Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/14/2017 z 28. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. marca 2017, sp. zn. 6Co/14/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5313201893.1 Krajský súd Žilina | 6Co/14/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5313201893.1 | 2017-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7643c072-6de8-4802-969c-3fbaacb0f82b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5313201893.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201893
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313201893.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ S. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. P., 2/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX P., o zaplatenie
istiny 8.790,55 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 4C/56/2013-67 zo dňa 09. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/56/2013-67 zo dňa 09. júla 2015 vo výroku II., ktorým
bol návrh v časti o zaplatenie 4.542,20 Eur s príslušenstvom zamietnutý, vo výroku III. o určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok, a vo výroku IV. o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvej
inštancie na nov é konanie a rozhodnutie.

Vo výroku I., ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.124,56 Eur s 9%
úrokom z omeškania ročne od 01.02.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/56/2013-67 zo dňa 09. júla 2015 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ (označeným ako odporcovia
v rade 1/ a 2/) podľa § 51, § 52 a nasl., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 23a zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, príslušných ustanovení zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobcovi (označenému
ako navrhovateľka) spoločne a nerozdielne sumu 4.124,56 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
01.02.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením dlhu
jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného. V rozsahu predmetu
sporu 4.542,20 Eur istiny s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Ďalším výrokom okresný súd rozhodol,
že Zmluvné dojednania v zmluve o mimoriadnom medziúvere č. 1723224109 a stavebnom úvere č.
1723224408 zo dňa 14.05.2007 a vo všeobecných úverových podmienkach, v ktorých sa žalovaní v
rade 1/, 2/ ako dlžníci zaviazali platiť poplatky, zmluvnú pokutu a súhlasili s kapitalizáciou poplatkov,
úrokov, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty (pripisovaním k istine a opakovaným úročením) a v ktorých
súhlasili, že platby nebudú započítavané najskôr na istinu, až potom na príslušenstvo, ale opačne, sú
neprijateľné zmluvné podmienky v celom rozsahu a pre neprijateľnosť neplatné zmluvné podmienky v
celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba
(označená ako návrh) bola podaná sčasti dôvodne. V konaní bolo preukázané, že medzi žalovanými
v rade 1/, 2/ a žalobcom bola platne uzavretá Zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere
s dohodnutými podmienkami, pričom žalovaným v rade 1/ a 2/ bol poskytnutý spotrebiteľský úver
titulom mimoriadneho medziúveru vo výške 9.958,18 Eur, ktorý bol aj vyčerpaný. Žalovaní v rade 1/
a 2/ na základe dohodnutých podmienok zmluvy o mimoriadnom medziúvere nezaplatili dohodnuté



