{"guid": "36a2842e-57ba-483c-8d93-6f9fd50ea049:2b4ec654-f404-4b00-9c92-6748a50b9f73", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5319201092.3", "spisova_znacka": "12CoP/70/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 12CoP/70/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. novembra 2024, sp. zn. 12CoP/70/2023, ECLI:SK:KSZA:2024:5319201092.3", "identifikacne_cislo": "5319201092", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 256, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-256", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5CdoR/16/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "bf20daee-b5ed-4505-9e9b-85525c854056:eb9a6476-2eea-4aa6-9756-61f4bfa8d07b", "datum": "2025-12-18", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b4ec654-f404-4b00-9c92-6748a50b9f73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5319201092.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2024:5319201092.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2024:5319201092.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n12CoP/70/2023\n5319201092\n27. 11. 2024\nJUDr. Táňa Rapčanová\nECLI:SK:KSZA:2024:5319201092.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej\na členov senátu – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., zastúpeného splnomocneným zástupcom:\nAdvokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO:\n36 436 640, proti odporcom: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX/XX, XXX XX D., 2/ G. F.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX/XX, XXX XX D., o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie,\nže navrhovateľ nie je otcom odporkyne 2/, o odvolaní odporkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu\nČadca č. k. 12Pc/7/2019-278 zo dňa 21. februára 2023, takto\nrozhodol:\nrozsudok okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že návrh navrhovateľa\nz a m i e t a.\nVo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .\nŽiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n12Pc/7/2019-278 zo dňa 21. februára 2023 rozhodol, že súd určuje, že dvojstranný právny úkon,\nzápisnica o určení otcovstva súhlasným vyhlásením obidvoch rodičov, spísaná dňa 16.02.2004 na\nMestskom úrade D., rodičmi, otcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. C., D. D. XXXX a matkou E. F.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. D. XXX/XX je neplatným právnym úkonom (výrok I.). Vo zvyšnej časti\nžalobu zamieta (výrok II.). Žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov konania (výrok III.).\n1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ doručil súdu dňa 16.04.2019 návrh, ktorým sa domáhal\nrozhodnutia, ktorým bude vyslovené rozsudkom, že dvojstranný právny úkon zápisnica o určení\notcovstva súhlasným vyhlásením obidvoch rodičov, spísaná dňa 16.02.2004 na Mestskom úrade mesta\nD. rodičmi, otcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. C., D. D. XXXX a matkou E. F., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D., E. D. XXX/XX, je neplatným právnym úkonom a určenia, že navrhovateľ nie je otcom maloletej\nodporkyne 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX. Dôvody absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu zo dňa\n16.02.2004 konkretizoval v návrhu uvedením zákonných ustanovení § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonníka, ďalej len „Občiansky zákonník“ (právny úkon nebol urobený vážne), § 49a\nObčianskeho zákonníka (bol urobený v omyle), § 39 občianskeho zákonníka (obchádza zákon /bez\nkonkretizácie/ ako i prieči sa dobrým mravom). Na pojednávaní dňa 20.02.2020 do zápisnice doplnil,\nže naliehavý právny záujem navrhovateľa na podaní určovacej žaloby je v tom, že to môže byť záťaž\npre navrhovateľa do budúcnosti, vzhľadom k tomu, že si založil novú rodinu a zo strany odporkyne 2/\nmôžu byť po jeho smrti vznesené nároky. Taktiež poukazoval na tú skutočnosť, že odporkyňa 2/ má\nprávo vedieť kto je jej otec.\n1.2 Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, nariadil znalecké dokazovanie vo veci\nzodpovedania odbornej otázky, a to či je navrhovateľ skutočne otcom odporkyne 2/ resp. táto skutočnosť\n\nje vylúčená. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny úkon súhlasné vyhlásenie oboch\nrodičov bolo podpísané na matrike v D. dňa 16.02.2004, kedy tento úkon navrhovateľ podpisoval sám,\nnebola prítomná matka – odporkyňa 1/, ktorá kvôli opatere dieťaťa úkon podpísala až následne. Netvrdil,\nže by mu matka alebo ktokoľvek iný bránil pred podpísaním úkonu dať si vyhotoviť testy DNA. Ani to, že\nby priamo pri úkone pri jeho podpisovaní matka alebo niekto iný vyvíjal na neho psychický alebo fyzický\nnátlak. Odporkyňa 2/ sa narodila dňa XX.XX.XXXX, anonymný test DNA dal navrhovateľ vyhotoviť\ndňa 13.02.2009 a návrh na zapretie otcovstva podal až po desiatich rokoch od jeho vyhotovenia dňa\n16.04.2019. Z dôkazu na č. l. 44 spisu vyplýva, že na byte vymenil zámok v roku 2005 a odvtedy\ns odporkyňou 1/ ako matkou dieťaťa a odporkyňou 2/ ako dieťaťom nežijú v spoločnej domácnosti (v\ntomto čase mala odporkyňa 2/ 2 roky). Podľa navrhovateľa, keď podpisoval zápisnicu o uznaní otcovstva,\nvedel, že nie je biologickým otcom dieťaťa a vedela to aj odporkyňa 1/, ale neskôr mu začala tvrdiť, že\nje biologickým otcom dieťaťa.\n1.3 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), § 34 a § 39\nzák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), článku 5 ods. 1 a 2, § 2\nods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“).