Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/12/2020 z 8. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. septembra 2020, sp. zn. 26Sa/12/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:1019201754.2 Krajský súd Žilina | 26Sa/12/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:1019201754.2 | 2020-09-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 169 SSP, § 177 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 190 SSP, § 168 SSP, § 167 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03baa825-fa7c-446e-a9f1-b1723dd52e0b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:1019201754.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 26Sa/12/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201754
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:1019201754.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej
veci žalobcu: V. M. Z., bytom F. X, XX-XXX B., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti: UNIPROWEB, s.r.o., so
sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 171, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 65749-3/2019-BA zo dňa 03.10.2019

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č.: 44234-2/2019-CA zo dňa 24. júla 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka
Čadca rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi UNIPROWEB, s.r.o. od 01.01.2017 podľa
slovenskej legislatívy. V odôvodnení citovala článok 11 ods. 3 základného nariadenia EP a Rady č.
883/2004, ako aj článok 13 ods. 1 základného naradenia. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení
ďalej uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a
uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre
každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v
oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred
vnútroštátnou legislatívou.
Od 01. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z
29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie") a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.9.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie").
Sociálna poisťovňa pobočka Čadca ako prvostupňový správny orgán zisťovala, či bola príslušnou
inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti
sociálneho zabezpečenia.
Z príslušnej právnej úpravy vyplýva, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť
štát bydliska zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých
členských štátoch Európskej únie, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným
úradom členského štátu bydliska. Prvostupňový správny orgán zistil, že poľská inštitúcia sociálneho
zabezpečenia Zaklad Ubezpieczen Spolecznych, Oddzial w Rybniku (ďalej len ZUS) oznámila Sociálnej
poisťovni dňa 07.11.2017 listom číslo: OU340000/D/2017-006937/001 zo dňa 30. októbra 2017, že
zamestnanec V. M. Z. v období od 01.01.2017 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho
poistenia.



Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie
nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien
a doplnkov definitívnym.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: 65749-3/2019-
BA zo dňa 03.10.2019 odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie
pobočky Čadca. Stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a konkrétne
poukázal na nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len základné nariadenie)
a súčasne na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(ďalej len vykonávacie nariadenie). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú
legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne
zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú
legislatívu, ustanovené v hlave II. základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú
za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských
štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho
členského štátu. Žalovaný poukázal na článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia,
podľa ktorých určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy,
ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14
vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom
určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúciou každého členského štátu, v ktorom sa
činnosť vykonáva. Následne predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov ustanovené v ods.
2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi
dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy
neboli definitívne určené na základe ods. 4. Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Oddzial w Rybniku
(ZUS) č. OU340000/D/2017-006937/001 zo dňa 30. októbra 2017 zistila, že zamestnanec v súlade s
článkom 11 (3) a základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov podlieha od 01.01.2017
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa
ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16
(3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. To znamená, že ZUS
ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc
postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že
zamestnanec od 01.01.2017 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že sa na zamestnanca nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v
ktorom má zamestnávateľ sídlo podľa výpisu z obchodného registra, t.j. legislatíva Slovenskej republiky.
Na základe týchto skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca dospela k záveru, že zamestnávateľ
prihlásil zamestnanca do systému slovenského poistenia nesprávne.
V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne
určitý a presný, pretože je v ňom uvedené, na základe ktorého ustanovenia zákona bolo rozhodnutie
vydané a ako bolo rozhodnuté vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené v § 209 ods. 4 zákona, pretože je v ňom uvedené,
na základe akých právnych predpisov a akých skutkových zistení Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca
dospela k výroku napadnutého rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. V žalobe uviedol, že dňa 01.01.2017
dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou UNIPROWEB, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 76
na území Slovenskej republiky. Z dôvodu novej zmluvy žalobca podal návrh na Sociálnu poisťovňu o
určenie príslušnej legislatívy podľa obsahu článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009,
v ktorom ako príslušná legislatíva bola uvedená slovenská legislatíva v súlade s článkom 13 ods. 3
základného nariadenia č. 883/2004, to znamená legislatíva štátu, na ktorom území žalobca vykonával
prácu na základe pracovnej zmluvy. Žalobca podľa pracovnej zmluvy plnil úlohy na území Slovenska
a práca spočívala v iných činnostiach ako tie, ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti.
Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá pracuje ako zamestnanec
v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v
ktorom vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec. Žalobca prácu vykonával na
území Slovenska. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác,
ktoré žalobca odovzdával zamestnávateľovi. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že vykonávanie práce



