Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/104/2013 z 16. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. mája 2017, sp. zn. 21S/104/2013, ECLI:SK:KSZA:2017:5013200742.4 Krajský súd Žilina | 21S/104/2013 | ECLI:SK:KSZA:2017:5013200742.4 | 2017-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ccf6597-be72-484c-840b-cf97eedd2566 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5013200742.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/104/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200742
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5013200742.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci
žalobcu: FCC Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava,
IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, za
účasti: 1/ Prominne, s.r.o., som sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 44 528 914, zastúpený:
Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47
258 608, 2/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. F. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2
zo dňa 25.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu na pošte dňa 16.08.2013 domáhal
preskúmania a následne zrušenia Protokolu žalovaného č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013
o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a
§ 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“)v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č.
2 zo dňa 25.06.2013.

2. V žalobe žalobca uviedol, že z dôvodu viacerých nedostatkov postupu žalovaného pri vyšetrovaní
príčin vzniku úrazu poškodeného, ktoré mali za následok nesprávne závery žalovaného obsiahnuté
v Protokole a Dodatku č. 1 založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu, podal žalobca dňa
03.04.2013 sťažnosť proti postupu žalovaného podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov. Sťažnosť žalovaného bola prešetrená kontrolnou komisiou žalovaného, pričom o
výsledku prešetrenia bol žalobca oboznámený dňa 28.05.2013 listom s názvom „Písomné oboznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti proti postupu inšpektorátu práce Žilina pri vyšetrovaní úrazu R. M..“
V tomto liste kontrolná komisia žalovaného uviedla, že sťažnosť nie je opodstatnená, avšak napriek
tomu konštatovaniu určila žalovanému, aby doplnil protokol v znení dodatku o „údaje o vyšetrení krvi
postihnutého zamestnanca s negatívnym výsledkom zisťovania alkoholu v jeho krvi v súlade s lekárskou
správou zo dňa 15.04.2013 ako objektívnu novozistenú skutočnosť.“ Kontrolná komisia žalovaného
pritom neuviedla žiadny postup, akým mal žalovaný doplniť Protokol v znení Dodatku č. 1 o novozistené
skutočnosti. Žalovaný sa s výsledkami prešetrenia sťažností vysporiadal tak, že dňa 25.06.2013 vydal
zmenený protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu, pričom zmenené závery



založené na novozistených skutočnostiach uviedol v tzv. Dodatku č. 2 k Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-
J2-13 zo dňa 13.02.2013. Podľa sprievodného listu k Dodatku č. 2 k protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13
zo dňa 13.02.2013 tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Protokolu, t. j. nový (zmenený) protokol o
vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu je tvorený znením pôvodného protokolu v znení
Dodatku č. 1 a Dodatkom číslo 2. Žalobca má za to, že Protokol v znení Dodatku č. 2 je rozhodnutím,
ktoré trpí viacerými vadami vychádzajúcimi z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, z
nedostatočného zistenia skutkového stavu a zistenia skutkového stavu na základe dôkazov, ktoré sú
pochybné, a taktiež postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, bol v priamom
rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný na základe nových skutočností zistených kontrolnou komisiou
žalovaného pri prešetrovaní sťažnosti týkajúcich sa odberov krvi poškodeného zmenil Protokol v znení
Dodatku č. 1 v časti „Hladina alkoholu v krvi“ poškodeného v čase úrazu tak, že záver: „Postihnutému
nebola odobratá krv na zistenie prítomnosti alkoholu“, nahradil úplne novým záverom o zanedbateľnej
hodnote prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase úrazu. Protokol v znení Dodatku č. 2, ktorým
žalovaný konštatuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, ukladá žalobcovi opatrenia na odstránenie
nedostatkov a na základe výsledku prítomnosti alkoholu v krvi zbavuje poškodeného akejkoľvek
zodpovednosti za vzniknutý úraz, je rozhodnutím, ktoré je spôsobilé byť predmetom preskúmania v
správnom súdnictve. Podľa právneho názoru žalobcu, v prípade, že sa zistia vo veci pracovného úrazu
nové skutočností po vydaní Protokolu v znení Dodatku, zákon o inšpekcii ani iný právny predpis nedáva
správnemu orgánu možnosť zmeniť Protokol ďalším dodatkom s novými závermi podľa nových zistení,
a to bez prerokovania veci s kontrolovaným subjektom. Taktiež zákon o sťažnostiach nezakotvuje
oprávnenie kontrolného orgánu nariadiť zmenu rozhodnutia v prípade zistenia nových skutočností.
Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vydal Protokol v znení Dodatku č. 2 s novými závermi bez
jeho prerokovania so žalobcom, hoci takýto postup správneho orgánu nemá oporu v žiadnom zákone
Slovenskej republiky. Navyše, v zmysle zákona o sťažnostiach orgány verejnej správy nie sú oprávnené
prešetrovať podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa
iného predpisu (§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o sťažnostiach). Kontrolná komisia žalovaného nebola pri
prešetrovaní sťažnosti vecne príslušná rozhodovať o zmene samotného Protokolu v znení v Dodatku
č. 1, keďže nepochybne ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané podľa zákona o inšpekcii.
Opatrenie kontrolnej komisie, ktorým určila žalovanému doplniť Protokol v znení Dodatku č. 1 o nové
skutočnosti, je možné považovať za nulitný správny akt, t. j. akt, ktorý nemá žiadne právne účinky.
Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď sa pri vydávaní protokolu v znení Dodatku č. 2 spravoval
nulitným opatrením kontrolnej komisie. Postup, ktorý zvolil žalovaný, absolútne opomenul právo žalobcu
vyjadriť sa k novým zisteniam uvedeným v Protokole v znení Dodatku č. 2 a predkladať vo vzťahu k
novým zisteniam ďalšie dôkazy. Nové zistenia obsiahnuté v Protokole v znení Dodatku č. 2 založené
výlučne na dôkazoch žalovaného, majú na žalobcu závažný dopad, keďže vylučujú akékoľvek zavinenie
poškodeného pri vzniknutom úraze a ovplyvňujú tak zároveň výšku sankcie, ktorú žalovaný ukladá v
prípadoch porušenia právnych predpisov majúcich za následok vznik pracovného úrazu. V Protokole v
znení Dodatku č. 2 sa žiadna zmienka o čase odberu krvi poškodeného po úraze nenachádza. Žalobca
zároveň v žalobe spochybňuje dôkazy žalovaného o odberoch krvi poškodeného po úraze, teda Dodatok
č. 2 bol vydaný na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu.

