Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 41Pc/24/2026 z 28. 4. 2026
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 28. apríla 2026, sp. zn. 41Pc/24/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201350.1
Mestský súd Bratislava II | 41Pc/24/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201350.1 | 2026-04-28 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 1 CMP, § 2 CMP, § 366 CMP, § 58 CMP, § 324 CSP, § 325 CSP, § 326 CSP, § 327 CSP, § 328 CSP, § 329 CSP, § 330 CSP, § 331 CSP, § 67 ZoR, § 71 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3218d7e-ad78-48f1-8deb-52618b4bce41
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201350.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
41Pc/24/2026
1226201350
28. 04. 2026
JUDr. Martina Mésarošová
ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201350.1

Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa, oprávneného z vyživovacej povinnosti: D. D.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XXX/XX, Q. proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné, povinného: D. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, K. Y., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo 17.04.2026 sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava III 10.12.2025 a postúpeným
Mestskému súdu Bratislava II 16.12.2025 domáhal vo veci samej určenia výživného voči jeho synovi,
a to aj spätne k 15.09.2025. Navrhovateľ doručil Mestskému súdu Bratislava II 17.04.2026 vyjadrenie,
ktorého súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o priznanie
výživného voči jeho synovi od 15.09.2025 najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám. Žiadal,
aby mu bolo priznané výživné vo výške životného minima pre dve spoločne posudzované osoby, a to
spôsobom, ktorý bude reflektovať jeho každoročnú pravidelnú úpravu zo strany príslušných orgánov t. j., že odporca by bol povinný do 30.06.2026 platiť aktuálnu sumu životného minima vo výške 482,35
eura mesačne, pričom od 01.07.2026 by sa táto suma automaticky upravila v súlade s jej zákonným
zvýšením, alebo teoreticky aj znížením.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že povinný
sa snaží porovnávať výdavky na právne služby s investíciami do bazéna. Navrhovateľ považuje za
legitímne položiť otázku, či by časť týchto finančných prostriedkov nemohla a nemala byť použitá na
pomoc invalidnému otcovi a jeho manželke, namiesto vedenia zdĺhavých sporov. Povinný má objektívnu
možnosť optimalizovať svoje výdavky v rozsahu niekoľkých stoviek eur mesačne a zároveň si zvýšiť svoj
príjem približne o ďalších 300 eur mesačne, celkovo optimalizovať svoj príjem o 738,78 eura - čo by bol
jeho každomesačný zostatok. V takom prípade preňho nemôže byť vyživovacia povinnosť cca 482 eur
zásahom do jeho základných práv a ohroziť ho na vlastnej existencii. Zároveň je potrebné poukázať na
to, že povinný, jeho matka, sestra a pán Y. vystupujú fakticky ako jeden celok - koordinujú svoje kroky,
podávajú spoločné podania, spoločne komunikujú s orgánmi a pán Y. vystupuje ako ich zástupca. Táto
skupina zároveň disponuje výrazne vyššími finančnými prostriedkami (v súhrne približne 11.000 eur
mesačne), viacerými motorovými vozidlami a nehnuteľnosťami, pričom si môže dovoliť aj nadštandardné
výdavky, ako je napríklad výstavba zapusteného bazéna. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd k týmto
skutočnostiam prihliadol pri hodnotení celkovej životnej úrovne a reálnych možností protistrany. Žiadal,
