Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 11P/55/2026 z 26. 6. 2026 Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 26. júna 2026, sp. zn. 11P/55/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201296.2 Mestský súd Bratislava II | 11P/55/2026 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201296.2 | 2026-06-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 1 CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 111 ods. 1 CSP, § 111 ods. 3 CSP, § 114 CSP, § 116 ods. 1 CSP, § 116 ods. 2 CSP, § 122 CSP, § 325 CSP, § 363 CSP, § 334 CSP, § 339 CSP, § 52 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/205b9c05-bd42-4daa-9fec-c7e40e4e56bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201296.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 11P/55/2026 1226201296 26. 06. 2026 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201296.2 Uznesenie 11P/55/2026 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar. XX.X.XXXX, obaja štátni občania D. E., F. G. D. H. G., obe zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: I. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka D. E. G. F., trvale bytom J. K. L. XX, L., právne zast.: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, a otca: M. L. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan D. H. G. G. F., bytom N. XX, L., právne zast.: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO: 42 254 396, v konaní na návrh otca o zrušenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 11P/55/2026 I. Súd návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025 z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania odôvodnenie: 11P/55/2026 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2026 sa navrhovateľ – otec maloletých detí domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025. 2. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že Mestský súd Bratislava II, uznesením č. k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025 (ďalej ako „uznesenie“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi priblížiť sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd ďalej otca poučil, že nariadené neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší v prípade, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj o tom, že otec môže podať žalobu vo veci samej voči matke, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Otec sa o predmetnom neodkladnom opatrení sa dozvedel až z podania matky zo dňa 09.03.2026, ktoré adresovala do konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 12CoPno/2/2026. Otec sa tak dozvedel o tom, že má opäť zákaz priblíženia ku deťom až po uplynutí takmer troch mesiacov od vydania rozhodnutia. Následne sa otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 11P/163/2025 oboznámil s jeho kompletným obsahom. Na základe tohto zistenia dospel k záveru, že doručovanie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj samotného uznesenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, prebehlo nesprávnym, neúčinným, nezákonným a zmätočným spôsobom. Súd doručoval uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia na adresu D. XX I. K., ktorú mal otec evidovanú ako adresu pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že mal preukázanú vedomosť o tom, že sa otec na tejto adrese dlhodobo nezdržiava. Súd následne pristúpil aj k doručovaniu uznesenia na adresu N. XX, L., pričom otec túto adresu uvádzal v záhlaví každého jedného podania, od momentu kedy sa na nej pravidelne zdržiaval, a to približne od júla 2024. Obe zásielky sa však súdu vrátili s poznámkou „adresát neznámy“, čo jednoznačne preukazuje, že doručovanie na uvedené adresy bolo objektívne neúspešné a nemohlo viesť k riadnemu doručeniu písomnosti. Okrem toho otec uvádza, že na adrese N. XX I. L. má riadne označenú poštovú schránku svojím menom - M. A.. Nerozumie preto, ako je možné, že sa zásielka vrátila súdu s poznámkou „adresát neznámy“. Takýto postup otec považuje za nesprávny, keďže podľa jeho názoru nedošlo ani k riadnemu pokusu o doručenie zásielky. Z uvedeného dôvodu má otec za to, že doručovanie neprebehlo v súlade s príslušnými právnymi predpismi, čím došlo k zásahu do jeho procesných práv, najmä práva na riadne oboznámenie sa s obsahom zásielky a možnosť na ňu v zákonnej lehote reagovať. Napriek týmto skutočnostiam súd nevyvinul dostatočné úsilie ani na zabezpečenie účinného doručenia rozhodnutia. Súd síce kontaktoval kolízneho opatrovníka a probačného úradníka za účelom zistenia pobytu otca, avšak nevyužil ďalšie dostupné, efektívnejšie prostriedky. Súd predovšetkým nekontaktoval právneho zástupcu otca, ktorý ho dlhodobo a kontinuálne zastupuje v súdnych konaniach už od roku 2017. Tento právny zástupca bol súdu z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti nepochybne známy, pričom v obdobných prípadoch súd štandardne postupoval tak, že JUDr. Ivanu Zmekovú, PhD., bezodkladne kontaktoval za účelom overenia zastúpenia v prípadnom novom. V rámci tohto konania tak súd týmto spôsobom nepostupoval. Súd mal k dispozícii aj iné efektívne možnosti komunikácie s otcom, ktoré však z neznámych dôvodov nevyužil, napríklad jeho e-mailovú adresu, prostredníctvom ktorej ho súd v iných právnych veciach bežne kontaktoval. Napriek existencii tejto zaužívanej komunikačnej praxe súd otca o predmetnom konaní nijako neinformoval, čím došlo k obmedzeniu jeho možnosti včas reagovať a uplatniť svoje procesné práva. Uvedeným postupom súd nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť reálne a účinné doručenie rozhodnutia, čím otcovi znemožnil oboznámiť sa s obsahom uznesenia a uplatniť svoje procesné práva, najmä právo podať riadny opravný prostriedok. Súd nevykonal ani opakované doručenie uznesenia na adresu, ktorú mu dňa 09.02.2026 opakovane potvrdil kolízny opatrovník a probačný úradník. Okrem toho predmetné rozhodnutie zároveň uviedlo otca do právne neudržateľnej situácie, keďže sa mohol bez svojej vedomosti dopustiť konania, ktoré by bolo následne hodnotené ako porušenie povinnosti uloženej mu súdom, o ktorej však otec bez svojho pričinenia nebol riadnym spôsobom zo strany súdu, matky, či kolízneho opatrovníka ani len informovaný. Súd doručoval uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia otcovi dňa 03.02.2026 na adresu D. XX, K.. Predmetná zásielka sa súdu vrátila dňa 05.02.2026 s poznámkou „adresát neznámy“, hoci mal v konaní preukázané, že sa na uvedenej adrese otec dlhodobo nezdržiaval. Napriek tejto skutočnosti súd v uvedený deň uplatnil fikciu doručenia, v dôsledku čoho považoval uznesenie za doručené, čím nadobudlo vykonateľnosť a zároveň začala plynúť lehota na podanie odvolania. Následne však súd, napriek tomu, že už vychádzal z účinkov fikcie doručenia uznesenia, pristúpil dňa 09.02.2026 k doručovaniu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia formou zverejnenia oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli a webovom sídle súdu. Takýto postup súdu je vnútorne rozporný a zmätočný. Pokiaľ súd vychádzal z toho, že uznesenie bolo účinne doručené fikciou v zmysle § 331 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa návrh doručuje ostatným stranám spolu s uznesením, neexistoval dôvod na dodatočné doručovanie návrhu formou verejnej vyhlášky. Zvolený postup súdu tak fakticky kombinuje dva odlišné režimy doručovania - doručovanie do vlastných rúk s uplatnením fikcie doručenia a doručovanie verejnou vyhláškou podľa § 116 ods. 2 CSP - bez splnenia zákonných podmienok pre ich použitie, čím dochádza k procesnej neprehľadnosti a zmätočnosti konania. Uvedený rozpor je o to výraznejší, že súd najskôr pristúpil k doručovaniu samotného uznesenia a až následne doručoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia formou verejnej vyhlášky, teda v rozpore so zákonným postupom predpokladajúcim ich doručenie súčasne. Takýto postup zároveň preukazuje, že samotný súd nemal jasno v tom, či bolo doručenie uznesenia účinné, čo ďalej spochybňuje správnosť uplatnenej fikcie doručenia. Okrem toho otec uvádza, že v čase doručovania rozhodnutia sa nenachádzal ani na území Slovenskej republiky, nakoľko bol od 04.02.2026 do 10.02.2026 krátkodobo odcestovaný v zahraničí. V prípade, ak by aj otcovi bola zásielka doručená do poštovej schránky, nestihol by si ju ani len vyzdvihnúť v odbernej lehote, nakoľko aj túto súd neprimerane skrátil len na tri dni. Otec tak žiada, aby súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k uzneseniu č.k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025, a zabezpečil riadne a účinné doručenie predmetného uznesenia na adresu právneho zástupcu otca, čím mu bude umožnené efektívne uplatniť jeho procesné práva, najmä právo podať odvolanie. V prípade, ak súd nebude prihliadať na námietky otca súvisiace so zmätočným a nezákonným doručovaním uznesenia a nezruší doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, otec má za to, že vzhľadom na uvedené zásadné skutočnosti, je potrebné predmetné uznesenie súdu, ktorým bol uložený zákaz otca priblížiť sa k maloletým deťom, v zmysle § 363 CMP zrušiť, nakoľko predmetným uvedeným neodkladným opatrením súd zakázal otcovi priblížiť sa k jeho maloletým deťom na základe dôvodov, ktoré nikdy ani reálne neexistovali, len na základe výlučne matkiných tvrdení, ktoré siahali do rokov 2017 a 2019 (čo rozhodne neodôvodňuje bezodkladnosť potreby úpravy pomerov). Súd nariadil neodkladné opatrenie údajne z dôvodu možnosti ohrozenia „duševnej integrity“ detí otcom, pričom z predchádzajúcich súdnych spisov mal preukázané, že deti prechádzali dlhotrvajúcim a traumatizujúcim rozvodom. Súd taktiež odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že deti mali byť traumatizované rodičovským únosom do O. v roku XXXX. Svoje odôvodnenie ďalej oprel o ním deklarovaný záver v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/94/2024, a to, že je pre deti dištančná forma styku s otcom postačujúca. Uvedené v žiadnom prípade nemôže byť relevantným dôvodom na tak závažný zásah, ku akému pristúpil svojim rozhodnutím súd. Okrem uvedeného súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal zo správ psychologičky K. B. osvedčené, že psychický stav maloletých detí je destabilizovaný v dôsledku zrušenia obmedzení otca v trestnom konaní. