Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/15/2017 z 4. 6. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. júna 2018, sp. zn. 28Sa/15/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200438.1
Krajský súd Žilina | 28Sa/15/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5017200438.1 | 2018-06-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02058fe4-ab6f-451b-b9d0-8d740057bad2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200438.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200438
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200438.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
49731-2/2017-BA zo dňa 22. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo:
9322-13/2017-ZV, číslo z ISUP: 1117012994 zo dňa 19.06.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 3
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon  o sociálnom poistení) vo veci
posúdenia nároku na náhradu za bolesť rozhodla tak, že podľa § 99 zákona o sociálnom poistení A. A.
na základe žiadosti o priznanie náhrady za bolesť doručenej dňa 13.04.2017 v súvislosti s lekárskym
posudkom zo dňa 21.03.2017 vystavenom MUDr. I. T., všeobecnou lekárkou pre dospelých Zborov nad
Bystricou, nemá nárok na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu zo dňa 22.01.2016. V odôvodnení uviedla,
že A. A. si uplatnil nárok na úrazovú dávku náhrada za bolesť. Mal utrpieť pracovný úraz dňa 22.01.2016
v čase medzi 14:00 a 14:3´0 hod. v Bílej, Česká republika pri sťahovaní dreva s koňom u zamestnávateľa
M. Z., G. XXX, IČO: 10 662 081. Pobočka zaslala živnostníkovi M. Z. výzvu na poskytnutie súčinnosti
na oznámenie poistnej udalosti v súlade s § 231 ods. 1 písm. g), h), i) a zákona o sociálnom poistení
v prípade, že účastník bol v čase úrazu v pracovnoprávnom vzťahu s ním ako zamestnávateľom a
úraz, ktorý sa stal dňa 22.01.2016, je úrazom pracovným z titulu uvedeného pracovnoprávneho vzťahu.
Ďalej pobočka zistila, že účastník nie je prihlásený ako zamestnanec živnostníka M. Z., a preto ho nie
je možné považovať za poškodeného v zmysle § 83 citovaného zákona. Z dôvodu riadneho zistenia
skutkového stavu pobočka požiadala listom oddelenie poistného pobočky o prešetrenie poistného
vzťahu účastníka u M. Z.. V tejto správe bolo uvedené, že dňa 05.06.2017 bola naplánovaná vonkajšia
kontrola so zameraním na kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a kontrola plnenia povinností
zamestnávateľa uložených zákonom. M. Z. sa dňa 05.06.2017 dostavil na výzvu pobočky a uviedol, že
nikdy nezamestnával účastníka v pracovnoprávnom vzťahu. Účastník mal predmet činnosti - ťažbu dreva
s koňom vykonávať na základe uzavretého živnostenského oprávnenia, ktoré si mal vybaviť po dohovore
s M. Z.. Účastník si mal odmenu za odvedenú prácu fakturovať u M. Z.. M. Z. ako jediný doklad predložil
„Dohodu o provedení práce zo dňa 20.01.2016" s tým, že výkon práce bude zahájený 21.01.2016. Podľa
vyjadrenia M. Z. bola fyzicky spísaná až po úraze, ktorý účastník utrpel, a to na naliehanie jeho sestry,
ktorá predmetnú dohodu spísala a v mene svojho brata aj podpísala. Na naliehanie túto dohodu podpísal
aj živnostník M. Z.. Dohoda bola údajne potrebná pri dokladovaní výjazdu leteckej záchrannej služby.



