Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/69/2017 z 27. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. decembra 2017, sp. zn. 8CoP/69/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5116223638.2 Krajský súd Žilina | 8CoP/69/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5116223638.2 | 2017-12-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Schválenie právneho úkonu Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/064a1b49-d76b-4514-90be-febeda471a52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116223638.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/69/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116223638
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116223638.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v konaní o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony osoby: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, J., zastúpená
procesným opatrovníkom Mesto so sídlom v Žiline, za účasti Okresného prokurátora v Žiline, Úradu
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Bratislava, ul. Račianska č. 153, maloletého
J. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
so sídlom v Žiline a J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. XXXX/XX, J., o odvolaní Úradu komisára pre
osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Bratislava, ul. Račianska č. 153, proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 37Ps/9/2016-168 zo dňa 25. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 37Ps/9/2016-168 zo dňa 25.07.2017 obmedzil J. J., nar.
XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá na žiadne právne úkony okrem:
- realizácie práva voliť vo všeobecných voľbách, - nakladania s finančnými prostriedkami v sume
do 10 eur/týždenne, - uzatvárania scudzovaných zmlúv (ako kúpna, darovacia a zámenná zmluva a
zmluva o výpožičke), ktorej predmetom sú hnuteľné veci v hodnote do 20 eur (výrok I.). Ustanovil J. J.
opatrovníčku, jej matku J. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilá, zabezpečovať starostlivosť o ňu a spravovať jej majetok vo všetkých veciach; ak nejde
o bežné veci, je na nakladanie s jej majetkom potrebné schválenie súdu. Opatrovníčke uložil povinnosť
jedenkrát ročne predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku J. J. a po skončení funkcie opatrovníka
povinnosť predložiť záverečný účet zo správy jej majetku. Opatrovníčka je povinná riadne a v najlepšom
záujme opatrovanca vykonávať svoje povinnosti a dbať na pokyny súdu (výrok II.). Zároveň súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Slovenskej republike náhradu
trov konania nepriznal (výrok IV.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
uznesením č. k. 37Ps/9/2016-26 zo dňa 13.12.2016 začal konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony J. J.. Dokazovanie vykonal výsluchom vyšetrovanej, jej matky, starej matky, súdnym znalcom,
písomným znaleckým posudkom. Z tohto mal za nepochybné, že J. J. trpí vážnou duševnou poruchou v
pravom slova zmysle - atypickým autizmom u stredne ťažko až ťažko duševnej zaostalej osobnosti, ktorá
má trvalý charakter a má absolútne nepriaznivý dosah na jej schopnosť vykonávať právne úkony. Nie
je vôbec schopná ovládať a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarávať
si veci bežnej potreby a postarať sa o svoje veci. Nie je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť
o maloleté dieťa a samostatne konať pred orgánmi verejnej moci. Vykonaným dokazovaním bolo v