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení matky a ňou predložených podkladov, ku ktorým sa bez ďalšieho priklonil, a to bez ich riadneho osvedčenia. Konkrétne ide o tvrdenia, že otec sa môže voľne pohybovať v priestoroch, kde sa nachádzajú maloleté deti, a že mal v úmysle tak aj učiniť. Tieto tvrdenia však neboli podložené relevantnými dôkazmi a vychádzali najmä z domnienok matky. Súd svoje závery oprel o skutočnosť, že otec navštívil školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. Otec však zdôrazňuje, že samotná návšteva školského zariadenia nemôže byť bez ďalšieho považovaná za konanie ohrozujúce maloleté deti. Otec je rodičom maloletých detí a má právo informovať sa o ich vzdelávaní a plne participovať aj v školskom prostredí. Návšteva prebehla bez prítomnosti detí a nemala žiadny negatívny dopad na ich integritu. Z uvedeného vyplýva, že súd nesprávne vyhodnotil neutrálne a legitímne konanie otca ako okolnosť nasvedčujúcu ohrozeniu maloletých detí, a to bez existencie konkrétnych a preukázaných skutočností. Zároveň súd vychádzal aj z názoru maloletých detí, ktoré boli takmer celé detstvo odlúčené od otca a pod výlučnom výchovným vplyvom matky. Okrem toho ich názor súd zisťoval približne pred rokom. Takýto podklad však nemôže reflektovať aktuálny stav veci a je v rozpore s požiadavkou bezprostrednosti a naliehavosti, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené skutočnosti spochybňujú existenciu akútnej potreby dočasnej úpravy pomerov a nasvedčujú tomu, že rozhodnutie súdu nebolo založené na dostatočne aktuálnych a relevantných skutkových zisteniach. Súd považoval tvrdenia matky a ňou predložené dôkazy za postačujúce pre tento moment a v tomto štúdiu konania tiež postačujúce na závery o existencii dôvodnej obavy, že otec svojim konaním ohrozí integritu maloletých detí. K takémuto záveru však dospel bez riadneho osvedčenia týchto tvrdení a bez vykonania dostatočného dokazovania. Na tomto základe súd matku ani nevyzval na podanie návrhu vo veci samej a zároveň neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia na konkrétny časový úsek. Neodkladné opatrenie tak bolo nariadené fakticky na neurčitý čas, a to až do odpadnutia dôvodov, ktoré však neboli náležíte preukázané. Takýto postup má za následok, že súd de facto rozhodol spôsobom, ktorý sa svojimi účinkami približuje rozhodnutiu vo veci samej, a to bez vykonania riadneho dokazovania a bez toho, aby boli splnené podmienky pre tak závažný zásah do rodičovských práv otca, ako aj práv detí na rodinný život a v rámci nich na práva detí na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a pravidelný osobný kontakt s otcom. Neodkladné opatrenie má pritom slúžiť výlučne ako dočasný a výnimočný prostriedok, založený na potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, nie ako náhrada meritórneho rozhodnutia, vydaného len na základe matkou deklarovaných skutkových tvrdení. Navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave v trestnom konaní dospel k záveru, že odpadli dôvody pre uloženie zákazu priblíženia otca k maloletým deťom, a preto takéto obmedzenia zrušil. Predmetné uznesenie tak predstavuje odklon od záverov súdu v trestnom konaní, bez toho, aby boli preukázané nové, relevantné a dostatočne závažné skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov a riadne osvedčenie tvrdených skutočností. Podľa otca mu matka takmer v každom vyjadrení, resp. podaní vyčíta, že sa otec podľa vnímania matky sústavne vracia do minulosti a opakovane matku údajne osočuje. Matka vo svojom návrhu deklarovala, že otec nie je schopný žiadnej sebareflexie, pričom toto tvrdenie matky prevzal aj samotný súd, a to bez bližšieho odôvodnenia. Matka tiež otca vo svojom návrhu obviňovala z útočného, pomstychtivého až paranoidného nastavenia a nevraživého správania voči matke, čo matka odôvodňovala tým, že otec mal matku osočovať najpodlejšími obvineniami zo sexuálneho zneužívania maloletých detí, užívania návykových látok, duševnej poruchy a pod. Rovnako tak sa matka vracala aj do obdobia pobytu maloletých detí v O., čím osvedčovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že matka to, čo otcovi vyčíta, vo výsledku robí neustále ona sama - stále sa potrebuje vracať do minulosti, neustále potrebuje poukazovať na seba ako na obeť, a vytvárať negatívny obraz o otcovi pred všetkými inštitúciami, vrátane súdu. Ak potom otec reaguje a bráni sa, je mu to kladené na ťarchu. Vzhľadom na skutočnosť, že otec nemá záujem opätovne sa v tomto konaní vracať k udalostiam z minulosti, nebude podrobne reagovať na všetky skutkové tvrdenia matky, ktoré siahajú až do obdobia roku 2017. Otec považuje za potrebné uviesť len toľko, že matka vo svojom návrhu jednostranne upriamuje pozornosť výlučne na osobu otca a na jeho údajné „nevhodné správanie“, pričom absentuje akákoľvek sebareflexia z jej strany. Rodičovský konflikt medzi rodičmi pritom vznikol najmä v dôsledku dlhodobého obmedzovania styku otca s maloletými deťmi zo strany matky, ku ktorému dochádzalo už od roku 2017. Otec opakovane vyvíjal snahu realizovať styk s maloletými deťmi, vrátane situácií, keď pricestoval zo zahraničia, avšak matka mu v týchto prípadoch krátko pred stretnutím s deťmi oznámila, že styk nie je možné realizovať. Takýto postup nebol ojedinelý, ale predstavoval opakujúci sa spôsob konania, ktorým matka znemožňovala realizáciu styku. Uvedené správanie matky pretrváva aj v súčasnosti, a to aj pri realizácii dištančného styku, keď matka neumožňuje otcovi a maloletým deťom ani základný priestor na súkromnú komunikáciu, telefonáty monitoruje a často je počas nich prítomná v miestnosti. Následne matka selektuje nahrávky a predkladá ich na súd s pozmenenými prepismi a prekladmi, so snahou čo najviac očierniť otca. Otec opakovane upozornil súd na skutočnosť, že matka pravidelne ukončuje telefonický kontakt maloletých detí s otcom presne o 19.30 hod., a to aj v situáciách, keď rozhovor ešte prebieha a maloleté deti majú záujem v komunikácii pokračovať. Deti však nemôžu v hovore zotrvať, keďže zo strany matky dostávajú pokyn na jeho ukončenie. V súčasnosti navyše matka túto činnosť preniesla na maloletého A., ktorý presne o 19.30 hod. prikazuje maloletému C. ukončiť telefonát s otcom. Otec zároveň odmieta tvrdenia matky, ktoré ho vykresľujú ako osobu s neprimeranými alebo paranoidnými postojmi. V predchádzajúcich konaniach predkladal dôkazy na podporu svojich tvrdení, vrátane skutočností týkajúcich sa správania matky, ktoré považoval za relevantné pre posúdenie veci. To, že má matka hraničnú poruchu osobnosti oznámila ona sama otcovi, nebol to jeho výmysel (ako sa snaží navodiť dojem toho času matka). Matka vo svojom návrhu prezentuje výlučne vlastnú interpretáciu situácie, v ktorej sa stavia do pozície obete, pričom opomína širší kontext vzájomných vzťahov medzi rodičmi. Otec však nepovažuje za potrebné opätovne detailne rozoberať minulé udalosti, keďže tieto nie sú pre posúdenie splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúce. Matka vo svojom návrhu uvádza, že vo veci maloletých detí bolo vedených viac ako 35 konaní, pričom ich iniciovanie pripisuje prevažne otcovi. Otec s týmto tvrdením nesúhlasí. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že aj zo strany matky dochádza k opakovanému využívaniu procesných prostriedkov, a to aj v situáciách, ktoré majú len minimálny dopad na výkon rodičovských práv. Príkladom je skutočnosť, že matka podala odvolanie aj proti rozhodnutiu, ktorým bol otcovi rozšírený styk na diaľku s maloletými deťmi len o 15 minút. Uvedené podľa otca naznačuje, že priebeh a množstvo súdnych konaní nemožno jednostranne pripisovať jeho osobe, ale ide o dôsledok dlhodobo konfliktného vzťahu medzi rodičmi a ich rozdielnych postojov k výkonu rodičovských práv a povinností a ako aj dôsledok toho, že matka si maloleté deti privlastnila pod zámienkou vylúčiť otca z ich života. Otec popiera matkou pred súdom deklarovanú „úprimnú“ snahu sa s otcom dohodnúť. Matka nikdy nemala snahu s otcom uzatvoriť rodičovskú dohodu, o čom svedčí jej správanie už od roku 2016, odkedy sa pripravovala na podanie návrhu na rozvod manželstva na Slovensku. Otec absolútne popiera tiež tvrdenie matky o jeho údajnom „mimoriadne agresívnom a nepredvídateľnom správaní“. Otec voči matke nikdy nevystupoval agresívne, nie to ešte mimoriadne agresívne. Matka popisuje rodičovský únos detí do O. a následne aj pobyt v O., ktorý mal deti výrazne traumatizovať. Matka však zabudla dodať, že v čase, keď sa rodina nachádzala v O., tak deti prosperovali, darilo sa im aj v učení a mali rovnocennú starostlivosť od oboch rodičov. Následne matka aj spolu s psychologičkou od návratu detí na Slovensko v nich sústavne živia a sýtia údajnú traumu z únosu a vytvárajú im strach z otca matka dokonca aj prostredníctvom K.. K vyššie uvedenému otec dodáva, že tvrdenia matky, na ktoré súd vo svojom rozhodnutí prihliadal, nemajú aktuálny charakter, ktorý by odôvodňoval potrebu akútnej a bezodkladnej úpravy pomerov. Ide o skutkové okolnosti staré približne deväť rokov, ktoré už boli predmetom iného súdneho konania. Z uvedeného dôvodu nie je možné tieto skutočnosti považovať za relevantný podklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého podstatou je riešenie naliehavej a bezprostrednej situácie. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje aj tým, že matka otca (teda stará matka maloletých detí) sa domáhala úpravy styku starého rodiča s maloletými deťmi. Otec uvádza, že tieto tvrdenia matky absolútne nemajú žiadny súvis s predmetnom neodkladného opatrenia - teda so zákazom priblíženia otca k maloletým deťom. Stará matka podávala návrh na úpravu styku s vnukmi v čase, kedy sa otec nachádzal vo väzbe a snažila sa len udržať väzby maloletých detí na rodinu otca, keďže s otcom nemohli komunikovať, a následne sa domáhala styku s vnukmi, keď nemohla z technických príčin realizovať videohovory cez aplikáciu MS Teams. Otec zároveň poukazuje na to, že v konaní je opakovane hodnotené výlučne jeho údajné správanie, najmä v súvislosti s tvrdeniami o nevhodnom vyjadrovaní sa na adresu matky a jej rodinných príslušníkov, pričom sa neprihliada na širší kontext výchovného prostredia maloletých detí. Maloleté deti sa nachádzajú vo výlučnej starostlivosti matky, a preto nie je možné bez ďalšieho a bez riadneho dokazovania vylúčiť ani vplyv prostredia a samotnej matky na ich postoje a vyjadrenia. Za týchto okolností nie je možné jednostranne pripisovať vzniknutý stav výlučne konaniu otca, ktorý s deťmi trávi minimálny čas, svoj styk realizujú len na diaľku. Otec zároveň poukazuje na to, že matka vo svojom návrhu selektívne cituje časti rozhodnutia tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 11P/94/2024, pričom opomína tie časti, v ktorých sa súd kriticky vyjadroval aj k jej osobe a konaniu. Takýto selektívny prístup skresľuje skutkový stav a neposkytuje súdu objektívny obraz o situácii medzi rodičmi. Ide napríklad o záver súdu, kedy na základe postoja detí a vykonaného dokazovania zaujal stanovisko negatívne aj voči osobe matky, keď uviedol: „Možno však predpokladať, že matka - hoc aj nevedome, svoje obavy na deti prenáša, čo naznačil výsluch psychologičky.