Ďalej konštatovala, že v hlásení o úraze, ktoré vypísal dotknutý zamestnanec, ktoré bolo doručené
pobočke Čadca 17.02.2016, je účastníkom uvedené, že úraz sa stal 22.01.2016 v ČR. V popise okolností
vzniku úrazu uviedol, že na deň 22.01.2016 mal nahlásenú dovolenku v práci a pomáhal kamarátovi
s ťahaním dreva v ČR, kde ho pritlačilo a prebral sa až pri bolesti pravej ruky, ktorá bola pritlačená
o strom. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán zhrnul, že po posúdení
úplného administratívneho spisu, t.j. dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v čase úrazu účastník
konania nebol, ani nemal byť prihlásený do úrazového poistenia Sociálnej poisťovni ako zamestnanec
živnostníka M. Z.. Účastník nesplnil zákonné kritéria statusu poškodeného a z uvedených dôvodov nemá
nárok na náhradu za bolesť podľa § 99 zákona.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím                       číslo:
49731-2/2017-BA zo dňa 22. augusta 2017 jeho odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovým stavom ako ho zistila pobočka. V odôvodnení uviedol,
že vychádzajú z § 99 a § 83 zákona o sociálnom poistení základným predpokladom priznania
nároku na náhradu za bolesť je skutočnosť, že žiadateľ o dávku utrpel bolesť hodnotenú v posudku
ako zamestnanec a táto je následkom pracovného úrazu. V predloženom hlásení úrazu na účely
nemocenského žiadateľ o dávku jednoznačne potvrdil, že jeho zamestnávateľom v čase utrpenia
predmetného úrazu bola spoločnosť M-HUNT s.r.o. so sídlom Čadečka, Čadca, čo potvrdzuje aj
označený zamestnávateľ na Potvrzení o trvání dočasné pracovní neschopnosti nebo karantény,
ktoré vystavila Fakultní nemocnice Ostrava. V Hlásení úrazu na účely nemocenského žiadateľ o
dávku nepochybne vyhlásil, že dňa 22.01.2016 čerpal u zamestnávateľa M-HUNT s.r.o. dovolenku,
nakoľko ako uvádza, „mal som ísť pomáhať kamarátovi s ťahaním dreva a pri ťahaní s koňom ma
pritlačilo a prebral som sa až pri bolesti pravej ruky, ktorá bola pripučená o strom". Z uvedeného
vyhlásenia samotného žiadateľa o dávku, ktoré potvrdil vlastnoručným podpisom predmetného hlásenia
nesporne vyplýva, že predmetný úraz utrpel pri výpomoci kamarátovi, ktorú nemožno klasifikovať ako
pracovnoprávny vzťah. Túto skutočnosť potvrdil aj M. Z. v liste zo dňa 5. júna 2017 a zo dňa 12. júna
2017. V prospech tvrdenia M. Z. svedčia tiež záznamy v informačnom systéme Sociálnej poisťovne
dokazujúce, že poistné na sociálne poistenie  za žiadateľa o dávku do Sociálnej poisťovne v čase úrazu
odvádzala len spoločnosť M-HUNT s.r.o. od 31.10.2015, kedy vznikol pracovný pomer žiadateľa o dávku
u tohto zamestnávateľa. Poukázal aj na fakt, že v Potvrzení o trvání dočasné pracovní neschopnosti nebo
karantény je ako zamestnávateľ označená spoločnosť M-HUNT s.r.o. a nie M. Z. a ako dôvod vzniku
dočasnej pracovnej neschopnosti je zaškrtnutý úraz a nie pracovný úraz. Ako deklaruje potvrdenie o
nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou  za obdobie od 01.01.2016 do 31.10.2016,
nemocenská dávka bola žiadateľovi o dávku vyplatená za obdobie od 01.02.2016 do 31. októbra 2016
len z poistného vzťahu so zamestnávateľom spoločnosťou M-HUNT s.r.o. a nie z iného poistného
vzťahu. Žiadateľ o dávku nijakým spôsobom nepreukázal, že zamestnancom M. Z., za ktorého tento
mal odvádzať poistné do Sociálnej poisťovne. Pritom o spornosti tejto otázky mal účastník vedomosť
prinajmenšom z listu Oznámenie o predĺžení lehoty - náhrada za bolesť zo dňa 5. júna 2017. To
znamená, že M. Z. nebol povinný odvádzať za žiadateľa o dávku poistné na sociálne poistenie do
Sociálnej poisťovne, nemal postavenie zamestnávateľa žiadateľa o dávku, a teda žiadateľ o dávku
neutrpel predmetný úraz ako zamestnanec M. Z.. V čestných vyhláseniach predložených v odvolacom
konaní V. H., ako aj W. G. síce uviedli, že žiadateľ o dávku bol zamestnancom M. Z., avšak tieto sú na
účely konania pred Sociálnou poisťovňou irelevantné, nakoľko nejde o vyhlásenie zamestnávateľa, ktoré
je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, ako potvrdzuje Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 9Sžso/14/2011:
„Vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre žalovanú pri posudzovaní nároku na
dávku úrazového poistenia záväzné." V súvislosti s odvolacou námietkou, že tvrdenie M. Z., že žiadateľ o
dávku pre neho pracoval na živnosť, je nepravdivé, žalovaný uviedol, že M. Z. len uviedol, že sa dohodli,
že práce bude vykonávať na základe živnosti, ktorú si mal vybaviť a že mal za to, že „keď pán A. so mnou
robil v hore, mal už uzavretú živnosť." Na záver k predloženej „Dohode o provedení práce" žalovaný
uviedol, že táto je uzavretá podľa § 75 Zákonníku práce, tento právny predpis však nie je presnejšie
označený. Nie je jasné, či sa jedná o Zákonník práce platný v Českej alebo Slovenskej republike. § 75
slovenského Zákonníka práce upravuje pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní. Tieto skutočnosti,
ako aj tvrdenie M. Z., že táto dohoda mala byť uzavretá na náklad žiadateľa o dávku, resp. jeho sestry
až po utrpenom úraze a na účely dokladovania k výjazdu vrtuľníka, vzbudzujú pochybnosti o platnosti
tohto právneho úkonu.

3. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol,
že z predložených dokladov je zrejmé, že mal podpísanú Dohodu o prevedení práce medzi ním



ako zamestnancom a podnikateľom M. Z. datovanú 20.01.2016. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach
nezmyselne znegoval tieto skutočnosti tým spôsobom, že podnikateľ M. Z.  ústne potvrdil, že nemal
u neho pracovať ako pracovník, ale mal u neho pracovať na  základe živnosti, ktorú si mal založiť.
Vzhľadom na to, že preukázal, že nikdy nebol živnostníkom a napriek podpísanej Dohode o prevedení
práce, nezmyselne Sociálna poisťovňa takémuto tvrdeniu M. Z. uverila len z toho dôvodu, aby nemusela
plniť finančné plnenie z ťažkého pracovného úrazu, ktorý utrpel. Takáto konštrukciu, ktorú použila
Sociálna poisťovňa, že vychádzala z tvrdení podozrivého, ktorý žalobcu neprihlásil do Sociálnej
poisťovne ako pracovníka, je v rozpore so všetkými skutočnosťami, ktoré boli preukázané, nakoľko
boli predložené aj viaceré čestné prehlásenia pracovníkov, ktorí v tej dobe pracovali na tomto mieste
potvrdzujúce jeho tvrdenia. Táto konštrukcia nemá oporu v žiadnom doklade, len vo výpovedi M. Z., ktorá
je účelová. Poukázal na čestné prehlásenie V. H., z ktorého vyplýva, že žalobca bol u M. Z. v pracovnom
pomere, a teda že mu M. Z. vyplácal mzdu, akurát, že zrejme za neho nezaplatil odvody, čo by už však
mala byť parketa pre Sociálnu poisťovňu a mala by začať konanie pre čierne zamestnávanie. Z ďalšieho
čestného prehlásenia O. W. vyplýva,  že videl, ako dával M. Z. výplatu V. A. (otcovi A. A.) za prácu v
Bílej, pričom toto sa stalo vo Vojkovice - Dobrá, Frýdek Místek niekedy v júni 2016. Tieto prehlásenia
vyvracajú nezmyselné tvrdenia M. Z., že on A. nezamestnával a že ide len o účelovú obranu. Z ďalšieho
čestného prehlásenia W. G. vyplýva, že má vedomosť o tom, že v januári 2016 bol zamestnancom u M.
Z., ktorý mal u neho ustajnené kone. Všetky skutočnosti, či už Dohoda o vykonaní práce z 20.01.2016,
ako aj čestné prehlásenia preukazujú, že v dobe úrazu bol žalobca pracovníkom u M. Z., ktorý si
nesplnil svoju povinnosť a tohto neprihlásil do Sociálnej poisťovne a teraz sa len účelovo bráni a teda
úraz, ktorý utrpel v dobe práce u M. Z., je úrazom pracovným. Podľa názoru žalobcu všetky dôkazy
jednoznačne preukazujú, že bol zamestnaný u M. Z. a ani jeden dôkaz nepodporuje výpoveď M. Z., že u
neho mal pracovať ako živnostník. Sociálna poisťovňa chrániac vlastné záujmy a záujmy M. Z. odmietla
vyplatiť finančné prostriedky, keď účelovo stavia na najvyšší stupeň výpoveď M. Z.. Pokiaľ Sociálna
poisťovňa vychádzala len z výpovede M. Z., porušila § 196 zákona o sociálnom poistení. Nevykonala
iné dôkazy, a dôkazy hodnotila absolútne nelogickým spôsobom v úmysle poškodiť účastníka konania.
Žiadal prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.01.2018. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku, že ani jeden dôkaz nepodporuje
tvrdenie M. Z.,  že žalobca mal u neho pracovať na základe živnosti, nakoľko žalobca živnostníkom
nikdy nebol, uviedol, že žalovaný ani M. Z. netvrdili, že žalobca pracoval pre M. Z. na živnosť. Tento len
uviedol, že sa dohodli, že práce bude vykonávať na základe živnosti, ktorú si mal vybaviť a že mal za
to, že keď  s ním robil účastník v hore, mal už uzavretú živnosť. Tvrdenie M. Z., že žalobca v čase úrazu
nebol jeho zamestnancom, má oporu jednak vo vyhlásení samotného žalobcu v Hlásení o úraze, ako
aj v záznamoch z informačného systému Sociálnej poisťovne, ktoré preukazujú, že poistné na sociálne
poistenie za žalobcu do Sociálnej poisťovne v čase predmetného úrazu odvádzala len spoločnosť M-
HUNT s.r.o.. Poukázal aj na to, že právny úkon nazvaný ako Dohoda o provedení práce neobsahuje
zákonné náležitosti podľa § 75 českého Zákonníka práce, a to dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára.
Tiež uviedol, že táto dohoda mala byť uzavretá podľa tvrdení M. Z. až po utrpenom úraze na nátlak
sestry žalobcu, čo vzbudzuje pochybnosti o jej platnosti. Teda vierohodnosť dôkazov, na ktorých žalobca
zakladá pravdivosť svojich tvrdení, že bol zamestnancom M. Z., je spochybnená nielen vyjadreniami M.
Z., záznamami z informačného systému Sociálnej poisťovne, ako aj stanoviskom oddelenia poistného
pobočky, ale aj samotným žalobcom jeho tvrdeniami uvedenými v Hlásení o úraze potvrdenom jeho
podpisom. Vyhlásenia svedkov považoval za irelevantné, nakoľko nejde o vyhlásenie zamestnávateľa,
ktoré je pre Sociálnu poisťovňu záväzné. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 05.02.2018. Zotrval na svojich  žalobných
bodoch a vyjadrenie žalovaného považoval za účelové v snahe neuhradiť pomerne vysoké odškodné
za ťažký pracovný úraz u mladého človeka.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec podľa § 199 a nasl. zákona                     č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom nebol viazaný len žalobnými
bodmi (§ 202 ods. 3 SSP). Zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné, preto žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Zo správneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie vo vzťahu
k skutkovej otázke, či úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 22.01.2016, bol úrazom pracovným a či bol jeho



