Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/369/2016 z 15. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. decembra 2016, sp. zn. 8Co/369/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5316205139.1 Krajský súd Žilina | 8Co/369/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5316205139.1 | 2016-12-15 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9c1076a-02dc-4728-a078-51b0dfda2e8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5316205139.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/369/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316205139
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5316205139.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov:
1/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 2/ M. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U H. č.
XXX, 3/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U H. č. XXX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom
JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom P., ul. S. č. XXXX, proti žalovanej: D. N., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U H. č. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Annou
Mozolíkovou, advokátkou so sídlom P., ul. K. č. XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 8C/245/2016-46 zo dňa 26. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 8C/245/2016-46 zo dňa 26.07.2016 uložil odporkyni (ďalej
„žalovanej“), aby sa zdržala obmedzovania prechodu po parcele KN-C č. 3854/3 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 46 m2, zapísanej na LV č. XX vedenej Okresným úradom Čadca, odbor katastrálny
pre k. ú. L., obec Zákopčie, okres Čadca navrhovateľke v rade 1/ (ďalej „žalobkyne 1“) k jej pozemku
parcely KN-C č. 3853 - záhrady o výmere 1434 m2, zapísanom na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Čadca, odbor katastrálny pre k. ú. L., obec Zákopčie, okres Čadca a navrhovateľom v 2/ a 3/
rade (ďalej „žalobcom 2/ a 3/“) k ich rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele KNC č. 3852
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 669 m2 a zároveň, aby odovzdala žalobcom v 1/ až 3/ rade
každému 1 ks kľúča od zámky na bráne nachádzajúcej sa na hranici parciel KN-C č. 3854/3 a KN-E č.
3679 (výrok I.). Uložil žalobcom 1/ až 3/, aby v právnej veci žalobcov: 1/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. č. XXX, XXX XX L., 2/ M. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U H. č. XXX, XXX XX L., 3/ K. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U H. č. XXX, XXX XX L. proti žalovanej D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L., U H. č. XXX, XXX XX L. o zriadenie vecného bremena v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podali žalobu vo veci samej na Okresný súd v Čadci (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 01.07.2016 sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali vydania
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorým by súd nariadil žalovanej zdržať sa obmedzovania žalobcov 1/
až 3/ v prechode po sporných nehnuteľnostiach, konkrétne po parcele KN-C č. 3854/3 (LV č. XX k. ú.
L.), cez ktorú majú žalobcovia 1/ až 3/ jediný možný prístup k svojim nehnuteľnostiam - žalobkyňa 1/
k parcele KN-C č. 3853 (LV č. XXX k. ú. L.) a žalobcovia 2/ a 3/ k ich rodinnému domu súp. č. XXX
postavenému na parcele KN-C č. 3852 (LV č. XXX k. ú. L.). Žalobcovia zároveň žiadali uložiť žalovanej,
aby odovzdala im každému po 1 ks kľúča od zámky na bráne nachádzajúcej sa na hranici parciel KNC
č. 3854/3 a KNE č. 3679.
Žalobcovia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú dnes vo výlučnom vlastníctve žalovanej, užívali
ako prístupovú cestu nerušene, nepretržite a dobromyseľne, najmä od roku 1942 (stavba domu) a od



roku 1961 (na základe uznesenia Okresného súdu Čadca, ktorým bola schválená pokonávka (zmier),
v zmysle ktorej sa právni predchodcovia žalovanej Z. a K. S. zaviazali, že nebudú rušiť právnych
predchodcov žalobcov 2/ a 3/ Z. a I. P. v prechode vozom pešo, vrátane prehonu dobytka, priestorom
vymedzeným bodmi F, G, O, N a R, H a K. Zároveň sa právni predchodcovia žalobcov 2/ a 3/ zaviazali
trpieť, aby si právni predchodcovia žalovanej svoj dvor ohradili plotom, postavili bránku pre peších a
druhú pre vozy, ďalej sa právni predchodcovia žalovanej zaviazali urobiť obe bránky, tie opatriť zámkami
a po jednom kľúči od každej bránky dať právnym predchodcom žalobcov 2/ a 3/). Patrí im preto s
poukazom na § 151o ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu
v podobe práva prechodu aj vydržaním. Žalobou vo veci samej sa mienia domáhať zriadenia vecného
bremena - práva prechodu. Tvrdili, že žalovaná svojím konaním a správaním znemožňuje prístup k
rodinnému domu žalobcov 2/ a 3/ a k pozemkom žalobkyne 1/, a to uzamknutím brány nachádzajúcej
sa na parcele KN-C č. 3854/3 bez akéhokoľvek sprístupnenia susedných nehnuteľností žalobcov. Dňa
07.05.2016 a následne aj dňa 01.07.2016, kedy žalobcovia chceli vstúpiť na svoje nehnuteľnosti, avšak
brána bola opäť uzamknutá, zavolali príslušníkov polície, ktorým predložili rozhodnutie súdu (uznesenie
súdu z roku 1960) a žalovanú požiadali, aby im umožnila prechod cez bránu. Žalovaná to však odmietla
s poukazom na to, že na jej LV nie sú žiadne vecné bremená.