predmetnom konaní preukázané, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony J. J. je nevyhnutné
na ochranu jej záujmov. Súd sa nestotožnil s názorom Úradu komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím so sídlom Bratislava, ul. Račianska č. 153 (ďalej len „Úrad komisára“), podľa ktorého pri
menovanej je nemožné, aby sama seba ohrozovala právnymi úkonmi, pretože je zjavné, že ich nie
je schopná uskutočňovať. Na pojednávaní konanom dňa 25.07.2017 po vzhliadnutí J. J. (súd s ňou
nadviazal čiastočný očný kontakt, fyzický kontakt /podanie ruky/, na výzvu svojej matky J. podala
dobrovoľne sudkyni hračku aj vyslovila svoje meno, a prijala od nej cukrík) je zrejmé, že J. je čiastočne
schopná robiť právne úkony (prijatie cukríka možno považovať za uzavretie darovacej zmluvy), aj keď
ich zmysel, resp. právne následky do všetkých dôsledkov nechápe. V súčasnosti je napr. na uzavretie
úverovej zmluvy či nadobudnutie nového telefónu potrebný len občiansky preukaz, preto je potrebné
vo zvýšenej miere dbať na to, aby nedošlo k zneužitiu osôb, ktoré pre svoj duševný stav nie sú
schopné robiť právne úkony. Sám znalec pripustil, že človek so skúsenosťou s komunikáciou s duševne
chorými by bol schopný J. J. odlákať; táto pritom nežije v uzavretom zariadení (prostredí), ale naopak,
pohybuje sa bežne v societe. V takom prípade je teda možné, že by mohlo dôjsť k jej zneužitiu k
právnym úkonom, ktoré by boli uzatvorené v jej neprospech, resp. ktorými by mohla byť zaviazaná
na plnenia, ktoré nedokáže splniť. Mohla by tak byť zaťažená po hmotnej alebo aj administratívnej
stránke súdnymi konaniami následne proti nej vedenými. Súd zdôraznil, že obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony nie je sankciou, ale opatrením na ochranu práv takejto osoby. Pri obmedzení spôsobilosti
na právne úkony sa táto skutočnosť poznamená v časti osobitné záznamy na občianskom preukaze.
Ak by súd J. J. ustanovil len opatrovníka, bez obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony, ako to
navrhol Úrad komisára, takáto skutočnosť by sa na občianskom preukaze nepoznamenala, čím by
nebola zabezpečená dostatočná ochrana jej záujmov. Zároveň bol súd toho názoru, že aj pokiaľ ju súd
obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, táto sa nebude cítiť ako občan „druhej kategórie“ či menejcenne
(ako vo svojom vyjadrení uviedol Úrad komisára), pretože J. vzhľadom na stupeň a druh svojej duševnej
poruchy si neuvedomuje, že by mala nejakú spôsobilosť na právne úkony, a teda subjektívne nevníma
ako zásah ani jej obmedzenie. S obmedzením na právne úkony nesúhlasila ani matka J. J., pretože sa
o ňu nepretržite stará, zariaďuje pre ňu všetky veci, pričom nikdy s tým nemala problém. Napriek tomu,
že sa matka o ňu stará dobre podľa svojich možností, nedokázala ju jej matka uchrániť pred zneužitím
zo strany jej brata, a teda zneužitie J. J. v budúcnosti nie je vylúčené (napr. si môže niekto na ňu zobrať
pôžičku, nakúpiť tovar a pod.). Nakoľko J. porodila dieťa, ktorého otcom je jej vlastný brat (ktorý je
stíhaný za zločin znásilnenia a súlože medzi príbuznými), bol súd toho názoru, že k jej zneužitiu nemusí
dôjsť len cudzími ľuďmi, ale aj osobou z jej najbližšieho prostredia, tak ako v prípade jej brata, a preto je
potrebné, aby jej štát zabezpečil ochranu, aby nikto nemohol zneužívať a využívať jej duševnú chorobu.
Súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že J. J. nie je spôsobilá vykonávať žiadne
právne úkony okrem tých, ktoré bližšie vymedzil vo výroku tohto rozsudku. Tie právne úkony, na ktoré
jej spôsobilosť zostala zachovaná, boli určené s ohľadom na ochranu jej osoby, v hodnote, v ktorej jej
môže vzniknúť nanajvýš nepatrná škoda resp. pri realizácii volebného práva, ktorým nemôže ohroziť
seba ani iných. Tieto právne úkony je J. J. spôsobilá robiť, či už samostatne alebo za súčinnosti (pomoci)
inej osoby.
Súd zároveň podľa § 248 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej „C. m.
p.“ ustanovil menovanej opatrovníka, a to jej matku J. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude menovanú
zastupovať v rozsahu jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. U tejto osoby je predpoklad, že
svoje práva a povinnosti bude plniť v prospech osoby, ktorej spôsobilosť súd obmedzil, nakoľko sa o J. J.
osobne stará od narodenia, zabezpečuje všetky jej potreby, pozná podrobne jej sociálnu situáciu. Súd s
ohľadom na nesúhlas Okresného prokurátora v Žiline ohľadom ustanovenia niektorého z rodičov J. J. za
opatrovníka (proti rodičom, najmä proti matke sa vedú/viedli viaceré trestné konania a boli aj právoplatne
odsúdení), ku ktorému stanovisku sa pripojil aj kolízny opatrovník, zisťoval inú osobu. Nakoľko nikto
iný okrem matky neprejavil záujem o výkon funkcie opatrovníka (pričom súd musí osobe obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony ustanoviť opatrovníka) súd ustanovil J. za opatrovníka jej matku. Aj
keď považoval za pravdivé, že táto bola viackrát právoplatne odsúdená, nespáchala trestnú činnosť v
súvislosti s dcérinou nespôsobilosťou, je vzťahovo najbližšou osobou, od jej narodenia sa o ňu stará,
doteraz za ňu konala ako zákonný zástupca - opatrovník pri vybavovaní záležitostí na úrade práce, pri
poskytovaní súhlasu so zdravotnou starostlivosťou. Súd preto predpokladal, že naďalej bude konať v
záujme J. a bude riadne plniť funkciu opatrovníka. Zároveň konštatoval, že ustanovenie opatrovníka
z osôb mimo prostredia, v ktorom J. J. žije by bolo nad primeranú mieru komplikované vzhľadom na
množstvo bežných úkonov, pri ktorých jej zastúpenie je nevyhnutné (preberanie dôchodku, dávanie
súhlasu so zdravotnou starostlivosťou alebo sociálnou starostlivosťou, zastúpenie v aktuálne vedených
súdnych konaniach a pred inými úradmi a pod.).



