Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/183/2019 z 22. 2. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. februára 2021, sp. zn. 30S/183/2019, ECLI:SK:KSZA:2021:5019200768.2 Krajský súd Žilina | 30S/183/2019 | ECLI:SK:KSZA:2021:5019200768.2 | 2021-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c4a0684-bffa-413d-921b-3c61efb5f983 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5019200768.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/183/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200768
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5019200768.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu:
S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a
ÚVTOS Leopoldov, Gucmanová 19/670, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, P. O. BOX B10, 011 00 Žilina, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina rozhodnutím č. spisu: KaZA/29275/2019 zo dňa
15.11.2019, ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005
Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len zákon č. 327/2005 Z. z.)
nepriznal žalobcovi nárok poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení uviedol, že žiadosťou doručenou
Centru právnej pomoci, kancelária Nitra dňa 24.09.2019 žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci
vo veci „žaloby proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste“. V podaní doručenom centru dňa 28.10.2019
doplnil, že ide o rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019, ktoré
mu bolo doručené dňa 29.07.2019. Z predmetného rozhodnutia po jeho vyžiadaní žalovaný zistil, že
odvolací orgán Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zamietol
odvolanie žiadateľa (žalobcu) proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 10.07.2019 vydanom v
disciplinárnom konaní č. 593051-1/2019-DT. Žiadateľ bol uložený disciplinárny trest z dôvodu porušenia
zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by
mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a), b), c), § 6 ods. 2, § 6a ods. 1, §
8 zákona č. 327/2005 Z. z., § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ako aj § 97n ods.
1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a konštatoval, že žiadateľ chce v zmysle
žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
o uložení disciplinárneho trestu vydané v disciplinárnom konaním č. 593051-1/2019-DT, to znamená,
že chce preskúmať rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu. Žiadateľovi bol uložený disciplinárny
trest za to, že v uzamykateľnej skrinke, ktorá bola žiadateľovi poskytnutá za účelom uloženia jeho
vecí osobnej potreby, odevu a obuvi, boli v osobných veciach nájdené nepovolené veci a to koaxiálny
kábel a dva kusy drôtov, čím žiadateľ porušil zákaz vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa
mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa



mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 2
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s tým, že konaní žiadateľa, za ktoré mu bol uložený
disciplinárny trest, nie je možné v prenesení do civilného prostredia subsumovať pod definíciu priestupku
v zmysle zákona o priestupkoch, nakoľko uchovávanie koaxiálneho kábla a drôtov vo svojich osobných
veciach nie je v zákone o priestupkoch definované ako priestupok, preto ak by žiadateľ takto konal mimo
výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu (napr. vo svojom obydlí), nebude toto konanie
charakterizované ako konanie, ktoré má znaky priestupku. Z toho vyplýva, že rozhodnutie o odvolaní,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, je rozhodnutím o disciplinárnom
treste za konanie odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku, a teda nie je preskúmateľné súdom. Na
základe vyššie uvedené má žalovaný za to, že rozhodnutie o disciplinárnom treste, ktoré chce žiadateľ
preskúmať v rámci konania pred správnym súdom, nie je preskúmateľné, a preto vo veci, s ktorou
sa žiadateľ obrátil na Centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho
splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa Centrum, s
ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo. Nesplnenie hoci len jednej z
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie
o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na to, že Centrum má na základe údajov uvedených
v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ
nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení,
žiadateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. S poukazom na
ustanovenie § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. namietal, že toto obmedzenie je účelové odňatie
súdom Slovenskej republiky poskytovať svojim občanom súdnu ochranu a právo občanov ju mať.
Rozhodnutie advokáta bolo mimoriadne dôležité, lebo odborné napísanie žaloby má vplyv na to, či by
o nej rozhodujúci súd uplatnil svoje právo podľa § 18 ods. 1 písm. b), § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.
z. a článku 125 Ústavy SR. Podľa názoru žalobcu obmedzenie § 97n ods. 1 je v rozpore s Ústavou SR,
Listinou základných práv a slobôd, Európskym dohovorom. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR sp. zn. PL.ÚS 32/2008 zo dňa 29.09.2010. Žiadal preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 10.08.2020 navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou
napadnutom rozhodnutí. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, z ktorého citoval ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 23.03.2018, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 60/98 zo dňa 04.11.1998 a konštatoval, že zákonodarca nastavil podmienky na poskytnutie
právnej pomoci zákonom č. 327/2005 Z. z., pričom jasne stanovil pravidlá, ktoré musí žiadateľ o
poskytnutie právnej pomoci splniť na to, aby Centrum právnej pomoci mohlo žiadateľovi priznať nárok na
poskytnutie právnej pomoci, pričom je nevyhnutné, aby boli splnené všetky tri podmienky kumulatívne.
Nesplnenie čo i len jednej podmienky tak predstavuje nemožnosť Centra právnej pomoci rozhodnúť
v prospech žiadateľa. Uvedeným postupom a rozhodnutím však nedochádza k porušeniu práva na
právnu pomoc v zmysle § 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko Centrum právnej pomoci
postupuje pri posudzovaní nároku žiadateľa o právnu pomoc v súlade s podmienkami ustanovenými
zákonom č. 327/2005 Z. z.. Nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci nedochádza ani k
bráneniu prístupu k súdu, keďže žiadateľ, ktorý nesplnil zákonné podmienky na priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci, má možnosť zabezpečiť si právne kvalifikované zastúpenie inou formou,
ako poskytnutím právnej pomoci Centrom právnej pomoci (napr. zvoleným advokátom zo zoznamu
advokátov). K porušeniu práva na právnu pomoc by mohlo prísť v prípade, ak by bolo bránené žiadateľovi
pri realizácii jeho práva na právnu pomoc v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom č. 327/2005
Z. z., nakoľko však žalovaný postupoval v súlade s uvedeným zákonom pri posudzovaní žiadateľovho
nároku, nezasiahol do žalobcovho práva na právnu pomoc. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania.

4. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 08.09.2020 uviedol, že protiľudskoprávny stav
možno napraviť práve žalobou proti rozhodnutiu väznice o disciplinárnom potrestaní, na odborné
napísanie ktorej je potrebný advokát, ktorým zo zákona musí byť žalobca zastúpený, a to má priamy
vplyv na to, aby súd konanie o žalobe prerušil a podal návrh na preskúmanie súladu § 97n s Ústavou
SR a medzinárodnými zmluvami, vo výsledku toho bude stav zmenený a tisíce vykorisťovaných ľudí vo



väzniciach sa budú môcť domáhať súdnej ochrany vrátane žalobcu. Rozhodnutia, ktoré uvádza žalovaný
vo vyjadrení sú irelevantné, lebo žalobca neuplatnil taký argument, aký uviedol. Záverom poznamenal,
že Európska únia zanikne a Slovensko bude súčasťou Ruskej federácie, o čom nie sú pochybnosti.

5. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej SSP) a contrario a § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.02.2021
a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

7. Správny súd prejednal vec v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods.
1, § 183 SSP) a zistil, že v tomto rozsahu je napadnuté rozhodnutie zákonné, a preto žalobu podľa §
190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu 14.10.2019 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia) účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej
poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej
materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v
konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, 1f) v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o
zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 1) oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej
bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, 1aab) a prispieť k
predchádzaniu vzniku právnych sporov.
1) § 77 až 100 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
1aaa) § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1aab) § 13 zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1f) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 citovaného zákona tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup
fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne
zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa
možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné
právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta
trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa.



Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia
žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku
na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.
1e) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
2) § 2 Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z..

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
2) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.
5) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
podľa ods. 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým
nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutie o uložení
disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to
neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky
priestupku.

