{"guid": "f7284287-88a0-4775-a2e2-9836c621edaa:c3177d58-bb8b-49f3-8e6e-30e2950bfb70", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2", "spisova_znacka": "7Co/160/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/160/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. mája 2024, sp. zn. 7Co/160/2023, ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2", "identifikacne_cislo": "5122208902", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. Mária Kašíková", "sudca_id": 232, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-maria-kasikova-232", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 247/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c9083b73-e8bf-4f86-ac49-6b57296d98f4", "datum": "2026-05-07", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380", "nazov": "§ 380 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3177d58-bb8b-49f3-8e6e-30e2950bfb70", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n7Co/160/2023\n5122208902\n29. 05. 2024\nMgr. Mária Kašíková\nECLI:SK:KSZA:2024:5122208902.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej\na členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpená: DPP Martaus & Partners,\ns.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, proti žalovanému: Slovenská\nrepublika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so\nsídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy\ns príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 49C/89/2022-251\nzo dňa 06.06.2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom\nnemajetkovej ujmy sumu 2.240,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % od 14.9.2021\ndo zaplatenia a vo zvyšku nároku titulom nemajetkovej ujmy a náhrady škody žalobu z a m i e t a .\nŽiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol\na žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nVychádzal zo skutkového stavu , že Rozhodnutím o vyvlastnení pozemkov Okresného národného\nvýboru v Čadci – odbor výstavby zo dňa 18. 04. 1969, č. j.: Výst.-570-330/1969 bolo vyvlastnené D.\nE. v 1 a manželke F. v 1 v prospech Reštaurácií so sídlom v G. H. E. pozemky o výmere 7 399 m2,\npričom z rozhodnutia vyplýva, že za časť vyvlastnených pozemkov mala byť poskytnutá náhrada a za\nčasť si oprávnené osoby mali podať žiadosť o pridelenie náhradných pozemkov. Proti rozhodnutiu bolo\npodané odvolanie.\nRozhodnutím o vyvlastnení pozemkov Okresného národného výboru v Čadci – odbor výstavby\na vodného hospodárstva zo dňa 17. 01. 1962, sp. zn. Výst. – 1.615-1962-330-Ku. boli D. a F. E.\nvyvlastnené pozemky v obci C., ktoré mali byť použité ako náhradný zdroj studne spolu o výmere 5 349\nm2 za náhradu vo výške 2 139,60 Kčs. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie.\nŽalobkyňa dňa 30.12.1992 podala na Pozemkový úrad v Čadci (vedenej pod č. 1944/92) žiadosť\no vrátenie pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. H. E. – C., ktorých bola spoločne so\nsvojimi súrodencami spoluvlastníčkou, a ktoré mali byť v rokoch 1948 – 1990 vyvlastnené jej rodičom F.\na D. E.. Tieto pozemky mali byť vo vlastníctve Severoslovenských vodární a kanalizácií (Vodáreň C.),\nReštaurácie I. (J. F.), E. K., L. M..\nO časti uplatneného nároku žalobkyne bolo rozhodnuté rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu\nv Čadci dňa 24.04.2012 tak, že žalobkyni bolo navrátené vlastníctvo k pozemku parc. č. 1976 o výmere\n3773 m2, k. ú. C.. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/32/2012-55 zo dňa 23.11.2012\n\nbolo predmetné rozhodnutie potvrdené, rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č. k. 10Sžr/52/2013 bol\nrozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdený, právoplatnosť nadobudol dňa 05.08.2013.\nO časti uplatneného nároku žalobkyne evidovaným pod č. 1944/92 bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutím\nObvodného pozemkového úradu 2012/0014-009/11/KNM zo dňa 19.04.2012 v časti týkajúcej sa\npozemkov E. K. bolo konanie zastavené, na základe späťvzatia časti nároku týkajúceho sa týchto\npozemkov (podľa skutkových tvrdení žalovaného vo vyjadrení zo dňa 14. 12. 2022, ktoré zo strany\nžalobkyne neboli popierané, preto ich mal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku za nesporné).