{"guid": "199fb877-0449-4f89-9305-d7917d8caad9:11deefa8-46c6-40f8-b9ab-b22a5e9d5baa", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200405.1", "spisova_znacka": "30S/80/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/80/2019 z 2. 3. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 2. marca 2020, sp. zn. 30S/80/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200405.1", "identifikacne_cislo": "5019200405", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2020-03-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11deefa8-46c6-40f8-b9ab-b22a5e9d5baa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200405.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200405.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200405.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/80/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200405
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200405.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. Igor Vaško, PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A. č. XXXX/XX, Q., IČO: 40 437 710, právne
zastúpený Mgr. Annou Vojtikevičovou, advokátkou so sídlom J. M. T. č. XX, Q., proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 100528055/2019 zo dňa 27.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu     z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím                              č.
101963161/2018 zo dňa 20.09.2018 vyrubil daňovému subjektu Ing. Igor Vaško, PhD. rozdiel dane v
sume 7 983,59 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013. Daň vyrubená
daňovým priznaním: 2 601,69 €, daň zistená správcom dane 10 585,28 € a rozdiel dane 7 983,59
€. V odôvodnení uviedol, že predmetom neuznania boli faktúry od dodávateľa Orange Slovensko,
a.s. a ďalej faktúry od spoločnosti Energy SK, s.r.o., so sídlom Bratislava - Petržalka (ďalej Energy
SK). Z došlých faktúr od dodávateľa Energy SK bolo zistené porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a) zákona o DPH tým, že nebolo preukázané priznanie dane dodávateľom a ani reálne dodanie
predmetu fakturácie. Bolo zistené, že písomné doklady vrátane faktúr a príjmových pokladničných
dokladov boli vystavené, odovzdané a podpísané osobou Róbert Mydlo, a to v čase od 27.12.2013
do 31.12.2013, keď už Róbert Mydlo nebol konateľom spoločnosti Energy SK (skončenie funkcie
17.12.2013). Na predložených faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch je uvedené, že táto
osoba tieto doklady vystavila, resp. aj schválila a svoj podpis na týchto dokladoch Róbert Mydlo ako
svedok aj potvrdil. Dodávateľ nepodal žiadne hlásenia ani prehľady o dani zo závislej činnosti a nepriznal
žiadnych zamestnancov. Róbert Mydlo teda v období december 2013 nebol ani zamestnancom tohto
daňového subjektu. Deklarované plnomocenstvo Pavla Sedláka pre Róberta Mydla bolo udelené ústnou
formou a nebolo oznámené Ing. Igorovi Vaškovi, a to napriek tomu, že Róbert Mydlo realizoval právne
úkony v písomnej forme. Je veľmi neštandardné a v rozpore s obvyklou opatrnosťou, aby po zmene
vlastníka a konateľa spoločnosti bolo ponechané právo uzatvárať obchodné vzťahy a disponovať s
podnikateľským účtom a pečiatkou spoločnosti bývalému konateľovi a spoločníkovi. Úhrady faktúr boli
realizované v hotovosti dňa 28.12.2013 až 31.12.2013 a na príjmových pokladničných dokladoch je
uvedené, že za daňový subjekt Energy SK doklady vyhotovil a hotovosť prijal Róbert Mydlo. Jeho
konanie bez písomnej plnej moci treba považovať za konanie neoprávnenej osoby a nie je možné,
a to ani v prípade, ak daňový subjekt nemal vedomosť o skončení tejto osoby vo funkcii konateľa,
považovať toto konanie za konanie v mene a na účet predmetného dodávateľa. Podľa tvrdenia svedkov



Sedláka a Mydla zdaniteľné obchody mali byť realizované subdodávateľsky dodávateľmi daňového
subjektu Energy SK. Dodávateľ ani jeho konatelia ale nepreukázali takéto deklarované zdaniteľné
obchody a nadobudnutie predmetu fakturácie od subdodávateľov. Počas výsluchu 29.11.2016 Róbert
Mydlo označil predmetných subdodávateľov, avšak vykonaným preverením na základe žiadosti o MVI
bolo zistené, že tieto označené subjekty predmet faktúr daňovému subjektu Energy SK nedodali.
Subjekt Energy SK na základe podanej účtovnej závierky k 31.12.2013 mal majetok tvorený iba z
krátkodobých pohľadávok finančného majetku a tovaru zaradeného v zásobách. Nedisponoval žiadnym
dlhodobým hmotným majetkom na vykonanie fakturovaných nástrojárskych prác alebo opracovanie
polotovarov. Energy SK nepredložil správcovi dane došlé faktúry od subdodávateľov a účtovnú a daňovú
evidenciu preukazujúcu zaúčtovanie a zaevidovanie ako došlých, tak aj vystavených faktúr v súvislosti
s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi. Z výsluchu Vaška bolo zistené, že nevedel uviesť, ktorá
spoločnosť práce vykonala a jedinými záznamami sú faktúry a dodacie listy. Prepravu mal zabezpečiť
dodávateľ s miestom prebratia v priestoroch daňového subjektu Ing. Igora Vaška. Svedok Pavol Sedlák,
hoci bol vyzvaný správcom dane, nepredložil žiadne účtovné záznamy, daňové evidencie alebo iné
písomné dôkazy. Nevedel ani uviesť, kto bol dodávateľom tovarov a služieb, ktoré boli ďalej fakturované
Ing. Igorovi Vaškovi. Vzhľadom na konanie Róberta Mydla ako neoprávnenej osoby za dodávateľa
Energy SK nebolo preukázané vystavenie faktúr a prijatie úhrad za tieto faktúry týmto daňovým
subjektom ako deklarovaným dodávateľom. Zároveň nebolo preukázané, že predmet zdaniteľných
obchodov spoločnosť Energy SK dodala daňovému subjektu ako odberateľovi.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
100528055/2019 zo dňa 27.02.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zistenými
skutkovými závermi, ako ich uviedol prvostupňový orgán. Odvolávajúci ako dôkaz preukazujúci
uskutočnenie fakturovaných plnení od dodávateľa Energy SK, s.r.o. predložil samotné faktúry a doklady
o hotovostnej úhrade. Nepredložil k faktúram žiadne zmluvy ani objednávky. Nepreukázaná zostala
doprava polotovarov, ku ktorým sa viazali fakturované plnenia, ktoré sa mali prepraviť od odvolávajúceho
do spoločnosti Energy SK a následne k poľským daňovým subjektom a späť k odvolávajúcemu.
Spoločnosť Energy SK, s.r.o. bola v roku 2013 bez zamestnancov. Jej majetok bol tvorený iba z
krátkodobých pohľadávok. Odvolávajúci zadával zákazky spoločnosti, ktorá na to nemala potrebné
ľudské a ani výrobné kapacity. Konanie, ktoré je zdokumentované faktúrami a pokladničnými dokladmi,
realizoval odvolávajúci s Ing. Róbertom Mydlom, ktorý už nebol konateľom tejto spoločnosti a mal
konať za spoločnosť Energy SK iba na základe ústnej dohody uzavretej s posledným konateľom
Pavlom Sedlákom. Na príjmových pokladničných dokladoch od dodávateľa chýba ich číslovanie. Ako
neobvyklým sa javí aj skutočnosť, že   Ing. Róbert Mydlo sa dohodol s odvolávajúcim, že predmetné
faktúry budú uhradené              v hotovosti. Uvedenej skutočnosti bola podriadená aj samotná
fakturácia. V zdaňovacom období december 2013 bolo pre odvolávajúceho vystavených až 11 faktúr,
pričom na všetkých faktúrach je uvedený rovnaký dátum vystavenia 27.12.2013 a dátum dodania
27.12.2013, pričom na žiadnej z faktúr nie je presiahnutá suma 5 000 €, čo je maximálna suma
pre hotovostnú platbu medzi podnikateľmi v zmysle zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v
hotovosti. Vyššie uvedené skutočnosti založili u správcu dane pochybnosti o skutočnosti, či plnenia
uvedené na predmetných faktúrach boli spoločnosťou Energy SK skutočne dodané odvolávajúcemu.
Okrem toho spoločnosť Energy SK nepredložila správcovi dane žiadne doklady ani evidencie.
Nepreukázalo sa, že táto spoločnosť nadobudla predmet fakturácie od svojich dodávateľov a ani riadne
zaúčtovanie a zaevidovanie DPH z došlých faktúr od svojich dodávateľov, ako aj vystavených faktúr
pre odvolávajúceho. Na základe žiadosti o MVI bolo zistené, že svedkom označené poľské daňové
subjekty deklarované plnenia pre Energy SK nedodali. Odvolávajúci neuniesol dôkazné bremeno, keďže
nepreukázal, že boli spoločnosťou Energy SK dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach.
Róbert Mydlo, ktorý podľa tvrdenia Pavla Sedláka a jeho samého mal konať v mene Energy SK aj po
zániku jeho konateľstva v tejto firme, mal podľa rozsahu oprávnenia udelenú generálnu plnú moc, ktorá
však mala byť uvedená v písomnej forme podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že
Róbert Mydlo po 17.12.2013 už nebol konateľom Energy SK, mohla a mala byť odvolávajúcemu známa,
pretože ako sám uviedol na ústnom pojednávaní 23.09.2015, osobu Róberta Mydla dlhodobo pozná,
a to nielen pracovne ale aj súkromne. Bez ohľadu na to, či Róbert Mydlo bol alebo nebol oprávnený
konať za dodávateľa po 17.12.2013, sa primárne nepreukázalo, že boli touto spoločnosťou dodané
odvolávajúcemu plnenia uvedené na predmetných faktúrach, čo bol dôvod neuznania odpočítania DPH
z predmetných faktúr.



