Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/250/2019 z 29. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. novembra 2020, sp. zn. 10Co/250/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5418200799.1 Krajský súd Žilina | 10Co/250/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5418200799.1 | 2020-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c013527d-452e-46af-bffa-67eef20fa5d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5418200799.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/250/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418200799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5418200799.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu, sudcov : JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne - V. Y., nar.
XX.X.XXXX, s trvalým pobytom A. E. - I. O. XXX, v zastúpení - Poradenské a právne centrum ochrany
spotrebiteľa, so sídlom Liptovský Mikuláš, Vrbická 1894/10, IČO: 52317226 proti žalovanému - DPS
financial consulting, s. r. o. , so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, v zastúpení
právne - PETKOV & Co s. r. o. , so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 50 430 742, o určenie,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Csp/20/2018-105 zo dňa 17.7.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a určil, že
nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor, pre okres Dolný Kubín, obec
Oravský Podzámok, katastrálne územie I. O. na liste vlastníctva č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č.
XXX a pozemky -- parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 245, druh pozemku -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2 a parc. č. 246, druh pozemku - záhrada o výmere 326 m2
nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného: DPS financial consulting, s.r.o. , so sídlom
Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, ktorého vklad bol povolený Správou katastra Dolný
Kubín dňa 12.12.2003 pod č. V 1547/03 (výrok I.). Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.).

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, v ňom žalobkyňa argumentovala najmä
tým, že je výlučnou vlastníčkou v žalobe vyšpecifikovaných nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV
č. XXX v kat. úz. I. O.. Dňa 12.12.2003 uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva k zmluve o
úvere č. 004/4003/03HU (ďalej len „zmluva o úvere"), ňou poskytla zabezpečenie zmluvy o úvere v
znení jej dodatkov uzatvorenej medzi dlžníkom D. A., bytom I. U., D. XXXX/XX a veriteľom OTP Banka
Slovensko, a.s.. Zmluva o zriadení záložného práva bola zavkladovaná po povolení vkladu Správou
katastra Dolný Kubín pod č. V 1547/03 dňa 12.12.2003. V dôsledku nesplácania úveru dlžníkom D. A.
veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s. vyhlásil dňa 8.11.2012 úver za predčasne splatný, týmto okamihom
podľa názoru žalobkyne začala plynúť premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, ako aj záložného
práva zriadeného na jej zabezpečenie. Žalovaný sa stal nadobúdateľom pohľadávky pôvodného veriteľa
OTP Banka Slovensko, a.s. voči dlžníkovi D. A. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
dňa 6.12.2017. Ona sa na základe písomnej korešpondencie od spoločnosti DUPOS Dražobná, spol.
s r.o. dozvedela, že na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, zapísané na LV č. XXX, v k.ú. I. O., sa má
konať dobrovoľná dražba, s termínom 22.5.2018. Podľa nej sa žalovaný snaží nezákonne vykonať



dobrovoľnú dražbu, pričom ona/žalobkyňa má za to, že záložné právo vyznačené v časti C LV č. XXX na
základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 9.12.2003 je premlčané. Vzniesla zároveň námietku
premlčania uvedeného záložného práva. V rovine právnej na opodstatnenosť ňou vznesenej námietky
premlčania záložného práva odkázala na závery Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp.zn.
21Cdo 2185/2009 konštatujúce premlčateľnosť záložného práva v trojročnej premlčacej dobe, ktorá beží
odo dňa kedy sa právo mohlo byť vykonané, t.j. odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohy ( § 101 OZ). S odvolaním sa na právne závery vyslovené v uvádzanom rozhodnutí
žalobkyňa tvrdí, že v jej prípade záložné právo sa mohlo prvý krát vykonať dňom vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, týmto okamihom začala plynúť premlčacia doba záložného práva, aj premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky.

3. Žalovaný v rámci svojej prvotnej obrany namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, bol názoru, že záložné právo s poukazom na § 151m ods. 1 písm. a) až i)
Občianskeho zákonníka zaniká len na základe taxatívne stanovených zákonných dôvodov, pričom
premlčanie záložného práva nespôsobuje jeho zánik. Aj premlčané záložné právo existuje a môže (a má
byť ) zapísané v katastri nehnuteľnosti. V súdenom prípade ale záložné právo premlčané nie je a on/
žalovaný v súlade s § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka môže uspokojiť svoju premlčanú pohľadávku
výkonom záložného práva bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by súd žalobe vyhovel, a to len v dôsledku
premlčania zabezpečeného dlhu, v rozpore so zákonom by ho ako záložného veriteľa zbavil záložného
práva, ktoré trvá a stále mu patrí. Súčasne by bola aj žalobkyňa ako záložný dlžník zbavená možnosti
plniť svoj naturálny dlh dobrovoľne. Záložné právo sa premlčí, ak uplynula premlčacia doba, ktorá je
v zásade tri roky odo dňa, kedy mohol záložný veriteľ prvý raz pristúpiť k výkonu záložného práva
spôsobom podľa §151l Občianskeho zákonníka, čo je okamih kedy sa dlžník dostal do omeškania
so zabezpečenou pohľadávkou a súčasne záložný veriteľ počas premlčacej doby nezačal s výkonom
záložného práva. Nesúhlasí s právnymi závermi vyslovenými v rozsudkoch Najvyššieho súdu ČR - na
ktoré odkazuje žalobkyňa. Navyše, záložné právo v súdenom prípade premlčané nie je, ako totiž
vyplýva z LV č. XXX k.ú. I. O., ešte jeho právny predchodca OTP Banka Slovensko, a.s. v roku 2013 začal
výkon záložného práva, o čom svedčí aj informatívna poznámka č. 46/13 o oznámení a začatí výkonu
záložného práva. Začatím výkonu záložného práva začala premlčacia doba vo vzťahu k záložnému
právu spočívať a spočíva do súčasnosti. Na návrh žalobkyne ( podala ešte v roku 2013) Okresný
súd Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp.zn. 6C 118/2013 uznesením zo dňa 19.10.2013 uložil jeho
právnemu predchodcovi zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby predajom predmetných nehnuteľností
do doby právoplatného skončenia uvedenej veci. Rovnako ani on/ žalovaný nemôže vykonať svoje
záložné právo, nakoľko mu v tom bráni neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Dolný Kubín
pod sp.zn. 6 Csp/17/2018.