\n1.4 Návrh navrhovateľa v tomto konaní na určenie neplatnosti právneho úkonu a následné\nkonštatovanie, že nie je otcom dieťaťa, pokiaľ by súd aplikoval ustanovenie Zákona o rodine, a to\nkonkrétne viažuce sa na zapretie otcovstva, nie je podľa rozhodujúcich skutkových tvrdení navrhovateľa\nnávrhom na zapretie otcovstva podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine. Je zrejmé, že otec evidovaný v rodnom\nliste dieťaťa (odporkyne 2/), ktorý svoje otcovstvo určil súhlasným vyhlásením rodičov do zápisnice,\nmôže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa určenia, a to len v tom prípade, ak by bolo\nvylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Je zrejmé, že táto lehota je prekludovaná, vzhľadom k tomu,\nže zápisnica o určení otcovstva, je zo dňa 16.02.2004 a návrh na zapretie otcovstva podal navrhovateľ\ndňa 16.04.2019. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení navrhovateľa v návrhu vyplýva, že jeho návrh nie je\nani návrhom na zapretie otcovstva podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, jeho návrh je návrhom na určenie\nneplatnosti právneho úkonu, súhlasného vyhlásenia rodičov a v príčinnej súvislosti s neplatnosťou tohto\nprávneho úkonu potom žiada určiť, že nie je otcom maloletého dieťaťa. z tohto dôvodu preto podal žalobu\no určenie neplatnosti právneho úkonu, nakoľko vo vzťahu k tomuto určeniu nie je viazaný lehotou.\n1.5 Prioritne súd musel ustáliť, či tento úkon (zápisnica o určení otcovstva súhlasným vyhlásením\nobidvoch rodičov spísaná dňa 16.02.2004 na Mestskom úrade mesta D. rodičmi) je právnym úkonom\nv nadväznosti na § 34 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že daný úkon je prejavom vôle obidvoch\nrodičov, ktorý smeruje k vzniku, zmene, zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy\ns takýmto prejavom spájajú. V tomto konkrétnom prípade v nadväznosti na zákon č. 154/1994 Z. z.\no matrikách v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákona o matrikách“) s otcovstvom k odporkyni 2/.\nTeda ide o právny úkon, s ktorým právne predpisy spájajú vznik, zmenu, zánik práv a povinností a ktorý\nmôže byť predmetom určenia platnosti alebo neplatnosti tohto právneho úkonu. Pokiaľ by v danom\nprípade nešlo o právny úkon, bolo by nadbytočné riešiť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti\ntakého právneho úkonu a jednotlivé dôvody neplatnosti právneho úkonu. S poukazom na § 7 ods. 4\nzákona o matrikách údaje sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, ak nie je preukázaný\nopak. Dôsledkom uvedeného právneho úkonu, ktorý súd vyhodnotil ako vierohodný, bol zápis otcovstva\nnavrhovateľa k v tom čase maloletej odporkyni 2/ do matriky do rodného listu. Teda ide o právny úkon,\nnakoľko toto vyhlásil pred príslušným orgánom, ktorý nemal dôvody preskúmavať skutočnosti, ktoré boli\nči mali byť rodičom dieťaťa, ktorí pred tento úrad predstúpili známe.\n1.6 Ďalej súd konštatoval, že otázka naliehavého právneho záujmu bola riešená už v rámci súdu vyššej\ninštancie (bod 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Teda bol daný podľa § 137 písm. d/ zák. č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.\n1.7 S prihliadnutím na stanoviská oboch odporkýň uviedol, že právo dieťaťa na poznanie rodičov\nv zmysle čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa je skutočne jeho právom. Pokiaľ deklarovala odporkyňa\n2/, že ona žiadny návrh na zapretie otcovstva nepodá, nakoľko svojich rodičov už má, nemožno ju\nk tomuto žiadnym spôsobom nútiť. V súdenom prípade okrem iného prihliadal na „najlepšie záujmy jej\nako dieťaťa“, ktoré sa dostávajú v tomto momente do kolízie s návrhom navrhovateľa, ktorý tvrdil, že\nešte pred narodením odporkyne 2/ on a odporkyňa 1/ ako matka mali vedomosť, že nie je otcom dieťaťa.\nÚloha navrhovateľa v sociálnom živote odporkyne 2/ sa obmedzila výlučne na splnenie si vyživovacej\npovinnosti a takúto úlohu fakticky akceptovali obe odporkyne. Postavenie odporkyne 2/ t.č. už plnoletej\nsa rozhodnutí súdu vo vzťahu k nej fakticky nezmení, zmena by nastala len čo do budúcnosti vo vzťahu\nk nadobudnutiu majetku po navrhovateľovi, ktorý dôvod súd primárne videl ako dôvod, pre ktorý podal\n\nnavrhovateľ svoj návrh, nakoľko v priebehu konania nikdy nepadlo meno skutočného otca, o ktorom by\nmal reálne mať vedomosť navrhovateľ a matka odporkyne 2/ - odporkyňa 1/.\n1.8 Súd v danom prípade na podklade vykonaného dokazovania sa preto primárne zameral na\nposúdenie otázky platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho\nzákonníka, nakoľko pre toto konanie malo toto posúdenie zásadný význam. Okrem CMP aplikoval\npodporne i ustanovenia CSP vo vzťahu k dokazovaniu po zrušení rozhodnutia súdom prvej inštancie.\nZ vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by úkon - vyhlásenie oboch rodičov o určení\notcovstva mal vadu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Za potrebné uviedol, že právna teória ako\ni prax nevylučujú možnosť domáhať sa neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve a to\nza predpokladu, ak by náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka neboli\nsplnené, resp. ak by obaja rodičia vyhlasujúci vedeli, že muž (v tomto konaní navrhovateľ), ktorý\nvyhlásenie urobil na príslušnom matričnom úrade, nie je biologickým otcom odporkyne 2/. Súd doplnil\ndokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov I. J. a K. B. (brata navrhovateľa), ktorí obaja zhodne\npotvrdili skutočnosť, že samotný navrhovateľ im už pred narodením dieťaťa t.j. odporkyne 2/ povedal,\nže nie je jej otcom, avšak mal odporkyňu 1/ rád, chcel s ňou mať ďalšie dieťa a preto súhlasil s tým,\nže sa stane otcom dieťaťa, nakoľko chcel mať s matkou dieťaťa spoločnú domácnosť. Vzťah ukončili\npre správanie odporkyne 1/, ktorá podstúpila prerušenie tehotenstva počas vzťahu s navrhovateľom.