Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 41P/67/2025 z 2. 3. 2026 Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 2. marca 2026, sp. zn. 41P/67/2025, ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201491.5 Mestský súd Bratislava II | 41P/67/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201491.5 | 2026-03-02 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 421/2020 Z. z., § 360 zákona č. 421/2020 Z. z., § 58 zákona č. 421/2020 Z. z., § 324 CSP, § 325 CSP, § 326 CSP, § 328 CSP, § 329 CSP, § 331 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d591ee42-ff4a-4d73-ace3-972c59a8d500 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201491.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 41P/67/2025 1225201491 02. 03. 2026 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2026:1225201491.5 Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. N. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: V. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XX, B., aktuálne bytom K. XX, B., zastúpená: F.. Andrea Bobeková, advokátka so sídlom Pračanská 52A, Bratislava, kancelária Miletičova 3a, Bratislava a otca: G. C. F. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XX, B., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II 12.05.2025, sa matka maloletej D. N. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú preberie a po skončení styku ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. 2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Ku dňu podania návrhu prebieha na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 41P/55/2025 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Vzťahy medzi matkou a otcom maloletej D. sú dlhodobo závažným spôsobom rozvrátené, extrémne napätie a konflikty medzi nimi sa zintenzívnili od januára 2025. S odstupom času, po absolvovaní psychologickej intervencie si matka uvedomuje, že ich partnerský vzťah bol od počiatku nezdravý, patologický. Pod vplyvom manipulatívneho pôsobenia otca sa dostala matka vo vzťahu k nemu do psychickej závislosti a úplnej podriadenosti. Žili spoločne istú dobu v zahraničí, kde študovala a ukončila aj vysokoškolské štúdium. Napriek tomu, že sa v dôsledku nezhôd, žiarlivosti otca a pretrvávajúcich konfliktov opakovane rozišli, vždy sa nechala zmanipulovať a vzťah opäť nadviazali. Skutočnosť, že otec ju manipuluje, šikanuje, správa sa voči nej autoritatívne, spočiatku nevnímala. Nakoľko to bol jej prvý vážny dlhší vzťah, bola ochotná ustupovať mu, meniť svoje zvyklosti a názory, podriaďovala jeho vôli všetky jej rozhodnutia, jej osobný život, sociálne kontakty. Svojím dlhodobým pôsobením z nej spravil obeť psychického násilia, čo aktuálne rieši cestou psychológa a krízového centra, na ktoré sa obrátila v apríli 2025. Počatie dieťaťa s otcom maloletej nebolo plánované. Nakoľko sa na dieťa tešila a sústredila sa na graviditu, neriešila problémy ich spolužitia a naivne sa presviedčala, že v očakávaní narodenia dcéry sa otec zmení. Nestalo sa tak a ich patologické spolužitie pokračovalo. Napriek tomu, že vedela, že na príchod dieťaťa je potrebné sa pripraviť, otec toto ignoroval a nejavil žiadny záujem. V tejto dobe opäť začala prežívať obavy a stres z ich spolužitia. Vyhľadala preto terapiu, čo jej pomohlo sa upokojiť a záver tehotenstva zvládla. Zo zdravotných dôvodov bola nútená nastúpiť do nemocnice tri týždne pred pôrodom, pričom v dôsledku ignorancie otca ani týždeň po príchode domov nemali nakúpené pre dieťa základné potreby, postieľku. Všetko riešila sama, cez internet, otec jej s ničím nepomohol. Po narodení dcéry sa začal k nej správať ešte viac autoritatívne, ponižoval ju, bol direktívny aj vo vzťahu k dieťaťu. Prvá závažná hádka bola krátko po pôrode už na Silvestra 2023, v čase kedy mala dcéra iba 3 týždne. Pri starostlivosti o ňu jej nijako nepomáhal, naopak, vyžadoval, aby upratovala dom, plnila si povinnosti. Bola zúfalá a vyčerpaná, dcéra bola plačlivá, zrejme vnímala extrémne napätie, ktoré bolo a je doposiaľ medzi nimi a v ktorom s ňou žila. Správanie otca začalo byť čoraz viac agresívne, začal