4. Okresný súd zaoberajúc sa aj následnými stanoviskami/vyjadreniami strán k predmetu sporu, po
vykonaní dôkazov a ich hodnotení nesporne zistil výlučné vlastníctvo žalobkyne k záložným právom
zaťaženej nehnuteľnosti, evidovanej / zapísanej na LV č. XXX k.ú. I. O., Obec Oravský Podzámok, okres
Dolný Kubín - k rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. KN-C č. 245 a pozemkov
parc. KN-C č. 245, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2 a parc. KN-C č. 246, záhrada o
výmere 326 m2. Na liste vlastníctva je zapísaná v časti C ako ťarcha v prospech žalovaného DPS
financial consulting, s.r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930 záložné právo
ku všetkým uvádzaným nehnuteľnostiam, a to podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. V 1547/03
zo dňa 12.12.2003 v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6.12.2017.

5. Zmluvu o zriadení záložného práva na predmetné nehnuteľnosti uzatvorili dňa 9.12.2003 spoločnosť
OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Bratislava ako záložný veriteľ, žalobkyňa ako záložca a dlžník -
D. A. zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 004/4403/03HU zo dňa 30.6.2003 v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 9.12.2003. Vklad záložného práva na základe uvedenej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti
povolila Správa katastra Dolný Kubín dňa 12.12.2003 pod č. V 1547/03.

6. OTP Banka Slovensko, a.s. listom zo dňa 8.11.2012 adresovaným dlžníkovi D. A. a žalobkyni
vyhlásila úver vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 004/4403/03HU zo dňa 30.6.2003 za
predčasne splatný, zároveň vyzvala na zaplatenie celkovej sumy 29.601,19 eur v lehote 10 dní od
doručenia uvedeného listu. Žalovaný nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy titulom postúpenia
pohľadávky zmluvou uzatvorenou dňa 6.12.2017 s tým, že pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko a.s.
oznámila žalobkyni listom zo dňa 8.12.2017 zmluvné postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o



hypotekárnom úvere uzavretej dňa 30.6.2003 spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek
zabezpečenia na žalovaného.

7. Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6Csp/17/2018 zo dňa 18.5.2018 bolo na návrh
terajšej žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola spoločnosti DUPOS dražobná, spol.
s r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935 uložená povinnosť zdržať sa
realizácie dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (na žalobkyňu) a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom predmetným neodkladným opatrením
bola žalobkyni zároveň uložená aj povinnosť v stanovenej lehote podať voči spoločnosti DPS Financial
Consulting, s.r.o. (resp. voči záložnému veriteľovi aktuálnemu v čase podania žaloby) žalobu vo veci
samej, ktorej predmetom bude určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. I. O. na žalobkyňu
nie sú zaťažené záložným právom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2018 a
vykonateľnosť ohľadne jeho výroku I. dňa 21.5.2018. Už v odôvodnení uznesenia bola konštatovaná
značná pravdepodobnosť premlčania záložného práva zo záložnej zmluvy zo dňa 9.12.2003, keďže
bolo osvedčené, že predčasná splatnosť pohľadávky ktorú záložné právo zabezpečuje (pohľadávka zo
zmluvy o hypotekárnom úvere č. 004/4003/03HU zo dňa 30.6.2003) nastala dňa 8.11.2012 a keďže
dlžník, D. A. túto pohľadávku riadne a včas nesplatil v lehote k tomu určenej ( 10 dní od doručenia listu o
predčasnosti splatnosti úveru ), záložný veriteľ mohol záložné právo uplatniť, t.j. začať s jeho výkonom
už koncom roka 2012 ( článok 8 záložnej zmluvy ). Preto výkon záložného práva v roku 2018 možno
považovať s ohľadom na vznesenú námietku jeho premlčania za výkon premlčaného práva. Ustálenie
otázky, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu predmetného záložného práva, či (ne)došlo k prerušeniu,
či k pretrhnutiu premlčacej doby, môže byť predmetom posudzovania na základe dokazovania vo veci
samej o žalobe, na podanie ktorej bola žalobkyňa odkázaná súdom podľa § 336 ods. 1 CSP.

8. Napokon pred okresným súdom bolo vedené konanie pod sp.zn. 6Csp/2/2016 na základe žaloby
doručenej dňa 18.7.2016, ktorou sa spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. v pozícii žalobcu sa
domáhala voči D. A. ako žalovanému zaplatenia dlžnej istiny i s príslušenstvom zo zmluvy o
hypotekárnom úvere uzavretej dňa 30.6.2003 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2003, predmetnú
žalobu žalobca zobral späť vzhľadom na konštatáciu súdu, že uplatnený nárok je premlčaný s ohľadom
na vtedajšie znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, po späťvzatí žaloby žalobcom
okresný súd uznesením sp.zn. 6Csp/2/2016 zo dňa 28.2.2017 konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

9. V súdenej veci bola síce sporná platnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi D. A. zo spoločnosti
OTP Banka Slovensko, a.s. na žalovaného, súd ale prvotne posudzoval/ vyhodnotil spornosť v otázke,
či je na žalobou požadovanom určení - o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,-
naliehavý právny záujem, či sa žalobkyňa môže domáhať takéhoto určenia, či je premlčaná záložným
právom zabezpečovaná pohľadávka a či je premlčané aj záložné právo.

10. Okresný súd žalobu vo veci subsumoval pod ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, uviedol, že takouto
žalobou sa možno domáhať, aby sa rozhodovalo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Podľa názoru okresného súdu v súdenej veci existuje naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe, pretože bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie
žalobkyne neisté, táto je s ohľadom na námietku premlčania presvedčená o nemožnosti postihu svojho
majetku (označených nehnuteľností) výkonom záložného práva zo strany žalovaného, pričom výkonom
záložného práva žalovaný jej reálne hrozí a žalobkyňa nemá inú možnosť ako zmeniť svoje postavenie,
resp. postavenie žalovaného vo vzťahu k jej nehnuteľnostiam. Možnosť realizácie záložného práva
v prospech žalovaného vyplýva aj z príslušnej evidencie katastra nehnuteľností v ktorej je záložné
právo zapísané, keďže z uvedeného zápisu nevyplýva žiadne jeho obmedzenie. Na ustálenie pozície
žalobkyne ako jediného a výlučného subjektu oprávneného disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami
a tým aj odstránenia možnosti realizácie záložného práva zo strany žalovaného k týmto nehnuteľnostiam
vzhľadom na zápis o existencii záložného práva, súd považuje podanú žalobu za prípustnú a naliehavý
právny záujem na požadovanom určení za daný. Inak povedané, žalobkyňa podľa názoru súdu nemá inú
možnosť ako stav svojich nehnuteľností vo vzťahu k zapísanému záložnému právu ustáliť a v príslušnom
registri zmeniť, než práve na základe podanej žaloby. Bez požadovaného určenia totiž príslušný okresný
úrad, katastrálny odbor zmeny vo svojej evidencii nevykoná. Navyše žalobkyni bola (podľa § 336 ods.
1 CSP) v konaní vedenom pod sp.zn. 6Csp/17/2018 uložená povinnosť podať určovaciu žalobu, ktorej
predmetom bude práve určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.