Súd sa oboznámil z listinnými dôkazmi (uznesením Okresného súdu Čadca stavebným povolením
Okresného úradu Čadca - odboru životného prostredia zo dňa 06.05.1998, rozsudkom Okresného
súdu v Čadci vo veci sp. zn. 6C/837/82 zo dňa 25.11.1982 týkajúcej sa zrušenia práva prechodu,
listom Generálnej prokuratúry SSR zo dňa 31.10.1985, záznamom OR PZ v Žiline zo dňa 01.07.2016).
Pri rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1,
2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 333, § 334, § 336 ods. 1 prvá veta, ods. 2, 3 C. s.
p. Konštatoval, že vecné bremeno bolo v danom prípade zriadené rozhodnutím súdu za účinnosti
zákona č. 141/1950 (Občianskeho zákonníka), ktorý v § 168 odkazoval na použitie ustanovení o
nadobúdaní vlastníctva, a to na § 111 a nasl. tohto zákona. V danom prípade podľa § 114 uvedeného
zákona prechádza vecné bremeno aj výrokom súdu. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod
vecného bremena v pozemkovej knihe alebo sa na súde uloží listina. Právo cesty - prechodu alebo
prejazdu cez susedný pozemok je v danom prípade vecným bremenom, ktoré je spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, pôsobí teda in rem. Oprávnenia z neho prechádzajú na každého ďalšieho
vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie, teda v danom prípade oprávnenia z
vecného bremena zriadeného rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 5C/116/60 prechádzajú z oprávnených
(právnych predchodcov žalobcov) na každého ďalšieho vlastníka (žalobcov), rovnako tak na strane
povinných, v danom prípade na strane žalovanej ako právnej nástupkyne povinných z vecného bremena.
Žalobcovia preukázali naliehavosť neodkladnej úpravy, pretože žalobcovia 2/ a 3/ nemajú prístup k svojej
nehnuteľnosti - rodinnému domu a žalobkyňa 1/ nemá prístup k svojej nehnuteľnosti - pozemku, na
ktorom má zložený stavebný materiál určený na stavbu rodinného domu jej syna. Tvrdenie žalobcov, že
ide o jedinú možnú prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam, mal súd toho času preukázané listinnými
dôkazmi, a to kópiou mapy (č. l. 13 spisu). Zo všetkých listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil
komplexne, vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že v danom prípade bolo vecné bremeno
tak právnymi predchodcami žalobcov, ako aj žalobcami a na druhej strane právnymi predchodcami
žalovanej dlhodobo a nerušene vykonávané a rešpektované až do súčasnosti, kedy žalovaná začala
obmedzovať žalobcov ako oprávnených z vecného bremena vo výkone ich práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu - vo výkone práva prechodu cez parcelu KN-C č. 3854/3 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 46 m2 zapísanej na LV č. XX k. ú. L., keď bránu, cez ktorú žalobcovia prechádzajú k
svojim nehnuteľnostiam, uzamkla a ovinula okolo nej reťaz (fotodokumentácia). Pokiaľ ide o vyjadrenie,
ktoré mala žalovaná produkovať pred príslušným policajným orgánom, že na svojom LV nemá žiadne
vecné bremená, s poukazom na čo odmietla žalobcom prechod cez bránu na ich pozemky, súd v tejto
časti poukázal na to, že zákon platný a účinný v čase vzniku vecného bremena nepodmieňoval jeho vznik
zápisom v príslušnom registri (pozemkovej knihe). Zákon obligatórne nepredpisoval ako podmienku
vzniku vecného bremena jeho zápis do pozemkovej knihy, táto skutočnosť preto nemôže byť dôvodom,
pre ktorý žalovaná bráni žalobcom vo výkone ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Avšak s
