Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22P/42/2026 z 29. 9. 2026
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 29. septembra 2026, sp. zn. 22P/42/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226203160.2
Mestský súd Bratislava II | 22P/42/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226203160.2 | 2026-09-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CMP, § 2 CMP, § 363 CMP, CSP, § 339 CSP, § 330 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c638e19-6af7-4a85-8e7b-eb9b82defedf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226203160.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
22P/42/2026
1226203160
29. 09. 2026
Mgr. Anna Križáková
ECLI:SK:MSBA2:2026:1226203160.2

Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dočasne v starostlivosti C. D. E. so sídlom E. XXX/XX, XXX
XX B., dieťa rodičov: matka – F. G. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto H., toho času v I.
C. B. A., C. D., so sídlom C. X, XXX XX H., a otca – J. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X,
XXX XX B., zastúpený – AK JUDr. Patrik Balko s.r.o., IČO: 57 210 233, so sídlom Špieszova 1, 841 04
Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, 851 01 Bratislava a za
účasti komisára pre deti, so sídlom Úrad komisára pre deti, Odborárske námestie 3, Bratislava, v konaní
na návrh matky o zrušenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky

zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2026 mailom, doplnením listinne s podpisom
navrhovateľky dňa 16.09.2026 a následne podaním doručeným dňa 22.09.2026 Krajskému súdu
v Trnave (postúpeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2026) sa matka maloletej A. domáha okamžitého
zrušenia neodkladného opatrenia zo dňa 3.9.2026, sp. zn. 22Em/4/2026, a bezodkladného navrátenia
maloletej do jej osobnej starostlivosti, nakoľko postupom súdu pri nariadení a najmä pri samotnom
výkone rozhodnutia dňa 7.9.2026 došlo podľa nej k hrubému porušeniu základných procesných práv
matky, k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania, k výkonu rozhodnutia bez existencie riadne
doručeného exekučného titulu a k zneužitiu inštitútu neodkladného opatrenia na priamu preexekúciu
starostlivosti o dieťa bez zachovania zákonných garancií. Predmetný výkon rozhodnutia zo dňa 7.9.2026
vykazuje znaky absolútnej procesnej nezákonnosti, nakoľko bol realizovaný v čase, keď nedisponovala
predmetným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, nebola jej poskytnutá reálna a právne
predvídateľná lehota na dobrovoľné plnenie a celá exekučná akcia bola vykonaná za stavu arbitrárneho
zmätku v otázke kolízneho opatrovníctva maloletej a na základe uvedenia orgánov verejnej moci do
skutkového a právneho omylu. Vzhľadom na to, že každým dňom trvania tohto protiústavného stavu
dochádza k nepovolenému a nenapraviteľnému zásahu do rodinného života a k pretrhnutiu primárnych
väzieb maloletej s matkou, je daná naliehavosť veci v zmysle § 360 Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP"). Mala za to, že v konaní došlo k závažným procesným pochybeniam a nulabilite
podmienok výkonu rozhodnutia. Neodkladné opatrenie, ktoré malo slúžiť ako podklad pre odobratie
maloletej, bolo vydané dňa 3. 9. 2026. V čase jeho údajnej vynútiteľnosti a najmä v deň samotného
výkonu rozhodnutia (7,9,2026) jej toto rozhodnutie nebolo doručené. Z hľadiska hmotného a procesného
práva platí, že povinnosť uložená súdnym rozhodnutím nemôže byt' subjektu imperatívne a exekučne
vnucovaná skôr, než nadobudne spôsobilosť vyvolávať právne účinky riadnym doručením. Súd pristúpil
k faktickému odobratiu dieťaťa bez toho, aby rešpektoval základnú zásadu právneho štátu nulta poena

sine lege a garancie spravodlivého procesu. Súčasne bola absolútne popretá jej pozície procesnej
strany, keďže jej bola upieraná možnosť brojiť proti rozhodnutiu riadnym opravným prostriedkom
(odvolaním) pred samotným zmenšením právnej istoty. Výkon rozhodnutia prebehol 7.9.2026, kým
predmetné písomnosti boli reálne expedované až 8.9.2026 a doručené jej dňa 9.9.2026. V konaní podľa
matky došlo aj k závažnému rozporu a kolízii v zastúpení maloletej, za ktorú teda konal nezákonný
subjekt , keďže na strane Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dochádzalo k zmene pracovníka,
avšak pri samotnom výkone rozhodnutia sa zúčastňoval pôvodný, ktorý bol podľa nej nelegitímnou
osobou. Konajúca sudkyňa F. L. G. aktívne uviedla do skutkového a právneho omylu zúčastnené
štátne orgány a subjekty - prokurátora J. M. N., príslušníkov Policajného zboru, psychologičku F. G.
