Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/149/2018 z 24. 10. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2018, sp. zn. 14Cob/149/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5118212196.1
Krajský súd Žilina | 14Cob/149/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5118212196.1 | 2018-10-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 357 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 388 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 344 CSP, § 379 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/036fe74d-ab2e-41b3-ac90-d6921aa2a118
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5118212196.1
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/149/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212196
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118212196.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Siebog, spol. s r.o., so sídlom 013 02 Kotrčiná Lúčka 130, IČO: 47 216 115, zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Monikou Sládkovou, advokátkou, so sídlom V. XXX/X, XXX XX A., proti žalovanému:
DaS GROUP, a.s., so sídlom Bánovská cesta 8024/10, 010 01 Žilina, IČO: 47 823 623, o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/191/2018-24 zo dňa 30. augusta 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/191/2018-24 zo dňa 30. augusta 2018 v napadnutom
výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/191/2018-24 zo dňa 30. augusta 2018 v napadnutom
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v celom rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie (ďalej aj len
„okresný súd“) zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, zapísaných v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, pre okres A., obec A., k.ú. A. na LV č. XXXX v podiele 160/756
pod por. č. 27, na LV č. XXXX v podiele 1/2 pod por. č. 5, na LV č. XXXX v podiele 1/113 pod por.
č. 106 a v podiele 1/113 pod por. č. 107, na LV č. XXXX v podiele 1/113 pod por. č. 222 a v podiele
1/113 pod por. č. 223 záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu
vo výške 5.004,43 Eur istiny s príslušenstvom. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania vo veci návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 14.08.2018 podal žalobca na
Okresnom súde Žilina návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, aby okresný súd zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného,
zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, pre okres A., obec A.,
k.ú. A. na LV č. XXXX v podiele 160/756 pod por. č. 27, na LV č. XXXX v podiele 1/2 pod por. č. 5, na
LV č. XXXX v podiele 1/113 pod por. č. 106 a v podiele 1/113 pod por. č. 107, na LV č. XXXX v podiele
1/113 pod por. č. 222 a v podiele 1/113 pod por. č. 223 záložné právo v prospech žalobcu za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 5.004,43 Eur istiny s príslušenstvom.
3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že platobným rozkazom
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/240/2017-22 zo dňa 20.02.2018 bolo žalovanému uložené zaplatiť
žalobcovi sumu 5.004,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.156,24 Eur od 15.06.2017
do zaplatenia, zo sumy 3.613,31 Eur od 23.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 234,88 Eur od 08.07.2017 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- Eur, trovy právneho zastúpenia v sume 379,54 Eur
a ostatné trovy konania v sume 300,- Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2018.
Žalovaný pohľadávku žalobcovi neuhradil, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, exekučné
konanie je vedené Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 7Ek/750/2018, Exekútorský úrad
JUDr. Peter Matejovie pod sp.zn. 110EX 280/2018. „Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. A. :
LV č. XXXX v podiele 160/756, na LV č. XXXX v podiele 1/2, na LV č. XXXX v podiele 1/113 pod
por. č. 106 a v podiele 1/113 pod por. č. 107, na LV č. XXXX v podiele 1/113 pod por. č. 222 a
v podiele 1/113 pod por. č. 223.“ Žalobca uviedol, že žalovaný je v zlej finančnej situácii, boli proti
nemu vedené viaceré súdne konania, ktoré sú t.č. právoplatne skončené (zaplatiť žalobcom peňažnú
sumu SUZANNE SK, s.r.o., IZOLSTAV-ZA, s.r.o.). Proti žalovanému sú vedené najmenej tri exekučné
konania, čo vyplýva z listov vlastníctva. V dôsledku viacerých exekučných konaní proti žalovanému ako
povinnému je vykonanie exekúcie úspešným vymožením istiny s príslušenstvom v prospech žalobcu
ako oprávneného zložité, taktiež je ohrozené riadne vykonanie exekúcie. Žalobca má za to, že sú
splnené všetky predpoklady pre zriadenia záložného práva, a to osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným (platobný rozkaz), osvedčená zlá finančná situácia žalovaného (vedené
viaceré súdne a exekučné konania), spôsobilý predmet záložného práva (žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom v nehnuteľnostiach), na nehnuteľnostiach viaznu viaceré ťarchy, potreba nevyhnutnej
ochrany žalobcu a dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Podľa informácií dostupných žalobcovi je v
prospech spoločnosti SUZANNE SK, s.r.o., IČO: 46 801 910 vymáhaná suma v exekučnom konaní cca
100.000,- Eur. Žalobca disponuje informáciou, že spoločnosť SUZANNE SK, s.r.o. je spoločnosťou, ktorá
bola v minulosti spájaná so žalovaným a teda celé exekučné konanie v prospech tejto spoločnosti môže
byť vedené účelovo. Preto u žalobcu vzniká obava z budúcej exekúcie a vymožiteľnosti jeho nároku.