O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu podľa ust. § 52 C. m. p. žiadnemu z
účastníkov nepriznal a podľa ust. § 251 ods. 1 C. m. p. nepriznal ani štátu náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie Úrad komisára, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 19.06.2017. Podľa neho obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony nie je v súlade s novým nazeraním na problematiku spôsobilosti na právne
úkony, ktoré už má svoje legislatívne zakotvenie. V medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch
ide konkrétne o článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“)
a konkrétne odseku 2, podľa ktorého zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím
majú spôsobilosti na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. V
zmysle novej filozofie je za najkrajnejší prostriedok zásahu do spôsobilosti na právne úkony považované
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Úrad komisára mal za to, že obmedzením spôsobilosti
na právne úkony je porušený článok 12 Dohovoru Rovnosť pred zákonom. Podľa Úradu komisára z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu ČR a Ústavného súdu SR je
možné vysledovať postupnú zmenu postoja k inštitútu pozbavenia a obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony smerujúcu k minimalizácii zásahu do spôsobilosti na právne úkony, pričom tento zásah musí byť
proporcionálny, musia sa skúmať menej reštriktívne opatrenia a zásah musí sledovať legitímny cieľ.
Priamy návod testu proporcionality pri rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony poskytuje rozsudok
Okresného súdu v Chebe č. k. 19P 36/2000-141 zo dňa 01.10.2010. Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 557/09 poukazuje na to, že „Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, totiž ešte nie je
dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, resp. vyjadrené jazykom základných práv - k
obmedzeniu jej základných práv (práva na právnu osobnosť a na ľudskú dôstojnosť), ale musí byť vždy
konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná spôsobilosti na právne úkony osoby obmedzovanej, a
ďalej je potrebné odôvodniť, prečo nemožno situáciu riešiť miernejším prostriedkami.
Úrad komisára mal za to, že v prípade J. J. nie je daný dôvod ochrany verejného záujmu. Sledovaný
cieľ je možné dosiahnuť aj inými prostriedkami ako zásahom do spôsobilosti na právne úkony, čo má
predstavovať najkrajnejší prostriedok. V jej prípade nebolo preukázané, že by svojimi úkonmi ohrozovala
seba alebo by jej úkonmi boli ohrozované práva tretích osôb. Rovnako nebolo preukázané, že by
svojimi právnymi úkonmi poškodzovala vlastné majetkové záujmy. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony má slúžiť k ochrane osoby so zdravotným postihnutím a nie ku ochrane tretích osôb,
resp. verejných orgánov pred konaním osoby so zdravotným postihnutím. Úrad komisára následne
poukázal na ust. § 29 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje postup, prostredníctvom ktorého je
možnosť osobe so zdravotným postihnutím, ktorá potrebuje pomoc pri právnych úkonoch, bez zásahu
do spôsobilosti na právne úkony, zabezpečiť túto pomoc a podporu.

3. Okresný prokurátor v Žiline vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok okresného súdu za zákonný
a správny vo všetkých jeho výrokoch. Samotné argumenty podaného odvolania majú skôr akademický
význam a súvisia s úvahami o tom, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, by mala
mať spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života, na rovnakom základe s ostatnými, a
preto by mala byť situácia riešená miernejšími prostriedkami. Úrad komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím správne poukázal na skutočnosť, že inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má
slúžiť k ochrane osoby so zdravotným postihnutím a nie ku ochrane tretích osôb, resp. verejných orgánov
pred konaním osoby so zdravotným postihnutím, a to je práve aj prípad skutkových a právnych záverov
tohto konania, predmetom ktorého bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony J. J.. Na základe
vykonaného dokazovania, posúdenia skutkového stavu veci a na vec sa vzťahujúcich všeobecne
záväzných predpisov, súd nemohol vo vzťahu k výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
dospieť k inému záveru a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony J. J. bude nepochybne slúžiť k jej
ochrane.