3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V žalobe žiadal zrušiť
okrem napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutie žalovaného č. 100527899/2019 zo dňa 27.02.2019,
ako aj rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 101192862/2018 zo dňa 19.06.2018, č. 101192972/2018
zo dňa 19.06.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102612381/2017 zo dňa 19.12.2017, č.
102612562/2017 zo dňa 19.12.2017, č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 a č. 101963161/2018 zo dňa
20.09.2018.

4. Uznesením správneho súdu č. k. 30S/65/2019 zo dňa 4. júla 2019 súd žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101192862/2018 zo dňa 19.06.2018 a č.
101192972/2018 zo dňa 19.06.2018 odmietol, keďže obe rozhodnutia boli procesného charakteru,
ktorými Finančné riaditeľstvo zrušilo pôvodne vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane a vec
vrátilo na ďalšie konanie. Správny súd týmto uznesením tiež zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí Daňového úradu Žilina č. 102612381/2017 zo dňa 19.12.2017 a č. 102612562/2017 zo
dňa 19.12.2017, pretože práve tieto rozhodnutia boli zrušené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva
SR zo dňa 19.06.2018, a teda v čase podania žaloby vôbec neexistovali. Predmetom konania pred
správnym súdom na základe tejto správnej žaloby tak zostali rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č.
100527899/2019 zo dňa 27.02.2019 a k tomu prislúchajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Žilina č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100528055/2019
zo dňa 27.02.2019 a k tomu prislúchajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.
101963161/2018 zo dňa 20.09.2018.

5. Uznesením č. k. 30S/65/2019 zo dňa 14.06.2015 správny súd vylúčil preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100528055/2019 zo dňa 27.02.2019 na samostatné konanie. V tomto konaní
bolo preskúmané aj k nemu prislúchajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina.

6. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol nasledovné: Daňová kontrola nebola ukončená v 1-ročnej
zákonnej lehote z dôvodu, že v tejto lehote nebol žalobcovi doručený platný protokol obsahujúci
obligatórne náležitosti v zmysle § 47 Daňového poriadku. Označenie protokolu týkajúceho sa januára
- decembra 2013 na stranách 2 - 19 má označenie také ako protokol z apríla 2013, a preto toto iné
označenie spôsobuje, že tieto strany nemožno považovať za jeho súčasť, keďže pod týmto číslom bol
vydaný iný protokol a nemôžu existovať 2 protokoly s rovnakým označením. Okrem toho, oba protokoly
nie sú podpísané oboma zamestnancami správcu dane, ktorí ich vyhotovili, ale len jedným z nich. Z
toho, že na poslednej strane protokolov je uvedené za správcu dane: Ing. C. G., Ing. F. R., jasne vyplýva,
že daňovú kontrolu vykonali a aj protokol vyhotovili tí istí dvaja zamestnanci správcu dane. Preto nie je
možné interpretovať uvedenie mien zamestnancov správcu dane v záverečnej časti protokolov v tom
zmysle, že títo zamestnanci daňovú kontrolu len vykonali, ale protokol vyhotovil už len jeden z nich,
a preto postačuje podpis iba jedného z nich. Vydaniu rozhodnutí žalovaného predchádzal nezákonný
postup prvostupňového orgánu, ktorý postúpil odvolania žalobcu žalovanému ako odvolaciemu orgánu,
no neupovedomil o tom žalobcu. Žalovaný následne o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam zo dňa
19.12.2017 nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30, resp. 60 dní. Žalovaný ani o odvolaniach
žalobcu voči následne vydaným prvostupňovým rozhodnutiam zo dňa 20.09.2018 a 03.10.2018
opätovne nerozhodol o zákonom stanovenej lehote. Žalobcu o tom neupovedomil. Žalovaný o odvolaní
voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 559190/2018 zo dňa 03.10.2018 mal
rozhodnúť najneskôr do 04.02.2019, a tým, že túto lehotu nedodržal a rozhodol až 27.02.2019, porušil
§ 65 ods. 1 Daňového poriadku a § 65 ods. 6 Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie je
nezákonné, pretože nebolo vydané v zákonnej lehote. Ďalej namietal porušenie jeho procesných práv
na výsluchu svedka Róberta Mydla 14.12.2017. Právna zástupkyňa žalobcu telefonicky informovala
prvostupňový orgán o tom, že sa nemôže zúčastniť výsluchu svedka, ospravedlnila svoju neúčasť a
oznámila prvostupňovému orgánu, že trvá na vypočutí svedka Róberta Mydla, ktorý sa v tento deň
rovnako nedostavil a zástupkyni žalobcu sa s ním nepodarilo 14.12.2017 telefonicky skontaktovať.
Rozhodnutie tak bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ žalovaný
vychádzal z úradného záznamu, z ktorého obsahu vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa súhlasila s
ukončením vyrubovacieho konania, tak žalovaný jednostranne a účelovo vyhodnotil tento dôkaz, ktorý
sám vyprodukoval, čím konal v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane nemôže bez
zákonného oprávnenia odmietnuť vykonať dôkazy, ktoré nemôže vykonať žalobca ako daňový subjekt.
Ďalej namietala nedostatok dôvodov rozhodnutí žalovaného, ktorými rozhodoval o odvolaniach žalobcu
proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu zo dňa 19.12.2017, teda v rozhodnutiach, ktorými zrušil
tieto prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo



vzťahu k týmto rozhodnutiam tiež namietal, že žalovaný v nich konštatoval existenciu viacerých chýb
v rozhodnutí prvostupňového orgánu a za účelom ich odstránenia tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, no bez určenia akejkoľvek lehoty, čím porušil § 74 ods. 2 Daňového poriadku.
Ďalej namietal nesprávne doručovanie písomností, keď žalovaný aj správca dane doručovali písomnosti
právnej zástupkyni žalobcu na dve rôzne adresy. Prvostupňový orgán jej niektoré písomnosti doručoval
na adresu jej trvalého pobytu J. L. XX/XX, Q.. Rovnako žalovaný jej upovedomenie zo dňa 05.02.2019
doručil na túto adresu. Na obálke sú uvedení dvaja rôzni odosielatelia, a to Daňový úrad Žilina aj
Finančné riaditeľstvo SR.
K dôvodom neuznania oprávnenosti odpočtu DPH uvedeným v rozhodnutí žalovaného č.
100528055/2019 zo dňa 27.02.2019 žalobca uviedol tieto žalobné body: Vo vzťahu k spochybneniu
oprávnenia Róberta Mydla vykonávať isté úkony za spoločnosť Energy SK v období, keď už nebol
konateľom, ale táto skutočnosť nebola zverejnená v obchodnom registri, žalobca poukazuje na § 27 ods.
3 Obchodného zákonníka. Skončenie funkcie Róberta Mydla ako konateľa Energy SK bolo v obchodnom
registri zverejnené až 12.02.2014. Fakt, že Róbert Mydlo nebol od 17.12.2013 konateľom Energy SK,
neznamená, že nemohol konať za túto spoločnosť na základe splnomocnenia, pričom túto skutočnosť
potvrdili Róbert Mydlo a Pavel Sedlák. Ďalej poukázal na závery MVI poľskej finančnej správy, ktoré
podľa žalobcu samé o sebe nie sú dôkazom, že by svedkom Mydlom označené poľské dodávateľské
spoločnosti nemohli vykonať označené služby, a teda neoprávňujú žalovaného urobiť si záver o tom,
či dané spoločnosti mohli vykonať vo faktúrach označené služby bez toho, aby mal na túto otázku
odpoveď priamo od týchto spoločností. Spoločnosť Zaklad handlowy export inport sa nevyjadrila, že
nepozná Ing. Róberta Mydla, takže nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že s ním nespolupracovala cez
iné spoločnosti. Poukázal tiež na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a  judikatúru SD EÚ
C-277/2014 a C-80/11 a C-142/11. Mal za to, že splnil všetky podmienky znášania dôkazného bremena,
keď predložil všetky dôkazy, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré bol schopný a oprávnený vykonať a tvrdenie
žalovaného o nepreukázaní prepravy fakturovaného plnenia od subdodávateľa k dodávateľovi považuje
za jednostranné tvrdenie, ktorému odporuje výpoveď svedka Mydla, konateľa dodávateľskej spoločnosti
Energy SK, ktorý potvrdil vykonanie prepravy tovaru a výpoveď samotného žalobcu, ktorý potvrdil
prevzatie tovaru. K tvrdeniu žalovaného o neobvyklosti dohody žalobcu s Energy SK o hotovostnej
úhrade sporných faktúr uviedol, že na takejto dohode nie je nič neobvyklé a že takýto spôsob úhrady
faktúry je bežný a práve preto fakturovaná suma neprekročila sumu 5 000 € pri zachovaní limitu v
zmysle zákona č. 394/2012 Z.z.. Uviedol, že nesúčinnosť dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly
sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných vykonaných
dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť. Správca dane sa
od začiatku snažil spochybniť konanie dodávateľských spoločností a sústredil sa viac na odhalenie chýb,
ktorých sa mali tieto spoločnosti a žalobca dopustiť. Jedným z týchto spochybňovaní bolo spochybnenie
účinnosti zapísaných údajov v obchodnom registri vo vzťahu k ukončeniu funkcie konateľa Ing. Mydla
v spoločnosti Energy SK. Ďalej poukazoval na procesné pochybenia, ktoré nastali v konaniach, ktoré
predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí a v ktorých boli vydané rozhodnutia, ktoré viedli k zrušeniu
skôr vydaných prvostupňových rozhodnutí. Mal za to, že keďže došlo k viacerým chybám, či už v
prvostupňovom alebo v odvolacom konaní, boli porušené základné pravidlá správneho konania, čo môže
viesť až k zrušeniu rozhodnutia. Na záver žalobca zrekapituloval ním tvrdené dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.10.2019. Uviedol, že čo sa týka iného
označenia protokolu, jedná sa o formálne chyby, ktoré nemajú za následok jeho neplatnosť. Neexistujú
dva protokoly s úplne rovnakým číselným označením. Medzi jednotlivými stranami protokolu č.
20917532/2015 existuje vzostupná číselná postupnosť, ako aj obsahové prepojenie medzi stranami
protokolu, preto nie je dôvodné tvrdenie, že strany č. 2 - 19 nepatria do uvedeného protokolu. Námietka
o nedodržaní ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je preto neopodstatnená. Čo sa týka podpisu
protokolu, je uvedený na ňom len podpis toho zamestnanca, ktorý protokol vyhotovil, preto bolo naplnené
ustanovenie § 47 písm. k) Daňového poriadku. K námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v
zákonom stanovenej lehote, uviedol, že požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty podľa § 65
ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný zaslal žalobcovi upovedomenie, v ktorom nedopatrením  označil
rozhodnutie správcu dane bez roku jeho vydania, čo je len formálna chyba. Inak sa v plnom rozsahu
stotožnil so svojimi dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť.



8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 14.11.2019. Zotrval na všetkých svojich
žalobných námietkach. Nad rámec žalobných námietok uviedol, že v úradnom zázname zo dňa
02.10.2018 sú hrubo nepravdivé a absurdné tvrdenia nekorešpondujúce so skutočnosťou - ide o tvrdenie
o ústnom upovedomení žalobcu.

9. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP\"), a to v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP). Zistil pritom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a
žalobným bodom nie je možné priznať úspech, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných
dôvodov:

11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že predmetom neuznania odpočtu DPH za zdaňovacie
obdobie december 2013 boli faktúry od dodávateľa Energy SK za opracovanie dodaných polotovarov
a za nástrojárske práce špecifikované vo faktúrach ako „nástrojárske práce 1. výkres, resp. výkr.\" na
tom skutkovom základe, že žalobca k daňovej kontrole predložil len vyššie uvedené faktúry a príjmové
pokladničné doklady, ktoré neboli číselne označené a ktoré boli vystavené na hotovosť. Podľa vyjadrenia
žalobcu, medzi dodávateľom a odberateľom neboli uzavreté žiadne písomné zmluvy ani žiadne písomné
objednávky či dodacie listy. Polotovar, ktorý bol dodávateľom opracovávaný, mal zabezpečiť žalobca,
prepravu polotovarov dodávateľ. Nástrojárske práce vo faktúrach neboli nijako špecifikované. Ďalej
bolo preukázané, že v rozhodnom zdaňovacom období dodávateľ nedisponoval žiadnym hmotným
majetkom ani žiadnymi zamestnancami, ktorí by mu umožnili dodať fakturované služby. Dodávateľ
konal v zastúpení Róberta Mydla, ktorý v čase vystavenia faktúr (od  18.12.2013) nevykonával funkciu
konateľa. Tento údaj bol do Obchodného registra zapísaný 12.02.2014. Podľa tvrdenia svedka Mydla
nový konateľ Pavel Sedlák ho mal ústne splnomocniť, aby obchody, ktoré boli rozbehnuté ešte zqa
jeho konateľsatva dokončoval on, preto vystavoval faktúry, disponoval s pečiatkou, prijúmal platby a
disponoval s podnikateľským účtom dodávateľa. Svedok Sedlák uviedol, že svedok Mydlo mal plný
mandát na rokovanie s klientami na obdobie bezprostredné po prevzatí firmy. Predložené faktúry boli
vystavené na hotovosť, každá bola vystavená dňa 27.12.2013 a každá s dátumom dodania služby
27.12.2013. Dodávateľ nepredložil správcovi dane účtovné evidencie ani evidencie DPH.
Bývalý konateľ dodávateľa Róbert Mydlo na pojednávaní dňa 29.11.2016 uviedol, že sa mu podarilo
dohľadať dodávateľa opracovania polotovarov, a to poľské firmy F.U.H. Piatex, Bialsko Biala a Zaklad
handlowy export import Bialsko Biala. Na základe  medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že
prvá uvedená poľská firma ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 31.12.2012 a druhá poľská firma
žalobcu nepozná, a rovnako nepozná ani jeho dodávateľa Energy SK a nikdy s nimi neboli vykonávané
žiadne transakcie. Daňovník sa zaoberá veľkoobchodom so strojmi a zariadeniami pre gastronómiu,
predajom cez internet a v rozsahu vykonávania jeho činností nie je spracovávanie polodokončených
výrobkov z kovu a práce spojené s výrobou nástrojov.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 23.03.2019 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia), daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim

Podľa § 47 písm. e) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať meno a priezvisko zamestnanca
správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,

Podľa § 47 písm. k) citovaného zákona, protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis alebo
kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak
možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže
túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový
orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej „zákon o DPH\") v znení účinnom do 30.12.2013,
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

13. Podľa názoru žalovaného vznikli oprávnené pochybnosti o tom, že dodávateľ uvedený na sporných
faktúrach služby na nich uvedené skutočne aj dodal, keď správca dane preukázateľne spochybnil ich
dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach - spoločnosťou Energy SK. Na druhej strane, žalobca mal
za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že tieto služby tieto dodávateľ dodal, respektíve, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a že nezistil dostatočný skutkový stav veci.



14. Námietky žalobcu je možné rozdeliť do dvoch základných skupín, a to námietky procesného
charakteru a hmotnoprávneho charakteru. Čo sa týka námietok procesného charakteru, súd ich v celom
rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné z týchto dôvodov:

15. Čo sa týka tvrdenej nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly za december 2013 č. 20917532/2015,
súd sa s touto námietkou nestotožnil. Z prvej strany protokolu tohto čísla z 01.10.2015 vyplýva, že
predmetom daňovej kontroly bolo zdaňovacie obdobie január až december 2013 a z jeho obsahu
vyplýva, že sa týkal všetkých mesiacov roku 2013 okrem apríla. Na stranách 2 až 19 sú rozoberané
zdaňovacie obdobia január až december 2013 okrem apríla, pričom obsah protokolu je konzistentný, na
seba nadväzujúci a logický. Jediné pochybenie nastalo v tom, že na stranách 2 až 19 protokolu v hornej
pravej časti (záhlavie) je uvedené číslo protokolu s nesprávnou poslednou číslicou, keď namiesto číslice
2 je uvedená číslica 4. Pritom z prvej strany protokolu s číslom 20917534/2015 z 01.10.2015 je zrejmé,
že tento protokol sa týkal len zdaňovacieho obdobia apríl 2013. Preto pokiaľ bola v označení uvedeného
protokolu na stranách 2 - 19 v jeho záhlaví uvedená len zrejmá nesprávnosť, uvedené nemá žiaden
vplyv na zákonnosť uvedeného protokolu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie §
191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie vtedy, ak
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že nie každé porušenie ustanovení
o konaní môže mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale musí ísť o podstatné porušenie
ustanovení procesného charakteru. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.
8Sžf 17/2014 zo dňa 19. novembra 2015, podľa ktorého rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú
preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší
výsledok, ktorý by vyplynul z tvrdení predložených žalobcom.

16. Ďalšou procesnou námietkou bolo, že protokol č. 20917532/2015 nie je podpísaný oboma
zamestnancami správcu dane, ktorí ho vyhotovili. Pokiaľ žalobca v žalobe namietol takúto vadu aj u
protokolu zo zdaňovacieho obdobia apríl 2013 č. 20917534/2015, táto námietka sa netýka napadnutého
rozhodnutia, preto je právne irelevantná. Čo sa týka protokolu, ktorý sa týkal zdaňovacieho obdobia
december 2013, t. j. protokolu č. 20917532/2015, z jeho obsahu vyplýva, že daňovú kontrolu vykonal
Ing. C. G. a Ing. F. R. (§ 47 písm. e) Daňového poriadku). Protokol na poslednej strane za správcu
dane podpísal Ing. C. G. - zamestnanec správcu dane. Je teda nepochybné, že protokol má náležitosť
v zmysle § 47 písm. k) Daňového poriadku. Pokiaľ aj protokol obsahuje iniciály Ing. F. R. - zamestnanca
správcu dane, pričom pri jeho mene nie je jeho podpis, uvedené neznamená, že protokol nemá náležitosť
v zmysle tohto ustanovenia. Pokiaľ protokol vyhotovil zamestnanec správcu dane a tento zamestnanec
protokol aj podpísal, táto náležitosť je splnená. Okrem toho, z protokolu ani nie je zrejmé, či skutočne
vyhotovili protokol obaja títo zamestnanci správcu dane. Ak teda protokol podpísal hoci i len jeden
zamestnanec správcu dane, ktorý protokol vyhotovil, protokol spĺňa zákonné náležitosti.

17. Žalobca ďalej namietal procesné pochybenia, ktoré vznikli v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutí, ktoré nie sú predmetom tohto súdneho konania. Konkrétne žalobca namietal, že ho
prvostupňový správny orgán neupovedomil o tom, že postúpil jeho odvolania žalovanému na vydanie
odvolacích rozhodnutí; avšak táto vada mala nastať v konaní, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutí
žalovaného zo dňa 19.06.2018, ktorými žalovaný zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutia správcu
dane zo dňa 19.12.2017 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Rovnako tak namietal,
že žalovaný pri vydávaní týchto rozhodnutí, t. j. rozhodnutí, ktorými zrušil pôvodné prvostupňové
rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie, nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Správny súd
konštatuje, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.02.2019, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.09.2018. Správny súd môže preskúmavať len tie
namietané procesné vady, ktoré priamo súvisia s procesným postupom pri vydávaní týchto rozhodnutí.
Takouto vadou však nemôže byť vada, ktorá sa týkala procesného postupu pri vydaní predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného, ktoré zrušilo pôvodné rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátilo na nové
konanie.

18. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nerozhodol o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu v
zákonom stanovenej lehote a žalobcu o tom neupovedomil, resp. jeho upovedomenie z 05.02.2019 nie je
dostatočné, pretože v ňom chýba rok vydania prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že administratívny spis na rozhodnutie o odvolaní bol žalovanému zo strany Daňového
úradu Žilina predložený 05.12.2018 (č. l. 55). Lehota na vydanie rozhodnutia uplynula v zmysle § 65



ods. 1 do 05.02.2019. Ministerstvom financií SR bola táto lehota predĺžená o 30 dní (odpoveď MF
SR zo dňa 31.01.2019, č. l. 62 spisu). Pokiaľ teda bolo napadnuté rozhodnutie dané na doručovanie
04.03.2019 (č. l. 64 spisu), rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote. Čo sa týka námietky, že o
predĺžení lehoty nebola právna zástupkyňa žalobcu dostatočne upovedomená, súd konštatuje, že toto
upovedomenie nie je podmienkou na to, aby bola lehota v zmysle § 65 ods. 2 Daňového poriadku
predĺžená. Okrem toho, právnej zástupkyni bolo doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na vydanie
odvolacieho rozhodnutia, v ktorom bolo prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému bolo podané odvolanie,
špecifikované tak, že bolo jednoznačne zistiteľné, o ktoré rozhodnutie sa jedná (bolo uvedené číslo
konania a dátum jeho vydania). Voči žalobcovi prvostupňový orgán dňa 20.09.2018 vydal len jedno
rozhodnutie s číslom 101963161. Ďalej správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru správnych súdov
Slovenskej republiky, podľa ktorej nedodržanie procesných lehôt na vydanie správneho rozhodnutia
nezakladá samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to aj, ak ide o rozhodnutie v daňovom
konaní. K tejto problematike sa vyjadroval aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením II. ÚS
247/2018 zo dňa 10. mája 2018, podľa ktorého aj s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby
správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty, avšak ich porušenie samo o sebe nie je zásahom
do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie
za následok konštatovanie prieťahov v konaní, avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť
rozhodnutia ako takého.

19. Ďalším žalobným bodom bolo, že nebol opätovne vypočutý Róbert Mydlo, hoci právna zástupkyňa
žalobcu dala takýto návrh, čím došlo k vydaniu rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu. S týmto sa správny súd taktiež nestotožnil. Z administratívneho spisu totiž vyplýva,
že Róbert Mydlo bol vypočutý dvakrát, a to prvýkrát dňa 13.04.2016 za prítomnosti právnej zástupkyne
žalobcu a dňa 29.11.2016 taktiež za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Svedok Mydlo na
pojednávaní dňa 29.11.2016 sa vyjadril v celom rozsahu k ním tvrdeným skutočnostiam ohľadne
jeho subdodávateľov v Poľskej republike. Svedok vypovedal priamo na otázky položené právnou
zástupkyňou svedkovi. Presne a úplne špecifikoval ním tvrdených subdodávateľov jeho spoločnosti ako
dodávateľa žalobcu. Uviedol taktiež, ako dlho tieto spoločnosti so svedkom spolupracovali, ako aj to,
že obchody prebiehali aj cez dcérske spoločnosti, v ktorých bol svedok konateľom alebo majiteľom,
ktoré nešpecifikoval. Nevedel uviesť ani konkrétne mená osôb, ktoré mali zastupovať tieto poľské
firmy, poukázal iba na doklady, ktoré mal odovzdať novému konateľovi Pavlovi Sedlákovi. Z dôvodu
preukázania týchto tvrdení, ktoré boli v prospech daňového subjektu, bola vykonaná medzinárodná
výmena informácií, z ktorej však vyplynuli skutočnosti, ktoré tieto tvrdenia svedka nepotvrdili. Naopak,
bolo zistené, že ani jedna z týchto spoločností nevykonávala obchodnú činnosť s firmou svedka Energy
SK. Prvý označený subdodávateľ nemohol obchodovať s dodávateľom v decembri 2013, pretože ukončil
podnikateľskú činnosť k 31.12.2012. Druhý označený subdodávateľ uviedol, že nepozná ani žalobcu,
ani jeho dodávateľa a nevykonáva činnosť podľa predmetu fakturácie na dodávateľských faktúrach.
Na pojednávaní dňa 22.11.2017 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o opätovný výsluch Róberta
Mydla, pričom potrebu tohto výsluchu odôvodnila len tým, že „sa snažili skontaktovať s p. Mydlom
vo veci objasnenia spolupráce jeho bývalých spoločností s ním uvedenými poľskými spoločnosťami\".
Správny súd konštatuje, že ak by aj svedok konkretizoval ďalšie firmy, ktoré mali v decembri 2013
obchodovať s označenými subdodávateľmi (v ktorých by bol spoločníkom alebo konateľom), vzhľadom
na zistený skutkový stav medzinárodnou výmenou informácií nemohlo byť jeho tvrdenie o dodaní služieb
týmito firmami preukázané - prvá poľská spoločnosť v decembri 2013 nemohla vykonávať podnikateľskú
činnosť ani s inými firmami, nielen s dodávateľom a druhá spoločnosť, keďže vôbec nemala v predmete
podnikania služby uvedené na dodávateľských faktúrach, nemohla ich poskytnúť nikomu, teda nielen
dodávateľovi, ale ani iným firmám. Okrem toho služby musel žalobcovi dodať práve dodávateľ Energy
SK, a nie tretie osoby, ktorým by podľa žalobcu teoreticky tieto mohli byť dodané poľskou stranou.
Opätovný výsluch svedka Mydla za týchto skutkových okolností teda nebol potrebný. Okrem toho
svedok bol už predtým dvakrát vypočutý za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Podľa názoru
správneho súdu v danom prípade by bol opätovný výsluch svedka nehospodárny a neúčelný, nakoľko už
z predchádzajúcich výsluchov v spojení s výsledkami z MVI je zrejmé, že jeho ďalší výsluch by neprispel
k zisteniu žiadnych nových relevantných skutočností. Róbert Mydlo vypovedal na základe otázok právnej
zástupkyne žalobcu, pričom na poslednom pojednávaní uvádzal konkrétne skutkové okolnosti, ktoré
sa mali týkať jeho dodávateľov z Poľskej republiky, ktoré tvrdenia však obaja jeho dodávatelia popreli.
Tým bol riadne zistený skutkový stav tejto časti dokazovania a nebolo potrebné ho ďalej dopĺňať. V
zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku má dôkaznú povinnosť daňový subjekt, avšak v zmysle § 24
ods. 2 dokazovanie vedie správca dane, ktorý rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný



návrhmi daňových subjektov. V danom prípade správca dane správne usúdil, že ďalšie vykonávanie
dokazovania v tomto smere už nie je potrebné. Preto je možné vyhodnotiť procesný postup správcu
dane, ktorý ukončil vyrubovacie konanie a tretíkrát nevypočul Róberta Mydla ako účelný a v súlade so
zákonom. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, ak by aj právna zástupkyňa žalobcu - v rozpore
s úradným záznamom zo dňa 14.12.2017 - nesúhlasila s ukončením vyrubovacieho konania, pretože
ukončenie vyrubovacieho konania nie je podmienené jej súhlasom.

