{"guid": "e0a26371-f537-4385-ae01-1159bc2d20bd:bd2db3f0-1a37-4b96-bc44-e4c614f922ed", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4", "spisova_znacka": "3CoE/19/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3CoE/19/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. apríla 2020, sp. zn. 3CoE/19/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4", "identifikacne_cislo": "5319202650", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lubor Šebo", "sudca_id": 816, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubor-sebo-816", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd2db3f0-1a37-4b96-bc44-e4c614f922ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202650
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha
a členov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Adriany Gallovej, v exekučnej veci oprávnenej matky: T. E.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie P., G. J. XX, proti povinnému otcovi: I. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom V., M. R.
E. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
V., C. XXXX, o návrhu oprávnenej matky na výkon rozhodnutia v časti zverenia maloletého E. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca, do osobnej starostlivosti matky, v konaní o odvolaní povinného otca proti uzneseniu
Okresného súdu Čadca, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, č.k. 5Em/4/2019-180 z 9.1.2020, č.k.
5Em/4/2019-183 z 9.1.2020 a č.k. 5Em/4/2019-185 z 9.1.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Čadca, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019,     z r u š u j e .

Uznesenie Okresného súdu Čadca, č.k. 5Em/4/2019-183 z 9.1.2020, ktorým povinnému otcovi okresný
súd uložil pokutu 1.000,- Eur za nesplnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená uznesením tohto súdu
č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019 a za nesplnenie povinnosti zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na
pojednávaní za účelom jeho dobrovoľného odovzdania matke,   z r u š u j e .

Odvolanie povinného otca proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. 5Em/4/2019-180 z 9.1.2020 a
č.k. 5Em/4/2019-185 z 9.1.2020,   o d m i e t a,   pretože smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým nie
je odvolanie prípustné.

Konanie o výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súdu Čadca pod sp.zn. 5Em/4/2019   z a s t a v u
j e ,   pretože   d o š l o   k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.        Napadnutým uznesením, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, okresný súd  nariadil výkon
rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 9P/6/2019-104 z 9.5.2019, v časti zverenia maloletého E. Y. do
osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je povinný odovzdať maloletého matke do 3 dní od doručenia
tohto uznesenia, pod následkom uloženia poriadkovej pokuty. V odôvodnení napadnutého uznesenia
konštatoval, že povinný otec si dobrovoľne a v plnom rozsahu neplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučný titul a preto aj vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Čadci podľa § 384 ods. 2 CMP nariadil výkon rozhodnutia.

2.       Uznesením, č.k. 5Em/4/2019-180 z 9.1.2020, okresný súd prvým výrokom zamietol návrh
povinného otca na odklad výkonu rozhodnutia a druhým výrokom zamietol jeho návrh na zastavenie
výkonu rozhodnutia podľa § 390 písm. c) CMP. Pokiaľ ide o návrh na odklad výkonu rozhodnutia,
okresný súd jeho zamietnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané, že by bol život, zdravie
alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Súd poukázal na skutočnosť,



že matka má zabezpečené bývanie v krízovom centre CDR Bytča, otec v základnom konaní súhlasil
so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky (exekučným titulom je rozsudok súdu, ktorým súd
chválil dohodu rodičov o spôsobe starostlivosti rodičov k maloletému dieťaťu)  a nenamietal duševný
stav matky. Okresný súd tiež poukázal na to, že matka bola vystavená týraniu zo strany otca a jeho
rodiny, ktorá skutočnosť vyplýva zo správ kolízneho opatrovníka a lekárskych správ psychiatričky MUDr.
C. E.. Súd prvej inštancie v ďalšom argumentoval, že je nepravdivé tvrdenie otca, že matka svojvoľne
odišla zo spoločnej domácnosti a dobrovoľne opustila maloleté dieťa (správa Obvodného oddelenia PZ
Čadca zo 14.11.2019), hospitalizácia maloletého na JIS-ke podľa vyjadrenia primára detského oddelenia
nebola dôsledkom zanedbania starostlivosti zo strany matky. Povinným otcom uvedené dôvody podľa
okresného súdu nevedú ani k záveru o nevyhnutnosti vyhlásiť výkon rozhodnutia za neprípustný.
Rovnako sa súd nestotožnil so záverom povinného otca, že matka návštevy veštcov a liečiteľov, ktorú
skutočnosť súd zatiaľ nemal za preukázanú, by realizovala do takej miery, že by nemohla zvládnuť
starostlivosť o maloleté dieťa.