3. Žalovaný vo vyjadrení odmietol akékoľvek pochybenie pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu
s poukazom na zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 125/2006 Z.z.). V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné uviesť priebeh šetrenia
vzniku pracovného úrazu a na jednotlivé úkony inšpektora práce aplikovať konkrétne ustanovenia
zákona č. 125/2006 Z.z.. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že dňa 06.12.2012 bol Inšpektorátu práce Žilina
faxom oznámený úraz, ktorý sa stal R. M. nar. XX.XX.XXXX, zamestnancovi Prominne, s.r.o., Veľká
Okružná 43, Žilina u žalobcu, v odštepnom závode - A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o. - odštepný
závod Žilina, Na stanicu 561, v prevádzke Marček, hala RECOPAP, na pracovisku balíkovacieho
lisu HBC-80. Ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 07.12.2012 o 12:00 hod. inšpektormi práce
(v súlade s ust. § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. - inšpektorát práce vyšetruje príčiny
vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví). Inšpektor práce
vyhotovil fotodokumentáciu a vyžiadal si od zamestnávateľa poškodeného všetky doklady potrebné pre
vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006
Z.z.. Po vyšetrení vzniku pracovného úrazu inšpektor práce vyhotovil Protokol č. IZA-05-18-2.2/P-
J2-13 zo dňa 13.02.2013 v súlade s ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.. Žalobca sa k obsahu
protokolu vyjadril a opakovane predložil písomné dôkazy, ktoré inšpektor práce už mal k dispozícii.
Inšpektor práce vzal všetky vznesené námietky k obsahu protokolu o výsledku vyšetrovania pracovného



