Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 3Pc/13/2025 z 1. 10. 2025 Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 1. októbra 2025, sp. zn. 3Pc/13/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200788.4 Mestský súd Bratislava II | 3Pc/13/2025 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200788.4 | 2025-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: CMP, CSP, ZoR, § 96 ods. 3 CSP, § 180 CSP, § 96 CMP, § 18 ZoR, § 22 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 23 ods. 2 ZoR, § 96 ods. 1 CMP, § 53 CMP, § 27 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78eca4b1-9695-490e-9371-e78477ecf45a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200788.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 3Pc/13/2025 1225200788 01. 10. 2025 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200788.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci manžela, navrhovateľa: F.. K. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, G., zastúpený: JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42358566, proti manželke: A. P., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G.M. X, G., v konaní o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov: F.. K. P., narodený XX.XX.XXXX a A. P., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, uzatvorené O. XX.XX.XXXX v G. - K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. - K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2025 sa navrhovateľ, manžel domáhal rozvodu manželstva s manželkou. Manžel v návrhu uviedol, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku v celku harmonické, s bežnými problémami, aké má skoro každý vzťah a ktoré v tom čase vedeli vyriešiť. Prvé problémy v manželstve sa začali objavovať, keď manželke začal vyčítať, že celú spoločnú domácnosť živí len on a manželka mu nepomôže. Požiadal ju, aby sa aj ona podieľala na finančnom chode domácnosti aspoň nejakou čiastkou. Keď videl, ako manželovi s odporom hodila peniaze, tak jeho hrdosť mu nedovolila si ich zobrať. Postupom času sa vzájomne odcudzili a zhoršovalo sa to najmä tým, že manželka nepracovala a nejavila ani záujem si nájsť prácu, a to ani len na pár hodín denne vo forme skráteného pracovného pomeru. Najviac zdrvujúcim pre manžela bolo, keď ochorel na COVID. Manželka v tom čase nešla ani len do obchodu, neopýtala sa manžela, či niečo nepotrebuje, len čakala, kým sa nejakým spôsobom vylieči a o všetko sa zas postará. Manžel si uvedomil, že sa nemôže spoľahnúť na vlastnú manželku, že mu nie je žiadnou oporou a so všetkým čaká len na neho. Tá predstava, že ak by sa mu stav zhoršil a bude musieť požiadať o pomoc druhých, ho ubíjala. Keď manželke povedal, že by sa chcel dať rozviesť, začalo z jej strany neúnosné citové vydieranie. Jej prvá reakcia bola, že sa zabije. Manžel mal samozrejme určité obavy, aby to neskončilo zle, no pochopil, že je to z jej strany hra s jeho citmi. Nedá sa povedať, že by s manželkou spoločne hospodárili, nakoľko všetko platí manžel vrátane bývania a potravín. Každý z manželov má svoj vlastný bankový účet. Nemajú ani spoločných známych, keď ide k niekomu na návštevu, tak ide len sám. Vlastne už nemajú nič spoločné. S manželkou nemajú vyše 12 rokov ani intímny styk. V minulosti sa aj snažil manželstvo zachrániť, ale vždy sa to po krátkej dobe vrátilo do starých koľají. V súčasnosti už nemá najmenší záujem o záchranu manželstva. 2. Manželka sa písomne k návrhu na rozvod nevyjadrila. 3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.07.2025 v prítomnosti manžela a jeho právneho zástupcu. Manželka, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.07.2025, a to na základe fikcie doručenia sa na pojednávanie nedostavila. Právny zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že manželka o pojednávaní vie, manžel s ňou osobne hovoril, poslal jej aj email, čo vie súdu preukázať. Manželka sa však vyjadrila, že ona sa rozvádzať nechce, takže sa pojednávania nezúčastní. 4. Súd na pojednávaní dňa 05.09.2025 z dôvodu opätovnej neprítomnosti manželky požiadal manžela, aby telefonicky manželku kontaktoval počas pojednávania. Keď manželka zdvihla telefón (bola kontaktovaná na tel. č. XXXX XXX XXX) slovo prevzala zákonná sudkyňa, ktorá jej oznámila podstatné skutočnosti týkajúce sa konania. Zákonná sudkyňa oznámila manželke, že bola riadne a opakovane predvolaná, pričom jej bol doručený návrh zákonným postupom podľa § 106 ods. 3 CSP. Súd zisťoval stanovisko manželky vo vzťahu k podanému návrhu. Manželka uviedla, že bola v tom, že manžel vezme návrh späť, keďže sa tak dohodli. Výslovne netrvala na svojej účasti na pojednávaní, uviedla len, že ona sa rozvádzať nechce. Súd preto zvážil za dôvodné poskytnúť manželke ďalšiu možnosť zúčastniť sa pojednávania a predniesť bezprostredne svoje stanovisko. Súd preto manželku telefonicky predvolal na pojednávanie na deň 01.10.2025, na ktorý pojednávanie z tohto dôvodu odročil. V rámci telefonického predvolania bola súdom (sudkyňou) manželke označená adresu súdu, pojednávania ako aj číslo pojednávacej miestnosti. Súd manželku poučil, že písomne volaná už nebude. 5. Pojednávania dňa 01.10.2025 sa manželka opäť nezúčastnila. Súd preto konal a rozhodol na pojednávaní v prítomnosti manžela a jeho právneho zástupcu, v neprítomnosti manželky v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku. Dokazovanie vykonal návrhom navrhovateľa, sobášnym listom, prednesom právneho zástupcu manžela, výsluchom manžela, ako aj celým obsahom spisu. 