{"guid": "6ccaa3fe-2dfa-4805-906e-6f393cfd4b48:e5da570e-b06e-43d7-a713-e0ead37faccd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5116231278.2", "spisova_znacka": "14Cob/27/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/27/2018 z 19. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. augusta 2018, sp. zn. 14Cob/27/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5116231278.2", "identifikacne_cislo": "5116231278", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2018-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-267.odsek-3", "nazov": "§ 267 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-267.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-267"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-267.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 267 ods. 2 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-267.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-267"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-265.odsek-1", "nazov": "§ 265 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-265.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-265"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-2", "nazov": "§ 355 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-267.odsek-1", "nazov": "§ 267 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-267.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-267"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-267", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-265", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5da570e-b06e-43d7-a713-e0ead37faccd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5116231278.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5116231278.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5116231278.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116231278
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116231278.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: KASTE-KONTA s.r.o., so sídlom Hradská XX, 821 07 Bratislava - Vrakuňa, IČO: 45 280 886,
zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, so sídlom M. Z. XX, XXX
XX F. X, proti žalovanému: Jaroslav Michalovič Elektrik, s miestom podnikania 013 22 Rosina 865, IČO:
10 945 105, o zaplatenie 1.008 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 31.08.2017
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 v napadnutom
výroku I., ktorým odmietol odpor žalovaného zo dňa 18.04.2017 proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.03.2017 ako odpor bez vecného odôvodnenia   p o t v
r d z u j e.

II.  Konanie o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 31.08.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 v napadnutom výroku III., ktorým rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu v rozsahu 100 %   z a s t a v u j e.

III. Žalobca   m á   n á r o k   na   p l n ú   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 okresný súd ako súdu prvej
inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) výrokom I. odmietol odpor žalovaného zo dňa 18.04.2017 proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017 ako odpor podaný
bez vecného odôvodnenia. V poradí II. výrokom okresný súd zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017 a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania o sťažnosti žalobcu v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
dňa 06.12.2016 domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.008 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel vydaním
platobného rozkazu č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017, proti ktorému  platobnému rozkazu
podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že nároky priznané platobným rozkazom spôsobom
a rozsahom uloženého plnenia neuznáva a tieto rozporuje, a to čo do právneho dôvodu i výšky.
Žalovaný súčasne navrhol platobný rozkaz zrušiť, nariadiť na prejednanie veci pojednávanie a na
základe vykonaného dokazovania objektívne a spravodlivo rozhodnúť. S poukazom na § 267 ods.
3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) rozhodol okresný súd
uznesením č.k. 10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017 o zrušení platobného rozkazu Okresného súdu
Žilina č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017 v celom rozsahu. Predmetné uznesenie bolo vydané
vyšším súdnym úradníkom a doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23.05.2017.



Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Svoju sťažnosť
žalobca odôvodnil tým, že odpor žalovaného spočívajúci len vo faktickej námietke neuznania nárokov
priznaných žalobcovi čo do právneho dôvodu i výšky, nie je možné považovať za vecne odôvodnený
odpor. Nakoľko žalovaný v podanom odpore neuviedol žiadne vecné alebo právne tvrdenia, ktoré by
spochybňovali nárok žalobcu, nedošlo tak k splneniu obligatórnej podmienky odporu. Žalobca navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a podaný odpor v zmysle § 267 ods. 2 CSP odmietnuť. Okresný súd ďalej
poukázal na § 239 ods. 1 CSP, § 240 CSP, § 242 CSP, § 248 CSP, § 249 CSP, § 250 ods. 2 CSP, § 267
ods. 1, 2 CSP a § 268 písm. b) CSP, pričom uviedol, že nakoľko napadnuté uznesenie je uznesením
súdu prvej inštancie vydaným vyšším súdnym úradníkom, o sťažnosti žalobcu rozhodoval súd prvej
inštancie postupom podľa § 239 a nasl. CSP, a to uznesením bez nariadenia pojednávania, pretože ho
nepovažoval na prejednanie sťažnosti žalobcu za potrebné nariadiť. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
okresného súdu č.k. 10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017, ktorým okresný  súd rozhodol o zrušení
platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017 v celom rozsahu
vyhodnotil okresný súd ako dôvodnú, v nadväznosti na čo rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia
postupom podľa § 250 ods. 2 CSP. Súčasne okresný súd dôvodil, že v zmysle dikcie § 267 ods. 1 CSP sa
odpor voči platobnému rozkazu musí vecne odôvodniť. Účelom tohto ustanovenia je zamedziť zmareniu
vybavenia veci v skrátenom konaní. Civilný sporový poriadok bližšie neupravuje obsah a rozsah vecného
odôvodnenia odporu, avšak mal by obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalovaný
opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. Z podstaty tohto opravného prostriedku možno vyvodiť,
že by malo ísť o námietky spochybňujúce opodstatnenosť alebo výšku peňažnej sumy priznanej
žalobcovi platobným rozkazom, ktoré žalovaný súčasne preukáže pripojenými listinami alebo označením
dôkazov. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 Cdo 124/1998 z 28. januára 1999, podľa ktorého: „Na odôvodnenie odporu podaného proti
platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce
opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným
uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.“  Podľa okresného
súdu z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývalo, že odôvodnenie
odporu musí byť kvalifikované, t.j. vo veci samej, s konkrétnym vecným tvrdením, ktorým žalovaný
odôvodní úplné alebo čiastočné popretie (neuznanie) nároku uplatneného žalobcom. V tejto spojitosti
okresný súd uviedol, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uvádza len, že nároky
priznané platobným rozkazom spôsobom a rozsahom uloženého plnenia žalovaný neuznáva a tieto
rozporuje, a to čo do právneho dôvodu i výšky. Žalovaný súčasne navrhol platobný rozkaz zrušiť, nariadiť
na prejednanie veci pojednávanie a na základe vykonaného dokazovania objektívne a spravodlivo
rozhodnúť. Tieto tvrdenia žalovaného okresný súd vyhodnotil ako všeobecné, pretože žalovaný súčasne
nešpecifikoval žiadne konkrétne skutočnosti, spochybňujúce nárok žalobcu na uplatnené úroky z
omeškania, neuvádzal, v čom konkrétne spočíva ich rozpor so zákonom, z hľadiska ich základu a výšky.
V žalobe doručenej žalovanému spolu s platobným rozkazom žalobca pritom výslovne uviedol dôvody a
zákonné ustanovenia, na základe ktorých si uplatňuje nárok žalobou. Oproti tomu odôvodnenie odporu
spočívalo len vo všeobecnom vyjadrení nesúhlasu s vydaným platobným rozkazom bez konkrétneho
odôvodnenia a špecifikácie, z akých dôvodov žalovaný nárok žalobcu neuznáva. Uvedené všeobecné
vyjadrenie žalovaného podľa okresného súdu  nebolo možné považovať za vecné odôvodnenie v
zmysle § 267 ods. 1 CSP. Žalovaný nespochybnil samotný základ žalovanej pohľadávky, teda existenciu
záväzku žalovaného. Žalovaným len všeobecne formulovanú obranu voči platobnému rozkazu v jej
súhrne podľa okresného súdu nebolo možné považovať za vecné odôvodnenie odporu. Žalovaný k
odporu na preukázanie svojich tvrdení nepripojil žiadne listiny a neoznačil žiadne dôkazy. Okresný súd
zároveň konštatoval, že žalovaný bol v platobnom rozkaze č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017
poučený o následkoch podania odporu bez vecného odôvodnenia, ktorými sú právoplatnosť platobného
rozkazu a oprávnenie žalobcu viesť exekúciu na majetok žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že odpor žalovaného zo dňa 18.04.2017 neobsahuje vecné
odôvodnenie tak, ako to má na mysli zákonodarca v § 267 ods. 1 CSP. V nadväznosti na to okresný
súd v súlade s § 267 ods. 2 písm. c) CSP odpor žalovaného odmietol ako odpor podaný bez vecného
odôvodnenia. Súčasne postupom podľa § 250 ods. 2 CSP okresný súd zrušil uznesenie Okresného súdu
Žilina č.k. 10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017 v celom rozsahu. O náhrade trov konania o sťažnosti
žalobcu okresný súd rozhodol podľa analogicky aplikovaného § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého: ,,Ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane“, v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého: ,,O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Okresný súd súčasne uviedol, že v konaní o sťažnosti žalobcu
nesie procesné zavinenie na vzniku trov žalobcu žalovaný, nakoľko podanie odporu bez vecného



odôvodnenia bráni jeho vecnému prejednaniu na pojednávaní. Z uvedených dôvodov okresný súd
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v plnom rozsahu (100%).

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, vo výroku I. o odmietnutí odporu žalovaného ako odporu
podaného bez vecného odôvodnenia a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti
žalobcu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 59 spisu).
Namietal, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, keď podaný odpor žalovaného považoval za
podaný bez odôvodnenia vo veci samej, keďže podľa jeho názoru sa vyjadruje len vo všeobecnom
rozsahu, bez odôvodnenia, špecifikácie a nepripája žiadne listiny, ani neoznačuje žiadne dôkazy.
Uvedený názor žalovaný nepovažoval za správny. Súčasne žalovaný dôvodil, že právna úprava
podmienok vydania platobného rozkazu zakotvená v § 265 a nasl. CSP síce umožňuje súdu o veci
rozhodnúť aj platobným rozkazom, a to na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd
nemá pochybnosti, čo však nie je zárukou toho, že ním ukladaná povinnosť zaplatiť pohľadávku
zodpovedá skutočnosti a vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva. Zabrániť tomu,
aby nastali účinky uvedené v § 265 ods. 1 CSP možno jedine včasným podaním odôvodneného
odporu, pričom zákon v § 267 CSP zakotvuje povinnosť vecného odôvodnenia. Na odôvodnenie
odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze
uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je
nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo; nemusí
ani uviesť dôvody tvrdenej existencie práva, pričom s tým sa súd musí vysporiadať pri prejednaní
veci v konaní, pri zachovaní práva žalovaného na spravodlivý proces. Z hľadiska posúdenia podľa
žalovaného, či je odpor odôvodnený, nie je v zmysle zákonnej právnej úpravy ani rozhodujúce to, či
žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný v
podanom odpore zo dňa 18.04.2017 nároky uplatnené žalobcovom rozporoval, čo do právneho dôvodu
aj výšky, rovnako i spôsob a rozsah platobným rozkazom uloženého plnenia. Uvedeným postojom
žalovaný dal jednoznačne najavo svoj nesúhlas a vyjadril pochybnosti o výške jeho záväzku voči
žalobcovi. Podľa žalovaného vyššie uvedené spĺňalo kritériá odôvodneného odporu, preto okresný súd
napadnutým uznesením nepostupoval správne, ak takýto odpor žalovaného odmietol ako odpor podaný
bez vecného odôvodnenia. Takýmto postupom okresný súd zasiahol do elementárneho a Ústavou
Slovenskej republiky garantovaného práva účastníka konania (poznámka krajského súdu: žalovaný mal
zrejme na mysli strany konania) na spravodlivý súdny proces a odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom, čím bol podľa žalovaného naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Na
základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol,  aby odvolací súd  napadnuté  uznesenie  okresného  súdu
č.k.  10Cb/311/2016  zo dňa 1. augusta 2017 zrušil a aby okresný súd po vrátení veci naďalej konal a
vykonal úkony na samotné prejednanie veci.

