Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/23/2020 z 23. 9. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 23. septembra 2020, sp. zn. 14Cob/23/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:6118201571.2 Krajský súd Žilina | 14Cob/23/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:6118201571.2 | 2020-09-23 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 277 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1117e71-2a2e-45ec-a8d3-1a4f20e2889a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118201571.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/23/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201571
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118201571.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu:
SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného
právnym zástupcom: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom K. X, XXX XX V., proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná
26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 254,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2018-218 zo dňa 25. novembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2018-218 zo dňa 25. novembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalovaného doručený Okresnému súdu Žilina
dňa 23.11.2018 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 18Cb/102/2018-168 zo dňa 11.10.2018.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že vo veci samej okresný súd rozhodol
dňa 11.10.2018 rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalobca podal na pojednávaní takýto návrh a
žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a neúčasť neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Dňa 23.11.2018
podal žalovaný odvolanie proti rozsudku spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Vec bola predložená na odvolací súd, ktorý vec vrátil bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní s
tým, že nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Žalovaný návrh na zrušenie rozsudku odôvodnil tým, že: „a) dňa 13.08.2018 bola právnemu zástupcovi
žalovaného, prostredníctvom jeho úradnej elektronickej schránky, doručená elektronická úradná správa
od Okresného súdu Žilina, ktorej prílohou bolo predvolanie sp. zn. 18Cb/102/2018 zo dňa 08.08.2018,
z obsahu ktorého okrem iného plynie, že dňa 11.10.2018 o 11,00 hod. pred Okresným súdom
Žilina, v miestnosti č.dv. 106, posch. I., sa v predmetnom spore uskutoční pojednávanie, b) dňa
08.10.2018 právny zástupca žalovaného odoslal cez portál https://obcan.justice.sk/ezaloby elektronické
podanie Okresnému súdu Žilina, k sp. zn. 18Cb 102/2018, ktorým reagoval na obsah žalobcovho
ostatného podania produkovaného v predmetnom spore. Oznámil Okresnému súdu Žilina, že sa
pojednávania neúčastní žalovaný ani jeho právny zástupca, za čo sa súdu ospravedlnil a požiadal
Okresný súd Žilina, aby v záujme zachovania hospodárnosti konania uskutočnil pojednávanie napriek
ich neprítomnosti a rozhodol na základe písomných vyjadrení produkovaných zo strany žalovaného,
c) dňa 09.11.2018 bola právnemu zástupcovi žalovaného, prostredníctvom jeho úradnej elektronickej
schránky, doručená elektronická úradná správa od Okresného súdu Žilina s elektronickým úradným
dokumentom - rozsudkom pre zmeškanie. Podľa názoru žalovaného nebola splnená podmienka podľa
ust. § 274 písm. b) CSP, pretože žalovaná strana ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní riadne



