Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/4/2020 z 25. 2. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. februára 2020, sp. zn. 7CoCsp/4/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5117217836.1 Krajský súd Žilina | 7CoCsp/4/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5117217836.1 | 2020-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0814829b-ac4e-48ad-827e-48cda0a94d1c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5117217836.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117217836
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117217836.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: X. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. O. U., U. XXX/XX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o určenie, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina z 23. septembra 2019 sp.zn. 8Csp/119/2017-126, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a V. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nárokoch žalobkyne uplatnených žalobou tak,
že: 1/ určil, že dohoda o zrážkach o mzdy č. 64879584 z 4.5.2015 je neplatná (výrok I.), 2/ žalobu
o určenie, že Zmluva o úvere lepšia splátka č. 5064879584 zo dňa 4.5.2015, je neplatná, zamietol
(výrok II.), 3/ určil, že zmluva o úvere lepšia splátka č. 5064879584 zo 4.5.2015 je bezúročná a bez
poplatkov (výrok III.), žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 € ako nedôvodnú
zamietol (výrok IV.), žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 255 ods. 2
CSP, keďže žalobkyňa bola úspešná v dvoch uplatnených nárokoch a v ďalších dvoch bola neúspešná
(výrok V.). Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.4.2015 uzavrel Y. V. ako dlžník a žalobkyňa
ako spoludlžník Zmluvu o úvere lepšia splátka s podpisom banky datovaným zo dňa 4.5.2015, ktorú
posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj v súlade so špeciálnou
úpravou spotrebiteľského úveru obsiahnutú v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zo
zmluvy vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytol dlžníkovi Y. V. a žalobkyni ako spoludlžníčke úver v
sume 15.000 € na dobu splácania 9 rokov, ktorý veriteľ vyplatí na účet uvedený v zmluve. Poskytnutie
úveru medzi stranami sporné nebolo. Splácanie úveru bolo dohodnuté k 25. dňu v mesiaci, výška
mesačnej splátky bola určená na 227 €, počet splátok 108, výška úrokovej sadzby bola stanovená na
11,9 %, RPMN predstavovala 12,60 %, priemerná RPMN 11,58 %, bez poistenia úveru, s dátumom
prvej splátky dňa 25.5.2015 a konečnej splatnosti úveru 5.4.2024. Celková čiastka úveru bola uvedená
v sume 24.453,21 €. V bode 3.2. boli uvedené poplatky spojené s úverom. V danom prípade sa
jednalo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Spotrebiteľské spory patria
do kategórie sporov s ochranou slabšej strany sporu a v tomto smere bolo právom súdu v zmysle
§ 295 CSP vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie



vo veci. Pri skúmaní podmienok uzavretého spotrebiteľského vzťahu dospel k záveru, že zmluva
neobsahuje minimálne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Vychádzal ďalej aj z ustanovenia § 2 písm. h) ZoSÚ, podľa ktorého,
celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V danom prípade v zmluve je
uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje 24.453,21 €, pričom súčtom splátok je zrejmé, že celková
čiastka úveru predstavuje 24.516 € (108 splátok x 227 eur). Na základe takto zisteného skutkového
stavu vyvodil, že je dôvodné poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 27.4.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach
zo mzdy (ďalej len „Dohoda“) podpísaná výlučne žalobkyňou, na zabezpečenie úveru v sume 15.000 €.
Podľa bodu 2.2 Dohody bola banka oprávnená zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy
dlžníka a z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa bodu
2.3 Dohody o zrážkach má banka právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo
výške mesačnej úhrady v sume 227 €. Dohoda o zrážkach bola uzatvorená ako osobitný dokument
a nebola súčasťou zmluvy o úveru. V tejto súvislosti bolo nutné konštatovať, že uvedené neodporuje
§ 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a nemožno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon musí
však spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby
dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné považovať za určitú, je potrebné, aby obsahovala označenie
jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky a výšku zrážok zo mzdy. V danom prípade z Dohody vyplýva
označenie účastníkov zmluvy, výška poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 4.5.2015,
avšak úver nie je presne identifikovaný jeho číslom či iným spôsobom. V Dohode bola uvedená výška
splátky sumou 227 €, pričom v ďalšom je uvedené, že môže ísť aj o vyššiu sumu až do výšky, ktorá
sa uplatňuje pri výkone exekúcie, pričom v dôsledku uvedeného boli žalobkyni vykonávané zrážky zo
mzdy vo výške 249,26 €. Podľa Dohody sú pohľadávky špecifikované na vrátenie poskytnutého úveru
vo výške 15.000 €, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených
s uplatnením nárokov. Takéto vymedzenie pohľadávky je neurčité a nedostatočné. V Dohode musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná. Znenie Dohody umožňuje dodávateľovi
svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa a siahnuť
spotrebiteľovi na majetok a vymôcť plnenia, ktorých výška spotrebiteľovi v čase uzatvorenia zmlúv nie
je známa. Okrem uvedeného, dohoda o zrážkach zo mzdy nenapĺňa atribúty ustanovenia § 5a ods.
1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného
ustanovenia možno zabezpečiť pohľadávku veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, ak boli naplnené tri
podmienky, a to: že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch
jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej
veci bola splnená iba prvá a tretia podmienka, nebolo však preukázané, že by veriteľ žalobkyňu poučil
o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe takto zisteného skutkového stavu a
právneho posúdenia veci žalobe v napadnutých výrokoch vyhovel.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. V odvolaní namietal absenciu naliehavého právneho záujmu na určení bezúročnosti úveru a
neplatnosti zmluvy o úvere, poukazujúc na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004, rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo 49/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 548/2015, rozhodnutia KS v Trenčíne sp.
zn. 17Co/325/2016 a KS v Trnave sp. zn. 25Co/531/2015). Záver súdu prvej inštancie, že zmluva o
úvere neobsahuje (správny) údaj o celkovej výške nákladov, nepovažuje za správny. Predmetný údaj
je uvedený v bode 3.1 zmluvy o úvere. Dikcia zákona nehovorí o tom, že celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok a ich výšky, ale podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, celkovou čiastkou
sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že súčin počtu splátku a výšky mesačnej
splátky nerovná sa sume celkovej sumy úveru nemôže zakladať premisu, že celková čiastka úveru
je nesprávna a že poskytnútý úver je bezúročný a bez poplatkov. Interný systém mu neumožňoval
dohodnúť so žalobcom mesačné splátky v sume na desatinné čísla, z čoho vyplýva, že mesačné splátky