rozbíjať v domácnosti rôzne časti zariadenia, a to aj pred dieťaťom. Dcéra ako novorodenec bola na agresivitu, hluk, búchanie nesmierne citlivá, bola plačlivá, strhávala zo spánku. Konflikty otec vyvolával na dennej báze. Vyhľadala preto v apríli 2024 opäť terapeutku, s ktorou situáciu konzultovala, dospela k záveru, že musí od otca maloletej s ňou odísť. Spoločný dom preto po dôkladnom zvážení k 01.01.2025 opustila, odsťahovala sa do provizórneho bývania k rodičom, čomu predchádzali veľmi intenzívne hádky počas Vianoc, o ktorých boli informovaní vždy aj jej rodičia. Otec sa domáhal stretnutia s dcérou, pričom komunikoval s matkou, bála sa, že ju nevráti. Pre plne dojčené dieťa vo veku niekoľkých mesiacov by bolo takáto situácia zdravie ohrozujúca. Ako zámienku na stretnutie s dcérou jej oznámil, že jeho rodičia majú oslavu, čo však nebola pravda, o čom ju informovala otcova matka. Tej sa dokonca priznal, že vymenil na ich spoločnom dome zámok. Otcova matka v snahe chrániť ich dcéru v útlom veku sa zachovala korektne a o konaní otca ju upovedomila. Matka nechcela brániť kontaktu otca s dcérou, snažila sa však získať prísľub, že pokiaľ mu umožní stretnutie s dcérou bez jej prítomnosti, vráti ju v jej záujme včas. Nakoniec mu 08.01.2025 dcéru odovzdala a od tejto doby sa s ňou samostatne stretáva, čo vždy sprevádzajú stresy, konflikty a problémy. Otcova starostlivosť je nedostačujúca, nevie a nedokáže zabezpečiť potreby dcéry ani do tej miery, aby bolo chránené jej zdravie. Domáha sa podľa jeho vyjadrení striedavej osobnej starostlivosti, čo matka považuje za úplne neprijateľné vzhľadom na jej vek, ako aj spôsob ako sa k dcére správa. Kontakt s ňou si vynucuje oznamovacím spôsobom, bez ohľadu na jej režim, prípadne jej program s ňou. Nakoľko až doposiaľ nebola schopná otcovi vzdorovať, má obavu z jeho agresívnych reakcií, bojí sa, aby svoj hnev neobrátil do fyzického útoku voči nej, dieťa mu odovzdáva. Je jej však zrejmé, že to tak, ako je to v súčasnosti, nie je v jej záujme. Otec si preberá dcéru v čase, kedy sa ešte ona nestihne po nočnom spánku prebrať a najesť, formou SMS správ oznamuje, že si príde po ňu o 09.00 hod. ráno, nepripúšťa žiadnu diskusiu o zmene tohto času. Ponecháva si ju počas celého dňa, bez ohľadu na to, že dcéra je ešte dojčená. Opakovane sa stalo, že ju v zime priniesol ku nej domov absolútne nevyhovujúco oblečenú. V zime napríklad prišla bez čiapky, bez bundy, z topánočiek jej vybral vložky. Odmieta jej podávať detské zdravé jedlo, ktoré mu pripraví. Za úplne alarmujúce však považuje správanie otca vo vzťahu k bezpečnosti dcéry počas doby, kedy je s ním. Opakovane sa stalo, že sa domov D. vrátila s viditeľnými stopami po úraze. Raz prišla s podliatinou pod očkom, inokedy s viditeľnou veľkou hrčou - hematóm na čele. Bola nesmierne vystrašená, okamžite otca kontaktovala a žiadala o vysvetlenie, čo sa dcére stalo, on však reagoval opäť ľahostajne, sarkastický a odmietol jej popísať priebeh úrazu tak, aby vedela rozhodnúť, či dieťa nepotrebuje lekárske ošetrenie. Zvažovala aj návštevu detskej lekárskej pohotovosti, vedela, že podstatné je, či bude javiť príznaky otrasu mozgu, pozorovala ju preto v domácom prostredí. Ukázalo sa, že otras mozgu nemá. Otec odmieta rovnocenne a konštruktívne o čomkoľvek komunikovať, správa sa voči nej úplne nadradene, žiada, aby ho informovala písomne o všetkom, čo sa dcéry týka. Napriek tomu, že už nie sú partnermi, žiada od nej, aby mu hlásila každý jej pohyb mimo bydliska, návštevu u rodiny či priateľov, akúkoľvek aktivitu s dcérou, jej hračky, jedlo a pod., čo považuje za značný zásah do jej súkromia. Vníma opäť intenzívnu snahu otca držať ju tak ako v minulosti úplne pod kontrolou, a to formou vyhrážok a prostredníctvom ich dcéry. Opakovane sa jej tiež vyhrážal, že zbiera proti nej dôkazy, oznámil jej, že jej nedovolí s dcérou odcestovať na vopred plánovanú dovolenku s jej rodičmi a pod. Napätie zo strany otca vyeskalovalo 02.04.2025 v obchodnom centre Centrál. Otec vyvolal konflikt, začal na matku kričať pred ľuďmi, kedy mu odovzdá dcéru, na čo reagovala tak, že si v pokoji napíšu a dohodnú