zamestnávateľom M. Z. tak, ako to tvrdil žalobca. M. Z. predložil prvostupňovému správnemu orgánu
čestné vyhlásenie zo dňa 05.06.2017, v ktorom uviedol, že žalobca mal u neho pracovať na základe
živnosti, ktorú si mal otvoriť. Dohoda bola spísaná po úraze, podpísaná aj spísaná bola sestrou žalobcu.
Mal za to, že keď žalobca s ním robil v hore, mal už uzavretú živnosť. Po dohode so žalobcom malo dôjsť
k odkúpeniu koní, techniky a mal zostať pracovať aj bývať na jeho mieste. Odmeny mali byť zúčtované
na základe faktúr. Spísanie dohody zo strany sestry žalobcu bolo vraj potrebné vydokladovať k výjazdu
vrtuľníka. V jeho najlepšom vedomí a svedomí sa snažil žalobcovi pomôcť a zachrániť ho.

8. Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej
poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti C 2740408, vypracované MUDr. I. T. vyplýva,
že jediný ako zamestnávateľ je uvedený                  M-HUNT s.r.o. Čadečka 5138, Čadca. Ako dôvod
pracovnej neschopnosti je zaškrtnutý úraz a nie pracovný úraz.

9. Z Rozhodnutia o dočasnej pracovnej neschopnosti II. diel Průkaz práce neschopného pojistěnce a
hlášení OSSZ o ukončení dočasné  pracovní neschopnosti C 2740408 vyplýva, že začiatok neschopnosti
práce a samotné rozhodnutie vystavila Fakultná nemocnica Ostrava, traumatologické centrum dňa
22.01.2016 a zamestnávateľom žalobcu je M-HUNT s.r.o., kde pracuje ako robotník. Ukončenie
pracovnej neschopnosti dňa 14.03.2017 bolo vystavené MUDr. I.L..