6. Súd pred otvorením pojednávania zisťoval postupom podľa § 96 Civilného mimosporového poriadku podmienky pre zmierlivé vyriešenie a účelnosť odoslania manželov na mediáciu s cieľom obnovy manželstva. Manžel na pojednávaní uviedol, že na návrhu trvá. Manželia spolu nežijú od decembra 2024. Manžel záujem o obnovu manželstva ani o mediáciu nemal. Odoslanie manželov na mediáciu za účelom zmierenia manželstva z toho dôvodu súd nepovažoval za účelné. 7. Právny zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú písomne podaného návrhu a manželstvo navrhujú rozviesť. Manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Argumentoval tvrdeniami o trvalom a vážnom rozvrate manželstva jeho nefunkčnosťou. S manželkou spolu dlhodobo nehospodária, intímne spolu nežijú vyše 12 rokov. Zo spoločnej domácnosti sa manžel odsťahoval v decembri 2024. Presťahoval sa do prenajatého bytu. V byte, kde žili s manželkou nechal bývať manželku a to napriek tomu, že je jeho vlastníkom. Naďalej uhrádza aj všetky náklady s užívaním bytu spojené. 8. Zo sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G. - K., zapísané v knihe manželstiev S. Ú. G. - K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX. 9. Z vykonaných dôkazov, konkrétne tvrdení manžela, navrhovateľa uvádzaných v návrhu na rozvod manželstva a v jeho výpovedi na pojednávaní bolo v danej veci ustálené, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2024. Manžel na pojednávaní dňa 01.10.2025 zotrval na podanom návrhu. Manželka na pojednávaní uskutočnenom dňa 05.09.2025 telefonicky uviedla, že si myslela, že manžel vezme návrh späť, nakoľko sa tak mali dohodnúť. Na svojej účasti na pojednávaní netrvala, uviedla ale, že ona sa rozvádzať nechce. Napriek tomu sa žiadneho zo súdnych pojednávaní nezúčastnila. K zmieru medzi manželmi nedošlo. Manžel po celý čas na návrhu zotrval. 10. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 11. Podľa článku 4, prvej vety základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. 12. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. 17. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky. 18. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom. 19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo. Z manželstva deti nepochádzajú. Účastníci spolu nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2024. Manželstvo však nebolo funkčné už predtým. Manželia totiž spoločne nehospodárili a dlhodobo (podľa manžela viac ako 12 rokov) spolu intímne nežili. Manželia manželské spolužitie neobnovili ani po podaní návrhu na rozvod na súd. Súd preto dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Preukázaný bol jednoznačný postoj negatívny manžela navrhovateľa k možnosti obnovy manželského spolužitia, ktorú vylúčil. Vzhľadom na skutočnosť, že pre obnovu manželstva je nevyhnutná existencia vôle obnoviť manželstva na strane obidvoch manželov, nemožno v danom prípade vzhľadom na postoj manžela obnovu považovať za reálnu. A to napriek nesúhlasnému stanovisku manželky (prezentovanom súdu výlučne telefonicky). 20. Zhodnotením vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Manželia spolu takmer rok nežijú, spoločne nehospodária, dlhodobo spolu intímne nežijú. Vzťahy medzi nimi je z tohto dôvodu potrebné považovať za vážne narušené, odcudzené a rozvrátené. Manželstvo je toho času nefunkčné, bez perspektívy obnovy. 21. Zo stupňa rozvratu manželstva vyplýva, že nemožno dôvodne očakávať obnovenie spolužitia, účelu manželstva a ktorejkoľvek jeho funkcie, keďže bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je dlhodobého a nezvratného charakteru. Účastníci spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, manželstvo účastníkov je skutočne len formálnym zväzkom. 22. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti sa nedá predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti. Za príčiny rozvratu manželstva súd ustálil najmä citové odcudzenie manželov. Súd preto vyhovel návrhu manžela, navrhovateľa na rozvod. 23. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že zákon súdu ukladá, aby viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie (§ 96 ods. 1 CMP). Povinnosť súdu zmierovať manželov treba ale vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu, keď manžel obnovu manželstva jednoznačne odmieta, je zrejmé, že v danom prípade nemožno zmierenie a postupy k nemu smerujúce (odoslanie na mediáciu) považovať za účelné. Súd pripomína, že ani ústavná ochrana manželstva nezahŕňa nedobrovoľné zotrvanie v manželskom zväzku. Vzhľadom na postoj manžela je namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka si želá v manželstve zotrvať. 24. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov, pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.01.2018, sp.zn. 11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017, sp.zn. 24CoP/63/2017). 25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko manželstvo účastníkov je dlhodobo a vážne rozvrátené a neplní ani základné funkcie, ktoré predpokladá zákon o rodine, súd návrhu manžela, navrhovateľa vyhovel a manželstvo rozviedol. 26. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).