11. Okresný súd neuznal námietku žalobkyne o neplatnosť postúpenia pohľadávky, konštatoval platné
uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a nadobúdateľom pohľadávky
z úverovej zmluvy - žalovaným voči dlžníkovi D. A.. Žalovaný sa stal nadobúdateľom pohľadávky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej dňa 30.6.2003, pričom pohľadávka z predmetnej zmluvy
na žalovaného prešla zmluvou uzatvorenou dňa 6.12.2017. Hoc sa jednalo o zmluvu o úvere, teda
tzv. absolútny obchod, súd zdôraznil, že zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, teda zmluvou, ktorú
právny predchodca žalovaného uzatváral vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ (D.
A.) obsah zmluvy o úvere podstatným spôsobom neovplyvnil. Išlo o vzťah podnikateľa (obchodníka)
a nepodnikateľa (spotrebiteľa), pre ktorý je typický nepodnikateľský účel zmluvy. V súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa okresný súd aplikoval právnu úpravu premlčania vymedzenú v Občianskom
zákonníku a vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. V
súdenom prípade, pokiaľ ide o počiatok, beh a uplynutie premlčacej doby, sa súd stotožnil s lehotami
uvedenými vo výzve vo veci vedenej pod sp.zn. 6Csp/2/2016 ( odkazuje na č.l. 104 uvedeného spisu)
zo dňa 20.1.2017, v nej súd konštatoval, že dňom 14.12.2012 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota,
ktorá spočívala v termíne od 17.7.2015 (kedy podal právny predchodca žalovaného návrh na vykonanie
exekúcie) do 19.12.2015 (kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Od 20.12.2015 začala premlčacia doba opäť
plynúť a uplynula dňom 18.5.2016. Okresný súd dodal, že uvedené závery predchodca žalovaného
nielenže nespochybňoval, ale vo svojej podstate sa s nimi stotožnil, nakoľko práve predmetnou výzvou
bol vyzvaný na späťvzatie žaloby, čo aj svojim podaním zo dňa 2.2.2017 učinil a na základe uvedeného
späťvzatia konanie súd zastavil.

12. Za relevantnú nevyhodnotil námietku žalovaného, že sa musí najskôr skúmať, či sa dlžník D.
A. dovolal premlčania pohľadávky zo zmluvy o úvere a až následne je možné namietať premlčanie
záložného práva. S odkazom na právny význam ustanovenia § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka bol názoru, že sa nevyžaduje vznesenie námietky premlčania zabezpečovanej pohľadávky,
predmetom skúmania má byť iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nie je
v danom prípade právne relevantné to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia
zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. V danej súvislosti súd podporne odkázal
aj na odbornú literatúru (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Zväzok (Všeobecná časť),Veľký komentár,
2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, s. 646), prípadne na priliehavú
judikatúru napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.8.2012 sp.zn. 21Cdo 4373/2011, v ktorom
už bolo zdôraznené, že je potrebné, aby márne uplynula premlčacia doba k uplatneniu zabezpečenej
pohľadávky, pričom táto skutočnosť nebola podmienená vznesením námietky premlčania. Okresný súd
v súvislosti s touto otázkou odkázal aj na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2011
sp.zn. II. ÚS 250/2011. Následne tak v súdenej veci nepovažoval za podstatné, či žalobkyňa preukázala,
že by sa bol dlžník D. A.inne dovolal premlčania zabezpečovanej pohľadávky (čoho sa dožadoval
žalovaný), podstatná bola iba skutočnosť, či uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky.
To bol ostatne aj dôvod, pre ktorý súd nevykonal žalobkyňou navrhovaný výsluch D. A., jeho výsluch
vyhodnotil za nadbytočný napokon aj v rozpore so zásadnou hospodárnosti konania.

13. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorili dňa 9.12.2003 právny predchodca
žalovaného, žalobkyňa a D. A., jej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 12.12.2003
pod č. V 1547/03. Záložné právo ako majetkové právo podlieha premlčaniu, premlčacia doba je v
zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
prvý raz. Ku premlčaniu záložného práva nemôže dôjsť skôr, ako by došlo k premlčaniu pohľadávky
záložným právom zabezpečenej. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby záložného práva, tento
sa zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky, t.j. dňom 14.12.2012
začala plynúť táto 3-ročná premlčacia lehota. Táto spočívala v termíne od 30.8.2013 - kedy dražobník
oznámil dražbu predmetných nehnuteľností do 3.10.2013 - kedy dražobník upustil od dražby. S ohľadom
na skutočnosť, že premlčacia doba na výkon záložného práva začala plynúť dňa 14.12.2012, pričom
spočívala iba v období od 30.8.2013 do 3.10.2013, uplynula (by) skôr ako 18.5.2016 (kedy uplynula
premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky). S ohľadom na zákonnú úpravu (konkrétne ust. § 100
ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka), ktorá vylučuje premlčanie záložného práva skôr ako sa
premlčí zabezpečovaná pohľadávka, okresný súd uzavrel, že záložné právo sa premlčalo v rovnaký deň
ako zabezpečovaná pohľadávka, t.j. dňa 18.5.2016.