4. Po predložení veci Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu) na konanie a rozhodnutie o
podanom odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 59 spisu), bola vec podaním zo dňa
14.12.2017 (č.l. 67 spisu),vrátená okresnému súdu ako predčasne predložená z dôvodu nezrovnalostí,
bližšie špecifikovaných v predmetnom podaní.

5. Pred opätovným predložením veci Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu), sa k doručenému
odvolaniu žalovaného písomne vyjadril žalobca v podaní právnej zástupkyne zo dňa 04.01.2018
(č.l. 76 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 08.01.2018, doplnenom
v listinnej podobe dňa 11.01.2018 (č.l. 79 spisu) za dodržania lehoty v zmysle § 125 ods. 2 CSP.
V podanom vyjadrení žalobca poukázal na napadnuté uznesenie okresného súdu, t.j. uznesenie č.k.
10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017, pričom uviedol, že s predmetným uznesením okresného
súdu sa v plnej miere stotožňuje a odvolanie žalovaného zo dňa 31.08.2017 považuje za subjektívny
výklad ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca ďalej uviedol, že
voči platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 16.3.2017, č.k. 10Cb/311/2016-40 mal žalovaný
možnosť podať odpor, pričom o náležitostiach aj následkoch podaného odporu bol riadne súdom
poučený. Žalovaný svoje legitímne právo využil, no napriek poučeniu okresného súdu podal odpor
vecne neodôvodnený, na základe čoho bol tento neskôr, z dôvodu nesplnenia obligatórnej zákonnej
náležitosti, odmietnutý. Podľa žalobcu žalovanému nebola nijakým spôsobom uprená možnosť riadne
sa v kontradiktórnom procese brániť. Žalobca zvýraznil, že § 267 ods. 1 CSP jednoznačne uvádza,
že „odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť.“ Zákonodarca neponecháva na voľnej
úvahe strany sporu výklad tohto ustanovenia, ale jasne a zreteľne definuje povinnosť tvrdenia, ktorá je
základným pilierom spravodlivého sporového konania, a to aj v prípade žalovaného. Žalobca v návrhu



na vydanie platobného rozkazu riadne preukázal nesporný nárok na úhradu sumy vo výške 1.008 Eur
s príslušenstvom z titulu splatných faktúr za vývoz odpadu, na základe čoho bol okresným súdom dňa
16.3.2017 vydaný platobný rozkaz č.k. 10Cb/311/2016-40. Súčasne žalobca poukázal na § 151 ods. 2
CSP. Dôvodil, že žalovaný relevantným spôsobom neodôvodnil podaný odpor zo dňa 18.04.2017 na
základe čoho je možné konštatovať, že záver ku ktorému dospel okresný súd vo vyššie uvádzanom
uznesení je správny, keď uvádzal, že tvrdenia žalovaného sú všeobecné, nakoľko žalovaný nešpecifikuje
žiadne konkrétne skutočnosti, spochybňujúce nárok žalobcu na základe čoho mal okresný súd zato,
že odpor žalovaného neobsahuje vecné odôvodnenie tak, ako to má na mysli zákonodarca v § 267
ods. 1 CSP. V prípade, ak by žalovaný disponoval akýmikoľvek skutkovými alebo právnymi argumentmi,
nielen že mal možnosť, ale v zmysle zákonných ustanovení bol povinný ich včas a riadne uviesť, čo
však doposiaľ neurobil a v súčasnosti tak dochádza len k nehospodárnemu a neúčelnému predlžovaniu
konania zo strany žalovaného. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplývalo, že k zásahu
do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces nemohlo dôjsť. Obsah práva na spravodlivý súdny
proces spočíva v slobodnom uplatnení práva, ktoré žalovanému nebolo uprené ani obmedzené a
využil ho spôsobom a v rozsahu podľa vlastného slobodného uváženia.  V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, ktorého vybrané
časti aj následne citoval. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 ako vecne
správne rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

6. K doručenému vyjadreniu žalobcu v podaní právnej zástupkyne zo dňa 04.01.2018 (č.l. 79 spisu) sa
žalovaný písomne nevyjadril.

