{"guid": "23a52e1d-f466-4d45-b14d-2e80731e7af6:cfa6706e-7641-4912-8b9d-e8a5ca5ef677", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5", "spisova_znacka": "24Sa/38/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/38/2016 z 28. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2017, sp. zn. 24Sa/38/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5", "identifikacne_cislo": "5016200652", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2017-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfa6706e-7641-4912-8b9d-e8a5ca5ef677", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200652
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej
veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan T. L. republiky, trvale bytom F., B. č. XXX -
L., korešpondenčná adresa: U. X/X, XXX XX F., právne zastúpený Mgr. Martinou Chorváthovou,
advokátkou, so sídlom T.., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát
vnútorných vecí, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2016/019174/TOT zo dňa 19.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.07.2016, doručenou krajskému súdu dňa 01.08.2016 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2016/019174/TOT zo dňa 19.05.2016, ktorým
žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného
úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-MT-OVVS-2016/001582/467/15/C, OÚ-
MT-OVVS-2016/001573/476/15/C, OÚ-MT-OVVS-2016/001572/477/15/C zo dňa 12.01.2016, ktorým
správny orgán prvého stupňa v bode 1. uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za čo mu uložil pokarhanie a zaviazal ho k povinnosti
uhradiť trovy konania vo výške 16,- € do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Prvostupňový správny orgán konanie vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v bode 2. rozhodnutia zo dňa 12.01.2016 podľa § 76 ods. 1 písm.
c) zákona o priestupkoch zastavil, pretože spáchanie skutkov zo dňa 02.08.2015 a 06.08.2015 nebolo
obvinenému z priestupku (žalobcovi) preukázané.

2. Žalobca v žalobe namietal, že vykonané dokazovanie nebolo dostatočné a správny orgán nesprávne
vyhodnotil zistený skutkový stav. Pokiaľ jeho vina má byť preukázaná výpoveďami svedkov B. a D..
F. F. spolu s potvrdením o ošetrení svedkyne zo dňa 27.08.2015, správny orgán si osvojil tvrdenia
svedkov bez toho, aby sa zaoberal rozpormi a neúplnosťami v ich výpovediach. Svedkyňa je matkou
ich dieťaťa a po rozvode mu neustále zabraňuje v stretávaní sa s dcérou a neustálymi obvineniami
sa snaží zakázať mu styk s dcérou rozhodnutím súdu. D.. F. F. nie je svedok objektívny, nakoľko
detektívna služba je platená jeho manželkou. Sedel na lavičke vzdialenej asi 6 metrov, nemohol vidieť
priebeh stretnutia, podľa žalobcu videl len jeho chrbát, čo vyplýva aj z fotografií priložených k správe
zo súkromnej bezpečnostnej služby. Osvojil si len tvrdenia jeho bývalej manželky, resp. si domyslel, čo
sa dialo podľa neskorších slovných vyjadrení B. O. X.. Vo výpovediach svedkov sú rozpory, keď D.. F.