aby súd prihliadol aj na dôkazné bremeno povinného, teda aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Ak
povinný naznačuje, že invalidita navrhovateľa je sporná alebo účelová, je na ňom, aby takéto tvrdenie
preukázal. Rovnako ak tvrdí, že navrhovateľ je vo veku 61 rokov ,,zdravý a práceschopný, prakticky
ešte mladý remeselník," že pracuje v zahraničí alebo že jeho životná situácia nezodpovedá realite
prezentovanej v podaniach, ide o tvrdenia, ktoré musia byť podložené konkrétnymi dôkazmi, nie iba
domnienkami. Obdobne, ak povinný tvrdí, že sa nachádza vo veľmi nepriaznivej finančnej, zdravotnej

či psychickej situácii, je potrebné, aby tieto tvrdenia riadne preukázal. Navrhovateľ zároveň poukázal na
to, že zo správania pána Y., ako aj zo správania matky povinného a samotného povinného, je možné
pozorovať výrazné prvky závisti. Tá sa neprejavuje len vo vzťahu k samotnej žiadosti navrhovateľa o
výživné na svoju osobu (a súčasne o zníženie výživného na dcéru), ale aj vo vzťahu k akýmkoľvek
formám pomoci, ktoré navrhovateľ a jeho manželka získavajú alebo by potenciálne mohli získať - či
už ide o verejné zbierky, invalidné dôchodky alebo hypotetické sociálne dávky a príspevky zo strany
štátu. Zároveň ide o správanie s nízkou mierou empatie, keďže protistrana ignoruje objektívne zdravotné
a životné okolnosti navrhovateľa a jeho manželky a namiesto pochopenia reaguje znevažovaním a
spochybňovaním ich situácie. Takéto prejavy nevypovedajú o reálnych pomeroch navrhovateľa, ale skôr
o vnútornom nastavení protistrany, ktorá nie je schopná akceptovať, že pomoc môže byť v určitých
životných situáciách legitímna, nevyhnutná a plne v súlade so zákonom. Navrhovateľ zároveň poukázal
na skutočnosť, že sám pán Y. v e-mailovej komunikácii výslovne uvádza, že „prehrávajú" - a to v súvislosti
so znížením výživného na dcéru, s postojom Ústavného súdu, ako aj s tým, že určitá forma vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľovi zo strany syna bude musieť byť podľa zákona o rodine stanovená.
Navrhovateľ už vyčerpal všetky možnosti - snažil sa o pomoc na Slovensku, v Českej republike,
aktuálne rieši situáciu v Spojenom kráľovstve - a napriek tomu sa nachádza v kritickej životnej situácii.
Samotná existencia invalidného dôchodku manželky - dokonca aj v III. stupni (navyše keď nie je isté,
či nebude invalidita za 2-3 mesiace znížená pre úspory štátu) - automaticky neznamená zabezpečenie
dôstojnej životnej úrovne, ani schopnosť zabezpečiť inú osobu. Ak sa priemerný invalidný dôchodok III.
stupňa pohybuje približne na úrovni hranice príjmovej chudoby, resp. ju len tesne presahuje, a zároveň
zaostáva za reálnym rastom miezd v spoločnosti, je zrejmé, že ide o príjem, ktorý slúži primárne na
prežitie samotného poberateľa, nie na zabezpečenie ďalších osôb. V prípade manželky je jej zdravotný
stav je dlhodobo vážny a spojený so zvýšenými nákladmi na liečbu a fungovanie, a navrhovateľov
dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima pre jednu dospelú osobu. Za týchto okolností je
preto nelogické a v rozpera s realitou očakávať, že by manželka bola schopná zo svojho invalidného
dôchodku vyživovať aj navrhovateľa. Práve preto zákon o rodine počíta s tým, že v situáciách, keď'
rodič nie je schopný zabezpečiť si primerané životné podmienky vlastnými silami ani silami manželky,
nastupuje vyživovacia povinnosť detí, aj keď je navrhovateľ ženatý. Navrhovateľ preto zdôraznil, že
nejde o „komfort" ani „nadštandard", ale o základné zabezpečenie dôstojného života, ktoré v jeho prípade
bez pomoci potomkov objektívne nie je možné dosiahnuť.