3.       Uznesením, č.k. 5Em/4/2019-183 z 9.1.2020, okresný súd uložil povinnému otcovi poriadkovú
pokutu vo výške 1.000,- Eur podľa § 382 CMP (správne malo byť pokutu, poriadkovú pokutu súd ukladá
podľa § 102 CSP), za nesplnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená uznesením, č.k. 5Em/4/2019-27
zo 4.11.2019, ktorým súd nariadil výkon rozhodnutia, t.j. pod hrozbou poriadkovej pokuty odovzdať
maloletého matke do 3 dní od doručenia tohto uznesenia, a zároveň za nesplnenie povinnosti zabezpečiť
účasť maloletého na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020 za účelom dobrovoľného odovzdania
maloletého matke.

4.       Uznesením, č.k. 5Em/4/2019-185 z 9.1.2020, okresný súd uložil povinnému otcovi poriadkovú
pokutu vo výške 1.000,- Eur podľa § 382 CMP, nakoľko povinný otec nerešpektoval výzvu súdu podľa
§ 379 ods. 2 CMP na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorú mu ukladal právoplatný a vykonateľný
exekučný titul.

5.       Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia (č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019) podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný otec, ktorý nesúhlasil s nariadením výkonu rozhodnutia.
Navrhol, aby súd odložil výkon rozhodnutia do času, kedy matka preukáže, že má kde bývať. Zároveň
navrhol, aby odvolací súd výkon rozhodnutia zastavil podľa § 390 písm. c) CMP, pre závažné okolnosti,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. V podanom odvolaní v zásade zotrval na skutočnostiach,
ktoré sú obsahom vyjadrenia povinného otca k návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp.
viacerých písomných podaní povinného otca, ktoré sú súčasťou predmetného spisového materiálu.
Povinný otec opätovne poukázal na skutočnosť, že matka dňa 6.10.2019 svojvoľne odišla zo spoločnej
domácnosti, po odchode otca osobne nežiadala, aby jej bolo maloleté dieťa odovzdané do starostlivosti,
že matka je závislá od hracích automatov, navštevuje asociálov, minula všetky finančné prostriedky na
veštcov, liečiteľov a automaty, a nemá zabezpečené bývanie, z dôvodu zanedbania jej starostlivosti bolo
dieťa hospitalizované na JIS-ke, matka sa o dieťa nezaujíma, nejde jej o syna ale o výživné. V ďalšom
povinný otec spochybňoval správy z ÚPSVaR Čadca, lekárske správy, ako aj záznamy z polície, ktoré
sú obsahom spisového materiálu. Záverom poukázal na skutočnosť, že matka je psychicky chorá, ktorá
skutočnosť je predmetom znaleckého skúmania vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn.
14P/34/2019.

6.       V reakcii na predmetné odvolanie oprávnená matka zotrvala na svojich vyjadreniach, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu. Uviedla, že povinný otec v  odvolaní nepreukázal existenciu okolností
podľa § 377 ods. 2 CMP a navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

7.        Na vyjadrenie oprávnenej matky reagoval povinný otec, pričom v podstate zotrval na
skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní.

8.        Povinný otec podal odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho
návrh na odklad výkonu rozhodnutia a návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia a proti uzneseniam,
ktorými boli povinnému otcovi uložené pokuty podľa § 382 CMP. Navrhol, aby odvolací súd všetky tri
napadnuté uznesenia zrušil pre závažné porušenie ustanovení Civilného mimosporového poriadku a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o uznesenie, ktorým súd
prvej inštancie zamietol návrh povinného otca na odklad výkonu rozhodnutia a návrh na zastavenie
výkonu rozhodnutia, povinný otec opätovne argumentoval hráčskou závislosťou matky majúc za to, že



súd mal matku podrobiť psychiatrickej liečbe ústavnou formou. V ďalšom namietal účasť p. T., p. N.
na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020 a spôsob ich výsluchu, ako aj prítomnosť až dvoch zástupcov
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízneho opatrovníka, t.j. Mgr. D. a Mgr. Y.. Pokiaľ ide o
uznesenia, ktorými mu boli uložené pokuty, namietal, že v zmysle § 382 ods. 1, ods. 2 CMP súd nie
je oprávnený ukladať dve pokuty naraz v maximálnej výške, ale keďže nesplnil len jednu povinnosť
podľa rozhodnutia, tak mu súd mohol uložiť len jednu pokutu. Naviac z ustanovenia § 370 a nasl. CMP
nevyplýva povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého na pojednávaní. Uviedol, že ustanovenia § 382
CMP je potrebné vykladať tak, že súd pri porušení povinnosti môže uložiť pokutu a až potom, čo nesplní
povinnosť po uložení prvej pokuty, môže opakovane uložiť druhú pokutu, nemôže ich však uložiť naraz.
V ďalšej časti odvolania opätovne poukázal na už prezentované dôvody vylučujúce výkon rozhodnutia
v posudzovanej veci, najmä nezabezpečenie bývania matkou, jej neschopnosť a nezáujem postarať sa
o maloleté dieťa, patologické prejavy matky vedúce k záveru, že nie je psychicky zdravá a ohrozenie
zdravia a života maloletého dieťaťa matkou.