10. Z Rozhodnutia o dočasnej pracovnej neschopnosti IV. díl - Žádost o nemocenské vystavené
Fakultnou nemocnicou Ostrava, traumatologické centrum dňa 22.01.2016 vyplýva, že sú v ňom uvedené
rovnaké údaje ako v Rozhodnutí o dočasnej pracovnej neschopnosti II. diel vystaveného tou istou
Fakultnou nemocnicou Ostrava, teda ako zamestnávateľ je uvedený M-HUNT s.r.o.. V tomto IV. diele
žiadosť o nemocenské je uvedené, že zamestnancovi patrí náhrada príjmu v dobe od 22.01.2016 do
31.01.2016, ktoré potvrdila spoločnosť M-HUNT s.r.o..

11. Z Hlásenia úrazu pre účely nemocenského podpísaného žalobcom a doručeného Sociálnej
poisťovni, pobočka Čadca 17.02.2016 vyplýva, že tento ako zamestnávateľa uviedol M-HUNT s.r.o.,
miesto, dátum a hodina, kedy úraz vznikol  uviedol Bílá 22.01.2016 cca 15:00 hod. v ČR, ako došlo
k úrazu uviedol, že na 22.01.2016 mal nahlásenú dovolenku v práci, mal ísť pomáhať kamarátovi s
ťahaním dreva a pri ťahaní s koňom ho pripučilo a prebral sa až pri bolesti pravej ruky, ktorá bola
pripučená o strom.

12. Z „Dohody o provedení práce" zo dňa 20.01.2016 vyplýva, že v tento deň bola uzavretá dohoda o
provedení práce v súlade s ust. § 75 Zákonníku práce (v českom jazyku) medzi M. Z. a A. A.. Predmetom
dohody bola práca: ťažba dreva koňom. Čo sa týka ďalších podmienok práce, bolo dojednané, že
pracovná úloha bude začatá 21.01.2016.

13. Z registra zo Sociálnej poisťovne ďalej vyplýva, že odvádzateľom poistného v období od 31.10.2015,
t.j. aj v čase úrazu žalobcu bol odvádzateľ M-HUNT s.r.o. ako jediný odvádzateľ.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 23.08.2017 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom
vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia
alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh



alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre
plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Podľa § 16 citovaného zákona povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, 38) v
štátnozamestnaneckom pomere, 39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k
družstvu, 39a) v služobnom pomere 39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo
ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej
funkcie podľa osobitných predpisov. 39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav
na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu 39d)
pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené
do práce.

Podľa § 83 citovaného zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa
u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 99 citovaného zákona poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.60a)

Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona  podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 2 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť
výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať
a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.

Podľa § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu
pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.

14. Správny súd konštatuje, že v danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť základnú skutkovú a právnu
otázku, a to, či žalovaný správne vyhodnotil, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 22.01.2016, nebol
úrazom pracovným. Bolo potrebné v rámci správneho konania zaoberať sa teda otázkou, či žalobca bol
zamestnancom zamestnávateľa M. Z., lebo len vtedy ako poškodený v zmysle § 83 zákona o sociálnom
poistení má nárok na poskytnutie úrazovej dávky. Podľa názoru správneho súdu túto otázku žalovaný
a prvostupňový správny orgán vyhodnotili správne. Z dôkazov, ktoré zhromaždil prvostupňový správny
orgán je totiž nepochybné, že žalobca nebol zamestnancom zamestnávateľa M. Z., a preto nemá nárok
ani na úrazovú dávku.



15. Žalobca ako základnú žalobnú námietku uviedol, že z ním predložených dokladov je zrejmé, že
bol zamestnancom zamestnávateľa M. Z. a že všetky dôkazy, ktoré boli predložené, jednoznačne
preukazujú túto skutočnosť a ani jeden dôkaz nepodporuje výpoveď M.a Z., že nebol jeho
zamestnancom. Ako základný dôkaz poukázal na Dohodu o vykonaní práce uzavretú medzi ním a M.
Z.. Podľa neho všetky tieto dôkazy žalovaný znegoval tým, že vychádzal len z výpovede M. Z., ktorý je
podozrivý z organizovania čiernej práce. K tomu správny súd uvádza nasledovné:

