Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2017 z 15. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. mája 2017, sp. zn. 11Co/117/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1 Krajský súd Žilina | 11Co/117/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1 | 2017-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dea0490-2692-4c5e-9f50-8fa75d4dde64 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/117/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214120
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie:
Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpenej
JUDr. Ing. Jánom Halaganom, advokátom, so sídlom L. XXX/XX, Y., o zaplatenie 8.475,10 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/95/2016-76 zo dňa
6. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.599,64 eur spolu
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.374,78 eur od 14.05.2016 do zaplatenia,
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.05.2016 do zaplatenia, s
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, s 5,05
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.07.2016 do zaplatenia s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.09.2016 do zaplatenia, s 5,05
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.10.2016 do zaplatenia, s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.11.2016 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovanej priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 28 %.

2. Súd zistil, že dňa 01.12.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o
spotrebiteľskom úveru označenú ako Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 9.900,- eur pri úrokovej
sadzbe 11,85 % a RPMN 12,6 % pri priemernej RPMN 11,25 %, ktorý sa zaviazala zaplatiť žalovaná v 84
splátkach po 174,98 eur s účelovým určením podľa prílohy pri dohodnutých službách poplatok za službu
Zmena výšky a počtu splátok za poplatok 1,49 eur a Odložené splátky za poplatok 1,49 eur zahrnuté
do výšky splátky. Celková suma, ktorú mal zaplatiť dlžník, bola vo výške 14.698,32 eur. K zmluve bol
zároveň poskytnutý aj revolvingový úver na platobnú kartu vo výške 500,- eur pri úrokovej miere 26,28



% p. a. Úver bol určený na úhradu záväzkov veriteľa Home Credit Slovakia a. s. podľa úverovej zmluvy
č. 4005118881 uzatvorenej dňa 29.05.2014 vo výške 2.821,- eur so stavom k 26.11.2014,
veriteľa Provident finance s. r. o. na základe úverovej zmluvy č. 571388718 z 21.05.2014
so stavom istiny k 26.11.2014 vo výške 4.166,- eur, Profi Credit Slovakia s. r. o. vo výške úveru 1.480,-
eur k stavu 26.11.2014, Profi Credit Slovakia s. r. o. so stavom 771,- eur k 26.11.2014, Profi Credit
Slovakia s. r. o. na základe úverovej zmluvy č. 8500049637 so stavom k 26.11.2014 vo výške
658,- eur. Súd z obsahu celého spisu a predložených listinných dôkazov nezistil, že by veriteľ vykonal
šetrenie k schopnosti dlžníka splácať úver, hoci sa jednalo o úver vo výške 9.900,- eur so splatnosťou 84
mesiacov, teda 7 rokov pri výške splátky 174,89 eur, ktorým boli uhrádzané doposiaľ dlžníkovi poskytnuté
úvery vo výške 9.896,- eur. Šetrenie bolo len oboznámením výšky príjmu dlžníka, ktorý veriteľ došetril,
ale bez relevantného šetrenia ostatných skutočností, teda príjmov partnera, nákladov na domácnosť,
ostatných nevyhnutných výdavkov a pod. Naviac aj pri takejto situácii bol poskytnutý dlžníkovi zároveň
aj revolvingový úver, ktorým došlo k ďalšiemu súčasnému úverovému zaťaženiu. Súd nerozporuje
skutočnosť, že práve poskytnutý úver mohol znamenať aj nižšie zaťaženie oproti predchádzajúcemu
zaťaženiu, avšak postráda posúdenie schopnosti splácať úver najmä vzhľadom na zvolenú výšku splátky
a dĺžku doby poskytnutia úveru. Súd nezistil ani len predzmluvné poučenia prostredníctvom európskeho
formulára. Aj keď nie je preukázané akékoľvek znevýhodnenie dlžníka, zneužitie jeho stavu či iné,
nepreukázanie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s povinnosťou brať do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a
prípadne aj účel spotrebiteľského úveru má za následok skutočnosť, že veriteľ nemá právo podľa §
11 ods. 2 citovaného zákona žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže žalovaný
nepreukázal splnenie vyššie uvedenej povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., súd zaviazal
žalovanú len za zaplatenie splátok úveru, ktoré bola povinná zaplatiť do dňa vyhlásenia rozsudku a
neboli zaplatené úhradami vo výške 1.424,90 eur, teda ostávajúcich 2.599,64 eur ako rozdiel medzi
sumou 4.024,54 eur (23 splátok) a úhradou 1.424,90 eur a nárok vo zvyšku zamietol. Nakoľko dlžník bol
v omeškaní s plnením peňažných záväzkov, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania,
súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.374,78 eur od
14.05.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.05.2016 do
zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, s
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.07.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 174,98 eur od 16.09.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 174,98 eur od 16.10.2016 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 174,98
eur od 16.11.2016 do zaplatenia. Súd pritom vychádzal zo skutočností uvedených v žalobe
keď žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od 14.05.2016, pričom zároveň uplatnený
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 98,50 eur vôbec nešpecifikoval, teda súd na tento nárok nemohol
prihliadať (§ 132 ods. 2 C. s. p.). Preto nároky uplatnené nad tento rozsahu súd zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 C. s. p. Žalovaná bola prevažne úspešná
v rozsahu rozdielu úspechu a neúspechu 28 %, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v
tomto rozsahu.

