Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 59P/123/2024 z 8. 9. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 8. septembra 2025, sp. zn. 59P/123/2024, ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203879.7
Mestský súd Bratislava II | 59P/123/2024 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203879.7 | 2025-09-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 38 CMP, CMP, § 36 ods. 1 ZoR, § 52 CMP, § 26 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, ZoR, § 116 CMP, § 24 ods. 5 ZoR, § 43 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b93377c-0257-423a-aced-f57285d3d5c2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203879.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava II
59P/123/2024
1224203879
08. 09. 2025
JUDr. Ľubica Novotná
ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203879.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., právne zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou
so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otca: C. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, F., právne
zastúpený Mgr. Máriou Čechovou, advokátkou so sídlom Slnečná 38/A, Slovenský Grob, o návrhu otca
na rozšírenie styku s maloletou, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 08.12.2024 sa otec domáhal rozšírenia styku s maloletou.
2. Vo svojom návrhu uviedol, že na základe posledného súdneho rozhodnutia z roku 2015 bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom bol upravený tak, že otec sa s maloletou stretáva
každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00
hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. s výnimkou dňa 25.12. a
na Veľký piatok. Súdne rozhodnutie bolo vydané v čase, keď mala maloletá tri roky a stanovilo rozsah
stretávania bez možnosti prespania. Otec plne rešpektoval rozhodnutie súdu a dlhodobo sa usiloval o
rozšírenie styku s dcérou, avšak s ohľadom na potrebu minimalizovať nepríjemné situácie pre dcéru
sa doteraz zdržal podania návrhu na zmenu. Otec návrh na rozšírenie styku nepodal doposiaľ preto,
lebo stále dúfal, že sa mu podarí prirodzenou cestou, bez potreby zásahu súdu nadviazať s dcérou taký
vzťah, že bude mať možnosť tráviť s ňou viac času. Je v najlepšom záujme A., aby s ním trávila viac
času a mohla ho spoznať a získať aj mužský vzor, ktorý je v živote každého mladého dievčaťa potrebný.
Aktuálne nastavený režim styku už nie je v najlepšom záujme dieťaťa, keďže A. je vo veku, kedy si
už môže budovať pevné a hlboké väzby s otcom, avšak obmedzený časový rámec to neumožňuje.
Súčasné usporiadanie tiež znemožňuje, aby A. zažívala s otcom bežné rodinné aktivity, ako sú večery,
sviatky, prázdniny či výlety, ktoré si vyžadujú viac času než osem hodín. Otec vyjadril úprimnú snahu o
mimosúdnu dohodu a o zlepšenie komunikácie s matkou, avšak tieto pokusy neboli úspešné. Napriek
tomu sa naďalej snaží konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a udržiavať pozitívny obraz matky
pred dcérou, aby predišiel akýmkoľvek negatívnym dopadom na emocionálny vývoj A.. Je si vedomý,
že názor dieťaťa je v tomto veku dôležitý, avšak neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila rozšíreniu
styku, keďže medzi otcom a maloletou nikdy nedošlo k žiadnemu konfliktu, ktorý by takéto opatrenie
vylučoval. Otec navrhol, aby súd styk otca s maloletou upravil nasledovne: každý párny týždeň od piatka

od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a
v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Ďalej navrhol upraviť aj prázdniny a sviatky.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, ich právnych zástupcov, kolízneho
opatrovníka, výsluchom maloletej A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
so správou kolízneho opatrovníka, písomnými podaniami matky a otca, súvisiacimi spismi týkajúcimi sa
maloletej, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Bývalý Okresný súd Bratislava IV Rozsudkom č. k. 25P/319/2013-257 zo dňa 03.11.2014 v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/8/2015-297 zo dňa 21.04.2015 maloletú zveril
do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 250 eur
mesačne, odo dňa 11.11.2013. Otcovi upravil styk tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.
a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., s tým že táto úprava neplatí
v dňoch 25.12. a na Veľký piatok. Dňa 25.12. je oprávnený stretnúť sa s maloletou od 09:00 hod. do
18:00 hod. a na Veľký piatok od 09:00 hod. do 18:00 hod. Otec prevezme maloletú a po ukončení styku
ju odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť.
5. Mestský súd Bratislava II Rozsudkom zo dňa 09.12.2024 č. k. 59P/36/2024-276 schválil rodičovskú
dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 380 eur mesačne, počnúc
dňom 10.04.2024. Týmto rozhodnutím bol zmenený rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV,
č. k. 25P/319/2013-257 zo dňa 03.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.
11CoP/8/2015-297 zo dňa 21.04.2015, v časti o výživnom.
6. Dňa 17.01.2025 na informatívnom stretnutí rodičov právna zástupkyňa otca uviedla, že dieťa je ešte
v takom veku, kedy sa s ním dá komunikovať a pracovať. Momentálne je stav taký, že napriek tomu,
že dievča je relatívne veľké, nechce u otca prespávať. Počas konania o zvýšenie výživného boli zrejme
emócie vyšpičkované, preto maloletá odmietla ísť k otcovi, neskôr však styk prebehol.
Otec uviedol, že by sa chcel dohodnúť na tom, aby dcéra u neho prespávala, vzhľadom na jej vek
13 rokov. Komunikácia sa realizuje primárne medzi otcom a dcérou, komunikácia s matkou je veľmi
obmedzená a formálna. Posledná reakcia dcéry bola vzdorovitá, veľmi odmietavá. Súhlasil s návštevou
psychológa.
