Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/13/2017 z 26. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. septembra 2018, sp. zn. 25Sa/13/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200104.2 Krajský súd Žilina | 25Sa/13/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5017200104.2 | 2018-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/523bd4ea-d97b-476e-81f9-d21153dcf765 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200104.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200104
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200104.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej
veci žalobkyne: R. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom V. č. XXX, XXX XX U., právne
zast. JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom B. O.. č. XXX, XXX XX O., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 63127-2/2016-BA zo dňa 12.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín (prvostupňový správny orgán) dňa 29. septembra
2016, ako orgán príslušný na rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, vydala rozhodnutie č. 6780/2016-DK-DvN, na základe ktorého podľa § 104
ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia nemá žalobkyňa nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. septembra 2016 podala žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla
žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) rozhodnutím č. 63127-2/2016-BA zo dňa 12. decembra 2016
tak, že zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Dolný Kubín. V odôvodnení žalovaná uviedla, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo č. NO1/OSO/ZAM/2016/14725 zo dňa 18. augusta 2016 bola žalobkyňa zaradené
do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 8. augusta 2016. Nárok na dávku v nezamestnanosti
si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín dňa 31. augusta 2016. V období posledných
troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 8. augusta 2013 do 7.
augusta 2016, pracovala na území iného členského štátu Európskej únie, na území Rakúska. Nakoľko
v prvostupňovom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa preukázala v posudzovanom
období doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie,
Rakúska, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín povinná posúdiť, či je možné tieto doby
zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
Žalobkyňa bola už pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti informovaná, že nakoľko nie je
cezhraničným pracovníkom a mala počas obdobia posledného zamestnania bydlisko na území iného
členského štátu Európskej únie, bude potrebné určiť centrum záujmov a štát bydliska. Taktiež bola
oboznámená s tým, že nakoľko doba výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu
Európskej únie bola dlhšia ako tri roky, ako vyplynulo z vyhlásenia, je slobodná, bezdetná, nevlastní
na území Slovenskej republiky nehnuteľnosť na bývanie ako aj skutočnosť, že mala v štáte výkonu



zárobkovej činnosti stabilné zamestnanie, bude potrebné spísať podrobnú zápisnicu na účely posúdenia
bydliska. Zápisnica bola so žalobkyňou spísaná dňa 26. septembra 2016, pričom táto bola vypočutá tak,
aby bolo možné dôkladne vyhodnotiť všetky kritéria v zmysle koordinačných nariadení. Zároveň bola
vyzvaná, aby uviedla akékoľvek doplňujúce skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že by mohli byť dôležité
pri posúdení jej centra záujmov a bydliska, resp. aby predložila doklady. Žalobkyňa po vyhotovení
zápisnice doložila do spisu zmluvu o stavebnom sporení a zmluvu o osobnom účte. Uviedla, že nežiada
výsluch ďalších osôb a na záver vyhlásila, že uvedené údaje sú pravdivé a úplné a že je si vedomá
právnych následkov vyplývajúcich z nepravdivo uvedených údajov. Následne zápisnicu podpísala. Na
základe zisteného skutkového stavu dospela žalovaná k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalobkyni
nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalovaná ako odvolací orgán rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
(rozhodnutia žalovanej zo dňa 12. decembra 2016).