14. Žalovaný a ani jeho právny predchodca si neuplatnili svoje právo ani na súde a ani u iného
príslušného orgánu, preto je nadbytočné sa zaoberať ďalším predpokladom pre spočívanie premlčacej
doby záložného práva z pohľadu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Z vykonaných dôkazov
(konkrétne z bodu 8. záložnej zmluvy) pritom vyplýva viacero možností ako mohol právny predchodca
žalovaného začať s výkonom záložného práva. Hoc došlo novelou Občianskeho zákonníka vykonanou
zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2014 (odkaz okresného súdu na ustanovenie § 53
ods. 10 Občianskeho zákonníka v spojení s § 879r Občianskeho zákonníka) k redukcii možností
výkonu záložného práva zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorou bezpochyby bola aj predmetná záložná
zmluva), zostali právnemu predchodcovi žalovaného zachované dva spôsoby výkonu, jednak predaj
na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona - zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov a súčasne aj exekučný predaj podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Ak sa potom žalovaný v rámci svojej
procesnej obrany bránil tým, že k upusteniu od dražby došlo v dôsledku súdneho rozhodnutia - uznesenia
Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.9.2013 č.k. 6C/118/2013-84 a nie z vôle právneho predchodcu
žalovaného ako záložného veriteľa, okresný súd uviedol, že povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej
dražby nebola uložená jemu ako to žalovaný nesprávne uvádzal, ale spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o., ale
predovšetkým, mal právny predchodca žalovaného zachovanú stále ešte možnosť realizovať záložné
právo exekučným predajom. Tento druhý spôsob právny predchodca žalovaného nevyužil a v dôsledku
neuplatnenia záložného práva skutočne došlo k jeho premlčaniu.

15. Okresný súd neuznal ani ďalšiu procesnú obranu žalovaného, že záložné právo nie je premlčané
s ohľadom na informatívnu poznámku č. 46/13 o oznámení o začatí výkonu záložného práva právnym
predchodcom žalovaného zapísanú na príslušnom LV č. XXX. Podľa názoru súdu táto informatívna
poznámka nezodpovedá skutočnosti s ohľadom na upustenie od dražby zo dňa 3.10.2013, z tohto
dôvodu mal Okresný úrad, katastrálny odbor uvedenú poznámku zrušiť, či už bez návrhu alebo na návrh
toho, kto podal návrh na jej zápis, nakoľko dôvody pre jej zápis pominuli. Zápis neaktuálnej informatívnej
poznámky nemôže byť dôvodom pre spočívanie danej premlčacej doby.

16. Ak sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, nie je možné zamietnuť jeho žalobu
o určenie, že tu nie je premlčané záložné právo a to s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom
zániku záložného práva a premlčané záložné právo je iba oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv.
naturálne právo. Ak sa totiž záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že
záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu, teda ani uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu a záložné právo nemôže naďalej (ani v
budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky - v riešenej
otázke okresný súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.12.2010 sp.zn.
21Cdo 2185/2009, dodáva, že opačný názor by vo svojich dôsledkoch popieral význam premlčania
záložného práva. Záložné právo je za daných okolností iba naturálnou obligáciou, ktorá je z dôvodu
vznesenia námietky premlčania nevykonateľná, preto žaloba o určenie, že vec nie je zaťažená záložným
právom vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci, iná žaloba, ktorá by viedla k výmazu
záložného práva z príslušného registra (katastra nehnuteľností) do úvahy neprichádza. Okresný súd
napokon poznamenal, že ním uvádzané závery rezonujú aj v rozhodovacej činnosti slovenských súdov,
napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.9.2013 sp.zn. 14Cob/246/2012, Krajského súdu
v Prešove zo dňa 24.2.2014 sp.zn. 7Co 164/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Humenné zo dňa 13.6.2013 vo veci sp.zn. 6C 15/2013, alebo v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 18.10.2018 vo veci sp.zn. 37 Cb/118/2017.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni v spore plne úspešnej proti žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Dodal, že o konkrétnej výške priznaných trov rozhodne
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

18. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Domáha sa zrušenia rozsudku a žiada
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatňuje nárok
na náhradu trov konania. Prioritne argumentoval procesnou neprípustnosťou žaloby „o určenie
neexistencie záložného práva" z dôvodu premlčania. Namieta nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Podľa jeho názoru súd nemôže vyhovieť žalobe žalobcu (ktorý je v
hmotnoprávnom postavení záložcu) znejúcej „na určenie neexistencie záložného práva", resp. určenie,



že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ak žalobca určenie neexistencie záložného práva
odvodzuje od premlčania práva záložného veriteľa vykonať záložné právo a súčasne ak žalobca v
žalobe neuvádza (netvrdí) a nepreukazuje žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
záložné právo (ktorého určenia neexistencie sa domáha) vôbec nevzniklo, alebo z ktorých by bolo
možné dovodiť, že záložné právo po svojom vzniku následne na základe niektorého zo zákonom
taxatívne stanoveného dôvodu zaniklo. Ani premlčanie zabezpečeného (hlavného) záväzku a ani
premlčanie záložného práva nie sú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik záložného
práva. Deklarovať súdnym rozhodnutím skutočnosť, že „záložné právo neexistuje" môže súd len na
základe takých skutočností, v dôsledku ktorých buď (i) nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva
od počiatku (neexistencia zmluvy o zriadení záložného práva, resp. neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva, absencia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností a pod.), alebo v dôsledku
ktorých spočiatku existujúce záložné právo neskôr zaniklo (tieto dôvody sú výslovne a taxatívne
stanovené zákonom). Žiadna iná právna skutočnosť nemôže byť podľa názoru odvolateľa podkladom pre
vyslovenie neexistencie záložného práva súdom, pretože právo s takýmito skutočnosťami neexistenciu
(počiatočnú alebo následnú) záložného práva nespája. Ak súd vysloví „neexistenciu záložného práva" s
odvolaním sa na skutočnosť právne nespôsobilú vyvolať neexistenciu záložného práva, koná v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, prekračuje zákonom stanovený rozsah dôvodov, ktoré by ako jediné mohli
byť podkladom takého rozhodnutia. Súd preto na základe žalobkyňou uvádzaných dôvodov (premlčanie
zabezpečenej pohľadávky a záložného práva) nemohol vysloviť záver o tom, že „nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom" (teda fakticky - že záložné právo na nehnuteľnostiach neexistuje), keďže
na to súdu chýbal zákonom stanovený dôvod.