Matka uviedla, že rozšírenie styku, ktoré navrhuje otec je veľký extrém oproti aktuálnemu stavu. Druhá
vec ale je, že maloletej nebráni v styku s otcom. Tvrdenia, že ju negatívne voči nemu ovplyvňuje sú iba
domnienky a odmieta ich. Matka sa jej snaží pomôcť, keď príde od otca niekedy je veľmi vystresovaná,
niekedy frustrovaná, niekedy príde v pohode. Posledný polrok bol katastrofa. Keď otvorí dvere, dcéra sa
jej hneď rozplače. Je to spôsobené asi aj tým, že je vo veku, keď všetko viac prežíva. Súhlasila, aby išli
k psychológovi. Matka vysvetľovala, že otec má novú partnerku, takže veľakrát dôjde dcéra nešťastná
aj kvôli nej. Matka žiadala, aby bolo viac zohľadnené to, čo chce dieťa.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že bez psychologického poradenstva navrhujú návrh zamietnuť,
pretože nie je v súlade s vôľou 13 ročného dieťaťa, maloletá nechce rozširovať styk s otcom.
7. Dňa 14.02.2025 bol súdu doručený email, v ktorom otec uviedol, že s matkou navštívil psychológa,
čo prinieslo želaný efekt v zlepšení komunikácie medzi rodičmi. Súhlasil s tým, aby maloletá A. mala
možnosť vyjadriť sa u psychológa, avšak súčasná psychologička pani E. sa takýmto prípadom nevenuje,
preto požiadal o zoznam, z ktorého by si mohli vybrať psychológa, ktorý sa venuje takýmto prípadom.
8. Dňa 19.02.2025 bol súdu doručený email, v ktorom matka uviedla, že keď mala prísť dcéra pred
psychologičku E., otec sedenie zrušil s odôvodnením, že daná psychologička sa takýmto prípadom
nevenuje a chce ísť k inej psychologičke. Matka je z prístupu otca sklamaná.
9. Dňa 06.03.2025 na informatívnom stretnutí rodičov otec uviedol, že stretnutia u psychologičky
E. neboli vedené efektívne, preto ich ukončil a snažil sa s matkou komunikovať, aby vybrali iného
psychológa. Komunikácia s matkou je na zlej úrovni.

Matka poprela viaceré tvrdenia otca a uviedla, že psychologička aj vzhľadom na vek dieťaťa navrhla
vypočuť maloletú A., ktorá tiež sama chcela prísť k psychologičke a vyjadriť sa. Mali už dohodnutý termín
a vtedy otec povedal, že s tým nesúhlasí. Matka uviedla, že nemá voči nemu dôveru.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.05.2025 súd zistil, že dňa 19.05.2025 kolízny opatrovník
vykonal zisťovanie názoru maloletého dieťaťa bez prítomnosti matky, v budove úradu práce Bratislava.
Z pohovoru s maloletou bol vyhotovený zvukový záznam. V rámci neformálneho rozhovoru maloletá
uviedla, že sa má dobre, v škole má veľa učenia a písomiek. Naďalej sa stará o myšiaka a od budúceho
utorka začne chodiť na sokoliarsky krúžok. Naposledy bola pred Vianocami s mamou na výlete, na
koncerte v Londýne. V júni sa s ňou chystá na festival do Rakúska. Maloletá uviedla, že vie, prečo je s
ňou vykonávaný pohovor, rozprávala sa o tom s maminou. Mamina jej povedala, že povie, ako sa cíti, z
toho sa napíše správa a pošle sa na súd. Maloletá A. uviedla, že je veľmi nervózna. Niekoľkokrát počas
zmienky o otcovi začala byť plačlivá a rozrušená. S otcom sa momentálne stretáva každý druhý víkend
od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každú druhú stredu po škole na pár hodín. U otca ešte nikdy nespala
a ani nechce, pretože sa u neho necíti dobre. Na otázku, čo by mal otec urobiť, aby sa cítila dobre,
neodpovedala. Maloletá má problém s otcovou partnerkou H., s ktorou otec čaká dieťa. H. sa snaží
byť k nej priateľská, chce si s ňou vybudovať vzťah a veľakrát sa k nej správa ako rodič. Na to hneď
maloletá uviedla, že nikdy nebude jej rodičom. Najviac jej prekáža, keď sa rozpráva s otcom a H. sa
im stále mieša do rozhovoru. Taktiež sa jej nepáči, keď sa otec s H. rozprávajú o nej za jej prítomnosti.
Maloletá by sa chcela o svojich pocitoch, prežívaní a o H. porozprávať s otcom, ale nevie ako. Otec sa s
maloletou rozprával o svojej predstave, že by sa s ňou chcel častejšie stretávať, na čo mu ona povedala,
že nechce. Maloletá má pocit, že tým, že matka si podávala na súd návrh na zvýšenie výživného, reakcia
otca bola, že chce, aby chodila k nemu prespávať. Mama ju podporuje v tom, že to je jej otec a chcela
by, aby s ním mala vybudovaný vzťah. Vždy ju bude podporovať v tom ako sa rozhodne, či už bude
s otcom tráviť viac času alebo menej. Na záver maloletá uviedla, že jej otec viackrát ublížil a necíti sa
v jeho spoločnosti vypočutá a rešpektovaná. Keď sa s ním o niečom dôležitom rozpráva, otec vyzerá,
že počúva, ale reálne na to zabudne a opäť sa jej pýta tie isté veci. Otec jej aj ponúkol možnosť ísť
spolu na koncert, čo maloletá odmietla. Maloletá súhlasila, aby boli s obsahom pohovoru oboznámení
obaja rodičia.
11. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedla, že aj vzhľadom na správu kolízneho
opatrovníka by bolo potrebné, aby bolo nariadené výchovné opatrenie, pričom takýto návrh podajú.
Snažili sa o kontakt s matkou a jej právnou zástupkyňou ohľadne dohody na psychológovi, ktorý by
poskytoval maloletej pomoc, avšak bez akejkoľvek odozvy.