16. Podrobným oboznámením sa so všetkými dôkazmi, ktoré obsahuje správny spis, správny súd
konštatuje, že existujú listinné dôkazy, ktoré naopak preukazujú tvrdenie M. Z. uvedené v jeho čestnom
vyhlásení zo dňa 05.06.2017, že žalobcu v inkriminovaný deň nezamestnával. Nie je možné konštatovať,
že jediným dôkazom neuzavretia pracovného pomeru žalobcom a M. Z. bolo len jeho čestné prehlásenie
z tohto dňa. Sociálna poisťovňa vykonala rozsiahle dokazovanie v tejto veci. Okrem čestného vyhlásenia
M. Z. zo dňa 05.06.2017, kde tvrdí, že Dohoda o vykonaní práce bola spísaná po úraze a spísaná
a podpísaná sestrou žalobcu, sa jedná o Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti diel IV.
hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej práceneschopnosti zo
dňa 15.03.2017. V tomto potvrdení je ako zamestnávateľ uvedený M-HUNT s.r.o. Čadca, je v ňom
zaškrtnutý „úraz", hoci v tomto potvrdení existovala aj samostatná kolónka „pracovný úraz", pričom toto
potvrdenie bolo podpísané žalobcom. Ďalej je potrebné poukázať na Rozhodnutí o dočasné pracovní
neschopnosti (II. díl - Průkaz práce neschopného pojistěnce) z 22.01.2016. V tomto rozhodnutí je
taktiež ako zamestnávateľ uvedený M-HUNT s.r.o.. Ako dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti je
uvedený „úraz", hoci aj na tomto rozhodnutí bola osobitná kolónka „pracovný úraz", ktorá však nebola
zaškrtnutá. Ďalej správne žalovaný a prvostupňový správny orgán poukázali na Rozhodnutí o dočasné
pracovní neschopnosti IV. díl - Žádost o nemocenské, kde boli uvedené rovnaké údaje ako v Rozhodnutí
o dočasnej pracovnej neschopnosti II. diel zo dňa 22.02.2016, v ktorom je explicitne uvedené, že
zamestnancovi patrí náhrada príjmu, čo bolo potvrdené zamestnávateľom M-HUNT s.r.o.. Ďalej je
potrebné poukázať, ako to uviedli aj správne orgány, na Hlásenie úrazu na účely nemocenského,
ktoré došlo pobočka Čadca 17.02.2016, podpísané žalobcom, kde sám uviedol rovnaké údaje o
zamestnávateľovi ako v predchádzajúcich listinných dôkazoch a taktiež aj tú rozhodnú skutočnosť,
že pomáhal kamarátovi s ťahaním dreva a pri ťahaní s koňom ho pripučilo. V tejto súvislosti je
potrebné podotknúť, že všetky tieto tlačivá boli vypisované bezprostredne po úraze, teda keď boli vnemy
žalobcu ešte čerstvé a nedošlo u neho ku skresleniu údajov či okolností samotného úrazu, a preto
je potrebné údaje takto zachytené vyhodnotiť ako v plnom rozsahu hodnoverné a vychádzajúce zo
skutočnosti. Okrem toho je tiež potrebné podotknúť, že nie je v rozpore s vyhlásením žalobcu uvedeným
v Hlásení úrazu na účely nemocenského tá skutočnosť (ktorá v konaní sporná nebola), že žalobca
nemal živnostenské oprávnenie v deň vzniku úrazu. Pokiaľ žalobca v hlásení úrazu uviedol, že pomáhal
kamarátovi s ťahaním dreva, toto tvrdenie je v logickom súlade s jeho ďalším tvrdením, že nemal
založenú živnosť, keďže na kamarátsku výpomoc sa živnostenské oprávnenie nevyžaduje. Nie je možné
vyhodnotiť činnosť žalobcu ako činnosť zamestnanca pre M. Z. len z dôvodu, že keďže žalobca živnosť
založenú nemal, preto muselo ísť o zamestnanecký pomer.

17. Ďalšia námietka spočívala v tom, že preukázal jeho zamestnanecký pomer tým, že nebol
živnostníkom a tiež predložením Dohody o prevedení práce. Podľa neho (uviedol to v replike) išlo o
dohodu uzavretú podľa slovenského Zákonníka práce. Správny súd konštatuje, že táto dohoda, ak bola
uzavretá podľa § 226 Zákonníka práce ako dohoda o vykonaní práce, musí spĺňať zákonné požiadavky, a
to podstatné náležitosti podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce. V predloženej dohode chýbajú však niektoré
tieto základné náležitosti, a to: dohodnutá odmena, ďalej doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a
rozsah práce. Vzhľadom na to, že predpísané náležitosti dohody tvoria jej imanentnú súčasť, v prípade
formálne síce písomne existujúcej formy „dohody", ktorá však neobsahuje všetky uvedené podstatné
náležitosti (essentialia negotii), takúto listinu nie je možné kvalifikovať ako dohodu o vykonaní práce. V
dôsledku toho by ju síce nebolo možné posudzovať za neplatnú v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce,
ale za dohodu, ktorá právne neexistuje (Zákonník práce - komentár, Wolters Kluwer s.r.o., Bratislava
2014). Správny súd preto konštatuje, že na takýto dôkaz nie je možné prihliadať ako na relevantný dôkaz
preukazujúci uzavretie pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru medzi žalobcom a M. Z..

