{"guid": "642383e9-c1da-4e1a-99dc-d229d90da7ce:7cb5db90-2d50-4e0d-8526-5129d4df5fc5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3", "spisova_znacka": "10Co/117/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/117/2024 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. marca 2026, sp. zn. 10Co/117/2024, ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3", "identifikacne_cislo": "5720202736", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Erik Varga", "sudca_id": 3, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-varga-3", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cb5db90-2d50-4e0d-8526-5129d4df5fc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n10Co/117/2024\n5720202736\n26. 03. 2026\nJUDr. Erik Varga\nECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov\nsenátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore\nžalobcu: A. B. C., B., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Iveta Gálošová\nBušová, MBA, LL.M., advokátka so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, proti žalovanej: H. I., nar.\nXX.X.XXXX, bytom J. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Košice\n– mestská časť Juh, Rázusova 1, o ochranu osobnosti, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Martin č. k. 5C/34/2020-717 zo dňa 14.3.2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok\nI.) a žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).\n2. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na obsah žaloby v zmysle jej zmeny zo dňa 30.12.2021,\npredmetom ktorej je ochrana osobnosti žalobcu. Žaloba vychádzala zo zverejnenia dvoch videí\nžalovanou na facebookovej stránke s názvom „I. K.“. Išlo o videá zo dňa 21.5.2020 a 3.6.2020.\nZ uvedených videí bolo zrejmé, že žalovaná sa vyjadrovala k zmene výšky podielov a následne\nk prevodu podielu v spoločnosti H., L., ktorej bola spoločníčkou do určitej doby. Okolnosti tohto prípadu\nsú predmetom viacerých súdnych sporov. Okresný súd podotkol, že posúdenie postupu nakladania\ns obchodným podielom žalobkyne v spoločnosti H., L. nebolo možné vyhodnotiť, keďže spomínané\nsúdne spory neboli doposiaľ právoplatne skončené. Preto sa sústredil predovšetkým na obsah sporných\nvideí. Skúmal, či tieto boli alebo neboli spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu\ntakým spôsobom, ktorý by odôvodňoval podanú žalobu.\n3. Žalobca je advokát a podnikateľ, ktorý bol podľa výpisu z Registra partnerov verejného sektora zo\ndňa 14.1.2022 konečným užívateľom výhod v deviatich spoločnostiach vrátane H. – M., L. a AFG, L..\nUvedené okresný súd uviedol z dôvodu potreby skúmania osoby žalobcu. Konštatoval, že žalobca je\nverejne známou osobou, a teda je povinný zniesť určitú mieru kritiky, samozrejme nie kritiky, ktorá by bola\nzaložená na nepravdivých tvrdeniach a obvineniach. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalovanej\nnemalo dôjsť k zásahu do súkromia žalovaného, ale išlo o jeho podnikateľskú činnosť. Žalovaná sa\nvyjadrovala k postupu všetkých zúčastnených obchodných spoločností a ich zástupcov, ktoré súviseli\ns prevodom, resp. navýšením jej obchodného podielu až do záveru, že nevlastnila podiel v obchodnej\nspoločnosti H., L.. Z uvedeného súd nevyvodil tvrdenie prezentované žalobcom, že žalovaná ich označila\nza organizovanú skupinu v zmysle trestného práva. Žalovaná sa aj voči tomuto postupu bránila zásadne\nv civilných konaniach. Žalobca v spore argumentoval, že známi ho oslovujú v súvislosti s videami\n\nzverejnenými žalovanou, a to aj v negatívnom zmysle, avšak žiaden dôkaz preukazujúci toto jeho\ntvrdenie súdu predložený nebol.\n4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že petit žaloby bol formulovaný rozsiahlo, nešpecificky, neurčito.