur na\nzáklade dohody o započítaní pohľadávok z 25. februára 2015 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom.\n21.5. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 6.335,89 eur vyplývajúca z faktúry\núpadcu č. 1500001 a pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške 154.004,95 eur vyplývajúca\nz faktúry úpadcu č. 1500002 (ktorá nie je predmetom žaloby – pozn. súdu) zanikla započítaním s časťou\npohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 6.158,78 eur vyplývajúcou z faktúry žalovaného č.\n201412210 [zostávajúca časť fakturovanej sumy 81.939,41 eur zanikla na základe vyššie označeného\njednostranného zápočtu žalovaného zo 14. apríla 2015 (k tomu viď bod 19. odôvodnenia rozsudku\nvyššie)], s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi v sume 60.812,19 eur vyplývajúcou z faktúry\nžalovaného č. 201411118, s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi v sume 90.896,80 eur vyplývajúcou\nz faktúry žalovaného č. 201412209 a s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 2.473,07 eur\nvyplývajúcou z faktúry žalovaného č. 201410091 k 7. máju 2015 (v súlade s článkom VII. bod 7.04 zmluvy\no dielo), kedy bol predmetný zápočet žalovaného preukázateľne doručený úpadcovi, ako to vyplýva\nz listu úpadcu z 10. júna 2015 (k tomu viď č. l. 397 súdneho spisu).\n22. V súvislosti s námietkami žalobcu k jednotlivým vyššie popísaným započítacím prejavom na\nzáklade dohôd uzavretých medzi žalovaným a úpadcom súd odkazuje na závery vyslovené vyššie (v\nbodoch 18. až 18.6. odôvodnenia rozsudku vyššie) a pokiaľ ide o jednostranný zápočet žalovaného\nšpecifikovaný v bode 21.5. odôvodnenia rozsudku vyššie, súd uvádza, že nesprávny deň určenia\nzániku pohľadávok v jednostrannom zápočte pohľadávok zo strany žalovaného nespôsobuje neurčitosť\ntohto započítacieho prejavu a jeho neplatnosť (totožne, ako súd uviedol už v bode 19.3. odôvodnenia\nrozsudku vyššie), spochybňovanie možnosti započítania nesplatných pohľadávok žalobcom v spore,\nresp. úpadcom v liste z 10. júna 2015 je irelevantné pre existenciu práva žalovaného započítať voči\núpadcovi aj nesplatné pohľadávky, a pre naplnenie predpokladov pre takýto postup v zmysle ustanovenia\n§ 359 Obchodného zákonníka (totožne, ako súd uviedol v bode 19.4. odôvodnenia rozsudku vyššie)\na spochybnenie oprávnenosti faktúr žalovaného úpadcom nemôže obstáť. V súvislosti s faktúrou\nžalovaného č. 201412210 súd odkazuje už na vyššie vyslovené závery (v bode 19.5. odôvodnenia\nrozsudku vyššie) a tieto závery možno použiť aj na spochybňovanie faktúr žalovaného č. 201411118 a č.\n201412209 úpadcom. Jednak súd poukazuje na to, že úpadca faktúru č. 201411118 reklamoval listom zo\n17. apríla 2015 viac ako 4 mesiace po jej vystavení žalovaným a faktúru č. 201412209 reklamoval listom\nzo 17. apríla 2015 viac ako 3 mesiace po jej vystavení žalovaným. Ani jeden z listov úpadcu zo 17. apríla\n2015 však neobsahuje konkrétne námietky úpadcu voči faktúram žalovaného a voči rozsahu žalovaným\nposkytnutého plnenia, a preto ide iba o všeobecné tvrdenia úpadcu, ktoré nekonkretizoval ani žalobca\nv prebiehajúcom súdnom konaní. Z tohto dôvodu nemôžu reklamácie úpadcu obstáť. Reklamáciu\nfaktúr žalovaného č. 201411118 a č. 201412209 zo strany úpadcu v jeho listoch zo 17. apríla 2015\ntak považuje súd za neoprávnenú a predmetné listy úpadcu tak žiadnym spôsobom neboli spôsobilé\nspochybniť pohľadávky žalovaného voči úpadcovi (ich výšku), ktoré použil žalovaný na započítanie voči\npohľadávkam úpadcu.\n23. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že pohľadávka úpadcu v sume 16.769,73 eur na\nzádržné a pohľadávka úpadcu v sume 474.545,86 eur na zaplatenie ceny diela, zanikli v dôsledku\nhmotnoprávnych úkonov žalovaného, resp. žalovaného a úpadcu realizovaných ešte predo dňom\nnadobudnutia účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo z 9. apríla 2015 (pred 11. májom\n2015), a preto tieto raz zaniknuté pohľadávky sa nemôžu „obnoviť“ v dôsledku odstúpenia od zmluvy.\nZ tohto dôvodu nemôžu byť tieto pohľadávky vysporiadavané v rámci režimu podľa ustanovenia §\n351 Obchodného zákonníka (tieto nároky úpadcu boli už raz „vysporiadané“), ako sa toho nesprávne\ndomáhal v konaní žalobca (tu viď v podrobnostiach bod 15.4. odôvodnenia rozsudku vyššie).\n23.1. Z uvedeného dôvodu neprichádza na predmetné nároky ani aplikácia bodu 19.6. Zmluvných\npodmienok FIDIC, ktorého aplikácia by prichádzala do úvahy jedine na nároky úpadcu, ktoré vznikli pred\núčinnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo, a ktoré zároveň pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo\nnezanikli (t. j. pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy nedošlo k ich vysporiadaniu).\nK NÁROKU NA ZAPLATENIE PRÁC NAVIAC V SUME 134.869,17 EUR\n24. Nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 eur si žalobca uplatnil ako nárok na práce naviac, ktoré boli\núpadcom vykonané nad pôvodne dohodnutý rozsah prác na stavebných objektoch č. SO 48.33.12, SO\n48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19 a SO 49.33.13. Tieto práce mal v zmysle odôvodnenia žalobného\nnávrhu vykonávať úpadca na základe objednania prác žalovaným a podľa požiadaviek žalovaného.\n\n25. V súvislosti s týmto nárokom považuje súd za potrebné uviesť, že síce žalobca v žalobe tvrdil, že\npráce, preplatenie ceny ktorých si uplatňoval žalobou, mal úpadca realizovať na základe objednania\nprác žalovaným a podľa požiadaviek žalovaného. Predmetné tvrdenie žalobcu žalovaný vo vyjadrení\nk žalobe výslovne poprel. Žalovaný poukázal na to, že žalobca objednávky prác v žalobe žiadnym\nspôsobom nešpecifikoval a na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, a teda žalovaný\núčinne rozporoval uplatnený nárok, keďže namietol neunesenie dôkazného bremena žalobcom.\n25.1. Zároveň súd poukazuje na to, že ak by tieto uplatňované práce boli úpadcom vykonávané na\nzáklade objednávok žalovaného, žalovaný namietal, že v takom prípade by podľa článku VIII. bod 8.03\nzmluvy o dielo bolo nevyhnutné uzatvorenie písomného dodatku k zmluve o dielo, ktorý však uzavretý\nnebol. Uvedené znamená, že pre realizáciu naviac prác – ak mali byť úpadcom vykonávané na základe\nobjednávok žalovaného – musel existovať písomný dodatok k zmluve ako podklad pre ich realizáciu\nv súlade s ustanovením § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Neexistencia písomného dodatku\nk zmluve pri námietke žalovaného znamená, že neexistovala platne uzatvorená zmluva pre vykonanie\npredmetných prác pre nedostatok písomnej formy, čo by už samo o sebe zakladalo nedôvodnosť\nuplatneného nároku.\n26. Následne žalobca v súvislosti nárokom na zaplatenie naviac prác v sume 134.869,17 eur\nargumentoval oznámeniami úpadcu č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 realizovanými podľa bodu 20.1. Zmluvných\npodmienok FIDIC, čím samotný žalobca poprel svoje tvrdenie o tom, že tieto naviac práce realizoval\núpadca na základe objednávok žalovaného.