\nPodľa tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 14. 12. 2022, nebolo rozhodnuté o časti reštitučného\nnároku žalobkyne evidovanom pod č. 1944/92 vo vlastníctve štátnych lesov – Lesného hospodárstva I.,\nktoré neboli bližšie špecifikované a na pozemky vo vlastníctve Obvodného úradu dopravy a cestného\nhospodárstva (podľa skutkových tvrdení žalovaného vo vyjadrení zo dňa 14. 12. 2022, ktorá zo strany\nžalobkyne neboli popierané, preto ich mal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku za nesporné).\nOkresný úrad Žilina v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobkyne z 08.12.2020 č.\nOU-ZA-OO-2020/041395-007 zistil, že sťažnosť žalobkyne podaná na OÚ Žilina dňa 22.09.2020\nprostredníctvom jej splnomocneného zástupcu na nečinnosť pozemkového a lesného odboru\nv prešetrovanej časti (t.j. tretej časti sťažnosti), t.j. časť uplatneného nároku Lesné hospodárstvo\na Obvodný úrad dopravy a cestného hospodárstva je opodstatnená. V ďalšom okresný úrad uviedol, že\nprvú časť a druhú časť sťažnosti nie je možné prešetriť, keďže od udalostí, ktorých sa predmet týchto\nčastí sťažností týkali prešlo viac ako päť rokov.\nŽalobkyňa listom zo dňa 17.03.2021 podala u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným postupom, nezákonným rozhodnutím\na nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Žalovaný sa k žiadosti žalobkyne vyjadril\noznámením zo dňa 13.09.2021, v ktorom uviedol, že po posúdení obsahu žiadosti nie je možné nárok\nžalobkyne uspokojiť.\nŽalobkyňa svoj nárok uplatnila v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý mal byť konštatovaný\nv Oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti Okresného úradu Žilina zo dňa 08.12.2020, keď\no jej žiadosti zo dňa 30.12.1992 nebolo rozhodnuté v časti uplatneného nároku lesné hospodárstvo\na obvodný úrad dopravy a cestného hospodárstva, evidované pod č. 1944/1992. Do času vyhlásenia\nrozsudku žalobkyňa nešpecifikovala, akých konkrétnych pozemkov s akými výmerami sa malo týkať\nkonštatovanie okresného úradu o nečinnosti príslušného orgánu. Bez takýchto vstupných údajov je\nnemožné uplatnený nárok žalobkyne posúdiť. Nebol preukázaný žiadnym spôsobom vznik škody na\nstrane žalobkyne, jednak z dôvodu nešpecifikácie pozemkov a ich výmery, a tiež neboli doložené žiadne\npodklady, ktoré by súdu umožňovali aspoň predbežne právne posúdiť, či žiadosť o vydanie pozemkov\npri časti nároku žalobkyne, pri ktorej bola konštatovaná nečinnosť, bude zo strany príslušného orgánu\nrozhodnutá v prospech žalobkyne, pretože jedine v takom prípade by žalobkyni mohla hypoteticky\nvzniknúť škoda v podobe napríklad ušlého zisku, keďže pre nečinnosť príslušného orgánu by nemohla\ndisponovať s predmetnými pozemkami. Napokon nebolo ani možné preto vykonať žalobkyňou neurčito\nformulovaný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia škody a ušlého\nzisku, a to ani po jeho doplnení, keď žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že zoznam nehnuteľností\npripravuje a s následným dopytom tesne pred pojednávaním navrhovala, aby súd dožiadal žalovaného\nna predloženie dokumentov preukazujúcich celkovú výmeru vyvlastnených pozemkov. Údaj o celkovej\nvýmere vyvlastnených pozemkov by vzhľadom na uvedený predpoklad, a to že nesprávny úradný postup\npozostávajúci z nečinnosti príslušného orgánu možno odvodiť len z výsledku vybavovania sťažnosti\nv ďalšom nenapomohla získať vstupné údaje pre vykonanie relevantného znaleckého dokazovania\nv naznačenom smere. Preto navrhovaný dôkaz zamietol, ako aj návrhy dopytovať žalovaného a Okresný\núrad Žilina k uvedenej otázke. Nebol preukázaný vznik škody na strane žalobkyne, čo napokon\nkonštatoval aj sám právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči, a preto chýba jeden zo\nzákladných predpokladov na priznanie tohto nároku.