\nV petite I. nie je vysvetlené od akého protiprávneho konania má žalovaná upustiť. K petitu II. žaloby\nokresný súd uviedol, že tu absentuje presná špecifikácia toho, čo má žalovaná odstrániť, pretože\nvšeobecne prevod obchodného podielu a zvýšenie základného imania v spoločnosti H., L. sú predmetom\ncivilných sporov, ktoré nie sú právoplatne skončené a určite súvisia aj s osobou žalobcu, ktorý je\nzástupcom spoločnosti H., L.. Išlo by teda o absolútny zákaz vyjadrovania k prevodu obchodného\npodielu, čo nebolo náležite zdôvodnené. K petitu žaloby označenému ako III. okresný súd uviedol, že aj\ntento je neurčitý, nevykonateľný, pretože napríklad žalovaná môže dať súhlas na použitie prostriedkov\nochrany právnemu zástupcovi v súvislosti s konaniami so spoločnosťou H., L. a toto jej súdom nemôže\nbyť zakázané. Aj tu by išlo o absolútny zákaz bez možnosti žalovanej použiť prostriedky na svoju adresu.\nK výroku IV. žalobného petitu okresný súd uviedol, že tu absentuje špecifikácia tvrdení nezakladajúcich\nsa na pravde vo vzťahu k nezákonnému zásahu do osobnostných práv žalobcu, pričom konkrétne\nosobnostné práva špecifikované neboli. Takto formulovaný petit by bol nevykonateľný, a preto mu súd\nnemohol vyhovieť. Žalobca sa v podstate snažil dosiahnuť zákaz žalovanej na všetky prejavy o osobe\nžalobcu, v spojitosti s manželmi N., týkajúcimi sa spoločnosti H., L. bez ohľadu na to, že žalovaná\nmá právo vyjadriť sa ku skutkovým tvrdeniam, ktoré vie preukázať, resp. ktoré nie sú sporné, alebo\nktoré sú predmetom súdnych konaní. Okresný súd konštatoval, že jednotlivé výroky petitu žaloby neboli\ndostatočne špecifikované a odôvodnené.\n5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.\n6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynuli\nskutočnosti preukazujúce neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, a to takej intenzity\na povahy, že odôvodňujú nárok uplatnený v spore, čo konštatoval na pojednávaní dňa 14.3.2024 aj\nsamotný okresný súd. Tento následne napriek uvedenému rozhodol o žalobe spôsobom v rozpore\ns týmto skutkovým, ako aj právnym stavom veci. Napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnych\nzáveroch o skutkových okolnostiach, súčasne i na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná\nverejne šírila širokému spektru prijímateľov informácie o osobe žalobcu a uvádzala tvrdenia, ktoré sa\nnezakladajú na pravde, pričom tak činila vedome a cielene.\n7. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na viaceré reakcie sledovateľov príslušných\npríspevkov žalovanej, v ktorých títo reagovali negatívne aj na osobu žalobcu. Žalobca v spore\nargumentoval, že aj zo strany známych v profesijnej oblasti bol dotazovaný na obsah príspevkov.\nOkresnému súdu boli predložené aj rozhodnutia orgánov a iných súdov konajúcich vo veciach, ktoré\nsúvisia s okolnosťami spomínanými žalovanou v sporných príspevkoch. Tieto rozhodnutia preukazujú\nnepravdivosť vyjadrení žalovanej.\n8. Odvolateľ zdôraznil, že zo strany konajúceho súdu nedošlo ani v rámci predbežného právneho\nposúdenia veci k spochybneniu dôvodnosti žaloby žalobcu, naopak okresný súd v rozsudku vyhodnotil\nžalobu ako neurčitú, nedostatočne špecifikovanú a odôvodnenú. Poukázal aj na to, že na základe\ntotožných skutkových tvrdení okresný súd vydal v konaní neodkladné opatrenie, ktorého obsah a rozsah\nzodpovedá žalobnému návrhu žalobcu vo veci samej. V danom prípade došlo k pochybeniu na\nstrane súdu, ktorý relatívne dlhú dobu pojednával žalobu, o ktorej následne rozhodol spôsobom\na s odôvodnením, ktoré s týmto postupom súdu absolútne nekorešponduje. Skutočnosti, pre ktoré súd\nžalobu zamietol, mal okresný súd uviesť v rámci predbežného právneho posúdenia, v nadväznosti na\nčo by mal žalobca možnosť realizovať svoje procesné práva tak, aby odstránil rozpory. Odkázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/70/2017 zo dňa 31.1.2018, z ktorého vyplýva, že účastníci\nby nemali byť zaskočení iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť\nskutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Tým,\nže súd neuviedol v rámci predbežného právneho posúdenia veci, či považuje žalobu za neurčitú, ale\nponechal si toto zhodnotenie až na rozhodnutie vo veci, zásadným spôsobom odňal žalobcovi možnosť\nriadne vykonávať a brániť jeho procesné práva.\n9. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a založené na prílišnom formalizme.