19. Dokazovanie preukázalo, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalobcu v minulosti v prospech
právneho predchodcu žalovaného a následne v prospech žalovaného vzniklo. Sporné teda je, či záložné
právo na nehnuteľnostiach stále viazne/existuje alebo neviazne/neexistuje.
20. Odvolateľ odkazuje na ustanovenie § 151md ods. 1 písm. a) až i) Občianskeho zákonníka, v ňom
určený stanovený okruh/rozsah dôvodov, v dôsledku ktorých ak nastane niektorý z nich, existujúce
záložné právo zaniká. Predmetné ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet zániku záložného práva.
V dôsledku premlčania ani zabezpečená pohľadávka a ani záložné právo nezanikajú, v dôsledku
premlčania (po splnení zákonom stanoveného postupu - vznesenia námietky premlčania pred súdom
na to oprávnenou osobou) sa práva stávajú súdne nevymáhateľnými; naďalej však ostávajú existovať, i
keď „len" vo forme naturálnej obligácie, ktorá môže byť kedykoľvek v budúcnosti dobrovoľne z iniciatívy
dlžníka splnená mimosúdne. Hoc premlčané právo (v spojení s riadne vznesenou námietkou premlčania)
z pohľadu veriteľa znamená, že jeho právu nemôže byť poskytnutá súdna ochrana, na strane druhej
to nemôže znamenať, že sa veriteľovi toto právo zo strany súdu úplne (navyše bez opory v zákone)
odníme a súd ho vyhlási za neexistujúce ( de iure naďalej existuje hoc len vo forme naturálnej obligácie).
21. Odvolateľ nesúhlasí s konštatáciou súdu, že žalobkyňa nemá inú možnosť ako stav svojich
nehnuteľností vo vzťahu k zapísanému záložnému právu ustáliť a v príslušnom registri zmeniť, než práve
na základe podanej žaloby, tento záver súdu hodnotí za nesprávny. Podľa názoru odvolateľa žalobkyňa
má voči nemu ako žalovanému k dispozícii iný (a účinný) prostriedok právnej ochrany a to podaním
žaloby podľa § 137 písm. a) CSP, na základe nej efektívne zabrániť výkonu záložného práva, pritom
rozsudok vydaný v konaní o „adekvátnej" žalobe by bol aj spôsobilou záznamovou listinou, na základe
ktorej by kataster mohol vyznačiť obmedzujúcu poznámku vo vzťahu k záložnému právu, nedošlo by
ale k výmazu existujúceho záložného práva žalovaného a do budúcna by žalobkyňa, alebo jej prípadný
právny nástupca mohla udeliť žalovanému dobrovoľne súhlas s výkonom záložného práva.
22. Podaním adekvátnej žaloby je žalobkyňa spôsobilá navodiť stav súladný s hmotným právom tak, že
vo výsledku by žalovaný nebol oprávnený vykonať svoje existujúce záložné právo (do doby kým by sama
žalobkyňa alebo jej právny nástupca s výkonom nesúhlasili), no súčasne by bolo zachované aj existujúce
záložné právo žalovaného vo forme naturálnej obligácie. Zdôrazňuje, že dôsledkom premlčania je strata
súdnej ochrany existujúceho ale premlčaného práva, avšak aj premlčané právo môže byť v budúcnosti
spôsobilým prostriedkom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky vtedy, ak záložca dobrovoľne udelí
záložnému veriteľovi súhlas s vykonaním síce premlčaného, avšak stále existujúceho záložného práva
viaznuceho na zálohu, čo si uvedomil i zákonodarca v legislatívnom procese je totiž návrh zákona,
ktorým sa má zmeniť okrem iných aj ustanovenie § 100 ods. 2 OZ o doplnenie vety obsahom ktorej
bude zákonná povinnosť záložného veriteľa vydať záložcovi na jeho žiadosť potvrdenie o vzdaní sa
záložného práva (§ 151md ods. 1 písm. c) OZ ) - ako jeden z dôvodov zániku záložného práva.
23. Pokiaľ okresný súd existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení
viaže k okolnosti, že na podanie takejto žaloby bola odkázaná uznesením Okresného súdu Dolný Kubín,