4. Voči výrokom okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a o trovách konania podal odvolanie
žalobca, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. Žalobca nesúhlasí s tým, že ako
veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zákona
č. 129/2010 Z. z. a v dôsledku toho priznal žalobcovi len finančnú čiastku do vyhlásenia rozsudku.
Je zrejmé, že každý dodávateľ znáša riziko, pokiaľ sa nesplácajú peniaze poskytnuté na základe
úverovej zmluvy. Ak dodávateľ skúma alebo preveruje schopnosť klienta splácať úver, ide o logický
krok zo strany veriteľov. Ako nástroj na posúdenie schopnosti klienta úver v budúcnosti splácať slúži
spomínaná bonita klienta. Neexistuje všeobecný vzorec, podľa ktorého sa bonita dá vypočítať. Každý
dodávateľ má vytvorený vlastný hodnotiaci systém. Žalobca si preveruje bonitu každého klienta s
odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii
obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám
pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky
či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší 201,-
eur, ani klientom evidovaných v databáze SOLUS - neplatiči. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje



pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom potvrdila ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová
zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne. Pri posudzovaní bonity klienta sa berie do úvahy aj
čistý príjem partnera žalovanej, kde je uvedené, že jeho mesačný príjem je vo výške 900,- eur, preto mal
žalobca za to, že žalovaná bude schopná splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Žalobca
má za to, že skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by odvolací súd bol iného
názoru a stotožnil sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, treba zohľadniť ďalšie skutočnosti, na
základe ktorých je žalobca názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú len na úhradu sumy vo výške 2.599,64 eur. Prečo sa súd prvej
inštancie rozhodol týmto spôsobom stanoviť výšku sumy, je pre žalobcu nepochopiteľné, pretože nie je
žiadnym spôsobom uvedené, pod aké zákonné ustanovenie svoje rozhodnutie súd v predmetnej
veci subsumoval. Pokiaľ vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 40/1964 Zb.,
vychádzajúc z textu predmetného rozsudku, nakoľko sa na ne v odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odvoláva, žiadne zákonné ustanovenie nedovoľuje súdu stanoviť výšku ku dňu vyhlásenia
rozsudku, ak má súd za to, že veriteľ neskúmal bonitu klienta s odbornou starostlivosťou. Poukazuje na
čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca je názoru, že ak súd mal za to, že žalobca neskúmal bonitu
klienta s odbornou starostlivosťou, mal podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. postupovať v
zmysle predmetného ustanovenia. Súd prvej inštancie nerešpektoval zákonné ustanovenia a žalobcovi
nepriznal ani len istinu, ktorú si v žalobe uplatňoval. Je preto názoru, že rozhodnutie je nezákonné
a ústavne neudržateľné. Žiada, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že prizná
žalovanú istinu v zamietnutej časti a zároveň prizná aj náhradu trov konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že považuje rozsudok za vecne správny. Okresný súd
zistil úplne skutkový stav veci, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne
právne posúdil vec. Je nesporné, že medzi účastníkmi uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a
zároveň spotrebiteľským úverom. Úver bol žalovanej poskytnutý na splatenie predchádzajúcich úverov.
Žalovaná požiadala o poskytnutie úveru z dôvodu, že zo svojho príjmu, ktorý bol na hranici minimálnej
mzdy, nemohla splácať úvery v spoločnostiach Home Credit Slovakia vo výške 2.821,- eur, Provident
Financial vo výške 4.160,- eur a Profi Credit Slovakia vo výške 2.909,- eur. Ako to vyplýva
z uzatvorenej zmluvy, čistý mesačný príjem žalovanej je vo výške 320,- eur. Tento príjem je na úrovni
minimálnej mzdy. Mesačná splátka žalovanej predstavuje 174,98 eur, a teda na živobytie
žalovanej zostáva 145,- eur mesačne, v prípade ak by uvedenú splátku zaplatila. Žalobca teda mohol
predpokladať, že úver nebude splácať riadne a včas. Poukazuje na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. Má za to, že žalobkyňa nedostatočne preverila schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Žalobkyni
bola známa skutočnosť, že sa môže stať, že žalovaná zo svojho čistého mesačného príjmu
320,- eur sa môže dostať do omeškania s platením jednotlivých splátok. Je nesporné, že žalovaná
podľa svojich možností uhradila sumu 1.424,90 eur. Avšak vzhľadom na jej príjem už ďalej splátky
riadne a včas splácať nemohla. Aj napriek tomu, že žalobca mal vedomosť o príjme žalovanej vo výške
minimálnej mzdy, vyzval žalovanú listom zo dňa 04.02.2016 k splateniu celého úveru. Veriteľ je povinný
skúmať s odbornou starostlivosťou príjem spotrebiteľa, a teda aj schopnosť splácať úver. Žalovaná v
úverovej zmluve uviedla, že príjem jej manžela je vo výške 900,- eur. Na pojednávaní dňa
06.12.2016 však žalovaná uviedla, že manžel jej nedával žiadne peniaze, o úveroch nevedel a výšku
jeho príjmu si vymyslela, zdokladovala iba svoj príjem, nič iné žalobca od nej nežiadal. Postup žalobcu pri
zisťovaní schopnosti žalovanej splácať úver bez toho, aby preveril tvrdenia žalovanej aj na základe iných
listinných dôkazov, je v rozpore s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. To má v zmysle citovaného
ustanovenia ten dôsledok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Ku dňu vyhlásenia rozsudku mala žalovaná povinnosť v zmysle splátkového
kalendára, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy zaplatiť žalobkyni 2.599,64 eur, nakoľko bolo v konaní
preukázané, že 1.424,90 eur už zaplatila. Stotožňuje sa preto s rozsudkom súdu prvej inštancie.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C. s. p. a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým
okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 C. s. p.