7. K opätovnému predloženiu veci krajskému súdu ako súdu odvolaciemu na konanie a rozhodnutie o
podanom odvolaní žalovaného, v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 59 spisu), došlo dňa 19.02.2018, ktorú
uvedenú skutočnosť dotvrdzuje aj samotná predkladacia správa, nachádzajúca sa na č.l. 85 spisu.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP
v spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1
CSP a contrario  a napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1.
augusta 2017 v napadnutom výroku I., ktorým odmietol odpor žalovaného zo dňa 18.04.2017 proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.03.2017 ako odpor bez
vecného odôvodnenia, potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
Konanie o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 31.08.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 v napadnutom výroku III., ktorým rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu v rozsahu 100 %, zastavil s
poukazom na § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný .

10. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu bol viazaný
nielen odvolacími dôvodmi žalovaného v zmysle § 380 ods. 1 CSP, ale aj obsahom podaného
odporu žalovaným proti platobnému rozkazu vydaným Okresným súdom Žilina dňa 16.3.2017 pod č.k.
10Cb/311/2016-40, keďže práve žalovaným podaný odpor v podaní zo dňa 18.04.2017 (č.l. 43 spisu)
proti predmetnému platobnému rozkazu bol napadnutým uznesením okresného súdu odmietnutý ako
odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Krajský súd preto vychádzal nielen z rozsahu odvolania
žalovaného a z dôvodov tohto odvolania písomne obsiahnutých v jeho podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 59
spisu), ale aj s dôrazom na obsah  písomne podaného odporu žalovaným v podaní zo dňa 18.04.2017,
pretože nosnou otázkou posudzovanou v odvolacom konaní bolo posúdenie (ne)správnosti záverov
okresného súdu, ktorý konštatoval podanie odporu bez odôvodnenia vo veci samej, majúci za následok
odmietnutie odporu, uskutočneného žalovaným v podaní zo dňa 18.04.2017 (č.l. 43 spisu). Súčasne
odvolací súd dodáva, že z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zrejmé, že čo do rozsahu bolo
napadnuté uznesenie okresného súdu č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 aj vo výroku III.
o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu.

11. Pre posúdenie podstatnej a rozhodnej otázky, a to či odpor žalovaného v podaní zo dňa
18.04.2017 (č.l. 43 spisu) bol odporom odôvodneným vo veci samej, sa krajský súd opätovne oboznámil



s obsahom spisového materiálu a priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia okresného súdu, t.j. uznesenia č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017. Zistil, že
žalobca sa žalobou v podaní právnej zástupkyne zo dňa 30.11.2016 (č.l. 1-4 spisu), doplnenou v
podaní zo dňa 05.01.2017 (č.l. 27 spisu) domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1.008 Eur,
spolu s úrokom z omeškania  a náhrady trov konania. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017, ktorým žalovanému
uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 1.008 Eur
s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným v predmetnom platobnom rozkaze), paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s
vecným odôvodnením na Okresnom súde Žilina. Proti predmetnému platobnému rozkazu okresného
súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, a to v podaní zo dňa 18.04.2017 (č.l. 43 spisu) s
tým, že ,,nároky priznané platobným rozkazom žalobcovi spôsobom a rozsahom uloženého plnenia
žalovaný neuznáva a tieto rozporuje, a to čo do právneho dôvodu i výšky.“ O takto podanom odpore
žalovaným okresný súd rozhodol uznesením č.k. 10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017, ktorým zrušil
platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017 v celom rozsahu, proti
ktorému uzneseniu (vydanému vyšším súdnym úradníkom) podal v zákonnej lehote žalobca v podaní
právnej zástupkyne zo dňa 06.06.2017 sťažnosť (č.l. 49 spisu). O podanej sťažnosti rozhodol okresný
súd  napadnutým uznesením č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017 a to tak, že výrokom I.
odmietol odpor žalovaného zo dňa 18.04.2017 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k.
10Cb/311/2016-40 zo dňa 16.3.2017 ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia, výrokom II. zrušil
uznesenie Okresného súdu Žilina            č.k. 10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017 a výrokom III.
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu v rozsahu 100
%. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu (vo výroku I. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 59 spisu).

12. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

13. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa
odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.

14. Podľa § 267 ods. 2 písm. c) CSP,  súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného
odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

15. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

16. Krajský súd poukazuje na citáciu vyššie uvedených zákonných ustanovení platných a účinných k
dátumu vydaného platobného rozkazu okresným súdom ako aj podaného odporu žalovaným, keďže
práve z týchto rozhodných zákonných ustanovení sa vyžaduje v prípade podaného odporu, aby tento
bol odôvodnený vo veci samej. Odôvodnenie preto musí mať väzbu na vec samú. Čo je vecou samou
vyplýva z § 132 ods. 1 CSP v spojení s podanou žalobou žalobcu v podaní právnej zástupkyne zo
dňa 30.11.2016, doplnenou v podaní zo dňa 05.01.2017. Vec sama sa vyjadruje najmä opísaním
rozhodujúcich skutočností a označením dôkazov na ich preukázanie.