sp. zn. 6Csp/17/2018, zo dňa 18.5.2018 o nariadení neodkladného opatrenia, súd uložil žalobkyni
nesprávnu povinnosť podať v lehote 21 dní žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, preto sa mala dožadovať zmeny tohto výroku. Skutočnosť, že súd zaviazal žalobcu na podanie
nesprávnej žaloby (na určenie niečoho na čom nie je naliehavý právny záujem, keďže je prípustná iná
žaloba), nemôže ísť na jeho ťarchu/žalovaného a nesvedčí o existencii naliehavého právneho záujmu
na predmetnom určení.
24. Odvolateľ namieta aj, že absentuje námietka premlčania hlavného/zabezpečeného záväzku zo
strany oprávnenej osoby/úverového dlžníka vzhľadom na akcesorickú povahu vzťahov zo záložného
práva k hlavnému (zabezpečenému) záväzkovému vzťahu. Vo vzťahu k nemu úverový dlžník
zákonom predpokladaným spôsobom v relevantnom procesnom postavení dosiaľ nedovolal premlčania
zabezpečeného dlhu t.j. hlavného záväzku, preto vo vzťahu k nemu hlavný záväzkový vzťah de
iure je nepremlčaný. Ak je de iure nepremlčaný hlavný záväzkový vzťah, je neprípustné, aby súd
prihliadol na premlčanie „akcesorického" (na hlavnom záväzku závislého) záložného práva vo vzťahu ku
ktorému záložca ako oprávnená osoba vzniesla námietku premlčania skôr, než sú splnené podmienky
prihliadnutia na premlčanie vo vzťahu k hlavnému/zabezpečenému záväzkovému vzťahu. Iba takáto
interpretácia a aplikácia ust. § 100 ods. 1 a ods. 2 OZ skutočne vystihuje právny vzťah medzi na
jednej strane hlavným/zabezpečeným záväzkom a na strane druhej záväzkom akcesorickým/závislým
k záväzku hlavnému. Z § 100 ods. 1 OZ vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné uplynutie
premlčacej doby/premlčanie pohľadávky a následky z toho plynúce. Tie môžu nastať iba v prípade
splnenia kumulatívnej podmienky, ktorou je vznesenie námietky premlčania. Napokon záložca má byť
uzrozumený s tým, že záložné právo (a jeho právny status) zriadené na jeho nehnuteľnosti je závislé
primárne na právnom statuse zabezpečenej pohľadávky. Záložca si má byť preto vedomý aj toho, že
ak hlavný dlžník neuplatní účinne námietku premlčania vo vzťahu k hlavnému záväzku (na ktorú by
mal súd prihliadnuť), tak zároveň záložca nemôže účinne vzniesť svoju povahou akcesorickú námietku
premlčania vo vzťahu k rovnako akcesorickému záložnému právu. Odvolateľ označuje za nezmyselné
závery k účinkom premlčania hlavného záväzku, keď súd poukazuje na skutočnosť, že právny
predchodca žalovaného (v čase účinnosti protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.)
zobral žalobu na základe výzvy súdu (ktorej pôvod bol práve v protiústavnom zákonnom ustanovení)
späť, čím údajne uznal premlčanie. Zo späťvzatia žaloby ako procesného úkonu možno vyvodiť jedinú
vôľu strany - ukončiť spor zastavením konania, z tohto úkonu nemožno dovodiť, že strana sporu
akýmkoľvek spôsobom vyjadrila svoju vôľu vo vzťahu k druhej strane sporu uznávať nároky, práva a
pod. Podanie a aj späťvzatie žaloby je úkon strany sporu adresovaný/určený súdu a nie zmluvnému
partnerovi - druhej sporovej strane. Ak zákon stanovuje, že dlžník sa musí premlčania dovolať, znamená
to, že procesná aktivita (aktivita pred súdom) so vznesením námietky premlčania musí vychádzať zo
strany dlžníka. Žalobkyňa netvrdila a ani nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa bol voči právnemu
predchodcovi žalovaného, resp. voči žalovanému „hlavný dlžník" vlastnou procesnou aktivitou účinne
premlčania dovolal.
25. On v spore i v odvolaní uplatnil kvalitatívne odlišnú argumentáciu, ktorou sa súdy Slovenskej
republiky (či ČR) dosiaľ vôbec nezaoberali, resp. sa ňou zaoberali nedostatočne. Za kvalitatívne odlišnú
argumentáciu žalovaný považuje: dôvody zániku záložného práva vymedzené taxatívnym výpočtom
v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka; zákon nepozná spôsob zániku záložného práva súdnym
rozhodnutím ani premlčaním; súd nemôže určiť záložné právo, ktoré je „iba" premlčané (ale stále
existuje) za neexistujúce, pretože v opačnom prípade by konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky; na námietku premlčania vo vzťahu k záložnému (akcesorickému) právu nemožno prihliadnuť
skôr, ako bola oprávnenou osobou vznesená námietka premlčania „hlavného záväzku". V kontexte s
uvedeným je potom nevyhnutné vnímať aj (ne)použiteľnosť záverov súdnych orgánov, na ktoré sa súd
v napádanom rozsudku odvoláva.
26. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu ako
vecne správne. Odvolanie žalovaného hodnotí za účelové, bez opory v platnom práve. Zotrváva na
tom, že na podanej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem - spočíva predovšetkým v ochrane
jej vlastníckeho práva pred nezákonne konanou dražbou, keď v minulosti už aj záväzok úverového
dlžníka sa premlčal, dokonca súdne konanie voči nemu bolo zastavené, keďže po výzve súdu, že
žaluje premlčanú pohľadávku, žalovaný/ v pozícii žalobcu zobral žalobu späť. Cituje v odvolaní z
písomného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu časť hodnotenia naliehavého právneho záujmu
na podaní určovacej žaloby v súdenej veci - argumentáciu žalovaného v odvolaní v predmetnej otázke k
záverom okresného súdu považuje žalobkyňa ako jeho snahu prostredníctvom procesných ustanovení
bez ohľadu na hmotnoprávnu stránku vecí jej zabrániť domôcť sa svojich práv v súdnom konaní.



27. Ďalej odkazuje na právny názor v otázke premlčania záložného práva - vyjadrený Najvyšším súdom
Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009, ďalej v rozsudku sp.zn. 21 Cdo 1918/2005 zo
dňa 25.4.2007 - z odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobkyňa uvádza podstatnú - rozhodujúcu časť -
ktorú premietol do svojho rozhodovania v súdenej veci aj okresný súd. Upriamuje pozornosť na konanie
žalovaného, ktorý aj napriek vedomostiam o tom, že zabezpečená pohľadávka je premlčaná, že záložné
právo je premlčané sa snaží realizovať výkon záložného práva čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi
zvlášť, keď ona/ žalobkyňa ako záložca ani nebola úverovým dlžníkom a celá suma úveru bola vyplatená
inej osobe. Považuje za nesporné, že uplynula 3 ročná premlčacia doba záložného práva ako to správne
konštatoval aj okresný súd v nariadenom predbežnom opatrení. Je pravdou, že v roku 2013 predošlý
záložný veriteľ začal výkon záložného práva na základe Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 3.7.2013,
čím došlo aj k vyznačeniu poznámky č. 46/13 na LV č.XXX, avšak tento výkon záložného práva trval
len do 3.10.2013 keď Dražobník s.r.o, poverený realizáciou dobrovoľnej dražby, upustil od dražby a od
výkonu záložného práva. Z toho je zrejmé, že premlčacia doba mohla spočívať maximálne od 3.7.2013
do 3.10.2013 a od 3.10.2013 nerušene plynula ďalej, čo má za následok premlčanie záložného práva.
Premlčacia doba záložného práva začala plynúť zhodne s premlčacou dobou zabezpečenej pohľadávky
dňom 14.12.2012 a záložné právo sa premlčalo dňa 18.5.2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky už
vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil zásadu „ vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva patria len
bdelým ( pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou.
28. Za právne irelevantné označuje žalobkyňa tvrdenia žalovaného, že dlžník A. sa nedovolal premlčania
pohľadávky zo zmluvy o úvere a teda, že nie je možné namietať premlčanie záložného práva. Občiansky
zákonník v ust. § 100 ods.2 tretej vety nevyžaduje vznesenie námietky premlčania zabezpečovanej
pohľadávky. Je tak bezvýznamné, či bola úverovým dlžníkom vznesená vo vzťahu k veriteľovi námietka
premlčania, podstatné je uplynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný aj jeho právny
predchodca svojou nečinnosťou spôsobil premlčanie tak zabezpečenej pohľadávky ako aj záložného
práva a teraz žalovaný zneužívajúc premlčané záložné právo a fakt, že bez jeho súčinnosti alebo
rozsudku súdu nedôjde k jeho technickému výmazu z LV č. XXX sa snaží vymôcť premlčanú pohľadávku
výkonom premlčaného záložného práva. Súdy práveže veľmi rozumne pochopili podstatu vyznačenia
záložného práva na LV a hlavne fakt, že ak by nerozhodovali spôsobom akým rozhodujú tak záložca
by bol vydaný na svojvôľu záložného veriteľa, ktorý by mu neposkytol súčinnosť na výmaz záložného
práva z LV a tým spôsobom by vydieral záložcu a blokoval jeho nehnuteľnosť prakticky po neobmedzenú
dobu. Tvrdenia žalovaného, že ak súd vyhovie tejto žalobe, zbaví žalobcu možnosti dobrovoľne plniť
premlčaný dlh sú absolútne nelogické - jednak žalobca nie je dlžník a hlavne dostatočne preukázal
návrhom na neodkladné opatrenie, aj žalobou, aj námietkami premlčania, že rozhodne nemá v úmysle
nejaký dlh plniť. Odvolávanie sa žalovaného na údajne pripravovanú zmenu právnej úpravy sú absolútne
nepodstatné, súdy rozhodujú na základe platných právnych predpisov a nie na základe nejakého zámeru
o ktorom vonkoncom nie je jasné v akom znení a či vôbec bude legislatívne schválený. V súhrne tvrdí, že
ona dostatočne preukázala tak naliehavý právny záujem tak aj prípustnosť žaloby zároveň aj premlčanie
záložného práva a jej žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.
29. V doplnení odvolacej argumentácie žalovaný na podporu svojich odvolacích tvrdení a právnych
názorov ( tie uvádza prakticky totožne ako v odvolaní ) odkazuje „ na rozhodovaciu prax „ na úrovní
krajských súdov SR, na medzičasom vydané rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
10 Co/289/2018-160 zo dňa 29.4.2020, konštatované závery v bodoch 13 a 14 odôvodnenia, že :
„ v prípade ustanovenia § 151md ods.1 Občianskeho zákonníka ( zánik záložného práva ) ide o
taxatívny výpočet ( vyčerpávajúci, úplný), ktorý nemožno rozšíriť o ďalšie dôvody. Opakom by bol
demonštratívny výpočet ( exemplifikatívny výpočet, teda výpočet len príkladmý), ktorý je vyjadrený
slovom „ najmä", kedy vytvára určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility....V danej veci
však dôvody označené žalobcom ( premlčanie zabezpečenej pohľadávky, premlčanie výkonu záložného
práva) nemožno subsumovať pod niektorý z explicitne uvedených dôvodov zániku záložného práva
podľa § 151md ods.1 Občianskeho zákonníka a ani podľa iného osobitného predpisu, preto nebolo
možné žalobe vyhovieť a určiť, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom..., ). V doplnení
odvolacej argumentácie, žalovaný naďalej zotrváva na zmene rozsudku okresného súdu, v rámci nej
žiada zamietnuť žalobu, rušiť uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 6 Csp/17/2018 zo dňa
18.5.2018 o nariadení neodkladného opatrenia a žiada priznať náhradu trov konania ( prvoinštančné
aj odvolacie ).
30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP") po
zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku ktorému je



