Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/4/2016 z 23. 2. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. februára 2016, sp. zn. 6CoP/4/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5815201472.1
Krajský súd Žilina | 6CoP/4/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5815201472.1 | 2016-02-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d2ab87e-e950-444b-b0b5-1d2f39af0e1e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5815201472.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201472
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815201472.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti H.: D., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo,
deti rodičov : matka - D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, otec - F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
č. XXX, adresa na doručovanie : X. č. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom J.,
Ul. S. č. XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 4P/29/2015-88 zo dňa 19. novembra 2015, takto rozhodol :

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/29/2015-88 zo dňa 19. novembra 2015 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov  nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na
maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Okresný súd vychádzal z preukázaných skutočností, že v čase posledného rozhodovania súdu o výške
výživného podľa vyjadrenia rodičov maloletých detí bol otec živnostníkom, s mesačným príjmom vo
výške 400,00 Eur. Z tohto príjmu platil 140,00 Eur sociálne poistenie, 48,00 Eur zdravotné poistenie,
70,00 Eur platil rodičom ako príspevok na bývanie, 105,00 Eur splácal pôžičku, 30,- Eur predstavovali
náklady na telefón. Počas konania sa mu narodilo ďalšie dieťa. Matka pracovala s mesačným príjmom
vo výške 300,00 Eur, okrem toho poberala rodičovský príspevok a prídavky na 3 deti vo výške 250,00
Eur mesačne. Z toho uhrádzala nájomné s inkasom vo výške 200,00 Eur a hradila 20,00 Eur poplatok za
škôlku. Zvýšené výdavky boli preukázané v súvislosti s maloletým D., ktorý je astmatik. Na pojednávaní
uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec maloletých detí zaviazal platiť na výživu maloletých
detí po 100,00 Eur mesačne.
V súčasnej dobe je príjem otca vyšší, dosahuje príjem v rozpätí 300,00 až 800,00 Eur mesačne. K zmene
pomerov došlo na strane matky maloletých detí, u ktorej jediným zdrojom príjmu je príjem z pracovného
pomeru vo výške 200,00 Eur mesačne. Rovnako došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí,
ktoré sú staršie a v súvislosti s tým došlo k zvýšeniu ich mesačných výdavkov. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti okresný súd konštatoval, že pokiaľ bolo v možnostiach otca pri dosahovanom príjme 400,00
Eur uzavrieť rodičovskú dohodu, pri jeho aktuálnych príjmoch je v jeho schopnostiach a možnostiach
platiť výživné v doteraz určenej výške.
Na prejednávanú vec okresný súd aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a s prihliadnutím na
stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal návrh zamietnuť a taktiež s prihliadnutím na výsledky
vykonaného dokazovania, návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého D. sumou
60,00 Eur mesačne, na maloletú Soňu sumou 60,00 Eur mesačne a na maloletého V. sumou 60,00 Eur
mesačne, resp. žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie.
Pokiaľ okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, zdôraznil, že doteraz určené výživné
po 100,00 Eur mesačne na každé dieťa je neprimerane vysoké, a to s poukazom na vek maloletých
detí, ich odôvodnené potreby a predovšetkým jeho možnosti a schopnosti. Keďže už ani v súčasnosti
nie je schopný platiť súdom stanovené výživné, z uvedeného dôvodu je vedená exekúcia súdnym
exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom. Odhliadnuc od uvedeného, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
maloletému H. H., ktoré dieťa pochádza zo vzťahu s Z. G., ktorá je toho času na predĺženej rodičovskej
dovolenke z dôvodu zlého zdravotného stavu syna H.. Maloleté deti D., N. a V. pravidelne berie na
víkendy, spolu s družkou sa o ne stará. Vyjadril pochybnosť ohľadom starostlivosti matky o maloleté deti,
ktoré k nim neraz prišli hladné a viackrát zavšivavené. Odporkyňa bola závislá na alkohole a koncom
roku 2014 absolvovala protialkoholické liečenie. Má podozrenie, že peniaze, ktoré matke poskytol na
výživu maloletých detí, matka použila na alkohol a dlhy, ktoré mala v dôsledku svojej závislosti. Z
uvedeného dôvodu snažil sa deťom kupovať oblečenie a iné potrebné veci, pričom tento rok na jar
mu exekútor zablokoval účet z dôvodu prebiehajúcej exekúcie. Do budúcnosti zvažuje zverenie detí do
svojej starostlivosti, avšak toho času nemá vlastné bývanie. V priebehu mesiacov apríl, máj, jún roku
2015 nepracoval, pretože sa staral o maloletého H., keďže jeho družka mala absolvovať operáciu. V
tomto období bol bez príjmu. Pokiaľ by súd ponechal v platnosti doteraz určené výživné, vystavil by sa
riziku trestného stíhania. Nechce sa vyhýbať vyživovacej povinnosti, ale jej výška musí zodpovedať jeho
možnostiam a schopnostiam.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k podanému k odvolaniu žiadal rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2013 došlo k zmene
pomerov na strane maloletých detí, nakoľko v súčasnosti všetky tri si plnia povinnú školskú dochádzku,
čím sa matke zvýšili výdavky na zabezpečenie potrieb detí.