\nS ohľadom na judikatúru Ústavného súdu SR mal žalobca za to, že na základe preukázaných\nskutočností týkajúcich sa konania žalovanej, v prípade žalobcom navrhovaných žalobných petitov sa\nv žiadnom prípade nejedná o nevykonateľné či iným spôsobom nemožné návrhy. Súd teda mal a mohol\nv rámci svojej rozhodovacej právomoci pri zohľadnení nesporných skutočností preukazujúcich existenciu\ndôvodov pre uplatnenie nároku žalobcu na ochranu osobnosti formulovať znenia jednotlivých výrokov\n\ntak, aby zodpovedali tomu, čoho sa žalobca v konaní domáha, čo bolo v konaní preukázané a aby boli\nmateriálne vykonateľné (odkázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2015 zo dňa 26.3.2015\na sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 7.10.2015).\n10. Odvolateľ tiež nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nepreukázal negatívny dopad konania\nžalovanej. V tomto smere odkázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej na úspešné\nuplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol\nobjektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.\n11. Žalobca zdôraznil, že neoprávnenosť zásahu žalovanej do jeho osobnostných práv, spočívajúca\nv šírení vedome zavádzajúcich a nepravdivých informácií a tvrdení o jeho osobe, bola v konaní\npreukázaná. Aj napriek týmto nesporným skutkovým okolnostiam, ktoré potvrdzujú, že žalovaná verejne\nprezentovala o osobe žalobcu nepravdy a z ktorých rovnako vyplýva, aké výroky žalovanej o osobe\nžalobcu sú nepravdivé, súd rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že v žalobe ani v priebehu\nkonania nemalo byť zo strany žalobcu uvedené, ktoré konanie žalovanej je protiprávne, od ktorého\nkonania má žalovaná upustiť a podobne. Tieto závery okresného súdu sú v zrejmom rozpore s tým,\nčo bolo vykonaným dokazovaním zistené. Ak okresný súd argumentoval v rozsudku, že v danom\nprípade malo ísť o absolútny zákaz žalovanej vyjadrovať sa o predmetných skutočnostiach, tento záver\npovažoval odvolateľ za zmätočný. Žalobca sa totiž v petitoch žaloby domáhal toho, aby žalovaná\nnepokračovala vo zverejňovaní a šírení nepravdivých tvrdení o jeho osobe, v spojitosti s konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami, keďže tieto sú nepravdivé a žalovanou boli vedome a cielene prezentované\nspôsobom poškodzujúcim jeho povesť a mienku o jeho osobe. Žalobca napokon zopakoval, že pokiaľ\nokresný súd považoval znenie výrokov žaloby za príliš rozsiahle, mal v rámci svojej právomoci o týchto\nrozhodnúť v súlade s ochranou práv žalovanej, na ktorú v rozhodnutí odkazuje.\n12. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že pri\nsporných dvoch videách mala na Facebooku 634 sledovateľov. Uvedeným reagovala na argumentáciu\nžalobcu, že šírila informácie širokému spektru prijímateľov. Podotkla ale, že v spore preukázala, že\no predmetnej kauze, tzv. nepriateľského prevzatia spoločnosti H., L., informovali celoslovenské média\ns množstvom čitateľov a sledovateľov. Odkázala na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu sp. zn.\n10Co/123/2021 z 11.11.2021, z ktorého vyplýva právny názor, že tvrdenia žalovanej v súvislosti so\nžalobcom a s emisným škandálom sú pravdivé. Žalovaná totiž nikdy netvrdila dôvodnú spojitosť žalobcu\ns emisným škandálom, ale iba pravdivo konštatovala, že žalobca bol v minulosti s emisným škandálom\nspájaný. Pokiaľ sa žalovaná vyjadrila na adresu žalobcu, že ňou označené subjekty konali organizovane,\ntúto skutočnosť potvrdil sám žalobca. Stalo sa tak na pojednávaní dňa 27.4.2022. Žalovaná vyslovila\nsúhlas so závermi okresného súdu, ktorý poukázal na vyjadrovania žalovanej k postupu jednotlivých\nsubjektov v súvislosti s prevodom, resp. navýšením jej obchodného podielu v spoločnosti H., L.. Okresný\nsúd z uvedeného správne nevyvodil, že by žalovaná označila žalobcu ako člena organizovanej skupiny\nv zmysle trestného práva.