12. Otec na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedol, že u psychologičky E. prebehli 2 stretnutia, ktoré boli
zamerané na zlepšenie komunikácie a zúčastnili sa ich iba rodičia. Nebol úplne spokojný, ako tieto
stretnutia pani E. viedla a preto navrhoval iné mená psychológov, ktorí by pracovali s dcérou. K žiadnej
dohode však nedošlo. Dcéra sa s ním do 15.05.2025 stretávala podľa rozhodnutia súdu každý druhý
víkend bez prespatia a potom v stredu. Stretnutia prebiehali tak, že dcéra si robila úlohy, projekty, venuje
sa sokoliarstvu, v čom sa ju snaží dlhodobo podporovať. Navrhoval jej možnosti výletov, dcéra však
prespávanie dlhodobo odmietala. Stalo sa aj to, že sa dohodli na nejakom víkende s výletom, kde by aj
prespala, najprv súhlasila a potom keď sa išli o týždeň dohodnúť, tak s prespávaním nesúhlasila. Nie je
možnosť realizovať dlhodobejšie aktivity a zlepšiť vzťah. Návrh doposiaľ nepodával preto, že ju nechcel
zaťažovať súdnymi pojednávaniami. Teraz to však berie tak, že je tu posledná šanca s dcérou pracovať
na zlepšení vzťahu. Po stretnutí u kolízneho opatrovníka sa vzťah dcéry k nemu radikálne zmenil a už 3
týždne odmieta stretnutia bez zdôvodnenia. S jeho priateľkou mala v minulosti podstatne lepší vzťah ako
je to teraz, prečo je tomu tak nevedel uviesť. Určite nie je pravdou, že by sa H. chcela stať jej rodičom
ako to uvádzala A. pred kolíznym opatrovníkom. Túto vec sa snažil riešiť mimosúdne, avšak neprišlo k
žiadnej zmene. Dcéra má u neho vytvorené podmienky, má k dispozícii vlastnú izbu. Býva v 3-izbovom
byte a vie sa prispôsobiť potrebám maloletej. Zhrnul by to tak, že vidí silný vplyv matky v správaní dcéry.
Považoval za potrebné nariadenie výchovného opatrenia.
13. Matka na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, ak sa pôjde touto cestou, tak
to bude mať opačný efekt a pre ňu ako matku je zdravý vývoj a blahobyt dcéry prvoradý. Vzťah s otcom
sa budoval dlhodobo, hovorila jej, že je to jej otec a že k nemu musí ísť a keď sa necíti dobre, tak mu to
musí povedať. Napríklad cez celé leto roku 2022 sa ani raz neozval, ani neprišiel, potom povedal, že riešil
svoje osobné veci. Bolo veľa situácií, kedy dcéra došla od otca frustrovaná. Otec hovorí, že ju podporuje

v sokoliarstve, pravda je však taká, že vždy s tým mal problém, dával najavo, že sa tam nudí, zobral ju
tam, ale mal nevhodné poznámky. Ona chcela byť so svojím dravcom, keďže cez týždeň na to nemá
čas. Nevhodné poznámky mala aj jeho partnerka. Otec by sa mal snažiť s väčším pochopením pochopiť
dieťa. Dcéra stále hovorí, že otec ju vôbec nepočúva, chce počuť to, čo chce počuť. Ona to vo svojom
vnímaní berie inak, ako to berie on. V poslednej dobe je vidno, že ju to veľmi zaťažuje aj psychicky,
zhoršil sa jej aj prospech v škole. Dcéra dospieva a situácie vyhodnocuje inak, jej vnímanie sveta je
úplne iné. Cez víkend ešte pred výsluchom kolízneho opatrovníka dcéra oznámila, že k otcovi nejde.
Povedala, že otcovi pošle správu. Matka ďalej uviedla, že v minulosti aj keď došla od otca, tak hovorila,
že otec povedal, že ona pokazila detstvo dcére, lebo dala návrh na zvýšenie výživného. Rozpráva jej,
že matka nevie rozdýchať rozchod a podobne. Matka ďalej uviedla, že chce, aby sa A. stretávala so
svojím otcom. Dcérine očakávania sa nenapĺňajú a je z toho smutná. Ďalší tlak na ňu situácii nepomôže.
Výchovnému opatreniu sa matka nebráni. Dcéra chcela aby povedala, že jej veľmi vadí, že keď jej niečo
bolo prisľúbené (vreckové), tak sa to nedodrží, napríklad babina jej dala peniaze cez otca, ale k nej sa
už nedostali. Citlivo vníma akúkoľvek kritiku, matka sa ju snaží korigovať a vysvetľovať jej veci.
14. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 02.06.2025 uviedol, že dôležité je, aby začalo poradenstvo
medzi otcom a dcérou. Za súčasného stavu návrh na rozširovanie styku považujú za kontraproduktívny.
15. Na tunajšom súde sa vedie konanie o návrhu otca zo dňa 02.06.2025 na uloženie výchovného
opatrenia rodičom a maloletej, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému a sociálnemu
poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, zlepšenia rodičovských zručností a
zachovania role oboch rodičov. Konanie sa vedie pod spisovou značkou 59P/60/2025.