3. Navrhovateľ k podaniu zo 17.04.2026 pripojil aj listinné dôkazy: repliku navrhovateľa k pojednávaniu
zo 16.03.2026, výzvu Okresného súdu v Karlových Varoch, článok označený ako J. T. W., prvú
stranu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (bez spisovej značky - začiernené), emailovú
komunikáciu, list v anglickom jazyku s prekladom - vysvetlenie rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa,
vysvetlenie, prečo mu nevznikol nárok na dávky v Spojenom kráľovstve, splnomocnenie, výzvu na
upustenie od zneužívania práva a zásahov do osobnostných práv, potvrdenie - žiadosť o rozvod, text
- petícia obcanska-spravedlnost.cz, článok z dennikalarm.cz, pracovnú zmluvu J. D., mzdový výmer
J. D. z 02.09.2024, výpoveď daná J. D. z 08.10.2024, prepis podľa označenia navrhovateľa emailovej
komunikácie, textovú komunikáciu, text - čestné prehlásenie manželky navrhovateľa z 22.03.2026 bez
podpisu,
4. Uznesením z 23.04.2026 č. k. 41Pc/65/2025-805 súd vylúčil na samostatné konanie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 17.04.2026, ktoré sa vedie pod sp. zn. 41Pc/24/2026.
5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s celým obsahom spisu,
vykonal lustráciu v súdnom manažmente a zistil nasledovný skutočný a právny stav:
6. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľ je otcom osoby povinnej platiť výživné.
7. Na tunajšom súde sa vedie konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa: P. D., dcéra navrhovateľa,
nar. XX.XX.XXXX, pod sp. zn. 59Pc/28/2025. Vo veci bol 26.11.2025 vyhlásený rozsudok. Na Okresnom
súde Pezinok sa viedlo konanie pod sp. zn. 51P/32/2023, v ktorom navrhovateľ žiadal okrem úpravy
styku otca s maloletou P. D. aj zníženie výživného na maloletú zo sumy 280 eur na sumu 60 eur mesačne
a matka a aktuálne aj plnoletá P. D. navrhli zvýšenie výživného. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.
k. 51P/32/2023-2436 z 20.10.2025 návrh otca na zníženie výživného na t. č. plnoletú P. D. a aj návrh
matky na t. č. plnoletú P. D. zamietol.

8. Tunajší súd uznesením č. k. 41Pc/67/2025-106 z 09.01.2026 zamietol návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti jeho synovi prispievať
navrhovateľovi na výživu sumou zodpovedajúcou životnému minimu pre dve spoluposudzované dospelé
osoby alebo alternatívne minimálne zodpovedajúcou životnému minimu jednej dospelej osoby, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ
poukazoval na to, že spolu s manželkou J. D. bývajú vo vypožičanom karavane, ktorý im dočasne
poskytli príbuzní manželky. Vlastné bývanie si zabezpečiť nedokážu, pretože nemajú dostatočné príjmy.
Žijú vo Veľkej Británii, nie na základe víz, ale v rámci programu EU Settlement Scheme (EUSS),
čo má znamenať, že vo Veľkej Británii sú v rovnakom postavení, ako keby k Brexitu nikdy nedošlo,
alebo ako keby mali britské občianstvo. Navrhovateľova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 25%, pričom podľa odborného posudku o invalidite bolo navrhnuté pracovné zaradenie: na
pôvodnom pracovisku s uvedením slova „ano." Navrhovateľ tvrdil, že nemá žiadny príjem a jediným
príjmom je invalidný dôchodok jeho manželky 17.493 Kč mesačne + príspevok na ZŤP 900 Kč mesačne,
t.j. spolu 18.393 Kč, t.j. okolo 757 eur. Od roku 2025 podľa vyjadrenia navrhovateľa nie je vôbec
pracovne činný. Súd však lustráciou v obchodnom registri (dostupné na: <https://www.orsr.sk/vypis.asp?