G., ako aj riaditeľku F. O. F. v H.. Týmto subjektom bol predostretý skreslený a falošný skutkový
stav, podľa ktorého matka úmyselne a protiprávne ignoruje súdne rozhodnutie a odmieta dobrovoľne
vydať maloletú. Tento postup vytvoril umelú atmosféru donútenia a núdzového stavu, hoci vinu na
nemožnosti plnenia nesie výhradne súd, ktorý vykonal odobranie dieťaťa skôr, než bol účastníkovi
doručené samotné neodkladné opatrenie. Matka okamžite pristúpila k podaniu trestného oznámenia
pre podozrenie z protiprávneho konania (únosu), čo jasne deklaruje, že v danom momente v dobrej
viere, že požíva ochranu zákona a bola vystavená zvôli orgánov verejnej moci, ktoré konali ultra vires
( nad rámec svojich oprávnení). Mala za to, že uvedeným konaním došlo k porušeniu najlepšieho
záujmu maloletej a proporcionality zásahu a to tak s poukazom na ustanovenia zákona č. 305/2005
Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ako aj Dohovor o právach dieťaťa. Mala
za to, že náhle, násilné a procesne nelegitímne odobratie 5-ročného dieťaťa z jeho stabilného a
bezpečného prostredia, v ktorom žilo s matkou, predstavuje devastujúci zásah do jeho psychického
vývinu a citovej integrity. Súd namiesto uprednostnenia šetrných prostriedkov na riešenie rodičovských
sporov zvolil bezohľadnú a panovačnú exekučnú metódu, ktorá nemá v právnom poriadku oporu,
nakoľko obišla základné procesné garancie spravodlivosti. Vzhľadom na označené hrubé procesné
pochybenia, absenciu riadneho doručenia v čase výkonu, nezákonné zloženie opatrovníctva maloletej
a nutnosť bezodkladnej nápravy protiprávneho stavu žiadala, aby súd pristúpil s okamžitou platnosťou
k zrušeniu neodkladného opatrenia zo dňa 3.9.2026, sp. zn. 22P/35/2026-29 a prikázal bezodkladné
navrátenie maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, a to najneskôr do 24 hodín od doručenia jeho
rozhodnutia, akcentujúc potrebu bezodkladnej ochrany priaznivého psychického a fyzického vývinu
maloletej. V neskoršom podaní argumentovala, že právny poriadok výslovne počíta s tým, že nariadené
neodkladné opatrenie nie je nezmeniteľné a poukázala na ust. § 363 CMP, pričom táto právomoc
súdu je významná práve v konaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa, kde musí byt ďalšie trvanie
dočasného opatrenia posudzované vo vzťahu k jeho aktuálnym pomerom a najlepšiemu záujmu.
Vyjadrila presvedčenie, že predmetom konania vo veci maloletého dieťaťa nie je sankcionovanie
rodičov za ich vzájomný konflikt, ani riešenie ich sporu prostredníctvom odňatia dieťaťa, ale prvoradým
hľadiskom musí byt' vždy konkrétny a individuálne posúdený najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom
existencia rodičovského konfliktu sama o sebe nemôže nahradiť individuálne posúdenie zákonných
kritérií na posúdenie najlepšieho záujmu maloletej. Mala za to, že súd bol povinný osobitne skúmať,
aký konkrétny prospech malo odňatie priniesť samotnej A., aké konkrétne nebezpečenstvo jej hrozilo
pri ponechaní v osobnej starostlivosti matky, či intenzita tohto nebezpečenstva odôvodňovala taký
závažný zásah, aké psychické následky môže mať náhle odlúčenie dieťaťa od matky a dovtedajšieho
prostredia a či existoval menej invazívny spôsob ochrany dieťaťa. Pokiaľ tieto otázky neboli individuálne,
presvedčivo a na podklade zisteného skutkového stavu vyhodnotené, nemožno rodičovský konflikt
automaticky stotožniť s najlepším záujmom dieťaťa ani z neho bez ďalšieho odvodiť potrebu jeho
odňatia. Mala za to, že spôsob odôvodnenia neodkladného opatrenia, okamžitého zrušenia ktorého sa
domáhala, prekračujú rámec dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov, keď sa súd sa k rozhodujúcim
otázkam rodičovského konfliktu vyjadruje spôsobom, ktorý pôsobí, akoby už boli skutkové okolnosti
definitívne ustálené a samotný rodičovský spor meritórne rozhodnutý, pričom takýto postup vyvoláva
dôvodnú námietku neprípustného prejudikovania (anticipovania) rozhodnutia vo veci samej, avšak
neodkladné opatrenie, pokiaľ nekonzumuje samotnú vec, má mať dočasný a provizórny charakter
a nemá nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej. V predmetnej veci podľa názoru matky
prostredníctvom neodkladného opatrenia došlo k zásadnej zmene dovtedajšieho života maloletej: dieťa
bolo odňaté z osobnej starostlivosti matky, oddelené od svojho dovtedajšieho prostredia a umiestnené
mimo starostlivosti matky. Prostredníctvom neodkladného opatrenia bol vytvorený nový faktický stav a
tento stav sa následným plynutím času ďalej upevňuje, pričom takýto postup vytvára riziko fait accompli
- hotového faktického stavu, keď sa pôvodne dočasné opatrenie postupom času stáva faktickou realitou
a samotná existencia tejto reality môže následne ovplyvniť rozhodovanie vo veci samej, čo považuje
za mimoriadne závažné najmä preto, že dieťa nesmie niesť následky rodičovského konfliktu ani sa stať

nástrojom jeho riešenia. Preto nemožno pripustiť, aby sa prostredníctvom samotného plynutia času
dočasný stav vytvorený neodkladným opatrením postupne transformoval na fakticky trvalé usporiadanie
pomerov maloletej bez priebežného a aktuálneho posúdenia jej najlepšieho záujmu. Podľa matky
najlepší záujem maloletej A. nemožno zameniť za potrebu vyriešiť konflikt jej rodičov. Rodičovský konflikt
je skutkovou okolnosťou, ktorú súd môže a musí hodnotiť, avšak výsledkom tohto hodnotenia musí byť
riešenie chrániace konkrétne dieťa - nie riešenie samotného sporu dospelých prostredníctvom dieťaťa.
Maloletá A. B. bola dňa 7.9.2026 náhle odňatá zo svojho dovtedajšieho prostredia, oddelená od matky
a sestry a umiestnená do zariadenia. Už zo zápisnice z prípadovej konferencie zo dňa 18. 9. 2026,
teda iba jedenásť dní po odňatí, vyplývajú konkrétne a závažné zmeny v jej správaní, stravovaní a
dovtedy nadobudnutých návykoch. Samotná zástupkyňa zariadenia uviedla, že maloletá slabo je a
pije z fľaše. Maloletá pritom podľa matky pije z pohára približne od 11. mesiaca života. Návrat takmer
šesťročného dieťaťa po náhlom odlúčení od matky k pitiu z dojčenskej fľaše predstavuje výrazný regres
v dávno osvojenom vývinovom návyku. V spojení so zhoršeným príjmom potravy ide o konkrétne
prejavy, ktoré nemožno bagatelizovať ani označiť bez odborného posúdenia iba za bežnú adaptáciu
na nové prostredie. Zápisnica zároveň zachytáva mimoriadne silnú citovú väzbu maloletej na matku.