16. Dňa 04.09.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom k tvrdeniu matky, že odmietol
pokračovať u psychologičky E. uviedol, že neodmietol pokračovať v psychologickej pomoci. Iba neudelil
súhlas s konzultáciou dcéry u pani E. z odborných dôvodov, lebo po dvoch rodičovských sedeniach
zameraných na komunikáciu, ktoré nepriniesli očakávaný posun, navrhol, aby s dcérou pracoval
vhodnejší detský psychológ. Dlhodobo deklaruje ochotu spolupracovať s odborníkom. K tvrdeniu matky,
že čím viac je na A. tlačené, tým viac odmieta styk s otcom, uviedol, že zvýšený tlak má na A.
kontraproduktívny efekt. Odmietol však, že by išlo o jednostranný nátlak z jeho strany, alebo že by v
minulosti nerešpektoval vyjadrenia dcéry. Naopak, dlhodobo volil mimosúdny, zmierlivý postup a nekonal
proti vôli dcéry. Zároveň poukázal na opakované situácie, keď matka prenášala rozhodnutie o prespávaní
na dcéru už v nízkom veku. Jeho žiadosti tráviť s dcérou viac času vrátane prespania sa priebežne
opakujú od roku 2019 a bez nátlaku. V otázke rozšírenia styku uprednostnil mimosúdny, zmierlivý
postup. V rámci informatívneho stretnutia rodičov v júni 2024 v rodičovskej dohode navrhol zvýšenie
výživného na 380 eur a súčasne rozšírenie styku (víkendové prespania, možnosť letnej dovolenky).
Keďže sa na úprave styku nedohodli, pristúpil až následne k formálnemu podaniu návrhu (november
2024) ako k poslednej možnosti, ktorou sa snaží dlhodobo dosiahnuť stabilný a kvalitný kontakt otca s
dcérou. Napokon sa na pojednávaní o výživnom dohodli na sume 380 eur, ktorú navrhoval už v rámci
informatívneho stretnutie rodičov, odmieta preto tvrdenie, že by návrh na rozšírenie styku bol "odvetou"
za návrh na zvýšenie výživného. Ďalej uviedol, že je presvedčený, že pocit tlaku, ktorý dnes dcéra vníma,
pramení predovšetkým so záťaže (výsluchy, pojednávania) a z dlhodobého prenášania rozhodovania
na ňu, nie z jeho nátlaku. Jeho cieľom bolo a je chrániť vzťah otec-dcéra a snažil sa konať v maximálnej
možnej miere pokojne a bez nátlaku. Súhlasí s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril aby súd
stanovil jasný a predvídateľný rámec styku a podporil aj odbornú pomoc (vhodný detský psychológ), s
cieľom postupne rozšíriť styk o prespania, keď to bude pre dcéru bezpečné a zvládnuté bez konfliktu
lojalít. K tvrdeniu matky, že sa celé leto 2022 neozval a neprišiel ani raz, uviedol že toto tvrdenie nie
je pravdivé. V mesiacoch máj a jún 2022 sa styk priebežne realizoval, v júli a auguste 2022 nastali
dočasné prerušenia z objektívnych dôvodov (oznámené odcestovanie, choroba - pozitívny test na Covid,
na matkinej strane dovolenka a zubár dcéry), o ktorých matku včas informoval, a v septembri bol styk
opätovne riadne obnovený.
17. Dňa 04.09.2025 sa uskutočnil výsluch maloletej A. v budove tunajšieho súdu za prítomnosti zákonnej
sudkyne a kolízneho opatrovníka. Maloletá sa dostavila na súd v sprievode matky. Maloletá A. uviedla,
že má 13 rokov, je v 8. ročníku na Základnej škole Dudova 2. Vo voľnom čase sa venuje sokoliarstvu,
venuje sa tomu asi 4 roky, po Základnej škole by chcela ísť na strednú školu s veterinou. Po škole
chodieva s kamarátkou von, aj s maminou, rada kreslí. Dávnejšie chodila na tanečnú a keramiku. V
spoločnej domácnosti býva sama s mamou. Dňa 15.05.2025 písala otcovi, že by radšej ostala doma a

odvtedy sa s ním nevidela. Až teraz dňa 02.09.2025 prišiel po škole za ňou a išli sa najesť. Otec chce,
aby spolu chodili k psychológovi a napravili vzťah. Čím bola staršia, tak sa to zhoršovalo, necítila sa
tam a ani sa u neho necíti dobre. Strašne na ňu tlačí, on chce a ona nechce. S otcom nezažila nič
pekné. Na otázku, či si predsa len nepamätá nejaké pekné veci zažité s otcom, sa maloletá rozplakala.
Ďalej uviedla že sokoliarstvo je aktivita, ktorá otca nebaví. Keď tam prišli, tak sa starala o svojho vtáka
a on jej nemohol pomôcť, tak ho chcela zapojiť, aby tam len tak nestál a navrhla mu, aby upratal, on
však bol radšej s priateľkou. Keď ho inokedy poprosila, aby upratal, tak povedal, že "ja som moc fajný
chlapec, aby som upratoval voliéry". Nevidí u neho takú podporu ako u maminy. Na sokoliarstvo chodí
každý víkend v sobotu, alebo v nedeľu a s otcom každý druhý víkend. Otcovi sa tiež nepáči, že keď
bola u neho, tak sa učila, pretože teraz už má viac učenia, hnevá ho to, že učiť sa môže aj v piatok, aby
spolu mohli niečo robiť. Podporuje ju tak, že keď potrebuje, tak jej niečo kúpi (maloletá stále plakala).
Keď mu povie svoj názor, tak ju vôbec nepočúva, ide si stále svoje, ako keby nevedeli nájsť kompromis.
Nechce ho odpísať zo života, ale nemá záujem byť s ním viacej a ani toľko, ako s ním bola doposiaľ.