boli zaokrúhlené smerom nahor. Predmetné zaokrúhlenie potom spôsobilo, že výška posledných splátok
nebola v sume totožnej s ostatnými splátkami úveru, ale v sume nižšej. V tejto súvislosti poukázal na
závery rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Cp/201/2017, sp. zn. 10Co/5/2018, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 19Co/3/2019, ako aj ďalších rozhodnutí súdov. Taktiež nepovažuje za správny záver
súdu prvej inštancie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Je zrejmé, že každé dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné posudzovať osobitne s ohľadom na jeho dopad na spotrebiteľa.
Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby dopad na
žalobcu (spotrebiteľa) nemohol zhoršiť jeho situáciu. V zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, zrážky sa
majú vykonať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Takáto dohoda nie
je neprimeranou, keďže len zabezpečuje plnenie zo zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobca
súhlasil pri podpise zmluvy. Ak by žalobca ako dlžník dlh riadne nesplácal, jeho mesačná splátka by
zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy. Dáva do pozornosti znenie bodu 3.3 zmluvy o úvere,
podľa ktorého úver bol žalobcovi poskytnutý na splatenie predchádzajúcich záväzkov. Žalobca už v
minulosti pravdepodobne uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy, preto ako priemerný spotrebiteľ tento
inštitút ako i jeho dôsledky dôverne pozná. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje tak výšku úveru,
ako i dátum uzatvorenia zmluvy o úvere. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 4.5.2015 uzatvorená
len jedna zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000 €. Domnieva sa
preto, že pohľadávka bola v Dohode identifikovaná dostatočne. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch ako správny potvrdiť. Nestotožnila sa s odvolacími námietkami žalovaného o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. Vzhľadom na charakter prejednávanej
veci, akým je posúdenie spotrebiteľského úverového vzťahu, ako aj posúdenia platnosti dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorenej v dôsledku takéhoto zmluvného vzťahu, je dôvodné, aby sa podanou
žalobou domáhala určenia, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov
(rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/377/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/39/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoPr/16/2014). Aj keď ako spotrebiteľ
poznala výšku úveru s jej vzdelaním, nič nemení na skutočnosti, že žalovaný nesprávne vyčíslil
celkovú sumu úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Pri uzatvorení nebola osobitne
oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.
Podľa Dohody, predmetom zrážok zo mzdy môžu byť aj rôzne ostatné náklady a platby, ktorých výška
mala byť uvedená v Sadzobníkoch, ktoré si určuje sám dodávateľ bez akéhokoľvek súhlasu spotrebiteľa.
Správne súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor
s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy nevyplýva možnosť dlžníka, resp. žiadateľa
o úver, takúto zmluvnú podmienku odmietnuť, resp. jej uplatňovanie vylúčiť. V tomto smere sa plne
stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/351/2017.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý v napadnutých výrokoch I., III. a v súvisiacom výroku V. o trovách konania podľa § 387 ods.
1 CSP ako správny potvrdil.

6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a skutkového stavu
dospel k záveru, že Zmluva o úvere podpísaná zo strany dlžníka Y. V. a žalobkyňou ako spoludlžníkom
dňa 27.4.2015 a žalovaným dňa 4.5.2015, neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na základe čoho je možné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
ZoSÚ považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré sú úvedené v bode
32 odôvodnenia napadnutého rozsudku, je správny. Zároveň sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie vyjadreným v bode 30 odôvodnenia, na základe ktorého bolo dôvodné dohodu o zrážkach
zo mzdy, uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou považovať za neplatnú.