\n26.1. Tento záver súd opiera o znenie bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v zmysle ktorého ak\nsa zhotoviteľ domnieva, že má nárok na akékoľvek predĺženie lehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek\ndodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto podmienok, alebo inak podľa zmluvy, zhotoviteľ\nvydá stavebnému dozorovi oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento\nnárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr, ako je to možné a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo\nsi zhotoviteľ uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak zhotoviteľ nevydá\noznámenie o nároku v tomto 28 dňovom období, lehota výstavby nebude predĺžená, zhotoviteľ nebude\nmať nárok na dodatočnú platbu a objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti\ns nárokom.\n26.2. Vychádzajúc z uvedeného je nutné vychádzať z toho, že práce označované žalobcom ako práce\nnaviac, nerealizoval úpadca na základe objednávok žalovaného, ale ide o dodatočné nároky, ktoré si\nuplatňoval úpadca v súvislosti so zhotovovaním zmluvne dohodnutého diela voči žalovanému.\n27. Nárok zhotoviteľa na zaplatenie prác naviac je vo svojej podstate zmluvným nárokom na zaplatenie\nceny diela. Predmetný nárok zhotoviteľa prichádza do úvahy v situácii, keď je v zmluve o dielo cena\ndiela dohodnutá podľa rozpočtu, ktorý nezaručuje jeho úplnosť, a to vtedy, ak v súvislosti s vyhotovením\nzmluvne vymedzeného diela je nutné, aby zhotoviteľ vykonal činnosti nezahrnuté do rozpočtu, ak tieto\nčinnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. V rámci právnej úpravy sa jedná o prípad upravený\nv dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka. Aby boli zhotoviteľovi zo strany\nobjednávateľa uhradené nároky, ktoré zhotoviteľ označuje ako práce naviac, musí splniť podmienky\npredpokladané v rámci celého ustanovenia § 547 Obchodného zákonníka.\n27.1. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ustanovenia § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva\nprávo zhotoviteľa domáhať sa (v prípade neúplného rozpočtu) od objednávateľa primeraného zvýšenia\nceny diela, ak sa objavia práce (činnosti) nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Predmetnému právu\nzhotoviteľa však zodpovedá jeho povinnosť oznámiť predmetné zvýšenie ceny diela objednávateľovi\nbez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie pôvodne dohodnutej ceny\ndiela o presne špecifikované zvýšenie ceny diela. Zákon s nesplnením tejto notifikačnej povinnosti zo\nstrany zhotoviteľa spája zánik jeho nároku na zvýšenie ceny diela (k tomu viď znenie ustanovenia § 547\nods. 6 Obchodného zákonníka).\n27.2. V ustanovení § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka je zakotvená preklúzia nároku zhotoviteľa, ak\nsi tento povinnosť oznámiť objednávateľovi zvýšenie ceny diela bez zbytočného odkladu nesplnil. Je tak\nnepochybné, že v prípade, ak zhotoviteľ bez zbytočného odkladu nenotifikoval objednávateľovi potrebu\nvykonania prác naviac, nárok zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela (o práce naviac) zanikol s poukazom\nna znenie ustanovenia § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, a preto nie je možné ho v súdnom konaní\nzhotoviteľovi priznať. Uvedené platí aj vtedy, ak zhotoviteľ činnosti realizované na diele ako práce naviac\nv prospech objednávateľa zrealizoval.\n\n28. V rámci rozhodovania o žalobe je potrebné zohľadniť, že zmluvný vzťah medzi úpadcom a žalovaným\nzaložený zmluvou o dielo z 26. mája 2014 sa spravuje aj Zmluvnými podmienkami FIDIC (červená\nkniha), ktoré predstavujú obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 273 Obchodného zákonníka.\nJednotlivé ustanovenia Zmluvných podmienok FIDIC tvoriace súčasť zmluvného vzťahu sa použijú\nprednostne pred jednotlivými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré majú dispozitívny charakter\n(t. j. vrátane pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 547 ods. 2, resp. ods. 6 Obchodného zákonníka).\n29. V súvislosti so Zmluvnými podmienkami FIDIC (červená kniha) poukazuje súd na rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z 13. júna 2019, sp. zn. 1Cob/194/2018, v ktorom dospel k záveru, že zmluva o dielo\nuzavretá medzi žalobcom a žalovaným predstavovala, tzv. meranú zmluvu, v ktorej nároky žalobcu\nako zhotoviteľa na úhradu ceny diela zodpovedajú rozsahu skutočne vykonaných prác. Tieto nároky\nvšak vznikajú iba vo vzťahu k prácam podľa zmluvy o dielo a vo výške stanovenej zmluvou o dielo.\nPrincíp meranej zmluvy podľa zmluvných podmienok FIDIC je obdobou zmluvy, v ktorej je cena diela\nurčená podľa rozpočtu, pri ktorom sa nezaručuje jeho úplnosť. Zmluvné podmienky FIDIC rovnako ako\naj Obchodný zákonník upravujú podmienky za akých sa môže zhotoviteľ domáhať zaplatenia dodatočnej\nceny diela, t. j. navýšenia ceny diela, resp. úhrady prác, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve.\nPodľa podčlánku 20.1 zmluvných podmienok FIDIC bola žalobca ako zhotoviteľ povinný, v prípade ak\nsa domnieval, že mu vznikol nárok na úhradu dodatočnej platby, oznámiť túto skutočnosť stavebnému\ndozoru a to v lehote 28 dní odo dňa, kedy sa o dozvedel alebo mohol dozvedieť o vzniku udalosti\nalebo okolností, ktoré by tento jeho nárok mohli zakladať. Citované ustanovenie všeobecných zmluvných\npodmienok zároveň vo svojom druhom odstavci určuje ako sankciu za nedodržanie tejto 28 dňovej\nlehoty zánik nároku zhotoviteľa na dodatočnú platbu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle\npodčlánku 20.1 FIDIC Zmluvných podmienok - v ktorom je uvedená 28 dňová lehota na uplatnenie\npráva zhotoviteľa na navýšenie ceny rozpočtu je potrebné považovať za lehotu prekluzívnu. Následkom\nnesplnenia povinnosti v tejto prekluzívnej lehote zaniká nárok na akúkoľvek dodatočnú platbu.\n29.1. Predmetné závery sú podľa názoru súdu aplikovateľné aj na rozhodovaný spor medzi žalobcom\na žalovaným. Možno skonštatovať, že zmluva o dielo medzi úpadcom a žalovaným predstavovala\nmeraný kontrakt, avšak pre potenciálne priznanie uplatnených prác naviac bolo nevyhnutné splnenie\npovinnosti úpadcom vyplývajúcej mu z bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v zmysle ktorého, ak\nsa úpadca ako zhotoviteľ domnieval, že má nárok na akékoľvek predĺženie lehoty výstavby a/alebo\nna akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku Zmluvných podmienok FIDIC, alebo inak\npodľa zmluvy o dielo, mal vydať žalovanému oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá\nvyvolala tento nárok. Úpadca musel oznámenie vydať čo najskôr, ako je to možné, a nie neskôr ako\n28 dní po tom, čo si úpadca uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. V prípade\nnevydania oznámenia o nároku v tomto 28-dňovom období, lehota výstavby nebude predĺžená, úpadca\nnebude mať nárok na dodatočnú platbu a žalovaný bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti\ns týmto nárokom.