splátky na splatenie poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu žalobca využil svoje právo a listom zo dňa
27.11.2012 odstúpil od zmluvy v zmysle čl. VII. úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ na
zaplatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote do 7 dní od doručenia odstúpenia z dôvodu
omeškania so splácaním úveru. Žalovaní porušili dohodnuté zmluvné podmienky,
keď riadne neplnili svoje záväzky spočívajúce v nesplatených predpísaných splátkach. V období od
11.06.2007 do 01.08.2012 uhradili žalovaní v rade 1/ a 2/ na účet medziúveru
sumu vo výške 3.573,24 Eur. Rovnako je preukázané, že žalobca zúčtoval po odstúpení od úverovej
zmluvy poskytnutý medziúver na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 2.260,38 Eur. Teda
matematicky možno dostať sumu, ktorú žalovaní uhradili a ktorej výška je 5.833,62 Eur. Ak túto sumu
odpočítame od poskytnutého medziúveru, dostaneme sumu 4.124,56 Eur, v ktorej bol nárok žalobcu
uplatnený dôvodne (9.958,18 Eur - 5.833,62 Eur = 4.124,56 Eur). Ku dňu 31.01.2013 preto nebolo
možné, aby nesplatená istina predstavovala sumu vo výške 8.666,76 Eur a úroky 123,79 Eur, ako uviedol
žalobca. Súd mal za to, že žaloba je dôvodná čo do výšky 4.124,62 Eur, a v tejto sume návrhu vyhovel.
Vo zvyšnej časti v rozsahu 4.542,20 Eur preto žalobu zamietol.
3. Čo sa týka úrokov z omeškania žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej
sumy, a to od 01.20.2013. Súd preto v súlade so žalobou priznal žalobcovi úroky z omeškania 9,00 %
ročne zo sumy 4.124,56 Eur od 01.02.2013 do zaplatenia.
4. K výroku rozsudku, ktorým súd vyhlásil neprijateľnosť zmluvných podmienok, v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvádzaných
zmluvných dojednaní vyplýva aj z európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere obsahuje niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok: čl. I bod 6
zmluvy - predčasné splatenie úveru po predchádzajúcom súhlase veriteľa a za poplatok
stanovených v aktuálnom sadzobníku; čl. II zmluvy - zmluvná podmienka: stanovujú sa poplatok za
spracovanie medziúveru, za vydanie bianko zmenky a za vedenie úverového účtu; čl. II bod 7 zmluvy
- započítanie čiastočného plnenia spotrebiteľa na sankčné úroky a poplatky, teda v rozpore s jeho
záujmami; čl. V body 2, 3 zmluvy hrubo nevyvážené započítanie nárokov veriteľa a zmluvné sankcie;
čl. V bod 8 - neprijateľné vyhlásenia, ktoré prenášajú dôkazné bremeno na spotrebiteľa; čl. VI body
1, 2 a 3 zmluvy - neprijateľné a nezrozumiteľné zmluvné sankcie; čl. VIII bod 4 zmluvy - neprijateľná
rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; čl. VIII bod 8 zmluvy - neprijateľné
započítanie pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Takéto zmluvné dojednania sú neprijateľné ako celok,
pretože ak má byť zmluva o úvere dohodnutá podľa Obchodného zákonníka, možno vyvodiť záver,
že cieľom veriteľa bolo vyňatie zmluvy z spôsobnosti noriem na ochranu spotrebiteľa. Súd však v
nadväznosti na európske smernice aplikoval v plnom rozsahu ustanovenia Občianskeho zákonníka a
zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere ako celok nemôže obsahovať taký počet nemorálnych
zmluvných podmienok zneužívajúcich postavenie spotrebiteľa.
5. Z týchto dôvodov súd aplikoval § 41 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením čl.
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s
cieľom a zmyslom čl. 169 zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej
únie, ktoré vyjadrujú záujem EÚ na ochrane práv a záujmov európskych spotrebiteľov.
6. Zmluvné podmienky, ktoré zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, sú v rozpore s ústavnými princípmi SR a hrubo porušujú § 3 Občianskeho zákonníka.
Z tohto dôvodu je povinnosťou členských štátov EÚ a ich orgánov, aby naplnili cieľ vyššie uvedenej
smernice a zabezpečili, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, a to osobitne platí, ak zmluvy
obsahujú značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa
možná a účelná. Súd prihliadal aj na to, že podmienky vopred formulovala sporiteľňa (ktorá konala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, za účelom dosiahnutia zisku z poskytnutého úveru), ktorá
má povinnosť odbornej starostlivosti aj na okolnosť, že spotrebitelia boli vo finančnej tiesni, a teda mala
postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi.
7. Poradie splatenia pohľadávok bol oprávnený určiť žalobca, a tak dochádzalo ku
kapitalizácii pohľadávky žalobcu započítavaním úroku, úroku z omeškania, poplatku do istiny podľa
pokynu žalobcu. Predmetné ustanovenie, ktoré umožňuje žalobcovi kapitalizovať úrok, úrok z
omeškania, poplatky do istiny a opakovane ich úročiť, ako aj určovať poradie splatenia pohľadávky je
ustanovením úverových podmienok, ktoré nebolo individuálne dohodnuté a ktoré zjavne znevýhodňuje
spotrebiteľa, teda zvýhodňuje žalobcu a neprimeraným spôsobom kapitalizuje poskytnutý úver. Uvedené
dojednania sú neprijateľné a neplatné, pretože požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a to formou
kapitalizácie úroku, úroku z omeškania, poplatkov, ktorými neprimerane navyšujú základný poskytnutý
úver, ktorý spotrebiteľ obdržal.