prípustné odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupujúc podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, zároveň v zmysle § 387 ods.2 CSP sa stotožnil aj s písomným odôvodnením
napadnutého rozsudku. Iba na podporu vecnej správnosti rozhodnutia a aj plniac svoju povinnosť voči
odvolateľovi sa odvolací súd vyjadruje v súdenej veci iba k „ zásadným odvolacím otázkam „.
31. Okresný súd na základe dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobkyňa ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností ( tie konkrétne vymedzené aj vo výrokovej vete rozsudku ) evidovaných na LV
č. XXX v k.ú. I. O., Obec Oravský Podzámok uzatvorila dňa 9. 12. 2003 zmluvu o zriadení záložného
práva k úverovej zmluve č. 004/4003/03 zo dňa 9.12.2003 na zabezpečenie zmluvy o úvere v znení
jej dodatkov uzatvorenej medzi D. A. - úverovým dlžníkom a pôvodným veriteľom OTP Banka ( právny
predchodca žalovaného ). Vklad zmluvy o zriadení záložného práva povolila Správa katastra Dolný
Kubín dňa 12.12.2003 pod č. V 1547/2003. Úverový dlžník a záložca sú odlišné subjekty. Ďalšou
nespornou skutočnosťou bolo, že úverový dlžník nesplnil svoje povinnosti splácať dlh riadne a včas,
preto ešte pôvodný veriteľ OTP Banka vyhlásila úver dňa 8.11.2012 za predčasne splatný. DPS financial
- žalovaný nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 6.12.2017.
32. Žalobkyňa ani v žalobe o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ale ani v
priebehu sporu vôbec nespochybnila vznik záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve a tiež
netvrdila, že by záložné právo, ktoré vzniklo malo v dôsledku jeho premlčania zaniknúť v zmysle §
151md ods.1 písm. a) až i) Občianskeho zákonníka ( ďalej iba „OZ"). Odvolací súd súhlasí s názorom
odvolateľa, že v uvádzanom hmotnoprávnom ustanovení sú taxatívne vymedzené jednotlivé spôsoby
zániku záložného práva medzi ktoré premlčanie záložného práva ako spôsob zániku záložného práva
nie je zaradené. Avšak ani okresný súd nezaložil svoj záver, keď vyslovil, že nehnuteľnosti žalobkyne
nie sú zaťažené záložným právom na tej skutočnosti, že by zistené premlčanie záložného práva malo
založiť zákonný dôvod jeho zániku - subsumovaním pod ust. § 151md ods.1 písm. a) až i) OZ ako sa
mylne domnieva odvolateľ v odvolaní.
33. V súdenej veci bol právne významný záver okresného súdu, keď akceptoval žalobou namietané
premlčanie záložného práva, s konkrétnym vymedzením aj časových súvislostí ku ktorým začiatok
plynutia premlčacej doby ( trojročnej ) a posledný deň uplynutia lehoty viazal - tu odvolací súd v
celom rozsahu sa stotožnil s časovými údajmi, z ktorých pri hodnotení začiatku, plynutia, ukončenia
premlčacej doby okresný súd vychádzal. Zároveň poznamenáva, že riešená právna problematika je
po stránke hmotného práva - špecifická, o čom svedčí aj zatiaľ nejednotná ( rozdielna ) rozhodovacia
činnosť všeobecných súdov, v súdnej praxi zatiaľ neustálená. V súdenej veci odvolací súd si v celom
rozsahu osvojil skutkové zistenia okresného súdu, zohľadnil aj individuálne okolnosti prejednávanej
veci a zásadné vecné otázky vyhodnotil z pohľadu totožných hmotnoprávnych ustanovení ako okresný
súd - napokon ani odvolateľ aplikáciu hmotno-právnych ustanovení z ktorých sa vychádzalo výrazným
spôsobom nenamietal, ale ich vyložil odlišne ako okresný súd.
34. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 Občianskeho
zákonníka, ďalej iba OZ ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať ( § 100 ods. l OZ). Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka
( § 100 ods.2 prvá a tretia veta OZ).
35. Premlčanie je následok kvalifikovaného uplynutia času, podstata premlčania spočíva v tom, že ak
sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, hoc to nemá za následok zánik práva ale
znamená jeho závažné oslabenie, pretože nárok ako súčasť subjektívneho práva sa stáva podmieneným
- závisí na tom, či sa povinná osoba premlčania dovolá. Ak sa tak stane, nárok oprávneného subjektu
súd priznať nemôže. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou
je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, kto má právnu povinnosť. V súdnom konaní nie
je možné premlčané právo priznať, ak : a.) uplynula zákonom určená premlčania doba, b.) ten, kto je
povinný niečo plniť, sa dovolal premlčania, c.) k dovolaniu premlčania došlo v konaní na súde alebo
inom orgáne oprávnenom o práve rozhodnúť.
36. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osobe nemôže s úspechom
domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom



súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať ( z rozhodnutia NS SR - 5 Cdo
104/2011).
37. Premlčaniu podlieha tiež záložné právo, pretože ide o majetkové právo, ktoré z právneho režimu
premlčania nie je vylúčené. Na premlčanie záložného práva ale nestačí iba márne uplynutie doby určenej
občianskym právom na uplatnenie nároku na uspokojenie zo zálohu, ale je potrebné, aby márne uplynula
tiež premlčacia doba na uplatnenie zabezpečenej pohľadávky, preto treba súhlasiť s odvolateľom, že
ak nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nemôže byť premlčané ani záložné právo, - to i
v prípade aj keby jeho predmetom bol majetok inej osoby ako dlžníka tejto pohľadávky. V súdenom
prípade predmetom záložného práva je majetok inej osoby ako dlžníka zabezpečenej pohľadávky.
38. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa „ kedy sa právo mohlo vykonať
prvýkrát" t.j. odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohy t.j.
právo výkonu záložného práva. Môže nastať situácia, že hoc je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi je
premlčaná, vo vzťahu k záložcovi je podstatný časový moment, kedy veriteľ mohol prvýkrát vykonať
právo - vykonať záložné právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, od tohto momentu začína
plynúť trojročná premlčacia doba záložného práva.
39. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí II.ÚS 250/2011-30 zo dňa 8.12.2011 uviedol, že „ ust.
§ 100 ods.2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia
zo zálohu tak, že stanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka,
vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej
pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia
zabezpečovanie pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky premlčania
záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže ( úspešne )
urobiť až v momente, kedy uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná
premlčacia doba pre premlčacie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade
ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka
premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa ( proti vôli záložcu) uspokojenia zo
zálohu, pretože je záložné právo premlčané."
40. V súdenej veci začiatok plynutia premlčacej doby záložného práva sa zhoduje so začiatkom plynutia
premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky, týmto je deň 14.12.2012, uvedeným dňom vzniklo
záložnému veriteľovi právo výkonu záložného práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, od
uvedeného dňa začala plynúť aj trojročná premlčacia doba, ktorá vzhľadom na súdom konštatované
obdobie spočívania premlčania ( viď aj časové údaje konkretizované okresným súdom v bode 24
odôvodnenia ) uplynula dňa 18.5.2016, podľa výsledkov dokazovania v rovnaký deň sa premlčala aj
zabezpečovaná pohľadávka.
41. Je bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobkyňa sa účinne dovolala premlčania záložného
práva, z tohto titulu záložný veriteľ - aktuálne žalovaný nie je možné, aby k výkonu záložného práva
- u založených nehnuteľností pristúpil. Nemožno očakávať, že by žalovaný dobrovoľne pristúpil a
oznámil príslušnému katastrálnemu úradu, že od výkonu záložného práva ustúpi a žiada jeho výmaz,
vyznačenie aj v príslušnej evidencii. Na druhej strane nie je možné ani to očakávať, že by žalobkyňa
záložným právom zabezpečený dlh záložnému veriteľovi za dlžníka dobrovoľne uhradila - o čom svedčí
aj ňou podaná žaloba, ňou sa splneniu povinnosti zo záložnej zmluvy voči záložnému veriteľovi aj
účinne ubránila, zároveň prejavila vôľu, aby voči nej ako záložcovi záložný veriteľ výkon záložného
práva na založené nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve neuplatňoval. Z tohto pohľadu sú iba v
hypotetickej rovine úvahy, očakávania odvolateľa o prípadnom dobrovoľnom splnení dlhu - záložným
právom zabezpečenej pohľadávky žalobkyňou v budúcnosti.
42. Okresný súd správne ustálil charakter žaloby - t.j., že podľa obsahu ide o žalobu podľa § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku, v predmetnej žalobe sa žalobkyňa domáha tzv. negatívneho
určenia, určenia neexistencie práva. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žaloby a súhrn zistených
individuálnych okolností vyplývajúcich z dokazovania žalobkyňa preukázala ohrozenie svojho práva
- práva vlastníctva prípadným výkonom záložného práva ( premlčaného ) záložným veriteľom -
žalovaným, následne jednoznačne preukázala aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Konštitutívnym rozhodnutím súdu - vyhovujúcim určovacím výrokom sa dosiahne aj zmena zápisu
v katastri nehnuteľností tak, aby žalobkyňu ťarcha - zapísaná/evidovaná na liste vlastníctva k
nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve, v dôsledku nevykonania práva záložným veriteľom v
zákonom stanovenej dobe nezaväzovala - čo je aj zásadným účelom ňou podanej žaloby. Odvolacie
argumentácie žalovaného nespôsobili/ nezaložili a ani nevyvolali iný záver.



43. V súhrnne na základe vyslovených skutkových a právnych úvah odvolací súd odvolaniu žalovaného
nemohol vyhovieť a po konštatácii vecnej správnosti rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku
potvrdil.
44. V bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie
okresného súdu zásadou úspechu/ neúspechu strán v spore má oporu v aplikovanej procesno-právnej
úprave - v ust. § 255 ods. l CSP.
45. Podľa § 396 ods. l CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania
priznal odvolací súd v rozsahu 100 % žalobkyni ( v odvolacom konaní úspešnej ) voči žalovanému
( neúspešnému). Dodáva, že aj o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd
postupom podľa § 262 ods.2 CSP.
46. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.