Matka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vymedzenom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o znížení výživného,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci sa otec maloletých detí návrhom zo dňa 16.03.2015 domáhal zníženia výživného
na maloleté deti z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby platil doteraz určené výživné.
Okrem toho je živiteľom dvoch rodín a maloleté deti si berie takmer každý víkend k sebe a kupuje im
veci, ktoré potrebujú. Zmenu pomerov otec odôvodňoval aj tým, že je na neho vedená exekúcia pod
č.k. EX356/2015, exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom. Poukazoval tiež na to, že jeho družka je na
predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zlého zdravotného stavu syna, maloletého H..

V nadväznosti na dôvody odvolania otca krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že konanie
starostlivosti o maloleté deti patrí medzi nesporové konania, t. j. konania, v ktorých neexistuje spor o
konkrétne súkromné právo v pravom slova zmysle. Jedná sa konania, kedy štát (vychádzajúc z hodnôt,
na ktorých je budovaný) prostredníctvom súdu považuje za nevyhnuté vstupovať do spoločenských
vzťahov, inak výsostne privátnych. K takémuto postupu dochádza predovšetkým vtedy, keď sa nositelia
práv a povinností daných vzťahov nedokážu dohodnúť na ich bezprostrednej realizácií, alebo keď ich

niektorý zo subjektov zneužíva. Zásah štátu - rozhodnutie súdu - však vždy vytvára len minimálny,
hrozbou donútenia garantovaný rozsah výkonu konkrétnych práv, ale nie je spôsobilý riešiť (skutočnú)
podstatu rozporov medzi dotknutými osobami. Tá totiž nemá prioritne povahu právnu, ale ide o
rovinu medziľudských vzťahov, zvyčajne výrazne narušenú predchádzajúcimi okolnosťami. Rozhodnutie
súdu nadväzne predstavuje iba nevyhnutný základ, od ktorého je možné odvíjať konsolidáciu daných
vzťahov a vzájomných väzieb. Zároveň vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa nejedná o riešenie
sporov rodičov, ale predovšetkým o zabezpečenie čo najvhodnejšieho prostredia pre vývoj dieťaťa,
zabezpečenie jeho celkových životných potrieb. Dieťa v tomto procese nie je prostriedkom, cez ktorý
rodičia sa majú snažiť kompenzovať vlastné pocity krivdy, zlyhania, či traumy, majúce základ vo
vzájomných vzťahoch a už vôbec nie prostriedkom pomsty, či vydierania druhého rodiča.