8. Na základe vykonaného dokazovania súd preto určil, že zmluvné dojednania v zmluve o mimoriadnom
medziúvere č. 1723224109 a stavebnom úvere č. 1723224408 zo dňa 14.05.2007 a vo všeobecných
úverových podmienkach, v ktorých sa žalovaní v rade 1/, 2/ ako dlžníci zaviazali platiť poplatky, zmluvnú
pokutu a súhlasili s kapitalizáciou poplatkov, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty (pripisovaním
k istine a opakovaným úročením) a v ktorých súhlasili, že platby nebudú započítavané najskôr na istinu,
až potom na príslušenstvo, ale opačne sú neprijateľné zmluvné podmienky v celom rozsahu a pre
neprijateľnosť neplatné zmluvné podmienky v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vo
výroku o zmietnutí žaloby sčasti, vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vo výroku
o trovách konania.
10. Podľa jeho názoru z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri
výpočte priznaného nároku. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.5.2007
bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s posúdením danej zmluvy ako
nepomenovanej podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Išlo o absolútny obchodnoprávny vzťah, a preto
naň dopadali ustanovenia Obchodného zákonníka. Postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie porušuje
princíp právnej istoty; výlučná aplikácia ustanovenia občianskeho práva tak nie je namieste. Žalobca
postupoval pri odstúpení od zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktorý z daným právnym úkonom
spája účinky ex nunc, nie ex tunc. Okresný súd mal prihliadnuť na špecifiká stavebného sporenia.
Po poskytnutí medziúveru sa prijaté splátky započítavali výlučne na úroky a poplatky. K odstúpeniu
od zmluvy došlo v dôsledku nesplácania úveru, a preto žalobcovi následne vzniklo aj právo na úroky
z omeškania. Požadovanie úroku z omeškania z nezaplateného úroku nie je kapitalizáciou úroku
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998). Naviac z tvrdení žalobcu vyplýva, že žiadnu
kapitalizáciu v konaní neuplatňoval. Na podporu svojich tvrdení ohľadom obchodnoprávnej povahy
vzťahu sporových strán odvolateľ upriamil pozornosť na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/128/2013 zo dňa 15.01.2014 a 14Co/47/2015, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4Cob/5/2016. Odvolateľ ďalej poukázal na neurčitosť, nepreskúmateľnosť a neopodstatnenosť
výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tiež poukázal na podstatu stavebného sporenia
a poskytnutého medziúveru, ktorý žalovaní získali ešte pred dosiahnutím cieľovej sumy, ktorou mohli
disponovať skôr za podmienky prioritného splácania úrokov a poplatkov a vkladania príslušných splátok
na sporenie. Takýto mechanizmus nemôže byť neprijateľný, pretože ide o hlavný predmet plnenia. Z
rozhodnutia nevyplýva dôvod neprijateľnosti poplatkov; zmluvná pokuta ani nebola obsahom zmluvných
dojednaní. Neprijateľnou nemohla byť ani podmienka podľa článku V. bodu 8 zmluvy, pretože táto
zakotvovala čestné vyhlásenie dlžníka s cieľom predísť riziku zlyhania budúcej pohľadávky.

11. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie 4.542,20 Eur s
príslušenstvom zamietnutý, vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a vo výroku o
trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

13. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň krajský súd v tomto
rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.
14. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 8.666,76 Eur s príslušenstvom, a to z titulu Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými a ručiteľkou S. Q.
(táto zomrela a nebola označená ako žalovaná). Žalovaní nesplácali dlh riadne a včas, z ktorého dôvodu
žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 27.11.2012, ktorý bol žalovanému v rade 1/ doručený dňa
04.12.2012 a žalovanej v rade 2/ 01.12.2012 a následne si v súdnom spore uplatnil svoju pohľadávku
spôsobom formulovaným v petite žalovaného návrhu.



15. Vzhľadom na obsah vznesených odvolacích námietok bolo predmetom odvolacieho prieskumu
právne posúdenie vzťahu sporových strán, spôsob výpočtu priznaného nároku, ako aj postup okresného
súdu v otázkach týkajúcich sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

16. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP (pred 01.07.2016 § 157 ods. 2 O.s.p.),
dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a
zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje
rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, znemožní stranám realizovať ich procesné
práva, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
17. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako
aj základnými princípmi logického myslenia.
18. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd
je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme
skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu
rozsudku.