7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď i zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej
inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a i vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalovaného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil uzavretý
zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobkyňou a Y. V. ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, na ktorý súčasne sa vzťahuje špeciálna úprava spotrebiteľského úveru
obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský spor patriaci do kategórie spojenej s ochranou
slabšej strany (ako správne konštatoval súd prvej inštancie), bolo v súlade s ustanovením § 295 CSP
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v bode 32 odôvodnenia je potrebné uviesť, že
vykonaním splátok 108 po 227 € okrem iného znamená, že zaplatená čiastka úveru podľa podmienok
zmluvy znamená aj navýšenie RPMN. Okrem uvedeného bolo potrebné prihliadať aj na spôsob, akým
k uzatvoreniu zmluvy o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi došlo.

9. Z obsahu zmluvy o úvere „lepšia splátka“ vyplýva, že táto obsahuje časť 1 (Zmluvné strany), časť 2
(Žiadosť o poskytnutie úveru - vypíše dlžník), časť 3 (Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné
ustanovenia - vyplní banka). K uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi dochádza teda na základe prejavu
vôle jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
osobám (tzv. oferta - návrh, § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Návrh pôsobí, a zároveň je pre
navrhovateľa (oferenta) záväzný od doby, kedy dôjde do dispozičnej sféry osobe, ktorej je určený (obláta
§ 43a ods. 2 OZ). Včasné vyhlásenie adresáta návrhu je jednostranný adresný právny úkon, ktorým
tento akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzatvorením
zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov (návrh na uzavretie zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné
včasné konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého je možné vyvodiť súhlas s návrhom (§ 43c ods.
1 OZ). Včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie je včasným prijatím návrhu až vtedy, keď takto
vyjadrený súhlas s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi do dispozície (účinnosť prijatia, § 43c ods. 2
OZ, § 45 ods. 1 OZ). Zmluva je tak uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu oblátom nadobúda účinnosť
(§ 44 ods. 1 OZ).

10. V danom prípade pri uzatvorení zmluvy vo vzťahu k podmienkam zákona č. 129/2010 Z. z. nedošlo
k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, ktorá by obsahovala všetky náležitosti citované v § 9 ods. 2 ZoSÚ
spôsobom, ako je vyššie uvedené. V časti 2 predmetnej zmluvy (návrhu) je uvedená výška úveru
15.000 €, doba splácania úveru 9 rokov, čerpanie úveru na účet v banke a splácanie úveru k 25. dňu v
mesiaci. Ostatné podmienky úveru v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ boli uvedené až v časti 3, ktorým došlo
zo strany banky k „schváleniu“ ďalších podmienok úverového vzťahu (napr. výška úrokovej sadzby,
RPMN, celková čiastka úveru a ďalšie). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z časových okolností uzavretia
zmluvy, keď zo strany dlžníka a spoludlžníka (žalobkyne) došlo k podaniu návrhu na uzavretie úverovej
zmluvy dňa 27.4.2015 a zo strany veriteľa k jeho schváleniu dňa 4.5.2015. Vychádzajúc teda z okolností
prejednávanej veci pri posudzovaní uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a posúdenia jej
náležitostí v zmysle podmienok zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, odvolací
súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) ZoSÚ predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil aj podmienky Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
žalovaným a žalobkyňou z 27.4.2015, keď dospel k záveru o neplatnosti Dohody z dôvodov, ktoré sú
uvedené v bode 30 odôvodnenia rozsudku. Pre posúdenie splatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je
potrebné uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať náležitosti a podmienky uvedené
nielen v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, ale aj v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že citované ustanovenie § 5a ods. 1 bolo prijaté na základe novely
zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z., ktoré vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014.
Ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. je zákonom lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu
§ 551 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v



spotrebiteľskom právnom vzťahu okrem podmienok uvedených v § 551 Občianskeho zákonníka musí
aj (špeciálne) spĺňať podmienky uvedené v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.

12. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal (a nevyplýva to ani z
obsahu uzavretej Dohody), že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola poučená o dôsledkoch uzavretia
takéhoto právneho úkonu a že mala možnosť (v čase jej uzatvárania) takúto dohodu odmietnuť.
Neobstoja odvolacie námietky žalovaného, že žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ takýto inštitút a
jeho dôsledky (vychádzajúc z pravdepodobnosti jej vedomosti a chápania nadobudnutých z uzavretia
predchádzajúcich obdobných právnych vzťahov) mala poznať, keďže splnenie uvedených podmienok,
vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 250/2007 Z. z., bolo na žalovanom, ak chcel byť v spore
pri preukazovaní platného uzatvorenia tohto zmluvného vzťahu úspešný. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a úspešnej žalobkyni priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)