a včas, keďže ospravedlnenie bolo doručené do podateľne súdu dňa 19.09.2018 a s ohľadom na
nenavyšovanie trov konania. Žalovaná strana nežiadala o zrušenie a odročenie pojednávania, ale
majúc na zreteli hospodárnosť konania, a to aj vzhľadom na vyčerpávajúce vyjadrenia k žalovanému
nároku žiadala o uskutočnenie pojednávania napriek jej neprítomnosti a rozhodnutie na základe
argumentácie obsiahnutej v jej podaniach. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že pokiaľ súd vyhodnotil,
že ospravedlnenie vzhľadom na konkrétnu procesnú situáciu nemožno považovať za dôvodné, mal
by podľa názoru žalovaného v takomto prípade ihneď po tom, ako žalovaná strana oznámila, že
sa pojednávania nezúčastní, mal podľa názoru žalovaného, súd upovedomiť žalovanú stranu, že
ospravedlnenie neakceptuje a že účasť je nevyhnutná, postupujúc tak per analogiam (čl. 4 základných
princípov CSP) podľa § 183 ods. 4 CSP, k čomu však nedošlo. Žalovaný je preto názoru, že nemôže
obstáť argumentácia súdu uvedená v bode 21. odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie. Uvedené sa
týka jeho stanoviska k podmienke podľa § 274 písm. b) CSP, keď k obsahu ospravedlnenia uvádza,
že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keďže pojednávanie sa
konalo dňa 11.10.20118 a ospravedlnenie bolo zo dňa 08.10.2018 bez uvedenia vážnych dôvodov,
či okolností, stanoviska k hospodárnosti konania, keď uviedol, že žalovaný neuviedol žiadny dôležitý
dôvod; pokiaľ žiadal konať v jeho neprítomnosti v záujme zachovania hospodárnosti konania, tak taký
dôvod podľa súdu nemožno považovať za vážne okolnosti neúčasti; hoci žalovaný má právo dostaviť
sa na pojednávanie, pokiaľ neuvedie vážne okolnosti neúčasti a žalobca navrhne rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie, žalovaný znáša následky toho a súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Odkazovanie na hospodárnosť nie je vážna okolnosť pre neúčasť, čo vyplýva aj z vyslovených názorov
doterajšej súdnej praxe, a rovnako aj jeho záveru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný má za to, že súd postupoval prísne formalisticky, keď
vyhovel návrhu žalobcu vznesenom na pojednávaní a vydal rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby sa
presvedčivo vysporiadal s odôvodnením neakceptovania princípu hospodárnosti konania. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalovaný namieta, že by bolo vôbec vykonané dokazovanie, ktorým by bolo
čokoľvek zo strany žalobcu preukázané, pretože okrem dostavenia sa na pojednávanie žalobca
nepreukázal ani, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia, pričom žalovaná strana vo svojich vyjadreniach
na túto skutočnosť zvlášť upozornila a poprela, že by ju žalobca vôbec preukázal. Žalovaný s poukazom
na uvedené skutočnosti je toho názoru, že rozsudkom pre zmeškanie bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces, pričom potreba zrušiť napádaný rozsudok pre zmeškanie jednoznačne
prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Ďalej je
žalovaný názoru, že vydaním rozsudku pre zmeškanie súd odňal žalovanému právo na spravodlivý
súdny proces. Postup Okresného súdu Žilina, keď po oboznámení sa z obsahom ospravedlnenia
nepostupoval per analogiam (čl. 4 základných princípov CSP) podľa § 183 ods. 4 CSP a vôbec
neupovedomil žalovanú stranu, že ospravedlnenie neakceptuje a že jej účasť je na pojednávaní potrebná
a namiesto toho na pojednávaní rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie a to napriek
tomu, že mal k dispozícií všetky potrebné podklady na meritórne rozhodnutie, čo žalovaný považuje za
porušenie svojho ústavne chráneného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. V danom prípade sa žalovaný
domáhala práva na súdnu ochranu prostredníctvom tohto podania.“

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na obsah spisového materiálu a právnu
úpravu § 167 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 273 CSP,
§ 274 CSP, § 277 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 183 od. 1 až 4 CSP, Čl. 4 CSP a návrh žalovaného zamietol.
Okresný súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 11.10.2018, na ktoré predvolal strany sporu
a ich právnych zástupcov. Na nariadené pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Právny
zástupca žalovaného ospravedlnil svoju a žalovaného neúčasť na pojednávaní podaním doručeným
okresnému súdu dňa 08.10.2018 a uviedol, že v záujme hospodárnosti konania žalovaný žiada okresný
súd o uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu a zároveň
o prejednanie sporu a jeho rozhodnutia na základe písomných vyjadrení produkovaných zo strany
žalovaného. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný bol
poučený okresným súdom v predvolaní na pojednávanie o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie,
súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobca podal návrh/súhlasil s
rozhodnutím sporu rozsudkom pre zmeškanie. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným



okresnému súdu dňa 08.10.2018 oznámil okresnému súdu, že sa nedostaví na pojednávanie, aj
z dôvodu hospodárnosti konania, ospravedlňuje svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného. Keďže
okresný súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, nebol dôvod v odôvodnení rozsudku vyhodnocovať
vyjadrenia a námietky žalovaného, a preto nemožno v odôvodnení uvádzať náležitosti v zmysle § 220
CSP, keďže sa aplikuje § 275 CSP. Je nutné poukázať na odlišnú úpravu CSP od OSP, keďže v zmysle
CSP sa neprihliada pri splnení podmienok § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na to, či
žalovaný bol pasívny alebo nie. V podstate ide akoby o „sankciu“ nedostavenia a neospravedlnenia
sa vážnymi okolnosťami. V takom prípade, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie a neospravedlní
svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami, tak je irelevantné, či žalovaný sa vo veci vyjadroval pred
pojednávaním. Teda rozsudok pre zmeškanie sa vydáva bez ohľadu na to, či žalovaný bol aktívny alebo
nie, pokiaľ sú splnené podmienky v ust. § 274 CSP. Aktivita žalovaného sa zohľadňovala podľa OSP a
bola prekážkou vydania rozsudku pre zmeškanie. Avšak koncepcia CSP a úmysel zákonodarcu je za
súčasného platného právneho stavu iná, odlišná a podstatné je iba to, či sú splnené podmienky podľa
§ 274 CSP, a to bez ohľadu na prípadnú predchádzajúcu aktivitu žalovaného.

5. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že právny zástupca žalovaného
neodôvodnil svoju neúčasť na pojednávaní (poukázal iba na hospodárnosť konania), neuviedol žiadne
vážne a dôležité dôvody jeho neúčasti, jeho nedostavenia (ako aj neúčasti žalovaného) sa na
pojednávanie. V § 274 CSP sú uvedené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol riadne a včas predvolaný spolu s poučením a žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami, a to žiadnymi v danom prípade, sú splnené podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie na návrh žalobcu, ktorý bol z jeho strany daný. Pokiaľ žalovaný mal
za to, že súd bol povinný oznámiť neakceptáciu ospravedlnenia, súd sa s týmto nestotožnil, nakoľko
súd môže konať iba to, čo mu zákon stanovuje. V danom prípade nie je stanovená žiadna zákonná
povinnosť oznamovať žalovanému neakceptáciu ospravedlnenia. Taká povinnosť je zákonom stanovená
iba v prípade žiadosti o odročenie pojednávania. V danom prípade nie je možná ani analogická aplikácia
s poukazom na čl. 4 CSP, keďže CSP stanovuje oznamovaciu povinnosť súdu iba v prípade žiadosti o
odročenie pojednávania a nie je dôvod vkladať také povinnosti aj v iných prípadoch, kde zákonodarca
ich nestanovil. Taká povinnosť nie je daná pre stručné ospravedlnenie bez žiadosti o odročenie
pojednávania. Keby zákonodarca mal záujem uložiť takú povinnosť súdu, bolo by to riadne zakotvené
aj pre § 274 CSP. Ustanovenie článku 4 CSP výslovne stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať
a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto
alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej
veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil,
ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
V danom prípade existuje konkrétna norma, ktorá jasne upravuje danú problematiku a podľa ktorej sa
má postupovať.

6. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o prísne formalistickom postupe súdu, nakoľko
v danom prípade už sa nepostupuje podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ale podľa CSP, v rámci
ktorého došlo k zmene postupu a podmienok pre rozsudok pre zmeškanie. Na rozdiel od úpravy OSP,
podľa ktorej nebolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie v prípade vyjadrenia žalovaného, či podania
odporu, v rámci úpravy CSP došlo k zásadnej zmene v tom, že ak sa strana konania nedostaví bez
uvedenia dôvodu, či vážnej okolnosti, hoci bola riadne a včas predvolaná, súd vydá rozsudok pre
zmeškanie. Na uvedené nemá vplyv ani výška žalovanej istiny, teda bez ohľadu na to, či ide o drobný
spor a podobne. Súd v danej veci rozhodol tak, že nariadil pojednávanie vo veci samej (je vecou súdu,
či vo veci nariadi pojednávanie alebo rozhodne bez prejednania). Okresný súd vzhľadom na okolnosti
prípadu a skutkové okolnosti a na vyjadrenia strán konania nariadil pojednávanie. Všetci boli riadne
a včas predvolaní a bolo vecou strán konania, či sa dostavia na pojednávanie. „K návrhu žalovaného
sa vyjadril aj žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.12.2018, ktorý uviedol, že majú za to, že boli
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP. Žalovaný
ako dôvod neúčasti uviedol iba hospodárnosť konania, iné dôvody neuviedol, nešpecifikoval. Dôvody
uvedené v ospravedlnení musia predstavovať okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú
účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 25.08.2011, sp. zn. 1Cdo 100/2011. Zároveň súd poukazuje na to, že v ust. § 277 CSP sú
stanovené dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade však nejde o žiadny dôvod



pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Teda v CSP sú výslovne stanovené dôvody, kedy je možné
zrušiť rozsudok pre zmeškanie. S poukazom na prípustné dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
nebolo možné zrušiť predmetný rozsudok, nakoľko žalovaný nezmeškal lehotu na podanie vyjadrenia,
a ani z ospravedlniteľných dôvodov nezmeškal pojednávanie. Nakoľko súd nezistil dôvody pre zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 CSP
zamietol a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d)
zákona č. 160/2015 CSP, „pretože (i) súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“ Žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie nevytváral žiadne vymyslené, účelové prekážky (fiktívne zdravotné
problémy, fiktívne nehody cestou na pojednávanie a pod.), ktoré by viedli k odročovaniu pojednávania/
pojednávaní, k odďaľovaniu vydania konečného rozhodnutia v konaní, k nehospodárnosti konania,
nevytváral nedôvodné prieťahy v konaní ani žiadne prekážky, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Žalovaný žiadnym spôsobom nezneužil právo. Jediné čo žalovaný urobil bolo, že
sa rozhodol nevyužiť svoje právo zúčastniť sa na verejnom prejednaní tohto sporu na pojednávaní
pre príslušným súdom, pričom ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní s ohľadom
najmä na nenavyšovanie trov konania (v súlade s princípom hospodárnosti konania), keďže vyhodnotil
svoje dovtedy odprezentované skutkové tvrdenia a právne názory ako vyčerpávajúce s tým, že na
nariadenom pojednávaní by ich len zopakoval, resp. len poukázal na svoje vyjadrenia. Na základe
takéhoto prozaického dôvodu sa žalovaná strana rozhodla nezúčastniť nariadeného pojednávania a
ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pričom uviedla svoj súhlas s pojednávaním v
jej neprítomnosti. Urobila tak v dobrej viere, že v jeho prípade sa nejedná o nečinného a nepoctivého
žalovaného, ktorý by mal byť sankcionovaný za svoju nečinnosť a nepoctivosť rozhodnutím vo forme
rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

8. Podľa žalovaného okresný súd nepostupoval v konaní správne, a to z dôvodu, že pri vydaní rozsudku
pre zmeškanie, ani pri vydaní uznesenia si procesný predpis nevyložil ústavne konformným spôsobom,
ale vychádzal len z formálnych kritérií stanovených zákonom. Žalovaný sa preto nemôže stotožniť ani s
obsahom bodu 18. odôvodnenia uznesenia a zastával názor, že procesno-formálne podmienky nemôžu
byť jediným kritériom, ktoré je potrebné zohľadňovať pri využití tohto procesného inštitútu. Zavedenie
inštitútu rozsudku pre zmeškanie sledovalo nepochybne zefektívnenie a tým aj zrýchlenie súdneho
konania v prípade. Súčasná procesná občianskoprávna úprava teda usiluje o to, donútiť sporové strany
aktívne jednať a postupovať v duchu zásady „nech si každý stráži svoje práva". Avšak netreba zabúdať
na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie je formálny inštitút, ktorý podstatne redukuje možnosť
uplatnenia procesných práv sporových strán. Podľa žalovanej strany okresný súd by mal v každom
jednotlivom prípade, predtým ako pristúpi k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, starostlivo zvážiť, či sú
skutočne naplnené zákonné dôvody pre vydanie tohto rozsudku, mal by posúdiť a vyhodnotiť, či sa
napríklad nejedná len o zneužitie práva sporovej strany, ktorá navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie,
mal by brať na zreteľ, aby vydaním rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu princípu právnej
istoty, mal by brať do úvahy predchádzajúcu procesnú aktivitu sporovej strany. Podľa žalovaného bolo
porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, pričom potreba zrušiť napádaný rozsudok pre
zmeškanie a vyhovieť návrhu na jeho zrušenie jednoznačne prevyšuje nad záujmom zachovania jeho
nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

9. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že vydaním rozsudku pre zmeškanie, ktorý predchádzal vydaniu
uznesenia, Okresný súd Žilina odňal žalovanému právo na spravodlivý súdny proces. Postup okresného
súdu, keď po oboznámení sa s obsahom ospravedlnenia nepostupoval per analógiám (čl. 4 základných
princípov CSP) podľa § 183 ods. 4 CSP a vôbec neupovedomil žalovanú stranu, že ospravedlnenie
neakceptuje a že jej účasť je na pojednávaní potrebná a namiesto toho na pojednávaní rozhodol
na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie a to napriek tomu, že mal k dispozícií všetky potrebné
podklady na meritórne rozhodnutie, považoval žalovaný za arbitrárny, pričom ním dochádza k porušeniu
ústavne garantovaného práva žalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom,
že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde a žalovaný sa jej domáha v tomto
odvolacom konaní. V danom prípade sa žalovaný domáhal práva na súdnu ochranu prostredníctvom
tohto odvolania. Žalovaná strana tým, že okresnému súdu oznámila, že sa pojednávania nezúčastní,



pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnila, tak len nevyužila svoje právo zúčastniť sa na vytýčenom
pojednávaní, a za nevyužitie tohto práva nemôže byť predsa sankcionovaná svojvoľným postupom
zo strany okresného súdu, ktorý jej neúčasť na pojednávaní napriek jej ospravedlneniu, na ktoré
vôbec nereagoval, teda nepostupoval per analógiám čl. 4 základných princípov CSP podľa § 183
ods. 4 CSP a až na pojednávaní reagoval tak, že vyhovel návrhu žalobcu a „potrestal“ žalovaného
vydaním kontumačného rozsudku v jeho neprospech. „Okresný súd Žilina si vysvetľuje návrh na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu formulovaný žalovaným scestne“, opomína ospravedlnenie (ktoré
žalovaný učinil, viď podanie 08.10.2018), keď uvádza v bode 16. odôvodnenia uznesenia, že žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami. Pokiaľ Okresný súd Žilina dospel k záverom
plynúcim z bodu 17. odôvodnenia uznesenia, tak žalovaný zastáva opačný názor, pričom poukazuje
podľa § 183 ods. 4 CSP per analógiám čl. 4 základných princípov CSP. „S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti sa žalovaný nestotožňuje ani so správnosťou záveru Okresného súdu Žilina uvedeným
v bode 20. odôvodnenia Uznesenia. Žalovaný je presvedčený, že v odôvodnení svojho podania zo
dňa 23.11.2018, označenom ako Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie / Odvolanie predložil
Okresnému súdu Žilina dostatočné dôvody na zrušenie kontumačného rozsudku. Žalovaný navrhuje,
aby odvolací súd Uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, ktorý predchádzal vydaniu Uznesenia a zároveň, aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd prvej inštancie rozhodne o ich výške“.

10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že boli splnené
všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP.
Žalovaným napadnutý rozsudok považoval za zákonný a dostatočne odôvodnený, nakoľko okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne poukázal na splnenie podmienok uvedených v § 274 CSP, a
to s prihliadnutím na skutočnosť, že na pojednávaní došlo zo strany žalobcu k návrhu, aby okresný
súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Predmetný návrh žalobcu bol vyhodnotený za
dôvodný, keďže žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. „Rozsudok
súdu prvej inštancie považujeme za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. CSP vo
svojej dôvodovej správe uvádza, že daný predpis vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného
rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v
absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.
Pritom je však potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na formuláciu týchto zákonných ustanovení (§ 273 a §
274 CSP) je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním fakultatívne (...súd môže
rozhodnúť...) a nie je viazané na návrh žalobcu, avšak rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného na pojednávaní je obligatórne (...súd rozhodne...), za podmienky, že žalobca explicitne
navrhol túto formu rozhodnutia. Z uvedeného jasne vyplýva, že súd po vyhodnotení, že sú splnené
všetky zákonné podmienky, nemá inú možnosť ako kontumačný rozsudok vydať. Takéto rozhodnutie
predstavuje totiž sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie a nie sankciu za pasivitu počas
celého konania. Obdobný záver zaujal aj Krajský súd Bratislava v bode 19. odôvodnenia uznesenia
sp. zn. 3Co/39/2018 zo dňa 28.03.2019. Ak by súd kontumačný rozsudok v tomto prípade nevydal išlo
by o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, keďže strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Okrem toho je v predmetnej dôvodovej správe
uvedené, že za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré by súd odpustil
zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok
v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a
bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Za
ospravedlniteľný dôvod tak nie je možné považovať okolnosti, ktoré žalovanému boli vopred známe,
hoci mu objektívne znemožňovali účasť na pojednávaní. Rovnaký názor môžeme nájsť v uzneseniach
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/66/2019, 13Cob/41/2019 a 13Cob/50/2019, kde v skutkovo a
právne obdobných veciach súd konštatoval, že žalovaným vyjadrená aktivita sa viaže k ust. § 273 CSP
a nie k ust. § 274 CSP. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP
je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne
a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie.“ Je teda zrejmé, že ak žalovaný vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uvádzal
hospodárnosť konania, ide o okolnosť, ktorá je žalovanému vopred známa, a teda mal dostatok času
uskutočniť úkony za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol vytýčeného pojednávania



zúčastniť. Vzhľadom na uvedené preto nepochybne nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému
účasť na pojednávaní, a preto v zmysle § 274 písm. b) CSP neospravedlnil svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami. Obdobne možno posúdiť aj situáciu, keď sa žalovaný ospravedlní v deň
pojednávania, hoci mu nič nebránilo ospravedlniť sa skôr. To, že žalovaný resp. jeho zástupca doručí
súdu svoje všeobecne koncipované ospravedlnenie do uskutočnenia pojednávania ešte neznamená, že
tak urobil včas a že dôvody v ňom uvedené súd vyhodnotí za vážne.

