{"guid": "4c8bc0b8-59a4-4685-a227-403dcb474134:367debbd-5144-4130-9b39-d2bc888c5e60", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1", "spisova_znacka": "10Co/135/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/135/2024 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. januára 2025, sp. zn. 10Co/135/2024, ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1", "identifikacne_cislo": "5119200450", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/367debbd-5144-4130-9b39-d2bc888c5e60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n10Co/135/2024\n5119200450\n30. 01. 2025\nJUDr. Róbert Urban\nECLI:SK:KSZA:2025:5119200450.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana\na sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom C., D. E. F. XXX/XX, právne zastúpený V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Bratislava,\nFurdekova 16, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Žilina, V. Spanyola\n43, IČO: 17 335 825, právne zastúpený: AdvokAAt advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava\n– mestská časť Staré Mesto, Pri Habánskom mlyne 16, o zaplatenie náhrady za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.\n27C/3/2019-355 zo dňa 12. júna 2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok okresného súdu potvrdzuje.\nŽalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe žalovaným\nvznesenej námietky premlčania najskôr skúmal, či právo žalobcu na náhradu škody na zdraví nie/\nje premlčané podľa § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Východiskovo\nkonštatoval, že pre premlčanie nároku na odškodnenie škody na zdraví plynie len subjektívna premlčacia\ndoba. Zdôraznil, že pre posúdenie premlčania nároku je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie\no spôsobenej škode. Tento moment je v zmysle judikatúry viazaný na okamih ustálenia zdravotného\nstavu poškodeného.\n2. O škode sa teda poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia; od ktorého okamihu plynie subjektívna premlčacia\ndoba. Okresný súd uviedol, že posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, je závislé\nod vyjadrenia lekára. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n305/2008 zo dňa 24. 9. 2008 (podľa ktorého za deň zistenia bolesti nemožno považovať deň vyhotovenia\nposudku o bolestnom; obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 37/2000, publikované\npod R 68/2003) a III. ÚS 399/2016 zo dňa 21. 6. 2016 (v zmysle ktorého o škode spočívajúcej\nv sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať jeho\nohodnotenie). V danej spojitosti dodal, že podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a\nsťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné zdravotný stav poškodeného považovať\nza ustálený.\n3. Okresný súd podotkol, že predmetom dokazovania na základe návrhu strán nebolo „konštatovanie“,\nkedy jednoznačne došlo k relevantnému ustáleniu zdravotného stavu poškodeného. Preto vychádzal\nzo samotných posudkov o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré predložil žalobca\na na základe ktorých si uplatnil svoj nárok na náhradu škody. V posudku o sťažení spoločenského\nuplatnenia D. G. sa konštatuje dátum vzniku poškodenia na zdraví 15. 1. 2013 a ďalej sú uvádzané\n\nplošné jazvy po opakovanej laparotómii a rozsiahla diastáza brušných svalov po strednej laparotómii bez\nbližšieho špecifikovania časového obdobia vzniku týchto následkov; pričom nie je ani uvedené ukončenie\nliečenia. V odbornom vyjadrení D. H. sú zmienené operácie z obdobia rokov 2013 a 2014 a obsahuje\nkonštatovanie, že k poškodeniu zdravia došlo 15. 1. 2013 a posledný zdravotnícky výkon absolvoval\nžalobca dňa 17. 9. 2014 v Univerzitnej nemocnici v D..\n4. Okresný súd akcentoval, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo\nmožné jednoznačne konštatovať, kedy bol jeho zdravotný stav ustálený z hľadiska vzniku jednotlivých\nnárokov na náhradu škody. Za danej dôkaznej situácie okresný súd považoval za relevantný dátum\nposlednej operácie dňa 17. 9. 2014. Nebolo pritom preukázané, že by sa žalobca po tomto úkone\npodroboval ďalším liečebným úkonom, ktoré by mali vplyv na určenie začiatku plynutia premlčacej doby\npodľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zopakoval, že „rozhodne nemohol“ vychádzať z toho, že\nposudok o bolestnom bol vypracovaný dňa 20. 2. 2017 a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia\ndňa 25. 5. 2018; dátum vypracovania posudku totiž nemá žiaden vplyv na začiatok plynutia premlčacej\ndoby.\n5. Keďže dvojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 17. 9. 2014, tak uplynula dňa\n17. 9. 