\n29.2. Znenie bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC predstavuje zmluvné dojednanie medzi úpadcom\na žalovaným, ktoré modifikuje pravidlo obsiahnuté v dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 6 Obchodného\nzákonníka, a preto sa predmetné zmluvné dojednanie použije prednostne pred zákonnou úpravou.\n29.3. Súd v súvislosti s uplatňovaním nárokov za práce naviac, či už podľa ustanovenia § 547 ods.\n6 Obchodného zákonníka, alebo podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, zvýrazňuje, že na\npreklúziu práva musí prihliadať ex offo, a teda aj v situácii, ak žalovaný výslovne nenamietal zánik práva\n(nároku) úpadcu, ktorý v konaní uplatňoval žalobca. Podstatné je preto posúdenie súdu medzi časom,\nkedy sa úpadca dozvedel (mohol dozvedieť) o svojich prípadných nárokoch, s ktorými pôvodne zmluva\no dielo nepočítala, a časom, kedy si tieto nároky úpadca u žalovaného reálne uplatnil.\n30. Vyššie vyslovené právne závery sú plne relevantné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, keďže\njednotlivé oznámenia úpadcu, ktorými žalobca preukazoval svoj nárok, boli realizované s odkazom na\nbod 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC.\n30.1. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 eur je uplatňovaný\nako nárok za práce naviac, preto musia byť pre prípadné priznanie tohto nároku splnené prednostne\npodmienky vyžadované v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. Až v prípade splnenia riadnej\na včasnej notifikácie nároku na dodatočnú platbu v súlade s bodom 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC\n(t. j. ak nedošlo k preklúzii nároku) sa pre určenie skutočnej výšky nároku môžu aplikovať iné zmluvné\nustanovenia.\n\n31. Podľa názoru súdu si úpadca uplatnil u žalovaného nároky na zaplatenie ceny prác naviac\noneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní stanovenej v bode 20.1. Zmluvných podmienok\nFIDIC.\n31.1. Oznámenie č. 1 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 28. októbra\n2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s\nväčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.12 sa úpadca dozvedel najneskôr k 28.\noktóbru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote\ndo 25. novembra 2014.\n31.2. Oznámenie č. 2 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13.\nnovembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.12 sa úpadca dozvedel\nnajneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014.\n31.3. Oznámenie č. 4 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 28. októbra\n2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s\nväčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 sa úpadca dozvedel najneskôr k 28.\noktóbru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote\ndo 25. novembra 2014.\n31.4. Oznámenie č. 5 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13.\nnovembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 sa úpadca dozvedel\nnajneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014.\n31.5. Oznámenie č. 6 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13.\nnovembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.19 sa úpadca dozvedel\nnajneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014.\n31.6. Oznámenie č. 7 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13.\nnovembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.19 sa úpadca dozvedel\nnajneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014.\n31.7. Oznámenie č. 9 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13.\nnovembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom debnenia pre stavebný objekt č. SO 48.33.18 sa úpadca dozvedel\nnajneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014.\n31.8. Oznámenie č. 10 podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC vypracoval úpadca dňa 13.\nnovembra 2014, a preto o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom bednenia pre stavebný objekt č. SO 49.33.13 sa úpadca dozvedel\nnajneskôr k 13. novembru 2014. Preto bolo povinnosťou úpadcu si tento nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11. decembra 2014.\n31.9. Všetky tieto oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC doručil úpadca žalovanému\nna kontrolu a prejednanie osobne dňa 12. marca 2015 a poštou dňa 16. marca 2015.\n32. Keďže úpadca doručil žalovanému jednotlivé oznámenia realizované podľa bodu 20.1. Zmluvných\npodmienok FIDIC dňa 12. marca 2015, hoci sa o nárokoch na zaplatenie ceny naviac prác notifikovaných\ntýmito oznámeniami preukázateľne dozvedel už dňa 28. októbra 2014, resp. dňa 13. novembra 2014,\nsvoje nároky na zaplatenie ceny za naviac práce podľa názoru súdu notifikoval žalovanému celkom\nzjavne po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní upravenej v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC,\nv dôsledku čoho nárok úpadcu na zaplatenie naviac prác podľa oznámení úpadcu č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10\nzanikol podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC (a podporne aj podľa dispozitívneho ustanovenia\n§ 547 ods. 6 Obchodného zákonníka).\n32.1. Pre preklúziu nároku úpadcu na zaplatenie ceny za naviac práce, ku ktorej došlo ešte pred zánikom\nzmluvy o dielo odstúpením od nej (konkrétne k 26. novembru 2014, resp. k 12. decembru 2014), nemohol\nsúd žalobcovi uplatnený nárok priznať, keďže ako už uviedol súd vyššie, na preklúziu práva bol povinný\nprihliadať ex offo.\n\n33. Ak žalobca v konaní argumentoval tým, že predmetný nárok nemôže byť prekludovaný, a že si\nho úpadca uplatnil včas s odkazom na to, že geodetický protokol ako príloha oznámenia č. 1 bol\nvypracovaný dňa 10. marca 2015 a geodetický protokol ako príloha oznámení č. 2 a č. 4 bol vypracovaný\ndňa 18. februára 2015, tak toto jeho tvrdenie nemôže mať žiadny vplyv na vyššie vyslovený právny názor\no preklúzii uplatneného nároku na zaplatenie ceny za práce naviac.\n33.1. Súd zvýrazňuje, že o nároku uplatnenom oznámením č. 1 sa úpadca dozvedel dňa 28. októbra\n2014, čo vyplýva z textu tohto oznámenia, a nie z geodetického protokolu dňa 10. marca 2015,\na preto súd zotrváva na tom, že bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a včasné uplatnenie nároku\ntento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok\nFIDIC najneskôr do 25. novembra 2014. Rovnako tak o nároku uplatnenom oznámením č. 2 sa úpadca\ndozvedel dňa 13. novembra 2014, čo vyplýva z textu tohto oznámenia, a nie z geodetického protokolu\ndňa 18. februára 2015, a preto súd zotrváva na tom, že bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a včasné\nuplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1. Zmluvných\npodmienok FIDIC najneskôr do 11. decembra 2014. Taktiež o nároku uplatnenom oznámením č. 4 sa\núpadca dozvedel dňa 28. októbra 2014, čo vyplýva z textu tohto oznámenia, a nie z geodetického\nprotokolu dňa 18. februára 2015, a preto súd zotrváva na tom, že bolo povinnosťou úpadcu pre riadne\na včasné uplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1.