17. Po oboznámení sa s podanou žalobou žalobcu v podaní právnej zástupkyne zo dňa 30.11.2016 (č.l.
1 - 4 spisu), doplnenou v podaní zo dňa 05.01.2017 (č.l. 27 - 28 spisu) bolo zistené, že žalobca vec samu
vyjadril opisom rozhodujúcich, podstatných skutkových okolností v dostatočnom rozsahu, keď z nich
bolo zrejmé, že žalobca sa v zmysle objednávky na vývoz odpadu vo veľkokapacitných kontajneroch
a s tým súvisiacich prác v spojení s predloženými dôkazmi, domáhal zaplatenia sumy 1.008 Eur s



príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za vyššie uvedené poskytnuté služby. Žalobca súčasne
označil a doložil dôkazy, a to objednávku na odvoz odpadu (č.l. 7 spisu), fotokópie faktúr a záznamov o
prevádzke vozidla nákladnej dopravy (č.l. 8 - 16 spisu) a fotokópiu predžalobnej výzvy zo dňa 04.10.2016
spolu s  pripojenou doručenkou, preukazujúcou doručenie predmetnej výzvy (č.l. 17-18 spisu).

18. Okresný súd  návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vyhovel, keď dňa 16.3.2017 bol vydaný
platobný rozkaz č.k. 10Cb/311/2016-40, ktorým v poradí I. výrokom bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.008 Eur spolu s úrokom z omeškania (bližšie špecifikovaným v predmetnom
platobnom rozkaze), paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur
alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Žilina a v poradí
II. výrokom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 167,98 Eur (k rukám právneho zástupcu) a ostatných trov konania vo výške 60 Eur, všetko
do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Súčasne v rámci poučenia okrem iného vyplývalo,
že ,,Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Vyjadrite sa v ňom, či uznávate aspoň časť voči
Vám uplatnenému nároku alebo ho považujete za neopodstatnený v celom rozsahu, pripojte listiny na
ktoré sa odvolávate, prípadne označte dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd odmietne odpor,
ktorý bude podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia.“ Z rozsahu
poučenia obsiahnutého v platobnom rozkaze žalovaný preto mal vedomosť, že je potrebné v prípade
ním podaného odporu tento odôvodniť vo veci samej, a to takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti
žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Žalovanému okrem platobného rozkazu v zmysle
doručenky na č.l. 42 spisu bola doručená žaloba (aj jej doplnenie), ako aj dôkazy doložené k žalobe
i s poukazom na § 111 ods. 1 CSP. Žalovaný v zákonnej lehote podaním zo dňa 18.04.2017 (čl.
43 spisu) podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že ,,nároky priznané
platobným rozkazom žalobcovi spôsobom a rozsahom uloženého plnenia žalovaný neuznáva a tieto
rozporuje, a to čo do právneho dôvodu i výšky.“ Takto podaný odpor žalovaným aj podľa krajského
súdu nie je odporom, ktorý by obsahoval odôvodnenie vo veci samej, a to vo väzbe na vec samú,
ktorá bola vyjadrená skutkovými tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe spolu s doložením dôkazných
prostriedkov. Žalovaný i napriek tomu, že mal doručenú žalobu a dôkazy žalobcu a bol poučený o tom,
že odpor je potrebné podať s odôvodnením vo veci samej, v ním podanom odpore zo dňa 18.04.2017
(č.l. 43 spisu) použil len všeobecné tvrdenia o popieraní žalobcovho nároku bez konkrétneho bližšieho
odôvodnenia viažuceho sa k veci samej. K námietke žalovaného ohľadne výšky žalovanej sumy krajský
súd uvádza, že podľa žalobcom opísaných skutkových tvrdení s odkazom na predložené dôkazy sa
určenie výšky a jej špecifikácia nejavila ako nepresná, prípadne zmätočná, skôr naopak, špecifikácia
výšky je presná a zrozumiteľná, s odkazom na priložené  faktúry spolu  so záznamami  o  prevádzke
vozidla  nákladnej  dopravy. V konečnom dôsledku žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadne listinné
dôkazy. Opätovne odvolací súd uvádza, že žalovaný bol v platobnom rozkaze dostatočne poučený o
tom, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam.
Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu, z podanej žaloby a v nej vymedzených skutkových okolností,
ktoré vyjadrovali vec samú v spojení s doložením listinných dôkazov a podaného odporu žalovaným v
podaní zo dňa 18.04.2017 (č.l. 43 spisu), bolo zrejmé, že žalovaný vyjadrením len všeobecného tvrdenia
o tom, že nároky priznané platobným rozkazom žalobcovi spôsobom a rozsahom uloženého plnenia
žalovaný neuznáva a tieto rozporuje, čo do právneho dôvodu a výšky, nesplnil zákonnú požiadavku
odôvodneného odporu vo veci samej. Preto okresný súd vecne správne postupoval, ak takto podaný
odpor žalovaného v podaní  zo dňa 18.04.2017 (č.l. 43 spisu), doručený okresnému súdu dňa 18.04.2017
odmietol ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej.