Krajský súd, vzhľadom na okolnosti súdenej veci a skutočnosti tvrdené v podanom návrhu na
zníženie výživného považoval za nevyhnutné podrobnejšie zvýrazniť tieto širšie súvislosti. Maloleté
deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí po určitom čase ukončili spolužitie, pričom bezprostrednú
výchovu maloletých detí zabezpečuje matka; deti toho času vyrastajú v prostredí osamelého rodiča,
z ktorého titulu je povinnosťou rodičov ich prístupom zmierniť dôsledok daného faktu. Preskúmaním
veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a tento
správne vyhodnotil v nadväznosti na ust. § 163 O.s.p. a ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citované v napadnutom rozhodnutí) vyjadruje zásadu, že úprava
výživného sa uskutoční vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V
priebehu času môže dôjsť ku zmene potrieb oprávneného, predovšetkým v súvislosti s pribúdajúcim
vekom dieťaťa (fyzickým dospievaním, školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce
povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť
v doterajšom rozsahu (napr. v dôsledku rastu alebo dôvodného poklesu jeho príjmu, v dôsledku
zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť). Uvedené faktory
môžu odôvodniť zvýšenie alebo zníženie stanovených čiastok výživného, alebo dokonca i zrušenie
povinnosti. Musí však ísť o zmenu pomerov zásadného charakteru, nemôže ísť iba o prechodnú, resp.
krátkodobú či dočasnú zmenu. Zmena pomerov sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené
predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému.
Vzhľadom na zákonné možnosti zmeny pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine a § 163 O.s.p., bolo potrebné dôsledne skúmať, či od doby posledného rozhodovania došlo
ku kvalifikovanej a relevantnej zmene pomerov, či sa jedná o závažnú zmenu pomerov, ktorá nemá len
prechodný charakter.
Z hľadiska právneho rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa
pri hodnotení zistených skutočností, ako aj s jeho závermi. Tak ako správne konštatoval okresný súd,
od doby posledného rozhodovania o výživnom pre maloleté deti (rozsudok Okresného súdu Námestovo
č.k. 4P/70/2011-82 zo dňa 31. januára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2013) nedošlo
k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Nezmenili sa
výrazným spôsobom pomery na strane otca, ktoré sú pre posúdenie danej veci relevantné.
V nadväznosti na dôvody odvolania krajský súd považoval za potrebné uviesť, že otec naďalej podniká
ako fyzická osoba so širokým predmetom podnikania (murárstvo, obkladačstvo, podlahárstvo, montáž
sadrokartónu, maliarstvo, natieračstvo, lešenárstvo, píliarska výroba, obchodná činnosť v rámci živnosti,
poskytovanie služieb osobného charakteru - vodič motorových vozidiel, nákladná cestná doprava
vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 tony vrátane prípojného vozidla, montáž elektronických spínačov
pracujúcich v rozsahu bezpečného napätia, zváračstvo, montáž plastových okien, aranžovanie kvetov
a viazanie kytíc). Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 bolo preukázané,
že počas rozhodujúceho obdobia otec nebol pri podnikaní v strate, nebola preukázaná strata zákaziek
a v podnikaní dosahoval aktívnu bilanciu. Pokiaľ otcom vykonávaná práca má sezónny charakter je
potrebné si vytvárať finančné rezervy na preklenutie obdobia, kedy je pracovných príležitostí menej, a to
v záujme plynulého plnenia výživného voči maloletým deťom. Podľa názoru odvolacieho súdu naposledy
určené výživné pre maloleté deti v dostatočnej miere môže pokryť ich odôvodnené potreby, pričom je
potrebné poznamenať, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní aj výkonom
osobnej starostlivosti o deti a tiež uspokojovaním ich bytových potrieb. Naviac odvolací súd dodáva, že
povinnosťou obidvoch rodičov je venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečeniu výživy a
ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ust. § 62 Zákona
o rodine.

K námietke z odvolania, že otec má zvýšené výdavky v súvislosti s vyživovacou povinnosťou voči
maloletému H., odvolací súd dáva do pozornosti, že maloletý H. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom
naposledy o výživnom rozhodoval okresný súd v roku 2013, kedy už otec mal vyživovaciu povinnosť
voči tomuto dieťaťu, a teda v tomto smere žiadna zmena pomerov nenastala.

Na základe uvedených skutočností a dôvodov uvedených vyššie krajský súd rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne potvrdil, keď mal za to, že doteraz stanovená výška výživného aj v súčasnosti
zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a v konaní neboli preukázané zákonné
dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81
ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho
konania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné