Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 59Pc/56/2024 z 23. 4. 2025 Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 23. apríla 2025, sp. zn. 59Pc/56/2024, ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203498.2 Mestský súd Bratislava II | 59Pc/56/2024 | ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203498.2 | 2025-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 66 ZoR, § 67 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 2 ZoR, § 71 ods. 2 ZoR, CMP, § 52 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18728839-4651-4cf6-9e01-45f797016c71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203498.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 59Pc/56/2024 1224203498 23. 04. 2025 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203498.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, C., proti osobe povinnej platiť výživné (plnoletá dcéra): B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. X, H., právne zastúpená Mgr. Františkom Řihákom, advokátom so sídlom Suvorovova 19, Žilina, o určenie výživného na rodiča, takto rozhodol: I. Súd návrh zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 04.11.2024 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na rodiča vo výške 300 eur mesačne. 2. Vo svojom návrhu uviedla, že osoba povinná platiť výživné je jej dcérou, ktorá v máji 2024 úspešne ukončila II. stupeň vysokoškolského štúdia. Od narodenia až po ukončenie štúdia sa o ňu starala, vychovávala a sprevádzala životom. V domácnosti navrhovateľky od januára 2024 nastala zmena, stará sa o ťažko chorého manžela. Z tohto dôvodu sa nemôže zamestnať. Manžel sa takisto nemôže zamestnať a je odkázaný na starostlivosť navrhovateľky. Jej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške 593,36 eur. Mesačné výdavky uviedla nasledovne: byt 455 eur, strava 150 eur, zdravotná starostlivosť 50 eur, telefón 20 eur, drogéria a hygiena 30 eur, cestovné 40 eur, oblečenie a obuv 30 eur, kaderník 30 eur. Nemôže si dovoliť kúpiť ovocie, zeleninu, oblečenie ani vitamíny. Požičiava si peniaze od známych. Opísaný stav je dlhodobo neudržateľný. Dcéra sa osamostatnila, našla si prácu svojich snov, priateľa, neprejavuje o matku záujem, žiadnym spôsobom jej nepomáha, nedvíha telefón, zabudla na jej narodeniny a meniny. Rovnako zabudla na jej podporu a starostlivosť. 3. Dňa 02.12.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, v ktorom uviedla, že takmer všetky tvrdenia navrhovateľky popiera a zásadne nesúhlasí s návrhom. Nevie sa vyjadriť k životnej situácii navrhovateľky. Navrhovateľka má 6 detí s 3 rôznymi mužmi a z jej strany sa jednalo o veľmi veľkú ľahostajnosť voči všetkým jej deťom a bolo jej takmer jedno, že deti jej mužské známosti takmer utýrali. Matka je nevyrovnaná osobnosť, jej zdravie je dlhodobo podlomené, čo je zapríčinené tým, že násilie bolo páchané aj na jej osobe. Predstiera nevládnosť a invaliditu jej súčasného partnera, ktorá ale v skutočnosti neexistuje, nakoľko partner s ňou cestuje po Slovensku. Navrhovateľka má 6 detí, z ktorých 4 používala ako zdroj príjmu a k ostatným 2 si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie, v ktorých si syn navrhovateľky I. J. uplatňuje určenie výživného. Rovnako je vedené trestné konanie v Žiline, kde sa preveruje trestný čin zanedbania povinnej výživy navrhovateľkou, ktorá si neplní vyživovaciu povinnosť voči K. I. J. a L. K. J.. Rovnako sa navrhovateľka vyhráža žalobami svojim bývalým partnerom a deťom. Matka preukázateľne sfalšovala podpis dcéry na podaní na výkon exekúcie z titulu nezaplateného výživného. Uvedeným