19. Krajský súd v súvislosti so svojim postupom a rozhodnutím považuje za potrebné sa vyjadriť, že
inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor
znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti. Vec sama tvorí predmet konania, žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce
spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Konkrétnosť obsahovej
náležitosti odporu sa vyžaduje aj ustálenou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov k tomu,
aby sa zabraňovalo oddiaľovaniu právoplatného ukončenia sporu. Nepochybne vecným odôvodnením
podaného odporu je len také odôvodnenie, ktoré je spojené so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti žalovaným. Žalovaným podaný odpor takéto vecné odôvodnenie nemá, pretože obsahuje
len všeobecné, nekonkrétne popretie žalobcovho nároku. Odvolací súd dodáva, že žalovanému boli



vytvorené podmienky k tomu, aby uskutočnil odpor s odôvodnením vo veci samej, t.j. uskutočnil
vecné odôvodnenie, ak mu spolu s platobným rozkazom bola doručená žaloba (jej doplnenie)  a
prílohy k žalobe, t.j. dôkazy, čo dotvrdzuje aj samotná doručenka, nachádzajúca na č.l. 42 spisu.
Aj napriek uvedenému, žalovaný odpor vecne neodôvodnil, odôvodnil ho len všeobecnou námietkou
neuznania uloženého plnenia žalobcovi, ako aj rozporu sumy pohľadávky a jej právneho dôvodu.  Inými
slovami, žalobca v podanom odpore nenamietal existenciu svojho dlhu ako takého (napr. pre neplatnosť
zmluvy, prípadne z dôvodu úhrady dlžnej sumy, zániku dlhu započítania a pod.), čo je podstatou, resp.
zmyslom podania oporu proti platobnému rozkazu. Odvolací súd uvádza, že odpor proti platobnému
rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany sporovej strany, ktorá má za predpokladu splnenia
zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou
osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení CSP vyššie citovaných k
dátumu vydaného platobného rozkazu a podaného odporu žalovaným vyplýva, čo je zákonnou úpravou
vyžadované pri náležitostiach odporu, a to povinnosť vecne odôvodniť odpor. Len nad rámec odvolací
súd dodáva, že pokiaľ by pripustil tvrdenia žalovaného, namietané v podanom odvolaní v podaní zo dňa
31.08.2017 (č.l. 59 spisu), uvedené by malo za následok stratu podstaty a účelu platobného rozkazu
ako rozhodnutia vo veci samej, vydanom v skrátenom konaní, účelom ktorého konania je
rýchle a hospodárne vybavenie sporu.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne

21. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto krajský súd napadnuté uznesenie Okresného súdu  Žilina č.k.
10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017, v napadnutom výroku I., ktorým okresný súd odmietol odpor
žalovaného ako odpor bez vecného odôvodnenia potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie
podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Z obsahu podaného odvolania žalovaného, v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 59 spisu) mal
odvolací súd taktiež preukázané, že čo do rozsahu bolo napadnuté uznesenie okresného súdu  č.k.
10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta aj vo výroku III. o náhrade trov konania o sťažnosti, t.j. vo výroku,
ktorým okresný súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti
žalobcu v rozsahu 100 %.

23. Primárne podľa odvolacieho súdu bolo v procesnej rovine potrebné sa zaoberať najskôr otázkou,
či boli splnené všetky zákonom predpísané podmienky pre konanie odvolacieho súdu              č.k.
10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 207 vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti. Po
opätovnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o nedostatku
funkčnej príslušnosti na jeho prejednanie a rozhodnutie.

24. Ako už bolo vyššie uvedené, bolo nepochybné, že odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 31.08.2017
(č.l. 59 spisu) smeruje proti rozhodnutiu, ktorým sudca okresného súdu postupom podľa § 248 a
nasl. CSP rozhodol o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom a
zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu. Súčasne bolo zrejmé, že
v napadnutom uznesení okresného súdu č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017  boli  strany
konania  okresným  súdom  poučené   o  možnosti  podať  proti  jeho výroku III. odvolanie. Uvedenú
skutočnosť dotvrdzuje aj samotné poučenie obsiahnuté v  napadnutom uznesení, podľa ktorého: ,,Proti
výrokom I. a III. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.“

25. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné podmienky\").

26. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

27. Podľa § 34 CSP, o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 355 ods. 2 CPS, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.



29. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

30. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že proti tejto forme súdneho rozhodnutia vo svojej
podstate odvolanie nie je prípustné. Zákon ho pripúšťa len v tých prípadoch, ktoré taxatívne vypočítava
v § 357 CSP (pozitívne vymedzenie), v ktorom (okrem iných) pod písm. m) uvádza, že odvolanie je
prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. V tejto spojitosti krajský
súd zvýrazňuje, že v prípade rozhodnutia sudcu o sťažnosti strany podanej proti uzneseniu vydaného
súdnym úradníkom je však potrebné prípustnosť odvolania upravenú v § 357 písm. m) CSP vykladať v
súlade s Článkom 3 ods. 1 a 2 základných princípov CSP.

31. V tomto smere odvolací súd súčasne poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 1/2014-17 zo dňa 23. januára 2014, z ktorého vyplýva: „V súvislosti s výkladom tohto
ustanovenia ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na svoju doterajšiu judikatúru,
v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z
hľadiska textu zákona, a to  ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa
tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí
aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III.
ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP,  o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pod rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí, treba rozumieť len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej (k tomu pozri
argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 6Cdo/105/2017 zo dňa 31.
júla 2017). Je však potrebné dodať, že za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí treba považovať aj
rozhodnutie, ktorým sa konanie zastavuje (teda sa končí bez meritórneho rozhodnutia).