na území Slovenska dostatočne preukázal zamestnávateľ, vyplácal aj dohodnutú mzdu. Žalovaný sa
len formálne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom veci a v tomto ohľade rozhodnutie prakticky
neodôvodnil. Paušálne poukazovanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie
sa s individuálnou situáciou posudzovanej osoby je nedostatočné a nezákonné. Žiadal preto rozhodnutia
zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.06.2020, súdu doručené dňa 22.06.2020. Zotrval
na právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že v danom prípade
Sociálna poisťovňa nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ako to tvrdí žalobca, ale napadnutým
rozhodnutím rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky. Sociálnej poisťovni, ústredie bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho
nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych (ďalej
len ZUS) Oddzial w Rybniku doručené oznámenie č. OU340000/D/2017-006937/001, ktorým ZUS určila,
že žalobca od 01.01.2017 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej
nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym.
Zamestnávateľ síce prihlásil žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 01.01.2017,
v súvislosti s čím bolo žalobcovi automaticky vygenerované za účelom registrovania rodné číslo,
avšak uvedená skutočnosť nemá za dôsledok, že žalobca podlieha uplatniteľnej legislatíve Slovenskej
republiky. Vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný síce deklaroval, že zamestnávateľ neoprávnene
prihlásil zamestnanca do registra poistencov, avšak uvedeným rozhodnutím nebola spochybnená
platnosť pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle vnútroštátnych
právnych predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Ďalší účastník sa na výzvu správneho súdu k žalobe nevyjadril.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho žalobe repliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle §
199 a nasl. z. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (SSP) v spojení s § 177 SSP, preskúmavajúc
napadnuté rozhodnutie v zmysle § 203 ods. 2 SSP, pričom zistil, že rozhodnutie je v celom rozsahu
zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v
prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále.
1) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym
predpisom určeným v súlade s odsekom 1.



Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), na účely
uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite
striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských
štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď
boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo
najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

9. Zo správneho spisu správny súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład
Ubezpieczeń Społecznych ZUS, Oddział w Rybniku č. OU340000/D/2017-006937/001 zo dňa 30.
októbra 2017 žalovanému oznámenie podľa § 16 ods. 2 nariadenia EP a Rady č. 987/2009, že žalobca
podlieha poľskej legislatíve podľa článku 11 ods. 3 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu EP
a Rady č. 883/2004. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný voči určeniu poľskej legislatívy
stanovenému podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 v stanovenej lehote nenamietal. V
zmysle uvedeného článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 je dané definitívne určenie
uplatniteľných právnych predpisov.

10. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade za situácie, keď
bola pre žalobcu určená poľská legislatíva podľa článku 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia,
čo v konaní nebolo sporné, nie je kompetencia súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať
a vyhodnocovať. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné
(rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/20/2015). Správne orgány,
rovnako ako súdy musia z takéhoto určenia uplatniteľných právnych predpisov vychádzať. Podľa názoru
správneho súdu bolo potom v kompetencii Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca rozhodnúť v zmysle
§ 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení o nevzniku jednotlivých povinných poistení
žalobcu ako zamestnancovi UNIPROWEB, s.r.o. od 01.01.2017. Bolo preukázané, že zamestnávateľ
žalobcu túto fyzickú osobu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňom 01.01.2017 a zároveň, že od
01.01.2017 sa na žalobcu vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva, a preto nemôže
byť zároveň poistencom na území Slovenskej republiky. Uvedené mala Sociálna poisťovňa preukázané
z oznámenia ZUS, oddelenie v Rybniku zo dňa 07.11.2017. V preskúmavanej veci teda nastala v
zmysle listín administratívneho spisu sporná situácia, keď na jednej strane bolo právoplatne rozhodnuté
o určení poľskej legislatívy (z ktorého určenia museli správne orgány vychádzať) a na druhej strane
zamestnávateľ žalobcu ho prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne na to isté obdobie, v
ktorom sa vzťahovala na žalobcu poľská legislatíva. Preto prvostupňovým rozhodnutím podľa § 178 ods.
1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení bol tento sporný stav odstránený.