\nTieto svedecké výpovede nevyvrátila svojimi tvrdeniami samotná odporkyňa 1/. V záujme potvrdenia\nskutočností uvádzaných práve odporkyňou 1/, ktorá tvrdila, že tvrdenia navrhovateľa sú vymyslené,\nnikdy počas trvania vzťahu nemala iný pomer, iba navrhovateľ je otec, a týmto návrhom sa podľa nej chce\nzbaviť iba povinnosti platiť výživné voči dcére, súd vo veci nariadil dokazovanie za účelom potvrdenia jej\ntvrdení. Navrhovateľ predložil súdu dôkaz (anonymný test DNA), ktorý však nebolo možné jednoznačne\nstotožniť vo vzťahu k odporkyni 2/ a preto bolo na odporkyniach, aby potvrdili všetky ich tvrdenia testom\nDNA (tento je realizovaný bez ohrozenia ich života a zdravia). Teda, aby definitívne tak preukázali to,\nže navrhovateľ je skutočným otcom odporkyne 2/ ako tvrdila odporkyňa 1/ a v čase rozhodnom nemala\nžiadny iný pomer okrem navrhovateľa. V tomto smere vyjadreniami písomnými ako i stanoviskami oboch\nna pojednávaní bolo preukázané, že obe sa odmietli podrobiť tomuto testu, vopred ho označovali za\nzmanipulovaný bez ohľadu na jeho výsledok a výpovednú hodnotu. V tomto smere súd poukázal na to, že\npoučil obe odporkyne o dôkaznom bremene a odmietnutiu súdom uloženej povinnosti dostaviť sa pred\nznalca. V danom konaní súd poukázal na dôkazné bremeno a konanie ako celok, kedy aby súd vedel\nspor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných\npre rozhodnutie vo veci samej. Na podklade i citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo\n52/2010 z 24. júna 2010 v danom prípade po odmietnutí znaleckého dokazovania odporkyňami dospel\nk záveru, že tvrdenia navrhovateľa, že nie je otcom odporkyne 2/ sú fakticky správne a dôvodné. Teda\nže samotná odporkyňa 1/ vedela už pred podpisom súhlasného vyhlásenia rodičov o tom, že otcom\nodporkyne 2/ je iný muž, o čom informovala navrhovateľa a pokiaľ obaja podpísali toto vyhlásenie tým,\nže obaja vedeli, tak navrhovateľ ako i odporkyňa 1/ o tom, že navrhovateľ nie je otcom odporkyne 2/\nspôsobili neplatnosť tohto právneho úkonu, na ktorú súd v tomto konaní musel prihliadnuť z úradnej\nmoci. Fakticky preto vyhovel i podanému návrhu navrhovateľa v rozsahu výroku I. rozsudku, nakoľko\nodporkyne 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa a odmietli sa podrobiť\ntestu DNA, ktorý by bezpochyby potvrdil ich tvrdenia, bez nutnosti akýchkoľvek iných dôkazov. Takto\nuveril tvrdeniam navrhovateľa, ktoré boli podporené svedeckými výpoveďami.\n1.9 Súd úkon posúdil ako neplatný pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko\nobaja hoc zhodne vedeli, že nie sú rodičmi, takéto rozhodnutie učinili s cieľom dosiahnuť jeho zápis\nv príslušnej evidencii na matrike s cieľom vylúčiť prípadného biologického otca dieťaťa, z ktorého pomeru\ns odporkyňou 1/ vzišlo narodenie dieťaťa, ako odporkyne 2/.\n1.10 Pokiaľ súd vyslovil neplatnosť právneho úkonu právoplatnosťou tohto výroku dôjde k zmene na\nmatričnom úrade, a preto vyslovovanie samostatným výrokom rozsudku, že navrhovateľ nie je otcom\nodporkyne 2/ bolo z jeho pohľadu pre ďalší postup irelevantné. V rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté\no určovacej žalobe sa vykonateľnosť prejaví tak, že práva alebo povinnosti nimi založené alebo\ndeklarované sa zapíšu do príslušných evidencií napr. do matriky a orgány verejnej moci, strany konania\nz nich vychádzajú, sú záväzné.\n1.11 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, pričom prihliadol na všeobecné ustanovenia\nZákona o rodine vo vzťahu k trovám konania, teda vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo\nna náhradu trov konania. K tomuto záveru ho viedol fakt, že podľa obsahu išlo o určovaciu žalobu, ktorá\nvšak bola riešená podporne podľa CMP. Navrhovateľ mal v spore úspech, avšak iba v časti, rovnako\ntak protistrana. Prihliadal k tomu, že navrhovateľ svojim správaním zavinil fakticky toto konanie, nakoľko\nneusporiadal si svoj vzťah k dieťaťu ešte v období prípustnosti podania žaloby v čase jeho maloletosti.\n\nNie je preto spravodlivé, aby tieto trovy, ktoré mu v konaní vznikli hradila protistrana. Spravodlivému\nusporiadaniu vzájomných vzťahov teda zodpovedá výrok, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu\ntrov konania a trovy celého konania si budú znášať každý samostatne.\n2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obe odporkyne 1/ a 2/.\n3. Odporkyňa 2/ v odvolaní zo dňa 10.05.2023 v úvode poukázala na udalosti od jej narodenia, spolužitia\nrodičov a prebiehajúcich súdnych konaní medzi rodičmi, v ktorom sa navrhovateľ vyjadroval k jej\nosobe ako otec. Následne sa odvolávala na závery uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení\nkrajského súdu (body 23., 26., 31. a 32. odôvodnenia rozhodnutia). Ďalej poukázala na skutočnosť,\nže muž (otec maloletého dieťaťa), ktorý robí taký vážny úkon ako je určenie otcovstva k maloletému\ndieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov, si musí byť vedomý toho, že z prevedeného úkonu pre neho\nvyplývajú záväzky do ďalšieho obdobia, fakticky na celý ďalší život, aj keď si neskôr založí novú rodinu.