To ich utorňajšie stretnutie bolo zbytočné, mala pocit, že ju vôbec nepočúva. K psychológovi doteraz
nechodila, nebránila by sa tomu. S rodinou otca neudržiava kontakt, stretávala sa so sestrenicou (dcérou
jeho sestry), chodili spolu na sokoliarstvo. Naposledy sa videli v lete 2023. Otec však nesúhlasil aby
sa spolu stretávali po jednej udalosti. Babku (matku otca) naposledy videla v marci na Medzinárodný
deň žien. Vychádza s ňou dobre, nič zlé jej neurobila, nevolajú si, nemajú na seba ani telefónne čísla.
S otcom by sa stretávala tak ako doteraz, ale bez prespatia, alebo menej. Išla by k nemu každý druhý
víkend, ale nie prespať. Posledné víkendy to bola strata času, lebo ich spoločný čas nebol kvalitný. Mohli
by ísť napríklad na jednodňový výlet, alebo robiť akúkoľvek činnosť, radšej ako byť zavretá (maloletá
plakala). Otec jej hovorí, že je mamin projekt, lebo sa nevie dostať cez minulosť a spochybňuje jej vzťah
s maminou. S jeho priateľkou čakajú dieťa, sú spolu 5 - 6 rokov. Vzťah má s ňou taký, že ju berie iba ako
otcovu priateľku a rešpektuje to. Naposledy maloletej A. povedala, že potrebuje psychológa, lebo bola
ticho, alebo aj keď povedala svoj názor. Ona však nikdy na ňu drzá nebola. Termín pôrodu majú dňa
20.10.2025 a budú mať chlapca. Otec s ňou nemá vzťah, lebo toto čo majú, nie je vzťah a teraz si založil
novú rodinu. Je to pre ňu celé divné. Počas 3 mesiacov mu písala SMS-ky čo cíti a to najmä v čase
keď sa mali stretnúť. Neprespala u neho nikdy v živote. Nevie si predstaviť ani víkend mimo Bratislavy,
ktorý by bol s prespatím. To, že ho odmietala, bolo iba jej rozhodnutie a nie, že by ju do toho niekto nútil.
Mama jej vraví, že chce aby mala s otcom vzťah a nech ju ich vzťah nejako neovplyvňuje. Na otázku, že
keby mala čarovnú paličku, čo by chcela zmeniť, maloletá odpovedala, že chcela by zmeniť prístup otca
k nej, aby vnímal jej pocity a rešpektoval ju. On ju síce počúva, vypočuje si ju, ale nevie to spracovať.
Maloletá vypovedala spontánne, veku primeraným slovníkom. Takmer počas celého výsluchu plakala.
18. Dňa 05.09.2025 právna zástupkyňa matky založila do spisu komunikáciu otca s maloletou.
19. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 08.09.2025 uviedla, že má pocit, že ide o inkvizíciu
voči otcovi. Navrhla, aby konanie bolo odročené na 3 - 6 mesiacov, prípadne aby bolo prerušené a aby
sa počkalo na výsledky výchovného opatrenia. Potom by otec zvážil späťvzatie návrhu.
20. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 08.09.2025 uviedla, že nevidí dôvod, aby sa konanie
prerušovalo. Nejde o otca, ale o dieťa. Otec musí zmeniť pohľad na to, čo hovorí dieťa. V opačnom
prípade sa bude situácia len zhoršovať. Maloletá je vo veku takmer 14 rokov, je mladá slečna a vie
zreteľne formulovať svoj vlastný názor. Otec by sa mal vedieť lepšie vyjadrovať smerom k nej a nie
prenášať zodpovednosť na iné osoby. S prerušením konania nesúhlasila. Chápe postoj otca. Matka
deklaruje, že nemá žiaden problém s tým, ak maloletá prejaví záujem o otca, autoritatívne rozhodnutie
však ničomu neprospeje.
21. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 08.09.2025 uviedol, že v prvom rade rodičia musia
zreflektovať kto urobil chybu a musia prehodnotiť svoj vzájomný vzťah, potom sa zlepší aj vzťah dcéry
s otcom. Nie je vhodné tlačiť na maloletú. Návrh na rozšírenie styku je kontraproduktívny a nesúhlasia
s ním. Rodičia musia začať pracovať najprv na sebe, obviňovanie jedného z rodičov nikam nevedie.
22. Otec na pojednávaní dňa 08.09.2025 uviedol, že súhlasí s tým, že vyvíjaný tlak na dcéru situácii
nepomáha. Nesúhlasil s tým, že pôvodcom tlaku je on. Jeho vzťah s dcérou sa výrazne zhoršil potom, čo
začali hovoriť o rozšírení styku. Súhlasil s tým, že je to kontraproduktívne. Nedopracoval sa doposiaľ k
tomu, aby s dcérou mohol tráviť aspoň jeden plnohodnotný víkend na nejakom výlete aj s prespaním. To,
že sa momentálne nachádza na súde, je dôsledok toho, že predtým nebol úspešný. Ani žiaden psychológ

nedonúti dcéru na stretnutia s otcom. Odborné poradenstvo by vedelo pomôcť všetkým. Medzi ním a
dcérou je komunikačný problém, ľúbi ju a myslí si, že aj ona jeho. Styk, ktorý majú vymedzený, je veľmi
obmedzený na to, aby si mohli budovať vzťah. Výsledkom psychologického poradenstva by mohlo byť
aj jeho rozhodnutie, či bude na návrhu trvať.
Matka reagovala, že vzťah rodičov je veľmi zlý. Pani E. presne popísala situácie, ktoré dcéra zažila s
otcom a dopadlo to tak, že v takýchto sedeniach matka nevidela zmysel. Otec vôbec nevnímal to, čo
sa tam hovorilo, lepšie povedané vnímal, ale cez svoju optiku. Dcére pripomína, keď má otec sviatok,
povzbudzuje ju k prespatiam u otca. Chcela, aby tomu dala šancu. Tiež ju povzbudzovala, aby išla s
otcom na lyže, pretože sa jej páčilo na lyžiarskom a odpoveď bola "daj mi s tým pokoj". Matka ďalej
uviedla, si nechce tento krehký vzťah nejako pokaziť a tlačiť na ňu. Pred výsluchom v budove súdu jej
A. povedala, že toto (výsluch) je v pohode, že je to pre ňu menší stres ako stretnutie s otcom. Privítala
by, aby strana otca prestala útočiť na matku, že všetko je jej vina.