9.        K tomuto odvolaniu povinného otca sa vyjadrila oprávnená matka. V zásade argumentovala
skutočnosťami, ktoré sú predmetom jej písomných podaní už založených v spisovom materiály. Majúc
za to, že povinný otec nepreukázal existenciu okolnosti podľa   § 377 ods. 2 CMP, ani podľa § 389 CMP
a ani okolnosti svedčiacej o predčasnosti návrhu matky na výkon súdneho rozhodnutia, navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenia Okresného súdu Čadca, č.k. 5Em/4/2019-27 zo
4.11.2019 a č.k. 5Em/4/2019-183 z 9.1.2020 v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65, § 66 CMP a
tieto zrušil pre absenciu procesných podmienok a zároveň pri skúmaní podmienok odvolacieho konania
zistil, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie, č.k.  5Em/4/2019-180 z 9.1.2020, ktorým súd zamietol
návrh povinného otca na odklad výkonu rozhodnutia a návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, ako aj
uzneseniu súdu prvej inštancie, č.k. 5Em/4/2019-185 z 9.1.2020, ktorým súd povinnému otcovi uložil
pokutu, nie je odvolanie prípustné a preto odvolanie povinného otca voči predmetným uzneseniam v
súlade s § 386 písm. c) CSP odmietol. Vzhľadom na uskutočnený výkon rozhodnutia v posudzovanej
veci konanie podľa § 390 písm. f) CMP zastavil.

11. Na tomto mieste je nutné uviesť, že v predmetnej veci sa konanie začalo podaním návrhu oprávnenej
matky (č.l. 1), doručeným okresnému súdu 7.10.2019, na nariadenie výkonu rozhodnutia a to rozsudku
Okresného súdu Čadca, č.k. 9P/6/2019-104 z 9.5.2019, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom
výkonu ich práv a povinností k maloletému dieťaťu. Oprávnená matka žiadala výkon rozhodnutia v časti
zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.

12. Výzvou  z 11.10.2019 (č.l. 5), doručenou povinnému otcovi 16.10.2019, podľa § 379 ods. 2 CMP
okresný súd vyzval povinného otca na rešpektovanie vykonateľného exekučného titulu, na vyjadrenie
sa k návrhu oprávnenej matky, ako aj uvedenie dôvodov nerešpektovania vykonateľného exekučného
titulu (do 15 dní od doručenia tejto výzvy) s tým, že ho poučil, že ak nezistí ospravedlniteľné dôvody na
strane povinného otca, nariadi výkon rozhodnutia.

13. Na výzvu okresného súdu sa k návrhu oprávnenej matky podaním doručeným okresnému súdu
17.10.2019 (č.l. 9) vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.

14. Uznesením, č.k. 5Em/4/2019-20 z 21.10.2019, s poukazom na ustanovenie      § 384 ods. 2
CMP okresný súd nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k, 9P/6/2019-104 z 9.5.2019
(exekučného titulu) v časti úpravy styku matky s maloletým dieťaťom. Toto rozhodnutie, nakoľko žiaden
z účastníkov konania voči nemu nepodal odvolanie, nadobudlo právoplatnosť 9.11.2019 (vykonateľnosť
dňom vydania, t.j. 21.10.2019).

15. Na výzvu súdu reagoval povinný otec podaním doručeným okresnému súdu 28.10.2019 s tým, že
nesúhlasil s výkonom rozhodnutia (č.l. 25).

16. Uznesením, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, okresný súd opätovne nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Čadca, č.k. 9P/6/2019-104 z 9.5.2019 v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej



starostlivosti matky s tým, že otec je povinný odovzdať maloleté dieťa matke do 3 dní od doručenia
tohto uznesenia pod následkom uloženia poriadkovej pokuty. Proti tomuto uzneseniu povinný otec podal
odvolanie.