\nZmluvných podmienok FIDIC najneskôr do 25. novembra 2014.\n34. Súd nemohol priznať úspech ani tvrdeniu žalobcu, ktoré sa týkalo bodu 19.6. Zmluvných podmienok\nFIDIC, a že bolo povinnosťou úpadcu určiť hodnotu úpadcom vykonaných prác a vydať platobné\npotvrdenie.\n34.1. Znenie bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC nie je možné na žalobou uplatnený nárok na\nzaplatenie ceny za práce naviac v sume 134.869,17 eur aplikovať. Žalobca podľa názoru súdu účelovo\nvytrháva jednotlivé body zmluvných dojednaní bez zohľadnenia celkového kontextu zmluvy a bez\nzohľadnenia nadväznosti jednotlivých zmluvných ustanovení. V súvislosti s bodom 19.6. Zmluvných\npodmienok FIDIC súd poukazuje na to, že v zmysle predmetného ustanovenia po odstúpení stavebný\ndozor rozhodne hodnotu vykonaných prác a vydá platobné potvrdenie, ktoré bude obsahovať\na/ čiastky splatné za akékoľvek vykonané práce, ktorých cena je uvedená v zmluve;\nb/ náklady na technologické zariadenie a materiály objednané pre dielo, ktoré boli dodané zhotoviteľovi,\nalebo ktorých dodávku je zhotoviteľ povinný prijať, toto technologické zariadenie a materiály sa stanú\nmajetkom (a budú na riziku) objednávateľa, keď za ne objednávateľ zaplatí a zhotoviteľ ich dá k dispozícii\nobjednávateľovi;\nc/ všetky ďalšie náklady alebo záväzky, ktoré za daných okolností zhotoviteľovi odôvodnene vznikli\nv očakávaní dokončenia diela;\nd/ náklady na odstránenie dočasného diela a zariadenia zhotoviteľa zo staveniska a navrátenie týchto\nvecí do dvora zhotoviteľa v jeho krajine (alebo na iné mesto za náklady, ktoré nie sú vyššie); a\ne/ náklady na repatriáciu zamestnancov a robotníkov zhotoviteľa zamestnaných na plný úväzok na diele\nk dátumu odstúpenia od zmluvy.\n34.2. Súd má za to, že bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC sa v kontexte odstúpenia od zmluvy podľa\nbodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC nemôže použiť na akékoľvek prípadné nároky zhotoviteľa voči\nobjednávateľovi, ale len na tie, ktoré sú v predmetnom zmluvnom ustanovení taxatívne vymenované.\nSúd poukazuje na to, že predmetné zmluvné dojednanie sa môže aplikovať na splatné nároky zhotoviteľa\nza vykonané práce, ktorých cena je uvedená v zmluve. Už z predmetného konštatovania je nepochybné,\nže znenie bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC sa bez ďalšieho nemôže aplikovať na nároky za\npráce naviac, keďže cena týchto prác nie je uvedená v zmluve, ale nároky za práce naviac majú v zmluve\nupravený samostatný právny režim upravený v bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC.\n34.3. Zároveň súd dáva do pozornosti, že bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC sa týka splatných\nnárokov zhotoviteľa v čase pred odstúpením. Uvedené znamená, že aby nárok zhotoviteľa na zaplatenie\nceny za práce naviac mohol spadať pod režim bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC, musel by si\nzhotoviteľ svoj nárok uplatniť pred odstúpením riadne a včas u objednávateľa v súlade s bodom 20.1.\nZmluvných podmienok FIDIC a tento nárok by nebol objednávateľom uspokojený. Ak si však zhotoviteľ\nu objednávateľa nárok na zaplatenie ceny za práce naviac neuplatnil pred predčasným skončením\nzmluvného vzťahu (pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy) v prekluzívnej lehote podľa bodu 20.1.\nZmluvných podmienok FIDIC, a tento počas trvania zmluvného vzťahu zanikol, nemôže sa obnoviť\nv dôsledku odstúpenia od zmluvy s odkazom na bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. V tejto súvislosti\nsúd v zhode s právnym záverom uvedeným vyššie (v bode 15.4. odôvodnenia rozsudku) zvýrazňuje,\n\nže nárok zhotoviteľa zaniknutý pred odstúpením od zmluvy, vrátane nároku na zaplatenie ceny za\npráce naviac, ktorý zanikol pre preklúziu práva (pre jeho neuplatnenie v lehote 28 dní podľa bodu\n20.1. Zmluvných podmienok FIDIC), sa nemôže účinnosťou odstúpenia od zmluvy obnoviť, a takýto\nprekludovaný nárok nespadá pod režim upravený v bode 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. Uvedené\nplatí bez ohľadu na to, že zhotoviteľ tieto práce naviac zrealizoval, prípadne zvýšené výdavky vynaložil,\nkeďže platí zásada právo patrí bdelým, a ak zhotoviteľ nepostupoval v súlade so zmluvou a svoje nároky\nsi u objednávateľa riadne a včas podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC neuplatnil, čím sám\nspôsobil zánik jeho práva, pripravil sa sám svojou nečinnosťou o svoje právo a o možnosť jeho priznania\nvoči žalovanému súdnym rozhodnutím.\n34.4. Keďže nárok úpadcu na zaplatenie ceny za práce naviac zanikol pre preklúziu v sume 58.804,37\neur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 1) k 26. novembru 2014, v sume 17.780,05 eur (v zmysle oznámenia\núpadcu č. 2) k 12. decembru 2014, v sume 36.639,46 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 4) k 26.\nnovembru 2014, v sume 15.369,01 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 5) k 12. decembru 2014, v sume\n2.471,73 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 6) k 12. decembru 2014, v sume 1.752,07 eur (v zmysle\noznámenia úpadcu č. 7) k 12. decembru 2014, v sume 795,63 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č.\n9) k 12. decembru 2014 a v sume 1.256,85 eur (v zmysle oznámenia úpadcu č. 10) k 12. decembru\n2014, tieto raz zaniknuté nároky úpadcu nemohli k 12. máju 2015 (k účinnosti odstúpenia žalovaného od\nzmluvy o dielo) nanovo vzniknúť, a preto ich nebol žalovaný povinný vyčísliť podľa bodu 19.6. Zmluvných\npodmienok FIDIC a úpadcovi (resp. v súčasnosti žalobcovi) následne uhradiť.\n35. Ak žalobca argumentoval v prípade tohto nároku listom žalovaného zo 16. decembra 2015, ktorý\nmá predstavovať písomné rozhodnutie o hodnote úpadcom vykonaných prác (zjavne podľa bodu 19.6.\nZmluvných podmienok FIDIC), tak súd uvádza, že túto argumentáciu považuje za účelovú a skresľujúcu.\nSíce žalovaný v predmetnom liste použil zmluvné spojenie „so schváleným zmenovým konaním“, avšak\nneznamená to, že by žalovaný nárok úpadcu v súvislosti s prácami naviac na stavebných objektoch č.\nSO 48.33.12 a SO 48.33.17 uznal alebo potvrdil. Súd poukazuje na to, že predmetným listom vyzval\nžalovaný úpadcu na fakturáciu a predovšetkým na predloženie súvisiacej dokumentácie. Podľa názoru\nsúdu tak žalovaný žiadal úpadcu, aby mu predložil dokumentáciu týkajúcu sa týchto nárokov, zjavne za\núčelom posúdenia nárokov úpadcu, a preto nemohol potvrdiť alebo uznať tieto nároky úpadcu.\n35.1. Zároveň súd musí odmietnuť tvrdenie žalobcu, že žalovaný listom zo 16. decembra 2015 rozhodol\no hodnote úpadcom vykonaných prác. V tomto liste žalovaný v žiadnom prípade nemohol rozhodnúť\no akomkoľvek nároku úpadcu, keďže sa v ňom nenachádza žiadna čiastka, ktorá by vyjadrovala hodnotu\núpadcom vykonaných prác naviac.\n35.2. Odhliadnuc od uvedeného súd opakovane zvýrazňuje, že nárok úpadcu na zaplatenie ceny za\npráce naviac pre preklúziu z dôvodu jeho riadneho a včasného neuplatnenia zanikol ešte v roku 2014,\na preto ani prípadný list žalovaného zo 16. decembra 2015 (a jeho obsah) nemohol mať žiadny vplyv\nna záver o neexistencii daného nároku.