Otec poznamenal, že ich stretnutie bolo 2-hodinové, boli tam aj slzy, ale keby to bolo tak nepríjemné,
tak by to netrvalo 2 hodiny. Nerozumie tomu, prečo A. považovala výsluch na súde za menší stres ako
stretnutie s ním.
Právna zástupkyňa otca navrhla vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti klinickej
psychológie, nakoľko vzťahy v rodine sú rozvrátené a otec má poslednú príležitosť obnoviť vzťah s
dcérou.
Právna zástupkyňa matky nesúhlasila so znaleckým dokazovaním, nevedela, čo by malo byť predmetom
dokazovania. Reakcia zo strany otca je len nerešpektovaním názoru takmer 14-ročného dieťaťa a je
devastačná vo vzťahu otec - dcéra.
Kolízny opatrovník žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
23. Matka dňa 08.09.2025 na pojednávaní založila do spisu list od maloletej A. adresovaný sudkyni a
otcovi. Maloletá v liste uviedla, že má pocit, že pri jej stretnutí s pani sudkyňou nepovedala úplne všetko
čo chcela, pretože je toho strašne veľa. Najvďačnejšia bude, ak otec a sudkyňa pochopia, že k otcovi
jednoducho viac chodiť nechce. Nezabezpečil jej pocit domova. Nie je uvoľnená a spokojná ako doma,
necíti sa u neho komfortne. Teraz na ňu cez súdy a psychológa tlačí, ten nátlak je veľký a trvá to už dosť
dlho. Jeho spôsob komunikácie tiež nepomáha (nepočúva ju, nerešpektuje). Nedá sa s ním normálne
komunikovať alebo dohodnúť sa. Nechápe, prečo otcovi toľko záleží na tom, aby u neho prespávala.
Cez spánok si nikto s nikým vzťah nevybuduje. Kebyže si s ňou začne dávnejšie budovať vzťah, bez
nátlaku, tak by to bolo lepšie. No on to rieši inak a sám si to pokazil. Súhlasila by, nech sa stretávajú 1x
do mesiaca, a to ak obaja budú súhlasiť. Teraz keď sa s otcom nestretávala, tak bola naozaj uvoľnená a
spokojná. Jednoducho chce aby sa stretávali menej. To neznamená, že si nemôžu napísať a stretnúť sa
viac, ale iba ak budú obaja súhlasiť. Maloletá ďalej v liste uviedla, že otec si myslí, že mama jej zakazuje
sa s ním stretávať, alebo že ju v tom smere podporuje. To nie je pravda. A nikdy to neurobila. Taktiež
tvrdil, že všetko čo hovorí, jej natlačila do hlavy mama alebo niekto iný. To tiež nie je pravda. Toto všetko
sú čisto len jej názory.
24. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
28. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
29. Podľa § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") ak je
účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci
zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
30. Podľa § 116 CMP ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
31. Podľa Článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
32. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
33. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
34. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.
35. Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť rozhodnutie alebo dohodu rodičov o výkone ich rodičovských
práv a povinností. Ak súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že k takejto skutočnosti
došlo a vyžaduje si to predovšetkým záujem maloletého, rozhodne o zmene posledného súdneho

rozhodnutia. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na
záujem dieťaťa a taktiež na jeho názor.
36. V zmysle posledného súdneho rozhodnutia (Rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV
č. k. 25P/319/2013-257 zo dňa 03.11.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
11CoP/8/2015-297 zo dňa 21.04.2015) bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
bol upravený styk nasledovne: otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň
v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., s tým že táto úprava neplatí v dňoch 25.12. a na Veľký
piatok. Dňa 25.12. je oprávnený stretnúť sa s maloletou od 09:00 hod. do 18:00 hod. a na Veľký piatok
od 09:00 hod. do 18:00 hod. Otec sa v prejednávanej veci dožadoval rozšírenia styku a žiadal, aby súd
rozhodol nasledovne: otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15:00
hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok od
15:00 hod. do 18:00 hod. Ďalej navrhol presnú úpravu prázdnin a sviatkov.
37. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal v
konaní za preukázané, že návrh otca nie je dôvodný, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Od
poslednej súdnej úpravy styku otca s maloletou uplynulo obdobie cca. desiatich rokov. V čase poslednej
úpravy styku v roku 2015 mala maloletá A. 3 roky, v súčasnosti má 13 rokov.
38. V predmetnej veci sa súd zaoberal návrhom otca na rozšírenie styku s maloletou dcérou, vrátane
prespávania maloletej u otca. Posledná súdna úprava styku medzi otcom a maloletou bola určená ešte v
roku 2015, teda pred desiatimi rokmi, čo je pomerne dlhé obdobie, a preto v konaní existoval potenciál na
zmenu rozhodnutia. Otec návrh odôvodnil tým, že má záujem o intenzívnejší kontakt s dcérou, pretože
si chce s ňou budovať pevnejší a kvalitnejší vzťah. Matka s návrhom nesúhlasila, poukázala na to, že
dcéra nemá záujem o častejšie stretnutia s otcom a jednoznačne odmieta u neho prespávať. Zdôraznila,
že je potrebné rešpektovať názor dieťaťa a poprela, že by maloletú akýmkoľvek negatívnym spôsobom
ovplyvňovala vo vzťahu k otcovi. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zásady najlepšieho záujmu dieťaťa
a mal povinnosť prihliadnuť na názor dieťaťa, ak je dieťa schopné vytvoriť si vlastný názor a vyjadriť
ho. Maloletá A. bola v konaní vypočutá spôsobom zodpovedajúcim jej veku a rozumovej vyspelosti. Súd
zohľadnil taktiež správu a stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý s návrhom otca nesúhlasil a žiadal ho
zamietnuť. Po dôslednom zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností, vrátane citových väzieb, stability
domáceho prostredia, ako aj predpokladov pre ďalší zdravý psychický a emocionálny vývoj maloletého
dieťaťa, súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu otca nie je rozšírenie styku vrátane
prespávania, v najlepšom záujme maloletej.