pri popise skutku uvádzal, že mal B. O. X. aj sotiť, až kým nespadla na chrbát, pričom svedkyňa pri
podaní vysvetlenia na polícii žiadne sotenie nespomína, ani tú skutočnosť, že by medzi incidentom s
hodením piesku a udretím do tváre odišla k lavičkám, čo doplnila až pri výsluchu v správnom konaní.
Opis zranení v potvrdení vôbec nezodpovedá skutkovému deju ako ho opísala B. O. X. a svedok F.
F.. Matka svedkyne P. X. pracuje ako vrchná sestra na ortopédii UNM a potvrdenie bolo vydané práve
na ortopedickej klinike UNM, pričom svedkyňa nešla na ošetrenie ihneď po údajnom napadnutí, ale
až po uplynutí určitého času. Zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostatočné na
posúdenie veci a skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ napadnutého rozhodnutia nemá
oporu v administratívnych spisoch. V konaní je potrebné vykonať ohliadku a opätovne dopočuť svedkov
B. O. X. a D.. F. F.. Ďalej uviedol, že v konaní bol pribratý tlmočník, ktorý mu tlmočil na pojednávaní do
francúzskeho jazyka. Následne mu bolo doručené rozhodnutie správneho orgánu v slovenskom jazyku.
Požiadal o jeho preklad do francúzskeho alebo arabského jazyka, pričom správny orgán na túto žiadosť
nereagoval žiadnym spôsobom. Má za to, že tým boli porušené jeho práva ako účastníka konania a jeho
základné práva vyplývajúce z Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd. Ustanovená tlmočníčka sa
počas konania neustále ponáhľala, nemala čas a vec preto musela byť prejednaná v náhlivosti, i keď
viackrát žiadal, aby ak je tlmočníčka v časovom strese, bolo konanie odročené. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), f), g)
SSP, tiež aby zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.05.2016 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP. Žiadal o nariadenie pojednávania vo veci a aby mu bol v konaní ustanovený tlmočník do anglického
jazyka.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 20.10.2016. Vo vyjadrení, pokiaľ ide o námietky žalobcu,
okrem iného uviedol, že spáchanie skutku žalobcom bolo nepochybne preukázané vykonanými dôkazmi,
a to dvoma svedeckými výpoveďami (výpoveď B. O. X. a výpoveď D.. F. F.) a taktiež listinnými dôkazmi,
ktorými sú ambulantný záznam z ortopedickej kliniky, úrazovej ambulancie UN Martin vystavený dňa
27.08.2015 F.. P. O., a taktiež ambulantný záznam z vyšetrenia v ambulancii F.. X. B. zo dňa 31.08.2015,
spolu so záznamom č. 21 k MZ 01-D/2014 spracovaným dňa 28.08.2015 detektívnou službou 7xx
s.r.o.. Spomínané listinné dôkazy pritom po dôkaznej stránke potvrdili tvrdenia uvádzané svedkyňou
B. O. X. a svedkom F. F.. Žalobca prostredníctvom podanej žaloby spochybnil takmer všetky dôkazy,
ktoré boli v priebehu konania zabezpečené, t.j. svedecké výpovede a taktiež potvrdenie o ošetrení
svedkyne B. O. X. z Univerzitnej nemocnice Martin. Skutočnosť, že medzi svedkyňou a žalobcom
vznikajú konflikty, by bola za určitých okolností spôsobilá vyvolať pochybnosť o pravdivosti výpovede
svedkyne, avšak takáto skutočnosť sama o sebe nie je postačujúca pre vyvodenie jednoznačného
záveru a nepravdivosti takejto svedeckej výpovede. V danom prípade je potrebné výpoveď svedkyne
porovnať s ostatnými dôkaznými prostriedkami a zistiť, či sa svedecká výpoveď zhoduje alebo odporuje
ostatným vykonaným dôkazom. Nakoľko tvrdenie svedkyne B. O. X. bolo v priebehu konania podporené
ďalšou svedeckou výpoveďou (t.j. výpoveďou F. F.) a taktiež objektívnymi listinnými dôkazmi, ktorými
sú ambulantné záznamy zo dňa 27.08.2015 a 31.08.2015, je potrebné svedeckú výpoveď B. O.
X. vyhodnotiť ako dôveryhodnú, a to napriek pretrvávajúcim osobným sporom medzi žalobcom a
menovanou. Žalobca namietal i nedôveryhodnosť svedka F. F., nakoľko je zamestnancom detektívnej
služby najatej svedkyňou B. O. X.. Žalovaný zastáva názor, že uvedený svedok má pracovnoprávny
vzťah k detektívnej službe najatej svedkyňou a k prejednávanej veci a taktiež ani k osobe žalobcu nemá
žiadny osobný (či už priateľský alebo nepriateľský) vzťah. Žalobca prostredníctvom žaloby skonštatoval,
že medzi výpoveďou svedkyne B. O. X. a výpoveďou svedka F. F. existujú rozpory. Žalovaný zastáva
názor, že pri zabezpečovaní jednotlivých svedeckých výpovedí nie je možné, aby jednotliví svedkovia
vypovedali o všetkých okolnostiach skutku úplne, resp. „od slova do slova“ rovnako. Podstatné je,
aby sa vypočúvané osoby zhodli vo všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa skutku a aby si
po obsahovej stránke logicky neodporovali. Žalovaný má za to, že výpovede svedkov B. O. X. a F.
F. si po dôkaznej stránke poskytli vzájomnú oporu, keď o všetkých relevantných okolnostiach skutku
vypovedali rovnako. Pokiaľ ide o spochybnenie potvrdenia o ošetrení svedkyne, je potrebné uviesť, že
uvedený ambulantný záznam je objektívnym dôkazným prostriedkom. Taktiež je potrebné poukázať na
skutočnosť, že vo veci drobného ublíženia na zdraví svedkyne existujú dva ambulantné záznamy, a to
záznam vystavený dňa 27.08.2015 F.. P. O. a tiež záznam z vyšetrenia F.. X. B. zo dňa 31.08.2015.
Pokiaľ žalobca namietal, že mu prvostupňové i druhostupňové rozhodnutia boli doručené v slovenskom
jazyku, ktorému nerozumie, z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán pribral do konania
tlmočníka, prostredníctvom ktorého bolo v konaní zabezpečené tlmočenie obvinenému. Právo na
tlmočníka pritom nie je absolútne a neznamená, že všetky písomné dôkazy alebo oficiálne dokumenty