\nV prípade nároku nemajetkovej ujmy nebola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi nekonaním\npríslušného orgánu o tretej časti uplatneného nároku, ktorý však doposiaľ špecifikovaný nebol,\na nemajetkovou ujmou žalobkyne. Negatívne konania proti žalobkyni zo strany niektorých jej rodinných\npríslušníkov z dôvodu, že títo majú nesprávne informácie, resp. si nesprávne majú vykladať skutkový\nstav týkajúci sa predmetných reštitučných konaní, nemožno bez ďalšieho považovať za následok\nnečinnosti okresného úradu vo veci rozhodovania o tretej časti nároku. Ani z výpovedí žalobkyne\na svedkov N. B. a A. B. nevyplynulo, že by práve nečinnosť okresného úradu pozemkového a lesného\nodboru mala za následok, a teda bola príčinou problémov na strane žalobkyne, na ktoré bolo\n\npoukazované v rámci týchto výpovedí. Problémy v súvislosti s rodinou, najmä sestrami a synovcami\nžalobkyne, vznikali aj v súvislosti s už žalobkyni navrátenými pozemkami na základe reštitúcií. Ani\npredloženými listinnými dokladmi žalobkyňou, ku ktorým zároveň nebolo uvedené žiadne vysvetlenie\na ani odôvodnenie, nebola preukázaná súvislosť medzi negatívnym prežívaním žalobkyne ako následok\ntvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s nerozhodnutím o tzv. tretej časti uplatneného\nnároku žalobkyne na vrátenie vyvlastnených pozemkov. Podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, upravuje zákon č. 514/2003\nZ.z. a označenie rozhodujúcich skutočností znamená prezentovanie okolností, od ktorých žalobca\nv súdnom spore odvodzuje opodstatnenosť svojho nároku a ich označenie má aj procesnoprávne\ndôsledky. Poukázal na závery prijaté v uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 285/2018-18. Dospel\nk záveru, že nebola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi negatívnym prežívaním žalobkyne\na tou skutočnosťou, že nemalo byť rozhodnuté v primeranej lehote o tretej časti ňou uplatneného\nreštitučného nároku. Iba samotné konštatovanie nečinnosti príslušného orgánu pri rozhodovaní o časti\nuplatneného nároku bez preukázania príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobkyne nemôže\nv režime zákona č. 514/2003 Z.z. obstáť ako dostatočné zdôvodnenie a preukázanie vzniku nároku na\npeňažné odškodnenie nemajetkovej ujmy. Zo strany žalobkyne nebol dokonca ani dostatočne tvrdený\na opísaný vznik nemajetkovej ujmy, keďže opis rozhodujúcich skutočností bol založený na všeobecných\nkonštatovaniach týkajúcich sa krívd spôsobených žalobkyni v súvislosti s vyvlastneniami majetku vo\nvlastníctve jej rodičov, zhoršením zdravotného stavu žalobkyne, útrapami a stratou času na jej strane,\nako aj poukazovaním na mnohoročné nezhody s jej synom N. B. a jeho manželkou A. B., ktoré navyše\nv spore ani neboli preukázané.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v spore\núspešný v plnom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.\n2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v\n§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. V konaní bolo preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu\nskutočne došlo, čo potvrdil aj sám Okresný úrad v Žiline ešte pred podaním žaloby v oznámení zo dňa\n08.12.2020. Už samotná skutočnosť dĺžky trvania rozhodovania o reštitučnom nároku je dôkazom vzniku\nnemajetkovej ujmy, ako aj vzniku škody, bez ohľadu na ďalšie dokazovanie v tejto veci. V nadväznosti\nna výpoveď žalobkyne, ako aj svedkov N. B. a A. B., má za to, že nemajetková ujma a jej príčinná\nsúvislosť s nekonaním príslušného orgánu v tejto veci najmä týmito výpoveďami bola preukázaná.\nPre každého človeka je bezpochyby neúmerne dlhé čakanie na rozhodnutie najmä psychicky náročné,\nvyčerpávajúce, časovo a finančne zaťažujúce a každým dňom človeku nemajetková ujma vzniká, a to\npráve samotným porušením práva súvisiacim s nesprávnym úradným postupom, bez ohľadu na to, ako\nsa navonok prejaví. Už v žalobe poukázala na českú judikatúru, podľa ktorej za najpodstatnejšie možno\npovažovať narušenie princípu, podľa ktorého je poškodený povinný preukazovať aj vznik nemajetkovej\nujmy, nakoľko ESĽP vo vzťahu ku konaniu uvedeným v článku 6 odsek 1 EÚĽP vychádza zo „silnej,\nale vyvrátiteľnej domnienky“, že neprimeraná dĺžka konania znamená pre sťažovateľa morálnu ujmu\na žiadne dôkazy v tomto ohľade v zásade nevyžaduje (viď Apicella proti Taliansku), nakoľko ujma\nvzniká samotným porušením práva. Podľa dokazovania skutkového stavu je nepochybné, že žalobkyni\nškoda vznikla. Opätovne poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 141/19, v ktorom sa\nkonštatovalo, že v prípadoch škody v dôsledku nadmernej dĺžky konania je preukazovanie príčinnej\nsúvislosti medzi nadmernou dĺžkou konania a vznikom