Zástupkyňa zariadenia uviedla, že maloletá je na matku výrazne fixovaná. A. však nebola odňatím
oddelená iba od matky, ale aj od sestry a svojho dovtedajšieho rodinného prostredia, teda od vzťahových
väzieb, ktoré tvorili podstatnú súčasť jej dovtedajšieho života, pocitu bezpečia a stability. Napriek týmto
okolnostiam zariadenie osobný kontakt matky s maloletou neumožnilo, pričom zo zápisnice zároveň
vyplýva plán postupne pripravovať maloletú na osobný kontakt s otcom, pričom matka poukázala na
vznikajúci zásadný rozpor, keď podľa zaznamenaných skutočnosti maloletá otca odmieta a negatívne
reaguje aj na tému otca, napriek čomu sa po odňatí dieťaťa od matky, ku ktorej má preukázateľne
mimoriadne silnú citovú väzbu, plánuje postupné budovanie kontaktu s otcom, zatiaľ čo kontakt s matkou
je obmedzovaný. Zdôraznila, že dieťa nemožno odňať zo stabilných citových väzieb iba preto, aby
sa prostredníctvom jeho umiestnenia do zariadenia riešil konflikt medzi rodičmi alebo vytváral vzťah
s druhým rodičom. Budovanie vzťahu dieťaťa s otcom nemôže byt' realizované za cenu narušenia
existujúcich bezpečných citových väzieb dieťaťa, ďalšieho prehlbovania jeho regresívnych prejavov
alebo ignorovania jeho aktuálneho prežívania. O to závažnejšie je, že ide o nové skutočnosti vzniknuté
až po odňatí dieťaťa. Pri nariadení pôvodného opatrenia súd nemohol hodnotiť následky, ktoré jeho
realizácia ešte len spôsobí. Dnes však už tieto následky existujú a sú zachytené aj v zápisnici z
prípadovej konferencie, a preto súd nemôže zotrvať na pôvodnom rozhodnutí bez toho, aby vyhodnotil
jeho reálne následky na maloletú. Pokiaľ opatrenie, ktorého deklarovaným cieľom má byť ochrana alebo
stabilizácia dieťaťa, vedie po jeho realizácii k zhoršeniu príjmu potravy, návratu k dávno prekonanému
spôsobu pitia, odlúčeniu od matky a sestry a potrebe intenzívnej psychologickej podpory, ide o okolnosti
vyžadujúce okamžitú reakciu súdu. Za tejto situácie je nevyhnutné bezodkladne zabrániť ďalšiemu
prehlbovaniu regresívnych prejavov maloletej, obnoviť a zachovať jej bezpečné citové väzby s matkou a
sestrou a bezodkladne zabezpečiť nezávislé odborné posúdenie aktuálneho psychického stavu dieťaťa
a následkov jeho odlúčenia. Ďalšie pokračovanie odlúčenia bez vyhodnotenia už vzniknutých následkov
by znamenalo, že pôvodný rodičovský konflikt bude naďalej riešený na úkor psychického, citového a
vývinového stavu maloletej A.. Takýto výsledok nemožno stotožniť s najlepším záujmom dieťaťa.
2. Predmetný návrh, vrátane jeho doplnenia adresovaného odvolaciemu súdu bol konajúcej sudkyni
predložený na rozhodnutie dňa 28.09.2026.
3. K návrhu matka pripojila mail od pracovníka ÚPSVaR F. F. P. zo dňa 01.09.2026, ktorým oznamuje
rodičom maloletej A., že v konaniach a vo výkone funkcie kolízneho opatrovníka bude maloletú od
uvedeného dňa zastupovať F. K. G., ktorej žiadal adresovať korešpondenciu, podklady a úradné
podania, ďalej potvrdenie OO PZ Trenčín o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa
vo veci prečinu únos dňa 07.09.2026 o 16.20 hod a poštovú obálku z úradnej zásielky s poznámkou
potvrdzujúcou prevzatie súdnej písomnosti dňa 09.09.2026
4. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sú aktuálne
vedené ohľadne maloletej A. B. nasledovné konania:
- pod sp. zn. 26P/161/2025 je vedené konanie o nariadenie výchovného opatrenia na návrh orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa navrhovateľ domáha nariadenia
výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine s poukazom na vyhrotený
rodičovský konflikt, ktorý vážne vplýva na mentálnu pohodu maloletej a dlhodobé bránenie matky

otcovi v stretávaní sa s maloletou. V tomto konaní rozhodol súd dňa 28.05.2026 rozsudkom č. k.
26P/161/2025-171, v ktorom uložil rodičom výchovné opatrenie, na základe ktorého sú za účelom
zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia ich rodičovských kompetencií a zručností pri výchove
maloletého dieťaťa a rešpektovania druhého rodiča v živote ich spoločného dieťaťa povinní podrobiť
sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať v občianskom združení TENENET, o. z., IČO:
42 255 015, so sídlom Oravská 4, 903 01 Senec v celkovom rozsahu 20 hodín od právoplatnosti tohto
rozhodnutia s tým, že presný čas stretnutí určí zariadenie po dohode s rodičmi. Toto rozhodnutie doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania matky;
- pod sp. zn. 17Em/1/2026 je vedené konanie na návrh otca (oprávneného) o výkon výkonu rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2025 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 vo veci styku otca
k maloletej;
- pod sp. zn. 22P/17/2026 je vedené konanie na návrh otca o rozhodnutie súdu pre nezhode rodičov,
ktorým otec žiada súd, aby nahradil súhlas matky s navrátením maloletej do miesta jej obvyklého pobytu
na adrese: I. XXXX/XX, XXX XX B.. Toto rozhodnutie nie je doposiaľ skončené;
- pod sp. zn. 22P/20/2026 je vedené konanie ex offo o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej (viď uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 17Em/1/2026-109 zo dňa
07.05.2026), s ktorým konaním bolo uznesením sp. zn. 22P/29/2026 zo dňa 07.07.2026 spojené na
spoločné konanie s konaním o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
a s konaním o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností;
- pod sp. zn. 22P/30/2026 je vedené konanie ex offo o určenie dohľadu nad výchovou maloletej;
- pod sp. zn. 22P/31/2026 súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
matka žiadala Okresný súd Trenčín, ktorý vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 06.07.2026, o zmenu úpravy
styku otca s maloletou A. a to na každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.