\nVzhľadom k tomu, že by mohlo dôjsť zo strany muža v akte určenia otcovstva k maloletému dieťaťu\nsúhlasným vyhlásením rodičov k omylu, zákonodarca v ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje, že\nmuž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže pred súdom otcovstvo zaprieť\ndo troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota\nsa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Navrhovateľ nepristúpil k aktu zapretia\notcovstva v zákonnej lehote troch rokov odo dňa jej narodenia, ale naopak sám dobrovoľne s plnou\nvážnosťou zastupovaný súčasným právnym zástupcom opakovane dvakrát potvrdil svoje otcovstvo\nvoči nej. Poukázala na skutočnosť, že do omylu môže byť človek uvedený raz, možno dvakrát ale\nnie trikrát, a to s odstupom vždy cca jedného roka (súhlasné vyhlásenie rodičov 16.02.2004, návrh na\núpravu styku navrhovateľa s ňou 25.03.2005 a schválená rodičovská dohoda dňa 27.10.2006) už nie\nje náhoda a vôbec nie žiadny omyl. Do pozornosti dala, že ešte aj v čase po schválení rodičovskej\ndohody dňa 27.10.2006 mal navrhovateľ dosť času, aby zaprel otcovstvo voči nej v súlade s ustanovením\n§ 93 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko do dovŕšenia jej troch rokov zostávalo 106 kalendárnych dní.\nKeďže tak neurobil, jeho právo zaniklo. Odporkyňa 2/ kládla otázku, že pokiaľ v odôvodnení svojho\npodania navrhovateľ uvádza, že uvedený právny úkon neurobil vážne, urobený bol v omyle a prieči\nsa dobrým mravom prečo nekonkretizoval túto skutočnosť, z akých dôvodov neurobil akt zapretia\notcovstva v zákonom stanovenej lehote do dovŕšenia jej tretieho roku veku. Je zrejmé, že tento tak\nneurobil preto, že vedel, že je jej otcom. Podľa nej súd nesprávne vyhodnotil podanie navrhovateľa\ntým, že nepreskúmal dosah svojho rozhodnutia na jej existenciu v budúcnosti. Touto otázkou sa vôbec\nnezaoberal a evidentne vyhovel neoprávnenému návrhu navrhovateľa, že ona ako maloletá má právo\nvedieť kto jej jej otec, čím odôvodňoval navrhovateľ naliehavý právny záujem. Závažnou otázkou je aj\nskutočnosť, že navrhovateľ opakovane vo svojich vyjadreniach klame, správa sa v rozpore s dobrými\nmravmi a je to práve on kto dobré mravy porušuje. Práve preto je potrebné uplatniť spomínaný inštitút\no dobrých v mravoch v jej prospech, pretože ona nikdy ako dieťa nekonala v rozpore s dobrými\nmravmi. Porušenie jej ústavného práva na spravodlivý proces je podľa odporkyne 2/ aj v tom, že ona\nnikdy nebola prizvaná na pojednávania (okrem pojednávania dňa 21.02.2023 pri vynesení rozsudku).\nPri vypočúvaní svedkov K. B. a I. J. súd neumožnil, aby bola zastupovaná kolíznym opatrovníkom,\nčím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Zrejme z uvedeného dôvodu ani v odôvodnení\nrozsudku zo dňa 21.02.2023 nie je nikde uvedené vyjadrenie sa kolízneho opatrovníka k vypočúvaniu\nsvedkov. Ďalej uviedla, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že tvrdenia svedkov sú len interpretáciou\nnavrhovateľových vymyslených vyjadrení, ktoré v skutočnosti sú v rozpore s jeho samotnými tvrdeniami\nv tomto konaní a sú v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázala na zistenia Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny v Čadci ako kolízneho opatrovníka zo dňa 10.12.2019, podľa ktorého otec uviedol,\n„Skutočnosť, že nie je otcom sa dozvedel, že nie je otcom sa dozvedel v štyroch rokoch veku dieťaťa“. Vo\nvyššie uvedenom je priamy rozpor vo výpovediach oboch svedkov a navrhovateľa. Okresný súd svoje\nnesprávne vyhodnotenie procesu dokazovania potvrdil v odôvodnení rozsudku. Skutočnosti potvrdzujú,\nže vykonané dôkazy vypočutím svedkov boli dostatočné na to, aby súd meritórne vo veci rozhodol\na návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem, nariadenie\nznaleckého dokazovania bolo nadbytočné pretože ako už uviedla, navrhovateľ trikrát potvrdil sám,\ndobrovoľne bez nátlaku a v posledných dvoch prípadoch za aktívnej účasti svojho súčasného právneho\nzástupcu, že je jej otcom, čo svojimi výpoveďami potvrdili aj obaja vypočutí svedkovia. Odporkyňa 2/\nvytýkala súdu, že v celom procese rozhodovania pôsobil zmätočne, porušil jej právo na spravodlivý\nproces, pretože nenariadil účasť kolízneho opatrovníka, ktorý ju mal pri tomto akte zastupovať. Rovnako\nsúd nenariadil znalcovi, aby konal za účasti kolízneho opatrovníka. Po nadobudnutí plnoletosti si výzvy\nznalca nepreberala z dôvodov, že bola opakovane chorá a následne mala značné školské povinnosti.\n\nRozhodujúcou skutočnosťou však bolo jej oboznámenie sa s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa\n31.03.2021, ktorý rozhodol, že právo navrhnúť dôkaz testami DNA je iba jej právo, ako dieťaťa, nie je\nprávom navrhovateľa ani nikoho iného. Jej ako dieťaťu súd uprel jediné právo, ktoré má, a to je právo,\nže len ona ako dieťa môže svojim návrhom rozhodnúť o návrhu na vykonanie zistenia kto sú jej rodičia.\nTiež uviedla, že aplikovanie § 37 ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka je zmätočné a nadbytočné.\nČo sa týka § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak navrhovateľ nedokázal, čo potvrdili obaja ním\nnavrhnutí svedkovia, že by nekonal slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ ide o ust. § 38\nObčianskeho zákonníka, súd nemal preukázané, že by navrhovateľ nemal spôsobilosť na právne úkony,\nnebolo preukázané, že by navrhovateľ bol osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento\nprávny úkon neschopnou. Čo sa týka ust. § 39 Občianskeho zákonníka navrhovateľ nepreukázal svoje\ntvrdenia, že právny úkon, ktorý by vykonal by svojim obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo\nby ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom. Konanie navrhovateľa, rozpory v jeho výpovediach\na klamanie pred súdmi, ako aj svedecké výpovede preukázali skutočnosti, že nie je potrebné a je\nzavádzajúce aplikovať ust. § 37 ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka. V konaní bol vytvorený\ntaký právny stav, keď vznikla potreba ochrany jej práv a nie práv navrhovateľa. Podľa odporkyne 2/\nsúdu nevznikla povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie a navyše tým spôsobom, že si osvojil návrh\nnavrhovateľa na dokazovanie testami DNA, ktorým podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa\n31.03.2021 porušil jej právo, ktorým len jej prináleží podať návrh na takýto postup dokazovania.\n3.1 Následne odporkyňa 2/ navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu v bode I. s tým,\nže rozhodnutie sa v bode II. a III. nemení a vyniesol rozsudok, že žaloba sa zamieta a žalobca je povinný\nuhradiť žalovaným trovy odvolacieho konania.\n4. Odporkyňa 1/ v odvolaní zo dňa 17.05.2023 uviedla, že s poukazom na čl. 6 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa\naj právo na to, aby bola jeho vec rozhodnutá nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nSudkyňu Mgr. Annu Holeščákovú nemožno považovať za nestrannú, nakoľko k prejednávanej veci\nu nej absentovali predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania (odporkyniami 1/ a 2/), čo dokazuje\nsprávanie sudkyne, jej prejavy i vystupovanie počas konania. Sudkyňa ignorovala rozhodnutia Krajského\nsúdu v Žiline, ku ktorým ju zaviazal svojim uznesením sp. zn. 6CoP/44/2020 zo dňa 31.03.2020. Svojím\nkonaním porušila závažné nariadenie odvolacieho súdu v bode 33. uznesenia. Sudkyňa priznala právo\nna dokazovanie znaleckým dokazovaním analýzou DNA navrhovateľovi napriek tomu, že na určenie\nneplatnosti právneho úkonu – súhlasného vyhlásenia otcovstva k odporkyni 2/ bolo potrebné produkovať\nzo strany navrhovateľa dôkazy, ktorými dokázal svoje vymyslené tvrdenia, že bol odporkyňou 1/ uvedený\ndo omylu, na čo nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA. Dôkaz bol v kompetencii\nnavrhovateľa vykonať pri uplatnení zapretia otcovstva do 09.02.2007 podaním žaloby na zapretie\notcovstva. Navrhovateľ tak neučinil čím jeho právo navrhnúť zapretie otcovstva vykonaním znaleckého\nposudku analýzou DNA zaniklo. Navrhovateľ v celom konaní neuviedol z akého dôvodu si neuplatnil\nsvoje právo zaprieť otcovstvo v zákonom stanovenej lehote. Je zrejmé, že tak konal z dôvodu, že\nsi bol vedomý, že je otcom odporkyne 2/. Podľa odporkyne 1/ sudkyňa uprela právo na spravodlivý\nproces odporkyni 2/ nerešpektovaním Dohovoru o právach dieťaťa tak ako to uvádza v predchádzajúcom\nzrušujúcom uznesení odvolací súd v bode 26. Aj na osobitné upozornenie odvolacieho súdu, že\nv tomto prípade nevrhnuté dokazovanie navrhovateľa nespĺňa preukázanie naliehavého právneho\nzáujmu rozhodla o vykonaní dokazovania, ktoré môže navrhnúť jedine odporkyňa 2/. Každá strana sporu\nmusí uplatniť svoje práva v lehotách zákona, no v tomto konaní bola strana navrhovateľa sudkyňou\nzvýhodňovaná. Odporkyňa 2/ v čase plynutia zapieracej lehoty pre navrhovateľa nemohla nejako\novplyvniť rozhodovanie navrhovateľa ako i jeho rozhodovanie podať žalobu na zapretie otcovstva do\n09.02.2007 ako ani odporkyňa 1/, ktorá s ním nežila od februára 2005. Sudkyňa uprela výlučne právo\nodporkyni 2/ a prisúdila toto právo navrhovateľovi, čím sa jednoznačne potvrdzuje jej zaujatosť voči\nžalovanej strane. Ďalším dôkazom zaujatosti sudkyne je jej postup pri vydaní a realizácii uznesenia č.\nk. 12Pc/7/2019-220 zo dňa 21.12.2021 ktorým nariadila znalecké dokazovanie analýzou DNA. Napriek\njej námietkam proti osobe znalca, ktoré doručila v stanovenej lehote, dala pokyn znalcovi na vykonanie\núkonu. Tým neumožnila žalovanej strane sa vyjadrovať v procese konania. Vyššie popísané skutočnosti\ndokazujú osobnú angažovanosť sudkyne s cieľom zvýhodniť stranu navrhovateľa. Odporkyňa 1/ žiadala\npreto, aby bolo zabezpečené nestranné vedenie súdneho sporu v súlade s § 46 ods. 1 Ústavy SR\na bolo odstránené zvýhodňovanie navrhovateľa a upieranie práv žalovanej strane súvisiace najmä\nz poškodzovaním práv odporkyne 2/ v súlade s určovaním otcovstva.\n\n4.1 Odporkyňa 1/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v bode I. zrušil, v bodoch II. a III.\npotvrdil a vyniesol rozsudok, ktorým sa žaloba zamieta s tým, že žalobca je povinný uhradiť žalovaným\n1/ a 2/ trovy odvolacieho konania.\n5. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 01.06.2023 navrhol\nrozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť s tým, že má nárok na náhradu trov\nkonania druhej inštancie v rozsahu 100 %.