ID=292813&SID=2&P=1>) zistil, že navrhovateľ je konateľom a spoločníkom spoločnosti Natur Electric
s.r.o. (v konaní sp. 39P/117/2020 ešte 23.02.2023 tvrdil, že má príjmy cez svoju spoločnosť cca 600
eur mesačne), ktorá spoločnosť nebola doposiaľ zrušená. Aj v tom súd vidí nejasnosti ohľadom príjmov
navrhovateľa, keď na jednej strane tvrdí, že nemá príjem a na druhej strane je zapísaný ako konateľ
a spoločník obchodnej spoločnosti. Pokiaľ aj spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, uvedené bude
predmetom dokazovania vo veci samej. Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť k t.č. plnoletej P. D.,
nar. XX.XX.XXXX. Podľa tvrdení navrhovateľa mu jeho zdravotné problémy a diagnózy, ktoré rozsiahlo
opísal v návrhu, neumožňujú riadne sa zamestnať a zabezpečiť príjem. Zmienil tiež, že takmer všetky
tieto diagnózy sa u navrhovateľa vyvíjali dlhé roky a mnohé z nich existovali už v období manželstva s
matkou povinného. Jeho syn - povinný je zamestnaný ako vodič električky s platom 1650 eur + príplatky
a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom (§ 67 ods. 2 Zákona o
rodine). Súd vychádzal z tvrdení samotného navrhovateľa, podľa ktorého je ženatý a jeho manželka si
dlhodobo plní vyživovaciu povinnosť aj k nemu. Z obsahu návrhu tiež vyplynulo, že jedným z dôvodov,
pre ktorý žiadal nariadiť neodkladné opatrenie bolo, aby si mohol začať tiež plniť svoju vyživovaciu
povinnosť k manželke. Aj keď súd v žiadnom prípade nespochybňuje a ani nezľahčuje zdravotné
komplikácie navrhovateľa, mal za to, že navrhovateľ neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že by mu jeho
zdravotný stav neumožňoval pracovať, keď z predloženého odborného posudku vyplynula miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, teda invalidita nevznikla a bolo odporučené pracovné
zaradenie na pôvodnom pracovisku. Inými slovami, navrhovateľove tvrdenia o jeho zdravotnom stave
a nemožnosti nájsť si vhodné zamestnanie nekorešpondujú s predloženým odborným posudkom. Ako
uvádzal navrhovateľ, niektoré diagnózy sú dôsledkom ich neliečenia, vyvíjali sa dlhé roky, teda nejde
ani o situáciu, ktorá by nastala náhle a v dôsledku nej prišiel o prácu. Prípadne súdu nebol predložený
dôkaz o tom, že spĺňa zákonné podmienky na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov,
t.j. že je osobou odkázanou na pomoc inej fyzickej osoby so stupňom odkázanosti a pod. Navrhovateľ
tiež uviedol, že sa „pokúša krátkodobo si privyrobiť ako remeselník, pretože inú kvalifikáciu nemá a musí
si zaistiť aspoň základné potreby," avšak už neuviedol príjem z tejto činnosti, avšak je zrejmé, že jeho
základné potreby, najmä výživa, sú zaistené. Nakoľko navrhovateľ nijako neosvedčil dôvodnosť nároku,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného
opatrenia, súd návrh navrhovateľa zamietol. Ako ďalší dôvod zamietnutia návrhu súd uvádza, že pokiaľ
si navrhovateľ vyčíslil mesačné výdavky na sumu 372,50 eura, pozostávajúce z jedla (1 osoba) 148
eur, lieky a doplatky 36 eur, hygiena a drogéria 12 eur, krmivo + stelivo pre mačku (polovica) 20,50
eura, benzín (polovica) 71 eur, plyn do karavanu (polovica) 36 eur, ostatné drobnosti/šetrenie/kultúra
(polovica) 9 eur, výživné dcére 40 eur - podľa rozsudku 280 eur, tak z manželkinho príjmu 18.393 Kč,
t.j. okolo 757 eur sú pokryté nevyhnutné výdavky na výživu navrhovateľa. Ak by sa uvedená suma
372,50 eura vynásobila dvomi (navrhovateľ a manželka), dospeli by sme k sume 745 eur, teda zo sumy
757 eur zostane 12 eur. Dokonca celková suma výdavkov za dve osoby podľa vyjadrenia navrhovateľa
predstavuje nižšiu sumu, približne 705 eur. Súd k uvedenému poznamenáva, že výdavok na krmivo a
stelivo pre mačku 2x po 20,50 eur, t.j. 41 eur nie je výdavkom, ktorý je potrebný nevyhnutne vynaložiť,
avšak uvedené svedčí o možnosti navrhovateľa a jeho manželky vynaložiť finančné prostriedky z ich
zdrojov aj na nie takýto odôvodnený náklad. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že nedisponuje
žiadnymi úsporami alebo majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť, súčasne uviedol, že v minulosti sa
vzdal svojho spoluvlastníckeho podielu na byte v prospech potomkov, avšak ani toto tvrdenie nebolo

nijak osvedčené. Ďalej už ani neozrejmil o aký byt v Prahe ide, keď iba pri daroch od rodičov manželky
uviedol, že do nového bytu v Prahe v roku 2021 im zabezpečili závesnú hojdačku na terasu, teda či
ide o byt vo vlastníctve jeho manželky alebo išlo iba o prenájom bytu. Rodičia manželky navrhovateľa
ju finančne podporujú, čo tvrdil navrhovateľ a doložil prehľad pohybov (skoro každý mesiac), prípadne
