{"guid": "b9e60819-4948-48bd-be3a-111e1769295c:3faec741-cefe-4e56-9c9c-43618571eac3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5415201344.2", "spisova_znacka": "11CoPr/2/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoPr/2/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 11CoPr/2/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5415201344.2", "identifikacne_cislo": "5415201344", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3faec741-cefe-4e56-9c9c-43618571eac3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5415201344.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5415201344.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5415201344.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPr/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415201344.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu - sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne: JUDr. J. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W. XX, právne zastúpenej JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom
v Z., B. L. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Krajský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, Orolská 3, IČO: 35 995
572, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave
- Staré Mesto, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o doplatenie funkčného platu s príslušenstvom, na
základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5Cpr/2/2015-138 zo dňa
18. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ a 2/  m a j ú  voči žalobkyni   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa (po  jednotlivých
čiastočných späťvzatiach žaloby) domáhala zaplatenia úrokov z omeškania vo vzťahu k doplatkom jej
mzdy za príslušné/špecifikované mesiace v roku 2011.

2. Dôvody zamietnutia žaloby diferencoval súd prvej inštancie podľa žalovaných subjektov. Vo vzťahu
k  žalovanému 1/ konštatoval, že (tento) nebol, pokiaľ ide o platové náležitosti tvoriace  predmet
konania (doplatky platových náležitostí za obdobie január až júl 2011) v omeškaní, nakoľko ich v
plnom rozsahu uhradil dňa 09.07.2014. Zdôraznil, že v dotknutom období (január až júl 2011) boli
žalobkyni vyplácané platové náležitosti v lehote splatnosti a v zmysle platnej a účinnej úpravy. Tak
sa dialo až do času, kým nebola zo strany Ústavného súdu SR uznesením č.k. PL. ÚS 99/2011-27
z 22.06.2011 pozastavená účinnosť tých zákonných ustanovení zákona č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky (ďalej len ZoPP), resp. jeho novely
vykonanej zákonom č. 500/2010 Z.z., ktoré sú uvádzané v platovom dekréte žalobkyne z 18.01.2011 (Spr
7019/2011-Oú), od ktorého dátumu boli žalobkyni vyplácané platové náležitosti bez ohľadu na zákonné
ustanovenia, ktorých účinnosť bola pozastavená.
3. Následne - po tom, ako Ústavný súd nálezom sp. zn. PL.ÚS 99/2011 z 11.12.2013 konštatoval
protiústavnosť niektorých ustanovení napadnutého zákona (ZoPP), došlo po cca 2 mesiacoch a 20
dňoch od jeho zverejnenia v Zbierke zákonov k doplateniu platových náležitostí žalobkyni aj za
predchádzajúce obdobie. Udialo sa tak v rámci plynutia 6-mesačnej lehoty ustanovenej v § 125 ods.
3 Ústavy SR, v zmysle ktorého (ustanovenia) ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví nesúlad
medzi právnymi predpismi, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia,
účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia
rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými



zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo
ustanovenia strácajú platnosť po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
4. Vchádzajúc z opísaného, okresný súd čiastkovo uzavrel, že ak boli žalobkyni v plnom rozsahu
doplatené jej platové náležitosti za dotknuté obdobie pred uplynutím 6-mesačnej lehoty plynúcej
od zverejnenia nálezu ÚS SR v Zbierke zákonov SR, slúžiacej na odstránenie ústavným súdom
konštatovanej existencie protiústavného stavu, nemohlo dôjsť zo strany žalovaného 1/ k vzniku
omeškania ohľadne jeho povinnosti vyplatiť žalobkyni všetky jej prislúchajúceho platové náležitosti
vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá zostala účinnou pre rozhodné obdobie po uverejnení nálezu ÚS SR
v Zbierke zákonov SR, t.j. po 18.04.2014.