17. Výzvou  z 5.12.2019 (č.l. 54), doručenou povinnému otcovi 12.12.2019, podľa § 379 ods. 2 CMP
okresný súd vyzval povinného otca na rešpektovanie vykonateľného exekučného titulu s tým, že ho
poučil o následkoch jeho nerešpektovania.

18. Dňa 9.12.2019 bolo povinnému otcovi doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 9.1.2020
(č.l. 56) s tým, že ho súd pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzval na zabezpečenie účasti maloletého
dieťaťa na pojednávaní, s výnimkou, že maloleté dieťa už otec odovzdal do osobnej starostlivosti matke.

19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

21. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

24. Odvolací súd len stručne uvádza, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých,
tzv. personálnej exekúcii, súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom
(nachádzacom) konaní. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých teda nasleduje až potom, ako
rozhodnutie vydané v základnom konaní (exekučný titul) nadobudne vykonateľnosť. Podstatou
tohto konania je, samozrejme s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a vždy v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa, presvedčiť povinného k dobrovoľnému splneniu povinnosti vyplývajúcej z
exekučného titulu, či už písomnou výzvou povinného na dobrovoľné plnenie, resp. za týmto účelom
nariadením pojednávania vo veci. Pokiaľ sa výzva na dobrovoľné plnenie minie účinkom, možno na
povinného vplývať uložením pokuty, a to aj opakovane. Dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, resp.
nútená realizácia výkonu rozhodnutia je vždy dôvodom zastavenia konania, nakoľko bol dosiahnutý účel
sledovaný výkonom rozhodnutia.

25. V zmysle ustanovenia § 376 CMP v prípade, že povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ods. 1).
Súd však môže výkon rozhodnutia nariadiť aj bez návrhu (ods. 2). Pokiaľ sa teda konanie začína
podaním návrhu, začína sa doručením tohto návrhu súdu. Samotné nariadenie výkonu rozhodnutia sa
začína až vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie (§ 377 ods. 1 CMP). Vzhľadom na potrebu zachovania rýchlosti a účinnosti úkonov
smerujúcich k výkonu rozhodnutia, ani prípadné odvolanie proti uzneseniu, ktorým prišlo k nariadeniu
výkonu rozhodnutia nemá vplyv na priebeh samotnej realizácie výkonu rozhodnutia (§ 377 ods. 3 CMP).
Jednoducho povedané, podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nebráni
tomu, aby súd výkon rozhodnutia uskutočnil. Potom podľa odvolacieho súdu nielen zákonnej úprave,
ale najmä charakteru vykonávacieho konania, t.j. potrebe konať rýchlo a efektívne v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, nezodpovedá procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý v posudzovanej veci
výkon rozhodnutia nariadil dva krát, uznesením č.k. 5Em/4/2019-20 z 21.10.2019, voči ktorému povinný
otec nepodal odvolanie a uznesením č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, voči ktorému povinný otec podal
odvolanie a ktoré rozhodnutie je predmetom preskúmania tohto odvolacieho konania.

26. Porovnaním výrokov vyššie uvedených rozhodnutí súdu prvej inštancie mohol odvolací súd len
predpokladať, že dôvodom vydania v poradí druhého uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia bola
presná špecifikácia povinnosti povinného otca rešpektovať exekučný titul v časti zverenia maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. V poradí prvým uznesením o nariadení výkonu rozhodnutia



súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia v časti úpravy styku matky s maloletým dieťaťom.
Nakoľko však výrokom tohto uznesenia bol presne a správne (číslom konania a dátumom jeho vydania)
identifikovaný exekučný titul, čisto formálny nedostatok (okresný súd nariadil výkon rozhodnutia v
časti úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, pričom exekučným titulom nebol určený styk matky s
maloletým dieťaťom, ale jej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti) nemôže mať, najmä vzhľadom
na charakter konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, vplyv na predbežnú vykonateľnosť
tohto uznesenia (čím nie je odôvodnené vydanie nového uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia)
a vedomosť povinného otca o obsahu jeho povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (že si tejto
povinnosti bol vedomý vyplýva z jeho vyjadrenia k návrhu oprávnenej matky na výkon rozhodnutia).

27. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, č.k.
5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, majúc za to, že na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky.