konaním navrhovateľka spôsobuje množstvo nepríjemností. Osoba povinná platiť výživné ďalej uviedla, že je študentkou 3. stupňa denného doktorandského štúdia na Žilinskej univerzite. Od 18-tich rokov nežije s matkou v domácnosti, stará sa sama o seba bez toho, aby jej matka akokoľvek pomáhala. Má vlastnú domácnosť a stará sa aj o mladšieho brata. V tejto situácii plní úlohu matky a nahrádza navrhovateľku. Býva v starorodičovskom dome, ktorý vlastní rodina jej otca. Býva aj s priateľom. Donedávna s nimi bývala aj mladšia sestra M. G. so svojím priateľom. Do domu je potrebné investovať pomerne často veľa peňazí. Náklady pomáha platiť jej biologický otec. Mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: paušál, internet a TV 130 eur, strava 120 až 160 eur, hygiena a čistiace prostriedky 30 až 40 eur, energie 160 eur, školské potreby 20 eur, služobné cesty 100 až 200 eur, cestovné náklady 60 eur, šport 35 eur, údržba domu 200 až 400 eur, domáce zvieratá 40 až 50 eur. Jej jediným príjmom je štipendium vo výške 1 025,50 eur. Jej ďalším príjmom je výživné od otca 130 eur. Občasne chodí na brigádu. Štipendium nie je príjem, z ktorého by mala platiť výživné navrhovateľke, tento príjem iba s námahou postačuje na jej potreby, pričom navrhovateľka nemá chuť ani snahu vykonávať akúkoľvek prácu. Sama navrhovateľka si v minulosti neplnila vyživovaciu povinnosť voči nej, a to takmer od jej 15tich rokov. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Na záver uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, osoby povinnej platiť výživné, jej právneho zástupcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä s potvrdeniami o príjme, i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 04.11.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil jej dcére dočasne platiť výživné na rodiča vo výške 300 eur mesačne. Mestský súd Bratislava II Uznesením č. k. 59Pc/57/2024-46 zo dňa 04.12.2024 v spojení s potvrdzujúcim Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoP/14/2025-95 zo dňa 28.02.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 6. Krajský súd v Trnave Uznesením č. k. 12CoP/129/2024-120 zo dňa 29.11.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal navrhovateľku platiť výživné svojmu plnoletému synovi I. J. vo výške 80 eur mesačne. 7. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie D. C., nar. XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o poberaní príspevku súd zistil, že výška príspevku bola od januára 2024 do júna 2024 v sume 546,86 eur mesačne, od júla 2024 do novembra 2024 v sume 593,36 eur, od decembra 2024 do apríla 2025 v sume 615,50 eur. 8. Z evidenčného listu vyplýva, že nájomcovi (navrhovateľke) bola vyčíslená mesačná záloha za nájomné a služby za užívanie bytu v sume 461 eur mesačne. 9. Z potvrdenia Žilinskej univerzity súd zistil, že osoba povinná platiť výživné je študentkou denného doktorandského štúdia od 01.09.2024, z dokladu o priznaní štipendia súd zistil, že poberá štipendium vo výške 1 025,50 eur mesačne. 10. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dcéra voči ktorej si uplatňuje výživné je najstaršia zo 6 detí, ktoré má s dvomi mužmi. Bola nútená podať návrh, pretože si nevie zabezpečiť vyšší príjem ako je 615 eur z opatrovateľského príspevku. Minulý rok požiadala o príspevok na hmotnú núdzu a príspevok na bývanie. Aktuálne od júla 2024 žije v Bytči, Jabloňová 4. Predtým dlhé roky bývala v Žiline. Od marca 2024 do júla 2024 bývala na ubytovni a predtým v 3-poschodovom dome v luxusnej štvrti v Žiline. Adresa na F. G. XXX je virtuálne sídlo a ide o schránkovú