\n5.1 Nestotožnil sa s tvrdeniami odporkýň 1/ a 2/, ktoré sa vo svojich odvolaniach snažia spochybniť\nzaujatosť konajúceho sudcu. Súd vo veci konal v súlade s intenciami nariadenia odvolacieho súdu,\nvykonal požadované dokazovanie a na jeho základe rozhodol. Žiadnu osobnú angažovanosť sudkyne,\nprípadne jej zámer zvýhodniť ktorúkoľvek zo strán počas konania nebolo možné z činnosti súdu\nodôvodniť alebo si nejako domyslieť. Nestotožnil sa s tvrdením, že by sudkyňa mala uprieť právo\nna spravodlivý proces odporkyne 1/ alebo odporkyne 2/. Pokiaľ odporkyne 1/ a 2/ spochybňujú\nprávo navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu a za týmto účelom spochybňujú\nsúdom vykonané dokazovanie, či súdom ustálený procesný postup, treba poukázať na skutočnosť, že\nv žiadnom z tvrdení odporkýň 1/ a 2/ v ich odvolaniach nie je možné vyvodiť, že by tvrdenie navrhovateľa,\nže nie je otcom odporkyne 2/ popreli. Návrh na zvýšenie výživného podaný odporkyňou 2/ po vynesení\nrozsudku vníma ako pomstu žalovanej strany za výsledok tohto konania. Navrhovateľ mal za to, že\nna základe vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie boli dostatočne zistené dôvody, pre ktoré\nsúd dospel k záveru, že odporkyne 1/ a 2/ neuniesli bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné a že to\nbol práve on, ktorý na svoje tvrdenia uniesol dôkazné bremeno. Stotožnil sa aj s právnou kvalifikáciu\nvykonanou súdom podľa ktorého právny úkon „súhlasné vyhlásenie rodičov“ je neplatný právny úkon pre\nobchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa neho odvolateľky k veci samotnej\nneuviedli žiadne skutočnosti s ktorými by sa súd doteraz nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak\nvyhodnotiť skutkový stav ako aj následne prijaté právne závery.\n6. Odporkyňa 2/ v replike zo dňa 15.06.2023 uviedla, že pokiaľ navrhovateľ uviedol, že sa nestotožňuje\ns tvrdeniami odporkyne 1/ a 2/ ktoré sa vo svojich odvolaniach snažia spochybniť zaujatosť konajúceho\nsudcu tak týmto výrokom vlastne priamo potvrdil, že konajúci sudca konal zaujato, nakoľko ona\nnespochybňuje zaujatosť konajúceho sudcu ale jeho nezaujatosť. Práve výrokom o pomste citovaného\nvyjadrenia navrhovateľa úplne pochopila mechanizmus, takto dômyselne „vymysleného a dôsledne\nzinscenovaného procesu zo strany žalobcu“, keď zrejme práve jemu v tomto procese ide o pomstu voči\nodporkyni 1/ (jej matke), ktorá bola úspešná vo všetkých konaniach týkajúcich sa určenia výživného pre\nodporkyňu 2/. Jej návrh na zvýšenie výživného pre plnoletú osobu bol podaný jedine z toho dôvodu, že\nsa zmenili pomery na jej strane pri ukončovaní strednej školy a pokračovaní v štúdiu na vysokej škole,\nčo preukáže pri rozhodovaní v konaní sp. zn. 5Pc/14/2023.\n7. Odporkyňa 1/ vo vyjadrení zo dňa 14.06.2023 uviedla, že navrhovateľ sa snaží „podsúvať“ svoje\nvýmysly a polopravdy“ keď uvádza, že ona nepoprela, že navrhovateľ nie je otcom odporkyne 2/. Opak je\npravdou, ona vždy uvádzala, že navrhovateľ je otcom odporkyne 2/ a že navrhovateľ žiadnym spôsobom\nnepreukázal prečo nezaprel otcovstva do 3 roku veku odporkyne 2/, ktoré mal vykonať v súlade so\nZákonom o rodine, ak by bolo pravdou to čo uvádzal, že vedel ešte pre narodením odporkyne 2/, že\nnie je jej otcom. Je nezmyselné, aby uvedené opakovane namietala. V celom procese tohto konania\nod začiatku ona uvádza, že navrhovateľ je otcom odporkyne 2/, že vykonal dobrovoľne, bez nátlaku,\nbez jej osobnej účasti na Mestskom úrade D. súhlasné vyhlásenie obidvoch rodičov. Pokiaľ navrhovateľ\nuvádza vo vyjadrení, že „sa nestotožňuje s tvrdením, že by sudkyňa mala uprieť právo na spravodlivý\nproces odporkyni 1/ alebo odporkyni 2/, nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenia uvedené v jej odvolaní.\n8. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 22.06.2023 a to k vyjadreniam odporkýň 1/ a 2/ uviedol, že tieto\nneprinášajú žiadne nové skutkové a právne tvrdenia. V celom rozsahu preto zotrváva na svojich\ndoterajších vyjadreniach a osobitne sa k nim už vyjadrovať nebude.\n9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkmi konania v neprospech ktorých bolo\nrozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným\nprostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§\n65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario\n\nCSP) postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a rozsudok okresného súdu vo výroku\nI. zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol (§ 388 CSP) a vo výroku zostáva rozsudok okresného\nsúdu nedotknutý.\n10. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že určuje, že dvojstranný právny úkon, zápisnica\no určení otcovstva súhlasným vyhlásením obidvoch rodičov, spísaná dňa 16.02.2004 na Mestskom\núrade D., rodičmi, otcom – navrhovateľom a matkou – odporkyňou 1/ je neplatným právnym úkonom\na vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\n11. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obe odporkyne 1/ a 2/.\n12. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal dôvodmi uvádzanými odporkyňou 1/, ktoré mali predstavovať\nprávo na spravodlivý proces zahŕňajúci aj právo na to, aby bola vec rozhodnutá nezávislým a nestranným\nsúdom. Zákonnú sudkyňu považovala za zaujatú pretože ňou uvádzané dôvody dokazujú osobnú\nangažovanosť sudkyne s cieľom zvýhodniť stranu navrhovateľa.\n13. Podľa odvolacieho súdu integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo\nveci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach v § 49 až 59\nupravuje vylúčenie sudcov a iných osôb z prejednávania a rozhodovania sporu. Východiskovým je ust.\n§ 49 CSP, ktoré upravuje dôvody na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu. Sudca je\nvylúčený len z tu taxatívne vymenovaných dôvodov, ktorými sú – pomer k sporu, - pomer k stranám, ich\nzástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, za súčasného splnenia podmienky, že z dôvodu tohto\npomeru možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, - skutočnosť, že sudca prejednával\na rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.