za prítomnosti matky, pričom miestom začiatku, celého priebehu a ukončenia styku je priestor pred
Mestským úradom v Trenčíne a otec nie je oprávnený počas styku s maloletou tento určený priestor bez
súhlasu matky opustiť. Súčasne matka žiadala zrušiť jej povinnosť a maloletého dieťaťa realizovať styk
a psychologické poradenstvo na adrese I. XX, B. a v meste Senec vyplývajúcu z doterajších rozhodnutí
a opatrení; návrh matky bol zamietnutý uznesením zo dňa 21.07.2026;
- pod sp. zn. 22P/34/2026 je vedené konanie na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
– obmedzenie otca čo do zdržania sa konania vo veci predškolského zariadenia; uznesením zo dňa
07.09.2026 súd s týmto konaním spojil konanie o ďalšom návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia pôvodne vedené pod sp. zn. 22P/39/2026, ktorým žiadala o nahradenie súhlasu otca
s návštevou ňou zvolenej materskej školy; oba návrhy matky boli zamietnuté uznesením zo dňa
11.09.2026;
5. pod sp. zn. 22P/35/2026 je vedené konanie na návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
– prezverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca; návrh otca bol zamietnutý uznesením zo dňa
03.09.2026; v predmetnom konaní však súd z úradnej povinnosti pristúpil k nariadeniu neodkladného
opatrenia podľa § 367 ods. 2 CMP a uložil matke povinnosť odovzdať maloletú A. dočasne do
starostlivosti neziskovej organizácie E..
6. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 06.04.2022, č. k. 61P/6/2022-82, právoplatného dňa 26.04.2022 čo do výroku I., dňa 27.04.2022
čo do výroku II. (o trovách konania) a vykonateľného dňa 26.04.2022, súd schválil rodičovskú dohodu,
v zmysle ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otec sa zaväzuje počnúc mesiacom január 2022 platiť na
výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k
rukám matky maloletej, dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov január – marec 2022 v celkovej
výške 210 eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky v 3 splátkach po 70,- eur splatných spolu s
bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2022. Ohľadne úpravy styku otca s maloletou súd schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň
v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v
mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí.
7. Ďalej bolo zistené, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, č. k.
17P/79/2024-71 súd rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/6/2022-82 zo
dňa 06.04.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00
hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod. do
19:00 hod, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť s tým, že otec si maloletú
prevezme v dňoch, kedy je táto v predškolskom zariadení v tomto predškolskom zariadení. V prípade,
že bude navštevovať následne školské zariadenie, tak v tomto školskom zariadení. Inak si otec maloletú
prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy po ukončení styku aj odovzdá.
O návrhu na zvýšenie výživného rozhodol tak, že otec je povinný počnúc dňom 01.09.2024 prispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 220,- eur mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky
vopred a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01.9.2024 do 31.10.2024 j v sume 140 eur. V časti o
uloženie informačnej povinnosti matke súd návrh otca zamietol. Voči rozhodnutiu v časti rozhodnutia o
zmenu úpravy styku podala odvolanie matka. Odvolací súd svojím rozsudkom č. k. 15CoP/52/2025-367
zo dňa 04.11.2025 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozsudok Mestského súdu Bratislava
II zo dňa 23.10.2024, č. k. 17P/79/2024-71 nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2024 čo do výroku
o zvýšenom výživnom a čo do zamietajúcom výroku o uloženie informačnej povinnosti matke a dňa
28.11.2025 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/52/2025-367 zo
dňa 04.11.2025 vo veci styku otca k maloletej.
8. Uznesením č.k. 17Em/1/2026 zo dňa 28.05.2026 súd z úradnej povinnosti nariadil neodkladné
opatrenie, na základe ktorého matke uložil povinnosť odovzdávať maloleté dieťaťa A. B., narodené
XX.XX.XXXX na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku MS BA II č.k 17P/79/2024-71 zo dňa
23.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025
v mieste jej evidovaného trvalého pobytu v čase rozhodovania súdu v označených veciach, t.j. na adrese
I. Q. XX, B. – E..
9. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.07.2026 súd nariadil výkon vykonateľného rozsudku
Mestského súdu Bratislava II č.k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2024, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 a vykonateľným uznesením
Mestského súdu Bratislava II č.k. 17Em/1/2026-151 zo dňa 28.05.2026, v I. výrokovej časti o úprave
styku otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne citovaným uznesením výkon označeného
rozhodnutia odložil v I. výrokovej časti o úprave styku otca s maloletou A. a to s poukazom na
neodkladné opatrenie prijaté v predmetnom konaní dňa 28.05.2026, ktorým súd maloletej A. B.,
narodenej XX.XX.XXXX a otcovi maloletej J. K., narodenému XX.XX.XXXX ukladá povinnosti podrobiť
sa odbornému poradenstvu v TENENET, o. z., IČO: 42 255 015, so sídlom Oravská 4, 903 01
Senec v rozsahu 20 hodín počas 3 mesiacov bez prítomnosti matky za prítomnosti povereného
odborného pracovníka zariadenia TENENET, o. z., pričom presnú špecifikáciu, miesto a časový rozsah
poradenských stretnutí určí odborný personál označeného zariadenia s tým, že matka je povinná
maloletú za účelom realizácie tohto neodkladného opatrenia riadne pripraviť, v čase určenom odborným
personálom označeného zariadenia maloletú odovzdať a po ukončení poradenstva si ju prevziať
v priestoroch subjektu TENENET, o. z.