úrazu na vedomie a na ich podnet opätovne preskúmal a zhodnotil všetky zistené informácie a celú
dokumentáciu zhromaždenú k predmetnému úrazu. Vo vyjadrení žalobca vzniesol voči obsahu protokolu
námietky, ku ktorým inšpektor práce zaujal stanovisko, ktoré uviedol v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa
07.03.2013. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že pri prešetrovaní sťažnosti bol zaobstaraný nový
dôkaz o prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného a následne vyhotovený Dodatok č. 2 k protokolu
zo dňa 25.06.2013, avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inšpektor práce pri zisťovaní príčin
úrazu neopomenul zisťovanie, či postihnutý bol v čase vzniku úrazu pod vplyvom alkoholu. Inšpektor
práce pri výkone inšpekcie práce zisťoval od zamestnávateľa poškodeného, ako aj od žalobcu, či
poškodenému bola odobratá krv na zisťovanie prítomnosti krvi, resp. či vykonali poškodenému dychovú
skúšku na prítomnosť alkoholu. Žalobca aj zamestnávateľ poškodeného ako dôkaz požitia alkoholu
postihnutým, avšak predložili iba zápisy o tom, že na danom pracovisku vykonáva kontroly na požitie
alkoholu s negatívnym výsledkom. Žalobca a zamestnávateľ poškodeného poskytli inšpektorom práce
informáciu, že skúšku na prítomnosť alkoholu v dychu postihnutého po vzniku úrazu nevykonali a ani
nepožiadali príslušné zdravotnícke zariadenie o vykonanie rozboru krvi postihnutého. Obidva subjekty
sa teda vyjadrili negatívne. Inšpektor práce získal lekársku správu od ošetrujúceho lekára zo dňa
06.12.2012, v ktorej sa výsledok rozboru krvi na prítomnosť alkoholu v krvi neuvádzal. Zamestnanci,
s ktorými boli spisované zápisnice o podaní informácie, podozrenie na požitie alkoholu poškodeným
neuviedli a postihnutý požitie alkoholu popieral. Vzhľadom na tieto skutočnosti inšpektor práce nemal
inú možnosť, než do protokolu uviesť, že postihnutému nebola odobratá krv na zistenie prítomnosti
alkoholu. Pri prešetrovaní sťažnosti však bol písomné požiadaný primár oddelenia úrazovej chirurgie
FNsP v Žiline MUDr. X. K., PhD. o potvrdenie toho, či postihnutému bola odobratá krv na zistenie
prítomnosti alkoholu v krvi. Menovaný lekár uviedol výsledok rozboru krvi 0,01 promile. Žalovaný však
v tejto súvislosti poukazuje na to, že krv bola postihnutému odobratá na lekárske účely (podanie liekov,
následná liečba), nie z podnetu, resp. na žiadosť zamestnávateľa alebo žalobcu. Inšpektor práce v čase
vydávania dodatku mal k dispozícii len dôkazy, ktoré nasvedčovali o neodobratí krvi postihnutému, keďže
zamestnávateľ a žalobca sa vyjadrili negatívne na otázku o odbere krvi postihnutému, a keďže údaj o
odbere krvi na lekárskej správe zo dňa 06.12.2012 absentoval. Vo vyjadrení uviedol, vzhľadom na to,
že v zákone o inšpekcii práce skutočne absentuje úprava o tom, kedy je možné vyhotoviť Dodatok č. 2
k protokolu, sťažnosť žalobcu bola v tomto prípade vo vzťahu k vyšetrovaniu príčin vzniku pracovného
úrazu považovaná za ďalšie vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa, čo doplnenie dokazovania
nepovažuje žalovaný za procesnú chybu, veď predsa novými dôkazmi mohli byť zistené iné skutočnosti,
ktoré mohli byť aj v prospech žalobcu a vyvrátiť, resp. ovplyvniť zistenia a závery inšpektora práce.
Inšpektor práce navyše nebol zo zákona povinný dokazovanie doplniť. Keďže sa však doplnením
dokazovania vôbec nezmenili údaje o úraze (kód zdroja úrazu, kód príčiny úrazu, poškodenie zdravia),
charakteristika úrazu a ani závery vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu, žalovaný nevidel dôvod,
prečo by mal byť v tomto prípade opätovne vydávaný protokol, ku ktorému by sa žalobca mohol opätovne
vyjadriť. Žalovaný je preto toho názoru, že vydaním Dodatku č. 2 k protokolu, nebol žalobca ukrátený
na žiadnych jeho právach. Žalobca má následne právo vyjadriť sa a predložiť dôkazy k začatiu konania
o uložení pokuty, následne sa odvolať proti rozhodnutiu o uložení pokuty a následne podať žalobu
na preskúmanie rozhodnutia. Žiadne jeho právo mu žalovaný neodopiera. Žalovaný vo vyjadrení ďalej
uviedol, že k zisťovaniu prítomnosti alkoholu v krvi postihnutého dňa 03.09.2013 sa inšpektorovi práve
podarilo získať protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi na oddelení úrazovej chirurgie
FNsP Žilina, čím mal žalovaný za jednoznačne preukázaný čas odberu krvi postihnutého a neprítomnosť
alkoholu v krvi v čase vzniku pracovného úrazu. K protokolu žalovaný uviedol, že protokol vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav je v súlade s obsahom spisov, zistenie
skutkového stavu je dostačujúce pre posúdenie veci a v konaní sa nevyskytla taká vada, ktorá by mohla
mať vplyv na zákonnosť vyhotoveného protokolu a následne vydaného rozhodnutia o uložení pokuty.

4. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 177 a nasl. SSP v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP v rozsahu žalobných dôvodov uvedených
v žalobe v zmysle § 134.

5. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo



dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z.z. tento zákon
a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len „dohľad“),
c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

9. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú
alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému
zamestnancovi,
f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových
záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,
g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

10. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a
iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu a nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď
alebo v lehotách ním určených.

11. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

12. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,



b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

13. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

14. Podľa § 3 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na účely tohto
zákona bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania,
pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je
neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady
prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

16. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. všeobecné zásady prevencie sú
a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných
prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri
ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere
pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť
účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov,
technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory
pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

17. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať
riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných
zamestnancami.

18. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

19. Podľa prílohy č. 1 bod 2.8. nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa
časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo
iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením,
ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.
Kryt a iné ochranné zariadenie
a) musia mať pevnú konštrukciu,
b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,
c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,



e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný
prostriedok používa,
f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť
pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez
odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

20. Z predloženého administratívneho spisu - Protokol č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 č. úrazu: ZPÚ 028/12-
IZA/2.2 zo dňa 13.02.2013 súd zistil, že u žalobcu - FCC Slovensko, s.r.o. (predtým A.S.A. SLOVENSKO,
spol. s r.o.) vykonaná inšpekcia práce, a to v dňoch 07.12.2012, 08.12.2012, 20.12.2012, 08.01.2013,
09.01.2013, 10.01.2013, 15.01.2013, 28.01.2013, 11.02.2013, 12.02.2013 a 13.02.2013 inšpektormi
práce Ing. A. O., Ing. R. T. a Ing. J. J. s poukazom na vyšetrenie vzniku pracovného úrazu podľa § 7
ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z.z.. Vyšetrovaná
bola udalosť závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona
č. 124/2006 Z.z. vzťahu k poškodenému - R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, dátum úrazu
30.11.2012 o 09:30 hod.. Z kolónky D. Údaje o úraze vyplýva, že zdrojom úrazu bol III - 27 Lisy na iný
materiál ako kov a drevo (výrobca Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, Typ HBC-80, sériové
číslo 00384, rok výroby 2008) a príčinou úrazu bol chýbajúce a nedostatočné ochranné zariadenia a