28. Nad rámec prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, pokiaľ ide o vyššie uvedené zrušené
uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky povinného otca
považuje za potrebné uviesť, že v danej veci možno konštatovať hlboko rozvrátený vzťah rodičov
maloletého dieťaťa, ktorý zo strany povinného otca vyústil do spochybňovania akýchkoľvek schopností
oprávnenej matky riadne sa postarať o maloleté dieťa, ako aj spochybňovaní relevantnosti vyjadrení,
resp. písomných správ či už kolízneho opatrovníka, Poradenského centra Náruč Čadca, kde matka
absolvovala nácvik rodičovských zručností a psychologické poradenstvo, alebo OR PZ Čadca.
Uvedenému postoju povinného otca potom zodpovedajú aj jeho odvolacie námietky. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti rodičia maloletého dieťaťa často dieťa využívajú ako nástroj
pomsty voči druhému rodičovi a v úsilí vylúčiť druhého rodiča zo života maloletého dieťaťa spochybňujú
schopnosti tohto rodiča riadne sa starať o maloleté dieťa. V kontexte uvedeného potom pravdivosť
tvrdení rodičov posudzuje vo veci konajúci súd zo zreteľom najmä na zistenia osôb, ktoré nie sú citovo
zaangažované vo veci. Možno konštatovať, že uvedeným spôsobom postupoval i súd prvej inštancie a
za situácie, keď si povinný otec dobrovoľne nesplnil judikovanú povinnosť odovzdať oprávnenej matke
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, vo veci nariadil výkon rozhodnutia a tento nakoniec i uskutočnil.

29. Skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o nevyhnutnosti zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie,
č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, ktorým rozhodnutím súd opätovne v tom istom konaní nariadil výkon
rozhodnutia, má vplyv i na rozhodnutie súdu prvej inštancie, č.k. 5Em/4/2019-183 z 9.1.2020. Týmto
uznesením okresný súd uložil povinnému otcovi poriadkovú pokutu vo výške 1.000,- Eur podľa § 382
CMP, za nesplnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená uznesením, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019
(u ktorého odvolací súd dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zrušenia), ktorým súd nariadil výkon
rozhodnutia, t.j. pod hrozbou poriadkovej pokuty odovzdať maloletého matke do 3 dní od doručenia tohto
uznesenia, a zároveň za nesplnenie povinnosti zabezpečiť účasť maloletého na pojednávaní konanom
dňa 9.1.2020 za účelom dobrovoľného odovzdania maloletého matke.

30. Jednoducho povedané, týmto rozhodnutím o uložení pokuty súd prvej inštancie uložil povinnému
otcovi jednu pokutu vo výške 1.000,- Eur za nesplnenie dvoch, vyššie uvedených povinností. Zrušením
uznesenia, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019, zanikol právny dôvod uloženia pokuty povinnému otcovi
v časti nesplnenia povinnosti pod hrozbou poriadkovej pokuty odovzdať maloletého matke do 3
dní od doručenia uznesenia, č.k. 5Em/4/2019-27 zo 4.11.2019. Vzhľadom na formuláciu výroku
dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, tento nemožno zrušiť len v časti a pokiaľ ide o nesplnenie
povinnosti povinného otca zabezpečiť účasť maloletého na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020 za
účelom dobrovoľného odovzdania maloletého matke, ponechať uloženú pokutu v platnosti, resp. jej
výšku nejakým spôsobom modifikovať. Z výroku napadnutého uznesenia a ani z jeho odôvodnenia
totiž nevyplýva, ktorá časť pokuty zodpovedá porušeniu tej ktorej povinnosti. Uvedené dôvody preto
nevyhnutne vedú k záveru o nevyhnutnosti v celom rozsahu zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie, č.k.
5Em/4/2019-183 z 9.1.2020, o uložení pokuty.

31. V posudzovanej veci  povinný otec odvolaním napadol tiež uznesenie, č.k. 5Em/4/2019-180 z
9.1.2020 o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CMP a zamietnutí
návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 390 písm. c) CMP a uznesenia, č.k. 5Em/4/2019-183
z 9.1.2020 (u tohto uznesenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zrušenia) a č.k. 5Em/4/2019-185 z 9.1.2020, o uložení pokút podľa § 382 CMP. S



poukazom na znenie ustanovenia § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odvolací súd skúmal,
či zákon proti týmto uzneseniam odvolanie pripúšťa.

32. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 59 ods. 1, ods. 2 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného
zhromaždenia podľa § 304 písm. f). Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho
vyhlásenie za mŕtveho.

35. V zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 CSP je odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné
len v prípade, ak to tento zákon vyslovene zakotvuje. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357
taxatívne vymenúva prípady, v ktorých pripúšťa možnosť podania odvolania proti uzneseniu súdu
prvej inštancie. Okruh uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie v mimosporových konaniach,
zákonodarca „rozšíril\" v ustanovení § 59 CMP. Civilný mimosporový poriadok zároveň v niektorých
osobitných konaniach a v osobitných prípadoch upravuje výslovne možnosť podať voči rozhodnutiu súdu
prvej inštancie odvolanie a to tak, že v zákone priamo uvádza, že proti konkrétnemu uzneseniu súdu
prvej inštancie je odvolanie prípustné. Pokiaľ Civilný mimosporový poriadok takouto formou odvolanie
nezakladá a právo podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyplýva ani z ustanovenia
§ 59 CMP a § 357 CSP, tak odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydané v konaní podľa
Civilného mimosporového poriadku prípustné nie je.

36. Civilný mimosporový poriadok výkon rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje v ustanovení §§
370 až 391. V súvislosti s týmto konaním zákon výslovne pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu o
nariadení výkonu rozhodnutia a uzneseniu o zamietnutí takéhoto návrhu (§ 377 ods. 1 CMP).

37. V súdenej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením, č.k. 5Em/4/2019-180 z 9.1.2020,
zamietol návrh povinného otca na odklad výkonu rozhodnutia a jeho návrh na zastavenie výkonu
rozhodnutia podľa § 390 písm. c) CMP. Prípustnosť podania odvolania proti týmto výrokom  napadnutého
uznesenia nevyplýva z ustanovenia §§ 370 až 391 CMP (doslovným uvedením, že proti takýmto
rozhodnutiam je odvolanie prípustné) a rovnako nie je odvolanie voči takémuto rozhodnutiu prípustné
ani v zmysle § 59 CMP. Prípustnosť odvolania v tomto prípade nevyplýva ani z ustanovenia § 357 CSP, v
ktorom zákonodarca jednoznačne špecifikoval prípady, v ktorých je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie prípustné. Rovnaký záver možno konštatovať aj vo vzťahu k uzneseniu, č.k. 5Em/4/2019-185
z 9.1.2020, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnému otcovi pokutu podľa § 382 CMP.

38. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie povinného otca proti predmetným uzneseniam, č.k.
5Em/4/2019-180 z 9.1.2020 a č.k. 5Em/4/2019-185 z 9.1.2020, ako neprípustné podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Z obsahu spisového materiálu je
pritom zrejmé, že pokiaľ ide o pokutu uloženú povinnému otcovi uznesením, č.k. 5Em/4/2019-185 z
9.1.2020, povinný otec ju uhradil 21.2.2020.

40. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

41. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

42. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
43. Podľa § 390 písm. f) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.



44. V čase rozhodovania krajského súdu o odvolaniach povinného otca bol výkon predmetného rozsudku
už uskutočnený. Výkon rozhodnutia bol okresným súdom určený na deň 22.1.2020 a to odňatím
maloletého dieťaťa od povinného otca s tým, že dieťa bude odovzdané v ten istý deň oprávnenej
matke. O uskutočnení takto určeného výkonu rozhodnutia svedčí Zápisnica o odňatí dieťaťa podľa
§ 16 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých, spísaná dňa 22.1.2020 (č. l. 187), v ktorej bolo okrem iného zákonnou sudkyňou uvedené,
že povinný otec maloleté dieťa dobrovoľne vydal oprávnenej matke. Preto odvolací súd vychádzajúc z
ustanovenia       § 390 písm. f) CMP konanie o výkon rozhodnutia zastavil, pretože došlo k uskutočneniu
výkonu rozhodnutia.

45. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval pre absenciu návrhu, ktorý je nevyhnutným
predpokladom rozhodovania o trovách konania (§ 57 CMP).

46. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Em/4/2019", "guid": "526a09d2-a5ab-4e49-a3bd-deda63562d05:7ffd076b-fc26-4eeb-b1fc-dbe88fa831a2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e0a26371-f537-4385-ae01-1159bc2d20bd:d8e1c165-70de-45c1-ab80-2e76679aacdd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4", "spisova_znacka": "3CoE/19/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3CoE/19/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5319202650.4"}, {"guid": "526a09d2-a5ab-4e49-a3bd-deda63562d05:7ffd076b-fc26-4eeb-b1fc-dbe88fa831a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Em/4/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5Em/4/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/526a09d2-a5ab-4e49-a3bd-deda63562d05:7ffd076b-fc26-4eeb-b1fc-dbe88fa831a2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:998e7347-415e-4d10-970b-96eacfe9c00f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.382.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.382.2020.1"}]}