“ Na základe uvedeného súd v rozhodnutí apeloval na matku, aby v záujme detí takéto situácie eliminovala a tiež aby neposilňovala verbalizovaním svojich obáv pre K., a to ani prostredníctvom svojho advokáta. Súd vo viacerých bodoch odôvodnenia skonštatoval, že deti majú s otcom vybudovaný silný vzťah. Tunajší súd sa vo svojom rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 11P/94/2024 dokonca stotožnil s argumentom otca o významnej role otca v ich živote (a to aj s prihliadnutím na ich vek). Súd skonštatoval, že otec je pre syna v období puberty hlavným preferenčným bodom pri hľadaní svojej identity. „Dá sa povedať, že najdôležitejší je otec pre syna v období počas školského veku a puberty (dospievania), keď sa formuje sebavedomie, charakter a mužská identita.“ Súd taktiež skonštatoval, že obe deti podľa všetkého v hĺbke srdca túžia po otcovi a byť s ním viac. Matka poukazovala na správy od psychologičky K. B., ktoré opäť len degradujú otca. Na tieto správy však prihliadal aj súd v rámci svojho rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Otec poukazuje na to, že táto správa bola opäť vyhotovená na žiadosť matky a v jej prospech, pričom pôsobí tak, že jednostranne zasahuje do výkonu rodičovských práv otca a snaží sa určovať, ako má otec so svojimi deťmi komunikovať a udržiavať s nimi kontakt (napr. odporúčania smerujúce k monitorovaniu hovorov matkou). Otec podotýka, že psychológ nie je orgánom verejnej moci oprávneným rozhodovať o tom, kto a ako má zasahovať do rodičovského styku, dokonca ani vylúčiť jedného rodiča z oblastí života dieťaťa (napr. športové aktivity, či z osobného styku), obzvlášť za tejto situácie, keď psychologička je výlučne v kontakte s matkou, len od nej čerpá informácie a otca ani len nepovažuje za potrebné kontaktovať. O takýchto prípadných obmedzeniach môže rozhodnúť len súd na základe zákona a riadneho dokazovania. Otec uvedené vníma len ako snahu matky zlegitimizovať jej správanie - a to, že je počas videohovorov prítomná, že tieto videohovory neustále monitoruje a nahráva a deťom hovorí, kedy majú telefonáty ukončiť. Ide o hrubé a neprimerané obmedzenie rodičovských práv a zásah do súkromia detí aj otca, ktorý presahuje rámec odbornej kompetencie psychológa. Okrem vyššie uvedeného otec už niekoľko rokov namieta nestrannosť predmetnej psychologičky, ktorá nevydáva objektívne správy, ale vyhotovuje ich na základe informácii od matky, pričom otcovi odmieta poskytnúť čo i len informácie o maloletých deťoch. Otec preto odmieta zavádzajúce tvrdenie matky, že je to otec, ktorý so psychologičkou nekomunikuje. Práve naopak, psychologička mu neposkytuje žiadne informácie o jeho deťoch. Otec popiera, že by deťom pred kamerou mával rozhodnutím, ktorým boli zrušené jeho obmedzenia voči maloletým deťom. Matka toto tvrdenie nie len že nepreukázala, ani len neosvedčila. Otec maloleté deti len primeraným spôsobom informoval o tom, že došlo k zrušeniu uložených obmedzení, pričom s nimi túto skutočnosť aj citlivo prekonzultoval s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť. Takýto postup nemožno považovať za porušenie akejkoľvek zákonnej povinnosti zo strany otca, ani za snahu o traumatizáciu detí, ako to účelovo tvrdí matka. Naopak, ide o napĺnanie participačných práv maloletých detí, ktoré zahŕňajú aj právo byť primerane informované o skutočnostiach, ktoré sa ich priamo týkajú. Ide opäť len o snahu matky navodiť dojem, že otec maloleté deti ohrozuje svojim nátlakovým správaním, čo však otec popiera. Matka otcovi aj v tomto návrhu vytýka, že sa v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/129/2025 nenechal zastupovať svojou právnou zástupkyňou, ktorá ho zastupuje v iných súdnych konaniach, a z tejto skutočnosti vyvodzuje záver, že otec nie je v skutočnosti ochotný pracovať na zlepšení jeho rodičovských zručností. Otec k tomuto uvádza, že v danom type konania právny poriadok neukladá účastníkom povinnosť obligatórneho právneho zastúpenia advokátom. Ide preto výlučne o jeho procesné právo rozhodnúť sa, či sa v konkrétnom konaní nechá právne zastupovať, prípadne koho si za právneho zástupcu zvolí. Otcovi nemožno klásť za vinu ani to, že sa rozhodol svoje právo na právne zastúpenie v predmetnom konaní nevyužiť, ani to, že si nezvolil konkrétneho právneho zástupcu, ktorého matka vo svojom odvolaní uvádza. Z uvedených skutočností nemožno vyvodzovať záver o akomkoľvek úmyselnom konaní otca smerujúcom k zmareniu výchovného opatrenia. Tvrdenia matky v tomto smere preto nemožno považovať za dôvodné, ale za ďalší prejav jej snahy účelovo interpretovať procesné kroky otca a neopodstatnene ho v konaní diskreditovať. V súvislosti s konaním o uloženie výchovného opatrenia otec poukazuje na bežnú prax súdu v jeho konaniach, keď bol jeho právny zástupca aj v konaní o uložení výchovné opatrenia kontaktovaný zo strany súdu za účelom zistenia, či prevezme právne zastúpenie v tomto konaní. V predmetnom prípade nariadenia neodkladného opatrenia však súd takýto postup nezvolil a právneho zástupcu otca vôbec neoslovil, hoci išlo o tých istých účastníkov a obdobnú procesnú situáciu a najmä návrh, ktorý závažne zasahuje do rodičovských práv otca. Otec si je vedomý toho, že súd nemá zákonnú povinnosť vyzývať právnych zástupcov na vyjadrenie, či prevezmú zastúpenie v konkrétnom konaní. Napriek tomu však poukazuje na to, že v jeho prípade išlo o bežný postup. Využitie tohto postupu by zároveň umožnilo zabezpečiť riadne doručenie písomností prostredníctvom právneho zástupcu, eliminovalo by potrebu opakovaného doručovania na neaktuálne adresy, ako aj potrebu zabezpečovania prekladov, a predovšetkým by umožnilo otcovi reálne sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia a uplatniť svoje procesné práva. Tento postup súdu je o to problematickejší, že v inom konaní medzi tými istými účastníkmi konania súd takýto spôsob komunikácie s právnym zástupcom otca využil, avšak v predmetnej veci od neho bez akéhokoľvek vysvetlenia upustil. Matka hrubo zavádza súd svojim tvrdeniami, že otec má mať údajné vzťahové väzby s ľuďmi v P. G., čím matka deklarovala svoj strach, že by otec opakovane vzal maloleté deti mimo územia SR. Otec netuší odkiaľ má matka takéto informácie, nijako ich ani nepreukázala, avšak otec ich v plnom rozsahu popiera. Ide opäť len o snahu matky navodiť dojem strachu, a to nie len pred deťmi, ale aj pred samotným súdom. Otec ďalej poukazuje na to, že matka vo svojom návrhu používa formulácie, ktoré majú zjavne emotívny charakter a smerujú k vyvolaniu pocitu zodpovednosti súdu za budúci vývoj situácie (položením otázky, či si súd vezme na zodpovednosť retraumatizáciu detí). Takýto spôsob argumentácie však nemožno považovať za relevantný právny argument, keďže rozhodovanie o neodkladnom opatrení musí vychádzať z osvedčenia konkrétnych a aktuálnych skutočností, nie z emotívnych apelov a nátlakov matky na konajúci súd. Z napadnutého rozhodnutia tunajšieho súdu vyplýva, že súd vychádzal nielen z tvrdení matky, ale aj zo skutkových zistení a dôkazov z iných konaní, pričom však neprihliadal na tvrdenia otca a vo svojich záveroch sa priklonil len k tvrdeniam matky. Súd odôvodnil uloženie zákazu priblíženia aj tým, že tvrdenia matky o údajnom ohrozovaní integrity maloletých detí mali byť potvrdené tým, že otec navštívil školské zariadenie, ktoré deti navštevujú. Každý rodič však má právo navštíviť školské zariadenie, ktoré navštevujú jeho deti. V takomto ponímaní by mohol byť každý jeden rodič, ktorý tak učinil, hrozbou pre svoje deti. Otec k tomu uvádza, že ako rodič má rovnaké rodičovské práva ako matka, vrátane práva informovať sa o výchove a vzdelávaní svojich detí. Zároveň poukazuje na to, že päť rokov nemal možnosť osobne navštíviť žiadne zo zariadení, ktoré deti navštevujú, ani sa o nich informovať. Návšteva školského zariadenia preto smerovala výlučne k získaniu informácií o deťoch a prebehla v čase, keď sa deti v škole nenachádzali. Takýmto konaním otec nijako neohrozil maloleté deti ani nezasiahol do ich integrity. Súd napriek tomu otcovi vytýka, že deti na túto návštevu „psychicky nepripravil“. Otec však nerozumie takémuto záveru súdu, keďže deti neboli pri návšteve prítomné a neexistoval dôvod na ich akúkoľvek prípravu. Závery súdu sú v tomto smere vnútorne rozporné. Na jednej strane súd na podnet matky uvádza, že otec deti údajne „zaťažuje“ informáciami o ich možnom stretnutí, na druhej strane mu vyčíta, že deti nepripravil na situáciu, ktorá sa ich bezprostredne ani netýkala. Takýto prístup súdu vyvoláva pochybnosti o logickej konzistentnosti jeho úvah a o primeranosti vyvodených záverov. Ani zo záznamu zo školy nevyplýva, že otec by nejakým spôsobom ohrozoval deti. Z tohoto záznamu je práve evidentné, že otec sa domáhala informácii o deťoch a tiež o tom, ako je možné sa viac zapojiť do školských aktivít z jeho strany, čo mu škola vysvetlila. To, že otec v škole stále tvrdil, že už nemá žiadne obmedzujúce opatrenia voči deťom, svedčí len o tom, že ešte ani dňa 12.03.2026 netušil, že existuje ďalšie rozhodnutie, ktorým mu bol osobný kontakt s deťmi opäť zakázaný. Súd však návštevu školy zo strany otca vyhodnotil negatívne - hoci to nemalo žiadny dopad na maloleté deti. Otec zároveň poukazuje na to, že jeho konanie nezodpovedá tvrdeniam matky, podľa ktorých má byť voči maloletým deťom neempatický. Ak by tomu tak bolo, po zrušení všetkých obmedzení v trestnom konaní by bezodkladne vyhľadal maloleté deti a usiloval by sa o osobný kontakt bez ohľadu na ich aktuálny