5.Ako primárny dôvod zamietnutia žaloby voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie pomenoval/označil
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný 2/ nie je subjektom, ktorý vypláca žalobkyni
funkčný plat. Takýmto subjektom, v zmysle ustanovení (§ 87 ods. 3, § 88 ods. 2 a 4, § 90) siedmej
hlavy zákona č. 385/2000 Z.z. u sudcoch (ďalej len ZoS) v znení neskorších predpisov je osobný úrad
sudcu, ktorým je žalovaný 1/. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ nie je možné vyvodiť ani z ust.
§ 64 ods. 5 ZoS, na ktoré ustanovenie  žalobkyňa poukázala. Predovšetkým ZoS takéto ustanovenie
ani neobsahuje, odhliadnuc od toho, aj v zmysle § 65 ods. 5 dotknutého zákona (ktorého znenie v
skutočnosti ako znenie neexistujúceho ust. § 64 ods. 5 ZoS žalobkyňa uvádza), môže byť zodpovedným
subjektom za omeškanie v prípade oneskoreného vyplatenia funkčného platu len ten subjekt, ktorý bol
zo zákona povinný plat v čas vyplatiť.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešným účastníkom (§
142 ods. 1 O.s.p) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisu
vznik trov  na ich strane nevyplýva.
7.Pokiaľ ide o tú časť predmetu konania, ktorej sa týkali uznesenia o čiastočnom zastavení tohto konania,
išlo s ohľadom na súdom konštatovaný záver, že nedošlo k omeškaniu žalovaného 1/, o predčasne
podanú žalobu, preto v danej časti možno pričítať procesné zavinenie na zastavení tohto konania
žalobkyni. Z tohto dôvodu považoval za potrebné vychádzať pri rozhodovaní o trovách konania v danej
časti z § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote  odvolanie žalobkyňa a domáhala sa
zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, alternatívne zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie. Namietala, že ak štát v
súlade so zákonom uloženou zodpovednosťou (§ 63 ods. 5 ZoS) pridelil osobnému úradu žalobkyne
finančné prostriedky až v roku 2014 na vyplatenie časti platu za časť roka 2011, tak má žalobkyňa
nesporne nárok na úroky z omeškania, pretože z hľadiska jej nároku na funkčný plat je irelevantný dôvod,
pre ktorý nastalo omeškania s riadnou výplatou funkčného platu. Vyplatením doplatku funkčného platu
uznal štát i osobný úrad žalobkyne, že jej plat v roku 2011 patril v takej výške, ktorú tvorí súčet platu
riadne vyplateného v roku 2011 s doplatkom za jednotlivé mesiace v roku 2014.
9. Ďalej odvolateľka argumentovala, že ust. § 65 ods. 5 ZoS vylučuje právny názor súdu prvej inštancie
o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/.
10. Vo vzťahu k trovám konania okresnému súdu vytýkala, že opomenul dôvodnosť podanej žaloby,
ktorá bola čiastočne vzatá späť pre správanie žalovaných, ktorí doplatili istinu. Pri rozhodovaní o trovách
konania mal potom súd aplikovať aj pri zamietnutí zostávajúcej žaloby § 146 ods. 2 O.s.p. Označené
zákonné ustanovenie vylučuje svojvôľu súdu, pretože stanovuje povinnosť žalovanému uhradiť trovy
konania v prípade, ak pre správanie žalovaného bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

11. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný 1/ navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Akcentoval, že žalobkyni bol za rozhodné obdobie vyplácaný plat sudcu podľa v tom
čase platnej a účinnej právnej úpravy, ktorú žalovaný 1/, finančne závislý na pridelených finančných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu musí rešpektovať. Až dňa 18.4.2014 stratila právna úprava vzťahujúca
sa k platovým náležitostiam sudcov účinnosť, nie platnosť. V tejto dobe, konkrétne v najbližšom možnom
výplatnom termíne po pridelení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu došlo k doplateniu platu
žalobkyni,  ako to vyplýva z jednotlivých súd špecifikovaných v prílohe. Aj z tohto prehľadu je zrejmé, že
žalobkyňa najmenej za júl 2011 uplatňuje úroky z omeškania z vyššej sumy - 271,45 eur, než by bola
opodstatnená - 253,71 eur. Na základe toho žalovaný 1/ uzavrel, že na jeho strane nedošlo k omeškaniu
s doplatením platových náležitostí žalobkyne za rozhodné obdobie.