10. V konaní vedenom pod sp. zn. 22P/20/2026 začatom z úradnej povinnosti uznesením Mestského
súdu Bratislava II č. k. 17Em/1/2026-109 zo dňa 07.05.2026 o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej A., s ktorým konaním bolo uznesením sp. zn. 22P/29/2026 zo dňa
07.07.2026 spojené na spoločné konanie o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností a konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
bolo uznesením zo dňa 28.05.2026 nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia,
z odvetvia poradenská psychológia, pričom vykonaním znaleckého úkonu súd poveril súdnu znalkyňu
E. R. O., s miestom výkonom činnosti M. J. XXX/X, XXX XX E. s tým, že v prípade potreby si súdny
znalec prizve konzultanta z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, prípadne aj konzultanta z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a konzultanta z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých za účelom preskúmania duševného stavu rodičov, ako aj maloletého dieťaťa
s tým, že úlohou súdom ustanoveného súdneho znalca bude na základe vyšetrenia rodičov a maloletého
dieťaťa a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vypracovať znalecký posudok v lehote 120
dní odo dňa doručenia spisového materiálu. Napriek odstupu času spis nebolo doposiaľ možné zaslať
znalkyni vzhľadom na nevyhnutné procesné úkony súvisiace s potrebou vysporiadať sa so žiadosťami
oboch rodičov o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a teda i uloženej povinnosti na zloženie
preddavkov na trovy spojené so znaleckým úkonom.

11. Neodkladným opatrením vydaným podľa § 367 ods. 2 CMP zo dňa 03.09.2026 v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/35/2026 došlo k nariadeniu dočasného odovzdania maloletej A.
do starostlivosti C. D. E. so sídlom E. XXX/XX, B. a súčasne bola matke uložená povinnosť maloletú
odovzdať do starostlivosti tohto zariadenia, pričom na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.
22Em/4/2026 zo dňa 07.09.2026 došlo uvedeného dňa z úradnej povinnosti k výkonu tohto rozhodnutia.
12. Z vyžiadanej predbežnej psychologickej správy o maloletom dieťati zo dňa 15.09.2026, podanej
poradenskou psychologičkou, ktorá sa s maloletou stretla 2x po prijatí do CDR vyplýva, že maloletá
bola prijatá do zariadenia dňa 07.09.2026 v dopoludňajších hodinách. Maloletá bola po príchode
pokojná, neplakala, okamžite nadviazala kontakt s terapeutickým psom, ktorý je v CDR deťom
k dispozícii. Na prihováranie dospelých reagovala pozitívne a bez ostychu. Po chvíli ju službukonajúca
vychovávateľka vzala do priestorov materskej školy, aby sa zoznámila s učiteľkami a deťmi. A. bola
v komunikácii spontánna, nemala problém sa začleniť do kolektívu, zapojila sa do hry s deťmi. V kontakte
so psychologičkou bola maloletá od prvého stretnutia spontánna, avšak komunikácia je výrazne
oslabená dyslalickou rečou dieťaťa. Aj úroveň porozumenia inštrukciám je aktuálne ťažko hodnotiť.
Na nadviazanie kontaktu bola využitá najmä spontánna a riadená hra s pojektívnymi technikami.
Diagnostika vývinu nebola realizovaná ku dňu podania správy z dôvodu krátkosti času a budovania
bezpečného vzťahu dieťa – psychológ. Orientačne sa aktuálny výkon kognitívnych schopností javil
vzhľadom na vek znížený s nejasnou etiológiou. Vzhľadom na prítomnú symptomatológiu nebolo
možné hneď jednoznačne diferencovať, či ide o deficit v oblasti reálneho kognitívneho a intelektového
potenciálu, alebo o sekundárny dopad iných faktorov – prebiehajúcej adaptácie, deprivačnej skúsenosti
(separácie od matky), sociálnou zanedbanosťou alebo limitovaným porozumením a performáciou
dieťaťa v dôsledku poruchy expresívnej reči. Na presné stanovenie reálneho kognitívneho potenciálu
bude potrebné komplexné psychologické a logopedické vyšetrenie po ukončení adaptácie dieťaťa.
13. M. S. T. oznámila, že pri predbežnom zisťovaní možnosti hospitalizácie Vám z NUDCH oznámili,
že maloletá A. už na klinike bola hospitalizovaná na podnet ošetrujúceho detského neurológa 12/2025,
pričom epileptická príčina stavov sa na základe vyšetrení a klinického obrazu nepotvrdila, pričom
neodporučili chronickú protizáchvatovú liečbu. Ďalšia hospitalizácia u nich teda nie je indikovaná s tým,
že ich v prípade potreby môže kontaktovať ošetrujúci detský neurológ pacientky s požiadavkami.
Napriek uvedenému však z lekárskych správ detskej neurologičky, ktorú matka s maloletou A.
navštevovali do 08/2026, v neskorších lekárskych správach z r. 2026 stanovila diagnózu fokálna
epilepsia s poruchou vedomia s motorickými a nemotorickými záchvatmi a odporučila zahájiť pravidelnú
protizáchvatovú liečbu valproátom. Na dodatočný dopyt súdu neurologička podala vysvetlenie, že
k stanoveniu diagnózy pristúpila vzhľadom na anamnézu, klinický obraz a opakovaný EEG nález
(potvrdené fokálne epileptické grafoelementy nad ľavou hemisférou, prevažne pod elektródou P3,
akcentované v spánku). Matka informovala o záchvate po hospitalizácii dňa 31.12.2025, údajne
s poruchou vedomia, vytočením bulbov, slinením, kŕčovitým držaním končatín. Aj v kontrolnom EEG
vyšetrení v apríli 2026 pretrvávala fokálna epileptická aktivita F-C-T bilat. viac vľavo. Pokračovanie
v protizáchvatovej liečbe považovala za potrebné aj vzhľadom na rizikovosť Laurinej životosprávy.