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronicky
dňa 9. marca 2017 žalobu v sociálnych veciach. V žalobe právny zástupca žalobkyne uviedol, že
v poučení o opravnom prostriedku napadnutého rozhodnutia žalovanej sa nič neuvádza o tom, že
toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom a uvádza sa, že podľa § 218 ods. 4 zákona sa proti
rozhodnutiu o odvolaní nemožno ďalej odvolať. Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo právnemu
zástupcovi žalobkyne doručené dňa 09.01.2017, žalobkyni rozhodnutie žalovanej do dnešného dňa
doručené nebolo. Podľa právneho zástupcu žalobkyne je napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore so
zákonom č. 461/2003 Z.z. a v rozpore s nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004.
Žalobkyňa bola rozhodnutím žalovanej ukrátená na svojich právach, pretože žalovaná jej bezdôvodne
nepriznala nárok na dávku nezamestnanosti. Žalovaná nerozhodla podľa platných právnych predpisov,
ale podľa metodických usmernení, ktoré vydáva ústredie žalovanej v Bratislave. Právny zástupca
žalobkyne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/14/2012 zo dňa 29.05.2013,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/112/2010, rozhodnutie publikované pod č. R 30/1994,
č. R 68/1998, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/280/2006 zo dňa 02.07.2008 a rozhodnutie
sp.zn. 2Cdo/191/2009 zo dňa 29.11.2010. Podľa právneho zástupcu žalobkyne rozhodnutie žalovanej
nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, to znamená, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový
stav veci, čo je dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Právny
zástupca navrhol, aby súd vo veci vykonal dokazovanie - výsluchom žalobkyne a výsluchom povereného
zamestnanca žalovanej ako strán konania na pojednávaní a oboznámením úplného spisu žalovanej č.
63127-2/2016-BA. Na základe vykonaného dokazovania žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovanej zo
dňa 12.12.2016 v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie, zároveň
si uplatnila náhradu trov konania.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 24. marca 2017 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedla, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 18. augusta
2016 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 8. augusta 2016. Nárok
na dávku v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín dňa 31. augusta
2016. V posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od
8. augusta 2013 do 7. augusta 2016, pracovala na území iného členského štátu Európskej únie, na
území Rakúska. Na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského
štátu Európskej únie je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci
obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu
Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Žalovaná o odvolaní žalobkyne rozhodla
rozhodnutím č. 63127-2/2016-BA zo dňa 12. decembra 2016 tak, že potvrdila prvostupňové rozhodnutie
a odvolanie žalobkyne zamietla. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnila s poukazom na ust. § 104 ods. 1,
ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čl. 61 ods. 1, 2, čl.
65 ods. 5 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, čl. 1 písm. j), čl. 11 ods.
1 a 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009. Doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu bolo možné žalobkyni zohľadniť len, ak by
si zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. Zachovanie väzieb žalobkyne je nutné posúdiť
podľa zhodnotenia dostupných informácií. V danom prípade správne orgány zobrali do úvahy dĺžku jej
pobytu na území Rakúska (od apríla 2006 do augusta 2016 s prestávkami medzi sezónami, kedy sa
zdržiavala na území Slovenskej republiky, t.j. cca 8 rokov), pričom išlo o trvalú prítomnosť na území
tohto členského štátu. Ďalej pri posudzovaní nároku na dávky v nezamestnanosti bolo prihliadnuté na jej
celkovú situáciu, t.j. že jej zamestnanie ako dotknutej osoby trvalo s prestávkami cca 8 rokov, pracovný



pomer bol uzatvorený na čas neurčitý a bol skončený výpoveďou danou žalobkyňou. Zamestnanie
nemalo dočasný ani sezónny charakter. Z uvedeného vyplýva, že išlo o stabilné zamestnanie, na území
SR žalobkyňa pracovala naposledy v roku 2004. Žalobkyňa nemá vlastnú rodinu, je slobodná, bezdetná,
priateľa nemá. Na Slovensku má rodičov, ktorí sú relatívne zdraví a nie sú odkázaní na starostlivosť
iných osôb, súrodencov, ku ktorým sa podľa jej vyjadrenia vo vyhlásení aj v zápisnici vracala dva až
trikrát ročne a od roku 2012 štyri až päťkrát ročne počas dovolenky. Ako dôvod návratu na územie
Slovenskej republiky uviedla osobné dôvody a zdravotné problémy. V období od 12. decembra 2010 do
13. marca 2011 poberala v Rakúsku dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa nevlastní žiadnu nehnuteľnosť
na území Rakúska, počas svojho zamestnania na území Rakúska bývala v objekte, kde pracovala
(bola jej poskytnutá zamestnanecká izba). Na území Slovenskej republiky nevlastní nehnuteľnosť na
bývanie, ani v blízkom období neplánuje jej nadobudnutie. Počas svojich návštev na Slovensku sa
zdržiavala na adrese trvalého pobytu, u rodičov. Bola zamestnaná na území Rakúska, takže daňové
a odvodové povinnosti si plnila na tomto území, ktorá skutočnosť tiež podporila záver, že štátom jej
bydliska je Rakúsko. V súvislosti s tvrdením žalobkyne (resp. jej právneho zástupcu), že mala zachovaný
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, žalovaná uviedla, že na účel dávok v nezamestnanosti
nie je možné stotožňovať pojem trvalý pobyt s pojmom bydlisko. Na námietku žalobkyne, že správne
orgány mali pri zisťovaní skutkového stavu prihliadnuť na všetky okolnosti a pohnútky súvisiace s jej
odchodom do zahraničia, žalovaná uviedla, že v konaní o jej nároku na dávky v nezamestnanosti
posúdila zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia. Zachovanie väzieb bolo posúdené z hľadiska dĺžky prítomnosti žalobkyne na území iného
členského štátu (viac ako 7 rokov), stabilitu jej zamestnania, ako aj skutočnosť, že si plnila daňové
povinnosti na území iného členského štátu. Miesto bydliska žalobkyne bolo preto posúdené podľa
objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pochybnosti nevznikli, a preto
nebolo dôvodné skúmať právnym zástupcom žalobkyne subjektívny úmysel a dôvody, ktoré ju viedli k
presťahovaniu podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