majetkovej ujmy, ako aj presne špecifikovanej\nvýšky škody, náročné. To však nemôže brániť vzniku zodpovedného vzťahu. Ak preukáže a odôvodní\njednotlivec, že mu vznikla škoda, avšak nie je schopný presne určiť a preukázať jej výšku, nemôžu\nvšeobecné súdy rozhodnúť, že mu preto nebude škoda vôbec uhradená. Má za to, že napadnutým\nrozsudkom bola porušená práve táto zásada. Má za to, že ak človek nemôže disponovať svojím\nmajetkom po dlhé roky v dôsledku neúmerne dlhého konania štátu, človeku touto nemožnosťou\ndisponovania majetkom škoda, resp. ušlý zisk bezpochyby vzniká. Je nepochybné, že nemožnosťou\ndisponovať majetkom, ktorý jej bol v časti po dlhých rokoch vrátený, ako aj majetkom, ktorý jej dodnes\nvrátený nebol, jej škoda vznikla a vzniká a nemožno tvrdiť opak. Navrhovaným znaleckým dokazovaním\nzo strany žalobkyne bolo možné dospieť k výške škody, ktorá žalobkyni vznikla, avšak súd nesprávne\nnevykonal tento dôkaz. Výmera pozemkov podľa jej názoru bola známa minimálne v časti, a to najmä na\nzáklade výpovedí svedkov N. B. a A. B., ako aj doloženými listinnými dôkazmi. Súd nesprávne zamietol\naj jej návrh na dopyt na Okresný úrad Žilina na podanie informácií o konkretizácii jednotlivých pozemkov\ns ich výmerami. V časti nároku, v ktorej žalobkyne bolo rozhodnuté v jej prospech o priznaní reštitučného\nnároku, boli preukázané výmery pozemkov. Tieto priznané nároky boli na základe rovnakej žiadosti\nžalobkyne z roku 1992 a tieto skutočnosti boli preukázané a bolo potrebné sa nimi zaoberať. S tvrdením\n\nsúdu prvej inštancie, že nesprávny úradný postup mohol byť posudzovaný len vo vzťahu k uplatnenej\ntretej časti nároku, nemožno súhlasiť a takéto konštatovanie je v rozpore s dobrými mravmi a súd preto\nnesprávne právne posúdil celú vec. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za správne vecne aj právne odôvodnený a plne\nsa s ním stotožňuje. Napriek výraznej dôkaznej núdzi žalobkyne vykonal množstvo svedeckých výpovedí\nnavrhnutých žalobkyňou. Žalobkyni poskytol dostatok času, aby bližšie špecifikovala a preukázala\ntvrdenia uvedené v žalobe, čo žalobkyňa v konaní nebola schopná a poukazuje na bod 32. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku. Nebol preukázaný, a to žiadnym spôsobom, vznik škody na strane žalobkyne.\nŽalobkyňa až po prvom pojednávaní si uvedomila, že by bolo nanajvýš vhodné a potrebné predložiť\nznalecký posudok za účelom stanovenia škody a ušlého zisku, a napriek dodatočnej lehote zo strany\nsúdu nebola schopná doložiť ani len zoznam nehnuteľností, ktoré by mal znalec ohodnotiť. Dokonca\nmala absurdnú požiadavku, aby súd túto povinnosť určil žalovanému a Okresnému úradu Žilina.\nŽalobkyňa sa mýli, keď tvrdí, že už samotná skutočnosť dĺžky trvania rozhodovania o reštitučnom\nnároku je dôkazom vzniku nemajetkovej ujmy a vzniku škody a súd túto premisu jednoznačne vyvrátil\ns poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 285/2018. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,\nplne sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nOhľadne tvrdenej nemajetkovej ujmy žalobkyne, výpovede svedkov, ako aj ostatné navrhované dôkazy,\nukazovali najmä na zlé vzťahy v rámci širšej rodiny žijúcej v susedstve žalobkyne. Žalobkyňa akoby\nnechcela vidieť, že nebola, nie je a zrejme ani nebude schopná preukázať vznik škody, nakoľko ju nevie\nžiadnym spôsobom vypočítať, pretože sama nevie, ktoré pozemky, kedy a v akom rozsahu jej ešte neboli\nprávoplatne vrátené, prípadne jej poskytnutá primeraná náhrada. Z neznámych dôvodov si myslí, že\nto za ňu urobí žalovaný alebo súd. Žalobkyňa nevie, a ani nechce preukázať príčinnú súvislosť medzi\nvznikom škody a konaním žalovaného. Odvolanie preto považuje za nedôvodné a navrhuje napadnutý\nrozsudok potvrdiť.\n4. Žalobkyňa v replike nesúhlasí s tvrdením, že právny zástupca v záverečnej reči konštatoval, že nebol\npreukázaný vznik škody na strane žalobkyne, keď tento konštatoval, že vznik škody preukázaný je,\navšak nie je preukázaná výška tejto škody. Skutočnosť, že v zápisnici z pojednávania je zaznamenané\nv záverečnej reči toto tvrdenie, považuje za chybu v písaní, a preto odkazuje na nahrávku z tohto\npojednávania. Právny zástupca mal na mysli, že nie je preukázaná výška škody, a nie vznik škody,\nnakoľko konštatuje, že vznik škody je preukázaný a takéto tvrdenie by bolo nezmyselné a nelogické,\nv rozpore s predchádzajúcim tvrdením, preto tak namieta aj bod 36. rozsudku a považuje za nesprávny\na nezodpovedajúci skutočnému stavu v priebehu konania. Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.\n5. Žalovaný v duplike nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne v replike a poukázal na nahrávku\nz pojednávania, keď záverečná reč právneho zástupcu žalobkyne začína v čase 0:24:03 a končí v čase\n0:25:10, z ktorej nahrávky zároveň cituje. Vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne sú síce protirečivé,\nmá však za to, že súd prvej inštancie je povinný sa riadiť tým, čo právny zástupca povedal. Nie je\npodstatné, či sa právny zástupca pomýlil, alebo z akého dôvodu v priebehu jednej minúty poskytol dve\nopačné tvrdenia, ale podstatné je to, že žalobkyňa bola od začiatku v dôkaznej núdzi. Rovnako zotrval\nna svojom odvolacom návrhu.\n6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová\nstrana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP),\npo zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi,\npreskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil\ntak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n7. Zo žaloby ako aj z prednesov žalobkyne v priebehu konania nemožno mať pochybnosti, že predmetom\nkonania bol jej nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti štátu uplatnený v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z. Citovaný zákon v ustanovení § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho\núradného postupu orgánu verejnej moci zbytočné prieťahy v konaní a v odseku 4 tohto ustanovenia\nje uzákonené, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení\npovinnosti v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na\nprieťahy a pod.. Ustanovenie § 17 ods. 1 predpokladá možnosť uspokojenia škody, a to skutočnej škody\na ušlého zisku, ak osobitný predpis neustanovuje inak (v poznámke 1a odkazuje na § 35b ods. 10 zákona\n\nSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení zákona č. 215/2007 Z.z., ktorý znie : Ak správca dane zaplatí daňovému\nsubjektu sankčný úrok podľa odseku 7, daňovému subjektu sa uhradí náhrada škody podľa osobitného\npredpisu len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom) a v\n§ 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo\nforme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej satisfakcie) spočívajúceho v konštatovaní porušenia\npráva na správny úradný postup, teda aj na konanie bez prieťahov pred konkrétne označeným orgánom\nverejnej moci. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie, resp. peňažnú\nsatisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie až v prípade, keď morálne zadosťučinenie vo forme\nkonštatovania porušenia práva nie je dostatočné. Od účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., t. j. od\n1.7.2004, konštatovanie porušenia práva na konanie bez prieťahov je žalovateľným nárokom, ktorý\nmožno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody)\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu škody proti štátu\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je občianskoprávnym nárokom a prejednanie takéhoto nároku ako aj\nrozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu.\nV preskúmavanej veci pri vybavení sťažnosti Okresným úradom Žilina boli konštatované prieťahy\nv konaní len v tretej časti, a to pozemkov dotýkajúcich sa lesného hospodárstva a hospodárstva dopravy,\npreto predmetom konania boli iba prieťahy v konaní týkajúce sa týchto pozemkov.\n8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa počas priebehu celého konania riadne\nneoznačila, ktorých konkrétnych pozemkov a akej výmery by sa tento nesprávny úradný postup mal\ndotýkať. Uvedené nevyplýva ani z oznámenia Okresného úradu Žilina, ktorým bola vybavená sťažnosť\na boli konštatované prieťahy v konaní, a preto nepreukázala vznik a výšku škody. Rovnako, pokiaľ\nnavrhovala vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním, uvedené nebolo možné nariadiť, nakoľko\ntým, že žalobkyňa nešpecifikovala, o aký druh, aká výmera a ktoré pozemky sa malo jednať, tak\nznalcovi nemohla byť ani stanovená úloha, aby vypočítal prípadnú škodu na týchto pozemkoch – ušlého\nzisku, teda, keď počas prieťahu v konaní a nerozhodnutí o žiadosti žalobkyne na vrátenie reštitučných\nnárokov nebolo rozhodnuté a počas tejto doby žalobkyňa nemohla s týmito pozemkami disponovať.