Uviedla, že často sa stáva, že nie sú svedkovia epileptických záchvatov a lekár musí vychádzať len
z anamnestických údajov, ktoré nemôže bagatelizovať a tvrdiť, že sú vymyslené. Po tom, čo dostala
od otca maloletej informáciu o možnosti zneužitia protizáchvatových liekov zo strany matky, okamžite
matku informovala, že pri každom záchvatovom stave musí privolať zdravotnú pomoc a Diazepam alebo
Buccolam podať len v nevyhnutnom prípade, ak RLP nepríde do 5 minút trvania záchvatu s poruchou
vedomia. Za svojim liečebným postupom si stojí. Z dôvodu sťaženej spolupráce s matkou neskôr
prenechala starostlivosť o A. do inej neurologickej ambulancie. O tejto skutočnosti bola matka zo strany
neurologičky informovaná s tým, že jej oznámila, že si našla inú detskú neurologičku, u ktorej má
dohodnutý termín. Meno nového neurológa dieťaťa zvoleného matkou súdu nie je známe. Z informácii
pôvodnej neurologičky však vyplýva, že sťažená spolupráca s matkou mala spočívať konkrétne aj
v odmietaní kontrolného spánkového EEG vyšetrenia na Klinike detskej neurológie NUDCH, napriek
opakovaným upozorneniam odbornej lekárky. Z uvedeného teda vyplýva potreba tohto špeciálneho
vyšetrenia, na ktoré bola maloletá zo strany pediatričky CDR objednaná.
14. Zo zápisnice z prípadovej konferencie, konanej na pôde SPODaSK v Bratislave dňa 18.09.2026
za účasti oboch rodičov maloletej, zástupkýň úradu komisára pre deti, vrátane liečebného pedagóga
úradu komisára, špeciálneho pedagóga-logopéda a sociálneho pracovníka CDR, v ktorom je aktuálne
dieťa umiestnené a zástupkýň ÚPSVaR v Bratislave ako kolízneho opatrovníka maloletej A. vyplynulo,

že matka odmietla nahrávanie konferencie, pričom ostatní účastníci s nahrávaním problém nemali. Na
začiatku prípadovej konferencie kolízny opatrovník maloletej A. B. oboznámil prítomných účastníkov
s priebehom starostlivosti o maloletú po jej príchode do S. E.. Uviedol, že maloletá sa v prostredí
zariadenia, ako aj v materskej škole, ktorú začala navštevovať, postupne adaptovala a nadviazala
primerané sociálne vzťahy s rovesníkmi. Po príchode do zariadenia bola maloletá vyšetrená
pediatričkou, logopedičkou, špeciálnou pedagogičkou, psychologičkou zariadenia a zároveň bola
vyšetrená aj znalkyňou z odboru psychológia. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že maloletá prejavuje
smútok a ľútosť za matkou najmä v podvečerných hodinách pred spaním. Po primeranom vysvetlení
situácie sa však dokáže upokojiť a následne sa nechá bez väčších ťažkostí odprevadiť do postieľky. V
nočných hodinách spí pokojne a bez výraznejších ťažkostí. Celkové prežívanie maloletej v zariadení
možno hodnotiť ako primerané jej veku a aktuálnej situácii. Maloletá sa v prostredí zariadenia adaptuje,
nadväzuje sociálne kontakty a jej psychický, sociálny a fyzický vývin prebieha priaznivo. Maloletá je zo
strany SPODaSK v materskej škole denne monitorovaná, pričom robí veľké pokroky, veľmi sa snaží.
Čo sa týka spánku v škôlke A. nemá problém, má trošku problém pri jedení, ale ak má čas, všetko
spapá. Má veľa potravín, ktoré neguje, napríklad mlieko jej podávajú v detskej fľaške. A. veľmi rada
kreslí, pozná písmenká je šikovná. K prežívaniu psychologička uviedla, že A. nemala problém, smútok
večer stále pretrváva, je však odkloniteľný, adaptácia prebieha v poriadku. Spomínala staršia sestru T.,
povedala že otca nemá, každú zmienku o otcovi neguje. Sestru má veľmi rada, aj mamu, otca tvrdí že
nemá. Na nových ľudí reaguje pozitívne, keď prišli pracovníčky od komisára, ostala úplne ticho až keď
začali iné deti komunikovať pridala sa aj A.. Laura uvádza že ujo J., má zlú tetu sudkyňu. Po príchode
do zariadenia sa A. uviedla, že sa musí opýtať maminky či sa môže rozprávať s tetou. Zástupcovia
komisára uviedli, že A. sa s nimi po rozpačitom začiatku správala bezprostredne, rozprávala veľa o
sestre, v zariadení sa cíti dobre. Uviedla že maminka jej chýba, tiež ujo J. je zlý aj zlá sudkyňa je, to