Ani samotné vedenie exekučného konania v prospech žalobcu, podľa žalobcu, neposkytuje dostatočnú
ochranu žalobcovi, že dôjde k vymoženiu ním vymáhanej pohľadávky a vedenie exekučného konania
nie je prekážkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcom v sudcovskom záložnom práve.
4. S poukazom na § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj len „CSP“), § 344 CSP, § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1
CSP okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Uviedol, že § 324 ods. 1
CSP s použitím § 344 CSP upravuje dva spôsoby, v prípade ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie
opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie.
Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je poskytnutie dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu
ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd
nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať
na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných
prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv.
osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v
návrhu obsiahnutých skutočností.
5. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej,
bezprostredne hroziacej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady
rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou
a účelom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom
stanovených predpokladov potrebných na jeho vydanie. Základným predpokladom spoločným pre
všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického)
vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto
právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu.
Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného
titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude
vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tohto typu je
osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je
spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu
k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho
opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná
ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie
subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo
ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom
zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovieť.
6. Okresný súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých uvedených podmienok, a to na
základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe predloženého platobného rozkazu mal okresný súd
dostatočne osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (medzi stranami sporu bol obchodno-
záväzkový vzťah, súd vydal platobný rozkaz v zmysle § 265 CSP) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 5.004,43 Eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu.
7. Osvedčenie druhej podmienky navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, teda existencia
exekučného titulu alebo reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný, mal okresný súd osvedčené z
platobného rozkazu č.k. 19Cb/240/2017-22 zo dňa 20.02.2018, na podklade ktorého sa žalobca domáha
voči žalovanému zaplatenia sumy 5.004,43 Eur s príslušenstvom, pričom uvedenú sumu žalovaný
žalobcovi neuhradil.
8. Za nosné požiadavky pre úspešný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného
prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania sa považujú predovšetkým
osvedčenie obavy z exekúcie, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne
a primeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť
a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho
povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho
majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, sťažená alebo
úplne znemožnená. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol svoju obavu a
to, že podľa neho budúca exekúcia bude ohrozená. Žalobca na podklade exekučného titulu (platobného
rozkazu) podal návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia je vedená u súdneho exekútora JUDr. Peter
Matejovie pod č. 110EX 280/2018. Žalobca predložil LV č. XXXX, k.ú. A., z ktorého vyplýva, že žalovaný
je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 160/756) nehnuteľnosti: parcely CKN č. 3975/2 o výmere 756
m2, z časti C listu vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zriadený exekučný
príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018 pre oprávneného - žalobcu. Z
predloženého LV č. XXXX, k.ú. A., z ktorého vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
(v podiele 1/2) nehnuteľnosti: parcely CKN č. 3964/41 o výmere 72 m2, z časti C listu vlastníctva
vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zriadený exekučný príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva č. 110EX 280/2018 pre oprávneného - žalobcu. Z LV č. XXXX, k.ú. A. vyplýva, že
žalovaný je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/113 a 1/113) nehnuteľnosti: parcely CKN č. 4840/1
o výmere 3234 m2, z listu vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zriadený
exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018 pre oprávneného -
žalobcu. Z LV č. XXXX, k.ú. A. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/113
a 1/113) nehnuteľnosti: podzemné garáže - obytný súbor AMFITEÁTER na pozemku 4840/1, z listu
vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zriadený exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018 pre oprávneného - žalobcu. Žalobca v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že proti žalovanému boli vedené viaceré súdne konania
