Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/14/2017 z 16. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. apríla 2018, sp. zn. 29Sa/14/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200420.1 Krajský súd Žilina | 29Sa/14/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5017200420.1 | 2018-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa3bccdf-28f5-4e99-a4cf-76fdd5b92c9c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200420.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200420
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200420.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci
žalobkyne: Ing. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XXA, XXX XX Q. R., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 47981-2/2017-BA zo dňa 18. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Orgán verejnej správy prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č.:
200-021333-CA02/2017 zo dňa 22.06.2017 ako príslušný správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm.
a) druhý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení)
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobkyňa nemá nárok na
nemocenské v období od 26. apríla 2017 do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán konštatoval, že žalobkyňa je ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená. V nadväznosti
na citáciu ustanovení § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a 7, § 143 ods. 1, 3, 4 a § 31 ods. 1 písm. b)
zákona o sociálnom poistení konštatoval, že z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P
547498 zistil, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú od 26. apríla 2017. Nárok
na nemocenské by žalobkyni vznikol, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01. júla
2015 do 31. marca 2017 zaplatila najneskôr 30. apríla 2017 resp. ak by k 30. aprílu 2017 suma dlžného
poisteného na nemocenské poistenie bola nižšia ako 5,00 Eur. Žalobkyňa nemá nárok na nemocenskú
dávku, pretože ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinné nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky t. j. od 01. júla 2015
do 31. marca 2017 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac marec 2017 v termíne do 30.
apríla 2017. Žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac marec 2017 oneskorene
05. mája 2017.

2. O odvolaní žalobkyne proti vyššie citovanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
rozhodoval ako orgán verejnej správy druhého stupňa žalovaný - Sociálna poisťovňa - ústredie, ktorý
rozhodnutím č.: 47981-2/2017-BA zo dňa 18.8.2017 ako príslušný správny orgán podľa § 179 ods.
1 písm. b) zákona o sociálnom poistení s poukazom na ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V