\n36. Vzhľadom na vyslovené právne závery súd vyhodnotil nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 eur ako\nceny za naviacpráce realizované úpadcom ako nedôvodný.\nK NÁROKU NA ZAPLATENIE NEFAKTUROVANEJ SUMY 4.971,-- EUR\n37. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 4.971,-- eur, tento žalobca odôvodňoval tým, že úpadca pre\nžalovaného vykonal práce v zmysle zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné\nplatobné potvrdenie v podobe nevyfakturovaných prác na stavebnom objekte č. SO 48.33.12 v sume\n3.215,-- eur a na stavebnom objekte č. SO 48.33.17 v sume 4.971,-- eur.\n37.1. Súd má za to, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo žalobnej argumentácie\ntotiž nevyplýva, aká bola skutočná hodnota prác úpadcu na predmetných stavebných objektoch, v akom\nrozsahu boli tieto práce úpadcom fakturované a v akom rozsahu boli žalovaným uhradené. Ak žalobca\ntvrdil, že žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie, žalobca ani len netvrdil, že by\núpadca o vystavenie priebežného platobného potvrdenia žalovaného požiadal.\n37.2. Okrem toho súd považuje argumentáciu žalobcu za zmätočnú aj v kontexte zmluvných dojednaní,\nkeďže v zmysle bodu 14.3. Zmluvných podmienok FIDIC bolo povinnosťou zhotoviteľa (t. j. úpadcu)\na nie objednávateľa (t. j. žalovaného) žiadať po skončení každého mesiaca o priebežné platobné\npotvrdenie s podrobným uvedením čiastok, na ktoré má zhotoviteľ podľa jeho názoru právo, a to\nspolu s podpornými dokumentmi obsahujúcimi správu o postupe prác v uplatňovanom mesiaci. Z tohto\nzmluvného dojednania je tak podľa názoru súdu zjavné, že žalovaný nemal žiadny dôvod vystavovať\n\npriebežné platobné potvrdenie, ak o vydanie priebežného platobného potvrdenia mal podľa zmluvy o\ndielo žiadať úpadca a ten o jeho vydanie žalovaného nepožiadal.\n37.3. Žalobca však v konaní netvrdil, že by úpadca žalovanému predložil žiadosť o vydanie priebežného\nplatobného potvrdenia obsahujúceho dokumenty vyžadované zmluvou o dielo (v súlade s bodom 14.3.\nZmluvných podmienok FIDIC), a už vôbec takúto žiadosť v konaní nepredložil. Už z tohto dôvodu je\nžalobná argumentácia nesprávna a nepostačujúca, čo vedie súd k záveru o nedôvodnosti predmetného\nnároku a nutnosti tento nárok zamietnuť.\n37.4. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že aj v režime posudzovania nároku podľa\nustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že aby mohol súd tento nárok žalobcovi priznať\nako nárok na vrátenie vzájomných plnení medzi žalovaným a úpadcom po odstúpení od zmluvy o dielo,\nbolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal presný rozsah prác realizovaných úpadcom na stavebných\nobjektoch č. SO 48.33.12 a č. SO 48.33.17 pred odstúpením od zmluvy s vyčíslením ich skutočnej\nhodnoty podľa zmluvy o dielo a presný rozsah plnenia poskytnutého žalovaným úpadcovi. Až v prípade,\nak by žalobca v konaní preukázal, že hodnota prác skutočne realizovaných úpadcom prevyšovala\nžalovaným vyplatenú časť ceny diela, by prichádzalo do úvahy priznanie tohto nároku žalobcovi v režime\npodľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca však uvedeným spôsobom uplatnený\nnárok nepreukázal a na preukázanie tohto nároku na zaplatenie sumy 4.971,-- eur v žalobe ani len\nneoznačil žiadne dôkazy.\n37.5. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s procesnou obranou žalovaného, ktorý výslovne\nnamietal, že žalobca na preukázanie nároku nepredložil žiadne dôkazy a nevyfakturované práce ani\nžiadnym bližším spôsobom nedefinoval. Preto súd vyhodnotil nárok na zaplatenie sumy 4.971,-- eur\nuplatnený žalobcom ako nedôvodný.\nK NÁROKOM NA NÁHRADU ŠKODY\n38. V súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody v sume 123.029,12 eur a v sume 78.338,85\neur súd uvádza, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo\nzáväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná\nsúvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať\npoškodený. Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností\nz obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej\nv Obchodnom zákonníku (k tomu viď aj ĎURICA, M. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník.\nBratislava: C. H. BECK, 2022, s. 1362 - 1363).\n38.1. Rovnako aj Ovečková uvádza, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú\na/ protiprávny úkon, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom\na vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od\nzodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností\nvylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí\npreukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak\nich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu [k tomu viď aj OVEČKOVÁ, O. In: OVEČKOVÁ,\nO. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II (§ 261 až 775). 2. vydanie. Bratislava. Wolters\nKluwer SR s. r. o.: 2022, s. 487].\n39. Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, súd uvádza, že všeobecným základom\nvzniku právnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči\nprávu, a preto je protiprávne. Ide o pojmový znak zodpovednosti. Bez správania, ktoré je rozpore s\nprávom (je protiprávne), nemožno hovoriť o zodpovednosti za škodu. Úkon je protiprávny, ak ním bola\nporušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že\npôjde o porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti\nustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).\n39.1. Druhým nevyhnutným predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy,\nktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Pojem škoda sa všeobecne považuje za ujmu, ktorá má\nnielen majetkový charakter, ale je aj vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda (damnum emergens) je\nmajetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyčísliteľná v peniazoch.\nSkutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného tým,\nže sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Sem možno zaradiť aj škodu, ktorá vznikla v dôsledku\nzmarenia možnosti reálne vykonávať určité majetkové práva. Charakter skutočnej škody majú aj náklady,\nktoré poškodený márne vynaložil (napr. pri príprave plnenia), a ktoré sa v dôsledku škodnej udalosti\n\nukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že\nmusela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380). Niekedy sa tieto náklady\n(tzv. súvisiace náklady) uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk (lucrum\ncessans) je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré,\nnebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.\n39.2. Ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti.\nPríčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom)\nmusí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda\nnevznikla. Táto príčina je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná\nsúvislosť musí byť teda preukázaná medzi konaním, resp. opomenutím konania a vznikom škody. Z\nhľadiska vzniku škody je potrebné určiť, resp. zistiť, ktorá príčina (príčiny) bola rozhodujúca/e pre vznik\nškody. Ide o takú príčinu, bez ktorej by škoda nielen nevznikla, ale nevznikla by ani v existujúcom\nrozsahu.\n40. S poukazom na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či žalobca ako subjekt oprávnený konať\nza poškodeného (za úpadcu) preukázal splnenie kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu\nna strane žalovaného.\n40.1. Zároveň sa súd zameral na posúdenie námietky premlčania uplatnenej žalovaným voči nároku\nžalobcu na zaplatenie sumy 123.029,12 eur. S poukazom na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu (k\ntomu viď napr. jeho uznesenie zo 17. februára 2011, sp. zn. 5Cdo/34/2011 alebo rozsudok z 22. júna\n2016, sp. zn. 3Cdo/18/2016) sa súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania prednostne zameral\nna posúdenie, či žalovaným uplatnená námietka premlčania v tejto časti je dôvodná alebo nie, a až\nv prípade, ak by dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, je na mieste posudzovanie\ndôvodnosti uplatneného nároku (a teda, či došlo k naplneniu jednotlivých predpokladov zodpovednosti\nžalovaného za škodu).\nKonkrétne k nároku na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur\n41. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur, ktorý odôvodnil žalobca tým, že\núpadcovi mala byť škoda spôsobená uvedením nesprávnych jednotkových cien a množstiev v súpise\npoložiek (vo výkaze výmer), súd poukazuje na to, že úpadca už v liste z 23. februára 2015 požiadal\núpadcu o vyjadrenie k chybnému súpisu položiek, ktorý tvoril podklad pre vytvorenie cenovej ponuky.\nV predmetnom liste úpadca uviedol aj konkrétne položky, pri ktorých si musel úpadca uplatňovať nároky\nza výrazne znížené jednotkové ceny. Nesprávnosť výkazu výmer, ku ktorému došlo nedbanlivosťou,\npotvrdil úpadcovi žalovaný v liste z 25. februára 2015.\n41.1. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že o vzniknutom „probléme“ vedel úpadca\nnajneskôr dňa 23. februára 2015. Najneskôr v tento deň úpadca vedel o vzniknutej škode v rozsahu,\nktorý mu umožňoval uplatniť si ju na súde, v podobe nezvýšenia majetku úpadcu v reálnom rozsahu,\nkeďže si voči žalovanému mohol úpadca uplatňovať nároky len v rozsahu podľa výkazu výmer tvoriaceho\nsúčasť zmluvy o dielo. Rovnako tak v ten istý deň, 23. februára 2015, úpadca musel nadobudnúť\nvedomosť o tom, kto je povinný na náhrady škody, ktorá mu vznikla, keďže to preukazuje predmetný\nlist úpadcu z 23. februára 2015, ktorý bol adresovaný žalovanému ako subjektu zodpovednému za\nsprávnosť položiek uvedených vo výkaze výmer.\n41.2. Vzhľadom na predmetné konštatovanie súd uzatvára, že štvorročná premlčacia lehota ohľadom\nnároku na náhradu škody vo výške 123.029,12 eur začala v súlade s ustanovením § 398 Obchodného\nzákonníka plynúť dňa 23. februára 2015, ktorá uplynula uplynutím dňa 23. februára 2019. Keďže žaloba\nžalobcu bola súdu doručená dňa 15. apríla 2019, bola v časti tohto nároku podaná po uplynutím zákonom\nstanovenej premlčacej lehoty. Žalovaný tak v konaní dôvodne namietol premlčanie predmetného nároku\nna náhradu škody.\n41.3. Keďže žalovaný dôvodne namietol premlčanie nároku úpadcu na náhradu škody v sume\n123.029,12 eur uplatneného žalobcom, nemôže súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 388 ods. 1\nObchodného zákonníka premlčané právo priznať. V tejto časti je pre premlčanie nárok na náhradu škody\nuplatnený žalobcom nedôvodný.\nKonkrétne k nároku na náhradu škody vo výške 78.338,25 eur\n42. V súvislosti s ďalším čiastkovým nárokom na náhradu škody vo výške 78.338,35 eur, súd uvádza,\nže tento žalobca odôvodnil tým, že táto suma predstavuje sumu zmluvných pokút, úrokov z omeškania,\n\nsúdnych trov a trov exekúcie, ktoré bol úpadca povinný vyplatiť svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný\nriadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy.\n42.1. Ako už bolo uvedené vyššie v rámci teoretických východísk, v konaní bolo povinnosťou žalobcu\npreukázať porušenie právnej povinnosti (resp. právnych povinností) na strane žalovaného. Zároveň\nplatí, že v rámci splnenia tejto procesnej povinnosti žalobcom ako osobou oprávnenou konať v mene\npoškodeného sa musí jednať o vymedzenie a preukázanie konkrétnych povinností vyplývajúcich\nžalovanému zo zmluvy o dielo z 26. mája 2014, ktoré mal žalovaný porušiť (podľa ustanovenia §\n373 Obchodného zákonníka), resp. konkrétnych povinností vyplývajúcich žalovanému z jednotlivých\nustanovení Obchodného zákonníka, ktoré mal žalovaný porušiť (podľa ustanovenia § 757 Obchodného\nzákonníka).\n42.2. Až v prípade, ak by zo strany žalobcu bola jednoznačne vymedzená konkrétna právna povinnosť\n(prípadne viaceré konkrétne právne povinnosti), ktorú mal porušiť žalovaný, a toto porušenie právnej\npovinnosti by bolo aj v súdnom konaní preukázané, možno hovoriť o naplnení prvého z troch\nkumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, a až v takom prípade (po súčasnom preukázaní\nďalších dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu – pozn. súdu) je možné uvažovať o existencii\nnároku úpadcu (uplatňovaného žalobcom) na náhradu škody voči žalovanému.\n43. Súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe vymedzil protiprávny úkon (resp. porušenie právnej\npovinnosti) na strane žalovaného iba konštatovaním o porušení zmluvnej povinnosti žalovaným\na odkazom na list úpadcu z 2. decembra 2015 a na faktúru č. 1500011 z 5. októbra 2015 vystavenú\núpadcom na žalovaného.\n43.1. Podľa názoru súdu takéto vymedzenie „porušenia právnej povinnosti žalovaného“ zo strany\nžalobcu je veľmi všeobecné a abstraktné, a nemožno z neho vyabstrahovať konkrétnu zmluvnú,\nprípadne zákonnú povinnosť, ktorú mal porušiť žalovaný. Predmetný nedostatok vymedzenia\nuplatneného nároku na náhradu škody, hoci už vo vyjadrení k žalobe namietal žalovaný nepreukázanie\nprávneho dôvodu uplatneného nároku, neodstránil žalobca ani v ďalšom priebehu konania. Taký postup\nžalobcu v spore považuje súd za nesprávny a nesúladný s jednotlivými ustanoveniami Civilného\nsporového poriadku.\n43.2. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C. s. p. bolo povinnosťou\nžalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom splnenie povinnosti opísať rozhodujúce\nskutočnosti nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy (podľa ustanovenia § 132 ods. 2\nC. s. p.). Súd poukazuje na to, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje\nsamotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby,\nteda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť\njednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce\nskutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade\nmá súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe\nktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,\nteda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (k tomu viď aj BAJÁNKOVÁ, J., In: ŠTEVČEK,\nM., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný\nsporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. C. H. BECK: Praha, 2022, s. 530).