12. V podaní označenom ako „Podanie k odvolaniu“, osobne predloženom Krajskému súdu v Žiline dňa
26.10.2016 (t.j. viac než 9 mesiacov po uplynutí zákonom stanovenej lehoty lehoty na podanie odvolania
- pozn. odvol. súdu), žalobkyňa/odvolateľka uviedla, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania “nastali
nové právne skutočnosti, ktoré nemohli byť z objektívnych príčin uplatnené v dôvodoch odvolania
(účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. - CSP)“ a preto ich dopĺňa. Konštatovala, že súdu prvej inštancie
uniká podstata súdneho sporu, ktorou je skutočnosť, že  suma vyplatená žalobkyni v júli 2014 v rámci
vyplateného platu za mesiac jún 2014 je súčasťou jej platu za mesiace 1 - 8 roku 2011, i keď táto
skutočnosť nevyplýva z výplatnej pásky, kde je táto suma označená ako „iný príjem“ a žalobkyni nebolo
doručené žiadne rozhodnutie predsedu súdu v zmysle § 90 ods. 2 ZoS o výške platu. Ani rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2001 neznamená novú zložku funkčného platu žalobkyne, ktorá
nedostala žiadnu informáciu, akú zložku jej funkčného platu tvorí tzv. „iný príjem“, ktorý bol vyznačený
na výplatnej páske. Možno len predpokladať, že ide o doplatenie funkčného platu za obdobie „1-až 8
mesiacov“ roku 2011. Túto skutočnosť však žalobkyni nikto nepotvrdil. Ak ale ide skutočne o doplatok
platu, tak potom osobný úrad i štát uznali, že žalobkyni nebol vyplatený „v mesiacoch 1-8“ plat v plnej
výške tak ako jej patril a ak jej bol doplatený s časovým odstupom 3 rokov, má právo na úroky z
omeškania, nakoľko štát i osobný úrad sú v omeškaní.
13.Hoci je podľa odvolateľky irelevantná príčina, pre ktorú sa zodpovedné subjekty dostali do omeškania,
možno v okolnostiach prípadu ustáliť, že dôvodom omeškania pri výplate platu je pochybenie štátu
spočívajúce v prijatí právnej normy zákonodarným orgánom, ktorá bola v rozpore s ústavou. Podstatné
je, že zodpovedné subjekty sa dostali do omeškania na druhý deň po splatnosti platu. Nemohli byť teda
v omeškaní od 20.04.2014, keď ústavný súd svoj názorom len odstránil príčinu omeškania vyplatenia
celého platu sudkyne, ale neupravil a nepriznal žiadnu zložku platu sudcu nad rámec § 65 zák. č. ZoS.
Určujúcim pre posúdenie veci je, čo bolo vyplatené a za aké obdobia a v tejto súvislosti je nesporné, že
žalobkyni bol doplatený plat, ktorý jej patril za obdobie prvých 8 mesiacov roku 2011. Irelevantnými sú
podľa žalobkyne aj úvahy súdu o účinnosti nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2001 vzhľadom
na to, že zodpovedné subjekty uznali doplatením rozdielu platu, že žalobkyni patril v mesiacoch január
až august 2011 plat v inej výške, ako bol v skutočnosti vyplatený.
14. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s dôvodom zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/. Pasívne
vecne legitimovaným je totiž tak príslušný súd, na ktorom žalobkyňa pôsobí ale i Slovenská republika,
ktorá zodpovedá za platové nároky sudcu v zmysle § 65 ods.5 ZoS. Solidárna zodpovednosť žalovaných
posilňuje postavenie žalobkyne tak z hľadiska právnych dôvodov uplatnenia jej nároku ako i z hľadiska
prípadnej vymožiteľnosti priznaného nároku.
15. Podľa odvolateľky výška úroku z omeškania do určitej miery kompenzuje stratu, ktorú žalobkyňa
utrpela pri plnení daňových a odvodových povinností z doplatku platu, ktorý bol vyplatený až v roku 2014,
nakoľko oproti roku 2011 sa zmenili podmienky pre výpočet dane a odvodov v neprospech žalobkyne.
Žalobkyňa teda v roku 2014 zaplatila dane a odvody v podstatne vyššej sume za plat, ktorý jej patril
v roku 2011.
16. Záverom žalobkyňa poukázala na princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v tejto spojitosti
uviedla rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoPr/9/2015, v rámci ktorého konajúci súd v skutkovo a
právne identickej veci v plnom rozsahu rozhodol v prospech žalobkyne.

