Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B4-9Pc/10/2023 z 13. 5. 2024 Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 13. mája 2024, sp. zn. B4-9Pc/10/2023, ECLI:SK:MSBA2:2024:1423201320.2 Mestský súd Bratislava II | B4-9Pc/10/2023 | ECLI:SK:MSBA2:2024:1423201320.2 | 2024-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 ZMPS, § 38 ZMPS, § 2 ZMPS, § 18 ZoR, § 19 ods. 1 ZoR, § 22 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 23 ods. 2 ZoR, § 23 ods. 3 ZoR, § 52 CMP, § 26 ods. 1 zákona č. 95/1983 Zb., § 26 ods. 2 zákona č. 95/1983 Zb., § 27 ods. 2 zákona č. 95/1983 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b82906c0-346e-4603-9148-44d1af83fcf6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2024:1423201320.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II B4-9Pc/10/2023 1423201320 13. 05. 2024 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2024:1423201320.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manžela: I. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. W. XXXX/XX, O. a manželky: H. B. Q., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, K. O. X.na W. XXXX/XX, O., Š. R. T., o návrhu manžela, o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania: I. D., K.. XX.XX.XXXX U. H. B. Q., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. - V., B. G. XX, Y. XXXX, na W. XXX, V. V. Č. XXX r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Manžel sa návrhom doručeným súdu dňa 03.05.2023 domáha rozvodu manželstva. Manžel v návrhu uviedol, že s manželkou uzavrel manželstvo po krátkej známosti v roku 2000. Po istej dobe sa dozvedel, že manželka udržiava kontakt s iným mužom. Od roku 2001 nemá vedomosť o pobyte manželky, ani o tom s kým sa stýka. Toho času on má už vzťah s novou partnerkou, s ktorou aj má dieťa, ktoré sa narodilo v roku 2014. 2. Manželka sa k návrhu manžela nevyjadrila. Po vykonaní všetkých dopytov a šetrení smerom k zisteniu pobytu manželky, bol manželke návrh doručený v súlade s ustanovením §116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 3. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako „CSP“) súd vec prejednal v neprítomnosti manželky. Manželke bolo predvolanie doručené v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manžela, oboznámil sa s obsahom všetkých listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Manžel je slovenský štátny občan, manželka je štátna občianka T.. U manželky ide o prvé manželstvo, u manžela o druhé. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV na konanie o rozvod manželstva bola v čase podania návrhu daná podľa prvej vety § 92 Civilného mimosporového poriadku, keďže manželia mali posledné spoločné bydlisko v územnom obvode Okresného súdu Bratislava IV, pričom v čase podania návrhu ako aj doposiaľ v danom územnom obvode býva manžel. (pozn. v súvislosti so súdnou reformou v zmysle §18n ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky došlo k 01.06.2023 k prechodu výkonu súdnictva v rodinnoprávnych veciach z Okresného súdu Bratislava IV na Mestský súd Bratislava II). 6. Manžel zotrval na podanom návrhu a uviedol, že o manželke nemá žiadne informácie, nie je s ňou v kontakte od roku 2000. On už 22 rokov žije s partnerkou, s ktorou má aj 10-ročnú dcéru. S manželkou spolu žili veľmi krátko, manželka si hneď našla iného partnera. Celý ich vzťah bol veľmi krátky, nemali spolu ani deti a napokon sa v dobrom rozišli. 7. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ako „zákon č. 97/1963 Zb.“) zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. 8. Podľa § 38 zákona č. 97/1963 Zb. v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. 9. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 10. Podľa čl. 26 ods. 1 vyhlášky č. 95/1983 Zb. zo dňa 16. mája 1983 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach ( ďalej aj ako „vyhláška“), rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. 11. Podľa čl. 26 ods. 2 vyhlášky ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, u orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha. 12. Podľa čl. 27 ods. 2 vyhlášky, na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 2 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je na rozvod manželstva daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán. 13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 15. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v prípadoch. odôvodnených 16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 17. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 19. Keďže manželka je štátnou občiankou T. a manžel je štátny občanom Slovenskej republiky, v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, kedy sa súd pred vykonaním dokazovania vo veci samej musel zaoberal aj otázkou, či je daná jeho právomoc na konanie o rozvod manželstva, pričom dospel k záveru, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení pôvodne dvojstrannej zmluvy (pozn. platnosť dvojstrannej zmluvy bola doposiaľ potvrdená vo vzťahu k nástupníckym štátom - Ruskej federácii, Ukrajine a Bieloruskej republike) na konanie o rozvod manželstva je daná právomoc slovenského súdu a v zmysle čl. 26 ods. 2 uvedenej zmluvy sa použije aj právny poriadok zmluvnej strany, u orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha. 20. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 21. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovanie dospel k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v súčasnej dobe spolu nežijú, nehospodária spolu a citovo sa absolútne odcudzení. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia nevedú spoločnú domácnosť viac ako 20 rokov, pričom manžel od uvedeného obdobia nie je s manželkou v žiadnom kontakte. Manžel toho času žije v partnerskom zväzku s matkou svojej 10 ročnej dcéry. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať od manželov obnovu manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a účastníkov konania rozviedol. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie manžela nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdal písomne do zápisnice o pojednávaní. Manželka môže podať voči rozsudku odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).