poukazom na to, že uvedené vecné právo nie je na liste vlastníctva zapísané (časť C - ťarchy je bez
zápisu, keďže v čase jeho zriadenia sa zápis do verejného registra obligatórne nevyžadoval) a kedy
nemôže dôjsť k jeho zápisu na základe uvedeného výroku, ako aj s poukazom na zmeny týkajúce sa
sporných nehnuteľností, ktorými za obdobie od roku 1961 prešli (nový katastrálny stav, prečíslovanie
a podobne), nie je možné tento spor rozhodnúť vydaním tohto uznesenia (nariadením neodkladného
opatrenia) definitívne. Súd bol názoru, že bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie najmä vo vzťahu
k žalobkyni 1/, ktorá tvrdí nadobudnutie práva prechodu cez spornú nehnuteľnosť žalovanej výlučne



vydržaním bez tvrdenia a preukázania titulu, od ktorého výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu žalovanej odvodzuje. Súd preto uložil žalobcom,
aby v súlade s obsahom ich návrhu podali žalobu vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí o žalobe vo veci samej práve s poukazom
na to, že spor strán vydaním tohto uznesenia definitívne nevyrieši.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu. Vytýkala súdu, že nedostatočne, neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne
posúdil vec. Napadnuté uznesenie nezodpovedá stavu veci ani zákonu.
V prvom rade poukázala na to, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, nakoľko žalobcovia majú
prístup po vlastných parcelách. Preto popierala tvrdenie všetkých žalobcov, že nimi požadovaný
prístup cez jej dvor popod okná jej rodinného domu je jediný možný. Ide o nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenie s cieľom obťažovať ju a robiť jej schválnosti, ako je zaznamenané na priloženom CD/DVD.
Žalobcovia majú prístup k svojim nehnuteľnostiam bezprostredne z miestnej verejnej komunikácie po
vlastných nehnuteľnostiach. Žalobcovia sú arogantní a agresívni (okrem žalobkyne 2/, ktorá je v domove
dôchodcov), najmä syn žalobkyne 1/ I. P., ktorý nemá vôbec žiadny vzťah k predmetu sporu. Žalobcovia
a ich príbuzní, ktorí nemajú žiadne právo obmedzovať nielen jej vlastnícke právo, ale ani ohrozovať
zdravie a bezpečnosť jej a jej rodiny (dcéra a maloletá vnučka, ktoré žijú s ňou v jej rodinnom dome),
neustále, bezdôvodne a nezmyselne vstupujú na jej pozemok, robia jej schválnosti. Na spornej parcele
sa hráva jej vnučka, ktorá býva v jej rodinnom dome spolu so svojou matkou S. K. (jej dcéra) a otcom
Y. K. (zať) a ktorú neustále ohrozujú žalobcovia, ako aj ich príbuzní tým, že aj napriek tomu, že nemajú
žiaden právny titul ani dôvod, chodia popod jej okná s Tatrou 805, ktorá všetkých ohrozuje. Považovala
za nesprávne, aby ju súd tak neprimerane obmedzil na jej vlastníckom práve a aj na základnom práve
na súkromie a pokojný rodinný život.
Žalovaná tvrdila, že žalobcovia nepreukázali žiaden právny titul, ktorý by ich oprávňoval užívať jej
dvor. Tvrdenia týkajúce sa časového obdobia 1941 až do 60. rokov žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali. Z. P. a manželka I. (právni predchodcovia žalobcov 2/ a 3/ - poznámka odvolacieho
súdu) spornú parcelu nevyužívali. Keď kúpili rodinný dom č. XXX, chodili k nemu práve cez parcelu
EKN 14319. Menovaní začali svojvoľne bez súhlasu a povolenia chodiť cez spornú parcelu, v čom im
samozrejme manželia Z. a K. S. (právni predchodcovia žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) nástup
bránili, nakoniec však uzavreli v 60. rokoch zmier pred súdom (Okresný súd Čadca v konaní sp. zn.
5C/116/1960).