majú byť predložené do jazyka, ktorému obvinený rozumie. Tlmočenie musí umožniť obvinenému vedieť,
z čoho je obvinený a brániť sa proti tomu, najmä predniesť pred správnym orgánom vlastnú verziu
udalostí. Právo na bezplatnú pomoc tlmočníka však nevyžaduje písomný preklad všetkých dokumentov
či písomností súvisiacich s konaním. Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a správnych orgánov
zabezpečovať obvinenému preklad listín nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení správneho poriadku
či zákona o priestupkoch, a taktiež ani z Ústavy Slovenskej republiky. Naopak, je povinnosť obvineného
zabezpečiť si v prípade potreby preklad písomností. Taký záver vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry, viď
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2To/7/2006 a sp.zn. 3ToSt/12/2013. Žalovaný v neposlednom
rade kladie do pozornosti vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý pred správnym orgánom uviedol, že dňa
27.08.2015 medzi ním a jeho manželkou - svedkyňou B. O. X. vznikol konflikt, pričom jeho manželka
v rámci konfliktu do neho hodila hrsť piesku, v dôsledku čoho sa obvinený začal od piesku očisťovať a
pritom zasiahol rukou svoju manželku. Následne ho mala svedkyňa B. O. X. udrieť jedenkrát do tváre
a pokúšala sa ho udrieť i druhýkrát, pričom druhému úderu sa obvinený bránil a pri bránení sa mohol
opätovne dotknúť tváre svojej manželky. Žalovaný zastáva názor, že spomínané tvrdenie žalobcu o
náhodnom a opakovanom „dotyku“ manželkinej tváre je účelové. Situácia, kedy by sa žalobca očisťoval
od údajného hodeného piesku, pričom by pri čistení svojho odevu a svojej osoby nedopatrením zasiahol
tvár svojej manželky, je veľmi nepravdepodobná. Tvrdenie žalobcu je o to nepravdepodobnejšie, že
podľa jeho vlastných slov sa „náhodný“ dotyk s manželkinou tvárou mal dokonca opakovať pri údajnom
bránení sa žalobcu. Uvedeným tvrdením sa žalobca snažil zo svojho konania iba vyviniť a poskytnúť
správnemu orgánu inú (nepravdivú) verziu toho, ako došlo k zraneniu na tvári B. O. X.. Tvrdenie žalobcu
pritom nebolo podporené žiadnym vykonaným dôkazným prostriedkom. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhol, aby súd žalobu zamietol, pričom súhlasil s priznaním odkladného účinku podanej žaloby.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.10.2016 nevyjadril.

5. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/38/2016 zo dňa 10.03.2017 bol podľa § 54 ods.
1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pribratý do konania pred súdom
tlmočník jazyka anglického PhDr. Emil Samol, zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
Ministerstva spravodlivosti SR pod ev.č. 5911071.

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a zdôraznila, že správny
orgán počas celého konania vedel, že žalobca neovláda slovenský jazyk a z toho dôvodu bol do
konania pribratý i tlmočník. Rozhodnutia správnych orgánov mali byť žalobcovi doručované preložené do
jazyka, ktorému rozumie. Odvolala na zásadu legality, zásadu rovnosti účastníkov konania, ako i Ústavu
Slovenskej republiky, podľa ktorej má každý právo na spravodlivý súdny proces. Má za to, že porušením
týchto základných zásad v konaní došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí a správny orgán postupoval
procesne nesprávne. Ako dôkaz o neodbornosti tlmočníčky predložila zvukový záznam zo súdneho
pojednávania o rozvod manželstva, ktorý sa vedie na Okresnom súde Martin pod č.k. 22P/120/2012,
konaného dňa 31.03.2017. Zdôraznila nesúlad potvrdenia o zranení B. O. X. s tým, že správny orgán
si mal overiť odborným vyjadrením, či potvrdenie o jej zranení zodpovedá skutkovému deju, ako ho
svedkyňa popísala. Vyjadrila sa tiež k skutočnosti, z akých dôvodov žalobca neuvádzal v odvolaní
skutočnosť, že nerozumie rozhodnutiu Okresného úradu Martin, ktoré mu bolo doručené v slovenskom
jazyku. Podľa nej to považoval za nadbytočné, nakoľko Okresnému úradu Martin doručoval žiadosť, aby
bolo rozhodnutie preložené do arabského alebo francúzskeho jazyka, žiadosť bola podaná 04.04.2016.
Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e), f), g) SSP zrušiť z dôvodov,
uvedených v žalobe, zrušiť i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Zároveň uplatnila nárok na úplnú náhradu trov konania.

7. Žalobca sa na súdnom pojednávaní pripojil k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne a uviedol, že nikdy
nebol človekom agresívnym. Podľa jeho názoru žalovaný ako i Okresný úrad Martin nezohľadnili, že
jeho bývalá manželka má dôvod na tieto obvinenia, ktoré chce využiť v rozvodovom konaní, aby mu
zakázala alebo neumožnila stretávať sa s jeho dcérou. Na otázku sudkyne uviedol, že odvolanie zo dňa
17.03.2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Martin zo dňa 12.01.2016 mu napísal jeho priateľ, ktorý
rozumie trochu po anglicky. Sám nepripravoval toto odvolanie. Nevie, prečo do odvolania nenapísal, že
nerozumel rozhodnutiu Okresného úradu Martin, ktorý ho uznal za vinného zo spáchania priestupku.
Keď počas prejednávania priestupku tlmočníčka povedala, že už mešká a niekam sa ponáhľa, povedal,
že pokiaľ nemá čas, tak pojednávanie môžu spraviť inokedy. Keď mu bolo rozhodnutie doručené, 100%-
ne mu nerozumel, 100%-ne mu mohol rozumieť až vtedy, keď mal advokáta. Advokátka mu vysvetlila



slovo za slovom, čo tam je. Svedok F. je profesionál, pri každom stretnutí mal kameru, mohli ho požiadať
o záznam z nej.