sa. On ju nechcel pustiť, zabraňoval jej fyzicky v pohybe, tlačil ju aj s kočíkom do rohu a napokon ju atakoval, vytrhol jej dcéru z rúk tak, že začala plakať. Natočila si ho na telefón, ktorý jej vytrhol z rúk. Nevedela, čo má robiť. Zavolala preto strážnu službu a aj políciu, po príchode ktorej otcovi odsúhlasila ním určený čas, kedy si môže prísť na druhý deň pre dcéru. Potom ju vrátil a vrátil aj telefón. Bezpečnostná služba jej nasledujúci deň vydala kamerový záznam o celom incidente a dostala aj zápis z polície. Konanie otca v nej vyvoláva strach a stres. Mala za to, že je nutné upraviť pravidelné stretávanie sa otca s maloletou tak, aby jeho styk s dcérou zodpovedal režimu a potrebám 17 mesačného dieťaťa. Dcéra je doposiaľ dojčená, je na matku citovo veľmi intenzívne naviazaná a odlúčenie počas celého dňa jej spôsobuje citovú traumu. Nakoľko nedokáže svoje emócie verbalizovať, prejavuje sa tak, že po návrate od otca je plačlivá, úzkostlivá, má problémy so spánkom. Otec toto neakceptuje a vyvíja na matku nátlak, dcéru jej odmieta odovzdať skôr ako to on uzná za vhodné. Matkou navrhnutý styk korešponduje s odporučením detskej psychologičky F. V. K., ktorú v minulosti matka kontaktovala. Psychologička neodporučila, aby sa celodenný styk maloletej s otcom realizoval v tomto útlom veku dva po sebe nasledujúce dni. Postupom času, keď bude dcéra staršia, je ochotná dohodnúť sa s otcom na stretávaní sa v oboch víkendových dňoch, pokiaľ bude mať záujem. Pod vplyvom opísaných udalosti, v dôsledku strachu z konfliktov s otcom a v záujme ich dcéry sa odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu v obci Rajka v Maďarsku. Tento dom aktuálne užíva samostatne otec maloletej, matka dočasne žije s dcérou u jej rodičov. Otec je zamestnaný ako kameraman v STVR, podľa jej vedomostí s príjmom 1.400 - 1.500 eur mesačne. Okrem toho podniká - je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti OrionPRO s.r.o., so sídlom Tranovského 57 Bratislava, IČO: 55689116. Jeho celkový príjem jej známy nie je. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke. Sociálne dávky do apríla 2025 poberal otec, ktorý si ich ponechával, matka nemala ani rodičovský príspevok. Bol jej vyplácaný iba prídavok na dieťa vo výške 60 eur. Od nasledujúceho mesiaca by jej mali byť vyplácané sociálne dávky vo výške 533,30 eura mesačne. Otec jej uhradil ako príspevok na výživné čiastky vo výške 150 eur za prvý mesiac, následne 300 eur a posledné dva mesiace po 400 eur. S otcom maloletej sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 rodinného domu v J.. Napriek tomu, že v dome v dôsledku opísanej situácie nemôže bývať, je povinná aj naďalej uhrádzať splátky americkej hypotéky 280 eur mesačne a spotrebného úveru 208 eur, ktoré čerpala na jeho kúpu a zariadenie. Splátky celkovo 488 eur uhrádzajú za ňu rodičia, u ktorých aj býva. Na potreby dcéry jej otec začal prispievať čiastkou 400 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nakoľko aktuálne jej na dcéru prispieva, je si vedomá, že nemá možno žiadať určenie tejto jeho povinnosti formou neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletou D. prebieha bez akéhokoľvek režimu a pravidelnosti, v rozsahu ako sa otec v daný deň rozhodne, čo je v rozpore s jej záujmom. Maloletú si otec preberá len na základe jeho rozhodnutia, bez akejkoľvek snahy o dohodu a komunikáciu s matkou. Po návrate ju o dcére a jej stave neinformuje. Jeho prístupom je hrubo narušený jej denný režim, čo v prípade 17 mesačného dieťaťa má značne negatívny dopad. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie otca, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom - ohrozenie zdravého vývoja dieťaťa v útlom veku. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila potvrdenie o konzultácii z Poradenského Centra Nádej z 12.05.2025, potvrdenie o ústnom oznámení vo veci šetrenia nevhodného správania na bývalého partnera matky z 10.04.2025, ftk. chatovej komunikácie rodičov č. l. 7, 9, 13 17, fotografie č. l. 8, 10, rodný list maloletej, pohyby na bežnom účte č. l. 12, výpis z Obchodného registra SR č. l. 18. 