18. Rovnako ani tá skutočnosť, že žalobca nemal v čase úrazu živnostenské oprávnenie, sama o
sebe nie je dostatočným dôvodom na to, aby bolo možné konštatovať, že práve preto bol žalobca
v pracovnoprávnom vzťahu s M. Z.. Ako bolo vyššie uvedené (bod 16), z okolností daného prípadu
vyplýva, čo potvrdil samotný žalobca v Hlásení o úraze, že sa jednalo o kamarátku výpomoc.



19. Z  vykonaného dokazovania vyplýva dostatočne zistený skutkový stav, že žalobca dňa 22.01.2016
nemal s M. Z. uzavretý pracovnoprávny vzťah, išiel mu vypomáhať bez toho, aby ho tento zamestnal, čo
potvrdil samotný žalobca bezprostredne po vzniku úrazu v hlásení úrazu (dňa 17.02.2016, pričom úraz
sa stal 22.01.2016), keď sa v ňom vyjadril k okolnostiam úrazu a poskytol údaje o jeho zamestnávateľovi,
ktorým však nebol M. Z., ale M-HUNT s.r.o., ktorého on sám považoval za svojho zamestnávateľa a M.
Z. ako zamestnávateľa vôbec neuvádzal. Subjektívna vedomosť M. Z. o právnom postavení žalobcu,
či už ako zamestnanca, či živnostníka alebo len osobu, ktorá pomáha so sťahovaním dreva, je právne
irelevantná. Podstatné je, že bolo preukázané, že M. Z. so žalobcom pracovnoprávny vzťah neuzavrel.

20. V tejto súvislosti žalobca produkoval ďalšiu žalobnú námietku, a to, že jeho tvrdenie o tom, že
bol zamestnancom M. Z. preukazujú aj čestné prehlásenia V. H., O. W. a W. G., na ktoré však
žalovaný nebral zreteľ. Tu správny súd musí konštatovať, že právny názor žalovaného vyslovený
v napadnutom rozhodnutí, že tieto vyhlásenia sú právne irelevantné, nakoľko nejde o vyhlásenie
zamestnávateľa, ktoré jediné je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, je nesprávny. V prípade, že medzi
tvrdením zamestnanca a zamestnávateľa existuje spor ako v danom prípade o tom, či vôbec označený
subjekt je zamestnávateľom alebo nie, Sociálna poisťovňa je oprávnená riešiť túto otázku ako predbežnú
otázku podľa § 198 zákona o sociálnom poistení a na túto otázku vykonať riadne dokazovanie. Žalovaný,
hoci v otázke vyhodnotenia čestných vyhlásení predložených v odvolacom konaní zaujal tento nesprávny
názor, však aj napriek tomu celkovo na túto spornú otázku možného pracovného vzťahu medzi žalobcom
a M. Z. poukázal na riadne vykonané dokazovanie inými listinnými dôkazmi, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj v prvostupňovom rozhodnutí boli riadne vyhodnotené. Neuspokojil sa len s vyjadrením
označeného zamestnávateľa M. Z. a s jeho popretím pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a účastníkom
konania, ale naopak vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými rozhodnutiami o
dočasnej pracovnej neschopnosti, hlásením úrazu, vyhodnotil aj dohodu o vykonaní práce zo dňa
20.01.2016 a taktiež aj údaje z jeho registra odvádzateľov poistného. Pokiaľ by totiž žalovaný zotrval
len na stanovisku, že pre posúdenie tejto spornej otázky postačí bez ďalšieho vyjadrenie tvrdeného
zamestnávateľa o tom, že zamestnávateľom nie je, v tomto prípade by došlo k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu na túto otázku, čo by bol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V danom
prípade však správne orgány sa s týmto vyjadrením označeného zamestnávateľa neuspokojili a vykonali
dôsledné dokazovanie. Pokiaľ teda sa žalovaný v odvolacom konaní nezaoberal obsahom čestných
vyhlásení, jedná sa síce o vadu  v jeho procesnom postupe, keď mal tieto čestné prehlásenia vyhodnotiť,
avšak jedná sa o vadu nemajúcu za následok nezákonnosť napadnutého  rozhodnutia, a to vzhľadom
na skôr vykonané dokazovanie, ktoré je v tejto spornej otázke jednoznačné a potom aj vzhľadom na
samotný obsah týchto čestných vyhlásení.