39. Ťažisko dokazovania bolo zamerané na zisťovanie názoru maloletej.
40. Z dikcie § 38 Civilného mimosporového poriadku vyplývajú dve základné kritériá pre vyhodnotenie
spôsobu zisťovania názoru maloletého, a to vek a vyspelosť dieťaťa. Vyhodnotenie týchto kritérií je
výlučne vecou konajúceho súdu, ktorý posudzuje všetky individuálne okolnosti každého prípadu a
predpokladov na strane dieťaťa (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 31/2020-28
zo dňa 28.01.2020). Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor v konaní, ktoré sa ho bezprostredne týka, je
jeho prioritným oprávnením (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 71/2019-25 zo dňa
23.05.2019).
41. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho
nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho
úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné
a čo nie (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04,
III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor
maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom,
aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky vo veci I. ÚS 268/02).
42. I. A. je vzhľadom na svoj vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť je jednoznačne schopná vyjadriť svoj
názor. Má právo byť vypočutá, vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor. Jej názoru súd v rámci konania

venoval náležitú pozornosť. Dieťa bolo vypočuté kolíznym opatrovníkom (v máji 2025) a zákonnou
sudkyňou (v septembri 2025).
43. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že sa nechce s otcom stretávať častejšie. Uviedla, že nechce otca
"odpísať" zo svojho života, avšak neželá si s ním intenzívnejší styk. Pri ich spoločných stretnutiach sa
necíti dobre, necíti od neho podporu, vníma tlak a má skúsenosť, že jej názory nie sú naozaj vypočuté a
rešpektované. Otec síce formálne načúva tomu, čo hovorí, ale nedokáže jej pocity spracovať a zohľadniť
vo svojom správaní. Maloletá vyjadrila ochotu navštevovať psychológa za účelom zlepšenia ich vzťahu,
najmä aby otec vnímal jej pocity a rešpektoval ju. Súd tieto vyjadrenia maloletého dieťaťa vyhodnotil
ako závažné a relevantné. V danom prípade ide o dieťa, ktoré má dostatočnú mieru vyspelosti na to,
aby vedelo reflektovať vlastné pocity a formulovať svoj postoj k otázke osobného styku s rodičom. Za
týchto okolností súd dospel k záveru, že rozšírenie styku vynucované proti vôli maloletého dieťaťa v
dospievajúcom veku, by mohlo mať negatívny dopad na jeho psychický a fyzický vývin ako i ďalší vývoj
vzťahu s otcom.
44. K námietke otca, že dieťa je ovplyvňované matkou a že matka podnecuje negatívne nastavenie
maloletej voči otcovi, súd uvádza, že maloletá trávi prevažnú väčšinu svojho času v starostlivosti
matky, ktorá v súčasnosti objektívne má (a počas celého života dieťaťa mala) pozíciu preferenčného
rodiča. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by matka výrazným spôsobom, alebo cielene
ovplyvňovala názor maloletej, manipulatívne ju ovplyvňovala v smere k vytváraniu negatívneho obrazu
o otcovi, alebo ju navádzala na odmietanie kontaktu s otcom. Tvrdenia otca teda súd vyhodnotil ako
jeho subjektívny názor bez reálnej opory v skutkových zisteniach.
45. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako
jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah
styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je
tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových
a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho
práva. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (Rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/6/2018 zo dňa 04.04.2018).
46. Zo strany otca nebolo namietané, že by mu matka od posledného súdneho rozhodnutia v uplynulých
10-tich rokoch bránila v styku s maloletou. Naopak za celé uvedené obdobie sa otec s dcérou pravidelne
stretával a napriek tomu si nevybudoval s maloletou taký vzťah, ktorý by podnietil jej spontánny
záujem tráviť s ním viac času nad rámec už upraveného styku. Maloletá opakovane počas konania
deklarovala nezáujem o rozšírenie styku s otcom. Súd zdôrazňuje, že názor maloletého dieťaťa je
síce jedným z relevantných dôkazov, no nebol hodnotený izolovane ani nebol jediným rozhodujúcim
podkladom pre rozhodnutie. Naopak, súd sa zaoberal celkovou rodinnou situáciou, stabilitou prostredia,
citovými väzbami dieťaťa k obom rodičom a perspektívou jeho ďalšieho zdravého vývoja. Súd v konaní
dôsledne posudzoval kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. Skúmal túto otázku v celej jej komplexnosti,
prihliadajúc na vek maloletej, jej aktuálnu životnú situáciu, emočné nastavenie, vzťahy k obom rodičom,
ako aj na doterajšie správanie rodičov a všetky individuálne okolnosti prípadu. Je nesporné, že vzťah
medzi otcom a maloletou je vytvorený, nedosahuje však takú intenzitu, že by maloletá chcela tráviť
so svojim otcom viac spoločného času, vrátane prespávania. Otec má možnosť stretávať sa s dcérou,
maloletá prejavuje ochotu udržiavať s otcom pravidelný kontakt. Súčasne je však potrebné rešpektovať
pocity maloletej A., ktorá si jednoznačne neželá rozšírenie styku, a to najmä kvôli povahe svojho otca,
ktorý nerešpektuje jej pocity a názory.