zabezpečenie. Poškodenie zdravia spočívalo v poranení hornej časti tela, druh poranenia - traumatická
amputácia. V dôsledku utrpených devastačných zranení bola postihnutému amputovaná pravá ruka
v oblasti za zápästím. Postihnutému nebola odobratá krv na zistenie prítomnosti alkoholu. Ohliadka
miesta úrazu bola vykonaná dňa 07.12.2012 o 12:00 hod. Ing. A. O. a Ing. J. J.. Z miesta udalosti
bola vyhotovená fotodokumentácia. Miesto úrazu nebolo ponechané v pôvodnom stave. Postihnutému
spôsobilo zranenie pravej ruky pohybujúce sa nebezpečné časti viazača balíkov na balíkovacom
lise, ku ktorému bol možný prístup v dôsledku úmyselne znefunkčneného ochranného zariadenia
pozostávajúceho z otvárateľného krytu s elektronickým blokovaním chodu stroja. Kryt bol v čase úrazu
možné otvoriť, pričom činnosť stroja sa nezastavila. Postihnutý R. M. bol zamestnancom spoločnosti
Prominne, s.r.o., Žilina. S touto spoločnosťou mal písomne uzatvorenú dohodu o vykonaní práce zo
dňa 30.12.2011. Ako pracovná úloha bola dojednaná: Čistiace a upratovacie práce jednorazového
charakteru + separácia odpadu a miesto výkonu práce bolo uvedené: Žilina - Marček (A.S.A.). V
rámci získania spôsobilosti na danú prácu postihnutý absolvoval školenie z bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. V rámci školenia bol oboznámený s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Školenie vykonával zamestnávateľ Prominne, s.r.o., Žilina dňa 16.11.2011.
Vedomosti postihnutého boli overené písomným testom. Spoločnosť A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o.,
Zohor podľa písomného záznamu zo vstupného oboznámenia novoprijatého zamestnanca - brigádnika
zo dňa 02.01.2012 oboznámila postihnutého s pracoviskom, všeobecnými zásadami bezpečnosti práce
na pracovisku, prácou s elektrickými zariadeniami a s bremenami, zakázanými činnosťami a vykonala
vstupnú inštruktáž na pracovisku. Okrem iného bolo vykonané aj zoznámenie sa s prostredím, v
ktorom bude zamestnanec pracovať, s pracovnými strojmi a zariadeniami, nástrojmi a pomôckami,
s používanými surovinami a materiálmi, pracovnými postupmi a technológiami. Vzhľadom na to, že
postihnutý nemal priamo obsluhovať stroje a technologické zariadenia, ale mal pri strojoch separovať
odpad a vykonávať iné pomocné práce, nebol vyškolený ako samostatná obsluha balíkovacieho lisu,
na ktorom utrpel pracovný úraz. Mal vždy pracovať ako pomocník zamestnanca spoločnosti A.S.A.
SLOVENSKO, spol. s r.o., Zohor zaškoleného na obsluhu strojov. Balíkovací lis od výrobcu Bollegraaf
Recycling Machynery, Holandsko, typ HBC-80, sériové číslo 00384, rok výroby 2008, na ktorom
postihnutý utrpel úraz, bol nainštalovaný na mieste prevádzky v roku 2009. Lis slúžil na lisovanie
separovaného odpadu do balíkov. Lis fungoval v automatickom režime. Pomocou pásového dopravníka
sa naplní lisovacia komora, ktorej obsah je stlačený do balíka. Ten je následne previazaný piatimi drôtmi.
Zviazaný balík je po previazaní vytlačený von zo stroja. Kryty pohybujúcich sa častí lisu sú zhotovené
z pevného plechu a sú vybavené elektronickým blokovaním chodu stroja v prípade ich otvorenia. Kryty
kompletne uzatvárajú nebezpečné pracovné priestory lisu tak, že do nich nie je možné zasiahnuť. Na
otvárateľných krytoch je upevnená kovová vidlica, ktorá sa pri zatvorení krytu zasunie do koncového
spínača umiestneného na konštrukcii stroja. V prípade, že kryt je otvorený, teda vidlica nie je zasunutá v
koncovom spínači, lis nie je možno uviesť do chodu. V prípade otvorenia krytu počas chodu lisu sa jeho
činnosť okamžite zastaví. Opätovne uviesť stroj do prevádzky je možné iba po zatvorení krytu a stlačení
príslušných ovládačov na hlavnom ovládacom paneli lisu. V čase vykonania ohliadky miesta vzniku
úrazu inšpektormi práce neboli na balíkovacom lise HBC-80 zistené nedostatky. Miesto vzniku úrazu
nebolo ponechané v pôvodnom stave. Stav lisu po úraze zadokumentovala bezpečnostnotechnická
služba zamestnávateľa Prominne, s.r.o., Žilina. Na vyhotovených fotografiách je zreteľne vidieť, že