psychický stav. Otec tak však vedome nepostupoval. Naopak, prihliadal na prežívanie maloletých detí, ako aj na skutočnosť, že sa s nimi dlhodobo osobne nestretol, a preto sa obrátil na súd s cieľom dosiahnuť obnovenie kontaktu zákonným, primeraným a postupným spôsobom. Uvedené konanie svedčí o snahe otca rešpektovať potreby maloletých detí a postupovať voči nim citlivo a zodpovedne. Súd v predmetnom uznesení uvádza, že nariadeným neodkladným opatrením dochádza „len“ k obmedzeniu fyzického kontaktu otca s maloletými deťmi, a preto nejde o neprimeraný zásah do jeho práv. Otec s uvedeným záverom súdu nesúhlasí. Obmedzenie osobného kontaktu rodiča s maloletými deťmi predstavuje zásah do samotnej podstaty rodičovských práv ako aj práva na rodinný život. Fyzický kontakt je pritom kľúčovým predpokladom pre budovanie a udržiavanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, najmä v situácii, keď medzi nimi dlhodobo nedochádzalo k osobnému stretávaniu. Takýto zásah preto nemožno bagatelizovať ako „len“ obmedzenie fyzického kontaktu, keďže jeho dôsledkom je faktické znemožnenie obnovy a rozvoja vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Za daných okolností, keď neboli osvedčené konkrétne a aktuálne skutočnosti odôvodňujúce bezprostrednú potrebu takéhoto zásahu, je nariadené neodkladné opatrenie neprimerané a práve výrazne zasahujúce do rodičovských práv otca. Otec zároveň poukazuje na skutočnosť, že s maloletými deťmi sa osobne nestretol už približne päť rokov. Za tejto situácie má obmedzenie osobného kontaktu obzvlášť závažné dôsledky, keďže fakticky znemožňuje obnovenie a rozvoj vzťahu medzi rodičom a deťmi. Nariadením neodkladného opatrenia tak súd nielenže neodstránil existujúci stav dlhodobej absencie osobného kontaktu, ale tento stav de facto zachoval a prehĺbil. Otec je toho názoru, že pre takto závažný zásah do rodičovských práv otca, ako aj do práva maloletých detí na kontakt s rodičom, neboli splnené zákonné podmienky. Neexistovali konkrétne a aktuálne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného zásahu v rozsahu nariadeného opatrenia. Za uvedených okolností ide o neprimeraný zásah do rodičovských práv otca, ako aj do práva maloletých detí na udržiavanie vzťahu s oboma rodičmi. 3. Otec k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia priložil fotografiu označenej poštovej schránky (č.l. 29 súdneho spisu), e-mail súdu zo dňa 23.07.2025 ohľadom prevzatia právneho zastúpenia otca JUDr. Zmekovou, vyhlásenie osoby: Q. R. o pobyte otca v zahraničí. 4. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd otcovi zakázal priblížiť sa k maloletým deťom: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar. XX.X.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd ďalej otca poučil, že nariadené neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší v prípade, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj o tom, že otec môže podať žalobu vo veci samej voči matke, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2026 a vykonateľnosť dňa 05.02.2026. 5. Z čestného vyhlásenia osoby: Q. R., zo dňa 09.04.2026 vyplýva, že menovaný potvrdzuje, že otec maloletých ho navštívil v B. v období od 04.02.2026 do 10.02.2026, kde uňho býval a trávil s ním čas. Počas tohto obdobia ho osobne videl a stretol sa s ním pri viacerých príležitostiach. 6. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/106/2017-573 zo dňa 17.08.2017 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/546/2017-661 zo dňa 15.12.2017 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie návratu maloletých detí do F. ako krajiny ich obvyklého pobytu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2018. 7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/18/2017-1374 zo dňa 19.02.2019 bolo rozvedené manželstvo rodičov, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a správou ich majetku boli oprávnení obaja rodičia, súd určil otcovi výživné na mal. A. v sume 400 eur a na mal. C. v sume 350 eur mesačne vopred k rukám matky a zakázal otcovi vycestovať s oboma deťmi mimo územia SR bez súhlasu matky a prítomnosti matky alebo bez rozhodnutia súdu, ktorým by otcovi udelil súhlas na vycestovanie s maloletými deťmi mimo územia SR. Súd upravil styk otca s deťmi na každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 08:00 hod. s tým, že maloleté deti prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré deti navštevujú a po ukončení styku ich na rovnakom mieste odovzdá a v prípade neprítomnosti detí v tomto zariadení bude miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja rodičia a odvolací súd rozsudkom č. k. 11CoP/241/2019-1726 zo dňa 12.11.2019: a) výrok o zákaze vycestovania otca s deťmi zmenil tak, že otcovi zakázal vycestovať s deťmi mimo územie SR bez písomného súhlasu matky alebo bez rozhodnutia súdu o nahradení súhlasu matky s vycestovaním s maloletými deťmi mimo územia SR; b) výrok o úprave styku otca s deťmi zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, c) vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 8. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 68P/35/2021 – 88 zo dňa 05.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/48/2021-133 zo dňa 12.05.2021 (právoplatné dňa 10.06.2021) matke formou neodkladného opatrenia uložil povinnosť dočasne umožniť otcovi Skype kontakt s deťmi každý utorok a štvrtok v čase od 19.00 hod. do 19.30 hod. a každú nedeľu v čase od 18.30 hod. do 19.30 hod. Matke bola uložená povinnosť deti a zariadenie s nainštalovaným Skype určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom. Doba trvania predmetného neodkladného opatrenia bola ohraničená do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 20P/18/2017 o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. 9. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/18/2017-2610 zo dňa 25.01.2022 upravil styk otca s deťmi na každý utorok a štvrtok od 19:00 hod. do 19:30 hod. a nedeľu od 18.30 hod. do 19.30 hod. formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Skype, pričom matke uložil povinnosť deti a súčasne technicko-komunikačné zariadenie s nainštalovaným Skype určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s otcom bez svojej prítomnosti. Súd zároveň zamietol návrh matky na neupravenie styku otca s deťmi a vo zvyšnej časti zamietol aj návrh otca na úpravu jeho styku s deťmi. 10. Mestský súd Bratislava II rozsudkom č. k. B5-68P/169/2022-467 zo dňa 11.12.2023 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 12CoP/43/2024-583 zo dňa 27.11.2024 udelil matke súhlas namiesto otca na psychoterapeutické vedenie maloletých detí, klinickým psychológom a psychoterapeutom K. S. B. - T. B., G. Q. B. G. B., P. X/, XXX XX L.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2024. 11. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Tpo/1003/2024-366 zo dňa 23.05.2024 v trestnej veci obvineného M. L. A. pre prečin únosu, podľa § 210 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, sa väzba obvineného nahradila peňažnou zárukou vo výške 30 000 eur, zloženou dňa 22.5.2024, z prostriedkov obvineného na účet súdu, ktorú záruku súd prijal, s dohľadom probačného a mediačného úradníka, a okrem iného aj uložením nasledovných povinností: zákaz vycestovať do zahraničia a povinnosť odovzdať cestovný pas, povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi, alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu pobytu, zákaz osobného styku s maloletými deťmi, vrátane zákazu úmyselného vyhľadávania ich blízkosti na akýchkoľvek miestach, kde sa maloletí zdržiavajú, ako i zákaz zdržiavať sa v blízkosti adries v L. J. J. K. L. U. XX, B. U. XX, E. U. XX, N. U. X, V. U. X G. K. U. X. Otec je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami – zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby, v dôsledku čoho má osadený monitorovací náramok. 12. Návrhom doručeným dňa 22.04.2025 (konanie vedené pod sp. zn. 11P/58/2025) sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 11P/94/2024, upraví jeho styk s deťmi každý pondelok, stredu a piatok od 18.30 hod. do 19.30 hod. a v sobotu a v nedeľu od 18.30 hod. do 20.30 hod. formou kontaktovania sa prostredníctvom aplikácie Whatsapp na ich telefónne číslo s tým, že matka bude zaviazaná zabezpečiť jeho styk s deťmi na diaľku na telefónne číslo a mobilný telefón zabezpečený otcom, ktorí doručí matke (cez tretiu osobu) na adresu jej trvalého pobytu, alternatívne na telefónnom čísle, ktoré otcovi oznámi matka. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením č. k. 11P/94/2024-1192 zo dňa 22.04.2025 vylúčený na samostatné (tunajšie) konanie, vedené pod sp. zn. 11P/58/2025. Uznesením č.k. 11P/58/2025-18 zo dňa 25.4.2025, právoplatným dňa 28.5.2025, bol návrh otca zamietnutý. 13. Návrhom doručeným dňa 08.07.2025 (konanie vedené pod sp. zn. 11P/95/2025) sa navrhovateľka stará matka maloletých detí - domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd umožnil dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 11P/94/2024, stretávať sa s maloletými deťmi každý piatok a každú sobotu od 19.00 hod. do 20.00 hod. formou videohovorov prostredníctvom mobilnej aplikácie Whatsapp na telefónnom čísle detí, ktoré je starej matke povinná oznámiť matka, a zároveň, aby súd uložil matke povinnosť riadne deti na tento styk (videohovor) so starou matkou pripraviť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením č. k. 11P/95/2025-76 zo dňa 16.07.2025, právoplatným dňa 19.08.2025, zamietnutý. 14. Mestský súd Bratislava II rozsudkom č.k. 11P/94/2024-1523 zo dňa 23.09.2025, v spojení s opravným uznesením č.k. 11P/94/2024-1594 zo dňa 11.12.2025, upravil styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým A. každý kalendárny týždeň v utorok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v piatok od 19.15 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 18.30 hod. do 19.15 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams (výrok I.). S maloletým C. je otec oprávnený stretávať sa každý kalendárny týždeň v utorok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v piatok od 19.30 hod. do 19.45 hod. a v nedeľu od 19.00 hod. do 19.45 hod., a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams (výrok II.). Matke uložil povinnosť deti a súčasne technicko - komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s otcom bez svojej prítomnosti (výrok III.). Vo zvyšku súd návrh otca na zmenu úpravy jeho styku s deťmi zamietol (výrok IV.). Súd týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/18/2017 - 2610 zo dňa 25.