8. Poverená zamestnankyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ rozhodnutia
obidvoch správnych orgánov boli vyhotovené výlučne v slovenskom jazyku, poukazuje na zákon o
štátnom jazyku č. 270/1995, § 3 používanie štátneho jazyka v úradnom styku ods. 2 písm. a) v
štátnom jazyku sa vydávajú rozhodnutia a iné verejné listiny. Žalobca preto nemá zákonný nárok na
tieto rozhodnutia vyhotovené v inom ako v slovenskom jazyku. Všetky práva žalobcu v procesnom
postavení obvineného v rámci správneho konania boli dodržané tým, že mu bol poskytnutý tlmočník.
Ak nebol spokojný s tlmočníkom, námietky mal vzniesť priamo na konaní pred správnym orgánom,
v rámci podanej žaloby sa takáto námietka javí správnemu orgánu ako účelová. Domnieva sa, že
predložený dôkaz z rozvodového konania žalobcu nesúvisí s tým, ako tlmočníčka prekladala, možno
to bolo pochybenie len v tomto konaní a nemožno z toho jednoznačne usúdiť, že zle konala aj v rámci
konania pred správnym orgánom. Zotrvala na právnom názore v časti konania, v ktorom bol žalobca
v procesnom postavení obvineného uznaný vinným. Samotná námietka žalobcu vo vzťahu k svedkovi,
že tým, že je platený svedkyňou - bývalou manželkou, ešte nezakladá dôvod na to, že jeho výpoveď
nebola dôveryhodná bez toho, aby sa niečo preukázalo. K námietke žalobcu, že lekársky záznam
nezodpovedá tomu, ako popísala poranenie bývalá manželka, poukázala na latinský preklad s tým, že
to úplne zodpovedá tomu, ako to svedkyňa popísala. Žalobca pri vypočutí na polícii uviedol, že piesok
mu vhodila do tváre exmanželka a 5 minút na to ho udrela dlaňou do spánku. Pred správnym orgánom
ale uviedol, že piesok mu vhodila do tváre aj na hornú časť tela, začal si ju oprašovať, odhadzovať
rukou piesok, pričom ju zasiahol svojou rukou na jej líce, ona sa ho snažila dvakrát udrieť, z čoho
vyplýva, že inak žalobca vypovedal pred policajným orgánom a inak pred správnym orgánom. Najskôr
pred policajným orgánom vypovedal, že ho udrela len jedenkrát, potom tvrdil, že dvakrát a to, že svojou
rukou sa jej dotkol, to pred policajným orgánom neuviedol napriek tomu, že toto vypočutie bolo skôr. S
poukazom na uvedené navrhla žalobu zamietnuť.

9. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, ako
i postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle ust. § 194, 195 a 177 Správneho súdneho poriadku,
pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ktorý mal súd k dispozícii vyplynulo, že
preskúmavaným rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1-2016/019174/TOT zo dňa 19.05.2016 žalovaný Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí ako príslušný odvolací orgán podľa
§ 58 ods. 1 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a
rozhodnutie Okresného úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.01.2016, ktorým
ako správny orgán príslušný na konanie podľa § 52 ods. 1 zákona o priestupkoch uznal žalobcu
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého naplnil tým, že dňa 27.08.2015 v čase medzi 16.00 hod. a
17.10 hod., kedy prebiehalo stretnutie obvineného so svojou maloletou dcérou Q. O., rok nar. XXXX,
na pieskovisku pred domom na Ul. B. X v F., po tom, čo matka maloletej - B. O. X., rok nar. XXXX
upozornila obvineného, aby nesypal dcére piesok na nohy, pretože bude mať špinavé veci, ako išla k
nemu s tým, že styk obvineného s dcérou ukončuje, obvinený jej hodil do tváre piesok a následne ju
fyzicky napadol tak, že ju udrel pravou rukou do tváre na ľavé líce, pričom spadla na chrbát, následkom
čoho jej obvinený spôsobil podľa ambulantného záznamu z ortopedickej kliniky, úrazovej ambulancie UN
Martin vystaveného dňa 27.08.2015 o 18.03 hod. MUDr. P. O., úrazovým chirurgom, zranenie - bolesti
hlavy frontálne a occipitálne, kontúzne ložisko frontálne a occipitálne, exkoriáciu na ľavom líci dĺžky
5 cm, bez vystavenia PN, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a
drobným ublížením na zdraví, za čo mu podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch
uložil pokarhanie a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Žalovaný správny orgán v dôvodoch
svojho rozhodnutia poukázal na to, že spáchanie predmetného skutku bolo v priebehu priestupkového
konania nepochybne preukázané vykonanými dôkazmi, a to svedeckými výpoveďami B. O. X. a D..
F. F., a taktiež listinnými dôkazmi, ambulantným záznamom vystaveným 27.08.2015 MUDr. P. O.,
ambulantným záznamom z vyšetrenia v ambulancii MUDr. X. B. zo dňa 31.08.2015 a záznamom č.
21 k MZ 01-D/2014 spracovaným 28.08.2015 detektívnou službou 7xx s.r.o.. Po zhrnutí jednotlivých
výpovedí obvineného, svedkov a listinných dôkazov žalovaný konštatoval, že tvrdenia obvineného, ktorý
spáchanie skutku poprel, bolo jednoznačne vyvrátené. Mal za to, že prvostupňový správny orgán sa
náležite vysporiadal s celkovou dôkaznou situáciou a vykonané dôkazy i náležite zdôvodnil a vyhodnotil,