odôvodnení rozhodnutia stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého
stupňa. Konštatoval, že žalobkyni by vznikol nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti
od 26. apríla 2017, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01. júla 2015 do 31. marca
2017 t. j. v sledovanom období zaplatila najneskôr do 30. apríla 2017 resp. ak by suma dlžného
poistného na nemocenské poistenie k 30. aprílu 2017 bola v úhrne nižšia ako 5,00 Eur. Žalobkyňa však
nemocenské poistenie za mesiac marec 2017 zaplatila až 05. mája 2017 t. j. na účel vzniku nároku
na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej len dňa 26. apríla 2017 oneskorene.
Vzhľadom na nesplnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v súlade s § 31 ods.
1 písm. b) zákona o sociálnom poistení žalobkyni správny orgán prvého stupňa nárok na nemocenské
dôvodne nepriznal. Na dôvažok a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne, v zmysle ktorých
nebola SMS správou notifikovaná o existencii nedoplatku správnym orgánom prvého stupňa, žalovaný
uviedol, že žalobkyni bola správnym orgánom prvého stupňa dňa 21. júla 2017 spolu s oznámením o
vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby (od 01. júla 2015) zaslaná aj „návratka“, ktorou pobočka požiadala navrhovateľku ako samostatne
zárobkovo činnú osobu o oznámenie resp. aktualizovanie kontaktných údajov. Navrhovateľka uvedenú
„návratku“ nedoručila a ani inou formou (osobne/elektronicky) neaktualizovala svoje kontaktné údaje.
Z uvedeného dôvodu jej nebolo možné zaslať SMS správu alebo emailové upozornenie na nedoplatok
poistného. Na dôvažok konštatoval, že poistné na nemocenské poistenie za mesiac marec 2017 v sume
19,42 Eur bolo splatné do 10. apríla 2017 (nakoľko 08. apríl 2017 pripadol na sobotu a 09. apríl 2017
na nedeľu). Žalobkyňa zaplatila poistné za tento mesiac 05. mája 2017. Napriek tomu, že Sociálna
poisťovňa nie je zo zákona povinná oznamovať platiteľom poistného dlžné sumy poistného zaviedla
ústretovú službu pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktorej cieľom je oznamovať dlh na poistnom
za predchádzajúci mesiac, čiže dlh za aktuálne obdobie. Správy o tomto dlhu sociálneho poistenia
posiela formou SMS alebo e-mailom. Ide o upozornenie pre odvádzateľa poistného na nedoplatok.
Ak má Sociálna poisťovňa k dispozícii aktuálny telefonický alebo e-mailový kontakt na odvádzateľa
poistného, touto formou o ho nedoplatku informuje, čím poistenec predíde narastaniu penále. Nahlásenie
kontaktných údajov a ich pravidelná aktualizácia prostredníctvom Registračného listu FO - zmena je
v záujme odvádzateľa poistného. Žalobkyňa svoje kontaktné údaje Sociálnej poisťovni nenahlásila.
Žalovaný poznamenal, že v zákone o sociálnom poistení absentuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona,
ktorý by v prípadoch hodných osobitného zreteľa umožňoval Sociálnej poisťovni priznať nárok na
nemocenskú dávku aj nad jeho rámec.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie
rozhodnutia žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie. Uviedla, že dôvodom nepriznania nemocenského bol vzniknutý nedoplatok SZČO v mesiaci
začatia PN a to za mesiac marec 2017, ktorý bol zaplatený 05. mája 2017. Vzniklo omeškanie 5 dní
od posledného termínu lehoty a to 30 apríla, dokedy malo byť poistné najneskôr zaplatené, aby vznikol
nárok na nemocenské. Vzhľadom na diagnózu žalobkyne - úraz kolena bola imobilná a indisponovaná
a nemala dostatočný priestor vysporiadať svoj záväzok včas do požadovanej lehoty a vzniknutá situácia
bola neúmyselná a neuvedomila si dôsledky. Žalobkyňa považuje tvrdosť zákona za nespravodlivú,
nakoľko ide len o 5 dní omeškania a jeden mesiac nedoplatku a v tomto prípade ide o diskrimináciu SZČO
oproti zamestnancovi v pracovnom pomere, kedy tento má nárok na nemocenské, aj keď zamestnávateľ
by mal záväzky voči Sociálnej poisťovni. V danom prípade je žalobkyňa názoru, že konaním žalovaného
tým, že mal k dispozícii jej kontaktné údaje, nakoľko v novembri 2016 počas inej PN bola žalobkyňa
telefonicky dotazovaná a žalovaný neupozornil na nedoplatok poistného napríklad formou SMS, tak ako
to je bežná prax, došlo k nerovnakému prístupu k poistencovi a v prípade žalobkyne bola jej spôsobená
ujma na jej právach. Nakoľko sa dlhodobo nemenili je kontaktné údaje, považovala ich za aktuálne.

4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 15.1.2018 navrhol žalovaný žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na skutkové a právne dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. V nadväznosti na námietku diskriminácie povinne nemocensky poistených samostatne
zárobkovo činných osôb v porovnaní so zamestnancami žalovaný uviedol, že zákon o sociálnom
poistení stanovuje pre jednotlivé skupiny poistencov všeobecné podmienky nároku na nemocenské
dávky a tiež pre každú z nemocenských dávok osobitné podmienky nároky. Len za splnenia
všetkých podmienok vzniká poistencovi nárok na nemocenskú dávku. Za povinne nemocensky
poisteného zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ. Z tejto zákonnej povinnosti vyplýva, že
práve zamestnávateľ je zodpovedný za to, aby bolo poistné za zamestnanca riadne a včas odvedené.
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba je však osobne zodpovedná za



správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného. V tejto súvislosti však Sociálna poisťovňa pomáha
samostatne zárobkovo činnej osobe plniť si povinnosti v rámci sociálneho poistenia a to predovšetkým
tým, že oznamuje samostatne zárobkovo činnej osobe vznik i zánik poistenia, vymeriavací základ,
výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného, ktorá povinnosť jej
vyplýva z ust. § 226 ods. 1 písm. o) zákona č. 338/2013 Z. z.. Listom č. 700-1600721415-GC24/15
z 12.08.2015 pobočka zaslala žalobkyni Oznámenie o vzniku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO. Žalobkyňa bola týmto listom informovaná okrem iného o
dátume vzniku poistenia od 01. júla 2015 o povinnosti platiť poistné o vymeriavacom základe na
platenie poistného o mesačnej sume poistného a o jej splatnosti. Predmetná zásielka jej bola zaslaná
do vlastných rúk, avšak žalobkyňa ju v odbernej lehote neprevzala. V rámci ústretových služieb (nad
rámec zákona) Sociálna poisťovňa písomne oznamuje povinne nemocensky poisteným SZČO aj zmeny
výšky vymeriavacích základov na platenie poistného. K platobnej disciplíne žalobkyne je zrejmé, že
žalobkyňa neplatila poistné na nemocenské poistenie počas sledovaného obdobia v lehote splatnosti
ani v jednom z mesiacov tohto obdobia. Poistné na nemocenské poistenie za toto obdobie okrem
poistného za mesiac marec 2017 zaplatila až v dňoch 06. februára 2017 resp. 07. februára 2017, 08.
februára 2017 a 06. apríla 2017. Vo vzťahu k žalobnej námietke o absencii informácie o omeškaní
sa s platbou poistného formou SMS žalovaný uviedol, že takáto povinnosť Sociálnej poisťovni zo
zákona nevyplýva. Ide len o ústretovú službu pre SZČO, o upozornenie pre odvádzateľa poistného
na nedoplatok. Ak má Sociálna poisťovňa k dispozícii aktuálny telefonický alebo e-mailový kontakt
na odvádzateľa, touto formou ho informuje o nedoplatku. Nahlásenie kontaktných údajov a pravidelná
aktualizácia je v záujme odvádzateľa poistného. Podľa informácie pobočky z 10.01.2018 žalobkyňa
na tento účel až dňa 29.09.2017 doručila pobočke tzv. „návratku“ s uvedením svojich kontaktných
údajov. Tieto údaje boli v tento deň zaznamenané aj v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Z
uvedeného dôvodu žalobkyni nebolo zaslané oznámenie o nedoplatku na poistnom za mesiac marec
2017, ktoré bolo podľa zostavy odoslaných SMS správ a e-mailových oznámení zaslané žalovanou iným
poistencom 19. apríla 2017. Žalovaný zdôraznil, že odosielanie SMS správ alebo e-mailových oznámení
je realizované automaticky. S prihliadnutím na uvedené skutočností má žalovaný za to, že žalobkyňa
bola dostatočne a včas informovaná o svojich povinnostiach vyplývajúcich z poistného vzťahu.

5. V replike doručenej správnemu súdu dňa 06.02.2018 poukázala žalobkyňa na osobitosti jej prípadu.
Na PN bola s úrazom kolena od 26.04.2017, následne mala ďalšie zdravotné komplikácie a v máji
2017 prekonala obličkovú koliku s diagnostikovaným obličkovým kameňom, ktorý spôsobil upchatie
močovodu a vážne ohrozenie zdravotného stavu, kedy musela byť hospitalizovaná v nemocnici v
Martine a podstúpila operačný zákrok a liečbu. Z tohto dôvodu odovzdala PN až 07. júna 2017. S
plnou vážnosťou prehlasuje, že nevedela o povinnosti mať vyrovnanú platbu do 30. apríla 2017, inak by
neriskovala nepriznanie nemocenskej dávky. V nadväznosti na informačný systém Sociálnej poisťovne
uviedla, že niekto zrejme vymazal jej kontaktné údaje, pretože telefón aj e-mail nemenila minimálne
posledných 10 rokov a nepovažovala za potrebné ohlasovať niečo, čo sa nemenilo. Sociálna poisťovňa
kontaktovala žalobkyňu aj v novembri 2016 pri jej predchádzajúcej PN, teda mala telefónne číslo v
systéme. Najnovšiu návratku s kontaktnými údajmi odovzdala 29.09.2017, ale len na základe výčitky v
každej komunikácii od Sociálnej poisťovne, že na ňu nemala kontakt. V nadväznosti na argumentáciu
žalovaného o omeškaných platbách za minulé obdobia uviedla, že táto je irelevantná pre posúdenie
nemocenského v čase, kedy tieto boli už vyporiadané a zaplatené. V nadväznosti na nedoplatok v roku
2015 uviedla, že bola vo vedomí, že za rok 2015 nemá povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne,
lebo neprekročila hranicu príjmu, podávala aj dodatočné daňové priznanie. Bolo však už neskoro, lehota
uplynula a zákon je opäť postavený v neprospech živnostníkov. V novembri 2016, kedy tiež podstúpila
operačný zákrok, musela byť PN, bola si vedomá, že má nedoplatok a nedostane žiadne nemocenské,
aj keď ju pracovníčka telefonicky vyzývala, v tom čase nemala možnosť mať k dispozícii danú sumu na
pokrytie záväzku. Penále za uvedené obdobie zaplatila tiež 05.05.2017. Žalobkyňa záverom opätovne
poukázala na tvrdosť zákona, keď ide o omeškanie 5 dní a sumu 19,42 Eur a následnú konzekvenciu,
kedy pri nepriznanom nemocenskom ako živnostníčka musela doplatiť aj poistné na zdravotné poistenie
za celú dobu PN.