\n13. Pokiaľ žalobca argumentoval absenciou postupu okresného súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, k tomu\nodkázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý uzavrel, že existencia tejto vady nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou chybou. Absencia predbežného právneho posúdenia tak\nneznamená odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Zdôraznila, že povinnosťou súdu nebolo\npoučovať žalobcu o nevykonateľnosti jeho žalobného návrhu, napriek tomu však okresný súd žalobcovi\npríliš širokú formuláciu a nevykonateľnosť petitu žaloby opakovane vytýkal. Stalo sa tak napríklad na\npojednávaní dňa 27.4.2022, kde žalobca uviedol, že zotrváva na petite tak, ako bol už vtedy formulovaný.\nNásledne žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.5.2022 na takejto formulácii petitu výslovne zotrval, keď\nprezentoval názor, že súd by mal sám upraviť formuláciu petitu tak, aby bol určitý a vykonateľný.\nŽalovaná mala za to, že z petitu žaloby jednoznačne vyplynulo, čoho sa žalobca domáha, avšak\nprezentované výroky žaloby neboli kryté obsahom žaloby. Žalobca je sám advokátom a taktiež bol\nkvalifikovane zastúpený ďalším advokátom. Pokiaľ sa rozhodol nereflektovať na upozornenie zo strany\nkonajúceho súdu, že takto formulovanému petitu nebude možné vyhovieť pre jeho nevykonateľnosť\na ďalšie nedostatky, nie je namieste, aby sa žalobca domáhal kompletného preformulovania jeho\nžalobného návrhu.\n14. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nesprávne postavil rozhodnutie na tom, že žalobca\nnepreukázal negatívny dopad vyjadrení žalovanej na jeho osobnostnú sféru, k tomu žalovaná uviedla,\nže ani táto námietka nie je dôvodná. Negatívnym dopadom vo vzťahu k osobe žalobcu sa okresný\nsúd zvlášť nezaoberal. Konštatoval totiž neexistenciu neoprávneného zásahu do osobnostných práv\nžalobcu, preto skúmanie akýchkoľvek dopadov konania žalovanej nebolo vo veci relevantné. Žalobca\nv spore neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, že žalovaná mala zasiahnuť do jeho\n\nosobnostných práv, keď žalobcu spolu s ďalšími osobami označila pri procese predaja jej obchodného\npodielu v spoločnosti H., L. v rámci výkonu záložného práva za organizovanú skupinu. Žalovaná\ntiež v konaní tvrdila a preukázala, že táto organizovanosť, resp. koordinovanosť postupu žalovanou\noznačených subjektov vrátane žalobcu, je verejne známou skutočnosťou. Žalovaná označila a predložila\nviaceré články z renomovaných slovenských médií s celoslovenským dosahom, ktoré o predmetnej\nkooperácii príslušných subjektov píšu. Žalobca tieto skutkové tvrdenia a dôkazy uvádzané žalovanou\núčinným spôsobom nepoprel, iba opakovane a konzistentne uvádzal svoj názor, že sú nepravdivé. Ich\npravdivosť však žalobca ničím nevyvrátil, ba dokonca pravdivosť značnej časti týchto skutkových tvrdení\nvýslovne potvrdil na pojednávaní dňa 27.4.2022.\n15. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedol, že konajúci súd nespochybnil\nprotiprávnosť konania žalovanej voči jeho osobe, spočívajúce obsahu sporných príspevkov. Návrhu\nžalobcu len vyčítal neurčitosť petitov, ako aj skutočnosť, že neuviedol, do ktorých chránených\nosobnostných práv zasiahla žalovaná. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že by dôvodom\nzamietnutia žaloby nebola aj skutočnosť, že žalobca nemal preukázaný negatívny dopad konania\nžalovanej, keďže takýmto dopadom je práve zásah žalovanej do jeho Ústavou SR chránených\nosobnostných práv. Odkázal na závery Ústavného súdu SR vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. II. ÚS\n41/2015.\n16. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalobca nielenže\nneuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ale pokiaľ ide o rozhodujúce skutkové tvrdenia\nžalovanej ohľadne tzv. nepriateľského prevzatia spoločnosti H., L., žalobca tieto prostriedky procesnej\nobrany žalovanej odsúhlasil a potvrdil ako správne a pravdivé.\n17. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2015, závery tu\nprijaté nemožno aplikovať na posudzovanú vec. Ústavný súd totiž posudzoval situáciu, kedy bolo možné\nformulovať výrok vo vzťahu k časti petitu znejúcej na morálnu satisfakciu, presnejšie s poukazom\nna určitosť a vykonateľnosť iných častí petitu, z ktorých boli zrejmé všetky atribúty požadovaného\nmorálneho zadosťučinenia. V danom spore však nebola problematickou iba formulácia časti petitu\nznejúcej na morálnu satisfakciu (ospravedlnenie), ale neurčité a nevykonateľné boli všetky petity\nžalobného návrhu žalobcu. Navyše žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a to\nnapriek opakovanému upozorňovaniu a poučovaniu žalovaného zo strany okresného súdu. Ide teda\no úplne diametrálne odlišnú procesnú situáciu, pretože okresný súd nekonštatoval absenciu označenia\nkonkrétnych porušených práv žalobcu v petite žaloby, ale absenciu určitej, zrozumiteľnej a jednoznačnej\nformulácie všetkých výrokov v rámci žalobného návrhu. V predmetnej veci žalobný návrh neobsahoval\nani identifikáciu prejavu žalovanej, ktorým malo podľa žalobného návrhu dôjsť k zásahu do práv žalobcu\na taktiež absentovalo náležité odôvodnenie tvrdenej protiprávnosti týchto výrokov. Závery ústavného\nsúdu citované žalobcom vo vyjadrení preto vychádzajú z celkom odlišnej procesnej situácie.\n18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne\nlegitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal\nrozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1\nCSP potvrdil.\n19. Ustanovenie § 181 ods. 2 CSP posilnilo právo na spravodlivý proces tým, že strana sporu môže až do\nvydania rozsudku okresného súdu legitímne očakávať, že bude predvídať jeho obsah. Podľa výslovného\nznenia tohto ustanovenia po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami\nsporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.\nSúd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom\nprejednaní sporu. Neoznámenie predbežného právneho posúdenia veci obvykle nepredstavuje zásah\ndo práva na spravodlivý proces, ak súd vychádza pri rozhodovaní z rovnakej právnej úpravy, ako\nprezentovali strany. Navyše, v takej situácii by ani nebolo možné uvažovať o prekvapivom rozhodnutí,\nlebo by išlo len o rozhodnutie vo veci samej, ktoré účastníci mohli očakávať, resp. predpokladať. Súd\nmá osobitne informovať o vlastnom právnom posúdení, ktoré je úplne alebo podstatne odlišné od toho,\nktoré predniesli v priebehu sporu strany. Subjekt sporu tak má možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii\ndoposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo\nna spravodlivý proces tým, že strana bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať\nmožné rozhodnutie súdu. Správne uplatňovanie inštitútu vyjadreného v citovanom ustanovení § 181\n\nods. 2 CSP významným spôsobom eliminuje procesné situácie, kedy sa účastníci snažia preukazovať\nskutočnosti, ktoré sudca za významné vôbec nepovažuje a naopak, ku skutočnostiam, podľa sudcu\npre posúdenie veci podstatným, sa vôbec nevyjadria, resp. nepredložia dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení.\n20. Formulovanie predbežného právneho názoru sudcu na prejednávanú vec nie je vyjadrením\nočakávaného rozhodnutia a už vôbec nie návodom pre subjekt sporu, ako koncipovať skutkové dôvody\npodaní. Inými slovami, sudca okresného súdu nemôže predbežne deklarovať, či vo veci rozhodne\nzamietajúcim, vyhovujúcim, prípadne čiastočne vyhovujúcim rozsudkom. Postup podľa § 181 ods. 2\nCSP predstavuje usmerňovanie subjektov sporu v otázke právneho základu sporu, nie upozornenie\nna to, že žaloba je nedostatočná, nesprávna, či z iných dôvodov odsúdená na neúspech. Správnym\npoužívaním uvedeného inštitútu sa v konečnom dôsledku eliminuje možnosť odôvodňovania odvolaní\nprekvapivosťou výroku rozsudku, či nesúladom medzi vykonaným dokazovaním a výsledným právnym\nposúdením.\n21. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že Civilný sporový poriadok pre účely odvolacieho konania\nformuluje v ustanovení § 382 povinnosť odvolacieho súdu upozorniť stranu na možnú aplikáciu doposiaľ\nnepoužitého zákonného ustanovenia. Uvedené len dopĺňa snahu o zabezpečenie spravodlivého\nsúdneho konania umožňujúceho strane v plnej miere uplatniť svoje procesné práva, rešpektujúc princíp\nrovnosti.