5. Žalobkyňa vo veci žiadala nariadiť pojednávanie. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobkyne
v celom rozsahu pridržiaval doterajších písomných vyjadrení a návrhov na vykonanie dokazovania.
Poukázal na to, že spis, ktorý žalovaná predložila súdu, je v tzv. šalátovom vydaní, pretože nie je
riadne žurnalizovaný, nie je očíslovaný a vôbec nie je úplný, nakoľko sa v ňom nenachádza stanovisko
žalobkyne podané prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 08.01.2017. Poukázal na skutočnosť,
že dňa 29. novembra 2016 žalovaná oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že autoremedúrou
nevyhovie ich odvolaniu, že spis zasiela Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava. Toto oznámenie bolo
právnemu zástupcovi doručené až dňa 20.12.2016 a medzičasom už žalovaná vydala rozhodnutie.
Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že o autoremedúre bola žalobkyňa informovaná listom,
ktorý naozaj nebol súčasťou spisového materiálu, lebo je to len formálne oznámenie o tom, že
spis je odstúpený druhostupňovému orgánu. Z tohto jednoznačne vyplýva, že odvolanie nebolo
rozhodnuté v autoremedúre a bolo predložené, odstúpené nadriadenému druhostupňovému orgánu
na rozhodnutie. Poukázala na najčerstvejší rozsudok Najvyššieho súdu SR z januára 2018, ktorý
bol vydaný v skutkovo veľmi obdobnom prípade, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že napadnuté
rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti a vychádza z dostatočne zisteného skutkového
stavu. V predmetnom rozsudku je vyslovene poukázané na rozsudok 7Sžso/5/12 z januára 2013, na
ktorý žalobkyňa poukázala v žalobe s tým, že Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku z januára 2018
vyslovene uviedol, že sa stotožnil s názorom žalovanej na bydlisko (na základe žalovanou vykonaného
dokazovania), pretože v rozsudku 7Sžso/5/2012 bolo vytýkané, že skutkový stav bol zistený len na
základe formalizovaného dotazníka. V prípade žalobkyne už pristúpila Sociálna poisťovňa k veľmi
podrobnému výsluchu účastníkov konania, čiže pani P. bola veľmi podrobne vypočutá a na základe toho
bolo vydané rozhodnutie.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o
podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na
konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.



Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na
dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia
členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie
alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok
na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby
považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa čl. 61 ods. 2 citovaného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a)
sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade
s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.
Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) citovaného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ak je rozdiel v
stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa
uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Podľa čl. 11 ods. 2 citovaného nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných
skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie
skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z
uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

8. Správny súd v tomto konaní zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či dôkazy
boli hodnotené v súlade s § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov a či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona o
správnom konaní.

9. Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa v
období od 10. apríla 2006 do 4. augusta 2016 pracovala a bola poistená v nezamestnanosti v
Rakúsku. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 18. augusta 2016
bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 8. augusta 2016. Žalobkyňa v správnom
konaní preukazovala splnenie podmienok pre nárok na dávku v nezamestnanosti, a to dobou poistenia v
inom členskom štáte a väzbami k Slovenskej republike. V administratívnom spise žalovanej je pripojené



„Vyhlásenie na účel posúdenia bydliska ...“ zo dňa 22.08.2016, v ktorom žalobkyňa uviedla, že do
Rakúska odišla za prácou v kuchyni od 17.04.2012 do 04.08.2016. V Rakúsku nehnuteľnosť nevlastní,
býva v nájme (podnájme), počas dovolenky v zamestnaní v členskom štáte EÚ sa zdržiavala na území
SR, na území Rakúska s ňou nebola iná blízka osoba, na územie SR dochádzala 4 - 5-krát ročne,
ako dôvod návratu na územie SR po skončení zamestnania v Rakúsku uviedla osobné dôvody -
zdravotné problémy. Na území SR nevlastní nehnuteľnosť na bývanie, zdržiava sa u rodičov (kde má aj
trvalý pobyt), počas zamestnania v Rakúsku zostali zachované väzby k SR - rodičia a súrodenci. Ako
zachovanie väzby k SR počas zamestnania v Rakúsku žalobkyňa uviedla - bankový účet.

10. Vo veci je potrebné zdôrazniť, že na účel nároku na dávky v nezamestnanosti, ak žalobkyňa
nepreukázala dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, doby poistenia
v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu bolo možné žalobkyni
zohľadniť len, ak by si zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. Spôsob určenia bydliska v
prípade zohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného
členského štátu upravuje čl. 11 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia. Na účel nároku na dávky v
nezamestnanosti sa určí skutočné bydlisko osoby s prihliadnutím na jej úmysel a dôvody, ktoré ju
viedli k presťahovaniu (čl. 11 ods. 12 vykonávacieho nariadenia) len v prípade, ak pre určenie bydliska
tejto osoby nie sú dostačujúce informácie uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Za tieto
informácie sa považujú
a) dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov,
b) situácia dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,
predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania
každej pracovnej zmluvy, jeho rodinného stavu a rodinných väzieb, jeho bytovej situácie, najmä toho, či
je táto situácia stabilná, ďalej, ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska na daňové účely.

11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa pracovala na území Rakúska približne 8 rokov,
toto zamestnanie bolo považované za stabilné a trvalé, pretože po celú dobu bola zamestnaná na jednej
pracovnej pozícií. Dane a odvody platila na území Rakúska. Je slobodná, bezdetná, bez priateľa (podľa
jej prvého Vyhlásenia na účely posúdenia bydliska zo dňa 22.08.2016). Rodičov má na Slovensku,
pričom z prvotných podkladov, najmä z Vyhlásenia na účely posúdenia bydliska zo dňa 22.08.2016
vyplýva, že rodičov navštevovala 4 - 5-krát ročne. Ako dôvod návratu na územie SR po skončení
zamestnania v inom členskom štáte (v Rakúsku) žalobkyňa vo Vyhlásení uviedla osobné dôvody -
zdravotné problémy (tieto problémy však nekonkretizovala v tom zmysle, či sa týkajú jej priamo alebo
rodičov). Tieto konkretizovala až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 29.09.2016 (....vážne chorí rodičia, ktorí sú odkázaní na jej starostlivosť a na starostlivosť jej
troch súrodencov.....). Rovnako tvrdenia uvedené vo Vyhlásení na účely posúdenia bydliska a v zápisnici
spísanej dňa 26.09.2016 sú v rozpore s tvrdeniami uvedenými v odvolaní. V týchto uviedla, že priateľa
nemá, má rodičov a súrodencov, rodičia sú relatívne zdraví, nie sú odkázaní na starostlivosť iných
osôb. Uvedené skutočnosti poskytla žalobkyňa pracovníkom orgánu prvého stupňa dňa 26.09.2016,
pričom v odvolaní zo dňa 04.11.2016 proti rozhodnutiu tohto orgánu zo dňa 29.09.2016 už uvádza
„ že má silné a blízke vzťahy so Slovenskom republikou, žijú tu jej rodičia, ktorí sú vážne chorí a sú
odkázaní na jej starostlivosť a na starostlivosť jej troch súrodencov. Rodičia majú vážne zdravotné
problémy a ona im chce pomáhať v ich starobe a chorobe. Aj ona má zdravotné problémy, pre ktoré je
práceneschopná odo dňa 18.10.2016 do súčasnosti. So svojim priateľom si chce založiť rodinu, postaviť
rodinný dom, mať deti a žiť na Slovensku.“ V odvolaní rovnako uviedla, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nie je uvedené, aké konkrétne dokazovanie a akým spôsobom vykonala Sociálna poisťovňa
na „zistenie zachovania jej pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku“ počas jej
práce v Rakúskej republike. Podľa nej (resp. jej právneho zástupcu) ide o blanketové rozhodnutie,
do ktorého príslušná pracovníčka Sociálnej poisťovne iba dopisuje údaje o žiadateľoch a automaticky
vydáva rozhodnutia, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Správny súd však konštatuje, že
vyhodnotenie týchto skutočností prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom nesvedčí o
zachovaní väzieb na území Slovenskej republiky a že jej centrum záujmov bola Slovenská republika.
Keďže spôsob určenia bydliska bol dostatočný, z informácií získaných podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia, nebolo potrebné, aby správne orgány pristúpili k spôsobu určenia bydliska žalobkyne
podľa čl. 11 ods. 2 citovaného nariadenia. Žalobkyňou uvádzané žalobné dôvody neboli spôsobilé
na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. V súvislosti s existenciou stavebného sporenia
žalobkyne možno konštatovať, že predmetný inštitút sporenia (ktorý v súčasnej dobe už ani neexistuje,
lebo finančné prostriedky žalobkyňa zo stavebného sporenia previedla na bankový účet Slovenskej