4. Na tunajšom súde je tiež vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. N. pod sp. zn. 41P/55/2025, a to na základe návrhu matky, doručeným súdu 17.04.2025, ktorým sa domáha zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ďalej úpravy styku otca s maloletou a určenia povinnosti otca platiť výživné na maloletú. 5. Dňa 18.05.2025 bol súdu doručený návrh otca maloletej D. N. na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (vedený pod sp. zn. (41Pn) 28Pn/1/2025). 6. Tunajší súd uznesením č. k. 41P/67/2025-31 z 29.05.2025 prerušil konanie vedené pod sp. zn. 41P/67/2025 do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28Pn/1/2025. 7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 28Pn/1/2025-238 z 30.06.2025, právoplatným 16.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/185/2025-291 z 02.12.2025 súd návrh navrhovateľa (otca), ktorým sa domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, zamietol. 8. Následne uznesením tunajšieho súdu č. k. 41P/67/2025-35 z 23.01.2026, právoplatným 17.02.2026, súd pokračoval v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 41P/67/2025 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd vyzval matku, aby sa vyjadrila, či zotrváva na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prípade ak áno, aby svoj návrh doplnila o aktuálne skutkové okolnosti. 9. Matka doručila súdu 20.02.2026 podanie, v ktorom uviedla, že okrem sporu vo vzťahu k ich dcére, realizácii ich rodičovských práv, majú nevysporiadané aj majetkové vzťahy. Otec výlučne užíva spoločnú nehnuteľnosť v J., Maďarsko a zamedzil jej vstup napriek spoluvlastníckemu právu. Dlží jej finančné prostriedky, celkovo cca 100.000 eur. Na potreby maloletej prispieval prechodne 400 eur mesačne, posledné mesiace iba 250 eur mesačne. Táto suma nepokrýva všetky náklady, ktoré vo zvyšnej časti nemá možnosť sama uhrádzať. Finančne jej preto pomáhajú rodičia, u ktorých s dcérou t. č. aj býva. Ich komunikácia sa vo vzťahu k dcére nezlepšila. Je v pravidelnom kontakte s Centrom Nádej, ktoré poskytuje poradenstvo v krízových situáciách, kde svoje problémy vo vzťahu k otcovi rieši a snaží sa postupne učiť spôsobu komunikácie jej názorov voči nemu tak, aby jej jeho nátlakové a verbálne agresívne správanie neubližovalo a nespôsobovalo ďalšiu psychickú traumu. Napriek tomu sa vyskytujú situácie, kedy nevie jeho nátlakovému konaniu odolávať tak, aby netrpela úzkostnými stavmi, strachom z jeho reakcií, čo sa predovšetkým deje vo vzťahu k ich maloletej dcére. Denne žije v obavách, že otec si maloletú prevezme na styk a po jeho ukončení ju nevráti, nakoľko ich rodičovské práva doposiaľ neboli nijakým spôsobom upravené. K aktuálnej situácii maloletej uviedla, že žije i naďalej v jej domácnosti. S otcom sa stretáva výlučne v časoch, ktoré jemu vyhovujú a ktoré si on vopred určí. Ich styk sa podľa jej informácií realizuje prevažne v mieste jeho súčasného bydliska, v J.. V období do vianočných sviatkov sa realizoval dvakrát týždenne čase od 14.30 do 18.30 hod. a počas jedného víkendového dňa. V období vianočných sviatkov bol na naliehanie otca počas dlhšieho času v jednotlivých dňoch (cca 10-19.00 hod). Ukázalo sa, že takýto styk predstavoval pre dcéru príliš dlhú dobu bez jej prítomnosti, neprospievalo jej to. Styk s otcom v dlhších časových úsekoch - celý deň - je s ohľadom na jej vek príliš dlhý, bez jej prítomnosti ho nezvláda. Otec trvá na realizácii styku počas celých dní, bez ohľadu na dcéru. Sústavne jej telefonuje, kontaktuje jej rodinu, prichádza do miesta ich bydliska. Stalo sa napríklad, že mala covid, na čo otca upozornila. On však výslovne trval na realizácii styku a stretnutie sa s ňou, i keď sa necítila dobre. Po týždni od ukončenia akútneho ochorenia ju zobral v čase ich stretnutia na plávanie, avšak nezabezpečil jej vhodnú starostlivosť vzhľadom na počasie (neobliekol ju primerane), na čo ihneď v dôsledku oslabenej imunity ochorela. Otec napáda aj informácie, ktoré mu odovzdáva o dcére, spochybňuje ošetrujúcu lekárku, opakovane ju telefonicky konfrontoval. Maloletá napätie medzi nimi a správanie otca k matke počas