11. Pre úplnosť poukázal žalobca vo svojom vyjadrení aj na názor Krajského súdu v Trnave
zachytený v rozsudku sp.zn. 10Co/150/2017 zo dňa 20.06.2018, s ktorým sa plne stotožnil a podľa
ktorého je nevyhnutné, aby okrem včasného ospravedlnenia bola naplnená aj požiadavka vážnosti
okolností, ktorými strana ospravedlňovala svoju neprítomnosť. Všeobecne uvádzaný dôvod pracovnej
zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania)
takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. S účasťou na súdnom pojednávaní sa prirodzene spájajú
aj trovy konania a v prípade predvolania strany konania alebo jej zástupcu na súdne pojednávanie
nie je objektívne znemožňujúcim dôvodom neúčasti nenavyšovanie trov konania, ako ani všeobecná
pracovná zaneprázdnenosť. Nedostavenie sa na súdne pojednávanie je sankcionované a o tejto
skutočnosti musia byť obidve procesné strany súdom prvej inštancie poučené. Vzhľadom na absenciu
konkrétnej prekážky znemožňujúcej strane alebo jej zástupcovi účasť na súdnom pojednávaní a za
splnenia ďalších zákonom stanovených predpokladov, sú tak naplnené kumulatívne zákonné podmienky
pre vydanie kontumačného rozsudku. Po splnení zákonných predpokladov je možné kontumačným
rozsudkom podľa § 274 CSP rozhodnúť aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, teda v priebehu
konania nebol pasívny a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Tento názor odôvodnil samotným účelom
zákona, t.j. eliminovať akékoľvek obštrukcie zo strany žalovaného. Zákon totiž neustanovuje nespornosť
uplatneného nároku ako podmienku aplikácie § 274 CSP. Žalovaný predsa má o konaní vedomosť a
je len na ňom, aby účinne realizoval svoje procesné práva a povinnosti. Tu je potrebné poukázať na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/87/2018, podľa ktorého súd nie je povinný zohľadňovať
predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita či pasivita v konaní nepatrí do
rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa § 274 CSP. „Pokiaľ
sa jedná o povinnosť súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania
analógiou podľa § 183 ods. 4 CSP, tu zdôrazňujeme, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba
v prípade ak strana žiada o odročenie pojednávania. Článok 4 základných princípov CSP totiž výslovne
ustanovuje, že ak sa právna vec NEDÁ prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Pokiaľ zákon nejakú problematiku
neupravuje, môže (analogicky) odkázať na použitie podobnej normy na daný prípad. Tu však existuje
konkrétna právna norma (§ 274 CSP a nasl.), ktorá jasne upravuje danú problematiku a podľa ktorej sa
má postupovať. Tvrdenia žalovaného preto považujeme neopodstatnené a aplikácia per analógiám za
daných okolností nie je akceptovateľná. Žiadne ustanovenie upravujúce problematiku vydania rozsudku
pre zmeškanie žalovaného neodkazuje na § 183 ods. 4 CSP, a teda súd nemá povinnosť informovať
stranu o neakceptovaní jej ospravedlnenia. Máme za to, že ak by mal zákonodarca záujem na tom,
aby sa v prípade rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie analogicky použilo aj iné ustanovenie, takúto
dôležitú skutočnosť by zakotvil priamo v zákone. Tu taktiež poukazujeme na vyššie uvedené uznesenia
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/66/2019, 13Cob/41/2019 a 13Cob/50/2019.“ Napokon aj samotný
súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného je pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie irelevantný, nakoľko v zmysle § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa
dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne,
či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. To znamená, že súd bez
ohľadu na to, či bol súhlas daný alebo nie musí rozhodnúť o tom, či sa bude konať v neprítomnosti
žalovaného. Súhlas neprítomnej strany sa tak v danom smere nevyžaduje. Námietky žalovaného
uvedené v predloženom odvolaní považoval za neopodstatnené.

12. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Vo vzťahu k obsahu vyjadrenia
žalobcu, žalovaný uviedol, že sa s jeho obsahom nestotožnil a trvá na obsahu svojej argumentácie
vyjadrenej v podaní zo dňa 23.11.2018, v predmete návrhu formulára označenom ako „Návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie / Odvolanie“, tiež aj v podaní zo dňa 04.02.2019, v predmete návrhu formulára
označenom ako „Vyjadrenie k podaniu žalobcu“ a rovnako aj v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 27.12.2019. Účelom právnej úpravy rozsudku pre
zmeškanie žalovaného v § 274 CSP nie je umožniť žalobcovi a ani súdu, aby v spore, keď žalovaný nebol