sporiteľne) narozdiel od hypotekárneho úveru nemusí byť využitý nevyhnutne na účely nadobudnutia
nehnuteľnosti, nakoľko v prípade splnenia stanovených podmienok spočívajúcich v dosiahnutí potrebnej
doby sporenia, je možné použitie nasporených finančných prostriedkov aj na akékoľvek iné účely. V
prípade žalobkyne nebola preukázaná existencia hypotekárneho úveru. Samotná existencia stavebného
sporenia za stanovených podmienok nemôže byť považovaná za relevantnú skutočnosť na účely
naplnenia materiálneho aspektu pojmu bydliska v zmysle koordinačných nariadení. Rovnako je potrebné
uviesť, že žalobkyňa ani nepreukázala čerpanie stavebného úveru zo stavebného sporenia. Vo vzťahu
k existencii bankového účtu žalobkyne v Slovenskej sporiteľni na území SR súd rovnako konštatuje,
že z uvedeného zmluvného vzťahu výslovne nevyplývajú pre žalobkyňu akékoľvek záväzky vzťahujúce
sa k jej pobytu na území SR. Podstatou predmetného zmluvného vzťahu je vytváranie osobného
finančného zabezpečenia pre žalobkyňu, ktoré však prirodzene nie je viazané na pobyt žalobkyne
na území SR ani iného štátu, nakoľko je spojené výlučne finančnou disponibilitou fyzickej osoby. Je
zrejmé, že k vytváraniu finančného zabezpečenia prostredníctvom tohto inštitútu môže dochádzať
aj na základe zárobkovej činnosti realizovanej v zahraničí. Fyzická osoba môže takto nadobudnuté
finančné prostriedky použiť nielen na území SR, ale aj v súvislosti so svojim pobytom kdekoľvek v
zahraničí. Existencia predmetného zmluvného vzťahu síce bola preukázaná, avšak na účely posúdenia
centra záujmov nemohla vzhľadom na svoju povahu predstavovať ťažiskovú argumentáciu podporujúcu
tvrdenie žalobkyne, že centrum záujmov si nepretržite zachovala na území SR.