6. V duplike doručenej správnemu súdu dňa 23.02.2018 žalovaný zopakoval dôvody obsiahnuté v
žalobou napadnutom rozhodnutí a vo svojom vyjadrení k žalobe. Na dôvažok poznamenal, že platobná
disciplína žalobkyne ako povinne nemocensky poistenej SZČO v období, ktoré predchádzalo dočasnej
pracovnej neschopnosti, na ktorú poukázala žalovaná vo vyjadrení a ktorú žalobkyňa označila za
irelevantnú bola len ilustráciou naplnenie jej povinnosti platiť poistné z tohto poistného vzťahu. Žalobkyňa



bola okrem aktuálneho obdobia povinne nemocensky poistenou SZČO aj v minulosti (od 01. júla 2004
do 30. júna 2008 a od 01. júla 2009 do 30. júna 2010), tak že povinnosti vyplývajúce z tohto poistného
vzťahu nemohli byť pre ňu neznáme.

7. Na pojednávaní 17.04.2018 zotrvali účastníci konania na svojich vyjadreniach.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní 17.04.2018 za
splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl.
SSP v spojení s ust. § 199 a nasl. SSP, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 SSP, Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku,
ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie
posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú,
ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Podľa § 128 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistné na nemocenské poistenie platí povinne
nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 141 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné,
sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za
dočasne práce neschopnú od 26. apríla 2017 do 11. augusta 2017. Nárok na nemocenské si uplatnila
predložením II. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P 547498 z poistného vzťahu
povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa je povinne nemocensky
poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01. júla 2015. V predchádzajúcom období bola
povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01. júla 2004 do 30. júna
2008 a od 01. júla 2009 do 30. júna 2010. Žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba zaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac marec 2017 dňa 05. mája
2017. Listom č. 700-1600721415-GC24/15 z 12.08.2015 pobočka zaslala žalobkyni oznámenie o vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO kde bola okrem iného



informovaná o dátume vzniku poistenia od 01. júla 2015, o povinnosti platiť poistné o vymeriavacom
základe na platenie poistného, o mesačnej sume poistného a o jej splatnosti. Ďalej medzi účastníkmi
nebolo sporné, že správny orgán prvého stupňa SMS správou o vzniknutom nedoplatku žalobkyňu
neinformoval. Nebol spor ani o tom, že žalobkyňa svoje údaje v Registračnom liste fyzickej osoby ani
nemenila, avšak ani neaktualizovala prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby.

11. Jednou zo základných povinností, ktoré pre poistenca vyplývajú z poistného vzťahu povinne
nemocensky poistenej SZČO je platenie poistného v správnej výške v zákonom stanovenej lehote, t.
j. do 8 dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné
(§ 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Citované ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona o
sociálnom poistení umožňuje za splnenia podmienok nároku na nemocenské považovať skutočnosť, že
povinne nemocensky poistená osoba zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň kalendárneho mesiaca v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V danom prípade
ide o isté zvýhodnenie oproti ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správny súd dospel k
záveru, že zistený skutkový stav v danej veci správne orgány správne právne posúdili, keď konštatovali,
že žalobkyni by vznikol nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 26. apríla
2017, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01. júla 2015 do 31. marca 2017 t. j. v
sledovanom období zaplatila najneskôr dňa 30. apríla 2017 resp. ak by suma dlžného poistného na
nemocenské poistenie k 30. apríla 2017 bola v úhrne nižšia ako 5,00 Eur. Nakoľko žalobkyňa ako
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba zaplatila poistné na nemocenské
poistenie za mesiac marec 2017 až dňa 05. mája 2017 možno odôvodnene konštatovať, že na účely
vzniku nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla 26. apríla 2017
zaplatila poistné oneskorene. Vzhľadom na nesplnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské
poistenie v súlade s citovaným ust. § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení bol daný zákonný
dôvod pre nepriznanie nemocenského žalobkyni.