17. V písomnom vyjadrení k „Podaniu k odvolaniu“ žalovaný 1/ odkázal na argumentáciu uplatnenú
v prvoinštančnom konaní. Zdôraznil, že nadobudnutie účinnosti nového kódexu civilného procesného
práva neznamená možnosť rozširovať rozsah a dôvody už podaného odvolania po uplynutí odvolacej
lehoty. Podanie žalobkyne zo dňa 26.10.2016 preto predstavuje podľa obsahu jednak neprípustné
rozširovanie odvolacích dôvodov, ako i novoty v odvolacom konaním, pričom odvolateľka nepreukázala
splnenie niektorej z taxatívne stanovených podmienok, len za ktorých by bolo možné prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie
použiť ako relevantné odvolacie dôvody až v štádiu odvolacieho konania, naviac po uplynutí odvolacej
lehoty.
18.Napriek tomu, z opatrnosti žalovaný 1/ argumentoval (čiastočne s odvolaním sa na stanovisko
žalovaného 2/), že suma uhradená žalobkyni 9.07.2014 bola vypočítaná vo výške doplatku jej platu, ktorý
by jej bol vyplatený za dobu od 1.1.2011 do 25.07.2011, ak by nebola prijatá novela zák. č. 120/1993
Z.z., ktorá bola v rámci prieskumu Ústavným súdom SR v niektorých ustanoveniach vyhodnotená
ako protiústavná, pričom účinnosť, nie však platnosť, stratila až dňa 18.04.2014. Uvedenú sumu pre
žalobkyňu žalovanému 1/ poskytol žalovaný 2/ až v dobe, kedy ju bolo možné vyplatiť v najbližšom
výplatnom termíne Krajského súdu v Žiline, t.j. dňa 9.07.2014.



19. V súvislosti s poukazom žalobkyne na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10Cpr/4/2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoPr/9/2015 žalovaný 1/ namietal, že v týchto
konaniach/rozhodnutiach sa súdy nevysporiadali s viacerým predtým vydanými rozhodnutiami súdov
v obdobných (žalovaným 1/ označených) veciach, v rámci ktorých naopak, žalobe vyhovené nebolo.
Okrem toho nesúhlasil ani s dôvodmi pre vyhovenie žalobe poukazovaním na dotknutý rozsudok, ktoré
dôvody sa snaží žalobkyňa predostrieť odvolaciemu súdu až v odvolanie dopĺňajúcom podaní. Tu
žalovaný 1/ upozornil  na odchylné právne názory (než na akých bol založený rozsudok Krajského súdu
v Žiline č.k. 7CoPr/9/2015, resp. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11.10.2006)
obsiahnuté v „odbornom materiáli dostupnom na internete“ s názvom Prax právnej interpretácie nálezov
Ústavného súdu SR vydaných v konaní o súlade právnych predpisov od autorky Ľudmily Gajdošíkovej.
20.Záverom žalovaný 1/ zopakoval, že k omeškaniu s vyplatením platových náležitosti žalobkyne v
žalovanom rozsahu za rozhodné obdobie roku 2011 nedošlo, nakoľko jej boli priznané a vyplácané v
súlade s v tom čase platnou a určenou právnou úpravou.