firmu, v Bratislave nikdy nebývala. Na F. G. je evidovaná preto, lebo jej deti by boli bezdomovci. V Bratislave študovala a má tu známych, v tom čase nebola iná možnosť. Úrad práce ju ako matku nikdy neriešil kvôli deťom. Ďalej uviedla, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Poberá iba opatrovateľský príspevok 615 eur. V súčasnosti rieši invalidný dôchodok manžela a čaká na vyhodnotenie. Manžel trpí psychiatrickými diagnózami o ktorých vedela aj pred uzavretím manželstva, lieči sa na vysoký tlak, je po operácii obličky a pravidelne navštevuje nefrologičku. Užíva lieky, ich názov nevedela uviesť. Návrh na invalidný dôchodok podali začiatkom marca tohto roku, pretože dlho trvalo kým zosumarizovali všetky lekárske správy a podklady. Je odkázaná na humanitárnu pomoc druhých. Dcéru vychovala, vyštudovala a taktiež sa dcéra zdôverila, že bude dedičkou nehnuteľnosti po biologickom otcovi. Výživné navrhla 300 eur, prípadne podľa úvahy súdu. Dcéra je nezodpovedná, ona sa príkladne o ňu starala a deti sa mali u nej vynikajúco. Pokiaľ ide o jej ďalšie deti, tak syn I. bude mať 21 rokov, býva u jeho sestry M. a má príjem z brigádnickej činnosti, väčší ako navrhovateľka. Chodieva po nociach von, požíva alkohol, fajčí cigarety, výživné mu nemá z čoho platiť. Keď nechceli synovia I. aj D. bývať u nej, tak im našla internát. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v spoločnej domácnosti býva s manželom, v sociálnom 2-izbovom byte, prihlásený je tam aj syn D., ktorý má 18 rokov a odišiel bývať k dcére B., a to v septembri 2024. Výživné mu neplatí žiadne. Dcéra L. je 12 ročná a syn K. je 13 ročný, bývajú po dohode rodičov u babky, zverené boli otcovi. Výživné platí 50 eur na každého mesačne. S platením jej pomáha mama a súrodenci. Ďalej dcéra M. je 25 ročná a býva v K., býva v podnájme a výživné si bude uplatňovať aj od nej. S deťmi sa nestretáva, pretože sú vedené proti nej. So súčasným manželom sú manželia od augusta 2023, vtedy netrpel diagnózou, choroba prepukla v októbri 2023 tak, že ostal invalidný. Operáciu obličiek mal pred uzavretím manželstva. Má 13 ročnú dcéru a aktuálne žiada o zverenie do jeho starostlivosti, s jej pomocou by to zvládol. Výživné sa rieši v súdnom konaní v Čadci. Manžel má 6 stupeň odkázanosti a 50 % zníženú mieru schopnosti zamestnať sa. Pomáha mu pri sebaobsluhe, umývaní, obliekaní, jedle. Má popísaný nález na mozgu a od toho sa to všetko odvíja. Manžel teraz nemá žiaden príjem. Od januára platia za byt 461 eur, momentálne tam má dlžobu a má uzatvorený splátkový kalendár. Dlžoba je za 2 mesiace. Za lieky dopláca mesačne cca 70 eur. Ostatné finančné prostriedky im ostávajú len na základné veci. Mobilný telefón má, platí si kredit. Nefajčí, manžel fajčí, ale veľmi málo, má také stavy, že si musí zafajčiť. Auto používa od dcéry M., alebo od známych, na pohonné hmoty jej prispieva mama. Synovi dala návrh na zmier na ktorý on, ani advokát nereflektovali. V Bratislave prespávajú u jej priateliek u N.. Žijú tak, že chodievajú do Kauflandu keď sa blíži záverečná a nakupujú lacné potraviny, mama jej pomáha so zemiakmi, zeleninou a s mäsom. Navrhovateľka záverom uviedla, že bola dlhodobo na PN s chrbticou, ale cvičí. V súčasnosti sa na nič nelieči. 