jej odovzdávania a akejkoľvek komunikácie už vníma i napriek nižšiemu veku. Prístup otca a jeho výchovné metódy považuje za rizikové pre dieťa v tak nízkom veku. Bagatelizuje úrazy dcéry, nepomáha jej pri samoobslužných činnostiach. Napriek tomu, že už mala dva roky, je očividné, že zaostáva vo vývine reči, a to i napriek matkinej enormnej snahe a dôslednému venovaniu sa starostlivosti o ňu. Matkina stará mama, s ktorou je maloletá v pravidelnom kontakte, je pediatrička. Bola ňou ako aj ošetrujúcou pediatričkou dcéry upozornená na skutočnosť, že disharmonické výchovné prostredie u dieťaťa v takomto veku môže mať priamy dopad na rozvoj jej schopnosti a psychický vývoj. S dcérou z vyššie uvedených dôvodov aktuálne navštevuje pohybové aktivity a začína sa s ňou pravidelne venovať logopedickým cvičeniam na podporu reči, k čomu už má aj odporúčanie od lekárky. Keďže má aktuálne obmedzené vyjadrovacie schopnosti, nedokáže presnejšie prejaviť svoju vôľu, pocity, potreby. Nakoľko otec je ako osobnosť emočne nestabilný a neempatický, má obavy, že nedokáže a nemá záujem špecifické potreby dcéry brať do úvahy. Aktuálne je matka na rodičovskej dovolenke. Pôvodne plánovala zotrvať pri maloletej až do dovŕšenia jej troch rokov a žiť z úspor, ktoré mala na tento čas pripravené. Keďže jej otec maloletej nevrátil prostriedky, ktoré mu požičala, dostala sa do finančnej tiesne. Je nútená začať uvažovať o zamestnaní sa aspoň na čiastočný úväzok skôr, a to najneskôr v mesiaci október 2026. O tomto informovala otca a ho vyzvala ho, že v záujme stabilizovania režimu dcéry je potrebné dohodnúť si pravidelnosť jeho stretnutí, keďže maloletú potrebuje v určitých časoch umiestniť na základe odporučenia pediatričky od septembra 2026 (nie až v decembri, kedy bude mať tri roky a je najvyššia chorobnosť) do predškolského zariadenia a zabezpečiť si prácu s prihliadnutím na ňu a aj stretávanie sa s otcom. On toto odmietol, naďalej trvá na tom, že sa s ňou bude stretávať v čase, ktorý jemu vyhovuje a nemá záujem o realizáciu styku vo vopred dohodnutých časoch. Za predpokladu, pokiaľ by začala pracovať, nie je možné, aby vopred nebolo dohodnuté a určené, kto dieťa zo zariadenia vyberie, resp. aby boli stretnutia zo strany otca realizované na základe jeho spontánneho rozhodnutia, ktoré nebude nejako rešpektovať jej povinnosti a režim dieťaťa. 10. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, ako aj z listinných dôkazov k návrhu pripojených, doplnenia návrhu a súvisiacich spisov ohľadom maloletej. 11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 21. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 22. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážnejšie pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Zmyslom a účelom rozhodovania o neodkladnom opatrení je rýchla (spravidla neodkladná) a predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu dieťaťa, ktorý je prioritný. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením 23. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnením sa matka domáhala zverenia maloletej D. N. do jej osobnej starostlivosti a žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletou. Z návrhu matky vyplynulo, že rodičia maloletej nie sú manželia, matka pred podaním tohto návrhu opustila spoločnú domácnosť s otcom a presťahovala sa s maloletou k svojim rodičom. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej súdnym rozhodnutím doposiaľ upravený nebol. Podľa vyjadrenia matky sa otec s maloletou stretáva bez režimu a pravidelnosti. 24. Súd po oboznámení sa s návrhom matky a jeho doplnením dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala matka na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie. 25. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho doplnenia, mal súd preukázané, že medzi rodičmi maloletej D. N. O. prebieha konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 41P/55/2025. Predmetom tohto konania bude komplexné posúdenie pomerov maloletej, rodičovských schopností oboch rodičov, ich výchovného pôsobenia, ako aj úprava osobnej starostlivosti, styku a vyživovacej povinnosti. Podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku v spojení s § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie má výnimočný, dočasný charakter a jeho účelom nie je prejudikovať rozhodnutie vo veci samej ani autoritatívne upraviť pomery tam, kde neexistuje naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad do právoplatného skončenia konania vo veci samej a ktorého neupravenie by mohlo viesť k vzniku závažnej, ťažko napraviteľnej ujme. 26. V danom prípade sa matka domáhala, aby súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletou v konkrétne navrhnutom rozsahu. Z podaní však jednoznačne vyplýva, že maloletá sa od jej narodenia doposiaľ fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jej každodennú starostlivosť, bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť aj výchovu. Otec maloletú nemá vo svojej osobnej starostlivosti, nerealizuje striedavú osobnú starostlivosť, realizuje sa styk maloletej s otcom a dieťa sa po každom realizovanom styku vracia späť do domácnosti matky. Faktický stav tak zodpovedá tomu, čoho sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že absentuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, keďže tento stav už existuje a je rešpektovaný oboma rodičmi. Účelom neodkladného opatrenia nie je deklarovať alebo potvrdzovať existujúci faktický stav, ktorý nie je bezprostredne ohrozený, ale predchádzať hroziacej ujme alebo stabilizovať pomery v situácii právnej a faktickej neistoty. Samotná subjektívna obava matky, že otec by v budúcnosti mohol maloletú nevrátiť, bez toho, aby boli osvedčené konkrétne kroky smerujúce k takémuto konaniu, nepostačuje na záver o bezprostredne hroziacej ujme odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia. Z tvrdení matky vyplýva, že otec maloletú po realizovaní styku vracia, a to aj napriek pretrvávajúcim konfliktom medzi rodičmi, pričom v súčasnosti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zakladá iba na obave matky o budúci stav, pričom súd nemá za osvedčenú žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala odôvodnenosti takejto obavy do tej miery, aby súd zasiahol neodkladným opatrením. 27. Majúc za osvedčené pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú, súd konštatuje, že nateraz je o dieťa postarané, dieťa nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, preto nie je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa v súčasnosti už nachádza. Matka je zároveň povinná otcovi umožniť styk s maloletou tak, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a aj na jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 28. Pokiaľ ide o rozsiahlu argumentáciu matky týkajúcu sa konfliktného partnerského vzťahu, tvrdeného psychického nátlaku, incidentu v obchodnom centre, ako aj výhrad voči výchovnému prístupu otca, tieto tvrdenia budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nemôže suplovať riadne dokazovanie, výsluchy účastníkov ani hodnotenie dôkazov v plnom rozsahu. V štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení súd skúma len to, či sú tvrdené skutočnosti aspoň v rovine osvedčenia také intenzívne a bezprostredné, že neznesú odklad. Takýto stav však zo zistených skutočností nevyplýva. Matka poukazovala na nevhodné obliekanie dieťaťa, bagatelizovanie úrazov, nerešpektovanie režimu, ako aj na údajné negatívne dopady na psychický vývoj maloletej. Ide však o tvrdenia, ktoré si vyžadujú riadne dokazovanie a odborné posúdenie. Samotná existencia rodičovských nezhôd, rozdielnych výchovných prístupov či napätia pri odovzdávaní dieťaťa nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Konflikt medzi rodičmi, hoci aj intenzívny, nemôže byť automaticky stotožnený so stavom bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa. 29. Súd sa osobitne zaoberal aj návrhom matky na úpravu styku otca s maloletou. V tejto časti je potrebné uviesť, že právo styku je právom rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. V časti, v ktorej matka navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou, súd prijal záver, že aj v tejto časti je návrh nedôvodný. Právo