Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 41Pc/37/2024 z 23. 10. 2024 Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava II z 23. októbra 2024, sp. zn. 41Pc/37/2024, ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202299.2 Mestský súd Bratislava II | 41Pc/37/2024 | ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202299.2 | 2024-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: ZoR, § 18 ZoR, § 19 ods. 1 ZoR, § 19 ods. 2 ZoR, § 19 ods. 3 ZoR, § 22 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 23 ods. 2 ZoR, § 23 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77b243e4-a34d-43f6-8eea-8dd81a2d2f24 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202299.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava II 41Pc/37/2024 1224202299 23. 10. 2024 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202299.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci navrhovateľky, manželky: W.. Y. O. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXXX/X, J., zastúpená advokátkou: JUDr. Adela Valocká so sídlom Radvanská 1, P. O. BOX 255, Bratislava a manžela: C. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. XXXX/XX, J., zastúpený obchodnou spoločnosťou: Šmátrala & Partners, s. r. o., so sídlom Martinčekova 17, Bratislava, IČO: 51 816 300, o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania: W.. Y. O. N.M., rodená O., narodená XX.XX.XXXX a C. O., narodený XX.XX.XXXX - uzavreté XX.XX.XXXX E. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, manželka, sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 17.07.2024 domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktoré bolo uzavreté 18.08.2018 v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G.. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dôvodom rozvodu sú rozdielne názory na fungovanie manželstva. Manžel je dominantný a podrobuje si ju ako manželku k tomu, aby akceptovala jeho názory, vyvarovala sa presadzovaniu svojich názorov na funkciu manželstva. Svoje názory presadzoval agresívnym, hlučným a urážlivým spôsobom. Namieta jej postavenie ako ženy, ktorá má dve deti z predchádzajúceho manželstva, sú úspešné a nezávislé na ich manželstve. Navrhovateľka priniesla do manželstva ekonomické výhody v podobe domu, finančného zabezpečenia rodiny, jej detí, ktorým poskytla vzdelanie na zahraničných univerzitách a byty pre začatie ich vlastného života. Celý život pôsobila vo vysokých riadiacich pozíciách a do manželstva priniesla ekonomické zabezpečenie pre všetkých vrátane manžela, ktorý do manželstva nepriniesol nič, žiadne hmotné a finančné zabezpečenie, naopak, mal dlhy. Ešte pred uzavretím manželstva sa postarala o to, aby si založil vlastnú spoločnosť (C. D., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX), v ktorej mal prácu, živila výlučne jeho. Pre činnosť tejto spoločnosti navrhovateľka poskytla finančné zdroje. Počas manželstva si obstarali penzión R. v Š. J. výlučne z finančných zdrojov, ktoré boli v jej vlastníctve a ktoré mala uložené v jej správe, nadobudla ich pred uzatvorením manželstva. Navrhovateľka výlučne financovala rekonštrukciu penziónu, jeho vybavenie a podieľala sa na prevádzke. Z činnosti penziónu nemá navrhovateľka žiadne príjmy, na jeho činnosti zarába iba manžel formou mzdy zo spoločnosti prevádzkujúcej penzión (C. D., D..O..M..). Manželovi navrhovateľka uhradila všetky podlžnosti z minulosti, napríklad nezaplatené zdravotné poistné vo výške viac ako 1.300,00 eur, podlžnosti na jeho podnikateľskej aktivite pri prevádzkovaní reštaurácie vo výške 14.000,00 eur, zaplatila mu vozidlá na prevádzkovanie podnikateľskej aktivity - kuriérskej prepravy vo výške 30.000,00 eur. Manžel si neváži to, čo mu navrhovateľka poskytla. Tvrdí, že dôvodom rozvodu je to, že manželka si myslí, že ich manželstvo bolo len na účely, aby od nej manžel získal určité finančné zdroje. Prostredníctvom spoločných známych manželka zistila, že manžel má približne dva mesiace nový vzťah s T. X., čo spôsobilo, že sa manžel chová k navrhovateľke oveľa viac urážlivo, nedôstojne. Zakázal jej chodiť do penziónu. Jej snahou bolo manželstvo udržať a manželovi objasniť, že ho má rada, ale očakáva z jeho strany určitú ohľaduplnosť a vďačnosť. Reakcia z jeho strany na jej status bolo opovrhnutie, urážky a podobne, v ostatnom čase najmä z dôvodu, že má nový vzťah. Prekonala onkologické ochorenie, bol si vedomý toho, že mu nedá dieťa. Vytýka jej, že kvôli nej nemá deti. Trvá na rozvode manželstva bez ohľadu na názor manžela. Podaním doručeným súdu 24.07.2024 manželka doručila fotokópiu sobášneho listu. 3. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril v podaní doručeným súdu 07.09.2024, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Dôvodil, že v posledných dvoch rokoch mali na veci rozdielne názory, čo ovplyvnilo aj fungovanie manželstva. Manželka bola chorá, podporoval ju a pomáhal jej. Veľa hádok bolo spôsobených aj jej chorobou, bola nervózna, na neho nepríjemná a vždy, keď prišla do penziónu, ktorý skoro sám zrekonštruoval, popíjala nadmerné množstvo alkoholu a následne bola agresívna a vulgárna. Po vytriezvení sa vždy na druhý deň ospravedlnila. Na silné lieky, ktoré užívala na jej chorobu a na antidepresíva, ktoré jej predpísal psychiater, ktorého pravidelne navštevovala, konzumovala nadmerné množstvo alkoholu. Vo vzťahu sa snažila všetko riadiť a chcela, aby bolo všetko podľa nej. Nemajú spoločné deti. Tvrdenia manželky, že do manželstva priniesla všetky ekonomické výhody, sa nezakladajú na pravde, nakoľko manžel pred uzatvorením manželstva pracoval v zahraničí a podnikal, pričom mal svoje finančné úspory. Taktiež sa nezakladajú na pravde tvrdenia manželky, že nadobudnutý penzión R. je výlučne z jej finančných zdrojov, ktoré boli v jej vlastníctve a ktoré mala mať údajne uložené vo vlastnej správe a nadobudnúť ich pred manželstvom. Tiež sa nezakladá na pravde, že manželka mala výlučne financovať rekonštrukciu penziónu a jeho vybavenie. Za absurdné považuje tvrdenia, že sa manželka podieľala na prevádzke, teda bežnej činnosti penziónu. Všetky rekonštrukčné práce riadil manžel, všetko prebiehalo skoro vždy iba za jeho prítomnosti a tiež bežnú činnosť penziónu zabezpečoval on, nakoľko manželka bola väčšinou v Bratislave, kde mala svoju prácu. Manžel strávil v penzióne 365 dní v roku. Skutočnosť, že má manžel novú známosť, je pravda, túto známosť si našiel až po tom, čo bol jednoznačne rozhodnutý, že v manželskom zväzku nechce ďalej zotrvať, že nebude ďalej tolerovať agresívne, urážlivé a žiarlivostné správanie manželky. Momentálne manželka šíri nepravdy o manželovi a o jeho novej partnerke s cieľom ublížiť a pomstiť sa mu alebo jeho partnerke. Manžel nemá v žiadnom prípade záujem na obnove manželstva. 4. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela doručeným súdu 09.09.2024 uviedla, že sa manželovo vyjadrenie nezakladá na pravde, je účelové a klamlivé. Manžel je dominantný, arogantný, agresívny. Hádky nevyprovokovala ona, ale manžel, vždy hľadal príčiny na hádky. Ako príklad uviedla - prišla do penziónu, nepila žiaden alkohol, manžel ju fyzicky napadol z dôvodu, že vedľa nej sedel jeho kamarát, ktorý sa jej mal dotýkať, čo nebola pravda, bil ju pred hosťami. S odstupom času si uvedomila, že ju chcel vyprovokovať, aby odišla, lebo keď bola v nemocnici, už mal v ich penzióne nasťahovanú v ich izbe milenku, o čom ju informovali zamestnanci. V súčasnosti si manžel založil novú domácnosť na K. XX E. J. Š.. Do ich spoločného rozpočtu na domácnosť nikdy neprispieval. Bola onkologicky chorá a nikdy pri nej nestál, nikdy s ňou nechodil k lekárom, liečbu absolvovala sama. Ak pije alkohol, tak v rámci normy. Je pravda, že manžel pracoval v hoteli Y. W. E. J. ako prevádzkar, kde mal minimálnu mzdu a odišiel pre svoju egoistickú povahu, lebo sa nevedel zniesť s majiteľom. Vyhrážal sa jej, že dokáže zničiť meno penziónu. Nikdy manžela neurazila hanlivými slovami. Vyjadril sa, že si ju nikdy nechcel vziať, že si ho vydržiavala. Manžel bol držiteľom zbraní a nábojov bez zbrojného povolenia a tieto zbrane si dokonca uložil u nej v dome v J., pričom boli kvalifikované ako „zakázané“. Tieto pri balení vecí z domu vydala polícii, rovnako aj náboje, ktoré držal v penzióne. Navrhla, aby súd vyslúchol I. Y. O. k správaniu manžela (arogantné a nemiestne správanie). 5. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.10.2024, na ktoré sa manžel nedostavil, pričom svojho právneho zástupcu informoval, že po ceste na súd sa stala nehoda, má rozseknutú pneumatiku a verí, že stihne prísť. S manželom sa právnemu zástupcovi manžela nepodarilo skontaktovať, jeho telefón bol nedostupný. Keďže právny zástupca manžela nevedel, aké má jeho klient stanovisko k rozvodu, žiadal o odročenie pojednávania. Manželka podaním doručeným súdu 04.10.2024 vyjadrila súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti a navrhla manželstvo rozviesť. Zdôraznila, že za žiadnych okolností nie je ochotná vziať návrh späť a želá si ukončenie manželstva s manželom. Ďalšie pojednávanie sa konalo 23.10.2024, na ktoré sa nedostavila manželka, ktorá súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a nedostavil sa ani manžel, ktorý rovnako súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti (podanie manžela z 22.10.2024 predložené právnym zástupcom manžela na pojednávaní), na ktorom súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav: 6. Právna zástupkyňa manželky v rámci svojho prednesu zotrvala na písomne podanom návrhu a navrhla manželstvo rozviesť. Uviedla, že manželstvo je dlhodobo rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich funkcii. Manželia nežijú spolu, zo strany manželky je obnovenie manželského spolužitia vylúčené. Rozvrat zo strany manželky je katastrofálny a považuje ho za definitívny. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva sú tak špecifické, že dospela k záveru, že obnovenie manželského spolužitia je vylúčené. Prípadné stretnutie s manželom v nej vyvoláva stres a nenávisť. Manželstvo uzatvárali v roku 2018, nemožno hovoriť o extrémne dlhom manželskom spolužití. Predtým žili spolu 9 rokov ako partneri. Posledných 5 rokov ako dali do prevádzky penzión R., manžel sa tam zdržuje prevažnú časť roka, buď cestovala manželka, alebo on sa zastavil v Bratislave. Na výsluchu nimi navrhnutej svedkyne netrvala. 7. Právny zástupca manžela vo svojom prednese uviedol, že jeho klient po dôkladnom zvážení berie pôvodné vyjadrenie späť. Celú situáciu zvážil, po takej dlhej dobe vzájomného spolužitia sú tam citové väzby. Klient sa chce pokúsiť o mediáciu alebo o manželskú poradňu. Nesúhlasí s podaným návrhom, prejavili sa u neho citové väzby, ktoré medzi manželmi boli a manželstvu chce dať šancu. Na otázku súdu právny zástupca manžela odpovedal, že manželia teraz spolu nekomunikujú. 8. V rámci záverečných vyjadrení právna zástupkyňa manželky zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Právny zástupca manžela navrhol v celom rozsahu návrh zamietnuť a dať šancu manželstvo obnoviť, resp. zachrániť tento vzťah prostredníctvom mediácie. 9. Podľa čl. 1 základných zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 10. Podľa článku 4, prvej vety základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. 11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. 13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 15. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky. 16. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom. 17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania 18.08.2018 uzatvorili manželstvo, z ktorého nepochádzajú deti. Ako vyplynulo z návrhu a vyjadrenia navrhovateľky, nevie si predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Jej názor na rozvod manželstva je uvážený a nemenný. Naopak, manžel spočiatku s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, avšak na pojednávaní jeho právny zástupca uviedol, že manžel vidí nádej na obnovu manželského spolužitia, preto s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť. 18. Zhodnotením vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane stanoviska manžela k rozvodu manželstva a prednesom právnych zástupcov na pojednávaní, dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti, manželka má dve plnoleté deti z predchádzajúceho vzťahu. Manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, aj počas manželstva žili prevažne v oddelených domácnostiach z dôvodu, že manželka mala prácu v Bratislave, manžel