19. Nemožno pochybovať, že medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa 14.05.2007 k uzavretiu
zmluvy o úvere, ktorej právny rámec je predmetom úpravy Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.).
Zároveň vzhľadom na postavenie subjektov zmluvy mala táto spotrebiteľský charakter, teda ju možno
subsumovať pod reguláciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ustanovení §
23a definuje spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na danú
zmluvu nedopadali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3), na
čo správne poukázal súd prvej inštancie.

20. V posudzovanej veci okresný súd v prvej časti rozhodnutia poskytol vyčerpávajúci rozsah zákonných
ustanovení, ktoré však pri vysvetľovaní čiastočného vyhovenia žalobe nepodrobil žiadnej analýze. Z
rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd pravdepodobne posúdil zmluvu ako nepomenovanú podľa §
51 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení bližšie k tejto kvalifikácii neuvádza potrebnú argumentáciu,
avšak v rámci citácií relevantných ustanovení spomína práve uvádzaný § 51 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že absencia akéhokoľvek právneho posúdenia veci
znamená nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a teda porušenie práva na spravodlivý proces, pretože strana
sporu stráca možnosť argumentácie, ak nedokáže posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu. V
danej veci bol tiež podstatný fakt, že strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorú náš právny poriadok pozná
a jej všeobecné ustanovenia sú exaktne formulované v Obchodnom zákonníku, z čoho potom možno
vyvodiť neopodstatnenosť aplikácie § 51 Občianskeho zákonníka.
21. Okresný súd určil dlh žalovaných jednoduchým výpočtom - ako rozdiel medzi poskytnutým úverom
a výškou splátok realizovaných žalovanými; žalobca pritom požadoval zaplatenie aj úrokov, ktorých
nepriznanie nebolo súdom vysvetlené.
22. Zároveň rozhodnutie v zamietajúcom výroku trpí ďalším nedostatkom - okresný súd definoval časť,
v ktorej žalobu zamietol konkrétnou sumou a výrazom „s príslušenstvom", čo nemožno považovať za
určito vyjadrený výrok.

23. Obdobne bol krajský súd nútený konštatovať, že rozhodnutie vykazuje nedostatky aj v časti určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok, kde súd nielenže rozhodnutie postačujúco neodôvodnil, ale ani



svoje závery určitým spôsobom nedefinoval vo výroku rozsudku. Určenie zmluvnej podmienky za
neprijateľnú (§ 298 ods.1 CSP, § 153 ods. 3 O.s.p.) je totiž viazané na konkrétnu a presne
citovanú časť zmluvy; nutnosť takejto precíznosti vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho
zákonníka určujúceho povinnosť zdržať sa použitia zmluvnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za
neprijateľnú. Ak súd v rozhodnutí neurčí jasne, o akú podmienku má ísť, a jej presné znenie, potom
takýto výrok stráca svoju výpovednú hodnotu a nemôže byť vykonateľný. Postup okresného súdu (ak
mienil vyhlásiť neprijateľnosť tej-ktorej podmienky) mal zahrnúť špecifikáciu zmluvného ustanovenia vo
výroku rozsudku a následne presné a vyčerpávajúce vysvetlenie každej jednotlivo určenej podmienky
za neprijateľnú, a to v kontexte spotrebiteľských právnych noriem.

24. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd bol nútený konštatovať porušenie práva na
spravodlivý proces, pretože rozhodnutie nespĺňalo kritéria určitosti (pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok) a tiež kritériá platné pre zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia
(pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a výrok o neprijateľnosti zmluvných podmienok).
Vzhľadom na závislosť výroku o trovách konania, bol napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušené bez
osobitného preskúmavania.

25. V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu,
vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami
a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi
nárok žalobcu uplatnený žalobou. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku
žalobcu uplatnenom žalobou v zrušenej časti, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku
bude súd prvej inštancie vychádzať z ust. § 220 CSP.
26. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).
27. Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.), ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
4.124,56 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.02.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)