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/127/2022 - 2686 zo dňa 14.06.2022 (výrok V.). Zároveň súd zamietol návrh matky na prerušenie konania (výrok VI.). Rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko matka voči výrokom I., II. a V. podala odvolanie a toho času sú predmetom odvolacieho prieskumu – konanie vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 12CoP/38/2026. Podľa aktuálneho stavu elektronického súdneho spisu vedeným Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 12CoP/38/2026, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, potvrdzujúce rozhodnutie však dosiaľ tunajšiemu súdu nebolo doručené. 15. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Tos/117/2025 zo dňa 04.12.2025, zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku prvostupňové uznesenie. Zároveň podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, per analogiam, súd rozhodol, že náhrada väzby obvineného: M. L. A., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, peňažnou zárukou a dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tpo/1003/2024 zo dňa 23.05.2024, sa zrušuje, nakoľko pominul dôvod väzby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2025. 16. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 12CoPno/2/2026-1714 zo dňa 26.03.2026, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu odvolacieho konania (pozn. odvolanie matky voči rozsudku č.k. 11P/94/2024-1523 zo dňa 23.09.2025). Otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by odvolací súd upravil jeho styk s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15:00 do pondelka do 19:00 a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 do 19:00 hod. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol: „V danej veci je potrebné prihliadať na skutočnosť, že otec má rozhodnutím súdu, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č.k. 20P/18/2017-2610 zo dňa 25.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11 CoP 127/2022-2686 zo 14.06.2022 upravený styk s maloletými tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým že je oprávnený stretávať sa s nimi každý utorok a štvrtok od 19.00 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu od 18.30 hod. do 19.30 hod. formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Skype. Dôvodom na korigovanie ostatného súdneho rozhodnutia neodkladným opatrením nie je skutočnosť, že styk otca s maloletými sa nerealizuje osobným stykom, nakoľko jeho právo styku je daným rozhodnutím súdu zabezpečené, hoci nie tak, ako by si otec želal a pokiaľ ide o tvrdenie, že jeho zákaz styku s maloletými deťmi bol v mesiaci december 2025 právoplatne zrušený, v danom prípade bolo neodkladným opatrením Mestského súdu Bratislava II. pod č.k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025 otcovi zakázané priblížiť sa k maloletým deťom: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil z akého dôvodu rozhodol daným spôsobom o návrhu matky a vzhľadom na už vyššie uvedené otec neosvedčil existenciu dôvodov na to, aby odvolací súd neodkladným opatrením v rámci odvolacieho konania vo veci zmeny úpravy styku, upravoval styk otca s maloletými spôsobom ako navrhoval otec, a najmä ak tento už je upravený spôsobom, ktorý zabezpečuje udržanie citových väzieb medzi otcom a synmi.“ (bod 17.) „V záujme maloletých, ich zdravého fyzického a psychického vývinu, je nepochybne aj s ohľadom na osvedčené skutočnosti, keď bol nariadeným neodkladným opatrením uložený otcovi zákaz priblížiť sa k maloletým, upravený styk maloletých s otcom postačujúci na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov, napriek tvrdeniam otca o oslabovaní vzťahu z dôvodu, že deti sú pod vplyvom matky a to aj z toho dôvodu, že doposiaľ nemohol s deťmi osobne tráviť žiadny čas. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou matky v tom, že akýkoľvek vynútený osobný kontakt otca s maloletými deťmi, bez trpezlivého, citlivého a empatického prístupu, by nebol v záujme maloletých detí.“ (bod 18.) 17. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/129/2025-157 zo dňa 14.05.2026, súd uložil obom rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu 20 hodín pre oboch rodičov. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, ich komunikácie a akceptácie role druhého rodiča ako aj za účelom odstránenia problémov súvisiacich s realizáciou styku otca s maloletými deťmi. Rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť. Matka na pojednávaní dňa 14.05.2026 uviedla, že „otec podľa informácií od detí vo videohovoroch pravidelne opakuje, že už čoskoro bude celá rodina spolu, že ich bude vychovávať, že sa plánuje presťahovať do väčšieho bytu, kde budú všetci spolu bývať, že na Slovensko plánuje pricestovať jeho matka, ktorá podľa toho, čo otec povedal trestnému súdu, je v ťažkom zdravotnom stave a imobilná, a rovnako deťom povedal, že toto dnešné pojednávanie zruší neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa k deťom nemôže približovať a už budú môcť byť stále spolu. Deti sú zmätené, nerozumejú a majú strach, pretože nevedia, čo môžu očakávať. Ďalej uviedla, že je ochotná urobiť čokoľvek, čo pomôže zlepšiť prežívanie detí a určite je ochotná absolvovať tieto poradenské stretnutia. Samozrejme v prípade, že tak bude aj zo strany otca, ktorému sa úspešne podarí zmena jeho nastavenia a postoja.“ Otec na pojednávaní dňa 14.05.2026 uviedol, že „keď hovoril s chlapcami, hovorili o tom, že si prenajme väčší byt, aby mohli normálne vyrastať s oboma rodičmi na Slovensku. Rozprávali sa aj o skutočnosti, že ich XX ročná stará mama nakoniec bude schopná vycestovať toto leto v auguste a jej najväčším želaním je stretnúť so svojimi milovanými vnúčatami... Avšak matka zároveň šírila falošné správy, pretože on nikdy nehovoril, že jeho mama je imobilná, a taktiež nikdy nehovoril, že na dnešnom pojednávaní bude zrušené neodkladné opatrenie. Matka žiada o uloženie výchovného opatrenia, ktorého účelom by bolo zlepšiť otcove rodičovské zručnosti, zatiaľ čo zároveň matka a aj tento súd 9 rokov neurobili nič na to, aby mu dovolili vykonávať rodičovstvo voči jeho deťom. Posledných 6 rokov tento súd a matka zabezpečili nulový osobný kontakt. A keď sa spočíta celá minutáž videohovorov, ktoré mal, tak to činí menej ako 2 dni ročne. Za posledných 6 mesiacov p. sudkyňa vydala opatrenie na zabránenie približovania sa a bolo to kvôli tomu, aby sa zabránilo ujme na psychike detí a bolo to urobené potajme ex parte, na základe obvinenia, že vraj pácha ujmu na duševnom zdraví detí, s ktorými sa nemôže osobne vídať a osobne s nimi hovoriť. Je úplne očividné, že praktický efekt všetkých týchto obmedzení spočíva v nekonečnom predlžovaní utrpenia jeho detí, jeho rodinných príslušníkov a jeho. Preto so všetkou úctou žiada tento súd, aby urobil niečo pre to, aby bolo možné udržať normálny vzťah medzi deťmi a rodičmi za takýchto tvrdých a prísnych obmedzení uvalených na deti, a aby súd starostlivo uvážil, akému konštruktívnemu účelu ten matkin návrh v skutočnosti slúži. Nie je žiadnym tajomstvom, že na základe toho, čo už doposiaľ súd vyhlásil, a čo už naznačila kolízna opatrovníčka, že matka nikdy neprijme otcovu rolu v živote detí a nikdy ju ani neprijala. Už sa vie, na základe tých skúseností z prvej ruky, že všetko jej počínanie viedlo k tomu, aby chlapci vyrastali bez otca. Túto skutočnosť sama nevyvrátiteľne potvrdila svojimi vlastnými slovami a je to jej motivácia toho, čo robí. Pochopil by, keby boli nejaké dôkazy, že ubližoval svojim deťom, či už duševne alebo telesne, alebo keby užíval nelegálne drogy, alebo keby mu na deťoch nezáležalo, alebo keby vedome vystavoval svojich chlapcov spoločnosti dospelých mužov, ktorí by masturbovali v posteli vedľa detí, ako to bolo dokazované matkou, keď popisovala svoje skúsenosti z prvej ruky. Ak by boli nejaké dôkazy, že ubližuje deťom, tak by bol dôvod na uloženie na výchovného opatrenia. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o návrh ÚPSVaRu, keď by sa obaja rodičia podrobili poradenstvu, tak je ochotný podrobiť sa poradenstvu.... Žiadal súd, aby mu poskytol jasné a konkrétne usmernenie ohľadne krokov, ktoré musí podniknúť, aby dosiahol normálny rodičovský vzťah s jeho vlastnými deťmi na území Slovenska. Je pripravený dodržať všetky a akékoľvek opodstatnené požiadavky, ale potrebuje vedieť konkrétnu cestu a časový horizont na dosiahnutie zmysluplného rodičovstva a opätovného spojenia (znovuzjednotenia) sa so svojimi synmi, pretože už boli dosť dlho bez otca.“ Zo spisu sp. zn. 11P/129/2025 vyplýva, že nakoľko si otec na korešpondenčnej adrese N. XX, L., a ani na adrese evidovanej v REGOB – D. XX, K., neprebral zásielku s predvolaním, bol mailom zo dňa 23.1.2025 vyzvaný, aby o.i. oznámil súdu poštovú adresu v SR, na ktorej žiada doručovať súdne zásielky. Na uvedený mail otec odpovedal dňa 30.1.2026, požadovanú informáciu ohľadom poštovej adresy však neuviedol. 18. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním zo dňa 29.04.2026 s tým, že nesúhlasí s návrhom otca na zrušenie neodkladného opatrenia. Orgán SPODaSK zároveň konštatuje, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení v predmetnej veci. S poukazom na záujem maloletého dieťaťa odporúčajú rodičom, aby v čo najväčšej miere využívali dostupné opatrenia a odbornú pomoc orgánu SPODaSK s cieľom zmiernenia ich rodičovského konfliktu, a tým vytvorenia stabilných podmienok pre zabezpečenie riadneho napĺňania potrieb maloletých detí a ich priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu. 19. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 18.06.2026, v ktorom navrhuje aby súd návrh otca v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matka považuje predmetné uznesenie súdu za správne, riadne a podrobne odôvodnené, zohľadňujúce aktuálny skutkový stav, no najmä rešpektujúci názor maloletých detí ako aj ich najlepší záujem, ktorý je v každom konaní, v ktorom súd rozhoduje o maloletých deťoch, prioritným a rozhodujúcim hľadiskom, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov. Otec namieta postup súdu pri doručovaní vyššie citovaného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, tento označuje za nesprávny a žiada, aby súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Matka s tvrdeniami otca v tejto časti jeho návrhu nesúhlasí a považuje ich za účelové v snahe ospravedlniť otcove vlastné zlyhanie a skutočnosť, že si súdom doručované zásielky nepreberá. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že súd vyvinul maximálne možné úsilie na zabezpečenie účinného doručenia súdnych zásielok otcovi na všetky adresy, ktoré boli súdu známe, t. j. na adresu v B. F. I. L., dokonca využil aj inštitút doručovania prostredníctvom úradnej tabule súdu (dostupné aj na internetovom portáli súdu). Matka zastáva názor, že ak má otec evidovanú adresu ako adresu pobytu cudzinca na území SR na adrese D. XX, K., bez ohľadu na to, že sa na tejto adrese podľa jeho vlastného tvrdenia nezdržiava, mal by mať zabezpečené preberanie poštových zásielok aj na tejto adrese. Ak otec tvrdí, že na adrese N. XX, L. má riadne označenú poštovú schránku svojím menom, matka toto tvrdenie označuje za účelové. Ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 11P/163/2025 ale aj zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 11P/129/2025 (konanie o uloženie výchovného opatrenia, v ktorom otec nebol právne zastúpený), súd otcovi všetky zásielky doručoval aj na adresu D. XX, K. aj na adresu N. XX, L., a tieto sa vracali súdu naspäť ako „adresát neznámy“. Matka sa domnieva, že poštová schránka na N. XX, L. bola označená otcovým menom až v priebehu mesiacov marec/apríl 2026, nakoľko až predvolanie na pojednávanie v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/129/2025, ktoré súd otcovi doručoval na uvedenú adresu, sa dňa 28.04.2026 vrátila súdu z dôvodu, že „adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Dovtedy boli zásielky súdu adresované otcovi vrátene súdu s poznámkou „adresát neznámy“. Otec ďalej namieta, že súd nekontaktoval jeho právnu zástupkyňu, ktorá otca dlhodobo zastupuje a na podporu svojho tvrdenia predložil súdu emailovú komunikáciu súdu s právnou zástupkyňou otca z júla 2025 (pozn. v súvislosti s konaním o návrhu starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia). Ďalej uviedol, že jeho právna zástupkyňa bola kontaktovaná aj za účelom „overenia zastúpenia v prípadnom novom konaní“ (konanie o uloženie výchovného opatrenia). Otec však už opomenul uviesť, že na dopyt súdu, či JUDr. Ivana Zmeková, PhD. bude otca zastupovať aj v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/129/2025 o uloženie výchovného opatrenia, táto dňa 03.10.2025 odpovedala negatívne, resp. uviedla, že „doposiaľ nedisponuje splnomocnením zo strany klienta na zastupovanie v tomto konaní, a doposiaľ ani nedošlo k dohode s klientom, že by v predmetnej veci prevzala právne zastúpenie. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd zasielal všetky písomnosti priamo na korešpondenčnú adresu otca maloletých detí.“ Menovaná advokátka právne zastúpenie otca v označenom konaní neprevzala, otec sa aj na pojednávanie vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 14.05.2026 dostavil sám, bez právneho zástupcu. Matka preto nevidí dôvod, prečo by sa mal súd „preventívne“ dopytovať advokáta na právne zastúpenie otca, keď advokát naviac otca „v ďalšom, novom konaní“ nezastupoval. S poukazom na uvedené matka navrhuje, aby súd návrh otca v časti o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti zamietol. Otec v bode II. návrhu namieta, že súd rozhodol o návrhu matky bez existencie konkrétnych a preukázaných skutočností a vykonania dostatočného dokazovania. Tak ako to správne konštatuje súd prvej inštancie, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zákon v § 329 ods. 1 CSP, z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Podľa § 329 ods. 2 CSP platí, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd pri nariadení vyššie citovaného uznesenia vychádzal z komplexne zistených a preukázaných skutočností, ktoré vyplývajú tak z obsahu súdnych spisov týkajúcich sa maloletých detí A., ktoré boli od roku 2017 vedené pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, ako aj W. súdom O., no najmä z výsluchu a písomných správ K. S. B., ktorá obom maloletým deťom dlhodobo poskytuje psychoterapeutickú starostlivosť a obe maloleté deti jej dôverujú. Obe maloleté deti v pravidelných intervaloch absolvujú terapeutické sedenia s K. B. a obe maloleté deti spontánne menovanej terapeutke verbalizovali pocit ohrozenia a straty bezpečia po tom, ako im sám otec oznámil zrušenie opatrení v trestnom konaní. Argumentáciu otca, že Krajský súd v Bratislave v trestnom konaní dospel k záveru, že odpadli dôvody pre uloženie zákazu priblíženia otca k maloletým deťom a preto vyššie citované uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje „odklon“ od záverov súdu v trestnom konaní, matka považuje za účelovú, irelevantnú a rozhodne nezakladajúcu dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia v tomto konaní. Tomuto otcovmu tvrdeniu nemožno prisvedčiť ani s ohľadom na rozsiahle dokazovanie a ostatnú činnosť poručenského súdu v konaniach týkajúcich sa maloletých detí A., zameranú na zisťovanie názoru maloletých detí a ich aktuálneho emocionálneho prežívania. Argumentácia otca neobstojí o to viac, že po zrušení obmedzení, ktoré boli otcovi uložené v trestnom konaní, sa otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v odvolacom konaní (v konaní o zmenu ÚPP vedenom pred Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 11P/94/2024, resp. pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 12CoP/38/2026), ktorým práve z dôvodu zrušenia obmedzí žiadal, aby odvolací súd neodkladným opatrením upravil jeho osobný styk s maloletými deťmi. Krajský súd v Trnave návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní uznesením č. k. 12CoPno/2/2026-1714 zo dňa 26.03.2026, zamietol a stotožnil sa argumentáciou matky v tom, že akýkoľvek vynútený osobný kontakt otca s maloletými deťmi, bez trpezlivého, citlivého a empatického prístupu, by nebol v záujme maloletých detí. Otec súčasne vo vyššie citovanom odvolacom konaní, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, predložil odvolaciemu súdu zmenu „žalobného návrhu“, ktorým rovnako žiadal upraviť jeho osobný styk s maloletými deťmi, z dôvodu, že v trestnom konaní mu boli zrušené všetky obmedzenia. Hoci matke doposiaľ nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené a nepozná obsah jeho odôvodnenia, podľa aktuálneho stavu elektronického súdneho spisu vedeným Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 12CoP/38/2026, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. S poukazom na uvedené, matka zastáva názor, že zrušenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil otcovi zákaz priblíženia k maloletým deťom by bolo aktuálne v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ako aj v rozpore s ich názorom zisťovaným priamo súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/94/2024, no najmä v rozpore s odporúčaniami K. S. B. v správe, ktorú matka súdu predložila. Z vyššie uvedeného procesného postupu otca totiž jednoznačne vyplýva jeho snaha o vynútenie si osobného kontaktu s maloletými deťmi prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu, bez ohľadu na odporúčania psychologičky maloletých detí, resp. nastavenia citlivého a rešpektujúceho prístupu otca k maloletým deťom. Matka dodáva, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/129/2025-157 zo dňa 14.05.2026, súd uložil obom rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu 20 hodín pre oboch rodičov. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, ich komunikácie a akceptácie role druhého rodiča ako aj za účelom odstránenia problémov súvisiacich s realizáciou styku otca s maloletými deťmi. Absolvovanie a vyhodnotenie súdom uloženého výchovného opatrenia je podľa jej názoru nevyhnutné pre akékoľvek ďalšie rozhodovanie súdu o maloletých deťoch. Do tej doby je potrebné situáciu v rodine zastabilizovať, maloleté deti nevystavovať stresovým situáciám a rešpektovať ich názor. Pre úplnosť matka uvádza, že dňa 25.05.2026 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie v trestnom konaní, ktoré je vedené proti otcovi. Konajúci trestný súd vylúčil z hlavného pojednávania verejnosť a preto v zmysle § 251 ods. 1 Trestného poriadku, je zakázané zverejňovať informácie týkajúce sa skutočností a okolností, pre ktoré bola verejnosť vylúčená. O to viac ma matku znepokojil príspevok na sociálnej sieti, ktorý uverejnil jeden z dôverníkov otca. Otec si na hlavné pojednávanie prizval dvoch dôverníkov – pána K. N. a pána M. I.. Hoci je osoba dôverníka podľa trestného poriadku povinná zachovávať mlčanlivosť skutočnostiach, ktoré sa dozvedela počas priebehu trestného konania, pán K. N. (pozn. ktorý je verejne známy svojimi aktivitami na sociálnych sieťach), sa o svoje dojmy z predmetného pojednávania podelil s verejnosťou prostredníctvom statusu na svojom verejne dostupnom Facebook profile, ku ktorému pripojil aj fotografiu a súčasne zverejnil aj video, v ktorom rovnako komentuje svoju účasť na trestnom pojednávaní. Deti sú vo veku XX G. XX rokov a zrejme netreba súdu vysvetľovať, aké zraňujúce je pre nich prichádzať do kontaktu s podobnými verejne dostupnými príspevkami osôb blízkych otcovi/jeho dôverníkov. Ak je matke zo strany otca vyčítané „že sa vracia do minulosti“, v tejto súvislosti uvádza, že dňa 25.05.2026 sa matka skutočne nemohla ubrániť pocitu, že sa s otcom „druhý krát“ rozvádza, čo vyplýva aj z príspevku menovaného dôverníka otca. Matka má za to, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie súdom nariadené doposiaľ trvajú a otec vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia ich odpadnutie riadnym spôsobom neosvedčil. Za daných okolností sa súd musí zaoberať iba otázkou, či otec, domáhajúci sa zrušenia neodkladného opatrenia, vo svojom návrhu osvedčil také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní neodkladného opatrenia a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov, pre úpravu ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené. Len otcov iný názor na vec, bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení. Obe maloleté deti aj naďalej odmietajú akýkoľvek osobný kontakt s otcom. S otcom sú aj naďalej v pravidelnom kontakte prostredníctvom videohovorov, ktorú formu kontaktu považujú za bezpečnú a predvídateľnú s ich otcom, a táto im vyhovuje. Otcov postoj k deťom ostáva naďalej bezo zmeny, otec deťom sľubuje, že už čoskoro budú spolu a nerešpektuje ich emocionálne prežívanie. Otec žiadnym spôsobom súdu neosvedčil, že je ochotný rešpektovať a riadiť sa odporúčaniami K. B., naopak menovanú terapeutku maloletých detí aj naďalej znevažuje a presadzuje si svoje záujmy pred záujmami maloletých detí. 20. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP), podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 21. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. 23. Podľa § 111 ods. 3 CSPak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 24. Podľa § 114 CSP ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. 25. Podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 26. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 27. Podľa § 325 ods. CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 29. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 30. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. 31. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 32. V posudzovanej veci súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou otca ohľadom účinnosti doručenia uznesenia č. k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025 o nariadení neodkladného opatrenia. K námietkam otca k postupu súdu ohľadom doručovania označeného uznesenia a tiež návrhu na začatie konania súd konštatuje, že postupoval výlučne v intenciách ustanovení § 106, § 111 a §116 Civilného sporového poriadku. Súd teda v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 písm. a) CSP primárne doručoval uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ako aj návrh na začatie konania na adresu D. XX I. K., ktorú mal a dosiaľ má otec evidovanú ako adresu pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky a v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP (za situácie neúspešného pokusu o doručenie na otcom uvádzanú a aj súdom zistenú adresu skutočného pobytu otca– N. XX, L.) bola práve dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu vyznačená vykonateľnosť rozhodnutia. Súd zdôrazňuje, že je právne bezvýznamné, že otec sa na adrese pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky D. XX I. K. dlhodobo nezdržiava – ak totiž túto adresu má evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, tak bolo jeho povinnosťou a v jeho záujme zabezpečiť si preberanie zásielok práve na tejto adrese, a to s ohľadom na dôsledky predpokladané ustanovením § 111 ods. 3 CSP. Súd ďalej konštatuje, že v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 CSP riadne vykonal úkony smerujúce k zisteniu skutočného pobytu otca (vrátane dopytu na kolízneho opatrovníka a probačného úradníka) a následne doručoval návrh na začatie konania aj na adresu N. XX, L., o ktorej sám otec tvrdí, že je a aj bola jeho skutočným pobytom na území SR. Žiadnu inú adresu, než N. XX, L., tak súd prípadným ďalším šetrením ani nemohol zistiť. Ak potom došlo k tomu, že sa zásielka súdu (aj) z tejto adresy vrátila s tým, že „adresát je neznámy“, tak túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako nesprávny postup súdu. Tvrdenie, že nedošlo ani k riadnemu pokusu o doručenie zásielky, otec nepreukázal. Pokiaľ aj otec má riadne označenú poštovú schránku, ako tvrdí a osvedčuje nedatovanou fotografiou (č.l. 27 súdneho spisu), tak prípadné pochybenie pošty nemožno hodnotiť ako nesprávny postup súdu. Pokiaľ má otec za to, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia mu nebolo riadne a účinne doručené, tak treba uviesť, že otec mohol voči nemu podať odvolanie a odvolací súd by sa bol vysporiadal s otázkou účinnosti doručenia v rámci skúmania včasnosti podaného odvolania. V prípade, ak mal otec ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré zmeškal lehotu na podanie odvolania, tak súd v tejto súvislosti poukazuje na inštitúty Civilného sporového poriadku, ktoré reflektujú situácie, keď vyvodenie fikcie doručenia by bolo príliš tvrdé (§ 114 CSP), resp. situácie, keď účastník konania zmešká lehotu na vykonanie úkonu, ktorý mu patrí z ospravedlniteľného dôvodu (§ 122 CSP). Ak ďalej otec namieta, že napriek tomu, že súd vychádzal z účinkov fikcie doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, pristúpil dňa 09.02.2026 k doručovaniu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia formou zverejnenia oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli a webovom sídle súdu, tak súd konštatuje, že postupoval plne v súlade s procesným predpisom - keďže sa otcovi nepodarilo doručiť návrh na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) inak ako fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP, tak súd postupoval podľa § 116 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ otec namieta, že súd nekontaktoval právneho zástupcu otca – JUDr. Zmekovú, ktorá ho mala dlhodobo a kontinuálne zastupovať v súdnych konaniach už od roku 2017, tak súd predovšetkým konštatuje, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Nešlo ani o zaužívanú prax, ako tvrdí otec. Je pravdou, že v minulosti súd kontaktoval JUDr, Zmekovú, avšak išlo o situáciu odlišnú od posudzovanej veci. V konaní sp. zn. 11P/95/2025- išlo o návrh starej matky, kde JUDr. Zmeková zastupovala starú matku – matku otca, takže bol vysoký predpoklad, že bude zastupovať aj otca, ktorý sa predtým dlhý čas nenachádzal v SR. V konaní sp. zn. 11P/129/2025 išlo o návrh matky maloletých detí na uloženie výchovného opatrenia, ktorý bol vylúčený z konania sp. zn. 11P/94/2024 na pojednávaní dňa 23.09.2025 na samostatné konanie, pričom JUDr. Zmeková otca v konaní sp. zn. 11P/94/2024 zastupovala a dokonca sa k matkinmu návrhu na uloženie výchovného opatrenia aj vyjadrovala v rámci zmieneného pojednávania. Súd podotýka, že v oboch spomenutých prípadoch JUDr. Zmeková súdu oznámila, že otca zastupovať nebude. Obdobne zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu opakovane otcovi doručovať uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia na adresu N. XX, L., a to zvlášť za situácie, že sa predchádzajúca zásielka vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy. K výhrade otca, že súd nevyužil iné efektívne možnosti komunikácie s ním, napríklad jeho e-mailovú adresu, prostredníctvom ktorej ho v iných právnych veciach mal bežne kontaktovať, súd poukazuje na to, že zo spisu sp. zn. 11P/129/2025 vyplýva, že nakoľko si otec na korešpondenčnej adrese N. XX, L., a ani na adrese evidovanej v REGOB – D. XX, K., neprebral zásielku s predvolaním na pojednávanie, bol mailom zo dňa 23.1.2025 vyzvaný, aby o.i. oznámil súdu poštovú adresu v SR, na ktorej žiada doručovať súdne zásielky. Na uvedený mail otec odpovedal dňa 30.1.2026, požadovanú informáciu ohľadom korešpondenčnej adresy však bez vysvetlenia neuviedol. Práve v nasledujúcom období bolo pritom realizované doručovanie otcovi aj v konaní sp. zn. 11P/163/2025. Súd zdôrazňuje, že procesný predpis neukladá povinnosť informovať mailom účastníka konania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom doručovanie rozhodnutí súdu ako ani návrhu na začatie konania formou mailu prípustné nie je. Ak aj súd komunikoval s otcom formou mailu, tak to bolo v konaní sp. zn. 11P/129/2026 o uloženie výchovného opatrenia, kde sa ale obrátil na súd touto formou práve otec s tým, že žiadal o odročenie pojednávania; vonkoncom tak nemožno hovoriť o zaužívanej komunikačnej praxi súdu s otcom. 33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd považuje námietky otca ohľadom účinnosti doručenia uznesenia č. k. 11P/163/2025-189 zo dňa 19.12.2025 o nariadení neodkladného opatrenia za celkom nedôvodné a má za to, že označené uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 5.2.2026 a právoplatnosť dňa 21.2.2026. 34. Súd naďalej považuje za potrebné ozrejmiť procesné východiská pre rozhodovanie o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia. Dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 363 CMP je totiž výlučne to, že sa zmenia pomery alebo pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je teda zmena tých pomerov alebo odpadnutie tých dôvodov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho vydania boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby účastníkovi domáhajúcemu sa zrušenia neodkladného opatrenia mohlo byť vyhovené. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o neodkladnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či účastník domáhajúci sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2011 sp. zn. 4M Cdo 5/2011). 35. Otec svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že: - súd mu zakázal priblížiť sa k jeho maloletým deťom na základe dôvodov, ktoré nikdy ani reálne neexistovali; - súd pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení matky a ňou predložených podkladov, ku ktorým sa priklonil bez ich riadneho osvedčenia; - súd nesprávne vyhodnotil neutrálne a legitímne konanie otca (návšteva školy mal. detí – pozn. súdu) ako okolnosť nasvedčujúcu ohrozeniu maloletých detí; - súd vychádzal aj z názoru maloletých detí, ktoré boli takmer celé detstvo odlúčené od otca a pod výlučnom výchovným vplyvom matky, pričom ich názor zisťoval približne pred rokom; takýto podklad však nemôže reflektovať aktuálny stav veci a je v rozpore s požiadavkou bezprostrednosti a naliehavosti; - súd považoval tvrdenia matky a ňou predložené dôkazy za postačujúce na závery o existencii dôvodnej obavy, že otec svojim konaním ohrozí integritu maloletých detí; k takémuto záveru však dospel bez riadneho osvedčenia týchto tvrdení a bez vykonania dostatočného dokazovania; - Krajský súd v Bratislave v trestnom konaní dospel k záveru, že odpadli dôvody pre uloženie zákazu priblíženia otca k maloletým deťom, a preto takéto obmedzenia zrušil; predmetné uznesenie tak predstavuje odklon od záverov súdu v trestnom konaní bez toho, aby boli preukázané nové, relevantné a dostatočne závažné skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali; - neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov a riadne osvedčenie tvrdených skutočností; - matka spolu so psychologičkou od návratu detí na Slovensko v nich sústavne živia a sýtia údajnú traumu