12. Námietky právneho zástupcu žalobkyne (ohľadne doručovanie rozhodnutia žalovaného
o odvolaní zo dňa 12.12.2016 len právnemu zástupcovi žalobkyne, že žalovaná rozhodla
podľa Metodických usmernení, ktoré vydáva ústredie žalovanej a nie podľa platných právnych
predpisov, že Zápisnica spísaná dňa 26.9.2016 v SP, pobočka Dolný Kubín, VP Námestovo
so žalobkyňou bola pozmenená, a že nie je možné ju spísať na štyri strany za 10
minút pohovoru, že žalovanou bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, že rozhodnutie
žalovanej zo dňa 12.12.2016 neobsahuje údaj o možnosti jeho preskúmania súdom)
považuje správny súd za nedôvodné a účelové, vyvolané snahou právneho zástupcu žalobkyne privodiť
žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie žalovanej v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
zo dňa 29.9.2016, ktorý pri rozhodovaní o jej nároku vychádzal z jej strohých a jednoznačných odpovedí
uvedených vo Vyhlásení na účely posúdenia bydliska zo dňa 22.08.2016 a v Zápisnici podľa § 189
zákona o sociálnom poistení spísanej dňa 26.09.2016 Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín, VP
Námestovo.
Pokiaľ je žalobkyňa v správnom konaní zastúpená advokátom, rozhodnutie správneho orgánu sa
doručuje len advokátovi. Súd nezistil, že by žalovaná v konaní rozhodovala podľa metodických
usmernení, ktoré vydáva ústredie žalovanej a nie podľa platných právnych predpisov. Pokiaľ by
podľa takýchto Usmernení aj postupovala, takýto postup, určený na zjednodušenie dokazovania
vykonávaného správnym orgánom je, podľa správneho súdu, len internou záležitosťou žalovanej,
vypracovanou za účelom zistenia podstatných údajov ako podkladov potrebných na zistenie skutkového
stavu pre stanovenie spôsobu určenia miesta bydliska. V tomto prípade súd preskúmava len to, či
tieto údaje (odpovede žalobkyne) žalovaná správne vyhodnotila. Pokiaľ ide o zápisnicu spísanú dňa
26.09.2016, v tejto súvislosti súd uvádza, že táto obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 Správneho
poriadku, nebolo preukázané, že by bola pozmenená a v prípade, ak žalobkyňa na otázky žalovanej
odpovedala jednoznačne, bez záujmu ich doplnenia je možné konštatovať, že dĺžka pohovoru môže
trvať 10 - 15 minút. Dĺžku pohovoru žalobkyne u žalovanej, ako aj spôsob vyhotovenia podkladov pre
Zápisnicu správneho orgánu súd nehodnotí ani neposudzuje (posudzuje len skutočnosť, či táto spĺňa
náležitosti podľa Správneho poriadku resp. zákona o sociálnom poistení). Navyše právny zástupca
žalobkyne bol upovedomený o možnosti spísať so žalobkyňou doplňujúcu zápisnicu (úradný záznam zo
dňa 9. novembra 2016). Napriek tomu, že v tento deň žalovanej uviedol, že sa vyjadria písomne, však
žiadne písomné vyjadrenie ohľadom spísania doplňujúcej zápisnice ako aj možnosti výsluchu ďalších
osôb žalovanej, za účelom preukázania svojich tvrdení uvádzaných v odvolaní nedoručil. Zápisnicu
spísanú so žalobkyňou dňa 26. septembra 2016 osvedčila žalobkyňa svojim podpisom, teda vyhlásila,
že údaje v nej uvedené sú pravdivé a úplné. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa poučenia napadnutého
rozhodnutia (že neobsahuje údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom), súd uvádza, že jedine túto
námietku právneho zástupcu žalobkyne možno považovať za čiastočne relevantnú, nakoľko tento údaj
by mal byť uvedený v poučení podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku. Ust. § 59 ods. 4 a § 218 ods. 4
zákona o sociálnom poistení však tento údaj nevyžaduje. Táto skutočnosť však sama o sebe nevyvoláva
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.



Rovnako námietky právneho zástupcu žalobkyne, na ktoré poukázal na pojednávaní (šalátové
vydanie administratívneho spisu žalovanej, ktoré neobsahuje spis prvostupňového správneho orgánu,
bez podania obsahujúceho informáciu o postúpení spisu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne
druhostupňovému orgánu) vyhodnotil správny súd síce ako vady postupu žalovanej, tieto však
nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o dokazovanie, ktoré súdu navrhol vykonať právny zástupca žalobkyne (bod 3) :
V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také dokazovanie,
ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia s výnimkou prípadov uvedených v ust.
§ 135 ods. 2 písm. a), b) SSP, čo posudzovaný prípad nie je. Správny súd tak zásadne pri preskúmaní
rozhodnutia žalovanej vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania
žalovanej a konštatuje, že nakoľko správnemu orgánu iný dôkaz (uvádzaný v odvolaní) predložený
nebol, ani dodatočne, logicky sa s ním nemohol v priebehu konania ani vysporiadať. Úlohou súdu nie je
nahradiť správny orgán v jeho kompetencii, ani nahradiť správne uváženie uvážením súdu, ale naopak
posúdiť, či sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým
stavom a či tam, kde sa jeho rozhodnutie opiera o správnu úvahu, nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk
stanovených zákonom.