2016. Aj v prípade, že by okresný súd pripustil ustálenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska\nsťaženia spoločenského uplatnenia najneskôr po jednom roku od predmetnej operácie (teda 17.9.2015)\npri podaní žaloby dňa 14. 1. 2019 by sa jednalo o žalobu podanú po uplynutí premlčacej doby. O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznáva ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\n6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že okamih ustálenia zdravotného\nstavu má dve zásadné funkcie – okamih, kedy je možné po prvýkrát stanoviť a bodovo ohodnotiť rozsah\nvzniknutej škody a okamih, kedy začína poškodenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku\nvoči škodcovi. Je to moment, kedy sú k dispozícii objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých je\nmožné posúdiť škodu a jej rozsah. Za vznik škody spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského\nuplatnenia sa považuje ustálenie zdravotného stavu, čo zodpovedá momentu ukončenia kontinuálne\nprebiehajúcej liečby.\n7. Žalobca s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR doplnil, že „okolnosť, kedy došlo k ustáleniu\nzdravotného stavu, treba hodnotiť komplexne a nie osobitne z hľadiska jednotlivých lekárskych odborov,\nna ktoré sa lekárska veda formálne delí“. Z judikatúry Najvyššieho súdu ČR tiež vyplýva, že pre\nposúdenie bolesti je rozhodujúci okamih, kedy bolesti vznikli bez ohľadu na to, že bodové ohodnotenie\nbolesti podľa sadzobníka je možné vykonať až v dobe stabilizácie bolesti a že lekársky posudok sa\nvydáva, až keď je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. Vznik bolesti, ktorá má\nbyť odškodnená, predpokladá, že určitá konkrétna bolesť dosiahla určitú fázu či intenzitu.\n8. Podľa odvolateľa okresný súd „nereflektoval základné atribúty uplatňované pri posudzovaní nároku\nna náhradu škody“, akým je v prvom rade vedomosť o škode. Zákon pritom vyžaduje dokonanie\nstavu vedomia poškodeného reálnym nadobudnutím vedomosti o definitívnych skutočnostiach. Nestačí\nmožnosť alebo pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, poškodený musí uvedenými vedomosťami\nreálne disponovať. Okresný súd sa však momentom dosiahnutia vedomosti žalobcu o osobe, ktorá za\nškodu zodpovedá, nezaoberal.\n9. Žalobca tvrdil, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa o pochybení žalovaného dozvedel až\nmomentom, keď mu bol doručený znalecký posudok č. 64/2023 zo dňa 27. 4. 2023, ktorý bol vyhotovený\nna základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 5. 11. 2021. Tento „de facto poskytol súdu odpoveď“\nna základnú otázku, akou bola osoba vinníka a správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalobca\nopakovane odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý konštatoval, že o tom, kto za škodu\nzodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré\nmôžu viesť k záveru o zodpovednosti konkrétneho subjektu. Nepostačuje však k tomu jednoduchý\npredpoklad, rozhodujúce je, kedy sa poškodený o týchto skutočnostiach preukázateľne dozvedel. Na\nzáklade uvedeného mal odvolateľ za to, že okresný súd nesprávne posúdil vo veci plynutie premlčacej\ndoby.\n10. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že žalobca ako poslednú lekársku\nsprávu predložil prepúšťaciu správu z nemocnice v D. zo dňa 20. 9. 2014, na základe ktorej mu bolo\nodporučené telesné šetrenie, tri mesiace bez fyzickej námahy a brušný pás s tým, že mal podstúpiť\nchirurgickú kontrolu a výber stehov o 10 dní. Žiadnu ďalšiu lekársku správu, ktorá by preukazovala\n\nzhoršenie zdravotného stavu nepredložil a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania nežiadal ani\no vykonanie ďalšieho dokazovania.\n11. Podľa žalovaného teda možno tvrdiť, že po operácii dňa 17. 9. 2014 žalobca už zhoršenie\nzdravotného stavu nemal a jeho stav bol stabilizovaný. Uvedené preukazuje aj ambulantný záznam D.\nI. zo dňa 14. 12. 2016, v zmysle ktorého sú rany zhojené a v recidíve. Uvedený lekársky záznam je\nsúčasťou odborného vyjadrenia č. 06/2017 D. H., ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti žalobcu zo\ndňa 16. 1. 2017 a bol ním predložený do súdneho spisu.\n12. V súvislosti s tvrdením protistrany, že žalobca sa o škode dozvedel až po doručení znaleckého\nposudku č. 64/2023 zo dňa 27. 4. 2023, žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo už dňa 4. 2. 2015\ndoručené oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku súvisiaceho šetrenia.\nV predmetnom oznámení bolo konštatované, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne;\nna základe ktorého vyjadrenia sa žalobca rozhodol žalovať žalovaného. Ak by sa o tom, kto za škodu\nzodpovedá, žalobca dozvedel až zo znaleckého posudku z roku 2023, potom v čase podania žaloby\n(v roku 2019) žaloval subjekt bez pasívnej vecnej legitimácie.