\n14. Zákon v ustanovení § 49 ods. 3 CSP výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu\nz prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní\no prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo\nveci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva,\npreto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod\npochybností o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou.\n15. Odporkyňou 1/ uvádzané dôvody (sudkyňa nerešpektovala závery v zrušujúcom uznesení\nodvolacieho súdu, vykonala znalecké dokazovanie, ktoré nebolo potrebné vykonať vzhľadom na\npredmet veci, nezaoberala sa jej námietkami voči osobe znalca, v rozpore so zákonom priznávala\nnavrhovateľovi právo na určenie otcovstva) sa podľa odvolacieho súdu týkajú procesného postupu\nsudkyne a jej rozhodovacej činnosti, ktoré okolnosti nemôžu založiť dôvod pre jej vylúčenie z konania\na rozhodovania. Správanie sudkyne, jej prejavy i vystupovanie počas konania odporkyňa 1/ v odvolaní\nbližšie nekonkretizovala. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval jej námietky za dôvodné.\n16. Odporkyňa 2/ v odvolaní poukazovala na to, že navrhovateľ nepristúpil k aktu zapretia v zákonnej\nlehote do 3 rokov od jej narodenia a preto jeho právo zaniklo. Bolo porušené jej právo na spravodlivý\nproces tým, že súd neumožnil, aby bola pri vypočúvaní svedkov zastupovaná kolíznym opatrovníkom.\nVýpovede svedkov považovala za interpretáciu navrhovateľových vymyslených tvrdení. Mala za to,\nže aplikovanie ust. § 37 ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka bolo zmätočné a nadbytočné.\nSúd nesprávne vyhodnotil podanie navrhovateľa tým, že nepreskúmal dosah svojho rozhodnutia na jej\nexistenciu v budúcnosti. V konaní bol vytvorený taký právny stav, keď vznikla potreba ochrany jej práv\na nie práv navrhovateľa.\n17. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu\nsúhlasného vyhlásenia rodičov a v príčinnej súvislosti s neplatnosťou tohto právneho úkonu potom žiadal\nnavrhovateľ určiť, že nie je otcom dieťaťa. Prioritne ustaľoval, či tento úkon je právnym úkonom s ktorým\nprávne predpisy spájajú vznik zmenu, zánik práv a povinnosti v nadväznosti na § 34 Občianskeho\nzákonníka a ktorý môže byť predmetom určenia neplatnosti. Mal za to, že naliehavý právny záujem na\nurčení neplatnosti právneho úkonu je daný v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP a to s poukazom na záver\nodvolacieho súdu (bod 10. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/44/2020-188 zo\ndňa 31.03.2021). Následne sa súd zameral na posúdenie platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu\npodľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vadu podľa § 37 Občianskeho zákonníka nezistil. Uzavrel\n\nvšak, že právny úkon je neplatný pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka „nakoľko\nobaja hoc zhodne vedeli, že nie sú rodičmi, takéto rozhodnutie učinili s cieľom dosiahnuť jeho zápis\nv príslušnej evidencii na matrike s cieľom vylúčiť prípadného biologického otca dieťaťa, z ktorého pomeru\ns odporkyňou 1/ vzišlo narodenie dieťaťa ako odporkyne 2/“. Nakoľko právoplatnosťou výroku dôjde\nk zmene na matrike bolo vyslovovanie samostatným výrokom, že navrhovateľ nie je otcom odporkyne\n2/ z pohľadu súdu pre ďalší postup irelevantné.\n18. Prvá zákonná domnienka svedčí manželovi matky dieťaťa (§ 85 Zákona o rodine). Pokiaľ nebolo\notcovstvo k dieťaťu určené manželom matky, nastupujú v poradí za sebou ďalšie dve zákonné\ndomnienky - súhlasné vyhlásenie rodičov (§ 90 Zákona o rodine) a rozhodnutie súdu (§ 97 Zákona\no rodine). Hoci sú tieto dve domnienky zdanlivo rovnocenné, zákon uprednostňuje dobrovoľné určenie\notcovstva a na základe spoločného vyhlásenia matky a otca dieťaťa potvrdzujúceho skutočnosť, že sú\nrodičmi dieťaťa, teda ide o preferenciu druhej zákonnej domnienky pred autoritatívnym rozhodnutím\nsúdu. Muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj\nbiologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva\nvychádza z predpokladu, že muž, ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne,\nvedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí\naj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym\nmužom.\n19. Nápravu možno dosiahnuť zapretím otcovstva a to podľa ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine, podľa\nktorého muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom\nzaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa;\ntáto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa a podľa ust. § 93 ods. 2\nZákona o rodine aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého\notcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (§ 93 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Následne\nurčením otcovstva.\n20. V prípade súhlasného vyhlásenia otcovstva nejde o otcovstvo určené (súdnym) rozhodnutím. Z tohto\ndôvodu nie je daná ani viazanosť súdu „rozhodnutím“ o osobnom stave, ktoré predpokladá ust. § 109\nveta tretia CMP. Aj súhlasné vyhlásenie o otcovstve možno vzhľadom na ustanovenie § 110 Zákona\no rodine posudzovať podľa ustanovení § 37 ods. 1 vety pred bodkočiarkou, § 38 a § 39 Občianskeho\nzákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 274/2021).\n21. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu nespochybňuje, že právny úkon „súhlasné\nvyhlásenie rodičov“ môže byť predmetom určenia neplatnosti. S poukazom na právny názor uvedený\nv predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu preto správne konštatoval naliehavý právny\nzáujem navrhovateľa na jeho určení. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2\nCdo 274/2021 správne postupoval keď sa zaoberal platnosťou právneho úkonu podľa ust. § 37 a § 39\nObčianskeho zákonníka. Nesprávne však právne uzavrel, že právny úkon je neplatný pre obchádzanie\nzákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\n22. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také\nprávne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú\nk výsledku, ktorý zákonu odporuje.\n23. V danej veci otcovstvo navrhovateľa bolo určené na základe súhlasného vyhlásenia. Navrhovateľ\ntvrdil, že on i odporkyňa 1/ vedeli pred narodením odporkyne 2/ dňa 10.02.2004, že nie je biologický\notec dieťaťa. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ navrhovateľ zmeškal lehotu na podanie návrhu na zapretie\notcovstva, čo nebolo sporné, v súčasnej dobe uvedené nemôže popierať. Zmeškanie lehoty tiež\nnemožno naprávať domáhaním sa určenia neplatnosti predmetného súhlasného vyhlásenia rodičov\npodaním návrhu došlého súdu dňa 15.04.2019.\n24. Okrem toho neplatnosti v súvislosti s obchádzaním zákona by sa mohol domáhať len prípadný\nbiologický otec dieťaťa nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten,\nkto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia\nrodičov podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine. V danej veci nešlo o takúto situáciu a súdom bolo\n\nkonštatované, že v priebehu konania nikdy nepadlo meno skutočného otca, o ktorom by mal reálne mať\nvedomosť navrhovateľ a matka odporkyne 2/ - odporkyňa 1/.\n25. Naviac je potrebné uviesť a to odvolávajúc sa na vyššie uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2 Cdo 274/2021, že nie každým súhlasným vyhlásením, pri ktorom muž i matka dieťaťa\nvedeli, že vyhlásenie robí muž, ktorý nemôže byť biologickým otcom, sa nevyhnutne obchádza zákon.\nV prípade posudzovania, či sa súhlasným vyhlásením rodičov obchádza zákon, je totiž potrebné ako\nprvoradé posudzovať, či také určenie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Uvedenie právneho stavu\notcovstva do súladu so stavom faktickým nemôže byť totiž absolútnou hodnotou, ktorá by mohla predčiť\nnajlepší záujem dieťaťa (uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 01.11.2022 sp. zn. III. ÚS 2371/22).\n26. Aj preto pri prípadnom vyhovení návrhu navrhovateľovi by v danej veci odporkyňa 2/ nemala\nformálne evidovaného otca a žiadny otec by tak voči nej nenaplňoval zložky rodičovskej zodpovednosti.\nPreto je v záujme odporkyne 2/ ako dieťaťa zachovanie status quo a zabezpečenie jeho životných\npotrieb.\n27. Z týchto dôvodov odvolací súd, za skutkového stavu zisteného okresným súdom, pre nesprávne\nprávne posúdenie neplatnosti právneho úkonu a to súhlasného vyhlásenia rodičov z dôvodu\nobchádzania zákona, rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta.\nVo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.\n28. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd vzhľadom\nna zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa\nktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde\nprvej inštancie. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku platí, že každý z účastníkov si\nplatí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka.\nPodľa § 52, § 57, § 58 CMP rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu\ntrov konania nevidiac dôvod, napriek uplatneniu si trov konania odporkyňami 1/ a 2/ na použitie výnimky\nv zmysle ust. § 55 CMP. Navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh nemožno klásť na\nťarchu, že konanie vyvolal, hoci si nebol istý, či súd jeho návrhu vyhovie.\n29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e\n\nje\n\nprípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,\nnemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom\nrozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne)\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak\nodvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o\npeňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb)\nnapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v\nprípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.\n1 a 2 CSP).\nDovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo\nrozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo\nveciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému\nsúdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "5CdoR/16/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "bf20daee-b5ed-4505-9e9b-85525c854056:eb9a6476-2eea-4aa6-9756-61f4bfa8d07b", "datum": "2025-12-18", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Pc/7/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "8757aff6-c728-4c5e-a883-df71566eba39:35e26b09-601e-4cf9-9933-205cec06a3fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Pc/7/2019", "nazov": "Rozsudok bez odôvodnenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Pc/7/2019 z 2. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2019-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8757aff6-c728-4c5e-a883-df71566eba39:35e26b09-601e-4cf9-9933-205cec06a3fb"}], "citovane_v": []}