13. Žalovaná správne na základe vykonaného dokazovania dospela k záveru, že žalobkyňa si počas
zamestnania v členskom štáte EÚ vytvorila centrum záujmov na území Rakúska, a to vzhľadom na
celkovú dĺžku pobytu žalobkyne na území Rakúska, vzhľadom na stabilitu zamestnania na území
Rakúska, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nevlastní na území SR žiadnu nehnuteľnosť, ani jej
nebol poskytnutý úver na kúpu nehnuteľnosti na území SR, keď aj daňové povinnosti si plnila na území
Rakúska, z čoho vyplýva, že pre daňové účely sa za štát bydliska považuje Rakúsko, kde bola dlhodobo
zamestnaná u jedného zamestnávateľa na dobu neurčitú. Všetky tieto skutočnosti boli žalovanou
správne vyhodnotené (silnejšie) ako ostatné skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Žalovaná na základe
údajov uvádzaných žalobkyňou následne vykonala dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom
zistenia skutočného stavu potrebného pre vydanie napadnutého rozhodnutia, čo vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorých sa podrobne
konštatuje, čo všetko bolo podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Súd sa nestotožňuje s
argumentáciou žalobkyne (resp. jej právneho zástupcu), že napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne
odôvodnené, nepreskúmateľné, pretože žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení
svojich rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedli, akými úvahami boli vedení pri hodnotení vykonaných
dôkazov a ako dospeli k záveru, že žalobkyňa, u ktorej nebola splnená zákonná podmienka v zmysle ust.
§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo ani nebolo v konaní sporné,
si vytvorila počas zamestnania na území Rakúska centrum záujmov, čo bolo podstatné pre správnu
aplikáciu čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia. Správny súd rovnako poukazuje na zápisnicu z nahliadnutia do spisu podľa
§ 190 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré sa konalo
09.11.2016 na oddelení poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Dolný Kubín. Spis č. 9653/2016-DK bol žalobkyni a jej právnemu zástupcovi JUDr. Vajdovi
predložený od 15:43 hod. do 16:10 hod., pričom splnomocnený zástupca žalobkyne JUDr. Ján Vajda
bol upovedomený o skutočnosti, že v prípade podaného odvolania voči rozhodnutiu ohľadom dávky v
nezamestnanosti č. 6780/2016-DK je možné so žiadateľkou (žalobkyňou) spísať doplňujúcu zápisnicu,
v ktorej by uviedla doplňujúce skutočnosti, neuvedené v prvotnej zápisnici ohľadom opätovného
posúdenia centra záujmov. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa vyjadria písomne. Žalobkyňa, ani
jej právny zástupca sa však dodatočne nevyjadrili, ani nepodnikli žiadne kroky k odstráneniu rozporov
medzi vyjadreniami žalobkyne, na preukázanie svojich tvrdení nedoložili žiadne dôkazy (na preukázanie
pomoci rodičom týkajúcej sa prispievania na chod domácnosti, stravu, opravu rodičovského domu, kde
má žalobkyňa trvalý pobyt; resp. že by žalobkyňa bola poberateľkou alebo žiadateľkou peňažného
príspevku na opatrovanie alebo iného príspevku spojeného so starostlivosťou o rodičov; na preukázanie
frekvencie návratov na Slovensko; nenavrhla vypočutie iných osôb - napr. priateľa, ktorého prvýkrát
spomenula v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa).

14. Správny súd sa na základe vyššie uvedeného stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov,
ako aj s ich právnym posúdením. V konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil také
porušenie ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu, ktoré by viedli k ich zrušeniu,
preto žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.



15. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 170 SSP.
Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, nemá preto ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd
nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanej pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko
neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).