9. Krajský súd v Žiline vyhodnotil námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe ako nedôvodné. Správny
orgán neporušil žiadne procesné práva žalobcu a v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky relevantné
skutočnosti, keď žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na ust.
§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.), pretože vo veci, s ktorou
sa žiadateľ obrátil na centrum právnej pomoci, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a nesplnenie hoci len
jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona
č. 372/2005 Z. z. má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd mal preukázané, že vedúca oddelenia výkonu trestu
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, ako vecne príslušný



odvolací orgán podľa § 97j ods. 7 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. v disciplinárnom konaní č.
593051-1/2019-DT, podľa § 97j ods. 9 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. zamietla odvolanie
odsúdeného S. B., z. č. XXXXXX (žalobcu) proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 10.07.2019,
vydanom v disciplinárnom konaní č. 593051-1/2019-DT a rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.07.2019 odsúdený S. B. podal v zákonnej lehote opravný prostriedok voči
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 10.07.2019. Z predloženého spisového materiálu
vyplýva, že odsúdený sa dopustil previnenia tým spôsobom, že dňa 20.06.2019 o 09:30 hod. počas
prehliadky cely č. 305/a, kde je odsúdený umiestnený sám, boli v uzamykateľnej skrinke, ktorá mu
bola poskytnutá za účelom uloženia jeho vecí osobnej potreby, odevu a obuvi, v osobných veciach - v
pracovnej obuvi nájdené nepovolené veci, a to koaxiálny kábel a dva kusy drôtov (viď fotodokumentácia).
Svojim konaním odsúdený porušil zákaz vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť
bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek, alebo ktorými by sa mohol narušiť
ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z.z.,
a tým spáchal disciplinárne previnenie. Konaním odsúdeného S. B. z. č. XXXXXX došlo k porušeniu
zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku,
ktoré by mohli byť zneužité na útek, alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť
zdravie. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona je odsúdený disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa
tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a podkladov vedúcich k jeho vydaniu odvolací orgán dospel k záveru, že
oprávnený orgán v rozhodnutí vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, pri jeho zisťovaní
postupoval v súlade so zákonom, zistil presne a úplne skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie a umožnil odsúdenému vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, s ktorými sa
náležite vysporiadal. Rovnako preukázateľne odôvodnený bol aj uložený disciplinárny trest.

11. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) je
ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 4 ods. 1 písm. u) citovaného zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti plní úlohy orgánu štátnej
správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis, napríklad zákon č. 475/2005
Z. z..

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody stráženie, dozor, dohľad
a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, a len v istých
prípadoch môže plniť aj úlohy orgánu štátnej správy. Ústava SR v čl. 46 ods. 2 zabezpečuje právo na
súdnu a inú právnu ochranu tak, že „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomocí súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd“.

12. Z obsahu administratívneho spisu ako i z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca
žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania a podania žaloby proti rozhodnutiu o disciplinárnom
treste, ktoré vydal ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pod č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019, ktoré
bolo žalobcovi doručené dňa 29.07.2019. Je teda nepochybné, že žalobca chce, aby súd preskúmal
rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil počas
výkonu trestu odňatia slobody.

13. Disciplinárna zodpovednosť je upravená v šiestej hlave prvej časti zákona č. 475/2005 Z. z..
Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie
o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

14. Vo všeobecnosti v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody správny súd uvádza, že ide o výkon
trestu, ktorého uloženie nie je výsledkom realizácie verejnej (štátnej správy) orgánom smerom k fyzickej
osobe, ale je výsledkom výkonu súdnej moci, ktorá je súdom zverená Ústavou Slovenskej republiky
v siedmej hlave, pričom podľa čl. 142 ods. 1 súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,



opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Následkom takéhoto
konania súdu môže byť výkon trestu odňatia slobody.

15. Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia
slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
Ide teda o úpravu, reguláciu spôsobu výkonu tej sankcie, ktorá bola predtým mimo výkon verejnej alebo
štátnej správy uložená fyzickej osobe rozhodnutím súdu.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z. vyplýva, že osoby vo výkone
trestu podliehajú osobitnej disciplinárnej právomoci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú príslušníci
Zboru uplatňujú v osobitnom konaní o disciplinárnych previneniach. Konanie je dvojinštančné, opravný
prostriedok sa pripúšťa. Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom (§ 97n citovaného zákona). Z uvedeného teda
vyplýva, že vo všeobecnosti nie je možné na základe správnej žaloby preskúmať rozhodnutia o
disciplinárnom previnení osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na túto všeobecnú zásadu
zákon zabezpečuje ochranu práv odsúdených tým, že v zmysle § 96 zákona o výkone trestu
dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného zákona, čím
je dostatočným spôsobom zabezpečená ochrana osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody pred
prípadným nezákonným postupom orgánu pri plnení úloh na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Zákon
však upravil výnimku z tejto zásady a pripustil, aby v prípadoch, keď konanie odsúdeného, pre ktoré bol
potrestaný, má znaky priestupku, rozhodnutie o disciplinárnom previnení správny súd preskúmal.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný
čin.
S poukazom na uvedené správny súd skúmal, či konanie žalobcu, pre ktoré bol disciplinárne potrestaný,
je priestupkom v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom sa sústredil na definičný znak, či je také
konanie označené za priestupok v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone. Zákon č. 475/2005 Z. z.
zjavne konanie žalobcu ako priestupok nepomenúva, charakterizuje ho len ako disciplinárne previnenie.
Zákon o priestupkoch v II. osobitnej časti obsahuje skutkové podstaty jednotlivých priestupkov a ich
kategorizáciu podľa úsekov. Správny súd nezistil, že by konanie žalobcu tak, ako bolo skutkovo opísané
v napadnutých rozhodnutiach, bolo možné podradiť pod niektorú skutkovú podstatu priestupku v zmysle
zákona o priestupkoch. Z opisu konania žalobcu v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 29.07.2019, bolo
možné podradiť pod niektorú skutkovú podstatu priestupku v zmysle zákona o priestupkoch. Z opisu
konania žalobcu v tomto rozhodnutí vyplýva, že išlo o osobitné, špecifické konanie týkajúce sa výlučne
okolností (povinností) súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody a nešlo o také konanie, ktoré by
bolo možné stotožniť aspoň s niektorou z najbežnejšie sa vyskytujúcich „všeobecných“ skutkových
podstát priestupkov, akými sú priestupky proti majetku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
alebo priestupky proti verejnému poriadku.

17. Podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) prokuratúra
je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym
prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

18. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických a právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom
záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie
porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri
výkone svojej činnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez
akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb a štátu.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) citovaného zákona prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného
zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie,
ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona prokurátor je povinný



a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2,
b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo
odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného
štátneho orgánu,
c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo
opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich
nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym
predpisom,
d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku
2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach,
kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená
(§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

19. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-1/2019-DT zo
dňa 29.07.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi vydané v
disciplinárnom konaní č. 593051-1/2019-DT nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy
podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP a orgán, ktorý ho vydal, považovať za správny
orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok), podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
v oblasti verejnej správny. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu
vydávané podľa zákona o VTOS nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní
podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku. Správny
súd v tej súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 z 03.05.2017,
podľa ktorého Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného
nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu,
ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu
trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním
výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania a
odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie
správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických
právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom. Aj v dôvodovej
správe k zákonu č. 370/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody je uvedené, že vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva
trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho
orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona
a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi trestného poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že zákonodarca
s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného (s
výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, čo nie je prípad žalobcu) výslovne vyňal zo súdneho
prieskumu (§ 97n ods. 1 zákona o VTOS). Z vyššie citovaných právnych noriem zároveň vyplýva,
že zákonnosť rozhodnutí vydaných ústavom na výkon trestu odňatia slobody vo veci, v akej žalobca
požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania a podania žaloby na súd, dozerá
príslušný prokurátor.

20. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019 konštatoval, že
nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle
ust. § 6 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 327/2005 Z.z. má za následok negatívne rozhodnutie o nároku
na poskytovanie právnej pomoci, správny súd sa s týmto v celom rozsahu stotožnil a pokiaľ žalovaný
dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu,
takýto záver považuje za správny, zodpovedajúci stavu veci a zákonu.

21. Keďže námietky žalobcu uvedené v správnej žaloby ako i v jeho replike z vyššie uvedených
dôvodov správny súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia a dospel k právnemu záveru totožnému so závermi



žalovaného, pričom nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a
chránených záujmov žalobcu, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov
ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho aplikáciu
- výnimočnosť situácie.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na
krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.