8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu, poukazujúc na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje za dôvodné.

10. Žalobca nesúhlasí so záverom okresného súdu, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď ako
veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zákona
č. 129/2010 Z. z.

11. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v zmysle citovaného ustanovenia
žalobca ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s odbornou
starostlivosťou. Účelom citovaného ustanovenia je, aby veriteľ, vynaložiac aktívne úsilie, posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe
relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou
činnosťou, napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne
odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti
úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom
citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak
faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom). Hoci ust. §
7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ukladá spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, nezbavuje to veriteľa povinnosti aktívne pristupovať k povinnosti uloženej v § 7 ods. 1 citovaného
zákona.

13. Vychádzajúc z okolností, za ktorých bol poskytnutý žalobkyni úver, odvolací súd konštatuje, že veriteľ
nevyhodnotil dostatočne s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Ako
to vyplýva z výpovede žalovanej a tento účel je vyjadrený aj v úverovej zmluve, účelom úveru bola
úhrada skorších úverových záväzkov žalovanej. Podľa tvrdenia žalovanej išlo o záväzky voči samotnému
žalobcovi vo výške 2.821,- eur, spoločnosti Provident Financial vo výške 4.160,- eur a spoločnosti Profi
Credit Slovakia vo výške 2.909,- eur. Už v čase uzavretia úverovej zmluvy bolo teda zrejmé, že žalovaná
nie je schopná splácať svoje predchádzajúce záväzky. Žalobca poznal príjem žalovanej, ktorý bol v čase
poskytnutia úveru vo výške 320,- eur mesačne. Pri takejto výške príjmu, vychádzajúc z mesačnej splátky
174,98 eur, berúc do úvahy nevyhnutné životné potreby žalovanej, nie je splnený predpoklad schopnosti
splácať poskytnutý úver.

14. Pokiaľ žalobca poukazuje na príjem partnera žalovanej, ktorý bez jeho preverenia žalobcom
žalovaná uviedla vo výške 900,- eur, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že partner žalovanej
nebol účastníkom úverovej zmluvy a nevznikla mu povinnosť úver splácať. Informáciu o príjme partnera
navrhovateľky si žalobca nijakým spôsobom (napr. vyžiadaním si potvrdenia o jeho príjme od žalovanej)
neoveril. V súčasnom štádiu konania žalovaná tvrdí, že tento príjem si vymyslela a jej manžel jej finančne
neprispieva.

15. Vychádzajúc potom z výšky poskytnutého úveru, mesačnej splátky, ako aj doby splácania úveru,
úverové zaťaženie prevyšuje možnosti žalovanej splácať úver dohodnutou splátkou 174,98 eur po dobu
84 mesiacov. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ako veriteľ, poskytovateľ úveru, nekonal s odbornou
starostlivosťou a poskytol žalovanej úver, ktorého splácanie nie je v jej možnostiach. Práve účelom
citovaného ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je zabrániť v poskytovaní úverov
spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti neumožňujú splácanie úveru.



16. V zmysle ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

17. Citované ustanovenie obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou
je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

18. Citované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v § 502 a nasl.
Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu daného ustanovenia, podľa názoru odvolacieho
súdu aplikácia tohto ustanovenia zo strany prvostupňového súdu je správna. Účelom tohto ustanovenia
je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to pre
porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex
specialis vylučuje použitie ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi
predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To
znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho
omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach.

19. V zmysle ust. § 217 ods. 1 C. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Správne potom postupoval okresný súd, keď priznal žalobcovi ako veriteľovi nárok len v časti
nezaplatených splátok, ktorých splatnosť nastala do dňa vyhlásenia rozsudku. Splatnosť ostatného dlhu
nenastala, žalobca ako veriteľ nemá právo žiadať od žalovanej ako dlžníčky zaplatenie celého úveru.
Žalovanej ostalo zachované právo splácať úver v úverovej zmluve v dohodnutých splátkach.

21. Pokiaľ potom okresný súd v časti nároku, ktorého splatnosť nenastala ku dňu vyhlásenia rozsudku,
žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolací súd jeho rozsudok potvrdil, vrátane výroku
o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť (vychádzajúc zo zásady úspechu účastníka
v konaní).

22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 C. s. p. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola žalovaná, ktorá má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)