im poskytovali vecné dary alebo krátke wellness pobyty. súd za to, že v konaní nemal za osvedčené
splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, preto
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd nemal v danom prípade osvedčené, že by výživa
navrhovateľa bola ohrozená a navrhovateľ bol vystavený nebezpečenstvu, ktoré by odôvodňovalo
nevyhnutnosť úpravy vyživovacej povinnosti zo strany syna navrhovateľa neodkladným opatrením.
9. Konanie vo veci samej - o určenie výživného pre rodiča sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn.
41Pc/65/2025 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.
10. Z obchodného registra (verejne prístupné) súd zistil, že navrhovateľ je konateľom a jediným
spoločníkom spoločnosti Natur Electric s.r.o. so sídlom Rudava 2271/47
Malé Leváre 908 74, IČO: 47 533 625.
11. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), podľa tohto zákona súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.
15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
25. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním
bolo neodkladné opatrenie nariadené.
26. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
27. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
28. Podľa § 67 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí (ods. 1). Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a
poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičom (ods. 2).
29. Podľa § 71 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť (ods. 1). Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom (ods. 2).
30. V danom prípade ide o konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, ktoré konanie upravuje
CMP za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného
režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CSP „niektoré ustanovenia o
neodkladných a iných opatreniach súdu" je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká
neodkladných opatrení v mimo sporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu
neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje
príslušné ustanovenia oboch procesných kódexoch.
31. Účelom neodkladného opatrenia v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou je neodkladná úprava
pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí
súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní
skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním neodkladného opatrenia bolo potrebné preukázanie
nároku v procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi neodkladným opatrením a konečným
rozhodnutím. Jeho nariadenie je možné v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd môže nariadiť aj také
neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Z návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia musia byť zrejmé podmienky dôvodnosti nároku, opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
32. Z citovaného ustanovenia § 66 Zákona o rodine vyplývajú základné podmienky vzniku vyživovacej
povinnosti detí k rodičom, a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa
samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov. Táto povinnosť vzniká, ak sú naplnené zákonné
podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Vyživovacej
povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a vyživovacia
povinnosť k rozvedenému manželovi. Za splnenia zákonných podmienok oprávnenými subjektmi sú
obaja žijúci právni rodičia dieťaťa. Obligatórnou zákonnou podmienkou je potreba na strane rodičov.
Ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorí si na základe svojich príjmov,

či už dávok sociálnej pomoci, alebo zárobku, nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb.
Zároveň si tento stav nevyhnutne (naliehavo) vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí.
Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno
zaťažuje navrhovateľa. Je prirodzenou požiadavkou, že vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k rodičom si
majú plniť všetky deti. Podmienky u jednotlivých detí môžu byť rôzne. Vyživovacia povinnosť sa na
základe zákonných kritérií posudzuje u každého dieťaťa osobitne, avšak s prihliadnutím na možnosti a
schopnosti ostatných detí.
33. V rámci neodkladných opatrení možno nariadiť deťom platenie výživného v nevyhnutnej miere, a to
v zmysle § 366 CMP a určenie výšky výživného bude predmetom ďalšieho konania vo veci samej. Z
citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne
odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah
meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných
osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, či povinný je schopný platiť a v akej výške.