A. opakuje často, tiež uviedla že ujo J. ich okradol, zobral im peniažky a preto musia bývať v Trenčíne.
Nadviazala vzťah s terapeutickým psom, čo je veľmi dobré. Žiadna zmienka o epileptických záchvatoch
nebola, pitie z fľašky môže byť aj reakcia na akútnu stresovú situáciu. Ďalej uviedli, že sa ich A. pýtala
či sú dobré alebo zlé tety. A. uviedla, že je v zariadení spokojná a má sa dobre. Zástupkyňa S. uviedla,
že spolupracujúca pediatrička sa radila s neurologičkou, ktorá odporučila vynechať večernú dávku,
potom sa dávala len jedna tabletka, teraz aktuálne už túto liečbu neberie. A. sa neprejavuje úzkostne,
nemuseli jej podať ani tabletky na upokojenie. Maloletá bolesť chrbta negovala od prvej chvíle, matka
uviedla, že bolesti chrbta pred výkonom boli. Zástupkyňa S. uviedla, že starostlivosť matky o dieťa bola
primeraná, dieťa je na matku naviazané. Na žiadosť matky bolo matke povedané aký mala A. včera
denný program. Matka uviedla že dieťa jej bolo odňaté bez dokladu od súdu, bez jej prítomnosti. Od
pani riaditeľky zo škôlky má informáciu že dieťa pri preberaní nebolo v poriadku, dieťa hovorilo, že chce
ísť s maminkou domov, uviedla matka. Podľa názoru matky sa potvrdilo, že A. má dobrý spánok. Čo
sa týka prehĺtania odkázala na správu v súdnom spise. Matka si myslí že pitie z fľaše nie je vhodné
pre zuby maloletej. Pracovníčky S. uviedli, že maloletá to čo pozná vypije aj z pohára, to čo nepozná
pije s fľaše. Ďalej uviedli, že dieťa nepozná farby, nevie opozitá, napr. citrón je kyslý čo je sladké. Zo
dňa na deň sa ale dieťa zlepšuje, čiže je možné že je to súčasť regresu. Matka uviedla, že malá pila
kakao. Podľa pozorovaní zástupkýň CDR bolo dieťa pripravené odpovedať a reagovať až po schválení
matkou. Matka má podozrenie že pri výsluchu sudkyňou sa za zatvorenými dverami udialo niečo, z
čoho by malú mohol bolieť chrbát. Matka uviedla že malej nepovedala, kto je jej otec, lebo chodil na
stretnutia agresívny a sám si mal vytvoriť vzťah. Keď okolo jedného roka hľadala otca, nebol otec
prítomný. Po mesiaci to vzdala a viac som jej vzťah s otcom nebudovala. Matka žiadala správy od
lekárky, ktoré nedostala, uviedla, že dieťa zaspávalo s ňou, je na to zvyknuté. Čo sa týka epileptických
záchvatov, dochádzalo k nim, keď chodil agresívny otec na stretnutia. Otec uviedol, že je veľmi rád a
súhlasí s tým, že A. bola umiestnená v zariadení. Požiadal o pomoc pri zoznamovaní sa s dieťaťom,
lebo stratil 6 rokov. Poďakoval za to, že boli vysadené lieky. Otec uviedol, že s malou nebol nikdy sám.
Uviedol, že bude s pracovníčkami spolupracovať a bude súčinný pri opatreniach. Otec sa pýtal matky,
prečo mu nehovorí otec, matka uviedla že otec si mal urobiť vzťah sám. Zo záveru správy vyplývajú
nasledovné opatrenia orgánu SPODaSK: pokračovať v podpore maloletej v súlade so sociálnym plánom,
najmä formou podporných rozhovorov a primeranej komunikácie o jej aktuálnom prežívaní a potrebách.
V spolupráci s odbornými pracovníkmi plánovať a realizovať bezpečný a primeraný kontakt maloletej
s matkou a otcom, a to s využitím dostupných foriem komunikácie (videohovory, listy, prípadne iné
vhodné formy kontaktu); pripraviť matku na kontakt s maloletou prostredníctvom odborných rozhovorov
so psychológom, so zameraním na podporu citlivého a bezpečného priebehu vzájomného kontaktu a
na rešpektovanie aktuálnych potrieb maloletej; realizovať monitorované kontakty maloletej s matkou,
podľa aktuálnej situácie a potrieb maloletej formou videohovorov a osobných kontaktov za prítomnosti

odborného pracovníka; maloletému dieťaťu primeraným a citlivým spôsobom sprostredkúvať informácie
o otcovi, pričom rešpektovať jej aktuálny odmietavý postoj a postupovať s ohľadom na jej psychický
stav, vek a individuálne potreby; postupne pripravovať maloletú na prípadný osobný kontakt s otcom, a
to v spolupráci s odbornými pracovníkmi a s prihliadnutím na jej aktuálne prežívanie, potreby a mieru
pripravenosti na takýto kontakt. Otec vyjadril súhlas s navrhovanými opatreniami. Uviedol, že ide na
rodičovskú dovolenku s jeho 17 mesačným synom, aby mal viac času a bol flexibilný, lebo práca mu to
inak veľmi neumožňuje. Matka dala pracovníčkam hračky a obľúbenú podušku maloletej a tiež v obálke
striebornú náušničku s odkazom že ju maminka ľúbi. Video hovor bol naplánovaný na stredu 23.9.2026
o 16:00 hod.
15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
19. Neodkladné opatrenie v sporových konaniach podľa Civilného sporového poriadku môže súd zrušiť
len na návrh. Súd na takýto návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
20. Na rozdiel od konania sporového, v mimosporovom konaní je možné neodkladné opatrenie zrušiť
aj bez návrhu v prípade, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Neodkladné opatrenie nariadené podľa § 367 CMP súd zruší, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O návrhu na zrušenie takéhoto neodkladného opatrenia rozhodne
súd do desiatich dní od jeho doručenia (ods. 7 a 8 § 367 CMP).
21. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade aktuálne nie sú naplnené zákonné
podmienky pre zrušenie aktuálne platnej neodkladnej úpravy, na základe ktorej sa maloletá aktuálne
nachádza v dočasnej starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. S maloletou, ktorá vykazuje
predbežne známky významného sociálneho zanedbávania v predchádzajúcom výchovnom prostredí
u matky, sú vykonávané aktívne opatrenia sociálnoprávnej ochrany smerujúce k včasnej náprave jej
vážneho ohrozenia v zdravom psycho-sociálnom vývoji, osvedčenie ktorého stavu viedlo k nariadeniu
neodkladnej úpravy, zrušenie ktorej sa matka domáha návrhom v tomto konaní. Argumenty matky
procesného charakteru budú predmetom odvolacieho prieskumu v rámci odvolacieho konania proti
nariadenej neodkladnej úprave na základe opravného prostriedku, ktorý matka v zákonnej lehote včas
proti neodkladnej úprave podala. V danom prípade súd musí postupovať podľa § 367 ods. 7 CMP - teda
skúmať, či sa zmenili pomery alebo odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
V posudzovanej veci však matka súdu neosvedčila, že došlo k zmene pomerov, alebo odpadnutiu
dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Hoci matka tvrdí, že dieťa v zariadení
sa u dieťaťa prejavil regres, prejavy dieťaťa nezodpovedajúce veku (pitie mlieka, či neznámych
tekutín z fľaše) nemožno v tomto štádiu konania dávať do priamej príčinnej súvislosti s vplyvom
režimu ústavného zariadenia na maloletú. Naopak, môžu byť práve prejavom predchádzajúceho
sociálneho zanedbávania dieťaťa, spoločne s výraznou poruchou reči, ktoré dieťa vykazovalo v čase
nariadenia neodkladnej úpravy, pričom uvedené (psychický stav dieťaťa) je aktuálne o.i. predmetom
znaleckého dokazovania, ktorému je i dieťa podrobované v konaní vo veci samej o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, pričom súvisiace úkony (komplexné vyšetrenie dieťaťa, vrátane
observácie interakcií s každým z rodičov s vylúčením akýchkoľvek potenciálnych nežiadúcich vplyvov
na dieťa) môže práve nerušene prebehnúť v chránenom prostredí zariadenia, resp. v spolupráci
s ním. Súd už pri pristúpení k neodkladnej úprave dôsledne zvažoval najlepší záujem maloletej
a to vyvažovaním jeho jednotlivých aspektov, t. zn. tak potrebnej stability výchovného prostredia
a zachovania súrodeneckých a iných dôležitých vzťahových väzieb dieťaťa, pričom prihliadal práve
na zmeny, ktorým matka maloletú vystavovala svojvoľne v období od konca roka 2025, pričom

práve pokojné a predvídateľné prostredie v dočasnej starostlivosti ústavného zariadenia pri súčasnom
pôsobení odborného personálu v úzkej spolupráci s pediatrom má prispieť k stabilizácii stavu dieťaťa,
ktorý sama matka označovala za mimoriadne závažný. Objektivizácia zdravotného stavu dieťaťa
a následné potrebné kroky z hľadiska jeho ďalšieho zdravého psycho-somatického vývoja je tiež jedným
z nevyhnutných predpokladov na komplexné vyhodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa z hľadiska jeho
dlhodobej perspektívy v prebiehajúcom meritórnom konaní. Predmetná neodkladná úprava teda nemá
slúžiť, tak ako si to interpretuje matka k sankcionovaniu rodičov, či k riešeniu ich rodičovského konfliktu.
Súd zdôrazňuje, že ide o neodkladnú úpravu, smerujúcu k zabráneniu ďalšieho prehlbovania závažnej
ujmy, ktorú pre dieťa okrem ostatných osvedčených známok zanedbávania, resp. až istej možnej
formy zneužívania na presadzovanie osobných záujmov matky predstavuje aj pretrvávajúca absencia
akéhokoľvek vzťahu dieťaťa s otcom, ktorého existenciu maloletá neguje a to zarážajúco napriek
kontaktom s biologickým otcom, ku ktorým dochádzalo od útleho veku dieťaťa, avšak v rozsahu a vo
forme, ktoré otcovi de facto bránili vytvoriť si bez intenzívneho výchovného pôsobenia a usmerňovania
matky ako preferenčného rezidenčného rodiča reálny vzťah s maloletou, očakávanie čoho matka
prenáša výlučne jednostranne a nerealisticky na otca, čo opakovane deklarovala aj na prípadovej
konferencii. Práve aktuálne zotrvanie maloletej vo výchovnom prostredí matky pri jej nezmenenom
nastavení bez vylúčenia, resp. potvrdenia reálneho potenciálneho ešte vážnejšieho ohrozenia dieťaťa
prebiehajúcim znaleckým dokazovaním, predstavuje pre maloletú hrozbu v budúcnosti nenapraviteľnej
ujmy na jej zdravom psychickom, sociálnom i fyzickom vývoji. Súd zdôrazňuje, že ide o opatrenie
dočasné, ktoré pravidelne monitoruje, pričom v prípade odpadnutia dôvodov na jeho nariadenie,
resp. dostatočného osvedčenia zmeny pomerov, môže aj sám z úradnej povinnosti s prihliadnutím
na neskôr osvedčený najlepší záujem dieťaťa pristúpiť operatívne k jeho zmene, či zrušeniu. Dieťa
sa v zariadení bez zásadnejších problémov adaptovalo a prosperuje, neprejavuje poruchy spánku,
či úzkostné nastavenie. Nevykazuje zatiaľ žiadne známky epileptickej aktivity popisovanej matkou,
ktorou odôvodňovala nemožnosť riadneho kontaktu s otcom na základe ostatného právoplatného
a vykonateľného meritórneho rozhodnutia súdu, ktoré kontakty mali podľa matky záchvatové stavy
dieťaťa vyvolávať (hoci k nim nikdy plnohodnotne nedošlo). V tomto smere je z hľadiska potrebnej
objektivizácie zdravotného stavu dieťaťa, ktorého závažná neurologická diagnóza bola stanovená
primárne na základe anamnézy uvádzanej matkou, plánované kontrolné vyšetrenie spánkového EEG,
ktoré matka v minulosti napriek odporúčaniu predchádzajúcej neurologičky odmietla. Prebiehajúce
intenzívne opatrenia zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a samotného CDR smerujú k tomu,
aby boli zachované všetky práva dieťaťa, vrátane zachovania citových väzieb s blízkymi vzťahovými
osobami.
22. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v návrhu, keď v aktuálnom čase nezistil,
že by boli splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 7 CMP. Súd
vychádzajúc z osvedčeného obsahu spisu nemôže konštatovať splnenie zákonných predpokladov
uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Konštatuje, že v posudzovanej veci sa nezmenili pomery
medzi účastníkmi konania, existujúce v čase nariadenia neodkladného opatrenia a ani neodpadli dôvody,
pre ktoré súd dňa 04.09.2026 pod sp. zn. 22P/35/2026 pristúpil k okamžitej dočasnej úprave pomerov
účastníkov neodkladným opatrením, zrušenia ktorého sa matka domáha, ktoré podrobne odôvodnil v
písomnom vyhotovení označeného rozhodnutia.
23. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).