12. Podstata žalobnej argumentácie žalobkyne spočíva v nesúhlase s právnym posúdením veci
správnymi orgánmi, ktoré s poukazom na kogentný charakter aplikovaných noriem odmietli zohľadniť
špecifiká situácie žalobkyne, ktorá bola na PN s úrazom kolena od 26.04.2017, pričom ďalej mala ďalšie
zdravotné komplikácie. V máji 2017 prekonala obličkovú koliku a následne podstúpila operačný zákrok.
Poukazuje na tvrdosť zákona, keď išlo len o omeškanie 5 dní o sumu 19,42 Eur. V tejto súvislosti správny
súd zdôrazňuje v zhode s vyslovenými názormi správnych orgánov, že zákon o sociálnom poistení
kogentným spôsobom (nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej
pozícii) upravuje všeobecné podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku SZČO, pričom nepripúšťa
možnosť odstraňovania tvrdosti zákona na základe správnej úvahy správneho orgánu. Postup a
rozhodovanie správnych orgánov v oblasti sociálneho poistenia, ako aj správnych súdov je tak limitovaný
rámcom článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu
objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Naopak v prípade takéhoto postupu by
hrozila prípadná arbitrárnosť predmetných rozhodnutí (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 22/2017-15 zo dňa 12.01.2017). Právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa
záruky procesného a inštitucionálneho charakteru, nemožno však z neho odvodzovať požiadavku na
ignorovanie objektívneho hmotného práva v záujme dosiahnutia materiálnej spravodlivosti a to aj napriek
tomu, že sa v posudzovanej veci aplikované právne normy žalobkyni javia ako neprimerane prísne. Na
uvedenej skutočnosti teda nie je spôsobilá nič zmeniť ani tá skutočnosť, že išlo len o omeškanie 5 dní
so sumou 19,42 Eur, ani okolnosti zdravotného stavu žalobkyne v rozhodnom čase.

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku diskriminácie samostatne zárobkovo činnej
osoby v porovnaní so zamestnancom. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného, v zmysle ktorých
zákon o sociálnom poistení stanovuje pre jednotlivé skupiny poistencov tak všeobecné podmienky
vzniku nároku na nemocenské dávky, ako aj podmienky osobitné. Pričom len za splnenia všetkých
podmienok vzniká poistencovi nárok na nemocenskú dávku. Rozdiel vzniku nároku na nemocenskú
dávku medzi zamestnancom a SZČO je daný skutočnosťou, že zatiaľ čo zamestnanec nemá dosah na
platobnú disciplínu svojho zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činná osoba je osobne zodpovedná
za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného.

14. Ani námietka žalobkyne o absencii SMS notifikácie o existencii nedoplatku nie je právne významná
z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V prvom
rade je nutné podotknúť, že žalobkyňa bola listom č. 700-1600721415-GC24/15 z 12.08.2015 pobočkou



informovaná o dátume vzniku poistenia od 01. júla 2015, o povinnosti platiť poistné, o vymeriavacom
základe na platenie poistného, ako aj o mesačnej sume poistného a jej splatnosti. Je v danom prípade
relevantné, že Sociálna poisťovňa nie je zo zákona povinná oznamovať platiteľom poistného dlžné
sumy poistného. Pokiaľ zaviedla z vlastnej iniciatívy ústretovú službu pre SZČO, ktorej cieľom je
oznamovať dlh na poistnom za predchádzajúci mesiac, čiže dlh za aktuálne obdobie, avšak vyžaduje
k realizácii tejto služby pravidelnú aktualizáciu údajov telefonických resp. e-mailových kontaktov na
odvádzateľa poistného, nemožno proti uvedenému postupu nič namietať. Zvlášť za situácie, ak súčasné
odosielanie SMS správ alebo e-mailových oznámení Sociálnou poisťovňou je realizované automaticky
v nadväznosti na doručenie tzv. návratky s uvedením aktuálnych kontaktných údajov poistenca, ktoré sa
zaznamenávajú v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Interne stanovený systém notifikácie platí
pre všetkých poistencov - samostatne zárobkovo činné osoby rovnako, je teda zachovaný aj princíp
rovnosti.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky
na jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.