vidlica z predného krytu viazača balíkov na lise HBC-80 je úmyselne zdemontovaná, teda odskrutkovaná
a bola zasunutá do koncového spínača vo vnútri stroja. Ochranné zariadenie viazača balíkov bolo
týmto zásahom znefunkčnené, teda lis bolo možné prevádzkovať aj pri otvorenom bezpečnostnom
kryte viazača balíkov. Nefunkčnosť ochranného zariadenia v čase úrazu potvrdili aj vedúci prevádzky
p. T. T. a zamestnanec p. H. D.. Podľa ich vyjadrenia zabezpečovacie zariadenie, teda koncový spínač
na otvárateľnom kryte prednej časti viazača, bol nefunkčný. Podľa vyjadrenia vedúceho prevádzky
sa skrutky upevňujúce vidlicu koncového spínača pravdepodobne uvoľnili pri bežnej prevádzke lisu
pôsobením otrasov a vibrácii a zhodou okolností vidlica ostala zasunutá v koncovom spínači. Vidlica je
na kryte upevnená dvomi skrutkami. Tie sú závitom zaskrutkované v plechu, z ktorého je kryt zhotovený
a za plechom sú skrutky zaistené poistnými maticami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť inšpektor práce
požiadal firmu Ing. R. J., T. XXX, W., ktorá je obchodným zástupcom výrobcu pre Slovenskú republiku
a Českú republiku a zároveň vykonáva autorizovaný servis na zariadeniach uvedeného výrobcu, o
stanovisko, či je možné, aby sa vidlica uvoľnila popísaným spôsobom. Uvedená firma k veci písomne
uviedla, že doposiaľ nezaregistrovala samovoľné uvoľnenie popísaného mechanizmu. Samovoľné
uvoľnenie mechanizmu považovala táto firma za prakticky vylúčené a nemožné. Z uvedeného je
zrejmé, že ochranné zariadenie viazača balíkov bolo na lise znefunkčnené úmyselne. Metódami a
prostriedkami inšpekcie práce sa nepodarilo zistiť, kto a kedy ochranné zariadenie viazača balíkov
znefunkčnil. Dňa 28.01.2013 inšpektori práce vykonali neohlásenú kontrolu balíkovacieho lisu, na ktorom
došlo k úrazu R. M.. Na lise sa spracovával separovaný odpad a viazal sa do balíkov. Predný kryt
viazača balíkov, kde došlo k vyšetrovanému pracovnému úrazu, bol opäť vyradený z prevádzky. Kryt
bol otvorený a v koncovom spínači bola namiesto vidlice upevnenej na kryte zasunutá ručne vybrúsená
vidlica z kovového profilu, ktorá bola tvarovo zhodná s originálom. Inšpektor práce ústne zakázal
používanie lisu so znefunkčneným ochranným zariadením. Ochranné zariadenie bolo bezodkladne
uvedené do funkčného stavu a z uvedeného dôvodu inšpektor práce nevydal písomné rozhodnutie
o zákaze používania uvedeného lisu. Skutočnosť, že zamestnanec zasiahol rukou do nebezpečného
priestoru lisu, čo mu bolo umožnené v dôsledku nefunkčného ochranného zariadenia, nemožno určiť
ako prvotnú príčinu vzniku tohto úrazu. Hlavným faktorom podmieňujúcim vznik pracovného úrazu
je jednoznačne znefunkčnené ochranné zariadenie. Správne fungovanie krytu viazača balíkov by
spoľahlivo zabránilo postihnutému siahnuť do nebezpečného priestoru, kde utrpel úraz. Keby lis nemal
znefunkčnený kryt viazača s blokovaním, lis by sa po otvorení krytu zastavil skôr ako by postihnutý siahol
do zóny nebezpečenstva a k úrazu by za žiadnych okolností nedošlo. Postihnutému bolo znefunkčnením
ochranného zariadenia umožnené zasiahnuť do nebezpečného priestoru viazača za chodu lisu bez
toho, aby musel prekonať nejaké ochranné zariadenie. Nemôže teda ísť o porušenie všeobecných
bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca, pretože objektívne nevyvrátiteľne sa jedná o
porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa. Nefunkčné ochranné zariadenia na
pracovnom prostriedku nemožno nahrádzať len zaškolením a poučením zamestnancov a spoliehaním
sa na ich racionálne konanie. Minimálne bezpečnostné požiadavky uvedené v nariadení vlády SR č.
392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných
prostriedkov, ktoré prevádzkovateľ lisu nedodržal, sú koncipované tak, aby na strojoch nedochádzalo
k pracovným úrazom ani v prípadoch nešikovnosti, nepozornosti, podceňovania nebezpečenstva alebo
iného iracionálneho správania sa človeka. Na základe vyššie uvedeného bolo konštatované, že príčinou
vzniku vyšetrovanej udalosti je vyradenie ochranného zariadenia z prevádzky. Je nevyvrátiteľne, že
práve táto skutočnosť bola rozhodujúcim faktorom pri vzniku predmetného pracovného úrazu. Vyradenie
ochranného zariadenia z prevádzky (vyblokovanie krytu) na balíkovacom lise je porušením právnych
predpisov zo strany prevádzkovateľa zariadenia A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., Zohor. V bode G. boli
zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pod písm. c) zo strany organizácie
A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., kde sa udalosť stala: 1. Organizácia nezabezpečila, aby nebol možný
kontakt obsluhy s nebezpečnými pohybujúcimi sa časťami
viazača balíkovacieho lisu Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, typ HBC-80, sériové číslo
00384, rok výroby 2008 a prevádzkovala lis so znefunkčneným blokovaním chodu stroja v
prípade otvorenia krytu, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v
nadväzností na § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z.. 2.
Organizácia sústavne nekontrolovala a nevyžadovala riadne používanie ochranných zariadení
na balíkovacom lise Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, Typ HBC-80, sériové číslo 00384, rok
výroby 2008, čo je v rozpore s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z.. Podľa § 12 ods. 2 písm.
b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil inšpektor práce trvalo dodržiavať ustanovenia právnych predpisov
uvedených v bode 1 a 2 dňom prevzatia protokolu. Prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení



predpisov a ich príčin. Vzhľadom k tomu, že uvedený nedostatok v bode 1 bol bezodkladne odstránený,
inšpektor práce nevydal písomné rozhodnutie o zákaze používania uvedeného listu.

21. V administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie žalobcu k Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13
zo dňa 26.02.2013, v ktorom uviedol nasledovné. Spoločnosť A.S.A. má za preukázané, že svojim
konaním nijako neporušila inšpekciu namietané ustanovenie zákona o BOZP. Spoločnosť A.S.A. riadne
a preukázateľne zabezpečila, aby predmetný balíkovací list bol pravidelne udržiavaný, opravovaný,
ako aj poverila zodpovedných zamestnancov dennou kontrolou stroja za účelom zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia zamestnancov pracujúcich s týmto strojom. Spoločnosť A.S.A. taktiež zabezpečila
oboznámenie poverených zamestnancov s používaním a údržbou balíkovacieho lisu. Ako vyplýva z
predložených dokumentov balíkovací list netrpel vadou v nedostatku krytu. K odstraňovaniu krytu teda
muselo dochádzať zásahom zo strany nezistených zamestnancov v neznámom čase. Spoločnosť A.S.A.
taktiež zabezpečila sústavnú kontrolu predmetného listu ako preukazuje prevádzkový denník stroja. Z
predložených dokumentov však vyplýva, že spoločnosť A.S.A. napriek kontrolám nepoužívanie krytu
nemohla zistiť. Spoločnosť A.S.A. považuje za nesprávny záver protokolu, že zo strany pána M. nedošlo
k žiadnym pochybeniam a nedostatkom. Spoločnosť A.S.A. má za preukázané, že ak by pán M. konal v
súlade s právnymi predpismi a tiež v súlade s pokynmi spoločnosti A.S.A. k žiadnemu úrazu by nedošlo.
V nadväznosti na vyššie uvedené spoločnosť A.S.A. upriamuje pozornosť inšpekcie na to, že akákoľvek
pokuta uložená spoločnosti A.S.A. by bola v rozpore so sankčnou a prevenčnou úlohou takejto sankcie.
Z predložených dokumentov totiž jednoznačne vyplýva, že spoločnosť A.S.A. prijala všetky opatrenia,
aby zabezpečila bezpečnú prácu s predmetným strojom ako na úrovni technologickej tak aj personálnej.
Napriek tejto skutočnosti došlo k svojvoľnému zásahu do stroja, ktorému spoločnosť A.S.A. nedokázala
zabrániť. Z uvedeného je evidentné, že ani uložená pokuta by nezabezpečila, aby spoločnosť A.S.A.
bola schopná zabrániť svojvoľným konaniam osôb, ktoré sa rozhodnú porušiť právne predpisy a pokyny
zamestnávateľa.

22. Na základe uvedených námietok žalovaný dňa 07.03.2013 vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu č.
IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013. Do dodatku boli zapracované námietky žalobcu a zároveň
do tohto dodatku bolo uvedené aj vyjadrenie žalovaného správneho orgánu s tým, že v konečnom
dôsledku nemôže prihliadať na námietky žalobcu. Inšpektor práce trval na to, že prvotnou hlavnou
a rozhodujúcou príčinou vzniku vyšetrovaného úrazu bolo znefunkčnenie ochranného zariadenia.
Ochranné zariadenie bolo funkčné tak ako ho skonštruoval výrobca lisu, k úrazu by napriek akémukoľvek
konaniu zamestnanca nemohlo dôjsť. Inšpektorát práce má za to, že udalosť je zákonne a objektívne
klasifikovaná štatistickou značkou 2 - nedostatočné ochranné zariadenie pracovného priestoru stroja.

23. Administratívny spis obsahuje aj sťažnosť proti postupu Inšpektorátu práce Žilina pri vyšetrovaní
úrazu zo dňa 03.04.2013. Zo sťažnosti je zrejmé, že žalobca namietal skutočnosti obsiahnuté v
Protokole č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 a k protokolu zo dňa 07.03.2013.

24. Inšpektorát práce reagoval na námietky žalobcu Dodatkom č. 2 Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13
zo dňa 25.06.2013.