a najmenej tri exekučné konania, čo vyplýva z listov vlastníctva - žalobca však okresnému súdu bližšie
neuviedol, nešpecifikoval, aké konkrétne súdne konania sa viedli proti žalovanému, pre vymoženie
akých konkrétnych pohľadávok (v akej výške). Žalobca ani nešpecifikoval konkrétne exekučné konania,
odvoláva sa iba na preložené listy vlastníctva. Okresný súd poukázal na § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca uvádzal,
„že žalovaný je v zlej finančnej situácii (súdne, exekučné konania). Súd poznamenáva, že z ničoho
nevyplýva, že by na žalovaného bol vyhlásený konkurz/resp. začaté konkurzné konanie. Ďalej ani z
predložených listov vlastníctva (LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX), ani z iných dokladov predložených
žalobcov nevyplýva, že by žalovaný uskutočňoval nejaké faktické alebo právne úkony ohľadne svojho
majetku, ktoré by vzbudzovali obavu, že žalovaný má snahu zbavovať sa svojho majetku a tým ohroziť
exekúciu pod č. 110EX 280/2018 - uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Na LV č. XXXX sú síce
vyznačené plomby, ale keďže vlastníkom pozemku sú viacerí podieloví spoluvlastníci, z uvedeného listu
vlastníctva taktiež súd nemal osvedčené, že by konkrétne žalovaný robil nejaké úkony ohľadne svojho
spoluvlastníckeho podielu. To, že voči žalovanému sú vedené 3 exekúcie (ako uvádza žalobca v návrhu),
je irelevantné. V prípade, ak veriteľ disponuje exekučným titulom a dlžník neplní dobrovoľne povinnosť
uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), môže veriteľ ako oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi ako povinnému, t.j. keď povinný dobrovoľne neplní
povinnosť, nie iba vtedy, keď nemá finančné prostriedky, resp. nemá majetok.“
9. Okresný súd mal za to, že uvedené exekúcie voči žalovanému nezakladajú dôvod pre nariadenie
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že sú vedené
exekučné konania voči žalovanému aj v prospech iných oprávnených: SUZANNE SK, s.r.o. a
IZOLSTAV-ZA, s.r.o., ale žiadnym spôsobom nebola okresnému súdu osvedčená, aká je výška
pohľadávok týchto oprávnených. Žalobca sa v návrhu vyjadril, že podľa jeho informácií je v prospech
spoločnosti SUZANNE SK, s.r.o., vymáhaná suma v exekučnom konaní cca 100.000,- Eur a taktiež
disponuje informáciou, že spoločnosť SUZANNE SK, s.r.o. je spoločnosťou, ktorá bola v minulosti
spájaná so žalovaným, a teda celé exekučné konanie v prospech tejto spoločnosti môže byť vedené
účelovo - uvedené však okresnému súdu neosvedčil. Žalobca predložil iba upovedomenie o začatí
exekúcie č. 110EX 280/2018-11, z ktorého vyplývalo, že dňa 24.05.2018 začala exekúcia v prospech
oprávneného - žalobcu pre vymoženie pohľadávky vo výške 5.004,43 Eur s príslušenstvom. Žalobca
nepredložil žiadne doklady od súdneho exekútora ohľadne zistenia celkového majetku žalovaného
(hnuteľný, nehnuteľný majetok, účty...), aké sú v danej exekúcii možné spôsoby uskutočnenia exekúcie
za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, resp. či je a aký je predpoklad uspokojenia pohľadávky
žalobcu. Z listov vlastníctva vyplývalo, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného v nehnuteľnostiach je
zriadené exekučné záložné právo pod č. 110EX 280/2018. Podľa zistení okresného súdu z obchodného
registra, ani z Obchodného vestníka nevyplývalo, že by na žalovaného bol vyhlásený konkurz, resp.
začaté konkurzné konanie (alebo povolená reštrukturalizácia). Okresný súd teda prijal záver, že
tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho „opatrenia neosvedčujú obavu
z celkového ohrozenia exekúcie v dôsledku neexistencie iného majetku žalovaného, z ktorého by
mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.“ Žalobca žiadnym spôsobom okresnému súdu neosvedčil,
že by žalovaný okrem uvedeného nehnuteľného majetku nedisponoval už žiadnym iným majetkom
(iným hnuteľným alebo nehnuteľným, prípadne inými majetkovými právami), ktorých hodnota by na
uspokojenie jeho pohľadávky nepostačovala. Vzhľadom na uvedené mal okresný súd za to, že žalobca
neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie.
10. Okresný súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo žalovaného, ako jeho oprávnenie
svoj majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce
môže byť dočasne obmedzené nariadením neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia, avšak
iba v nevyhnutnej miere. Požadované zriadenie záložného práva k zálohu je nesporne výrazným
zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom. Okresný súd mal
za to, že žalobca pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal dostatočné dôvody.
Nevyhnutnou je teda všeobecná požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi
stranami sporu nevytvoril nenávratný stav, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie
opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky
zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán
sporu, pričom všetky uvedené podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z
ohrozenia exekúcie sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je
možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Otázku primeranosti treba posúdiť
na jednej strane výškou pohľadávky (v danom prípade dlžná suma je 5.004,43 Eur s príslušenstvom)
a na druhej strane hodnotou majetku žalovaného (nehnuteľnosti - spoluvlastnícky podiel žalovaného
v týchto nehnuteľnostiach, ku ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva na zabezpečenie
jeho pohľadávky).
11. Okresný súd zdôraznil, že žalobca v danej veci navrhuje zriadiť záložné právo na viaceré
nehnuteľnosti (spoluvlastnícky podiel žalovaného v nehnuteľnostiach) - na pozemky v k.ú. A., vedené
na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a stavbu na LV č. XXXX, avšak žiadnym spôsobom
nepreukázal hodnotu uvedených nehnuteľností (hodnotu spoluvlastníckych podielov žalovaného, ku
ktorým sa navrhované zabezpečovacia opatrenie viaže). „Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom
hodnotu nehnuteľností - či už znaleckým posudkom, potvrdeniami z realitných kancelárii, resp. iným
relevantným spôsobom. Súd tak nemal osvedčenú ďalšiu z obligatórnych podmienok pre nariadenie
požadovaného zabezpečovacieho opatrenia a to jeho primeranosť, teda primeranosť pohľadávky
žalobcu k hodnote nehnuteľností, vo vzťahu ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva
(zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného v nehnuteľnostiach)“. Je pritom
povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd
vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu
tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné (osvedčenie
vo vzťahu ku všetkým kumulatívnym podmienkam). Na základe uvedeného okresný súd prijal záver,
že žalobca dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia teda dostatočne neosvedčil. Pre
nesplnenie dvoch zo základných a kumulatívnych predpokladov zabezpečovacieho opatrenia okresný
súd tento návrh žalobcu zamietol.
12. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. V prejednávanej veci okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný. Nakoľko však v prípade zamietnutia
takéhoto návrhu sa uznesenie druhej strane sporu - žalovanému nedoručuje, žalovanému teda ani
trovy tohto konania nemohli vzniknúť, preto okresný súd „vo vzťahu k žalovanému z uvedeného dôvodu
výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania tohto návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“
13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenej
advokátky v zákonnej lehote v zmysle § 362 ods. 1 CSP, ktorým napadol všetky výroky súdu prvej
inštancie z dôvodov, že súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP). Podľa žalobcu je
rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s jeho odôvodnením prekvapivé, nemajúce oporu v platných
právnych predpisoch SR s poukazom na § 343 CSP, § 344 zák. č. 160/2015 CSP, § 324 ods. 1 CSP.
Z § 343 CSP vyplýva, že opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa, a to zriadením záložného práva na vyššie špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho
pohľadávky, a to s cieľom, aby sa zamedzilo, resp. zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Z ustálenej judikatúry vyplývalo, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po
skončení konania je namieste v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná
pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ
záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní, pričom ani to, že v prospech veriteľa, v
neprospech dlžníka prebieha exekučné konanie, nemá vplyv a nie je prekážkou pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.
V konkrétnom prípade platobným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 20.02.2018, č.k.
19Cb/240/2017-22 bolo uložené žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15-tich dní od doručenia platobného
rozkazu: „-istinu vo výške 5.004,43 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1,156,24 €
od 15.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.613,31 € od 23.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 234,88 € od
08.07.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40
€ a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 379,54 € a ostatných trov konania vo výške 300 Eur.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.04.2018.“ Žalovaný pohľadávku žalobcu
v uvedenej lehote nezaplatil, na výzvu advokátky nijakým spôsobom nereagoval. Preto žalobca dňa
07.05.2018 podal návrh na vykonanie exekúcie. Konanie je vedené Okresným súdom v Banskej Bystrici
pod sp.zn. 7Ek/750/2018, Exekútorským úradom JUDr. Peter Matejovie so sídlom Y. XXX/XX,XXXXX
N. Y. pod sp.zn. 110EX 280/18. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A.,
zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor na LV XXXX, LV XXXX,
LV XXXX, LV XXXX a to: LV XXXX: pozemok parc. č. KNC 3975/2 - ostatné plochy o výmere 756 m2 v
podiele 160/756; LV XXXX: pozemok parc. č. KNC 3964/41 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 72
m2 v podiele 1/2; LV XXXX: pozemok parc. č. KNC 4840/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
3234 m2 v podiele 1/113 pod por. č. 106 a v podiele 1/113 pod por. č. 107; LV XXXX: pozemok parc. č.
KNC 4840/1 - podzemné garáže - obytný súbor Amfiteáter v podiele 1/113 pod por. č. 222 a v podiele
1/113 pod por. č. 223.
14. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že proti žalovanému sú v súčasnosti vedené najmenej tri exekučné
konania v prospech SUZANNE SK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 71, 010 01 Žilina - č. 110EX/257/18,
v prospech IZOL5TAV-ZA, s.r.o., so sídlom Kamenná 8422/25, 010 01 Žilina - č. 110EX 276/18-30 a v
prospech žalobcu, čo vyplýva z vyššie uvedených výpisov z listu vlastníctva. Samotná skutočnosť, že sa
proti žalovanému vedú dve exekučné konania v prospech iných oprávnených ako žalobcu, pričom obe
konania boli začaté pred exekučným konaním na návrh žalobcu, dostatočne podľa žalobcu osvedčuje,
že proti žalovanému ako povinnému je ohrozené vykonanie exekúcie úspešným vymožením žalobcovi
priznanej pohľadávky a tým vzniká obava, že exekúcia bude ohrozená. Teda vzhľadom k tomu, že
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadeným v iných sporoch,
existujú na strane žalovaného majetkové pomery zakladajúce dôvodnú obavu, že exekúcia bude
ohrozená. V konkrétnom prípade je preto potrebné garantovať vymožiteľnosť žalobcovho peňažného
nároku. „Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by nedošlo ani k zásahu do vlastníckych práv
žalovaného nad nevyhnutnú mieru, keďže hodnota nehnuteľností je znížená z dôvodu existencie ďalších
tiarch zapísaných na listoch vlastníctva tykajúcich sa pohľadávok iných subjektov voči žalovanému.“
15. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď uviedol, že v konkrétnom prípade nebola splnená podmienka pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie obavy z exekúcie, resp. obavy, že exekúcia bude
ohrozená a tiež uviedol, že by nariadením zabezpečovacieho opatrenia mohol vzniknúť nenávratný
stav, resp. zásah do vlastníckych práv žalovaného by mohol byť neprimeraný. Žalobca mal zato, že
vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázal splnenie všetkých podmienok
a predpokladov pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a
to: - osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vrátane výšky žalobcovej
pohľadávky vo výške 5.004,43 Eur istiny s príslušenstvom (Platobný rozkaz Okresného súdu v Žiline); -
osvedčil zlú finančnú situáciu žalovaného - proti žalovanému boli vedené viaceré súdne a t.č. exekučné
konania v prospech SUZANNE SK, s.r.o., IZOLSTAV-ZA, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že nie je
oprávnený nahliadať do súdnych spisov, kde je účastníkom konania žalovaný, nakoľko toto oprávnenie
mu neprislúcha, a teda skutočnosť, že žalobca nepreukázal výšku pohľadávok iných veriteľov
žalovaného je irelevantná a nemá a nemôže mať žiaden vplyv na rozhodovanie súdu o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia -zriadení záložného práva v prospech žalobcu; - označil spôsobilý predmet
záložného práva - žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že
žalobca neosvedčil, resp. bližšie neuviedol, aké konkrétne súdne konania sa viedli proti žalovanému, pre
vymoženie akých konkrétnych pohľadávok, v akej výške a ani neuviedol výšku pohľadávok oprávnených:
SUZANNE SK, s.r.o. a IZOLSTAV-ZA, s.r.o, v prospech ktorých sa vedú exekučné konania pod sp.zn.
110EX 257/18, 110Ex 276/18 súdnym exekútorom JUDr. Peter Matejovie, žalobca uviedol, že vzhľadom
k tomu, že nie je účastníkom daných exekučných konaní, nemá ani možnosť nahliadať do spisu alebo
iným spôsobom získavať informácie o uvedených konaniach od súdneho exekútora. Takéto tvrdenie
okresného súdu, že nebola oznámená ani preukázaná výška pohľadávok iných oprávnených teda
nemôže mať žiaden vplyv na rozhodovanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného a už vôbec nemôže byť a nesmie
byť dôvodom pre zamietnutie návrhu. K ďalšiemu tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
žiadnym spôsobom hodnotu nehnuteľností (znaleckým posudkom...) žalobca považoval za potrebné
zdôrazniť, že takáto podmienka preukázania hodnoty predmetu záložného práva z ničoho nevyplývala.
Teda rovnako ako to, že žalobca neuviedol výšku pohľadávok iných veriteľov, pre ktoré sa vedú
exekučné konania, ani skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom hodnotu nehnuteľností
nemôže mať vplyv na rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že hodnota nehnuteľností je znížená z dôvodu existencie ďalších tiarch
zapísaných na listoch vlastníctva týkajúcich sa pohľadávok iných subjektov voči žalovanému, čo žalobca
dostatočným spôsobom osvedčil. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by teda nedošlo ani ku
vzniku nenávratného stavu a v konkrétnom prípade by nariadením zabezpečovacieho opatrenia bola
splnená i požiadavka primeranosti. Žalobca si nedokáže predstaviť situáciu, v ktorej by požiadal znalca
na vyhotovenie znaleckého posudku vo veci odhadu hodnoty nehnuteľností na nehnuteľnosti, ktorých
nie je vlastníkom a ich vlastníkom je žalovaný, keď ani nemá reálnu možnosť zabezpečiť obhliadku
nehnuteľností znalcom, napr. garáže vo vlastníctve žalovaného (LV XXXX). Ďalej je tiež potrebné uviesť,
že aj samotné vyhotovenie posudku znalcom po uskutočnení obhliadky, ktorej uskutočnenie, tak ako bolo
vyššie uvedené, je nemožné, vyžaduje istý čas, čím by sa len zvýšila obava, že exekúcia bude ohrozená,
resp. by to malo za následok zvýšenie možného nebezpečenstva uspokojenia pohľadávky žalobcu alebo
jej nevymoženie. Žalobca zdôraznil, že pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, čo napokon vyplýva aj z § 329 ods. 1
CSP. V neposlednom rade by vyhotovovaním znaleckých posudkov došlo i k vzniku nových, nežiaducich
nákladov na strane žalobcu.
16. Splnenie všetkých podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo podľa žalobcu
osvedčené. Pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie a splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo možné vyvodiť
zo skutočností tvrdených žalobcom a z listín pripojených k návrhu, preto došlo na strane súdu prvej
inštancie k pochybeniu, keď návrh žalobcu zamietol.
17. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že boli a sú splnené
všetky podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako i skutočnosť, že žalovaný sa
nachádza v zlej finančnej situácii, v dôsledku ktorej vznikla u žalobcu dôvodná obava z ohrozenia
exekúcie. Na nehnuteľnostiach žalovaného viaznu ťarchy - sú zriadené exekučné záložné práva v
prospech SUZANNE SK, s.r.o., a IZOLSTAV-ZA, s.r.o., ktoré boli zriadené pred zriadením exekučného
záložného práva v prospech žalobcu, a teda tým došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľností a k vzniku
obavy z ohrozenia exekúcie. Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/113/2017 vyplýva, že
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej
ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp.
výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak
potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana,
ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. V odvolaní ďalej zdôraznil, že skutočnosťami opísanými v návrhu ako i predloženými listinami k
návrhu, podľa neho, osvedčil, že medzi ním a žalovaným je právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 5.004,43 Eur „istiny s prísl. = právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz
= exekučný titul. Žalobca osvedčil i splnenie ďalšej podmienky, a to existenciu obavy z ohrozenia
exekúcie. Z ním uvedených skutočností ako i z obsahu listov vlastníctva pripojených k návrhu vyplýva,
že na všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, vo vzťahu ku ktorým žiada žalobca zriadiť
zabezpečovacím opatrením záložné právo, viaznu ťarchy- a to exekučné záložné práva v prospech iných
oprávnených. Žalobca ďalej uvádza, že ani vedenie exekučného konania v jeho prospech nie je dôvodom
pre zamietnutie návrhu a ani vedenie exekučného konania mu neposkytuje dostatočnú ochranu jeho
práv a právom chránených záujmov. Práve naopak, ďalšími vedenými exekučnými konaniami proti
žalovanému (začatými pred exekučným konaním v prospech žalobcu) je osvedčená zlá finančná situácia
žalovaného a tým dôvodná obava žalobcu z ohrozenia exekúcie.“ Žiadal, aby Krajský súd v Žiline ako
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že „Krajský súd v Žiline ako odvolací súd
zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, pre okres A., obec A., kat. úz. A. na LV č. XXXX v podiele
160/756 pod por. č. 27, na. LV XXXX v podiele 34 pod por. č. 5, na LV XXXX v podiele 1/113 pod por.č.
106 a v podiele 1/113 pod por. č. 107, na LV XXXX v podiele 1/113 pod por. č. 222 a v podiele 1/113
pod por. č. 223 v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 5.004,43 €
istiny s prísl. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom
konaní vo výške 100%.“
19. K doručovanému odvolaniu žalobcu (§ 344 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) sa žalovaný nevyjadril.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu je prípustné
(§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 písm. d) CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je
uvedené vo výroku II. tohto uznesenia odvolacieho súdu.
21. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
22. Podľa § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
23. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.
24. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
28. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
29. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bol odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania žalobcu. Vo veci ide o prípad zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalobca
(podľa obsahu návrhu a odvolania) žiada nariadiť voči žalovanému za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcu vo výške 5.004,43 Eur s príslušenstvom.
30. Nosnou pre rozhodnutie v odvolacom konaní bola námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej
vtedy, ak súd nepoužil správne náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho však interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. V posudzovanej veci odvolací súd nezistil dôvodnosť uvedenej námietky odvolateľa.
31. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že
exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného
práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho
opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.
Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností
prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí
mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných
skutočností by mal navrhovateľ (zabezpečovacieho opatrenia) poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne
osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením
zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti
zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke,
na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku
proporcionality.
32. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia ďalej
zdôrazňuje, že podľa § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa a len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 344 v
spojení s § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, povinný opísať
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z
týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale
aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka kumulatívneho
splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k
potrebe kumulatívneho splnenia týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
33. Zo zákonnej formulácie potom možno substancovať základné predpoklady zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia:
- zabezpečovacím opatrením možno zriadiť len na návrh spôsobilý predmet záložného práva, ktorým
budú veci práva a iné majetkové hodnoty,
- zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
34. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky (právoplatným a
vykonateľným platobným rozkazom). K ďalšej podmienke (obave, že exekúcia bude ohrozená), okresný
súd vyhodnocoval tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo
vzťahu k výkladu § 343 ods. 1 CSP súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre možnosť zriadenia
záložného práva neboli kumulatívne naplnené podmienky vyžadované zákonom.
35. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu
zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho
rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného
počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo
okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z
rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom
k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že
navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne).
Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z
hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
36. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa odvolací súd v potrebnom rozsahu oboznámil
so spisovým materiálom a konštatoval správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov
uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zabezpečovacie opatrenie zriadením navrhovaného záložného
práva.
37. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené.
Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania,
osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich
zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého
postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP ), pričom
súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov
a tiež splnenie zákonnej podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo
preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.
38. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal osvedčenú len podmienku navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia, teda existenciu exekučného titulu, avšak zvýraznil nosnú požiadavku na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie obavy z vykonania exekúcie, táto obava musí byť reálna
a musí hroziť bezprostredne. Zdôraznil okresný súd, že žalobca musí tvrdiť a osvedčiť objektívny
stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza
k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi
odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, sťažená alebo znemožnená. Žalobca uviedol, že
podľa neho, budúca exekúcia bude ohrozená, preto podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora JUDr. Petra Matejovie pod č. 110EX 200/2018 a zároveň predložil LV XXXX, k. ú. A., „z
ktorého vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 160/756) k nehnuteľnosti :
parcely CKN č. 3975/2 o výmere 756 m2, z časti C listu vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel
žalovaného je zriadený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018
pre oprávneného - žalobcu. Z predloženého LV č. XXXX, k.ú. A., z ktorého vyplýva, že žalovaný je
podielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/2) nehnuteľnosti : parcely CKN č. 3964/41 o výmere 72 m2, z
časti C listu vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zriadený exekučný príkaz na
zriadenie exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018 pre oprávneného - žalobcu. Z LV č. XXXX,
k.ú. A. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/113 a 1/113) nehnuteľnosti:
parcely CKN č. 4840/1 o výmere 3234 m2, z listu vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel
žalovaného je zriadený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018
pre oprávneného - žalobcu. Z LV č. XXXX, k.ú. A. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
(v podiele 1/113 a 1/113) nehnuteľnosti : podzemné garáže - obytný súbor AMFITEÁTER na pozemku
4840/1, z listu vlastníctva vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného je zriadené exekučný príkaz
na zriadenie exekučného záložného práva č. 110EX 280/2018 pre oprávneného - žalobcu.“ Žalobca v
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že proti žalovanému boli vedené viaceré
súdne konania a najmenej tri exekučné konania (už včítane exekúcie žalobcu), čo vyplývalo z listov
vlastníctva, okresný súd však zdôraznil, že žalobca bližšie neuviedol, nešpecifikoval, aké konkrétne
súdne konania sa viedli proti žalovanému, pre vymoženie akých konkrétnych pohľadávok, ani bližšie
nešpecifikoval exekučné konania, pričom sa odvolával iba na predložené listy vlastníctva. Okresný
súd tiež konštatoval, ktoré závery si odvolací súd osvojil, že žalobca argumentoval, že žalovaný je
v zlej finančnej situácii, čo však nepreukázal a ani z predložených listov vlastníctva „LV č. XXX, LV
č. XXXX, LV č. XXXX“, ani z iných dokladov predložených žalobcom nevyplývalo, že by žalovaný
uskutočňoval faktické alebo právne úkony ohľadne svojho majetku, ktoré by vzbudzovali obavu, že
žalovaný má snahu zbaviť sa svojho majetku a tým by ohrozil exekúciu pod č. 110EX 280/2018 a
uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Tiež okresný súd uviedol, že na LV č. XXXX sú vyznačené plomby,
ale vlastníkom pozemku sú viacerí podieloví spoluvlastníci, takže nemal osvedčené, že by žalovaný
robil konkrétne úkony ohľadom svojho spoluvlastníckeho podielu, ku ktorým záverom sa poukazuje na
obsah spisového materiálu z ktorého bez ďalšieho pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné odvolacím súdom prijať iný záver.
39. V napadnutom rozhodnutí ďalej okresný súd konštatoval, že to, že sú voči žalovanému vedené
tri exekúcie, je irelevantné. Tento záver žalobca osobitne namietal v podanom odvolaní a mal za
to, že práve začatie týchto exekučných konaní odôvodňuje, že exekúcia bude ohrozená, vzhľadom
k tomu, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadených v
iných sporoch. V súvislosti s touto argumentáciou, považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť
závery, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 144/97
zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 20/1998 a z rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 741/2017, z ktorého vyplýva, že ústavný súd považoval za
potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorých
sa uvádza: „45. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý
má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka Z
charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie
nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť
len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97 ; zverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)“, „Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd
musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na
ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti
zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej
súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný
nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality“. Odvolací
súd len primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Obo 144/97, v zmysle ktorého medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorým možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Je zrejmé, že žalobcom navrhované zabezpečovacie
opatrenie sleduje zaistenie exekúcie proti žalovanému. Okrem existencie nároku však žalobca musí
osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči
žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť
bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré
opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený a opakovane odvolací súd
akcentuje, že existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že zo strany exekútora boli vykonané úkony k
zabezpečeniu výkonu exekúcie, keďže z pripojených listov vlastníctva vyplývajú aj exekučné príkazy (viď
obsah spisového materiálu v štádiu do rozhodnutia okresného súdu) na zriadenie exekučného záložného
práva, ktoré žalobca vo svojej argumentácii žiadnym spôsobom nevyhodnocoval.