11. Právny zástupca osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka nikdy nežila s deťmi v Bratislave a ani tu nežije. F. G. je virtuálne sídlo a ona musí za toto sídlo platiť. Dôvod je taký, že úrad práce nemá nad ňou dozor, s pánom J. sa o deti nestarajú. Takto sa vyhne sociálnej kontrole. Bežia už 2 trestné oznámenia voči jej osobe v Žiline. Osoba, ktorú má opatrovať, sedí na chodbe pred pojednávacou miestnosťou, takže nie je pravdou, že by bol zdravotne na tom zle. Zo strany navrhovateľky boli predložené 2 dokumenty, jeden je označený ako čestné prehlásenie jeho klientky, pričom v tejto súvislosti uviedol, že to nie je čestné prehlásenie, ktoré podpísala jeho klientka, nakoľko nie je ani podpísané. Druhý dokument, ktorý predložila navrhovateľka, nesúvisí s týmto konaním, namietol jeho relevanciu v tomto konaní, ide o návrh na zmier. Navrhovateľkin syn I. J. ktorého sa návrh týka, neodpovedal preto na zaslaný návrh, nakoľko z konania predtým vyplynulo že manžel navrhovateľky ktorý má zníženú zdravotnú schopnosť, fyzicky atakoval I. aj D. a vyžadoval od nich platenie z toho, čo zarobili na brigádach. K tomu, čo navrhovateľka uviedla vo svojom prejave, dal do pozornosti súdu nezrovnalosti ktoré uviedla v iných konaniach. Jej pôvodná varianta v konaní 39Pc/42/2024 bola, že manžel utrpel pracovný úraz v roku 2018 a z toho je invalidný. Predložil zápisnicu z uvedeného pojednávania. Manžel navrhovateľky nemá žiaden príjem, je dlhodobo na PN, pričom navrhovateľka nevedela označiť ani jeho posledné zamestnanie. Navrhovateľka je vyštudovaná a vzdelaná zdravotná sestra a je dôvodný predpoklad, že by mala poznať lieky a diagnózy, ktorými trpí jej manžel. Aj z vizuálneho správania manžela je zrejmé, že tento netrpí žiadnou chorobou, servis zabezpečuje on pani C.. Vyživovacie povinnosti voči synovi I. si navrhovateľka neplní ani po právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Na základe toho, že si neplní túto vyživovaciu povinnosť, bola podaná žiadosť na úrad práce Žilina a jej synovi I. je vyplácané náhradné výživné, náasledne úrad práce Žilina podal trestné oznámenie na navrhovateľku. Rovnako je vedené trestné konanie voči navrhovateľke pre podozrenie z falšovania a pozmeňovania úradnej listiny, kde si na základe sfalšovaných podpisov uplatňovala v exekučnom konaní nárok v mene svojich dcér B. N. M., prebieha tam dokazovanie. Väčšina tvrdení navrhovateľky sa popiera navzájom. V prípade, že by navrhovateľka venovala toľko energie výchove svojich detí a zabezpečeniu svojho príjmu, bolo by to určite na prospech všetkých strán. Špekulatívnosť virtuálneho sídla sa reálne potvrdila pri podaní návrhu na určenie výživného na syna I., kedy len zastavenie výplaty prídavkov na deti, ktoré poberala navrhovateľka, bolo veľkým administratívnym procesom, jej virtuálne sídlo je naozaj špekulatívne. Od roku 2000 je možné nájsť tisíc virtuálnych sídiel v Žiline, za lepších finančných podmienok. Osoba povinná platiť výživné je poberateľkou doktorandského štipendia, ktoré má obmedzenú časovú platnosť a okrem tohto príjmu má len príjem od svojho biologického otca. Ona sama nemá v tomto momente zabezpečený príjem aby dokázala pokryť svoje výdavky a potreby ktoré súvisia nielen s jej živobytím a pokrytím základných životných štandardov, ale aj s nákladmi, ktoré súvisia s jej spolubývajúcim, ktorým je brat D., teda ďalší syn navrhovateľky. Musí splácať úvery, ktoré si bola nútená zobrať na prefinancovanie nákladov so štúdiom a bežných potrieb, ktoré sa vyskytli. Žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní a zvážení všetkých okolností návrh zamietol. 12. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, že má 6 detí s dvoma otcami, o dvoch otcoch sa vie, avšak ďalšie 2 deti sa nevie s kým ich má. Svojím vlastným správaním sa pripravili s pánom J. o byt v Žiline. V Žiline sú taktiež virtuálne sídla a ďalší súrodenci sú už prihlásení na týchto sídlach. K výpovedi navrhovateľky uviedla, že o všetky náklady v domácnosti, ako napríklad plyn, elektrika, sa starali so sestrou, taktiež zabezpečovali aj stravu. Keď dali peniaze mame, tak ich minula na kožuchy, oblečenia a iné nezmyselné veci. Navrhovateľka nie je v kontakte ani so svojou rodinou, takže nie je pravdou, že by jej jej mama pomáhala. V spoločnej domácnosti žije s bratom D., žije v dome, ktorý vlastní teta. Hneď v júli, po jeho narodeninách, sa brat D. odsťahoval ku nej, inak by skončil na ulici, alebo v domove, kde bol ubytovaný aj brat I.. Ide o domov pre takých študentov, ktorí nemajú kde bývať. Jej príjem predstavuje sumu 1 025 eur, iný príjem nemá. Otec jej posiela výživné, hoci by ho posielať nemusel, ide o 130 eur a je to len na jeho dobrej vôli. Svojej tete platí za plyn, elektrinu, vodu, kúrenie cca 200 eur mesačne. Na cestovné minie mesačne 50 až 70 eur. Dom je starý a lepšie by ho bolo zbúrať, ale ona a bratia sa ho snažia udržiavať. O žiadnom dedičstve od otca nevie. Otec má 50 rokov a nevie prečo by mali riešiť dedičstvo. Spláca pôžičku svojej tete, spláca podľa finančnej situácie, snaží sa jej každý mesiac dať 100 eur. Banke spláca pôžičku 180 eur mesačne. Doložila aj sestre na nájom keď nemala a sestra jej zas vypomáha finančne keď treba. Chlapci sa tiež snažia, brat D. jej dá tiež na nákup 20 až 30 eur. Aj I. platí M.. Matka sa o nich nechce starať, urobila si z nich šesť chodiacich šekových knižiek a keď potrebuje, tak zakaždým si jednu vytrhne. Nevlastní žiaden majetok, nemá žiadne motorové vozidlo. Matka by sa mala zamyslieť sama nad sebou, vychovávajú sa samy ako samorasti, všetkých šesť detí a to nie je normálne. Navrhovateľka reagovala, že B. a jej advokát zámerne zavádzajú, aby sa vyhla povinnosti platiť výživné na rodiča. Navrhovateľka ďalej doplnila, že má psa, čivavu z útulku, jedlo mu nekupujú, dáva mu z toho čo majú oni. B. býva s priateľom M. O., ktorý by tiež mal preukázať svoj príjem. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné poznamenala, že jej priateľ býva u svojich rodičov, oni len spolu chodia, občas u nej prespí. Právny zástupca osoby povinnej platiť výživné uviedol, že pán O. nie je v žiadnom vzťahu voči navrhovateľke a teda ona nemá právo požadovať plnenie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka na záver trvala na predložení príjmu dcérinho druha. V rámci záverečného zhrnutia trvala na zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorú si dcéra má plniť, nakoľko ju vychovala a dcéra vyštudovala. Bolo to ťažké, robila niekoľko zamestnaní súčasne naraz. Právny zástupca osoby povinnej platiť výživné v rámci záverečného zhrnutia uviedol, že trvá na všetkých doterajších prednesoch a vyjadreniach. Na strane povinnej osoby nenastala situácia, ktorá by oprávňovala navrhovateľku na požadovanie výživného, návrh navrhovateľky je špekulatívny, v rozpore s dobrými mravmi a v širšom kontexte preukázaných skutočností sa môže jednať o zneužitie práva a inštitútu výživného na rodiča. 13. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 14. Podľa § 67 veta prvá Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. 18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že manžel navrhovateľky je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 50 %, súd mal za to, že bolo možné zaoberať sa vyživovacou povinnosťou detí k rodičom v zmysle § 66 zákona o rodine. 