\n13. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorej\nznačnú časť zopakoval. V súvislosti s lekárskou správou D. I., na ktorú poukazovala protistrana vo\nvyjadrení k odvolaniu, uviedol, že v tom čase mal rany v recidíve a jeho stav nebol stabilizovaný, keďže\nsi vyžadoval liečenie. Žalobca dodal, že aj podľa odborného vyjadrenia č. 06/2017 D. H. je zrejmé, že\nzdravotný stav nebol stabilizovaný, ako tvrdí žalovaný. Mal za to, že otázka pasívnej vecnej legitimácie\nmá odbornú povahu a žalobu správne smeroval proti žalovanému.\n14. Taktiež žalovaný v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojom stanovisku už skôr prezentovanom\nv odvolacom štádiu konania.\n15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§\n379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.\n3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n16. Je nutné zdôrazniť/zopakovať, že odvolací súd je viazaný odvolacími námietkami, ktoré odvolateľ\nvymedzí v lehote určenej zákonom na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s\n§ 365 ods. 3 CSP). Základom odvolacieho prieskumu sú preto len námietky formulované v odvolaní;\nnie v tzv. odvolacej replike, v ktorej boli v súdenom prípade žalobcom prezentované ďalšie (skutkové)\nargumenty.\n17. Žalobca v odvolaní neuviedol – s výnimkou tvrdenia, že sa o „osobe vinníka“ dozvedel až zo\nznaleckého posudku č. 64/2023 – žiadne konkrétne skutkové tvrdenie. Tvrdenia obsiahnuté v odvolacej\nreplike žalobcu týkajúce sa lekárskej správy D. I., z ktorej má vyplývať aj nezastabilizovanie zdravotného\nstavu k danému momentu sú tak svojou povahou neprípustnými novotami v odvolacom konaní (§ 366\nCSP).\n18. Zdôrazňovaná viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi (odvolacími) námietkami zároveň kladie\nzvýšené nároky i na odvolateľa (v súdenej veci žalobcu). Odvolací súd totiž vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z titulu námietok zadefinovaných odvolateľom.\n19. Žalobca v odvolaní pritom výslovne akceptuje/potvrdzuje určujúce východisko okresného súdu o\ntom, že okamih ustálenia zdravotného stavu je okamihom, kedy poškodenému začína plynúť premlčacia\ndoba na uplatnenie (tvrdeného) nároku voči škodcovi. Súčasne (v zhode so závermi okresného súdu)\nkonštatuje, že ide o moment, kedy sú k dispozícii objektívne skutkové okolností, na základe ktorých je\nmožné posúdiť škodu a jej rozsah.\n20. V danej spojitosti však v odvolaní nevymedzuje žiaden konkrétny údaj, či už časový (dátum,\nprípadne aspoň mesiac a rok) alebo konkrétnu udalosť (napr. určité ošetrenie alebo lekársky zákrok),\nktorá – podľa jeho názoru – je práve momentom ustálenia zdravotného stavu žalobcu významného\npre uplatnenie nároku na náhradu škody. Rovnako žiadnym konkrétnym (osobitne skutkovým)\nprotiargumentom nespochybňuje závery okresného súdu v danej otázke formulované v bode 37.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku.\n21. Pokiaľ žalobca odkazuje na judikatúru, odkazuje výlučne na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky. Nemožno síce (úplne) prehliadať ani rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR (najmä ak ide\no judikatúru podľa občianskoprávnej regulácie účinnej do 31. 12. 2013), táto však má skôr len doplňujúci,\n\nresp. inšpiratívny charakter. Rozhodne nejde o súčasť ustálenej rozhodovacej praxe podľa čl. 2 ods. 2\nZákladných princípov CSP.\n22. Navyše, v rámci argumentácie citáciami z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR odvolateľ nespája\nzovšeobecňujúce úvahy a závery obsiahnuté v dotknutých rozhodnutiach s konkrétnosťami súdenej\nveci. Zrejme i z tohto dôvodu niektoré čiastkové argumentácie (minimálne) vykazujú do určitej miery\naž zlyhanie odvolateľa pri formulovaní (konkrétnych) odvolacích námietok. Napríklad akcentovanie\njudikatórneho postulátu, že okolnosť ustálenia zdravotného stavu bolo potrebné hodnotiť komplexne,\nnie osobitne z hľadiska jednotlivých lekárskych odborov, na ktoré sa lekárska veda delí, zjavne nemá\nsúvis s posudzovanou vecou, resp. žalobca relevantnosť tohto postulátu v (jedinečných) podmienkach\nsúdeného prípadu nijako nevysvetlil.