\n43.3. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v rámci opisu rozhodujúcich skutočností\nvymedziť konkrétne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo žalovanému, ktoré mal vo vzťahu\nk úpadcovi porušiť, a akým konkrétnym spôsobom sa takto vymedzené porušenie právnej povinnosti\nmalo negatívne prejaviť v majetkovej sfére úpadcu. Uvedené znamená, že žalobca mal v rámci textu\nžaloby predložiť argumentáciu týkajúcu sa konkrétnych právnych povinností porušených žalovaným, ako\naj negatívnych dôsledkov na strane úpadcu. Žalobca mal v rámci opisu rozhodujúcich skutočností vo\nvzťahu ku každému prípadnému (jednoznačne konkretizovanému) porušeniu zmluvnej alebo zákonnej\npovinnosti žalovaným uviesť konkrétnu majetkovú ujmu, ktorá mala úpadcovi vzniknúť v súvislosti s týmktorým porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného.\n43.4. Žalobca si v konaní vyššie uvedenú procesnú povinnosť nesplnil, keďže jednak nešpecifikoval\nkonkrétne porušenia jednotlivých zmluvných alebo zákonných povinností zo strany žalovaného.\nRovnako tak zo strany žalobcu nebol vymedzený v rámci opisu rozhodujúcich skutočnosti konkrétny\nnegatívny dôsledok v majetkovej sfére úpadcu v nadväznosti na konkrétne porušenie zmluvnej alebo\nzákonnej povinnosti žalovaným, čo bráni vecnému preskúmaniu uplatneného nároku, žalobca v tejto\nčasti v priamom rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C. s. p. odkázal len na ním predložené listinné\ndôkazy. Je absolútne nepostačujúce, keď žalobca tvrdil, že úpadca mal uhradiť zmluvné pokuty, úroky\nz omeškania, súdne trovy a trovy exekúcie, keď nešpecifikoval, aké konkrétne platby, v prospech akého\n\nsubjektu a v súvislosti s akým konkrétnym porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného musel\nrealizovať úpadca. Nesplnenie si povinnosti žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti\nvo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody má v konečnom dôsledku za následok stratu sporu\npretavenú do výroku rozhodnutia súdu o zamietnutí podanej žaloby v tejto časti.\n44. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani len nešpecifikoval konkrétne porušenie právnej povinnosti\nžalovaného, nebol preukázaný prvý z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, je vylúčená\nzodpovednosť žalovaného za škodu.\n44.1. Rovnako tak súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal ani druhý predpoklad zodpovednosti\nza škodu, a to vznik škody (ani jej výšku). Ako už súd uviedol vyššie, nie je zrejmé, aké konkrétne\núroky z omeškania, zmluvné pokuty, súdne trovy a trovy exekúcie majú uplatnenú škodu predstavovať.\nFaktúra úpadcu č. 1500011 (ani v spojení s listom úpadcu z 2. decembra 2015) uplatnenú škodu žiadnym\nspôsobom nepreukazuje, ako to dôvodne namietal vo vyjadrení k žalobe žalovaný. V tejto časti pritom\nmalo ísť (v zmysle argumentácie žalobcu) o skutočnú škodu na strane úpadcu, t. j. o zníženie majetku\núpadcu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby bolo preukázané zníženie majetku úpadcu, t. j. že žalobcom\nuplatnenú sumu 78.338,85 eur úpadca v skutočnosti uhradil. Až zaplatením čiastky, ktorú žalobca\npovažuje za škodu, vzniká škoda na strane poškodeného (na strane úpadcu). Predmetný právny záver\nsúdu potvrdzuje aj judikatúra, pričom v súvislosti s posúdením vzniku škody súd odkazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 20. februára 2003, sp. zn. 25Cdo/986/2001, podľa ktorého za\nškodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda znamená zmenšenie\nmajetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Povinnosť žalobkyne ako\ndlžníka zaplatiť svojim veriteľom dlhy s príslušenstvo, ktorá doposiaľ nebola splnená (dlhy zaplatené),\nmajetkový stav žalobkyne sa o túto hodnotu neznížil, tým je vylúčený vznik škody na jej strane. Na tom\nnič nemení fakt, že o platobnej povinnosti žalobkyne voči jej veriteľom už bolo právoplatne rozhodnuté.\nRozhodujúce je, že dlh nebol splnený. Samotná existencia pohľadávok tretích osôb voči žalobkyni\nani súdne rozhodnutie o jej povinnosti zaplatiť dlhy sa teda v jej majetkovej sfére úbytkom hodnôt\nneprejavilo. Ak dospel odvolací súd, že škoda žalobkyni nevznikla, keďže doposiaľ nezaplatila čiastku,\nktorá podľa nej predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za\nškodu správne.\n44.2. Keďže žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným a ani vznik škody na strane úpadcu,\nnepreukázal ani existenciu tretieho kumulatívneho predpokladu zodpovednosti za škodu, a to existenciu\npríčinnej súvislosti. Z tohto dôvodu nemohol súd priznať žalobcovi voči žalovanému nárok náhradu škody\nvo výške 78.338,35 eur.\nK NEVYKONANIU ĎALŠÍCH STRANAMI SPORU NAVRHNUTÝCH DÔKAZOV\n45. Výsluch žalobcom navrhnutého svedka G. H. súd nevykonal ako nadbytočný z dôvodov uvedených\nv bode 18.7. odôvodnenia rozsudku vyššie. Rovnako tak súd nevykonal žalovaným navrhnutý výsluch\nsvedkov I. F. J. a G. G., keďže žalovaný navrhol výsluch týchto svedkov ako reakciu na žalobcom\nnavrhnutý (a podľa názoru súdu nadbytočný) výsluch svedka G. H..\n46. Pokiaľ ide o listiny predložené žalobcom ako prílohy jeho vyjadrenia zo 17. mája 2024, doručeného\nsúdu dňa 20. mája 2024, tieto boli zo strany žalobcu predložené oneskorene, a preto na ne dopadá\nsudcovská koncentrácia konania upravená v ustanovení § 153 C.s.p.\n46.1. Súd poukazuje na to, že žalobca bol o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou\nspojenými poučený konajúcim súdom v uznesení zo 17. decembra 2020, č. k. 26Cb/61/2019-229\ndoručeným žalobcovi dňa 14. júna 2021. Žalobca však napriek tomuto poučeniu repliku súdu nezaslal.\nJediné, čo súd následne v konaní žalobcovi pripustil, bola možnosť vyjadriť sa k žalovaným predloženým\nzapočítacím prejavom, ktoré v úplnej podobe doručil súd žalobcovi krátkou cestou na pojednávaní\nuskutočnenom dňa 16. novembra 2023, pričom mu uložil záväznú lehotu 30 dní na vyjadrenie sa\nk predloženým započítacím prejavom. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu\nvyjadrenie k započítacím prejavom a navrhnúť prípadné ďalšie dôkazy najneskôr do 16. decembra 2023.\n46.2. Napriek skoršej výzve súdu na zaslanie repliky zo 17. decembra 2020 a napriek uloženiu povinnosti\nspolu so záväznou lehotou na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. novembra 2023 žalobca v rozpore\ns tým predložil súdu ďalšie dôkazy aj dňa 20. mája 2024, čo považuje súd za neprípustné. Rovnako\ntak považuje súd za neprípustné vyjadrenie žalobcu zo 17. mája 2024 ku koncentrácii konania. Pre\nuplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je relevantné to, že konanie bolo prerušené na základe\nzhodného návrhu strán sporu, časový odstup medzi vyjadrením žalovaného k žalobe a uskutočnením\n\nprvého pojednávania vo veci, a dokonca ani odkaz na pandémiu COVID-19. Pandémia súvisiaca\ns ochorením COVID-19 nepredstavovala prekážku pre to, aby žalobca v určenej lehote v súlade s\nuznesením zo 17. decembra 2020, č. k. 26Cb/61/2019-229 zaslal repliku k vyjadreniu žalovaného\nk žalobe.