prevádzkoval penzión v Š. J.. Stav manželstva vníma každý z manželov inak. Podľa vyjadrenia manželky nie je možné pokúšať sa o obnovu manželstva, nakoľko manžel mal už v čase pred podaním návrhu na rozvod manželstva milenku. Manželka opakovane počas konania poukazovala na skutočnosť, že ona ekonomicky zabezpečila rodinu, pričom jej manžel neprejavil úctu a vďačnosť. Manžel toto tvrdenie rozporoval, mal za to, že bol ekonomicky činný aj pred uzatvorením manželstva. Manžel pôvodne s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, dôvodiac častými hádkami s manželkou, ktoré boli spôsobené aj jej onkologickým ochorením, v dôsledku ktorého bola agresívna a vulgárna. Poukázal na to, že manželka je liečená kvôli depresii u psychiatra, často konzumuje alkohol, čo manželka poprela. Manžel sa na prvé pojednávanie nedostavil, keďže mal údajne nehodu a ďalej so svojím právnym zástupcom nekomunikoval, jeho právny zástupca sa manželovi už v čase pojednávania nevedel dovolať. Prvé pojednávanie bolo odročené, keďže právny zástupca manžela nevedel uviesť stanovisko manžela k rozvodu. Na druhom pojednávaní bez akejkoľvek predchádzajúcej indície bola argumentácia zo strany manžela prostredníctvom jeho právneho zástupcu iná - manžel zmenil názor na rozvod, tvrdil, že sú s manželkou spolu dlhú dobu, existujú medzi nimi citové väzby a má záujem o manželskú obnovu. Manželka o obnovu manželstva neprejavila žiaden záujem, na rozvode manželstva trvala počas celého konania a vylúčila aj prípadnú manželskú poradňu. U manželov podľa názoru súdu absentuje zdravé rodinné prostredie, čo svedčí o vážnom rozvrate manželstva. K uvedenému súd dospel na základe vyjadrení účastníkov, keď nebolo sporným, že manžel nadviazal nový partnerský vzťah, ktorého ukončenie alebo zotrvanie nepotvrdil ani počas druhého pojednávania, kedy žiadal o zamietnutie návrhu. Rovnako nie je sporné, že manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, keďže manželka dlhodobo býva v J. a manžel má založenú novú domácnosť v J. Š., čo manžel nepoprel. Manželka počas celého konania veľmi jasne vyjadrovala nemožnosť obnovy manželského spolužitia. Súdu potom nie je zrejmé, ako by chcel manžel dosiahnuť obnovenie manželského spolužitia, keď manželka jednoznačne vylúčila možnosť jeho obnovenia, manžel má pritom novú partnerku a doposiaľ (odkedy manžel zmenil názor na rozvod) manžel ani nekontaktoval manželku s tým, aby sa o záchranu manželstva pokúsili. Ak by manželovi skutočne záležalo na udržaní manželstva, podstúpil by kroky k tomu smerujúce (vo vzťahu k manželke, napr. kontaktovanie s cieľom, aby vzala návrh späť alebo aspoň minimálne oznámenie manželke, že má záujem na zachovaní vzťahu), pričom záujem manžela obnoviť manželstvo zostal iba v rovine jeho tvrdení, čo sa súdu v kontexte toho, že manžel sa ani na jedno nariadené pojednávanie nedostavil, skôr javí ako účelové. Manželka tiež opakovane uvádzala, že na rozvode manželstva trvá, ich vzťahy sú narušené. Medzi manželmi je vekový rozdiel takmer 19 rokov, čo bolo obom manželom zrejmé už v čase uzavretia manželstva, preto vzhľadom na odlišnosť pováh oboch manželov uvedené malo vplyv aj na fungovanie ich vzťahu, zabezpečovania potrieb manželov a ich odlišné názory na podieľaní sa na financovaní, resp. budovaní spoločného majetku. Manželka videla príčinu rozvratu manželstva v manželovi, jeho povahe, v jeho mimomanželskej známosti, ktorú si našiel počas toho, ako podstupovala operáciu, pričom jej nebol oporou ani počas jej liečby. Takýto zväzok manželov nie je možné označiť za harmonické spoločenstvo, v ktorom sa partneri vzájomne rešpektujú, pomáhajú si, rešpektujú svoje predstavy o vedení života. 19. Zo stupňa rozvratu manželstva vyplýva, že nemožno dôvodne očakávať obnovenie spolužitia, účelu manželstva a ktorejkoľvek jeho funkcie, keďže bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je dlhodobého a nezvratného charakteru. Účastníci spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, manželstvo účastníkov je skutočne len formálnym zväzkom. Účastníci doposiaľ manželské spolužitie neobnovili. Manžel má aktuálne novú partnerku, manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, ba dokonca nemajú bydlisko ani len v rovnakej obci. Účelom manželstva nie je za každú cenu zachovať formálny zväzok, ak v ňom absentuje (pozitívna) citová stránka, ktorá napĺňa emocionálne potreby manželov. Keďže manželia sa v súčasnosti nedokážu vzájomne prijímať v emocionálnej rovine spôsobom, aký by sa dal od manželov očakávať, absentujú skutočné kroky (vôľa) k obnoveniu plnohodnotného manželského spolužitia zahŕňajúceho najmä partnerskú stránku. 20. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti sa nedá predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti. Za príčiny rozvratu manželstva súd ustálil nasledovné: rozdielnosť pováh manželov (obaja manželia označujú druhého manžela za dominantného, agresívneho a spôsobujúceho hádky); predstavy manželov o ekonomickej podpore manželstva (manželka opakovane tvrdí, že manžela zabezpečila po finančnej stránke ona, on toto popiera), existencia nového partnerského vzťahu manžela, ktorého ukončenie manžel súdu ani netvrdil, ako aj súhlas manžela s rozvodom počas celého konania, pričom o obnovu manželského spolužitia prejavil záujem iba na druhom pojednávaní. Manželka na svojom nesúhlase s obnovou manželského spolužitia definitívne zotrvala a jej právna zástupkyňa uviedla, že prípadné stretnutie s manželom v nej vyvoláva stres a nenávisť, manželka je onkologickým pacientom. Súd preto vyhovel návrhu na rozvod bez odkázania manželov na mediačnú pomoc, keďže odkázanie môže mať len odporúčací charakter, súd nemá právo takúto pomoc manželom nariadiť. 21. Dôvody manželky na rozvod súd považuje za vážne a takými sa javia aj zo spoločenskej stránky posudzovania ich dôležitosti. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a ten svedčí o vážnom a trvalom rozvrate manželstva účastníkov. Pri posudzovaní vzájomného vzťahu manželov v konaní o rozvode nie je dôležitá len vôľa niektorého z manželov zachovať manželstvo odmietaním rozvodu, ale aj motivácia k zachovaniu manželstva. Manželstvo je predovšetkým založené na vzťahu dvoch ľudí a pokiaľ títo dvaja ľudia nedokážu spoločne komunikovať a žiť spôsobom, aby sa navzájom nezraňovali, nemá zachovanie manželstva význam. Manželstvo a vzťahy medzi manželmi by mali byť v súlade s tým, čo sa od inštitúcie manželstva očakáva; čo očakávajú obaja partneri od vzájomného spolužitia v manželskom zväzku. 22. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že zákon súdu ukladá, aby viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie (§ 96 ods. 1 CMP). Povinnosť súdu zmierovať manželov treba ale vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. Keď jeden z manželov výslovne uvedie, že nemá záujem ďalej sa pokúšať o záchranu manželstva, nemá záujem navštíviť manželskú poradňu, nie je na mieste manžela, resp. v tomto prípade manželku do takejto snahy či aktivity nútiť. Súdom vynútená účasť na poradenstve, ktoré by malo smerovať k záchrane manželstva by neviedlo k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi a k obnoveniu citov zo strany manželky. 23. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov, pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.01.2018, sp.zn. 11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017, sp.zn. 24CoP/63/2017). 24. V danej veci súd zisťoval stanovisko manželky, pričom jej vyjadrenie nezotrvať ďalej v manželskom zväzku bolo jednoznačné a definitívne, preto súd manželstvo rozviedol, a to najmä s prihliadnutím na jej postoj, keď ako súd uviedol vyššie, manželstvo je dobrovoľným zväzkom a nie je možné nútiť druhého manžela v takomto zväzku zotrvať, o to viac, keď manželstvo už neplní úlohy a poslanie plynúce mu zo zákona. 25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže manželstvo účastníkov konania neplní základné funkcie, ktoré predpokladá Zákon o rodine, je vážne narušené a trvalo rozvrátené, súd návrhu manželky vyhovel a manželstvo rozviedol. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti prvému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP). Právna zástupkyňa manželky sa práva podať odvolanie voči rozsudku vzdala svojím podpisom do zápisnice o pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).