\nK znaleckému dokazovaniu ešte je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobkyňa predložila do spisu listinné\ndoklady, a to doklady o vyvlastnení pozemkov, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré pozemky boli vyvlastnené\na v akej výmere, je nutné konštatovať, že tieto rozhodnutia o vyvlastnení sa dotýkajú pozemkov, o ktorých\nuž bolo rozhodnuté, keď o vyvlastnených pozemkoch na základe rozhodnutia č. Výst.-1.615-1962-330Ku. Z 17.01.1962 (č.l.230) bolo rozhodnuté rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Čadci\ndňa 24.04.2012 č. ObPÚ-2012/00014/010/11/KNM, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nč. k. 22Sp/32/2012-55 zo dňa 23.11.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č. k.\n10Sžr/52/2013 potvrdené, ktorým bolo rozhodnuté o navrátení pozemku parcely C-KN č. 1976 vytvorený\nčasťou parciel E-KN č. 1821, 1900/1 z PK vložky č. XXX a o vyvlastnených pozemkoch na základe\nrozhodnutia č. Výst.-570-330/1969 z 18.04.2069 (č.l. 226) bolo rozhodnuté rozhodnutím Obvodného\npozemkového úradu 2012/0014-009/11/KNM zo dňa 19.04.2012 v časti týkajúcej sa pozemkov E. K.,\nkeď bolo konanie zastavené v súlade s § 30 ods. 1 písm. b/ zák.č. 71/67 Zb. – viď Oznámenie o výsledku\nprešetrenia sťažnosti strana 2/5) vychádzajúc z obsahu rozhodnutí č. 1473-003/2005 a 1473-004/2005\n(č.l. 98, 101), z ktorých dôvodov sa v oznámení o vybavení sťažnosti prieťahy v konaní nekonštatovali\npráve v tejto časti, ale iba v časti, o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo. Teda, žalobkyňa ani týmito\ndôkazmi nepreukázala, pri ktorých pozemkoch, aký druh a v akej výmere boli okresným úradom\nkonštatované prieťahy v konaní, a ide preto o nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.\nDôkazné bremeno spočívalo na žalobkyni, ktorá tvrdila vznik škody pre doterajšie nerozhodnutie o jej\nreštitučných nárokoch, preto neobstojí jej návrh, aby špecifikáciu reštitučných pozemkov vyžiadal súd od\nžalovaného. Napokon žalobkyňa mala možnosť predložiť súdu súkromný znalecký posudok podľa § 209\nCSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd, ako už sám konštatoval súd prvej inštancie, nárok žalobkyne\nna náhradu škody zamietol a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej\ninštancie a v podstatných častiach naň odkazuje.\n9. Podľa § 17 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa\nurčuje s prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n\n10. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,\nje nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie\norgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná\npríčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše,\nzrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Pokiaľ ide o nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy, odvolací súd je toho názoru, že dĺžka konania, kedy nebolo rozhodnuté o žiadosti\nžalobkyne na vrátenie reštitučných nárokov (žiadosť podaná v roku 1992 a v čase rozhodovania\nOkresného úradu Žilina o sťažnosti v decembri 2020 to prestavuje 28 rokov prieťahov v konaní) žiadnym\nspôsobom (vyhovenie/nevyhovenie žiadosti) vznikol žalobkyni nárok na nemajetkovú ujmu. Zistené\nprieťahy v konaní mali za následok porušenie základného práva žalobkyne na konanie bez prieťahov\na vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v predĺžení konania a tým aj v predĺžení právnej neistoty,\npričom príčinná súvislosť medzi prieťahmi a vznikom nemajetkovej ujmy bola zrejmá zo samotnej povahy\nprieťahov (ich neprimeraná dĺžka). Dĺžku konania 28 rokov nemožno v rozumnej miere ospravedlniť\nžiadnymi relevantnými okolnosťami daného prípadu. Žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu naplnila\nznaky priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zák.