20. Ďalšou procesnou námietkou bolo, že žalovaný sa nezaoberal vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaniach voči rozhodnutiam prvostupňového orgánu zo dňa 19.12.2017. Ani tieto
námietky sa netýkajú napadnutého rozhodnutia. Žalobca v nich namieta odôvodnenia rozhodnutí,
ktorými žalovaný pôvodné prvostupňové rozhodnutia zo dňa 19.12.2017 zrušil a veci vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie. Rovnako takýmto typom žalobnej námietky je aj ďalšia námietka, a to, že
žalovaný v rozhodnutiach, ktorými zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutia správcu dane, neurčil
lehoty, v ktorých sa majú vytýkané chyby odstrániť. Takéto žalobné námietky sú právne irelevantné.

21. Ďalšia procesná námietka sa týkala doručovania listín právnej zástupkyni žalobcu. Aj táto námietka je
plne nedôvodná. Nevyplývajú z nej žiadne konkrétne porušenia jej procesných práv v administratívnom
konaní. Poukazuje len na to, že jej niektoré písomnosti boli doručované na adresu jej trvalého pobytu.
Neuvádza však, že by na tejto adrese uvedené zásielky neprevzala, práve naopak, z administratívneho
spisu vyplýva, že písomnosť, ktorú jej žalovaný doručil na adresu jej trvalého pobytu, riadne prevzala (č.
l. 62 administratívneho spisu). Pokiaľ teda žalovaný, resp. správca dane pochybili a doručovali právnej
zástupkyni na inú adresu, ako udala na doručovanie, avšak všetky písomnosti jej boli doručené do jej
dispozičnej sféry, týmto spôsobom jej neboli odňaté žiadne procesné práva.

22. Ďalšie námietky sú hmotnoprávneho charakteru. Žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z toho, že
Róbert Mydlo nebol oprávnený vykonávať isté úkony zadodávateľa v období, keď už nebol konateľom,
pritom svedok Mydlo vysvetlil, že bol ústne splnomocnený novým konateľom Sedlákom, aby dokončil
obchody, preberal hotovosť a disponoval s podnikateľským účtom. Správny súd konštatuje, že žalovaný
toto ako prioritný dôvod na neuznanie odpočítania dane neuviedol. Podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia: „Bez ohľadu na skutočnosť, či bol alebo nebol Ing. Róbert Mydlo oprávnený konať
za spoločnosť Energy SK po 17.12.2013, sa primárne nepreukázalo, že boli spoločnosťou Energy
SK dodané odvolávajúcemu plnenia uvedené na predmetných faktúrach, čo bol dôvod neuznania
odpočítania DPH z predmetných faktúr.\" Tento právny názor zodpovedá judikatúre správnych súdov
a Ústavného súdu SR, podľa ktorej skúmanie platnosti právneho úkonu z hmotnoprávneho hľadiska
vo vzťahu k splneniu zákonných hmotnoprávnych podmienok na vznik nároku na odpočítanie DPH
je irelevantné. Skúmanie reálneho dodania plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre je prvoradé
apodstatné, pričom prijímanie takýchto plnení na základe neplatného právneho úkonu nemá pre vznik
nároku na odpočet DPH význam (obdobne rozsudok NS SR č.k. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011).
Obdobný výklad pri skúmaní podmienok na určenie daňovej povinnosti na dani z príjmu vyplýva i z
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 241/07-44 zo dňa 18. septembra 2008, v zmysle
ktorého podľa hmotnoprávnej úpravy dane z príjmov v posudzovanom zdaňovacom období platnosť
alebo neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z pohľadu súkromnoprávneho nemala vplyv na skutočnosť,
či výdavky realizované na jej základe sú alebo nie sú daňovými výdavkami.

23. Podľa názoru správneho súdu, správca dane a žalovaný správne vyhodnotili všetky dôkazy
vykonané v danom prípade vo svojej vzájomnej súvislosti. Dôkazom, pre ktorý nebolo uznané
odpočítanie dane z predložených faktúr, nebola len tá skutočnosť, že svedok Mydlo nemal písomné
splnomocnenie na zastupovanie dodávateľa, ale aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli následne v
administratívnom spise preukázané. Nebolo najmä preukázané dodanie služieb podľa dodávateľských
faktúr na opracovanie alebo prepracovanie dodaných polotovarov a na dodanie nástrojárskych prác.

24. Ďalšia námietka sa opätovne viazala k nevypočutiu svedka Mydla tretíkrát na požiadavku právnej
zástupkyne žalobcu. S touto námietkou sa správny súd vysporiadal už vyššie v odôvodnení a v plnom
rozsahu poukazuje na bod 19. tohto odôvodnenia. Pokiaľ v tejto časti žaloby žalobca namieta, že
samotné závery MVI nie sú dôkazom o tom, že by uvedené spoločnosti nemohli vykonať označené
služby, podľa názoru správneho súdu je tento záver žalobcu v rozpore s obsahom odpovede na MVI,
ktorá je uvedená v administratívnom spise. Naopak, z týchto zistení vyplýva nad všetku pochybnosť,
že spoločnosť F.U.H. Piatex, Bialsko Biala v decembri 2013 nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť



a túto prestala vykonávať už rok predtým. V prípade označeného dodávateľa Základ handlowy export
import Bialsko Biala, podľa jeho zástupcu tento výslovne uviedol, že nepozná ani žalobcu ani dodávateľa
Energy SK a nikdy s nimi nevykonával žiadne transakcie a tiež bolo preukázané, že táto spoločnosť
vôbec nepodnikala v službách uvedených na dodávateľských faktúrach, preto ich nemohla poskytnúť
nikomu, teda nielen dodávateľovi, ale ani iným firmám. Je tiež plne nedôvodná aj námietka žalobcu, že
pokiaľ neuviedol, že nepozná Róberta Mydla, nemožno uzavrieť, že s ním nespolupracoval. Pokiaľ totiž
poľský subjekt uviedol, že nepozná Stavebné konštrukcie Žilina, s. r. o., je zrejmé, že nemohol jednať ani
s Róbertom Mydlom, ktoré do 17. decembra 2013 bol jediným konateľom Stavebných konštrukcií Žilina,
s. r. o. Róbert Mydlo sa ani nevyjadril, že by niekoho splnomocnil na zastupovanie tejto spoločnosti. Vo
vzťahu k Pavlovi Sedlákovi, konateľovi od 18.12.2013, ani sám žalobca, ani svedok Mydlo ani svedok
Sedlák netvrdili, že by Sedlák sám mal vystupovať za dodávateľa. Potrebu opätovného výsluchu svedka
Mydla nie je možné obhájiť ani tým, že záver o tom, či poľské spoločnosti mohli vykonať označené služby,
musí byť urobený len vtedy, ak by odpoveď na túto otázku bola priamo od týchto spoločností. Potom
aj, ak by sa uskutočnil opätovný výsluch tohto svedka, podľa tohto prezentovaného názoru žalobcu ani
výsluch tohto svedka by nebolo možné vyhodnotiť ako dostatočný, pretože potvrdiť spoluprácu by mohli
samotné poľské firmy. Vo vzťahu k poľským dodávateľom však dokazovanie bolo vykonané dostatočne
a ich jednoznačné negatívne stanovisko k spolupráci s dodávateľom žalobcu nie je možné zhojiť ani
tým, že by bol k tejto spolupráci opätovne vypočutý bývalý konateľ dodávateľa Róbert Mydlo.

25. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Tento rozsudok
podľa názoru správneho súdu nie je možné použiť k danej veci. Uvedený rozsudok sa zaoberá
rozložením dôkazného bremena v reťazci dodávateľov vo vzťahu k ich odberateľovi, ktorému nebolo
uznané odpočítanie DPH. Základnou a zásadnou otázkou vo veci 3Sžf/1/2011 bolo, že v reťazci
dodávateľov daňového subjektu nastala porucha, avšak nie na bezprostredne predchádzajúcom
stupni dodania tovaru alebo služby pre daňový subjekt, t. j. žalobcu, ale na stupňoch, ktoré
bezprostredne dodaniu nepredchádzajú. Za týchto skutkových okolností daňový subjekt nemá dosah na
subdodávateľov svojho dodávateľa a uvedené má potom aj vplyv na jeho dôkazné bremeno. V danom
prípade sa však nejedná o takýto prípad. Dokazovaním bolo totiž preukázateľne spochybnené dodanie
tovaru na bezprostredne predchádzajúcom stupni dodania služieb žalobcovi, t.j. od spoločnosti Energy
SK k dodávateľovi. Už na stupni dodania medzi dodávateľom a žalobcom nebolo preukázané, že by tieto
dodania, teda služby podľa jednotlivých faktúr, boli dodané. Aplikácia žalobcom citovaného rozhodnutia
vo veci 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady v
zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry, avšak od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie
práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.

26. Ďalej žalobca poukazoval na závery rozsudkov SD EÚ C-277/14 a C-80/2011 a C-142/11. Ide o
judikatúru Súdneho dvora EÚ pri podvodnom konaní, kde sa vyžaduje preukázaný úmysel daňového
subjektu byť súčasťou podvodu. K tomuto správny súd uvádza, že prípad žalobcu nebol správcom
dane ani žalovaným posudzovaný z hľadiska zaťaženia obchodných transakcií daňovým podvodom,
ale z hľadiska neunesenia dôkazného bremena na preukázanie, že posudzované obchodné prípady
sa uskutočnili tak, ako bolo žalobcom faktúrami deklarované. Preto táto judikatúra v danej veci nie
je použiteľná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veciach vedených pod sp. zn. C-80/11 a C-142/11
vyplývalo, že prejudiciálne otázky sa zakladali na predpoklade, podľa ktorého po prvé, uvedené plnenie,
ktoré zakladá nárok na odpočet sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z príslušnej faktúry a po druhé, táto
faktúra obsahovala všetky údaje požadované smernicou 2006/112, takže podmienky vzniku a výkonu
práva na odpočet dané boli splnené.  V prípade žalobcu sa nepreukázalo splnenie vecných podmienok
vzniku nároku na odpočet dane u pridanej hodnoty. Preto ani predmetný rozsudok nie je aplikovateľný
na prípad žalobcu

27. Správne orgány založili svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu DPH na tom, že žalobca okrem
dodávateľských faktúr a príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli okrem toho neoznačené a
znejúce na hotovostnú platbu, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby
preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré
deklaruje v ním predložených dokladoch.

28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca k žiadosti o odpočítanie DPH okrem
dodávateľských faktúr a príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli neúplné, nepredložil žiadne
ďalšie doklady s tým, že podľa jeho tvrdení všetky zmluvy mali byť ústne a  a objednávky neboli



vypracovávané. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram na opracovanie polotovarov (č. 1202013035,
1202013036 a 1202013037 s dátumom vystavenia 27.12.2013 a dátumom splatnosti 10.01.2014)
je všade uvedené, že fakturácia sa týka prepracovania, resp. opracovania dodaných polotovarov. Z
faktúry je teda zrejmé, že polotovary mali byť dodané odberateľom - žalobcom. Aj podľa vyjadrenia
žalobcu na ústnom pojednávaní zo dňa 23.09.2015 polotovar na opracovanie mal zabezpečiť samotný
žalobca, ktorý ho mal odovzdať dodávateľovi. Potom je na mieste predpokladať, že žalobca disponoval
dôkazmi o nadobudnutí týchto polotovarov do svojho vlastníctva. Napriek tomu žalobca na preukázanie
zdaniteľných plnení žiadne iné doklady okrem dodávateľských faktúr a príjmových pokladničných
dokladov na hotovosť nepredložil. Hoci na uvedenom pojednávaní tvrdil, že jedinými záznamami sú
faktúry a dodacie listy, ani dodacie listy k daňovej kontrole nepredložil. Nestačí jeho tvrdenie ako
účastníka konania (teda nie v pozícii svedka), že polotovar zabezpečoval on. K tomuto tvrdeniu
mal predložil aj relevantné doklady. Toto jeho tvrdenie sa potom javí ako účelové k ďalším jeho
tvrdeniam, keď nevedel, kto realizoval samotné opracovanie polotovarov, keď uvádzal, že dodávateľ
zabezpečil prepravu, avšak o preprave žiadne doklady neboli predložené, atď. Pokiaľ teda správca
dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňových
subjektom (len faktúry a príjmové pokladničné doklady), potom bolo opäť na žalobcovi, aby predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Žiadne ďalšie dôkazy však žalobca na preukázanie obchodných prípadov podľa sporných faktúr
nepredložil.

29. Vo vzťahu k ôsmym faktúram za  nástrojárske práce (týka sa to dodávateľských faktúr č. 120201338,
120201339, 120201341, 120201342, 120201343, 120201344, 120201346 a 120201347, všetky s
dátumom vystavenia 27.12.2013) správny súd uvádza, že nebola splnená ďalšia základná podmienka
na priznanie odpočtu DPH, a to formálna stránka dodávateľskej faktúry. Zákon o DPH vyžaduje na
vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, keď
daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet
dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Správny súd v súlade s právnym názorom NS
SR uvedenom v rozsudku č. k. 3SžoKS/68/2006 zo dňa 13. októbra 2006 konštatuje, že predmet
zdaniteľného plnenia musí byť vo faktúre identifikovaný množstvom a druhom dodaného tovaru alebo
rozsahom a druhom dodanej služby tak, aby ho bolo možné priamo na základe faktúry podradiť a
identifikovať ako konkrétny predmet dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH. Nejde pritom
o formalizmus, ale o určitosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré je esenciálnou náležitosťou
faktúry. Nárok na odpočítanie dane je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu
existenciu faktúry platiteľa, ktorá musí mať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 71    (v
súčasnosti § 74, poznámka správneho súdu). Už samotné nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry
neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane.

30. V danom prípade predmetom fakturácie dodávateľa na sporných faktúrach uvedených vyššie, z
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, je vymedzený nekonkrétne (nástrojárske práce 1. výkres,
resp. výkr., výk.) v počte 1 ks, bez podrobnejšej špecifikácie či kvantifikácie množstva vykonaných prác.
Už tieto nedostatky neumožňujú odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými
náležitosťami.

