Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/25/2019 z 9. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 9. októbra 2019, sp. zn. 29Sa/25/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5019200499.1 Krajský súd Žilina | 29Sa/25/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5019200499.1 | 2019-10-09 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47bc67c8-54db-469b-9971-f3d421b6bb8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5019200499.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200499
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200499.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: U. A. Q.-V., bytom L. XXXD, XX-XXX J., Poľsko, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka: PROMAVIT, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 210,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Súd p o s t u p u j e vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.08.2019 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie žalobcu zo dňa 25.06.2019 označené
„Odvolanie Proti rozhodnutiu 11674-4/2019-BA Sociálnej poisťovne ústredie z 06-05-2019“, ktorým sa
žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.05.2019 č. 11674-4/2019-
BA a predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46956-1/2013-CA z
15.10.2013, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako
zamestnancovi PROMAVIT, s.r.o., od 09.02.2012 podľa slovenskej legislatívy.

2. Krajský súd v Žiline posúdil podanie žalobcu zo dňa 25.06.2019 podľa jeho povahy a obsahu ako
správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len SSP).

3. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho
skončenia.



Podľa § 10 SSP na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má
žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická
osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

Podľa § 9 ods. 2 SSP ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave.

Podľa § 18 ods. 2 veta prvá SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

4. Ustanovenie § 9 SSP upravuje základnú zásadu, že správne súdne konanie sa prejednáva na tom
správnom súde, ktorý je na prejednanie vecne, miestne a kauzálne príslušný. Na príslušnosť sa vzťahuje
zásada "perpetuatio fori", podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú zo žaloby
k momentu začatia konania (§ 31 SSP), v praxi spravidla podľa dátumu podacej pečiatky, a trvajú až
do skončenia konania.

5. Správny súd skúma miestnu príslušnosť ex officio alebo na námietku účastníka na začiatku konania.
Vychádza pritom z okolností existujúcich v čase začatia konania, ktoré musia byť zistiteľné už zo
samotnej žaloby. Takto určená miestna príslušnosť trvá do skončenia konania bez ohľadu na prípadnú
zmenu rozhodných okolností.

6. Vo všeobecnosti je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 13 ods. 1 SSP). Výnimku tvoria konania o správnej žalobe proti
rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, konania podľa § 6 ods. 2 písm.
c) a d), konania o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy, ako aj konania o správnej
žalobe prokurátora, ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), kedy je miestne príslušný
krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak
takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa
fyzická osoba zdržuje (§ 13 ods. 3, 4 SSP).

7. Krajský súd v Žiline mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca je fyzická osoba, ktorý ako
adresu svojho pobytu uviedol „bytom L. XXXP., XX-XXX J., Poľsko“. Žalobca v žalobe uviedol, že na
území Poľska vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.06.2019
domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.05.2019 č. 11674-4/2019-
BA, ktorým žalovaný odvolanie zamestnávateľa PROMAVIT, s.r.o., so sídlom v Čadci, zamietol a
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46956-1/2013-CA z 15.10.2013. Uvedeným
rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi
PROMAVIT, s.r.o., od 09.02.2012 podľa slovenskej legislatívy

8. Miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje podľa § 13 ods. 3 SSP, v
zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého
pobytu žalobcu, ktorú žalobca na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu,
ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca
uzavrel dňa 09.02.2012 pracovnú zmluvu s firmou PROMAVIT s.r.o., so sídlom 022 01 Čadca, Palárikova
76, na území Slovenskej republiky, na ktorom vykonáva nájomnú prácu a podnikateľskú činnosť na
vlastný účet vykonáva len v Poľsku.



9. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržiavania sa žalobcu -
fyzickej osoby, podľa Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby nevyplýva, že žalobca sa zdržiava v E..
Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržiavanie)
na území Slovenskej republiky je sporná, nakoľko v čase vykonania kontroly v sídle zamestnávateľa
kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca,
konateľa ani vlastníka spoločnosti (zamestnávateľa), teda nebol preukázaný reálny výkon činnosti
žalobcu na území Slovenskej republiky. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k
záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území
Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca pri podaní
žaloby neprejavil, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani
prechodne. Žalobca sa v žalobe identifikuje adresou pobytu L. XXXP., XX-XXX J., Poľsko.

10. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle
§ 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne
príslušný Krajský súd v Bratislave.

11. Na záver súd uvádza, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani podľa § 13 ods. 1 SSP. Podľa
tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje
inak, čiže o stanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust. § 13 ods. 3 stanovuje
iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1. Úprava § 13 ods.
3 je teda výnimkou zo všeobecnej miestnej príslušnosti (lex specialis). V právnej teórii je označená
ako výlučná príslušnosť, čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná miestna
príslušnosť a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej. Z tejto premisy potom je zrejmé, že ak
nie je možné použiť pravidlo o výlučnej príslušnosti, nemožno príslušnosť určiť ani podľa pravidla o
všeobecnej príslušnosti, keďže aplikácia všeobecnej príslušnosti bola od začiatku nemožná. Preto v
prípade nemožnosti použitia tejto „inej“ (výlučnej) úpravy uvedenej v § 13 ods. 3 nemožno aplikovať
úpravu v § 13 ods. 1. Zákaz aplikácie § 13 ods. 1 na veci, v ktorých je miestna príslušnosť stanovená
inak, t.j. výlučne, vyplýva priamo z § 13 ods. 1, ktorý uvádza, že pravidlo o určovaní miestnej príslušnosti
stanovené v tomto ustanovení sa bezvýnimočne použije len vtedy, ak zákon neustanovuje inak. V tejto
situácii nejde o prípad, keď sa použije všeobecná úprava, ak nie je možné použiť úpravu špeciálnu.
Poukazujem na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach sp.
zn. 5Nds/5/2018 zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 5Nds/6/2018 zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 5Nds/8/2018 zo
dňa 27.09.2018, sp. zn. 2Nds/6/2018 zo dňa 25.07.2018 a sp. zn. 2Nds/7/2018 zo dňa 27.09.2018.
Zároveň poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Nds/13/2018 zo
dňa 20.08.2019, ktorým rozhodol o dôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Žiline s postúpením veci
Krajským súdom v Bratislave. Najvyšší súd SR v rozhodnutí konštatoval, že „Miestnu príslušnosť
krajského súdu je potrebné skúmať podľa ustanovenia § 13, a to § 13 ods. 3, pretože ide o konanie podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) S.s.p.. Nebolo sporné, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky adresu
trvalého pobytu, ani miesto podnikania a keďže ide o fyzickú osobu, relevantnou je ešte otázka, či a kde
sa na území Slovenskej republiky zdržuje. Krajský súd v Bratislave mal za to, že sa zdržuje v obvode
Krajského súdu v Žiline, kde má sídlo jej zamestnávateľ. Ako však možno vyvodiť z preskúmavaných
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, v správnom konaní nebolo zatiaľ jednoznačne preukázané, že by táto
podmienka bola splnená. Vzhľadom na uvedené má najvyšší súd za to, že v danej veci neboli splnené
podmienky na určenie miestnej príslušnosti krajského súdu podľa § 13 ods. 3 S.s.p., preto bolo potrebné
aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 S.s.p., ktoré určuje ako príslušný Krajský súd v Bratislave.“

12. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Žiline postúpil vec Krajskému súdu v
Bratislave ako miestne príslušnému súdu, pri aplikácii § 18 ods. 2 a § 9 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. d) SSP ).