19. Navrhovateľka má 6 detí. L. K. J., K. A. J. a D. J. ešte plnia školskú dochádzku (základná, resp. stredná škola). Ďalej I. J. je študentom 3. ročníka na strednej škole, na Mestskom súde Bratislava II sa vedie na jeho návrh konanie o určenie výživného navrhovateľky k plnoletému synovi pod sp. zn. 39Pc/42/2024. Navrhovateľka uviedla, že bude podávať návrh na určenie výživného na rodiča aj proti ďalšej dcére - M. G., nar. XX.XX.XXXX. V tomto konaní sa teda súd zaoberal vyživovacou povinnosťou najstaršej dcéry B. voči svojej matke - navrhovateľke. 20. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s manželom v sociálnom 2-izbovom byte v Bytči. Manžel je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť 50 %. Podľa jej tvrdenia je odkázaný na starostlivosť navrhovateľky, z tohto dôvodu sa manžel ani navrhovateľka nemôžu zamestnať. Jej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške aktuálne 615,50 eur. Mesačné výdavky uviedla nasledovne: byt 455 eur, strava 150 eur, zdravotná starostlivosť 50 eur, telefón 20 eur, drogéria a hygiena 30 eur, cestovné 40 eur, oblečenie a obuv 30 eur, kaderník 30 eur, dokopy 805 eur. Nevlastní žiaden majetok, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Platí (resp. má platiť) výživné na maloleté deti - dcéru Sofiu 50 eur mesačne, na syna K. 50 eur mesačne, ktoré bývajú po dohode rodičov u babky, zverené boli otcovi. Na plnoletého syna I. J. by v súčasnosti na základe neodkladného opatrenia mala platiť 80 eur mesačne. So žiadnymi svojimi deťmi sa nestretáva. Jej zdravotný stav je dobrý, aktuálne sa nelieči na žiadne chronické ochorenie. 21. Osoba povinná platiť výživné žije v domácnosti so svojim mladším bratom (podľa jej tvrdení plní úlohy matky a nahrádza navrhovateľku). Bývajú v starorodičovskom dome, ktorý vlastní rodina jej otca (teta). Do domu je potrebné pravidelne investovať. Svojej tete platí za plyn, elektrinu, vodu, kúrenie cca 200 eur mesačne, taktiež jej spláca pôžičku podľa finančnej situácie, snaží sa jej každý mesiac dať 100 eur. Banke spláca pôžičku 180 eur mesačne. Je študentkou 3. stupňa denného doktorandského štúdia na Žilinskej univerzite. Od 18-tich rokov nežije s matkou v domácnosti, stará sa sama o seba bez toho, aby jej matka akokoľvek pomáhala. Mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: paušál, internet a TV 130 eur, strava 120 až 160 eur, hygiena a čistiace prostriedky 30 až 40 eur, energie 160 eur, školské potreby 20 eur, služobné cesty 100 až 200 eur, cestovné náklady 60 eur, šport 35 eur, údržba domu 200 až 400 eur, domáce zvieratá 40 až 50 eur, dokopy 1 255 eur. Jej jediným príjmom je štipendium vo výške 1 025,50 eur, dostáva ešte výživné od otca 130 eur, uvedené výživné jej otec platí dobrovoľne. Nevlastní žiaden majetok, či už nehnuteľný, alebo hnuteľný väčšej hodnoty, nemá žiadne motorové vozidlo. Má priateľa, ktorý býva u svojich rodičov, občas u nej prespí. 22. Z ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, ktorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy (Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/68/2013 zo dňa 18.09.2013). 23. Dobré mravy vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. Vzhľadom na charakter citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 13CoP/5/2023 zo dňa 30.10.2023). 24. Ustanovenie § 66 zákona o rodine ukladá deťom, ktoré sú schopné sami sa živiť, povinnosť zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu ak to potrebujú. Z uvedeného zákonného znenia je možné vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti a to existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potrebu na strane rodiča a súlad s dobrými mravmi. V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Ide teda o jednu zo všeobecných podmienok možnosti priznať výživné bez ohľadu na naplnenie ostatných zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti. Pri zistení rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za danej situácie, pokiaľ teda sama navrhovateľka ako matka neposkytovala náležitú starostlivosť svojej dcére, neprispievala jej na štúdium, nezabezpečovala bývanie, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, uložiť teraz odporkyni povinnosť prispievať na výživné navrhovateľke (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/463/2011 zo dňa 05.04.2012). 25. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje vylúčnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii a preto tak, ako zákon ukladá povinnosť rodičom vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samé sa živiť, ukladá povinnosť, postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú. Návrh na určenie výživného rodičovi môže súd zamietnuť, aj keď sú inak splnené podmienky pre priznanie nároku, a to voči dieťaťu, u ktorého by pri uložení povinnosti platiť výživné vznikol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2, ako je to v posudzovanej veci, pričom takáto situácia môže nastať ak o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa, voči ktorému si nárok uplatňuje, zanedbával. Primeranosť výživy znamená, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby a preto výživou treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb (tzv. výživa v užšom zmysle), ale aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb - bývania, zdravotného stavu, kultúry a pod., pričom dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnú úrovňou. Právo nie je možné priznať, ak rodič má zabezpečené svoje potreby v primeranej miere, avšak jeho životná úroveň je omnoho nižšia, než na akú bol zvyknutý z minulosti, alebo ako je životná úroveň jeho dieťaťa, keďže neplatí, že rodič má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho dieťaťa (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/60/2012 zo dňa 21.11.2012). 26. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd skúmal v rámci vykonávaného dokazovania, či priznanie výživného navrhovateľke, vzhľadom na tvrdenia jej plnoletej dcéry ako osoby povinnej platiť výživné, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ťažisko dokazovania bolo teda zamerané na správanie a konanie samotnej navrhovateľky vo väzbe k osobe od ktorej výživné požaduje, t.j. ku svojej najstaršej dcére. 27. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, v priebehu konania deklarovala, že starostlivosť o ňu v čase, keď bola maloletá, nebola zo strany matky dostačujúca, matka zanedbávala svoji povinnosti, o svoju dcéru riadne nestarala. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľke bolo jedno, že jej partneri takmer utýrali jej deti, zároveň poukazovala i na to, že navrhovateľka sfalšovala jej podpis na listine. Dcéra od 18-tich rokov nežije s matkou v domácnosti, matka sa o ňu nestarala a neprispievala na jej životné náklady a potreby. Tieto skutočnosti v princípe navrhovateľka nerozporovala, resp. nepreukázala opak, v tejto otázke ani nenavrhovala žiadne dokazovanie. Naopak, bolo preukázané, že navrhovateľka si neplní ani v súčasnosti svoju vyživovaciu povinnosť, so žiadnym zo svojich detí nemá vytvorenú vzájomnú citovú väzbu, o svoje deti sa nezaujíma a starostlivosť o deti, ktoré sú výživou na ňu odkázané, prenechala na starších súrodencov (vrátane najstaršej dcéry), prípadne iných rodinných príslušníkov. Z konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39Pc/42/2024 bolo preukázané, že navrhovateľka neplatí výživné svojmu plnoletému synovi I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije s jej ďalšou plnoletou dcérou.. 28. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, súd mal dostatočne za preukázané, že priznanie výživného na rodiča, by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Matka neposkytovala náležitú starostlivosť svojej dcére, dlhodobo zanedbávala svoje rodičovské povinnosti nielen voči nej ako najstaršej dcére ako aj voči ostatným deťom, pričom starostlivosť o deti delegovala na ostatných príbuzných. Nemožno teda spravodlivo požadovať, aby dieťa, ktorého starostlivosť bola dlhodobo zo strany matky zanedbávaná, bolo povinné prispievať na výživu navrhovateľke. 29. Nad rámec uvedeného súd poukazuje i na to, že navrhovateľka dobrovoľne uzavrela manželstvo s osobou o ktorej zhoršenom zdravotnom stave mala vedomosť pred uzavretím manželstva (vedela o psychických problémoch partnera ako i operácii obličky), a teda sama sa dostala do situácie, kedy sa jej schopnosť dosahovať adekvátny príjem, znížila. Nemožno preto spravodlivo požadovať, aby následky tohto rozhodnutia znášali jej deti. Zároveň navrhovateľka nepreukázala, že by jej manžel - s ktorým žije v spoločnej domácnosti - mal taký zdravotný stav, ktorý by mu bránil vo vykonávaní akejkoľvek zárobkovej činnosti. Hoci doložila, že jeho schopnosť pracovať je znížená o 50 %, táto skutočnosť podľa názoru súdu nevylučuje možnosť výkonu primeranej pracovnej činnosti. Rovnako tak nebolo preukázané, že by starostlivosť o manžela vyžadovala nepretržitú, celodennú prítomnosť a sústavnú osobnú opateru zo strany navrhovateľky (nasvedčuje tomu i niekoľkohodinová prítomnosť v Bratislave počas pojednávania pred pojednávacou miestnosťou), t.j. navrhovateľka si môže zabezpečiť primeraný príjem vlastnou pracovnou aktivitou. Skutočnosť, že navrhovateľka poberá peňažný príspevok na opatrovanie, neznamená že si nemôže čiastočne privyrobiť (príslušné právne predpisy to nezakazujú). 30. Súd ďalej prihliadol na správanie navrhovateľky, ktoré vykazuje známky špekulatívneho postupu. V konaní vyšlo najavo, že si účelovo uvádza virtuálne bydlisko v Bratislave, pričom nepreukázala skutočný motív uvedenej voľby, nakoľko k mestu Bratislava nemá žiadnu väzbu, nikdy v ňom nežila a ani nemá v úmysle presťahovať sa tam (iba v dávnej minulosti tam študovala). Taktiež počas prejednávania veci vyplynulo, že voči nej boli podané viaceré trestné oznámenia, a to v súvislosti s jej konaním voči deťom. 31. Súd teda zohľadnil úplnú absenciu pozitívnych rodinných väzieb medzi navrhovateľkou a jej deťmi, matka so svojimi deťmi neudržiava kontakt, neposkytuje im žiadnu výživu, či iné formy podpory. Za takýchto okolností by priznanie výživného od dieťaťa voči rodičovi, ktorý si sám dlhodobo neplnil svoje rodičovské povinnosti, bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov bol návrh na priznanie výživného zamietnutý ako absolútne nedôvodný. 32. Je neprípustné, aby osoba, ktorá sama dlhodobo zanedbávala vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, následne požadovala výživné od týchto detí. Takéto konanie možno označiť za pokus o parazitovanie na deťoch, ktoré sa museli starať o vlastné zabezpečenie bez podpory zo strany matky. Z týchto dôvodov je návrh na priznanie výživného považovaný za právne a morálne neprípustný. 33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné požiadala o 100 % náhrady trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nepovažoval za spravodlivé s ohľadom na skutočnosť, že návrh navrhovateľky nebol od začiatku úplne a zjavne nedôvodný (aj keď bol zamietnutý). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.