č. 514/2003 Z.z. ESĽP\nvo svojich rozhodnutiach vychádza aj z toho, že neprimeraná dĺžka konania (v danej veci 28 rokov)\nznamená morálnu ujmu a žiadne dôkazy v tomto ohľade v zásade už nevyžaduje, nakoľko táto ujma\nvzniká samotným porušením práva. Z tohto dôvodu žalobkyňa počas celej doby bola v právnej neistote,\nako bude o jej žiadosti rozhodnuté a už len uvedené zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to\nnielen v spôsobe morálnej náhrady, teda napríklad ospravedlnenia sa (čo žalovaný k dnešnému dňu\nneučinil), ale vzhľadom na neprimeranú dĺžku toho obdobia je potrebná aj určitá finančná náhrada tejto\nnemajetkovej ujmy.\n11. Žalobkyňa nepreukázala naplnenie znakov vyžadujúcich ustanovením § 17 ods. 3 písm. a/, c/ a d/\nzák.č. 514/2003 Z.z.. Zlé vzťahy v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní so svojím synom a nevestou\nneboli preukázané, svedkovia pred súdom prvej inštancie uvedenú skutočnosť nepotvrdili, ako to\nvyplýva zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie, kde boli vypočutí ako svedkovia.\nPokiaľ žalobkyňa a aj uvedení svedkovia pred súdom prvej inštancie tvrdili, že mala zlé vzťahy\ns ostatnými rodinnými príslušníkmi, a to či už s jej súrodencami alebo ich právnymi nástupcami, je\nnutné konštatovať, že uvedené nebolo v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní vo vybavovaní žiadosti\nžalobkyne o reštitučných nárokoch, ale uvedené bolo z dôvodu, že žalobkyňa nepožiadala o navrátenie\nreštitučných nárokov v mene všetkých právnych nástupcov po svojich rodičoch (teda aj za svojich\nsúrodencov), ale iba v mene svojom (viď napr. odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Žilina č.k.\n29Sp/29/2011-34). Preto v tejto časti nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom a nemajetkovou ujmou, ktorá by mala žalobkyni vzniknúť práve z dôvodu narušenia týchto\nvzťahov. Taktiež, pokiaľ žalobkyňa predkladala a tvrdila zhoršenie svojho zdravotného stavu a predložila\no tom i lekárske správy, nie je možné z týchto lekárskych správ jednoznačne konštatovať, že k zhoršeniu\njej zdravotného stavu došlo práve v súvislosti s týmto konaním alebo z iných dôvodov.\n12. Odvolací súd považuje za nutné poukázať i na to, že žalobkyňa ani nepreukazovala a netvrdila, že\nurčitým spôsobom i urgovala okresný úrad na vybavenie svojej žiadosti a aké kroky vykonávala, aby\nbola jej žiadosť vybavená skôr, okrem podanej sťažnosti v roku 2020. V oznámení o vybavení sťažnosti\nv roku 2020 sa konštatuje, že pôvodné konanie o žiadosti z roku 1992 bolo prerušené a žalobkyňa\npredložila niektoré doklady k svojej žiadosti na výzvu úradu až v roku 2014 (bližšie sa nekonštatuje aké\ndoklady a žalovaný počas celého priebehu konania ani nešpecifikoval o aké doklady sa malo jednať).\nZ tohto je možné usúdiť, že i samotná žalobkyňa určitým spôsobom prispela k dĺžke konania, keď spolu\nso žiadosťou nepredložila všetky potrebné doklady a tieto v zmysle oznámenia niektoré predložila až\nv r. 2014.\n13. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v prípade porušenia práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote bolo priznané primerané zadosťučinenie vo výške 3.500 €\nza prieťahy trvajúce 14 rokov (sp.zn. I. ÚS 481/2014 – čo činí 250,-€/rok), 3.000,-€ za prieťahy trvajúce\n17 rokov (sp.zn. III. ÚS 129/2012 – čo činí 176,-€/rok), 3.000,-€ za prieťahy trvajúce 12 rokov (sp.zn. I.\nÚS 445/2011 – čo činí 250,-€/rok), 3.000,-€ za prieťahy trvajúce 13 rokov (sp.zn. III. ÚS 197/2015 – čo\nčiní 231,-€/rok), 2.000,-€ za prieťahy trvajúce 21 rokov (sp.zn. I. ÚS 321/08 – čo činí 95,-€/rok), 1.500,-\n\n€ za prieťahy trvajúce 16 rokov (sp.zn. III. ÚS 320/2010 – čo činí 187,50 €/rok), 1.000,-€ za prieťahy\ntrvajúce 10 rokov (sp.zn. III. ÚS 430/2015 – čo činí 100,-€/rok).\n14. Z dôvodu, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má byť adekvátna ujme poškodeného,\ns prihliadnutím na osobu žalobkyne, ako poškodenej, jej vek, charakter konania, dĺžky konania, ako\naj správania žalobkyne, za ktorých došlo k prieťahom konania (§ 17 ods. 3 písm. b/ zák.č. 514/2003\nZ.z. ) a zároveň bez preukázania zhoršovania zdravotného stavu žalobkyne, zlých vzťahov so synom,\nnevestou a so svojimi súrodencami, prípadne ich právnymi nástupcami v priamej príčinnej súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom (§ 17 ods. 3 písm. a/, c/ a d/ zák.