v konaní pasívny, vyjadroval sa k žalobe, iba sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, pričom dokonca
súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, dosiahnuť vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože
takýmto postupom by zo strany prvoinštančného súdu dochádzalo k odňatiu možnosti žalovaného brániť
svoje práva na súde, čo potom predstavuje výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný
aj naďalej trval na tom, že neboli kumulatívne splnené podmienky, aby mohol súd prvej inštancie zákonne
vydať rozsudok pre zmeškanie aplikáciou § 274 CSP, pričom poukazuje na obsah bodov (4) až (7) svojho
podania zo dňa 23.11.2018, v predmete návrhu formulára označeného ako „Návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie / Odvolanie“. „Ohľadne nesprávnych procesných postupov prvoinštančných súdov pri
vydávaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného v rovnakých procesných situáciách, ako v predmetnom
spore žalovaný na podporenie svojej argumentácie poukazuje na právne názory odvolacích súdov
vyjadrené v Uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Co/5/2018 zo dňa 19.04.2018, v
Uznesení Krajského súdu v Žiline, sp zn. 10Co/247/2019 zo dňa 21.11.2019, ale aj v Uznesení Krajského
súdu v Žiline, sp zn. 8Co/209/2019 zo dňa 16.12.2019. Návrh rozhodnutia Návrh rozhodnutia súdu
(petit) V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd uznesenie
Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/102/2018-218 zo dňa 25.11.2019, ktorým súd rozhodol, že zamieta
návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 18Cb/102/2018-168 zo dňa 11.10.2018
zmenil tak, že vyhovie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý predchádzal
vydaniu uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/102/2018-218 zo dňa 25.11.2019 a zároveň, aby
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške“.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania, na základe
podaného odvolania žalovaného za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP, prejednal vec a napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Základným odvolacím dôvodom, ktorým sa zaoberal krajský súd, na základe podaného odvolania
žalovaného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, bolo posúdenie, či v konaní pred okresným súdom boli, resp. neboli splnené
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vo väzbe na to, či existoval
ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie žalovaného. Žalovaný mal za to, že neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie,
nakoľko podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli kumulatívne splnené, ak žalovaný
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd k tomuto
odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že nebol relevantný. Okresný súd mal splnené podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného tak, ako to vyplýva z § 274 CSP, za kumulatívneho
splnenia týchto zákonných podmienok, ktoré okresný súd správne vyhodnocoval v odsekoch 7. až
20. svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Nemožno
súhlasiť s názorom žalovaného v odvolaní, ktorý za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania
vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, označil skutočnosť- hospodárnosť konania.
Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného
nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť
vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci
zmeškanie konania. Takýmto dôvodom by mohli byť akútne napr. zdravotné problémy alebo iná
neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť.

15. Za ospravedlniteľný dôvod však nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred
známa. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a
zmeškaním úkonu je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v
dôsledku tejto okolnosti a že nebyť tejto prekážky, k zmeškaniu lehoty by nedošlo.

16. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený dôvod návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej
inštancie ho posúdil správne, keď ho nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 CSP
podľa záverov, ako ich uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. V prípadoch, že kontumačný
rozsudok bol vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný za zákonom
stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Prvotným predpokladom
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný



preukázať, pretože je predmetom posudzovania súdom. Žalovaný ako dôvod zmeškania pojednávania
tvrdil hospodárnosť konania. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalovaným uvádzaný dôvod
nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 CSP. Dôvod hospodárnosti konania nie
je vážnou okolnosťou, ktorá ospravedlňuje neprítomnosť žalovaného na pojednávaní. Táto okolnosť
nemôže byť ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci. Tieto okolnosti
nenastali na strane žalovaného neočakávane, boli mu známe už dlhšiu dobu pred nariadeným
termínom pojednávania a žalovaný nepreukázal žiadne iné okolnosti, ktoré by mu bránili v neúčasti na
pojednávaní. Nešlo teda o okolnosti, ktoré nastali neočakávane, náhle, nepredvídateľne a objektívne by
bránili žalovanému v účasti na nariadenom pojednávaní. V konaní neboli preukázané žiadne objektívne
okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré by znemožňovali žalovanému účasť na pojednávaní z
objektívnych dôvodov.

17. Krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv žalovaného, a to
do práva na spravodlivý súdny proces, pretože žalovaný mal možnosť uplatňovať svoje práva, v
konaní pred okresným súdom využívať právne inštitúty poskytované procesno-právnym predpisom, a to
Civilným sporovým poriadkom. Konanie okresného súdu bolo zákonu zodpovedajúce konanie v súlade
s Civilným sporovým poriadkom. Postupom okresného súdu žalovanému nebola znemožnená realizácia
jeho procesných oprávnení a ani zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, preto nemohlo dôjsť k
zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd poukazuje na to, že okrem
formálneho splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP,
nebolo vydaním tohto rozsudku porušené ani právo žalovaného na spravodlivý súdny proces v zmysle
Čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP. Žalovaný mal postupom okresného súdu vytvorené podmienky
k výkonu svojich oprávnení a práv, mal umožnené, aby zrealizoval aktívnu účasť na konaní, ktoré právo
pokiaľ nenaplnil, tak uvedené nesie so sebou dôsledok, ktorý v rámci súdneho konania nemôže byť pre
žalovaného priaznivý.

18. Na základe uvedených hodnotení, preto krajský súd v zhode s postupom okresného súdu konštatuje,
že tento mal splnené všetky zákonné podmienky k rozhodnutiu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
tak, ako sa vyžaduje § 274 CSP. Naviac, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku),
ale je oprávnený posúdiť to, či okolnosti uvádzané a preukázané sporovou stranou (zistené súdom),
(ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti sporovej strany na pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, hoci určité prelínanie dôvodov tu nastáva.

19. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

20. Z § 277 ods. 2 CSP vyplýva, že musí ísť na strane žalovaného o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Ospravedlniteľným
dôvodom môžu byť napr. neočakávané prekážky zdravotného charakteru, prípadne náhla nepredvídaná
okolnosť objektívneho charakteru, ktorá zo strany žalovaného nebola preukázaná. Vyššie citované
ustanovenie zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme
návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním
k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie,
resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej
úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu
neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Pre postup v zmysle
§ 277 ods. 2 CSP je súd oprávnený posúdiť to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným možno
považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. V kontradiktórnom
procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať
záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne
obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V kontradiktórnom konaní je procesná
zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách.

21. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného môže súd rozhodnúť
na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností,



ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti
takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych
dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej
úvahe súdu. Z § 274 CSP nevyplýva, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní
dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť
spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie, ktoré predvolanie mu bolo riadne a včas doručené
nedostavil a nedostavenie sa neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie tak postupoval
správne, keď na návrh žalobcu vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného a súčasne nevyhovel návrhu
žalovaného na jeho zrušenie, keďže tu nebol ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania na strane
žalovaného.

22. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za
ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritéria pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť
vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej
strane zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane
prijať opatrenia, prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k
časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane uskutočňovať kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnila
pojednávania. Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal.

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak v rámci podaného vyjadrenia žalovaný poukazoval na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, a to na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, a to uznesenie zo dňa 19.04.2018, sp.zn. 43Co/5/2018, uznesenie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 21.11.2019, sp.zn. 10Co/247/2019 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8
Co/209/2019 zo dňa 16.12.2019, tak odvolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že tieto rozhodnutia,
na ktoré bolo poukazované, sú rozhodnutiami odvolacích súdov, a to krajských súdov, preto nemožno
konštatovať, že ide o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 87/1993, je obsahom princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto
záväzného názoru najvyššieho súdu (žalovaný však poukazoval na rozhodnutia odvolacích súdov), má
významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným
kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej
judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba
o názor jedného senátu. Vzhľadom na tieto postuláty potom nebolo možné odvolaciemu súdu stotožniť
sa s argumentáciou žalovaného a ani konštatovať prípadný odklon okresného súdu od ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, s poukazom na konania, ktoré označil žalovaný. V
súvislosti s uvedenými závermi pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. októbra 2016, sp.zn. 3Cdo 136/2016, v zmysle ktorého výklad, ktorý sa
podáva v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de jure) záväzný fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná ipso jure, normatívnu silu má,
a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými
senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Odvolací súd v rovine svojich záverov poukazuje na
Čl. 2 CSP a zvýrazňuje, že vo vymedzení základných princípov tohto článku je formulovaný princíp
právnej istoty, a to ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý.
Práve v súvislosti s týmito závermi poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu a na skutočnosti v ňom uvádzané, ktorého odôvodnenie korešponduje záverom
vyplývajúcim z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13Cob/194/2019, sp.zn. 13Cob/195/2019,
sp.zn. 13Cob/41/2019, sp.zn. 13Cob/50/2019. Z uvedených dôvodov nebolo možné potom vyhodnotiť
napadnuté uznesenie okresného súdu, ako rozhodnutie, ktoré by bolo arbitrárne, resp. vydané v rozpore
s princípom právnej istoty, zakotveným v Čl. 2 CSP.



24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.



Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.