v dôsledku čoho dospel k presvedčivému záveru o vine obvineného. Konaním obvineného boli naplnené
všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch
pokiaľ ide o subjekt, subjektívnu stránku, objekt i objektívnu stránku. Odvolacie námietky obvineného
uvedené v odvolaní zo dňa 17.03.2016, spočívajúce v tvrdení, že sa skutok nestal, že svedok F. je zaujatý
a jeho pomer k oznamovateľke vzbudzuje dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti jeho svedectva,
pričom sedel v dosť veľkej vzdialenosti od pieskoviska a nemohol preto zaznamenať priebeh udalostí tak,
ako ho popisuje, spolu s námietkami vo vzťahu k priebehu ústneho pojednávania, ktoré bolo hektické,
lebo prekladateľka sa niekam stále ponáhľala, tlačila na neho aj s prejednávajúcou osobou a bolo mu
bránené klásť otázky a prekladať dôkazy, podľa názoru žalovaného neboli spôsobilé významne oslabiť
celkovú dôkaznú situáciu v predmetnej veci, nakoľko prvostupňový správny orgán zistil skutočný stav
veci a rozhodol o vine obvineného ako aj uložení sankcie v súlade so zákonom.

11. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.05.2016, ktorým bolo
podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie
Okresného úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.01.2016.

12. Prvostupňový správny orgán v bode 1. výroku rozhodnutia uznal žalobcu za vinného zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého
sa dopustil kritického dňa v čase medzi 16.00 hod. a 17.10 hod. na pieskovisku pred domom na Ul.
Björnsonovej 5 v Martine po predchádzajúcom slovnom nedorozumení s B. O. X. tak, že jej hodil do tváre
piesok a následne ju fyzicky napadol tak, že ju udrel pravou rukou do tváre na ľavé líce, pričom spadla
na chrbát, v dôsledku čoho podľa ambulantného záznamu vystaveného F.. P. O. dňa 27.08.2015 o 18.03
hod. utrpela zranenie - bolesti hlavy frontálne a occipitálne, kontúzne ložisko frontálne a occipitálne,
exkoriáciu na ľavom líci dĺžky 5 cm, bez vystavenia PN. Za tento priestupok správny orgán žalobcovi
uložil pokarhanie ako aj povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- €.

13. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

15. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že
je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 zákona o priestupkoch).

16. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho
poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

17. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch účinného k 27.08.2015  priestupku sa dopustí
ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného k 27.08.2015 za priestupok možno uložiť tieto
sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.

19. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

20. Správny súd pre preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej
veci sa v zásade zameral na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému správny orgán dospel. Konštatuje pritom, že protiprávne konanie žalobcu, ktorým



došlo k spáchaniu priestupku je vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí o odvolaní
vymedzené dostatočne a určite. V obidvoch rozhodnutiach bolo tiež náležite vyhodnotené hodnotenie
dôkazov. Podľa názoru súdu žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, z ktorých by
bolo zrejmé a preukázané, že sa konania popísaného v prvostupňovom rozhodnutí nedopustil. Žalobca
nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi
orgánmi, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného aj podľa názoru
súdu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v
hodnotení dôkazov správnymi orgánmi súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani
takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Pokiaľ ide o spochybňovanie vierohodnosti výpovede svedka D. F. F. vzhľadom na skutočnosť, že
v zázname č. 21 k NZ 01-D/2014, ktorý vypracoval ako pracovník detektívnej služby 7xx, Gogolova 3,
Martin dňa 28.08.2015 uviedol, že žalobca sa pravou rukou zahnal na matku a zasiahol ju na ľavé líce a
sotil ju dozadu až kým nespadla, krajský súd poznamenáva, že i bez výpovede tohto svedka je žalobca
dostatočne usvedčovaný výpoveďou svedkyne B. O. X., ktorej zranenie bolo objektívne preukázané
záznamom z ošetrenia vystaveného úrazovým chirurgom UN Martin F.. P. O. dňa 27.08.2015 o 18.03
hod., pričom svedkyňa B. O. X. sa na ošetrenie dostavila bezprostredne po napadnutí toho istého dňa.
Námietku žalobcu, že matka svedkyne pracuje na ortopedickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin,
krajský súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
akékoľvek prepojenie F.. O. s matkou svedkyne, ich vzájomný kontakt a z ambulantného záznamu
zo dňa 27.08.2015 ani nevyplýva, že by pri ošetrení svedkyne vôbec bola prítomná aj jej matka. Zo
záznamu jednoznačne vyplýva, že svedkyňa B. O. X. pri ošetrení uvádzala, že bola napadnutá bývalým
mužom a je z neho tiež zrejmé, aké poranenie pri napadnutí utrpela. Krajský súd naviac poznamenáva,
že v odvolaní zo dňa 17.03.2016 záznam o ošetrení svedkyne žalobca vôbec nespochybňoval a ani
ho nenamietal. Rovnako žiadal vykonať ohliadku a opätovne dopočuť svedkov B. O. X. a D.. F. F..
Tvrdenie žalobcu, že tlmočníčka sa počas konania neustále ponáhľala a vec musela byť prejednaná
v náhlivosti, i keď viackrát žiadal, aby konanie bolo odročené, ak je tlmočníčka v časovom strese,
nezodpovedá priebehu dokazovania na ústnom pojednávaní, ktoré podľa zápisnice o prejednávaní
priestupku zo dňa 12.01.2016 len pokiaľ išlo o výpovede obvineného a svedkov, prebiehalo od 09.00
hod. do 12.35 hod., žalobca ako obvinený mal možnosť sa k jednotlivým výpovediam svedkov vyjadriť,
ktoré právo aj využil a svedkom kládol aj otázky, pričom svedecké výpovede boli ukončené až po tom,
ako ďalšie otázky na svedkov nemal. Ani z jednej zápisnice o výpovedi nevyplýva, že by obvinený mal
akékoľvek námietky voči tlmočnícke Mgr. Viere Hanuliakovej, alebo dokonca žiadal o odročenie konania.
Po skončení dokazovania žalobca ako obvinený mal možnosť sa k priebehu dokazovania vyjadriť, svoje
právo v celom rozsahu využil a vyjadril sa, že bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie, nenavrhoval
vypočuť žiadnych svedkov ani žiadne iné dokazovanie, dokazovanie považoval za dostatočné a žiadal
konanie ukončiť.