Podľa žalovanej nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď uviedol, že „právo cesty - prechodu alebo
prejazdu cez susedný pozemok je v danom prípade vecným bremenom, ktoré je spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, pôsobí teda in rem. Z uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/116/1960 zo
dňa 21.03.1961 nevyplýva, že právo prechodu vozom i pešo vymedzeným priestorom, vrátane prehonu
dobytka pôsobí in rem. Práve naopak, z tohto uznesenia jasne vyplýva, že vecné bremeno pôsobí in
personam, pričom sa nevzťahuje na právnych nástupcov; nikde nie je uvedené, že by sa malo viaznuť
na veci a vzťahovať sa aj na právnych nástupcov vtedajších účastníkov konania a nebolo teda zriadené
in rem. Túto skutočnosť preukazuje aj to, že prechod vecného bremena (v prípade, že by sa jednalo o
vecné bremeno in rem, čo jednoznačne popiera) z Z. a I. P. na ich právnych nástupcov by v zmysle § 114
zákona č. 141/1950 Občianskeho zákonníka musel byť zapísaný v pozemkovej knihe, nakoľko § 114
uvádza, že „v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo
výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod
vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.“ Tvrdenie, že vecné
bremeno pôsobí in rem, vylučuje samo uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 5C/116/1960 zo dňa
21.03.1961, nakoľko z výroku vyplýva záväzok výlučne účastníkom konania a z výroku nevyplýva, že
by sa právo vecného bremena týkalo vlastníka určitej, konkrétne špecifikovanej nehnuteľnosti.
Žalovaná na základe toho navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na
vydanie neodkladného opatrenia zamieta alebo zrušil.

3. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považovali toto za nedôvodné,
vykonštruované a hrubo manipulujúce objektívnu pravdu.
Tvrdili, že ich právni predchodcovia Z. P. a manželka I. si ako prví postavili rodinný dom na svojich
pozemkoch. K tejto skutočnosti podali dobovú fotografiu z roku 1947, z ktorej je zrejmé, že na tejto stojí
ich rodinný dom a ešte tam nestojí rodinný dom Z. a K. S. (právni predchodcovia žalovanej - poznámka
odvolacieho súdu). Právni predchodcovia preto ako prví mali prístup po spornej nehnuteľnosti a až



potom, čo sa tam nasťahovali po výstavbe rodinného domu právni predchodcovia žalovanej, tak títo
začali robiť schválnosti ich právnym predchodcom. O tom svedčia i súdne spory (sp. zn. 5C/116/1960,
sp. zn. 7C/1145/84, sp. zn. 8C/543/85).
Podľa žalobcov žalovaná zavádza súd najmä svojím tvrdením, že nejde o jedinú prístupovú cestu
v prípade spornej parcely KN-C č. 3854/3 k ich nehnuteľnostiam ako žalobcov. Podľa nich sa vždy
jednalo a jedná o jedinú prístupovú komunikáciu k ich nehnuteľnostiam. Všetky súdne konania (sp. zn.
5C/116/1960, sp. zn. 6C/837/82, sp. zn. 8C/543/85) smerovali k jednoznačnému záveru, že ich právni
predchodcovia majú právo prechodu cez sporný pozemok dnes vo vlastníctve žalovanej. Na základe
týchto súdnych rozhodnutí bolo právo prechodu pešo, ako i vozom uskutočňované po dobu 65 rokov
(od roku 1961 do roku 2016) bez akéhokoľvek bránenia, a preto takéto právo vzniklo titulom súdnych
rozhodnutí, ale v neposlednom rade i vydržaním za podmienok stanovených zákonom podľa § 134
Občianskeho zákonníka.
K návrhu žalovanej, že majú prechádzať po pozemku KN-E č. 14319 - zast. plochy a nádvoria o výmere
199 m2, ktorý vraj čiastočne hraničí s prístupovou cestou, zaslali súdu viacero fotografií. Z týchto je
zrejmé, že sa jedná o strmý breh pri potoku. Cez tento breh sa prechádzať nedá ani pešo ani inými
dopravnými prostriedkami a to na základe ďalších úprav a vynaložením finančných prostriedkov. Ak by
mali prechádzať po pozemku KNC č. 3676, tak predložili snímku z katastrálnej mapy, z ktorej je zrejmé,
že táto parcela je len úzkym záhonom o dĺžke odhadom 300 m cez lúku, na hranici ktorej sa navyše
stavia nový rodinný dom, ktorá opäť nie je ani spevnená ani určená na prechádzanie ani len pešo a už
vôbec nie dopravnými prostriedkami. Pokiaľ žalovaná pripája k odvolaniu CD/DVD, tak žiadny takýto
dôkaz im nebol predložený. K poukazovaniu žalovanej v odvolaní na zlý vzťah s I. P. žalobcovia 1/ a
2/ uviedli, že tento nie je účastníkom tohto konania a zlé vzťahy by si mala riešiť s ním v inom konaní.