\n22. Žalobca postavil svoje odvolacie námietky na tom, že okresný súd postupom podľa § 181 ods. 2\nCSP nespochybnil dôvodnosť žaloby. Okresný súd nielenže nemal povinnosť takto upozorniť žalobcu\nna pravdepodobnosť zamietnutia jeho žaloby, on tak ani nesmel konať. Poučenie strany sporu ohľadom\nvysvetlenia materiálnych nedostatkov žaloby predstavuje vo svojej podstate právne poradenstvo, na\nktoré súd nemá kompetenciu. Ak teda žalobca poukazoval na to, že vlastne nemohol predvídať\nkonečné rozhodnutie v podobe zamietnutia žaloby, ide o námietku, ktorá nemôže obstáť. Prijatím takej\nargumentácie by mal potom súd „pomáhať“ s koncipovaním žaloby tak, aby žalobca dosiahol úspech.\nTento záver je nenáležitý.\n23. V ďalšej časti odvolania žalobca odkázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne\nna nálezy sp. zn. II. ÚS 41/2015 zo dňa 26.3.2015 a sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 7.10.2015, ktoré sa\nzaoberali prílišným formalizmom všeobecných súdov pri posudzovaní obsahu žaloby.\n24. V náleze sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 7.10.2015 posudzoval ústavný súd nadväznosť zmeny\nžaloby na jej pôvodné znenie. Všeobecné súdy totiž rozhodovali o zmene žaloby bez zreteľa na\njej predchádzajúci obsah, čo viedlo ku konštatovaniu premlčania uplatneného nároku na vyslovenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby. Z prvotného návrhu na začatie konania bolo pritom zrejmé, čoho sa\nžalobcovia domáhali, preto neskoršia zmena žaloby mala byť podľa úsudku ústavného súdu posúdená\npráve v tomto kontexte. Žaloba na určenie vlastníctva bola totiž odôvodnená neplatnosťou dobrovoľnej\ndražby; ak sa uvedené neprejavilo v petite žaloby, neznamená to pochybenie žalobcov. Následnú\nzmenu žaloby posúdil okresný súd nenáležite až po deviatich rokoch, a to izolovane, bez zreteľa na\npôvodný návrh. Ústavný súd preto konštatoval pasivitu okresného súdu, ktorý žalobcov nevyzval na\n„hmotnoprávne zosúladenie petitu ich návrhu s odôvodnením“.\n25. V náleze sp. zn. II. ÚS 41/2015 zo dňa 26.3.2015 skúmal ústavný súd porušenie práva na spravodlivý\nproces v súvislosti so zamietnutím žaloby v časti uplatneného nároku na priznanie morálneho\nzadosťučinenia v spore, ktorý skončil pre žalobcu úspešne v časti konštatovania zásahu do jeho práva\nna ochranu mena a dobrej povesti. Ústavný súd aj v tejto veci konštatoval potrebu skúmania žaloby\nako celku. Podľa nálezu „ústavný súd nespochybňuje, že v sťažovateľkou navrhnutom ospravedlnení,\nktoré tvorilo obsah jej (zmeneného) žalobného petitu, neboli bližšie špecifikované nepravdivé výroky,\nktoré mali byť žalovanou rozširované, za ktoré sa mala žalovaná sťažovateľke ospravedlniť. Zároveň ale\nústavný súd zastáva názor, že bolo v možnostiach všeobecného súdu – s prihliadnutím na žalobný petit\nako celok – identifikovať výroky, ktorými malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv sťažovateľky a za\nktoré sa jej žalovaná má ospravedlniť.“ Podstata výčitiek ústavného súdu spočívala v nedostatočnom\nreflektovaní všeobecných súdov na obsah žalobného petitu ako celku. S ohľadom na vyhovenie\nčasti žaloby bolo možné identifikovať výroky, ktorými malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv\nsťažovateľky. Ak požadované ospravedlnenie bolo formulované príliš široko, požadovaný petit bol vecne\npreviazaný s časťou týkajúcou sa vyslovenia neoprávneného zásahu do práv žalobcu.\n\n26. Krajský súd mal za to, že argumentácia žalobcu odkazujúca na zmienené nálezy, ktoré podľa jeho\nnázoru potvrdzujú formalistický prístup okresného súdu v aktuálnej veci, neobstojí. Je totiž evidentné, že\nÚstavný súd sa v spomínaných prípadoch zaoberal inými otázkami, ako je tomu v posudzovanom spore.\n27. Petit žaloby formuloval žalobca v aktuálnej veci nasledovne:\nI. Žalovaná je povinná upustiť od protiprávneho konania spočívajúceho vo zverejňovaní, uverejňovaní,\nvysielaní alebo iným spôsobom publikovaní vyjadrení a akýchkoľvek iných prejavov o osobe žalobcu,\nprostredníctvom ktorých by prezentovala názory o osobe žalobcu v spojitosti so spoločnosťou H. L.,\nosobou A. N., O. N. a spoločnosťou L. H., a to v súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti\nH. L. a prevodom obchodného podielu žalovanej v spoločnosti H. L..