21. V písomnom vyjadrení žalovaný 2/ označil podanie žalobkyne zo dňa 26.10.2016 svojim charakterom
za doplnenie odvolania zo dňa 11.1.2016. Z tohto dôvodu namietal, že odvolací súd by nemal prihliadať
na predmetné podanie, nakoľko obsahuje len právnu argumentáciu týkajúcu sa merita veci, ktorú možno
uplatniť len v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. V rámci tohto podania neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by nastali až uplynutím lehoty na podanie odvolania. Zároveň podľa žalovaného 2/
nie je jasné, ako mohla taká objektívna príčina ako je účinnosť nového Civilného sporového poriadku
zabrániť žalobkyni v tom, aby už v samotnom odvolaní uviedla úplne hmotno-právne posúdenie danej
veci. Okrem toho účinnosť nového sporového poriadku nastala už dňa 1.7.2016, pričom žalobkyňa
doplňujúce podanie vykonala takmer o 4 mesiace neskôr.
22.Odhliadnuc od opísaného žalovaný 2/ uviedol, že odvolateľka opomína viaceré právne skutočnosti.
Predovšetkým pokiaľ bol nález Ústavného súdu SR vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 18.04.2014,
do momentu jeho uverejnenia mala žalobkyňa vyplatený svoj funkčný plat v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi a ani jeden zo žalovaných nemal v tom čase povinnosť plniť žalobkyni to, čoho
sa žalobou domáha. Z tohto dôvodu je nepodstatné, ako bude suma vyplatená žalobkyni v júli 2014,
označená/ posudzovaná, keďže ani jeden zo žalovaných jej predmetnú sumu nemohol vyplatiť v čase,
kedy mu zákon ani žiaden iný právny predpis takúto povinnosť neukladal. Aj v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR môžu štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanovuje zákon.
23. Za nesprávne označil žalovaný 2/ aj tvrdenie odvolateľky o pochybení štátu spočívajúcom v prijatí
právnej normy, ktorá bola v rozpore s ústavou. Nemožno totiž jednak vyvodzovať právnu zodpovednosť
štátu za prijatie akejkoľvek právnej normy a následne takéto konanie sankcionovať uložením povinnosti
zaplatiť úroky z omeškania.
24.Napokon, pokiaľ odvolateľka poukazovala na princíp právnej istoty, žalovaný 2/ rovnako označil
viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v rámci ktorých súdy zamietli obdobné žaloby sudcov.

25.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané  subjektívne
legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a
§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. Vychádzajúc z principiálnej viazanosti odvolacieho súdu nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom
stanovenej na podanie odvolania, je zo strany krajského súdu nevyhnutné (z hľadiska metodiky
zvoleného prieskumu) úvodom sa vysporiadať s prípustnosťou predostretých odvolacích dôvodov. Z
opísaného aspektu je čiastočne opodstatnená obrana/argumentácia žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k
obsahu „Podania k odvolaniu“ zo dňa 26.10.2016. Občiansky súdny poriadok (§ 205 ods. 3), platný v
čase plynutia lehoty na podanie odvolania (žalobkyni), totiž pripúšťal možnosť rozšíriť odvolacie dôvody
do uplynutia lehoty na podanie odvolania a Civilný sporový poriadok, s účinkami okamžitej aplikability
od 1.7.2016 (t.j. už v čase predloženia „Podania k odvolaniu“) umožňuje (§ 365 ods. 3 CSP) meniť a
dopĺňať odvolacie dôvody (taktiež) do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
27.Podmienky ani jednej z opísaných hypotéz neboli odvolateľkou v súvislosti s predložením „Podania
k odvolaniu“ dodržané. Možno preto čiastkovo uzavrieť, že k rozšíreniu/doplneniu žalobných dôvodov
došlo procesne neprípustným spôsobom, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania.