22. Vo vzťahu k žalobným námietkam, že rozhodnutie správneho orgánu mu bolo doručené v
slovenskom jazyku a na jeho žiadosť o preklad do francúzskeho alebo arabského jazyka správny orgán
nereagoval žiadnym spôsobom, krajský súd poukazuje na oznámenie Okresného úradu Martin zo dňa
08.04.2016, ktoré žalobca prevzal do vlastných rúk dňa 13.04.2016 a s ktorým sa krajský súd v celom
rozsahu stotožnil. Právo na tlmočníka, garantované článkom 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
bolo v priebehu konania v celom rozsahu dodržané a krajský súd nezistil jeho porušenie. S právom
na tlmočníka súvisí aj právo oboznámiť sa s dokumentmi vykonanými pre rozhodnutie, ak sú v jazyku,
ktorý účastník konania neovláda. S takými dokumentmi (výpoveďami, fotodokumentáciou, ambulantnými
záznamami z ošetrenia) ako aj s podkladmi pre rozhodnutie bol žalobca ako obvinený oboznámený
na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 12.01.2016. Právo na tlmočníka
nie je však absolútne a nevyplýva z neho, že rozhodnutia správnych orgánov majú byť preložené do
jazyka, ktorému obvinený rozumie. Povinnosť správnych orgánov zabezpečovať obvinenému preklad
rozhodnutia nevyplýva zo žiadnych ustanovení správneho poriadku, ani zákona o priestupkoch a
nezakotvuje ho ani Ústava Slovenskej republiky. Krajský súd zastáva názor, že právo používať jazyk,
ktorému dotknutá osoba rozumie nezakladá právo na zasielanie rozhodnutí a iných písomností vydaných
v rámci priestupkového konania v slovenskom jazyku v preklade do jazyka, ktorému táto osoba rozumie.

23. Krajský súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že námietka žalobcu vo vzťahu k mechanizmu
vzniku zranenia svedkyne B. O. X. nebola žalobcom uplatnená v správnom konaní (žalobca ju



neuplatnil v odvolacom konaní pred druhostupňovým správnym orgánom, ale až prostredníctvom
právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní), preto nebolo možné žalovanému vyčítať, že sa s ňou v
rozhodnutí nezaoberal. Rovnako tak pokiaľ ide o ohliadku, v súvislosti s ktorou žalobca ani neuviedol
v žalobe, aké skutočnosti by mohli byť týmto úkonom preukázané. Tak isto v odvolaní nežiadal ani o
dopočutie svedkov.

24. Tvrdenie žalobcu, že ide o účelové obvinenie zo strany jeho manželky, krajský súd nepovažoval
vzhľadom na vykonané dokazovanie za dôvodné, pričom poukazuje na skutočnosť, že existujú rozpory
aj medzi výpoveďami samotného žalobcu pri podaní vysvetlenia na polícii dňa 27.09.2015 a na ústnom
pojednávaní dňa 12.01.2016, v dôsledku čoho jeho tvrdeniam o spôsobe, akým zasiahol svedkyňu pri
„očisťovaní sa od piesku“ súd neuveril.

25. Zásady a podmienky ukladania sankcií sú obsiahnuté vo všeobecnej časti zákona o priestupkoch
(§ 12 až § 15) a pri jednotlivých druhoch priestupkoch v osobitnej časti tohto zákona. Pri určení druhu
sankcie a jej výmery prihliadne správny orgán na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania
a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na
osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo
disciplinárnom konaní. Najmiernejšou sankciou, ktorú zákon o priestupkoch uvádza, je pokarhanie. Ide
o sankciu, ktorá je prostriedkom morálneho odsúdenia páchateľa priestupku. Má teda predovšetkým
výchovnú funkciu a používa sa pri rozhodovaní o najmenej závažných priestupkoch. Uložením sankcie
pokarhania je priestupok doriešený a pre páchateľa priestupku už nevzniká žiadna ďalšia povinnosť.
Sankciu pokarhania možno uložiť za každý priestupok podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch,
pokiaľ podľa zváženia správneho orgánu takáto sankcia za spáchanie priestupku postačuje.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení sa krajský súd s rozhodnutiami
správnych orgánov stotožnil. Žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutých rozhodnutí, preto krajský súd žalobcu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175
SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd
nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli
splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,  § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.



Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "23a52e1d-f466-4d45-b14d-2e80731e7af6:54ade4b6-98ee-46f7-aed1-8c6fc9f9d306", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5", "spisova_znacka": "24Sa/38/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/38/2016 z 28. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200652.5"}]}