\nII. Žalovaná je povinná odstrániť akékoľvek formy prostriedkov a médií, prostredníctvom ktorých\nuverejnila alebo iným spôsobom publikovala názory o osobe žalobcu v spojitosti so spoločnosťou H. L.,\nosobou A. N., O. N. a spoločnosťou L. H., a to v súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti\nH. L. a prevodom obchodného podielu žalovanej v spoločnosti H. L..\nIII. Žalovanej sa zakazuje udeľovať súhlasy a akékoľvek iné formy povolenia na použitie akýchkoľvek\nforiem prostriedkov a médií, prostredníctvom ktorých uverejnila alebo iným spôsobom publikovala\nnázory o osobe žalobcu v spojitosti so spoločnosťou H. L., osobou A. N., O. N. a spoločnosťou L. H., a to\nv súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti H. L. a prevodom obchodného podielu žalovanej\nv spoločnosti H. L. a pokiaľ už takéto súhlasy či povolenia udelila, je povinná tieto odňať.\nIV. Žalovaná je povinná v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť uverejnenie videa na\nstránke M., obsahom ktorého bude ospravedlnenie sa žalovanej osobe žalobcu v tomto znení: „Vážený\npán A. B. C., touto cestou sa Vám ospravedlňujem, že z mojej strany došlo k uverejneniu videí, v ktorých\nboli o Vašej osobe vyslovené tvrdenia, ktoré sa nezakladali na pravde, čím došlo k nezákonnému zásahu\ndo Vašich Ústavou chránených osobnostných práv.“\nV. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania\nv rozsahu 100%.\n28. Krajský súd považuje za potrebné osobitne uviesť, že pri zisťovaní obsahu žalobného návrhu sa\ntreba vyhnúť použitiu pojmu „neurčitý“, ktorý skôr evokuje absenciu formálnych náležitostí žaloby. Takéto\nnedostatky tu ale zistené neboli. Preto aj argumentácia okresného súdu v spojitosti s konštatovaním\nneurčitosti žaloby bola odvolacím súdom vykladaná v celkovom kontexte odôvodnenia – že žalobný petit\nje formulovaný príliš široko, aby mu bolo možné vyhovieť.\n29. Prvý petit žalobného návrhu formuluje požiadavku zákazu akéhokoľvek prezentovania názorov\nžalovanej o osobe žalobcu v súvislosti so zvýšením základného imania označenej spoločnosti, ako\naj prevodu obchodného podielu žalovanej. Ide o tak širokú formuláciu zákazu, že vlastne môže\nznemožniť akýkoľvek prejav, a to aj právom dovolený. Pojem „protiprávne konanie“ neodstraňuje\nvytknutý nedostatok, pretože len zakomponovanie označeného výrazu vytvára priestor pre rozporuplné\nvýklady a ponechalo by na exekútora, aby objasnil až po právoplatnosti rozsudku, ktoré konanie je\nprotiprávne. Takáto protiprávnosť musí byť individuálne vyjadrená v žalobnej požiadavke žalobcu, nie\ndeklarovaná ako všeobecný „zákaz protiprávnosti“.\n30. V druhom petite žalobca žiadal odstrániť akékoľvek formy prostriedkov a médií, v ktorých žalovaná\nprezentovala názory súvisiace so spomínaným zvýšením základného imania a prevodom obchodného\npodielu. Táto časť, nadväzujúca na predchádzajúci petit pokrýva úplne všetky publikované názory\nžalovanej, a to bez zreteľa na konkrétne špecifické vyjadrenia, ktorými mala zasiahnuť do práva žalobcu\nna ochranu osobnosti a ktoré sú protiprávne.\n31. Tretí petit rovnako nadväzoval na požiadavku žalobcu v petite I. a dopĺňal túto o zákaz poskytnutia\nsúhlasu, povolenia na použitie prostriedkov a médií týkajúcich sa vyššie spomínaných prejavov.\nUvedené súvisí s už spomínaným všeobecne koncipovaným návrhom, ktorý predstavuje úplný zákaz\nžalovanej vyjadrovať sa k téme zvýšenia základného imania v spoločnosti H., L. a prevodu obchodného\npodielu. Krajský súd preto odkazuje na vyššie uvedený výklad.\n32. Napokon aj forma ospravedlnenia v štvrtom petite žaloby bola formulovaná tak, že sa vlastne môže\ntýkať akéhokoľvek prejavu žalovanej a bolo by ho možné použiť v akomkoľvek spore medzi stranami.\n33. Ak odvolateľ poukazoval na vyššie spomínanú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v jednom\nz uvedených nálezov riešil otázku príliš všeobecne koncipovanej požiadavky na ospravedlnenie,\nuvedené nie je možné aplikovať na aktuálnu vec. Žalobca totiž vôbec v žalobnom petite nekonkretizoval\nprejavy, ktorými malo dôjsť k zásahu do jeho práv. Potom ani požadované ospravedlnenie nemohlo byť\nsúdom preformulované tak, aby nadviazalo na takýto zásah.