Zároveň z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva za splnenia akých podmienok môže
súd nariadiť neodkladné opatrenie. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania.
Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná výlučne
na úvahu súdu, súčasne je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre
účastníkov nariadením neodkladného opatrenia.
34. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa a vyhodnotení skutkových tvrdení v ňom obsiahnutých, ako aj
lustráciou v súdnom manažmente a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako navrhovateľ
žiadal, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné podmienky nevyhnutné pre vyhovenie návrhu.
35. Navrhovateľ v návrhu dôvodil, že povinný (syn navrhovateľa) disponuje finančnými prostriedkami,
pričom ich časť môže byť použitá na pomoc invalidnému otcovi a jeho manželke. Mal za to, že povinný
má možnosť zvýšiť svoj príjem a optimalizovať svoje výdavky tak, aby pre neho nebolo problematické
prispievať na výživu navrhovateľovi a jeho manželke vo výške 482,35 eura, a to od 15.09.2025. Tvrdenia
povinného o tom, že sa nachádza vo veľmi nepriaznivej finančnej, zdravotnej či psychickej situácii,
považoval navrhovateľ za nepreukázané. Navrhovateľ naopak poukazoval na to, že je invalidný.
36. Súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že by mu jeho zdravotný
stav neumožňoval pracovať, súdu nebol predložený dôkaz o tom, že spĺňa zákonné podmienky na
poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov, t. j. že je osobou odkázanou na pomoc
inej fyzickej osoby so stupňom odkázanosti a pod. Navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku ako
aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného
opatrenia, preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhal, aby súd ešte pred rozhodnutím vo veci samej uložil povinnému povinnosť prispievať
mu na výživu v požadovanom rozsahu 482,35 eura mesačne od 15.09.2025. Takýto návrh však
nespĺňa základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto mu nemožno
vyhovieť. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný
inštitút, ktorého účelom nie je prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ale dočasne upraviť pomery
účastníkov len vtedy, ak je to bezprostredne potrebné, najmä z dôvodu hroziacej ujmy alebo potreby
bezodkladnej úpravy právnych pomerov. Tomuto účelu zodpovedá aj dôkazné bremeno zaťažujúce
výhradne navrhovateľa - navrhovateľ je povinný aspoň hodnoverne osvedčiť rozhodujúce skutočnosti,
teda existenciu nároku, ako aj naliehavosť jeho dočasnej úpravy. Predovšetkým, navrhovateľ neosvedčil
existenciu svojho nároku na výživné v rozsahu, v akom sa ho domáhal. Jeho podanie malo prevažne
polemický, hodnotiaci a argumentačný charakter vo vzťahu k osobe povinného a ďalších osôb (napr.
zástupcu povinného), avšak absentujú v ňom konkrétne formulované a dôkazmi podložené skutkové
tvrdenia, ktoré by umožňovali súdu urobiť aspoň predbežný záver o dôvodnosti uplatneného nároku.
Navrhovateľ nepredložil relevantné listinné dôkazy preukazujúce jeho aktuálny príjem, výšku jeho
dôchodku, rozsah jeho nevyhnutných výdavkov, ani celkovú majetkovú situáciu. Rovnako neosvedčil
ani to, že nie je schopný zabezpečiť si svoje základné životné potreby vlastnými silami. Osobitne
treba zdôrazniť, že navrhovateľ síce opakovane poukazuje na svoju nepriaznivú zdravotnú situáciu a
invaliditu, avšak tieto tvrdenia nijakým spôsobom hodnoverne neosvedčil. K návrhu nepripojil aktuálne
lekárske správy, rozhodnutia príslušných orgánov o priznaní invalidity, ani iné relevantné podklady,

z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o jeho zdravotnom stave, pracovnej neschopnosti alebo
obmedzenej schopnosti zabezpečovať si príjem, resp. bez osvedčenia toho, či od času rozhodnutia
o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nastala nejaká zmena. Samotné
tvrdenia navrhovateľa, bez ich podloženia objektívnymi dôkazmi, nemôžu postačovať pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Jeho tvrdenia o údajne vysokých príjmoch povinného, jeho rodiny či tretích
osôb, ako aj o ich majetku a životnej úrovni, majú prevažne hodnotiaci charakter, pričom nie sú podložené
konkrétnymi dôkazmi. Navrhovateľ vychádzal z vlastných domnienok a subjektívnych hodnotení, ktoré
nemožno považovať za osvedčenie rozhodujúcich skutočností.