11. Prvostupňovým správnym rozhodnutím nebolo rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu
k žalobcovi, to znamená, že v tomto rozhodnutí prvostupňový správny orgán sa vôbec nezaoberal
skutkovými okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k určeniu poľskej legislatívy v oblasti sociálneho
zabezpečenia. Prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nevykonával dokazovanie vo vzťahu k
vykonávanej práci žalobcu na území Slovenskej republiky, taktiež neposudzoval jej prípadný marginálny



charakter. Neuviedol, že by sa na žalobcu nevzťahoval článok 13 ods. 3 základného nariadenia, ani
nekonštatoval aplikáciu článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia týkajúceho sa marginálneho
charakteru práce. Naopak, všetky tieto skutkové okolnosti vyhodnocoval ZUS vo svojom stanovení
príslušnej legislatívy podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, na ktoré poukázal v oznámení zo
dňa 07.11.2017 adresovanom žalovanému. Potom v rozhodnutí vychádzal zo skôr vydaného stanovenia
príslušnej legislatívy poľského orgánu sociálneho zabezpečenia o určení uplatniteľnej legislatívy, ktorým
bol viazaný, len odstránil rozpor, ktorý vzhľadom na podanie tejto prihlášky vznikol.

12. Vo vzťahu k námietke, a to nedostatku dôvodov ohľadne vyhodnotenia činnosti žalobcu na území
Slovenskej republiky ako činnosti marginálneho charakteru, súd uvádza, že táto námietka je v plnom
rozsahu nedôvodná. Ako bolo uvedené správny orgán prvého stupňa sám nevykonal dokazovanie v tejto
otázke (vykonať dokazovanie v tejto otázke ani nemohol pre nedostatok právomoci rozhodnúť o určení
uplatniteľnej legislatívy), ale len prevzal právny záver ohľadne tejto otázky z oznámenia ZUS zo dňa
07.11.2017. Rovnako aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len vo všeobecnosti sa zmienil
o Praktickej príručke o uplatniteľných právnych predpisov EÚ, Európskom hospodárskom priestore a vo
Švajčiarsku, ktorej aplikáciu v danom prípade však nerozvádzal. Správny súd poukazuje na to, že táto
časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nadbytočná. Dôvodom pre určenie, že žalobcovi nevznikli
povinné poistenia, nebola tá skutočnosť, že by slovenské správne orgány sociálneho zabezpečenia
posudzovali túto skutkovú okolnosť, t.j. či žalobca na území Slovenskej republiky vykonával alebo
nevykonával zanedbateľné činnosti, ale tá skutočnosť, že pre žalobcu bola definitívne určená poľská
legislatíva od 01.01.2017 v zmysle článku 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia na základe oznámenia
ZUS zo dňa 07.11.2017, voči ktorému určeniu žalovaný v lehote 2 mesiacov nenamietal. Táto skutočnosť
bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán sociálneho zabezpečenia
a vzhľadom na paralelnú registráciu žalobcu v registri Sociálnej poisťovne od 01.01.2017 potom musel
tento sporný prípad vyriešiť tak, že vydal rozhodnutie o nevzniku týchto poistení práve odo dňa
registrácie žalobcu v jeho registri. Teda všetky námietky o nedostatku dôvodov, pre ktoré by mala byť
činnosť žalobcu vyhodnotená ako zanedbateľná činnosť, nemôžu byť dôvodné. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že námietky v súvislosti so zanedbateľnou činnosťou žalobcu na území Slovenskej
republiky bolo potrebné vzniesť v konaní pred ZUS, a to pred orgánmi Poľskej republiky.

13. Vzhľadom na to, že správny orgán ani ex offo žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP nezistil, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

14. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu. Súd podľa § 169 SSP nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi, na ktorú by mal
nárok voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, pretože mu nevznikli trovy v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.