47. Podľa ustálenej judikatúry je potrebné pripomenúť, že takéto tvrdenia dieťaťa treba posudzovať so
zvýšenou mierou opatrnosti, najmä pokiaľ ide o dospievajúce deti, ktoré si utvárajú názory samostatne
a často reagujú na autentickú skúsenosť vo vzťahu s rodičom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti, súd dospel k záveru, že styk upravený posledným súdnym rozhodnutím je primeraný a
dostatočný. Táto úprava zohľadňuje vek a potreby maloletého dieťaťa, jeho osobnostné nastavenie,
ako aj aktuálnu úroveň vzťahu k otcovi. Umožňuje kontakt a rozvoj vzťahu v primeranom rozsahu a
súčasne rešpektuje limity, ktoré si dieťa v danom veku a štádiu vzťahu nastavuje. Súd pripomína, že

záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní, ktoré sa dieťaťa týka. V
súlade s týmto princípom nie je možné vyhovieť návrhu otca, ktorého realizácia by mohla byť v rozpore s
aktuálnymi potrebami, psychickým komfortom dieťaťa a potencionálne by mohla do vzťahu otec a dcéra
vniesť kontraproduktívny prvok spôsobilý zhoršenia vzájomných vzťahov (čo by taktiež nebolo v záujme
dieťaťa).
48. Maloletá viackrát konzistentne uviedla, že si neželá u otca prespávať, pričom ako dôvod uvádzala
najmä to, že otcom sa necíti byť rešpektovaná, že jej názor nie je vypočutý a že počas styku dochádza
k emocionálnemu tlaku z jeho strany. Otec, podľa jej slov, nepristupuje k nej s pochopením, opakovane
sa ju snaží presvedčiť o vlastnej pravde a očakáva, že bez výhrad prijme jeho postoje. Dieťa túto
komunikáciu vníma ako nátlakovú a stresujúcu. Z ďalších skutočností vyplynulo, že otec si v poslednom
období založil novú rodinu a spolu so súčasnou partnerkou očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Táto
skutočnosť u maloletého dieťaťa evidentne vyvoláva zmiešané pocity neistoty a žiarlivosti, pričom súd
má za to, že emočné spracovanie tejto životnej zmeny vyžaduje určitý čas a podporu - nie nátlak na
prehlbovanie vzťahov v prostredí, kde sa maloletá momentálne necíti komfortne. Súd poukazuje na to,
že podľa judikatúry (napr. rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4 Cdo 195/2018) nemožno styk rodiča s dieťaťom
rozširovať mechanicky, ale výlučne s ohľadom na individuálnu situáciu dieťaťa a stav vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom. Súd nie je viazaný biologickým právom rodiča na styk s dieťaťom, pokiaľ by jeho
výkon nebol v súlade so záujmom dieťaťa, ktorý je v rodinnoprávnych veciach primárnym hľadiskom (§
5 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
49. Na základe uvedeného a po zvážení všetkých skutočností dospel súd k záveru, že za súčasného
stavu nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa rozširovať styk s otcom a z uvedených dôvodov
návrh otca zamietol pričom ponechal v platnosti pôvodnú úpravu stretávania stanovenú posledným
súdnym rozhodnutím (t. j. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v
nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do
18:00 hod.).
50. Záverom súdu nedá neuviesť, že vzťah medzi otcom a dcérou je možné a žiadúce budovať,
avšak vyžaduje si to rešpektovanie individuálneho tempa dieťaťa a jeho emočných hraníc. Vzťah medzi
rodičom a dieťaťom je dlhodobý proces a môže sa v čase vyvíjať. V súčasnej fáze, najmä s ohľadom
na vek dieťaťa, je nevyhnutné rešpektovať hranice, ktoré si dieťa v záujme ochrany svojho vnútorného
prežívania prirodzene nastavilo. Potenciál na zlepšenie vzťahu medzi otcom a dcérou určite existuje.
Súd týmto rozhodnutím neodopiera otcovi možnosť zmysluplne rozvíjať vzťah s maloletou, ale poukazuje
na potrebu citlivého a trpezlivého prístupu, pričom súčasný rozsah styku (bez prespávania) poskytuje
priestor na budovanie vzájomného vzťahu bez nátlaku a nežiaducich dôsledkov na psychickú pohodu
dieťaťa, pričom k zlepšeniu kvality vzájomného vzťahu môže dopomôcť i odborné poradenstvo.
51. Právna zástupkyňa otca navrhovala doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku
znalcom z odboru klinickej psychológie. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy v rodine sú rozvrátené a
otec má poslednú príležitosť obnoviť vzťah s dcérou. Súd dáva do pozornosti, že znalecké dokazovanie
sa nariadi, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky (úlohou
znaleckého posudku je napríklad odborné zhodnotenie spôsobilosti rodiča vychovávať dieťa). V danom
prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by zakladali potrebu skúmať psychický stav rodičov, alebo
maloletého dieťaťa. Skutočný stav veci bol na základe vykonaných dôkazov preukázaný v dostatočnom
rozsahu a bez zásadných rozporov. Z tohto dôvodu považoval súd navrhované znalecké dokazovanie za
nadbytočné a nehospodárne, a to i vzhľadom na jednoznačnosť výsledkov dokazovania. Jeho vykonanie
by neprimerane predlžovalo konanie a zvyšovalo náklady, bez reálneho prínosu pre ďalšie posúdenie
veci.
52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.