z únosu a vytvárajú im strach z otca; - tvrdenia matky, na ktoré súd vo svojom rozhodnutí prihliadal, nemajú aktuálny charakter, ktorý by odôvodňoval potrebu akútnej a bezodkladnej úpravy pomerov - ide o skutkové okolnosti staré približne deväť rokov, ktoré už boli predmetom iného súdneho konania; - v konaní je opakovane hodnotené výlučne údajné nevhodné správanie otca, pričom sa neprihliada na širší kontext výchovného prostredia maloletých detí, ktoré sú vo výlučnej starostlivosti matky, a preto nie je možné bez riadneho dokazovania vylúčiť ani vplyv prostredia a samotnej matky na ich postoje a vyjadrenia; za týchto okolností nie je možné jednostranne pripisovať vzniknutý stav výlučne konaniu otca, ktorý s deťmi trávi minimálny čas a svoj styk realizujú len na diaľku; - súd prihliadal aj na správy od psychologičky K. B. (vyhotovené na žiadosť matky a v jej prospech a degradujúce otca), ktorá nevydáva objektívne správy, ale vyhotovuje ich na základe informácii od matky; - matka v návrhu tvrdí, že otec maloleté deti ohrozuje svojim nátlakovým správaním, čo však on popiera; - matka hrubo zavádza súd svojim tvrdeniami, že otec má mať údajné vzťahové väzby s ľuďmi v P. G., čím matka deklarovala svoj strach, že by otec opakovane vzal maloleté deti mimo územia SR; - závery súdu sú vnútorne rozporné, keď na jednej strane súd uvádza, že otec deti údajne „zaťažuje“ informáciami o ich možnom stretnutí, na druhej strane mu vyčíta, že deti nepripravil na situáciu, ktorá sa ich bezprostredne ani netýkala (návšteva školy otcom – pozn. súdu); takýto prístup súdu vyvoláva pochybnosti o logickej konzistentnosti jeho úvah a o primeranosti vyvodených záverov; - konanie otca nezodpovedá tvrdeniam matky, podľa ktorých má byť voči maloletým deťom neempatický - ak by tomu tak bolo, po zrušení všetkých obmedzení v trestnom konaní by otec bezodkladne vyhľadal maloleté deti a usiloval by sa o osobný kontakt s nimi bez ohľadu na ich aktuálny psychický stav, čo však neurobil; naopak, prihliadal na prežívanie maloletých detí, ako aj na skutočnosť, že sa s nimi dlhodobo osobne nestretol, a preto sa obrátil na súd s cieľom dosiahnuť obnovenie kontaktu zákonným, primeraným a postupným spôsobom; - nariadené neodkladné opatrenie je neprimerané a výrazne zasahujúce do rodičovských práv otca, pričom pre takto závažný zásah do jeho rodičovských práv, ako aj do práva maloletých detí na kontakt s rodičom, neboli splnené zákonné podmienky. 36. Už z uvedeného prehľadu argumentácie otca vyplýva, že vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nielenže nepreukázal ale ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by predstavovali zmenu pomerov alebo odpadnutie dôvodov pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o neodkladnom opatrení, t.j. ani prehodnocovať tam vyvodené skutkové a právne závery ohľadom splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, dostatočného osvedčenia matkou tvrdených skutočností, existencie dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, otcom namietaného odklonu od záverov súdu v trestnom konaní (ktoré bolo známe už v konaní sp. zn. 11P/163/2025), či primeranosti obmedzenia otca nariadeného neodkladným opatrením. 37. Ako už bolo uvedené vyššie, súd sa v konaní musí sa zaoberať iba otázkou, či účastník domáhajúci sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov. Neodkladné opatrenie bolo vydané na tom skutkovom základe, že: „je plne v záujme detí zachovať pri realizácii styku práve dosiaľ nastavený formát a stupeň dištančnosti ich hovorov s otcom cez aplikáciu Microsoft Teams, ktorá je nástupcom aplikácie Skype, a že je stále potrebné, aby to boli práve deti, a nie otec, kto bude mať tieto hovory pod kontrolou. Predpokladom pre uzdravenie traumy spôsobenej deťom zo strany otca ich neoprávneným premiestnením do O. je doteraz žiaľ absentujúca sebareflexia otca ohľadom jeho protiprávneho konania s dlhodobými následkami na psychiku detí.“ Z dôkazov predložených súdu matkou, a to zo správ klinickej psychologičky K. B. zo dňa 8.12.2025 mal súd v konaní sp. zn. 11P/163/2025 za dostatočne osvedčené, že psychický stav maloletých detí je destabilizovaný v súvislosti s náhlym zrušením obmedzení otca v trestnom konaní, a to právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Tos/117/2025 zo dňa 04.12.2025. Otec sa pred vydaním neodkladného opatrenia mohol bez obmedzení pohybovať a teda kedykoľvek sa stretnúť s deťmi (v škole, vo verejnom priestore, na krúžku). Správa psychologičky zo dňa 8.12.2025 týkajúca sa maloletého C. osvedčila otcom deklarovaný zámer pôsobiť ako asistent C. trénera na futbale, čo maloletý odmietal a verbálne opakovane komunikoval. U maloletého A. psychologička v správe zo dňa 8.12.2025 konštatovala prítomnosť anticipačnej úzkosti viazanej na možný nečakaný výskyt otca v blízkosti maloletého, pričom u oboch maloletých detí okrem iného odporučila zachovať predvídateľnosť a kontrolu z ich strany v otázkach kontaktu s otcom; rešpektovať ich aktuálne hranice a subjektívne prežívanie bezpečia; vzhľadom na aktuálnu mieru distresu a destabilizáciu maloletých detí neodporúčala osobný kontakt s otcom s tým, že ak by sa v budúcnosti uvažovalo o osobnom kontakte, odporúčala ho realizovať výlučne postupne a za podmienok, ktoré umožnia dieťaťu pocit bezpečia a kontrolu situácie. Vzhľadom na nátlakové správanie otca, ktoré bolo zaznamenané v jeho videohovoroch s deťmi nielen v konaní sp. zn. 11P/94/2024, ale aj v predchádzajúcich konaniach (sp. zn. 20P/18/2017, sp. zn. B5-68P/169/2022) a jeho postoj k matke (výlučne manipulácii ktorej pripisoval otec obavy detí a obsah ich výpovedí pred súdom), či postoj k psychologičke detí K. B. (ktorú otec v konaní sp. zn. 11P/94/2024 označoval ako „podvodnú“ psychologičku ovplyvňovanú matkou), súd v konaní sp. zn. 11P/163/2025 odôvodnene predpokladal, že otec nebude rešpektovať odporúčania psychologičky, aby jeho osobný kontakt s deťmi bol realizovaný výlučne postupne a za podmienok, ktoré umožnia deťom pocit bezpečia a kontrolu situácie, t.j. tak, aby nedošlo k retraumatizácii detí konaním otca, ktorá reálne hrozí. 38. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoPno/2/2026-1714 zo dňa 26.03.2026, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu jeho osobného styku s maloletými deťmi podaný v priebehu odvolacieho konania, a to v bode 18. odôvodnenia: „V záujme maloletých, ich zdravého fyzického a psychického vývinu, je nepochybne aj s ohľadom na osvedčené skutočnosti, keď bol nariadeným neodkladným opatrením uložený otcovi zákaz priblížiť sa k maloletým, upravený styk maloletých s otcom postačujúci na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov, napriek tvrdeniam otca o oslabovaní vzťahu z dôvodu, že deti sú pod vplyvom matky a to aj z toho dôvodu, že doposiaľ nemohol s deťmi osobne tráviť žiadny čas. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou matky v tom, že akýkoľvek vynútený osobný kontakt otca s maloletými deťmi, bez trpezlivého, citlivého a empatického prístupu, by nebol v záujme maloletých detí.“ 39. Inými slovami, neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia otca k deťom vychádzalo predovšetkým z matkou osvedčeného destabilizovaného psychického stavu detí (správami psychologičky K. B. zo dňa 8.12.2025), a s tým súvisiacou nevyhnutnou potrebou chrániť ich pred prípadnou retraumatizáciou nepredvídateľným stretnutím s otcom, prípadne jeho nátlakovým správaním, ktoré dosiaľ nemožno vylúčiť. Vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia otec neuviedol a nepreukázal, že by sa medzičasom bol psychický stav detí stabilizoval, prípadne žeby sa bol zmenil názor detí vyjadrený v konaní sp. zn. 11P/94/2024. Rovnako z návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by otec bol zreflektoval svoje správanie a čo aj len v minimálnej miere prehodnotil svoje postoje z minulosti (k okolnostiam únosu detí, k matke, k psychologičke detí a pod.), čomu nasvedčuje aj obsah jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 14.05.2026 vo veci sp. zn. 11P/129/2025. Postup otca v odvolacom konaní sp. zn. 11P/94/2024 (12CoP/2/2026) spočívajúci v jeho snahe o vydanie autoritatívneho rozhodnutia súdu o osobnom kontakte s maloletými deťmi bez ohľadu na odporúčania psychologičky maloletých detí, bez ohľadu na názor detí vyslovený v konaní sp. zn. 11P/94/2024, resp. bez zmeny svojho prístupu k maloletým deťom (o.i. v zmysle väčšej empatie k ich potrebe bezpečia a predvídateľnosti) taktiež nesvedčí o sebareflexii otca. Súd však predovšetkým zdôrazňuje, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/129/2025-157 zo dňa 14.05.2026, bolo uložené obom rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu 20 hodín pre oboch rodičov, ktoré sa má realizovať nielen za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, ich komunikácie a akceptácie role druhého rodiča ale aj - a v neposlednom rade - za účelom odstránenia problémov súvisiacich s realizáciou styku otca s maloletými deťmi. Práve úspešná realizácia súdom uloženého výchovného opatrenia a naplnenie jeho účelu je nevyhnutným predpokladom pre akékoľvek ďalšie rozhodnutia súdov ohľadom zmeny kontaktu otca s maloletými deťmi. 40. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie súdom nariadené, dosiaľ trvajú. Len nesúhlas otca so závermi súdu vyjadrenými v odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, bez relevantnej zmeny skutkových okolností podstatných pre jeho nariadenie, nemôže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia. Otec žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že je ochotný rešpektovať a riadiť sa odporúčaniami K. B., (s objektívnosťou ktorej sa súd už viackrát vysporiadaval v iných konaniach – sp. zn. 11P/94/2024 a sp. zn. B5-68P/169/2022, na čo týmto plne odkazuje); naopak dlhoročnú terapeutku maloletých detí a jej závery otec spochybňuje aj v samotnom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd sa stotožnil s argumentáciou matky v tom smere, že zrušenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia sa otca k maloletým deťom by mohlo maloleté deti vystaviť situácii, ktorá by ich retraumatizovala, čo rozhodne nemožno považovať za súladné s ich najlepším záujmom. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: 11P/55/2026 Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.