21. Samotný obsah týchto čestných vyhlásení totiž nie je spôsobilý zmeniť skutkovú situáciu, že
M. Z. nebol zamestnávateľom žalobcu v čase vzniku úrazu. Čo sa týka formálnej stránky čestného
vyhlásenia, je potrebné poukázať na § 197 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého namiesto
dôkazov možno pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné
čestné vyhlásenia môže podať len účastník konania, v danom prípade žalobca, a nie tretie osoby
a jedná sa len o akúsi náhradu dôkazu (slovné spojenie ...namiesto dôkazu...). Samotné vyjadrenie
tretích osôb  je možné potom podať výsluchom svedkov (§ 196 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Svedecké výpovede však žalobca nenavrhol. Čestné vyhlásenie má charakter iba súkromnej listiny
bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného
činu krivej výpovede a aj preto nemôže nahradiť svedeckú výpoveď. V tomto prípade teda obsah
„čestných vyhlásení" je potrebné vyhodnotiť ako každý iný listinný dôkaz (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Avšak
aj tvrdenie svedka obsiahnuté v listine, aby malo výpovednú hodnotu, sa musí týkať len skutkových
okolností, o ktorých osoba získala poznatky vlastnými zmyslami v určitom čase a mieste alebo o
ktorých sa dozvedela iným spôsobom. Práve tieto skutkové okolnosti t.j. skutočnosti, ktoré vnímali
svojimi zmyslami a opis, ako sa s nimi svedkovia oboznámili, sa v čestných vyhláseniach predložených
žalobcom neuvádzajú. Svedkovia len konštatujú určité závery typu žalobca bol zamestnancom M. Z..
Čo sa týka čestného vyhlásenia V. H., tento bez ďalšieho tvrdí, že vie, že žalobca bol zamestnancom
M. Z.. Jedná sa o tvrdenie bez akýchkoľvek ďalších skutkových okolností, z ktorých by vyplývalo, odkiaľ
konkrétne nadobudol V. H. túto vedomosť, aby bolo možné vôbec vykonať hodnotenie hodnovernosti
tohto dôkazu. Čestné vyhlásenie W. G. trpí rovnakým nedostatkom. Okrem toho tieto čestné vyhlásenia
majú úplne rovnaký obsah, čo neprispieva k ich hodnovernosti a evokuje, že obsah čestných vyhlásení
bol vopred formulovaný. Čo sa týka čestného vyhlásenia O. W., z obsahu vyplýva, že sa nejedná o



dôkaz preukazujúci vznik pracovného pomeru medzi žalobcom a M. Z.. Svedok videl, ako otec žalobcu
prevzal asi pol roka po úraze od M. Z. peniaze, ktoré svedok vyhodnotil ako „výplatu". Či sa jednalo
o mzdu pre žalobcu v pracovnoprávnom vzťahu alebo odmenu za výpomoc a za aké obdobie, už nie
je uvedené. Skutočnosti o vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ktorý by bol svedkom  O. W., neuviedol
žiadne, preto takéto vyjadrenie nemôže bez ďalších dôkazov preukázať vznik pracovnoprávneho vzťahu,
ako to požaduje žalobca.

22. Preto je potrebné konštatovať, že je nedôvodná námietka žalobcu, že všetky dôkazy, ktoré boli
zhromaždené v správnom konaní jednoznačne preukazujú zamestnanecký vzťah medzi ním a M. Z.
a že ani jeden dôkaz nepodporuje výpoveď M. Z.. Naopak, všetky zhromaždené dôkazy preukazujú,
že M. Z. nebol zamestnávateľom žalobcu, ale zamestnávateľom bol M-HUNT s.r.o.. Je tiež nedôvodná
námietka, že Sociálna poisťovňa vychádzala len  z výpovede M. Z. ako osamotenej výpovede a ostatné
dôkazy ignorovala. Naopak, všetky dôkazy vyhodnotila jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti tak, ako
to má na mysli § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a z vykonaného dokazovania prijala aj správny
právny záver. Správny súd nezistil žiadne nelogické hodnotenie dôkazov v úmysle poškodiť žalobcu,
ako to v žalobe uvádza žalobca.

23. Vzhľadom na to, že všetky žalobné body správny súd vyhodnotil ako nedôvodné a nezistil ani iný
dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnutie podľa§ 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nebol v konaní
úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené
podmienky pre jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.