40. Odvolací súd uvádza, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom
chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia, tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj
v takomto prípade rešpektovať zásadu požiadavky a proporcionality. V tomto smere je zrejmé, že
okresný súd skúmal i túto nevyhnutnú mieru. K uvedenému odvolací súd považuje za podstatné uviesť,
že prípadný nepomer medzi hodnotou vecí, nehnuteľností, na ktorých sa má obmedzenie vzťahovať
a hodnota chráneného nároku, v zásade nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebolo potrebné
osobitne v štádiu odvolacieho konania vyhodnocovať, ak nebola okresným súdom konštatovaná
existencia relevantnosti tvrdenia obavy z výkonu budúcej exekúcie. Ani na základe odvolacích dôvodov
nebol odvolaciemu súdu vytvorený priestor na odklon od záverov vyslovených v bode 14 napadnutého
uznesenia okresného súdu. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 471/2017
zo dňa 20. decembra 2017 vyplýva „Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne
upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
takéhoto opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (mm
IV. ÚS 257/2010).“
41. V odvolaní žalobca uviedol, že „Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia po skončení konania je namieste v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa
judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má
veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní, pričom ani to, že v prospech veriteľa,
v neprospech dlžníka prebieha exekučné konanie, nemá vplyv a nie je prekážkou pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia,“ napriek týmto záverom však odvolací súd musí konštatovať, že žalobca
ním označené tvrdenie „...Z ustálenej judikatúry“ nekonkretizoval ani nešpecifikoval. Podľa zistení
odvolacieho súdu k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nie je zrejmá žiadna dostupná, ustálená
judikatúra aplikovateľná (rovnaký, resp. obdobný skutkový a právny stav veci) na prejednávanú vec.
Pritom v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 87/1993, je obsahom
princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a
potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru najvyššieho súdu má významnú
hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom
pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej judikatúry
v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor
jedného senátu. V súvislosti s uvedenými závermi pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2016, sp.zn. 3Cdo 136/2016 v zmysle ktorého,
výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný fakticky (de facto)
má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je formálne záväzná ipso iure,
normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej
línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Žalobca však netvrdil a ani
nekonkretizoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa mal okresný súd
odkloniť, z ktorého postupu by bolo možné vyvodiť záver porušenia právnej istoty, zakotvený v Čl. 2 CSP.
Čl. 2 CSP, tak odvolací súd zvýrazňuje vo vymedzení základných princípov tohto článku je formulovaný
princíp právnej istoty, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý.
42. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je prekvapivé,
nemajúce oporu v platných právnych predpisoch, tak odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. US 213/2011 „....V zmysle svojej judikatúry považuje
ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci
samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS
150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že okresný súd sa
argumentáciou sťažovateliek zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľky v
tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd
uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska
preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne
odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 22. Ústavný súd na záver poznamenáva,
že dôvody uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 C/1391/1998 z 13. apríla 2010 sú zrozumiteľné a
dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem.
Toto rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, k
čomu okresný súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný
súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Ústavný súd ešte
pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.“
S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolacie dôvody v rozsahu kompetencii
odvolacieho súdu, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka
súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS
229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), sa odvolací súd nemohol stotožniť s touto argumentáciou žalobcu
v odvolaní.
43. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom podľa odvolacieho súdu dospel
súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď dospel k
vecne správnemu záveru, v zmysle ktorého návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol,
keď vec správne právne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi,
ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie
správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k
záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.
44. Keďže bolo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako celok, teda včítane
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, jeho preskúmaním odvolací súd zistil, že znenie
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nezodpovedá
správne aplikovaným zákonným ustanoveniam § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
ktoré boli citované, ani konštatovaniu, že v časti zastavenia konania súd priznal náhradu trov konania
protistrane. Okresný súd konanie nezastavoval, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol, preto úspešným účastníkom by bol žalovaný. Keďže sa však žalovanému uznesenie
nedoručovalo, tak mu nemohli vzniknúť trovy konania, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia. Procesne správne konštatovanému procesnému stavu výsledku konania vo veci,
zodpovedá rozhodnutie o náhrade trov úspešnej protistrany, nie neúspešného žalobcu, preto odvolací
súd za aplikácie § 388 CSP korigoval nesprávne znejúci výrok o trovách prvoinštančného konania tak,
že sa neprizná nárok na ich náhradu žalovanému, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
45. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorému však žiadne trov
nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.