\n\n34. Krajský súd mal za to, že v danej veci nemal okresný súd ani možnosť „dotvoriť“ petit žaloby\nv nadväznosti na jej celkový kontext. Takýto postup by bolo možný len pri koncipovaní konkrétnych\ntvrdení o konkrétnom prejave žalovanej zasahujúcom do práv žalobcu. Takéto prejavy si nemohol\nokresný súd, ani krajský súd sám identifikovať z označených videí. Relevantné boli totiž len skutkové\ntvrdenia v žalobe či ďalších podaniach. Žalobca pritom ponúkol súdu citáciu prejavov žalovanej\ntýkajúcich sa osoby žalobcu iba v žalobe a v písomnej záverečnej reči zo dňa 16.10.2023. V podaní zo\ndňa 19.1.2023, ktorým žalobca zmenil skutkové tvrdenia a okresný súd pripustil uvedené len čiastočne\n(v časti týkajúcej sa videí zo dňa 21.5.2020 a zo dňa 3.6.2020) žalobca označil len slovné spojenia bez\nkontextu (nešlo o súvislú citáciu prejavu žalovanej). V ostatných podaniach žalobca podával len súhrnné\ninformácie o prejavoch žalobkyne (napr. že obvinila štátne orgány, že bola okradnutá o svoj obchodný\npodiel, že prejavila strach o svoj život, a pod.).\n35. V žalobe a v písomnej záverečnej reči žalobca citoval prejav žalovanej označujúci žalobcu ako\nčlena organizovanej skupiny a tiež ako právnika spájaného s emisným škandálom Interblue. K tvrdeniu\no tom, že žalobca bol spájaný s emisným škandálom sa vyjadril krajský súd už v uznesení sp. zn.\n10Co/123/2021 zo dňa 11.11.2021, keď konštatoval, že išlo o neutrálne tvrdenie. Odkaz žalobcu na to,\nže bol označený ako člen „organizovanej skupiny“ nebol v podaniach dostatočne vysvetlený z hľadiska\nzásahu do práva na ochranu osobnosti a v spojitosti s navrhnutým petitom žaloby. Otázkou teda je,\nči mali súdy v danej veci uvažovať o zákaze vyjadrovania o osobe žalobcu ako členovi organizovanej\nskupiny a či ospravedlnenie malo smerovať k tomuto označeniu žalobcu. Z niektorých vyjadrení strán\nvyplynuli ďalšie informácie prezentované žalovanou v sporných videách – mala poukazovať na podvody\nv agrosektore, ktoré zrejme viedli k použitiu pojmu organizovaná skupina. Konkrétnu analýzu použitého\npojmu mal ale vykonať žalobca a v tomto smere mal produkovať aj odvolacie námietky. V podanom\nopravnom prostriedku sa vlastne domáhal len toho, aby namiesto neho konajúce súdy vykonali príslušnú\núpravu petitu žaloby. Ide o zásadnú pasivitu strany sporu – ak totiž žalobca prezentoval odvolaciemu\nsúdu výhrady k nesprávnemu uchopeniu obsahu jeho žaloby, potom mohol aspoň v odvolaní náležite\nupriamiť pozornosť na konkrétne tvrdenia a tieto zasadiť do konkrétneho kontextu.\n36. Treba len zopakovať, že krajský súd si nemohol dotvárať zmysel vyjadrení žalovanej tak, aby\nidentifikoval, čo svojou žalobnou požiadavkou žalobca mienil dosiahnuť. Už vôbec nemal oprávnenie\n„vymyslieť si“ petit, ktorý by vyhovoval potrebám žalobcu. Žalobca totiž mal a mohol zreteľne, určito,\nkonkrétne vyjadriť svoj návrh tak, aby z neho bolo zrejmé, aké protiprávne konanie je žalovanej vytýkané.\nŽaloba totiž aktuálne pokrýva aj také správanie žalovaného subjektu, ktoré právne predpisy nezakazujú\n(všeobecná sloboda prejavu).\n37. Krajský súd mal za to, že s ohľadom na široko koncipovaný petit žaloby smerujúci k zákazu\nvyjadrovania žalovanej vo vzťahu k takmer všetkému, čo sa týka žalobcu, sú určujúce závery okresného\nsúdu správne. Z uvedeného dôvodu potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane výroku\no trovách, proti ktorému odvolateľ neformuloval žiadne námietky.\n38. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.\n1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalovanej v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po\nprávoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.\n39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj\nvtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/34/2020", "guid": "352dc263-4f5a-4abd-bf6d-503fc8ff0e29:2e6291f4-a482-446d-a4a4-5be0837e8eb6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a52babf-9461-4295-9509-8c924e6884d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.192.2015.2"}, {"guid": "ussr:a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1"}], "citovane_v": []}