č. 514/2003 Z.z. bola odvolacím\nsúdom ustálená primeraná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch 2.240,-€) aj s prihliadnutím na vyššie\ncitovanú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR.\n15. Podľa § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán\npísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n16. Žalovaný listom zo dňa 13.09.2021 oznámil žalovanej zamietnutie žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Preto odvolací súd v súlade so žalobou, § 16 ods. 4\nzák.č. 514/2003 Z.z., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka zaviazal žalovaného k úhrade úroku zo omeškania zo sumy 2.240,-€ od\n14.9.2021 do zaplatenia vo výške 5% ročne.\n17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po zopakovaní dokazovania oboznámením listinných dôkazov\nv zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy v rozsahu 2.240,-€ a vo zvyšnej časti uplatneného nároku nemajetkovej ujmy a náhrady škody ako\nnedôvodnú žalobu zamietol.\n18. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a 2 CSP, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 a 2\nCSP. Určenie výšky nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. III. ÚS 475/2018 zo 4. februára 2021 bolo vyslovené, že „zmyslom novej právnej úpravy\nCivilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nkoncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov\nna náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu,\nnemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku súdom nie je v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky“. V preskúmavanej veci žalobkyňa mala úspech, pokiaľ ide o základ\nnároku v nemajetkovej ujme a výška tejto nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Žalovaný mal\núspech v prípade zamietnutia nároku na náhradu škody. Preto dospel k záveru, že každý z účastníkov\nmal v úspech v konaní 50%, a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255\nods. 2 CSP).\n19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n(§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému\nsúdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 247/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c9083b73-e8bf-4f86-ac49-6b57296d98f4", "datum": "2026-05-07", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/89/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:f1ce71f3-292c-47ed-bfa9-46814508b5ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1"}, {"guid": "ussr:853f8827-88d3-4213-bc98-5decf64e63f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.430.2015.1"}, {"guid": "ussr:0b5d8044-c1db-4bb8-a787-efacf22da742", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.197.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 197/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.197.2015.2"}, {"guid": "ussr:12556518-58d8-4037-bd5b-f324d28220df", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2014 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12556518-58d8-4037-bd5b-f324d28220df"}, {"guid": "ussr:17f229e8-f97e-4aee-b956-e16c2222099f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f229e8-f97e-4aee-b956-e16c2222099f"}, {"guid": "ussr:b5587132-4cda-4d87-ab73-a3fa2e29a0b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2011 z 15. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5587132-4cda-4d87-ab73-a3fa2e29a0b1"}, {"guid": "ussr:918c17cd-926b-4dfa-ac7c-5238f90c5282", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 320/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 320/2010 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:918c17cd-926b-4dfa-ac7c-5238f90c5282"}, {"guid": "ussr:115edf43-939c-461d-b77b-bda41cdc7a4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 321/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:115edf43-939c-461d-b77b-bda41cdc7a4b"}, {"guid": "b3e55ebb-111c-4863-87cc-b2ab2b60d00c:24e0b6bd-4ee9-4d9f-8160-dff10a294526", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5012200571.2", "spisova_znacka": "22Sp/32/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/32/2012 z 6. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200571.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c9083b73-e8bf-4f86-ac49-6b57296d98f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.247.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.247.2026.1"}]}