28.Povinnosť uviesť odvolacie dôvody v zákonom stanovenej lehote sa nepochybne vzťahuje aj na tzv.
novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), resp. predtým nové skutočnosti (§ 205a O.s.p.). Predmetné
normy predstavujú realizáciu neúplného apelačného systému. Už len z tohto dôvodu nie je možné
prihliadať (ako správne argumentoval žalovaný 2/) na prostriedky procesného útoku/obrany (resp. v
pôvodnej terminológii nové skutočnosti) neuplatnené pred súdom prvej inštancie. Odhliadnuc od toho
je však účelovým a zavádzajúcim východiskový postulát odvolateľky prezentovaný v úvode „Podania k
odvolaniu“, založený na tom, že „,že  nastali nové právne skutočnosti, ktoré nemohli byť z objektívnych
príčin uplatnené v dôvodoch odvolania (účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. - CSP).
29.Nadobudnutie účinnosti nového procesného kódexu totiž nie je žiadnou skutkovou okolnosťou
predmetného prípadu, ani nespôsobuje vznik nových skutkových okolností. Inými slovami, skutočnosti
(ich vznik), ktoré žalobkyňa uvádza v „Podaní k odvolaniu“, nemajú absolútne žiadnu súvislosť s
nadobudnutím účinnosti nového Civilného sporového poriadku. V skutočnosti je obsahom „Podaní k
odvolaniu“ len ďalšia, prípadne opomenutá argumentáciu zo stručného odvolania podaného v zákonnej
lehote. Možno pre komplexnosť dodať, že  - ako vyplýva i z vyššie uvedeného výkladu/porovnania
(bod 26)  - nový procesný kódex nič nemení na povinnosti, ktorú mala odvolateľka v čase podania
„pôvodného“ odvolania a to uviesť v rámci odvolacej lehoty všetky rozhodujúce okolnosti.

30.Zároveň však je z hľadiska požiadavky/potreby zabezpečenia dôslednej súdnej  ochrany uplatnených
práv nevyhnutné podrobiť každé z tvrdení obsiahnutých v „Podaní k odvolaniu“ prieskumu/testu, či sa
jedná o neprípustné rozšírenie/doplnenie dôvodov alebo o akceptovateľné rozvinutie argumentácie,
ktorá bola predostretá v „pôvodnom“ - včas podanom odvolaní.
31.Rozvinúc predmetnú úvahu možno dospieť k záveru, že odvolacie tvrdenia opísané predovšetkým
v bodoch 13 a 15 tohto odôvodnenia sú novotami, na ktoré nie je možné, bez porušenia princípu
kontradiktórnosti, prihliadať v rámci tohto odvolacieho konania.
32.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec však krajský súd zároveň okrajom poznamenáva, že ani
pri včasnom uplatnení predmetných skutočností by nebolo možné konštatovať ich opodstanenosť.
Predovšetkým totiž dôvodnosť/danosť nároku na úrok z omeškania nie je možné vyvodiť z potreby
kompenzácie straty za daňové a odvodové povinnosti za neskoršie roky. Bezpredmetná je tiež
argumentácia o pochybení štátu v podobe prijatia protiústavného zákona. Žalobkyňa totiž svoj nárok
uplatnila ako nárok mzdový, nie titulom náhrady škody spôsobenej porušením legislatívnych povinností
štátu, v ktorej spojitosti je potrebné i dodať, že aktuálna právna úprava (zákon č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú v prípade verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) vylučuje takúto zodpovednosť zákonodarcu.