styku nerezidenčného rodiča (t. j. rodič, ktorý s maloletým dieťaťom nebýva v jednej domácnosti) s maloletým dieťaťom je právom svedčiacim nerezidenčnému rodičovi. Ide o subjektívne právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ktorého sa môže domáhať ten rodič, ktorého výkon rodičovských práv je obmedzený. V danom prípade je to otec, ktorý by sa mohol domáhať úpravy styku, pokiaľ by mal za to, že jeho právo nie je rešpektované. Matka síce argumentuje potrebou stabilizácie režimu dieťaťa a predvídateľnosti styku, avšak zo skutkových tvrdení vyplýva, že styk otca s maloletou prebieha, hoci podľa predstáv matky v nevyhovujúcom rozsahu a čase, respektíve takýto stav môže nastať v budúcnosti po jej nástupe do práce. Nejde teda o situáciu, keď by bolo právo dieťaťa na kontakt s rodičom úplne znemožnené alebo keď by dochádzalo k takému zásahu do práv dieťaťa, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu. Úprava konkrétneho rozsahu a režimu styku si vyžaduje komplexné posúdenie potrieb maloletej, jej veku, vývinového štádia, rodičovských kompetencií oboch rodičov a ich schopnosti komunikácie, čo presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Okrem toho súd poukazuje na to, že ak by neodkladným opatrením autoritatívne stanovil presný čas, kedy má prebiehať styk maloletého dieťaťa s otcom, je veľmi pravdepodobné, že otec by tento styk častokrát nemohol realizovať, keďže ako vyplýva z vyjadrenia matky, otec maloletého dieťaťa pracuje ako kameraman v STVR a nie je zrejmé, či by sa styk v matkou navrhnutých časoch mohol realizovať a vyhovoval by otcovi. Ani argumentácia matky založená na pravidelnosti stretnutí, keď maloletú potrebuje v určitých časoch umiestniť na základe odporučenia pediatričky od septembra 2026 do predškolského zariadenia a zabezpečiť si prácu nie je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a nemôže zohľadňovať zamýšľané ciele matky do budúcna, a to na september 2026. 30. Reflektujúc vyššie uvedené, že v predmetnej veci neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by preukazovali bezprostrednú potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletej v časti jej zverenia do osobnej starostlivosti matky, keďže tento stav už fakticky existuje a nie je bezprostredne ohrozený. Rovnako nebola osvedčená existencia takého naliehavého zásahu do práv maloletej alebo rodičov, ktorý by odôvodňoval autoritatívnu úpravu styku formou neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Otázka konečnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane presného rozsahu styku, bude predmetom dokazovania a meritórneho rozhodnutia súdu v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 41P/55/2025, v ktorom budú zohľadnené všetky relevantné okolnosti, najmä najlepší záujem maloletej, jej vek, citové väzby a potreba stabilného výchovného prostredia. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 31. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. 32. Ako bolo spomenuté, súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh matky v celom rozsahu zamietol. Ak by súd takýmto návrhom vyhovel, potom by v každom jednom prípade, kedy dôjde k zániku spoločnej domácnosti rodičov, mohol rozhodovať neodkladným opatrením o úprave práv a povinností k maloletým deťom, čím by stratilo neodkladné opatrenie svoj zmysel. V prvom rade sa majú ohľadne maloletých detí dohodnúť rodičia a mali by sa naučiť navzájom komunikovať. Ak bude súd o všetkých bežných situáciách dieťaťa rozhodovať za rodičov, títo nebudú vôbec nútení / motivovaní vyvinúť úsilie o rodičovskú dohodu. V danom prípade sa otec s maloletou stretáva a matka otcovi podľa jej vyjadrenia v styku ani nebráni. Zamietnutím návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že nebolo preukázané, že pomery účastníkov je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia. 33. V konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 41P/55/2025, po náležitom dokazovaní na pojednávaní, súd rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v jeho najlepšom záujme. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).