\n46.3. Naopak pre možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania na rozhodovaný spor je\npodstatná len pasivita žalobcu v skoršom štádiu konania, pričom žalobca je osobou s vysokoškolským\nprávnickým vzdelaním, a preto mu musel byť zrejmý obsah výzvy súdu a musel si byť vedomý aj\ninštitútu sudcovskej koncentrácie konania a jej významu pre prípadnú (ne)možnosť predkladania nových\ndôkazov v neskoršom štádiu konania, ak dôkazné návrhy neoznačí (a nepredloží) riadne a včas v lehote\nurčenej mu súdom.\n47. Pre možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania súd odkazuje na konštantnú rozhodovaciu\nprax súdov, z ktorej vyplývajú nasledovné závery:\n47.1. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť\nskutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade\ns princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov Civilného\nsporového poriadku vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa\npokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10\nods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť\nstrán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak\nby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku). Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce\nk prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie\nvyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov\ns tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo\nnávrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania\nbolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán\n(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové\nnávrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu\nk zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) [k tomu viď aj uznesenie najvyššieho\nsúdu z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018].\n47.2. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 C.s.p. limity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie\nkonania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a contrario je potrebné mať za to, aplikácia\nsudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku\nalebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych okolnostiach danej veci strana zjavne\nnekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p.\npreto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o dôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý\nstačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu na pojednávaní (§ 204 C.s.p.), postačí\nak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred pojednávaním v lehote na prípravu na\npojednávanie (§ 178 ods. 2 C.s.p.). Takýmto výkladom by totiž bol popretý základný zmysel a účel\nsudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré\nstrana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania,\nje práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany až na\npojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko pred uskutočnením pojednávania (k\ntomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2023, sp. zn. 43Cob/67/2023).\n47.3. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania\na zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení\nobsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné\npredložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku\nprieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné (k tomu\nviď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2023, sp. zn. 3Cob/86/2023). V predmetnom\nrozhodnutí pritom Krajský súd v Bratislave (t. j. odvolací súd vo vzťahu k vo veci rozhodujúcemu súdu)\nvýslovne skonštatoval, že súd prvej inštancie nemal (nesmel) prihliadať na listinné dôkazy predložené\nstranou sporu až na pojednávaní s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ustanovení\n§ 153 C.s.p., a preto nie je žiadny dôvod prihliadať na oneskorene (tesne pred druhým pojednávaním vo\nveci) predložené listinné dôkazy, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie odročiť, a preto neexistuje žiadny\n\nrozumný dôvod pre to, aby súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania na žalobcom oneskorene\npredložené listinné dôkazy.\nZÁVER\n48. Vzhľadom na vyššie vyslovené právne závery súd konštatuje, že žalobca nemá voči žalovanému\nnárok na zaplatenie zádržného v sume 16.769,73 eur, nárok na zaplatenie ceny za práce naviac v sume\n134.869,17 eur, nárok na úpadcom nevyfakturované práce v sume 4.971,-- eur a ani nárok na zaplatenie\nceny diela v sume 474.545,86 eur. Žalobu žalobcu v tejto časti vyhodnotil súd ako nedôvodnú.\n48.1. Žalobca rovnako vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nemá voči žalovanému ani nárok na\nzaplatenie náhrady škody v sume 123.029,12 eur pre premlčanie tohto nároku a na zaplatenie náhrady\nškody v sume 78.338,85 eur pre jeho nepreukázanie.\n49. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.).\n50. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 % (výrok II.).\n50.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n50.2. Len ako poznámku však súd uvádza, že žalovanému nie je možné priznať nárok na náhradu trov\nkonania spojených s účasťou na pojednávaní dňa 21. marca 2024, keďže predmetné pojednávanie\nzmaril žalovaný oneskoreným doručením vyjadrenia z 20. marca 2024 súdu a žalobcovi.\nPoučenie:\nB1-26Cb/61/2019\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nMestskom súde Bratislava III.\nOdvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nC. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d1fe1f39-9bd1-4289-ad2c-4ad2ea73412e:26a5be18-910d-47a7-9e58-0fe449e15fad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1", "spisova_znacka": "3Cdo/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1"}, {"guid": "9a5735e2-2e8a-48d8-82d6-230942164eb0:efe8a7a0-14e3-421d-b1a0-62ebe46a65f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1", "spisova_znacka": "3Cob/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/86/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1"}, {"guid": "cb0dc166-3af6-4be9-a25c-47c45170a95a:a7bfe21d-7c11-4e21-93b1-c13952525ab7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1213237836.2", "spisova_znacka": "1Cob/194/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/194/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213237836.2"}, {"guid": "095afc2a-cc91-4c7e-b30c-7d6857f08688:395c2b62-ef3c-4f89-9205-5c01e03c7875", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/61/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/61/2019 z 26. 5. 2022", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/095afc2a-cc91-4c7e-b30c-7d6857f08688:395c2b62-ef3c-4f89-9205-5c01e03c7875"}], "citovane_v": []}