\n23. Ako už bolo konštatované, odvolateľ nespochybňuje kľúčové východisko okresného súdu, že okamih\nustálenia zdravotného stavu je okamihom, kedy poškodenému začína plynúť premlčacia doba na\nuplatnenie (tvrdeného) nároku voči škodcovi. Z rozhodovacej praxe, na ktorú náležite poukázal už\nokresný súd (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSR pod R 68/2003 – obdobne i R 16/2014 – rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/161/2022, či\n7Cdo/171/2022), je pritom zrejmé, že moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného nie je totožný\ns momentom ukončenia liečby či pracovnej neschopnosti. Rovnako nie je rozhodný okamih reálneho\nvyhotovenia lekárskeho posudku, ale okamih, kedy je lekársky posudok za účelom zhodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia možné vyhotoviť.\n24. Povedané inak, významným je okamih, keď mohol poškodený (v tomto prípade žalobca) požiadať\no vydanie/vypracovanie odborného/znaleckého posudku. Akceptácia ako relevantného momentu až\nokamihu, kedy sa poškodený rozhodne nechať si vypracovať znalecký posudok, by umožňovala\nodkladať začiatok premlčacej doby len podľa vôle poškodeného. Tým by bol fakticky popretý samotný\núčel inštitútu premlčania, ktorý spočíva predovšetkým v stimulácii subjektov k včasnému vykonávaniu\nsvojich práv a v limitácii doby, po ktorej sú dlžníci vystavení vynucujúcemu zákroku.\n25. Neobstojí ani žalobcovo tvrdenie, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa „s pravdepodobnosťou\nhraničiacou s istotou“ dozvedel až na základe znaleckého posudku č. 64/2023. Je zjavné, že žalobca\nsi zamieňa (nie je podstatné či vedome alebo účelovo) otázku vedomosti o tom, kto za (tvrdenú) škodu\nzodpovedá s preukázaním tohto tvrdenia. Súčasne v danej spojitosti cituje z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 25 Cdo 61/2003, podľa ktorého o tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvie\nvtedy, keď získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré môžu viesť k záveru o zodpovednosti\nkonkrétneho subjektu. Aj z predmetnej citácie – „...ktoré môžu viesť k záveru“ – vyplýva, že vedomosť\no určitých skutočnostiach je (zásadne) odlišnou kategóriou od preukázania tvrdenia o zodpovednosti\nkonkrétnej osoby.\n26. Predovšetkým však žalobca už bezprostredne v žalobe uvádzal, že v prešetrení jeho sťažnosti\nÚradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 4. 2. 2015 bolo konštatované, že zdravotná\nstarostlivosť zo strany žalovaného nebola poskytnutá správne. To znamená, že dostatočne kvalifikovanú\nvedomosť o zodpovednom subjekte mal žalobca najneskôr vo februári 2015.\n27. Taktiež v tomto smere je súdna prax dlhodobo stabilná. V záujme komplexnosti krajský súd pripája\ncitáciu tzv. právnej vety rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov SR pod R 16/2014: „Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč.\nzák.), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých\nsi môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu\nzodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná\nistota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.“\n28. Navyše, odvolateľ pri vymedzovaní rozoberaného argumentu výslovne uvádza, že až doručením\nznaleckého posudku č. 64/2023 bola súdu poskytnutá odpoveď na základnú otázku osoby vinníka. To\nznamená, že sám žalobca akcentuje poskytnutie informácie pre konajúci súd a nie bezprostredne pre\nneho samotného (čo je však z hľadiska plynutia premlčacej doby určujúce), keďže dostatočné informácie\npre úsudok, kto za škodu zodpovedá, mal k dispozícii už (najneskôr) so záverov šetrenia Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\n29. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné\na odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti\n(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.\n\n30. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku\no trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie\nposudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,\nzakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.\nLen na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.\n31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 396\nods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči\nnemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.\n32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj\nvtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/3/2019", "guid": "b250150d-f342-4c67-bf02-0afa3546ecd4:92907f98-5001-49fa-9eb4-59a8fb36c6e3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b995169-204b-4bba-a1bf-1586d4a381d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1"}, {"guid": "65b75332-4fea-4e71-becd-4e84f7ba5097:a220d82e-4687-4af6-a573-8d16b2c0dc6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8120211713.1", "spisova_znacka": "7Cdo/171/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/171/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8120211713.1"}], "citovane_v": []}