25. Z obsahu žaloby krajský súd zistil, že žalobca namieta zákonnosť Dodatku č. 2 k Protokolu č.
IZA-05-18-2.2/P-J2-13 v znení Dodatku č. 1. Žalobca v žalobe tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k
záverom protokolu v znení Dodatku č. 2 týkajúceho sa neprítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v
čase úrazu. Žalobcovi bolo taktiež odňaté právo vyhľadávať a predkladať dôkazy k novým zisteniam
žalovaného uvedených v protokole v znení Dodatku č. 2. Žalobca tiež spochybňuje písomnú správu zo
dňa 15.04.2013, v ktorej bolo uvedené, že postihnutému bola odobratá krv na zistenie alkoholu alebo
výskyt omamných a psychotropných látok s výsledkom rozboru krvi na prítomnosť alkoholu 0,01 promile.
Pochybnosti o relevancii výsledkov testov krvi poškodeného vykonaným údajne na úrazovej chirurgii
FNsP v Žiline vyvoláva tiež fakt, že v deň úrazu, t.j. 30.11.2012, prebiehal štrajk lekárov, do ktorého bola
podľa tlačových správ zapojená aj úrazová chirurgia FNsP v Žiline. Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva,
že dňa 30.11.2012 prebiehal štrajk lekárov, ale neodkladná zdravotná starostlivosť bola poskytovaná.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 13.02.2013,
z ktorého sa žalobca mohol dozvedieť, že postihnutému nebola odobratá krv na zistenie prítomnosti
alkoholu. Žalobca na túto skutočnosť nereagoval ani vo vyjadrení k Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13
zo dňa 26.02.2013. Tu skutočnosť napadol až dňa 03.4.2013 sťažnosťou proti postupu Inšpektorátu
práce Žilina pri vyšetrovaní úrazu. Žalovaný preto podľa názoru krajského súdu postupoval správne,



keď dňa 25.06.2013 vydal Dodatok č. 2 k Protokolu č. IZA-05-18-2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013. Do
administratívneho spisu doplnil správu o krvi na zistenie alkoholu alebo omamných a psychotropných
látok.

26. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s námietkou žalobcu v predmetnej veci a mal za to, že rozhodnutie,
resp. navrhnuté opatrenia v rámci protokolu spolu s jeho Dodatkami č. 1, č. 2 nariadenia odstránenia
zistených nedostatkov v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. v súlade so zisteným
skutkovým stavom veci. Z uvedeného skutkového zistenia bolo jednoznačne zistené, že správny orgán
vychádzal z relevantných dôkazných materiálov, a to z výpovedí dotknutých osôb, ohliadky miesta
úrazu a pod.. V protokole z vyšetrenia pracovného úrazu R. M. sa stal 30.11.2012 o 09:30 hod. v
A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., odštepný závod Žilina, prevádzka Marček, hala RECOPAP, pracovisko
balíkovacieho lisu HBC-80. Je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu právnych
predpisov na zaistenie bezpečnosti pri práci a bezpečnosti technického zariadenia. Bolo preukázané,
že zamestnanec zasiahol rukou do nebezpečného priestoru lisu, čo mu bolo umožnené v dôsledku
nefunkčného ochranného zariadenia, nemožno určiť ako prvotnú príčinou vzniku tohto úrazu. Faktor
podmieňujúci vznik pracovného úrazu je jednoznačne znefunkčnené ochranné zariadenie. Správne
fungovanie krytu viazača balíkov by spoľahlivo zabránilo postihnutému siahnuť do nebezpečného
priestoru, kde utrpel úraz. Keby list nemal znefunkčnený kryt viazača s blokovaním, lis by sa po
otvorení krytu zastavil skôr, ako by postihnutý siahol do zóny nebezpečenstva a k úrazu by za
žiadnym okolností nedošlo. Tomu bolo znefunkčnením ochráneného zariadenia umožnené zasiahnuť
do nebezpečného priestoru viazača za chodu lisu bez toho, aby musel prekonať nejaké ochranné
zariadenie. Nejde o porušenie všeobecných bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca, pretože
objektívne a nevyvrátiteľné sa jedná o porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa.
Nefunkčné ochranné zariadenie na pracovnom prostriedku nemôže nahrádzať len zaškolením a
poučením zamestnancov a spoliehaním sa na ich racionálne konanie.

27. Súd poukazuje aj na podstatnú skutočnosť v predmetnej veci, že pracovný úraz R. M. vznikol z
dôvodu, že organizácia nezabezpečila, aby nebol možný kontakt obsluhy s nebezpečnými pohybujúcimi
sa časťami viazača balíkovacieho listu Bollegraaf Recycling Machynery, Holandsko, typ HBC-80, sériové
číslo 00384, rok výroby 2008 a prevádzkovala list so znefunkčneným blokovaním chodu stroja v prípade
otvorenia krytu, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods.
2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z..

28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd mal za to, že uložené opatrenia žalovaného sú v súlade
s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z.. Inšpektorát práce dôvodne nariadil trvalo dodržiavať
ustanovenia právnych predpisov uvedených v bode č. 1 a 2.

29. Z uvedených dôvodov bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 190 SSP zamietnutá.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca úspech nemal, preto mu trovy
konania nepriznal. S poukazom na § 168 SSP súd ani žalovanému trovy konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.