Jedinýkrát, kedy im žalovaná umožnila bezproblémový prechod, tak to bolo za prítomnosti súdneho
exekútora. Podľa žalobcov je nemysliteľné, aby v právnom štáte ktokoľvek (v ich prípade žalovaná) po
65 rokoch výkonu práva prechodu bránila dotknutému držiteľovi tohto práva prechodu v jeho výkone.
K právnemu názoru žalovanej, že z uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/116/1960 zo dňa
21.03.1961 nevyplýva, že by sa jednalo o vecné bremeno in rem uviedli, že z formulácie hneď prvého
výroku je zrejmé, že žalobcovia sa zaväzujú nerušiť žalovaných v prechode vozom i pešo, priestorom F,
G, O, N a RHK (a to včetne prehonu dobytka), a to pod následkami exekúcie podľa § 567 O. s. p. I ďalšie
výroky tohto uznesenia jednoznačne smerujú k priestoru dvora, teda k pozemku KN-C č. 3854/3. Je
preto zrejmé, že sa jedná o vecné bremeno in rem. I z označenia veci v záhlaví uznesenia je zrejmé, že
bolo vedené konanie o neexistovanie prechodu, zákaz prechodu a príslušenstva, to znamená, že v roku
1960 Okresný súd Čadca vyriešil vec zmierom, v zmysle ktorého sa riadili účastníci konania a následne
sa ním riadili i ďalší právni nástupcovia oboch sporových strán, ako i súdy, ktoré sa vždy pri svojom
rozhodovaní priklonili už k zriadenému vecnému bremenu prechodu z roku 1961. Na záver uviedli, že
v zmysle § 218 ods. 1 veta druhá C. s. p. súd prvej inštancie nerozhodol o trovách konania správne,
pretože mu toto zákonné ustanovenie umožňuje rozhodnúť o nich až po právoplatnom skončení konania
o nariadení neodkladného opatrenia, a to v samostatnom uznesení.
Navrhli preto, aby odvolací súd neodkladné opatrenie ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
zodpovedá (v zásadných bodoch) kritériám uvedeným v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p.,
odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovanej,
odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje
poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné
opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.



7. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov
je však nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to,
že tento vzťah potrebuje dočasnú, ak ide o návrh na neodkladné opatrenie po podaní návrhu vo veci
samej, úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom (podľa povahy konania
o nariadenie neodkladného opatrenia a povahy konania vo veci samej) zasahovať do právnych vzťahov
strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).?V
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie
neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých
súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V
štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor
na vykonávanie rozsiahleho dokazovania.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel potom odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie
k záveru o naplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia listinami a
fotodokumentáciou (stavebné povolenie z r. 1942, uznesenie Okresného súdu v Čadci sp. zn. 5C/116/60
zo dňa 21.03.1961 o schválení pokonávky o usporiadaní spornej otázky prechodu a užívania intravilánov
medzi spornými stranami, súdny spor vo veci sp. zn. 6C/837/82, ktorým bol zamietnutý návrh právnych
predchodcov žalovanej na zrušenie práva prechodu) osvedčili možnú existenciu právneho vzťahu medzi
stranami konania z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu. Fotodokumentácia
preukazuje tiež, že žalovaná žalobcom bráni vo výkone práva prechodu cez parcelu KN-C č. 3854/3 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 zapísanej na LV č. XX k. ú. L. k ich susediacim pozemkom
uzamknutím brány a ovinutím reťaze okolo nej. Sú tak osvedčené rozhodné skutočnosti, ktoré by v
danom prípade odôvodňovali potrebu poskytnúť žalobcom im ochranu formou neodkladného opatrenia.

9. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Poukazuje na to, že
osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti pre rozhodnutie. Preto uzavretie či vecné bremeno podľa uznesenia
Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/116/1960 zo dňa 21.03.1961 pôsobí in rem alebo in personam bude
predmetom posudzovania vo veci samej. Rovnako tak aj tvrdenie žalovanej, že žalobcovia majú prístup
k svojím nehnuteľnostiam po vlastných parcelách.

10. S poukazom na uvedené závery odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

11. Odvolací súd rozhodol, že žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, nakoľko mali v tomto odvolacom konaní plný úspech. Rozhodol tak podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 C. s. p. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).