31. Na námietku, že žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré ustanovuje zákon a tvrdenie žalovaného
o nepreukázaní prepravy od subdodávateľa k dodávateľovi boli preukázané, správny súd konštatuje,
že tie dôkazy, ktoré predložil, nepostačujú na unesenie dôkazného bremena v danej veci. Okrem
dodávateľských faktúr a príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli okrem toho neoznačené a
znejúce na hotovostnú platbu, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, hoci bolo v jeho možnostiach ich
predložiť (napr. dôkazy o nákupe a dodaní polotovarov). Ani uskutočnenie prepravy opracovávaných
polotovarov od žalobcu k dodávateľovi a následku k jeho subdodávateľovi a späť nebolo preukázané;
na preukázanie nepostačuje všeobecné tvrdenie konateľa dodávateľa, že prepravu zabezpečil on (nie
je zrejmé, od akého subdodávateľa prepravoval polotovary ani akým spôsobom, keď na prepravu nemal
technické zabezpečenie) a potvrdenie tejto skutočnosti samotným žalobcom.  Za takýchto skutkových
okolností potom správny súd v súlade s názorom žalovaného má za to, že došlo k oprávnenému
spochybneniu žalobcom predložených dôkazov k daňovej kontrole, čím dôkazné bremeno zo strany
správcu dane prešlo opäť na žalobcu, ktorý následne predloženými dôkazmi mal svoje pôvodné
tvrdenia o oprávnenosti na odpočítanie DPH preukázať - rovnako uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS



401/2009, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie
ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak
však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly,
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2
zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

32. Súd tiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že na dohode o hotovostnej platbe nie je nič neobvyklé
a že bolo preto nutné podriadiť fakturáciu tejto skutočnosti. Túto námietku žalobca nevzniesol v odvolaní
voči napadnutému rozhodnutiu, a preto sa žalovaný touto námietkou nemohol v rámci odvolacieho
konania zaoberať. Pritom nič nebránilo žalobcovi ju uplatniť už v odvolaní. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda v odvolacom
konaní nebola táto námietka vznesená a žalovaný sa preto ňou nemohol zaoberať, správny súd
túto námietku vznesenú až v správnej žalobe vyhodnocuje ako účelovú. Naopak, správny súd sa
stotožnil so záverom žalovaného, že snahe platiť v hotovosti bola podriadená fakturácia tak, aby v
žiadnej z faktúr nebol prekročený maximálny limit pre hotovostnú platbu medzi podnikateľmi 5000,-
Eur. Je neštandardný postup žalobcu v pozícii odberateľa, ktorý jednotlivé faktúry uhrádzal hotovostne
výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom takto v jeden deň bolo vystavených 11 faktúr s dátumom
dodania služieb vždy dňa 27.12.2013. Pokiaľ boli služby dodané jedným dodávateľom všetky dňa
27.12.2013 (čo je vzhľadom na objem a fyzickú náročnosť služieb - opracovanie polotovarov a
nástrojárske práce - vo vianočnom období neštandardné), potom sa skôr ako bežný postup ponúka
vystavenie jednej faktúry s viacerými položkami na nástrojárske práce a druhej faktúry na opracovanie
polotovarov.

33. Na záver žalobca uvádza, že nesúčinnosť dodávateľa počas daňovej kontroly v tom zmysle, že nie
je schopný predložiť požadované doklady a po zmene vlastníctva spoločnosti, alebo že sa nedostaví
na výsluch, sama o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane. Zvlášť, ak z
iných vykonaných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania vykonával ekonomickú činnosť. Toto
konštatovanie žalobcu je len vo všeobecnej rovine. Vo vzťahu k prípadu žalobcu je skutková situácia
rozdielna. V danom prípade existujú odôvodnené pochybnosti o tom, že dodania na základe sporných
faktúr neboli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, o čom svedčia viaceré dôkazy, a to najmä
- nepredloženie žiadnych listinných dôkazov preukazujúcich tieto dodania okrem faktúry a príjmových
pokladničných dokladov,
- dodávateľ nedisponoval žiadnym dlhodobým hmotným majetkom na realizáciu fakturovaných
nástrojárskych prác ani na realizovanie prepravy tovaru
- dodávateľ nemal na vykonané služby potrebné výrobné kapacity a podľa jeho vlastného tvrdenia ich
mal vykonať len subdodávateľsky
- dodávateľom označení subdodávatelia - poľské firmy nemohli tieto práce pre dodávateľa vykonať
z objektívnych dôvodov (prvá firma v konkrétnom zdaňovacom období už nevykonávala žiadnu
podnikateľskú činnosť a druhá firma úplne poprela akúkoľvek obchodnú spoluprácu s dodávateľom a
dodaním služieb podľa sporných faktúr sa nezaoberala).
- žalobca nepredložil objednávky na služby, dodacie listy ani žiadne zmluvy, nepredložil ani dôkazy, že
nakupoval polotovar, ktorý mal byť dodávateľom podľa faktúr opracovaný.
- napriek tomu, že služby mali byť vykonané všetky v jeden deň jedným dodávateľom, tieto boli rozdelené
do 11 faktúr, aby mohli byť uhrádzané hotovostne
- Ing. Mydlo dohodol fakturované obchodné prípady, vyhotovil faktúry, prijal za ne hotovostnú úhradu,
disponoval s podnikateľským účtom a pečiatkou dodávateľa v čase, keď nebol konateľom dodávateľa a
nemal s novým konateľom uzavreté písomné splnomocnenie



- v danom prípade bol bývalý konateľ dodávateľa Róbert Mydlo so správcom dane súčinný. Dostavil
sa na dve ústne pojednávania za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a bol tiež aj pri miestnom
zisťovaní.
- nebolo preukázané zaevidovanie jednotlivých dodávateľských faktúr do účtovníctva dodávateľa a ani
vyplatenie DPH z týchto faktúr. Účtovníctvo konateľ dodávateľa Pavel Sedlák ani na výzvu správcu dane
nepredložil.
Potom je potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní materiálnej
podmienky na odpočítanie dane, keď pri takomto zistenom skutkovom stave ďalšie dôkazy na
preukázanie reálneho dodania služieb dodávateľom uvedeným na faktúre správcovi dane nepredložil.
Na dôvažok pri ôsmych faktúrach s predmetom dodania „nástrojárske práce 1. výkr.\" nie je splnená ani
formálna podmienka odpočtu dane - predmet dodania nebol riadne konkretizovaný podľa § 74 ods. 1
písm. f) zákona o DPH - nie je vôbec zrejmé, aké druhy nástrojárskych prác boli vykonané a v akom
rozsahu.

34. Vzhľadom na to, že všetky žalobné body, na ktoré správny súd mohol prihliadnuť, t. j. vznesené v
2-mesačnej lehote na podanie správnej žaloby, boli vyhodnotené ako nedôvodné, súd žalobu podľa §
190 SSP zamietol. Pokiaľ žalobca vo svojej replike zo dňa 14.11.2019 rozšíril svoju žalobu o namietanie
úradného záznamu zo dňa 02.10.2018, ktorý sa týkal ústneho upovedomenia o postúpení odvolania
proti rozhodnutiu správcu dane počas odvolacieho konania, keďže táto námietka bola podaná po lehote,
súd na ňu neprihliadol. Okrem toho, táto námietka súvisí s inou nedôvodnou námietkou, týkajúcou
sa neupovedomenia o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu proti prvostupňovým rozhodnutiam zo
dňa 19.12.2017. Ako bolo vyššie uvedené, predmetom prieskumu tohto správneho súdneho konania je
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.09.2018.  Procesný postup, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zrušilo
skôr vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.12.2017, nie je predmetom tohto konania na súde.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi súd náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal
náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho
aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:08e96db7-4439-4274-b4e9-cab64ccf9e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}