33. Následne - pokiaľ ide o náležite vznesenú zásadnú odvolaciu námietku (bod 8 tohto odôvodnenia),
možno argumentáciu obsiahnutú v  „Podaní k odvolaniu“ (bod 11 tohto odôvodnenia) považovať za
jej prípustné rozvinutie/pokračovanie. Nosnou myšlienkou tejto argumentácie je tvrdenie, že pokiaľ
dotknuté orgány doplatili žalobkyni v roku 2014 mzdu za príslušné mesiace roku 2011, uznali tým nárok
žalobkyne, čo opodstatňuje jej nárok na úroky z omeškania.
34.Takáto argumentácia však nie je spôsobilá vyvrátiť určujúci záver vyslovený okresným súdom, a to že
žalovaný 1/ v čase uhrádzania platových náležitostí žalobkyne (v roku 2011) konal v zmysle vtedy platnej
a účinnej právnej úpravy. Dodatočné doplatenie sporných platových náležitostí (hodnotené odvolateľkou
ako uznanie) totiž bez ďalšieho neznamená existenciu kvalifikovaného omeškania. To spôsobuje len a
výlučne nedodržanie splatnosti s plnením peňažného dlhu vyplývajúce z dohody/zákona, pričom ako
uviedol súd prvej inštancie, v okolnostiach posudzovanej veci  - boli platové náležitosti uhrádzané v
termínoch a výške vyplývajúcej z vtedy účinnej/platnej právnej úpravy.
35.Vzájomne si protirečiacimi a irelevantnými sú v danom kontexte úvahy odvolateľky, že jej nie je známe
(a môže len predpokladať) akú zložku jej funkčného platu tvorí „iný príjem“ vyznačený na výplatnej páske.
Na inom mieste toho istého podania totiž sama zdôrazňuje, že „je nesporné, že žalobkyni bol doplatený
plat, ktorý jej patril za obdobie prvých 8 mesiacov roku 2011“.

36. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s úvahou okresného súdu o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného 2/. Právna úprava v spojitosti s vyplatením platu sudcu totiž explicitne ukladá povinnosť
práve a len žalovanému 1/, tak ako to vo svojej argumentácii uviedol súd prvej inštancie. Na tomto závere
nič nemení odvolacia námietka (odhliadnuc od jej oneskorenosti) o výhodnosti solidárnej zodpovednosti.
Konštrukcia predmetného inštitútu  skutočne poskytuje výhodu veriteľovi, to však neznamená že je daný/
založený „na želanie“ veriteľa, ale len ak vyplýva z hmotného práva, čo v danom prípade nie je naplnené.



37. Napokon, pokiaľ odvolateľka poukazuje na princíp právnej istoty v súvislosti s inými rozhodnutiami
odvolacieho súdu, krajský súd dáva do jej pozornosti rovnako zásadný princíp rovnosti sporových strán
v spojitosti s (už spomenutou) zákonnou viazanosťou odvolacími dôvodmi. Ak teda odvolací súd v rámci
svojej doterajšej rozhodovacej činnosti (7CoPr 4/2015) zrušil zamietajúci rozsudok okresného súdu (v
skutkovo a právne obdobnej veci), bolo to na základe vznesenia relevantných odvolacích dôvodov, s
ktorými sa stotožnil, na rozdiel od súdenej veci, kde takéto odvolacie dôvody absentujú. Na rovnakých
dôvodoch bol potom založený i rozsudok okresného súdu (ktorým bolo vyhovené obdobnej žalobe
sudcu) potvrdený odvolacím súdom (7CoPr 9/2015).
38.Nadväzne platí, že odvolací súd nie je oprávnený (bez porušenia vyššie uvedených princípov
spravodlivého procesu) za odvolateľku (resp. jej právneho zástupcu) formulovať a dopĺňať relevantné
odvolacie dôvody tak, aby dosiahla v spore úspech ako iný účastník iného súdneho konania. Takýto
výklad zjavne nezodpovedá podstate princípu právnej istoty.

39. Zhrnúc doteraz konštatované, vznesené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé vyvrátiť okresným súdom
formulované závery. Z tohto dôvodu pristúpil krajský súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku. V postupe
okresného súdu zároveň neboli zistené ani vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej
moci.

40. Ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania (medzi sporovými stranami) podľa
úspechu tej ktorej zo sporových strán (§ 155 ods. 1 CSP) potvrdil krajský súd i výrok okresného súdu
o trovách prvoinštančného konania.
41. Pokiaľ sa odvolateľka domáhala aplikácie § 146 ods. 2 O,s,p. vo vzťahu k čiastočným zastaveniam s
odôvodnením, že k späťvzatiam návrhu došlo pre správanie žalovaných (doplatenie platu), keď žaloba
bola podaná dôvodne, odvolací súd poukazuje na svoje štandardne aplikované závery v danej otázke
vychádzajúce z požiadavky efektívneho využitia práva na prístup k spravodlivosti ako kvalifikovaného
dôvodu osobitného zreteľa pre  nepriznanie náhrady trov konania.  Žalobkyňa (pri rešpektovaní
práva nechať sa zastúpiť advokátom  z dôvodu zachovania možnosti profesionálneho odstupu) totiž
využila prístup k spravodlivosti v takej situácii, kedy sa zo žiadnych okolností vecí nejavilo, že by zo
strany odporcu nemalo dôjsť k dobrovoľnému plneniu. Definitívna dôvodnosť nároku bola zrejmá v
rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa 11.12.2013, preto ak žalobkyňa navrhovateľka podala žalobu
30.1.2014, nedala žalovanému 1/ reálnu možnosť plnenia, hoci financie ktorými disponuje predstavujú
rozpočtové prostriedky, ktoré sú viazané na vopred určené výdavky. Nakladanie s nimi je tak menej
flexibilné ako financovanie potrieb subjektov súkromného práva. V uvedenom nemožno síce vidieť
ospravedlnenie omeškania verejnoprávnych inštitúcií, naopak zvlášť u nich by malo byť eliminované.
Je však potrebné rozlišovať situáciu, kedy je dôvodnosť nároku nesporná a potreba výdavkov z
rozpočtu na daný nárok vopred známa, od situácie, kedy sa povinnosť plniť stane objektívne zrejmá
až rozhodnutím Ústavného súdu SR. Súčasne nehrozilo ani riziko postupného vzniku nemajetnosti a
napokon na strane žalobkyne bola vedomosť o tom, že obdobným povinnostiam žalovaný 1/ v minulosti
dostál po rozhodnutí ústavného súdu. Možno preto uzavrieť, že objektívne neexistovala pochybnosť o
dobrovoľnom poskytnutí žalobkyňou požadovaného plnenia.

42.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2 / boli v odvolacom konaní v plnej
miere úspešní, preto im krajský súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v §
251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

43.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada.             Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cpr/2/2015", "guid": "934d4634-aa1c-40bd-ae70-51f3c5acb38c:07baa5f0-071b-4ca5-9a99-97262d6e7a30", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00c6c61d-b9a5-4eaa-bba4-369a092aa27d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 99/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 22. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-22", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00c6c61d-b9a5-4eaa-bba4-369a092aa27d"}, {"guid": "ussr:3a77f8f0-2f89-4165-a8a2-4987e507c1ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a77f8f0-2f89-4165-a8a2-4987e507c1ed"}, {"guid": "3c4855ca-e71a-4653-8770-4aa1331a4de6:aacafa46-0133-4b08-94a7-d656bf049b6b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4414214416.1", "spisova_znacka": "7CoPr/9/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoPr/9/2015 z 28. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4414214416.1"}, {"guid": "cff57b93-4fb9-4164-ae37-f8c8cd2e3485:d4e77c27-39f7-45f3-aa15-b0c1a9c77cc7", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cpr/2/2015", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cpr/2/2015 z 5. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2015-05-05", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cff57b93-4fb9-4164-ae37-f8c8cd2e3485:d4e77c27-39f7-45f3-aa15-b0c1a9c77cc7"}, {"guid": "2ab8f7a3-542d-4614-9b46-2a6f404b768d:3e7bb818-7519-4b19-b717-40b9e1864375", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cpr/4/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 10Cpr/4/2014 z 29. 1. 2015", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2015-01-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2ab8f7a3-542d-4614-9b46-2a6f404b768d:3e7bb818-7519-4b19-b717-40b9e1864375"}], "citovane_v": []}