37. Súd v konaní o neodkladnom opatrení nemôže vychádzať z nepodložených tvrdení o
„koordinovanom postupe" viacerých osôb či o ich údajnom spoločnom príjme. Podstatná časť návrhu
navrhovateľa je venovaná polemike s tvrdeniami povinného, hodnoteniu jeho správania, ako aj
subjektívnym úvahám o psychologických motívoch konania povinného a ďalších osôb. Takéto tvrdenia,
hoci môžu byť z pohľadu navrhovateľa významné, nie sú právne relevantné pre posúdenie splnenia
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení nie je priestorom
na riešenie osobných sporov, hodnotenie charakterových vlastností účastníkov ani na posudzovanie
ich vzájomných vzťahov v rovine subjektívnych pocitov. Rozhodujúce sú výlučne konkrétne, právne
významné skutkové okolnosti, ktoré však v návrhu absentujú alebo nie sú osvedčené. Zásadným
nedostatkom návrhu je aj absencia osvedčenia naliehavosti požadovanej úpravy pomerov. Navrhovateľ
síce všeobecne uvádza, že sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii, avšak nekonkretizuje, v čom
spočíva bezprostredná hrozba ujmy, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného
opatrenia. Neuvádza napríklad, že by bol bez prostriedkov na zabezpečenie základných životných
potrieb v aktuálnom období, že by mu hrozila strata bývania, nedostatok prostriedkov na stravu alebo
zdravotnú starostlivosť, ani nepredkladá dôkazy, ktoré by takýto stav osvedčovali.
38. Z obsahu návrhu tiež vyplýva, že navrhovateľ sa domáha priznania výživného spätne od 15.09.2025,
čo svojou povahou smeruje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, nie k dočasnej úprave pomerov.
Neodkladné opatrenie však nemôže slúžiť ako prostriedok na predčasné priznanie nároku v plnom
rozsahu, najmä ak tento nárok nebol ani len osvedčený. V konaní o neodkladnom opatrení je primárne
na navrhovateľovi, aby osvedčil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v návrhu. Nemožno vyhovieť návrhu
len na základe toho, že povinný nepreukázal opak tvrdení navrhovateľa. Zhrnúc uvedené, navrhovateľ
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil svoj zdravotný stav ani tvrdenú invaliditu,
neosvedčil svoju nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, existenciu nároku v uplatnenom rozsahu,
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov a svoje podanie z veľkej časti založil na právne nerelevantných
tvrdeniach. Za tejto situácie nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
39. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ na účely nariadenia neodkladného opatrenia
neosvedčil dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov konania takými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali to, že výživa navrhovateľa je ohrozená, nakoľko navrhovateľ je
ženatý - vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Naviac navrhovateľ neodkladným opatrením žiadal priznať sumu zodpovedajúcu životnému minimu
pre dve spoluposudzované dospelé osoby obdobne ako vo veci samej, aj keď vzhľadom na § 366
CMP výživné nariadené neodkladným opatrením súd určuje len v nevyhnutnej miere a má ním byť
zabezpečené uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby.
40. Poukazujúc na uvedené mal súd za to, že v konaní nemal za osvedčené splnenie zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.
41. V závere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje vec samu. V konaní
vo veci samej, ktoré je vedené pod sp. zn. 41Pc/65/2025 súd vykoná dôkazy za účelom prešetrenia
a vyhodnotenia pomerov na strane oboch účastníkov, dôsledne preskúma potreby navrhovateľa a
schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné, oboznámi
sa s rozhodnutím vo veci návrhu navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k dcére a až po
vykonanom dokazovaní vo veci rozhodne.

42. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).