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Odvolací súd ďalej uvádza, že z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému
súdnym úradníkom, ktoré je treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). V danom prípade je
teda sťažnosť prostriedkom procesnej obrany proti uzneseniam vydaným súdnym úradníkom, a to vtedy,
ak sa takéto uznesenie doručuje v zmysle § 235 ods. 2 CSP. Sťažnosť pritom nemá devolutívny účinok
a rozhodovať o ňom bude vždy súd tej istej inštancie. Sťažnosť je z hľadiska systematiky Civilného
sporového poriadku zaradená v druhom diele piatej hlavy druhej časti zákona, čo znamená, že ide o
inštitút základného konania v prvej inštancii. Z hľadiska systematického výkladu inštitútu sťažnosti to
zároveň znamená, že jeho umiestnenie v systematike a štruktúre zákona umožňuje spoľahlivo ustáliť
záver, že nejde o opravný prostriedok. Opravné prostriedky normuje Civilný sporový poriadok vo svojej
štvrtej časti, pričom možno konštatovať, že civilné procesné právo operuje s tzv. numerus clausus, čo
do počtu opravných prostriedkov - výpočet opravných prostriedkov upravených v štvrtej časti CSP je
uzavretý taxatívnym výpočtom, ktorý nemožno analogicky rozširovať. Z doktrinálneho hľadiska ide teda
o osobitný prostriedok procesnej obrany voči definovaným uzneseniam (t.j. voči uzneseniam súdu prvej



inštancie vydaným súdnym úradníkom - pozri § 239 ods. 1 CSP). Tento záver subsidiárne podporuje i
dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku. Vyplýva z nej, že z dôvodu zabezpečenia procesnej
ekonómie bude rozhodnutie súdu o sťažnosti „rozhodnutím konečným“ bez možnosti proti nemu podať
akýkoľvek ďalší opravný prostriedok“. Je potrebné zdôrazniť, že účelom sťažnosti je predovšetkým
zrýchlenie súdneho konania a odbremenenie odvolacích súdov od rozhodovania v jednoduchších
veciach.

36. Civilný sporový poriadok teda výslovne upravuje niektoré právomoci súdnych úradníkov. Hoci to
Civilný sporový poriadok výslovne nezakotvuje, sťažnosť nie je prípustná proti rozhodnutiu sudcu ani
senátu. Sťažnosť nie je prípustná ani proti uzneseniam, proti ktorým je prípustné odvolanie (§ 357 a
contrario).

37. Podľa krajského súdu akceptovanie prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu sudcu o trovách
sťažnostného konania, ktoré by prenášalo rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku na odvolací súd
popiera princíp procesnej ekonómie zamýšľaný zákonodarcom i samotný charakter tzv. „porozsudkovej
agendy“ zverenej na rozhodovanie okresnému súdu (súdnemu úradníkovi) a v prípade podania sťažnosti
proti jeho rozhodnutiu sudcovi tohto istého súdu (§ 248 až § 250 CSP). Rozhodnutie sudcu okresného
súdu o sťažnosti, vrátane rozhodovania o nároku i výške trov sťažnostného konania treba preto
považovať za rozhodnutie „opravného súdu“. Formálne síce o sťažnosti rozhoduje sudca okresného
súdu, teda súdu prvej inštancie, ale v danom prípade sudca pri tomto rozhodovaní plní funkciu
„opravného súdu“. Podľa odvolacieho súdu v tomto prípade nemôže zakladať prípustnosť odvolania ani
§ 357 písm. m) CSP. Uvedené zákonné ustanovenie totiž pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, len vo väzbe na rozhodnutie, ktorým sa konanie končí
(§ 261 ods. 1 CSP).

38. V danej súvislosti netreba opomínať, že v zmysle článku 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok, o
ktorom rozhoduje vždy sudca. Takouto úpravou je práve rozhodnutie sudcu o sťažnosti proti uzneseniu
vydanému súdnym úradníkom v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. O sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania  (§ 248 až § 249 CSP). Spôsoby rozhodnutia
sudcu o sťažnosti upravuje § 250 CSP.

39. Z uvedeného vyplýva, že o sťažnosti teda nerozhoduje krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP), ale
rozhodne o nej sudca súdu, ktorého súdny úradník napadnuté rozhodnutie vydal (§ 248 CSP). Práve
tým je naplnený článok 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky .

40. Žiada sa dodať, že v zmysle ustálenej judikatúry skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov
konania (v súčasnosti strán sporu) o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu
zo strany súdu nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex
lege vylúčená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf 47/2010 zo dňa 7.
decembra 2010). Obdobne sa poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3 Sžo 150/2010 zo dňa 12. júla 2010 ktorý uviedol, že ...„najvyšší súd odvolanie žalobcov podľa §
218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, aj napriek tomu, že krajský súd poučil účastníkov, že odvolanie je
prípustné, pretože ani nesprávne poučenie súdu nemôže založiť prípustnosť odvolania tam, kde zákon
odvolanie nepripúšťa“.

41. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že proti analogickému použitiu úpravy odvolania možno postaviť
pomerne zásadné výhrady spočívajúce na fakte, že zo systematického výkladu môžeme spoľahlivo
ustáliť ten záver, že sťažnosť nie je opravným prostriedkom, ale prostriedkom procesnej obrany. Túto
interpretáciu subsidiárne dopĺňa zákonodarca v dôvodovej správe, kde je táto skutočnosť konštatovaná
expressis verbis. Sťažnosť ako prostriedok procesnej obrany nemožno stotožňovať s opravným
prostriedkom, akokoľvek z pohľadu ústavnoprávneho ide v oboch o dostupné prostriedky nápravy. Z
tohto dôvodu nemožno analogicky aplikovať pri rozhodovaní sudcu o sťažnosti ustanovenia o odvolaní.

42. Nakoľko zákon výslovne zveruje rozhodovanie o sťažnosti súdu prvej inštancie, proti ktorému Civilný
sporový poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie, nie je v prejednávanej veci dané oprávnenie
odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní žalovaného proti výroku III. napadnutého uznesenia okresného
súdu č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017, ktorým sudca/sudkyňa pri rozhodovaní o



sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom zároveň priznala žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % za podanie sťažnosti proti uzneseniu č.k.
10Cb/311/2016-44 zo dňa 17.5.2017.

43. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v súvislosti s podaním sťažnosti proti uzneseniu vydanému
súdnym úradníkom môžu vzniknúť niektorej zo strán sporu trovy. Podľa názoru odvolacieho súdu je
však súd prvej inštancie (v danom prípade sudca) povinný rozhodnúť tak o nároku, ako aj výške trov
vzniknutých v súvislosti s konaním o sťažnosti. S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú vyššie však
nemožno vyvodiť záver, že o výroku sudcu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku, alebo aj výške trov
vzniknutých v súvislosti s podanou sťažnosťou, je prípustné odvolanie. V konaní o sťažnosti s konečnou
platnosťou totiž rozhoduje súd prvej inštancie. Zákon proti uzneseniu súdu prvej inštancie v takom
prípade už žiadny opravný prostriedok nepripúšťa.

44. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade opätovné dvojfázové rozhodovanie súdu o trovách
konania, (t.j. keď sudca v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti najprv rozhodne o nároku na ich náhradu
a následne by mal o výške týchto trov rozhodnúť súdny úradník, proti rozhodnutiu ktorého je vždy
prípustný opravný prostriedok), je v rozpore s princípom hospodárnosti konania upraveného v Článku
17 základných zásad Civilného sporového poriadku a tiež v rozpore s účelom konania súdu o sťažnosti.
Práve v tomto prípade je však daný priestor pre analógiu iuris,  keď konajúci súd má možnosť postupom
podľa  Článku 4 ods. 2 základných zásad Civilného sporového poriadku vysloviť: „Ak sudca rozhoduje
o sťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne v tomto rozhodnutí
zároveň o nároku na náhradu a o výške trov konania o sťažnosti.“

45. Uvedenej argumentácii nasvedčuje i úprava týkajúca sa rozhodovania súdu o trovách konania pri
vydaní platobného rozkazu (§ 265 CSP). Výrok o trovách konania v platobnom rozkaze je síce výrokom
o výške náhrady trov konania, ktorý však v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku
(žalobcu) na ich náhradu.

46. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu vydanému
sudcom súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu vydanému
súdnym úradníkom (postupom podľa § 248 a nasl. CSP), rozhodol o nároku na náhradu trov konania
o sťažnosti, nie je daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Žiline, ale ani iného odvolacieho súdu
(§ 34 CSP).

47. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, Krajský súd v Žiline konanie o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 31.08.2017
(č.l. 59 spisu) proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/311/2016-54 zo dňa 1. augusta 2017
vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti s poukazom na        § 161 ods. 2 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil.

48. V neposlednom rade ako i z dôvodu zachovania právnej istoty strán konania, odvolací súd poukazuje
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod sp.zn. 6Co/48/2018 zo dňa 28. februára 2018, ktorý
rozhodoval ako súd odvolací o totožnej skutkovej situácii a dospel k zhodným záverom ako súd odvolací
v prejednávanej veci.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, § 262  ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. O výške
náhrady trov odvolacieho konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

51. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e    j e   prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/311/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ad1d93b1-d109-47cd-bdfa-3d1c790c4bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad1d93b1-d109-47cd-bdfa-3d1c790c4bae"}, {"guid": "ussr:91e3af4f-b594-413a-b030-c6f3bf8edf6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012 z 7. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91e3af4f-b594-413a-b030-c6f3bf8edf6f"}, {"guid": "ussr:0f289918-fa3a-4a60-b84a-439e35cb63a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 515/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 515/2012 z 9. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f289918-fa3a-4a60-b84a-439e35cb63a7"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd7b27f-cd89-44d4-8a83-d2776a6a267c"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "c9f7dcf5-9153-4333-be63-ee171a513710:e2db1b74-d4a5-4498-a78a-6324dc804f14", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7511202626.2", "spisova_znacka": "6Co/48/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/48/2018 z 27. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7511202626.2"}], "citovane_v": [{"guid": "08d4bde9-afdb-4c4d-bb17-9e8aae9bb0a2:3cbdcbb5-81fa-4ac8-9321-af6e1a3e4d1d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119257505.1", "spisova_znacka": "11Co/58/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/58/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119257505.1"}]}