4. Matka J. J. vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s odvolaním Úradu komisára a žiada mu
vyhovieť. Bola tiež názoru, že nie je nutné jej dcére obmedzovať spôsobilosť na právne úkony. Jej dcéra
nevie sama nikde ísť, nevie sa sama podpísať, ona nikdy nemala problém niečo vybaviť pre dcéru, stačilo
jej lekárske potvrdenie od jej ošetrujúceho lekára, že pre svoj zdravotný stav nie je spôsobilá na právne
úkony a každý toto potvrdenie akceptoval okrem Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, konkrétne
p. K. O.. Tvrdenie, že jej syn mal J. znásilniť sa nezakladá na pravde, syn nebol pre tento trestný čin



právoplatne odsúdený, nikto nikdy z jej rodiny nijakým spôsobom nezneužíval J. nesvojprávnosť. Tiež
podľa jej názoru stačí, keď jej bude opatrovníčkou bez obmedzenia na právne úkony.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolízny opatrovník maloletého J. J. (syn J. J.) uviedol,
že obmedzenie spôsobilosti na konkrétne právne úkony J. J. považuje za dôvodné s odkazom na
skutočnosti preukázané v jednotlivých súdnych ako aj trestných konaniach.

6. Procesný opatrovník - Mesto Žilina, považoval rozhodnutie konajúceho súdu za vecne a právne
správne a nemal žiadne návrhy na dokazovanie.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.
s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s.
p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) v spojení s § 62 ods. 1 C.
m. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( § 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 67 C. m. p.) bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C. m. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené
skutkové okolnosti pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony J. J. a ustanovenie jej opatrovníčky v
zmysle preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov a jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

10. Potom ako bol Občiansky súdny poriadok v rámci rekodifikácie civilného procesu nahradený novými
procesno-právnymi kódexmi nachádza sa právna úprava konaní o spôsobilosti na právne úkony v
Civilnom mimosporovom poriadku účinnom od 01.07.2016, ktorý však inštitút úplného pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nezakotvuje. V zmysle
Civilného mimosporového poriadku môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o
obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (§ 231 C. m. p.). Podľa
aktuálne právnej úpravy, úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do úvahy aj
keď v Občianskom zákonníku (§ 10 ods. 1) je právna úprava naďalej zavedená a možné je teda iba
jej obmedzenie.

11. Novo zavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať
záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto
prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony J. J., na
podklade vykonaného dokazovania (s prihliadnutím na vypracovaný znalecký posudok, výsluch znalca,
vzhliadnutie menovanej, výsluch matky) dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj
vecne správne posúdil keď konštatoval, že menovaná trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná
a v dôsledku tejto je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony aplikujúc pritom správne hmotno-
právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Súd prvej inštancie výsledky
vykonaného dokazovania dostatočne a správne vyhodnotil, závery vykonaného dokazovania logicky a
zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie rozhodnutia vychádzajúce zo záverov dokazovania je podrobné,
výstižné, presvedčivé a tým i dostatočne jasné a zrozumiteľné. Odvolací súd nepovažuje za potrebné
tieto závery na tomto mieste opakovať, nakoľko sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie
správne rozhodol i o osobe opatrovníka pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, keď za



opatrovníčku ustanovil jej matku, u ktorej je vzhľadom na to, že sa o ňu stará od narodenia a pozná jej
zdravotný stav predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať nezištne a korektne sledujúc jej záujmy.

13. Odvolanie Úradu komisára nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Tento poukazoval na to, že osoba
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, by mala mať spôsobilosť na právne úkony vo všetkých
oblastiach života, na rovnakom základe s ostatnými a preto by mala byť situácia riešená miernejšími
prostriedkami. Týmto by malo byť podľa Úradu komisára použitie ust. § 29 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov, alebo ak to vyžaduje verejný záujem a za tých istých podmienok môže súd
ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Podľa odvolacieho súdu
iné vážne dôvody, ktoré vedú k ochrane záujmov fyzických osôb ustanovením opatrovníka, na základe
konkrétnych okolností prípadu posudzuje súd. V danej veci si zdravotný stav J. (duševná porucha určitej
intenzity, ktorá nie je len prechodná) vyžadovala obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ako opatrenie
v záujme toho, kto nemá možnosť ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky. Inak povedané
jej postihnutie nebolo takého charakteru, že by postačovalo len k ustanoveniu opatrovníka na zastúpenie
pri jednotlivom právnom úkone. Okresný súd preto správne sledoval týmto rozhodnutím výlučne záujem
samotnej J. J..

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu a to vrátane výroku o trovách účastníkov
konania a štátu, ktoré neboli osobne napadnuté odvolaním ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 52 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nakoľko súd nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali
výnimky pri rozhodovaní o trovách konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).