Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/26/2016 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. mája 2016, sp. zn. 10CoP/26/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5315206000.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/26/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5315206000.1 | 2016-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73c1822d-15cd-4937-af3a-0f9fea545888 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5315206000.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206000
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315206000.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. W., nar. XX.X.XXXX, v
konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, bytom u L. W.,
dieťa rodičov: matka D. W., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, a otec U. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom A., Q. XXX/X; v náhradnej osobnej starostlivosti L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. nad B., P. XXXX,
o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 5P/32/2015-49 zo dňa 17. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) návrh otca na zníženie výživného.
Vychádzal zo záveru, že došlo k zmene pomerov tak na strane otca (osoby povinnej výživným), ako aj
na strane maloletej (osoby výživným oprávnenej), z ktorého titulu návrh na zníženie výživného nie je
opodstatnený. Konštatoval, že maloletej B. stúpli výdavky v súvislosti s nástupom do 1. ročníka Strednej
zdravotníckej školy v Banskej Bystrici - predovšetkým pravidelné náklady na cestovné (40 eur mesačne),
ubytovanie na internáte a stravné (90 eur mesačne), na školské pomôcky a pracovné oblečenie, ale tiež
aj jednorazové výdavky (lyžiarsky výcvik, školský výlet).
Podstatnú zmenu pomerov okresný súd ustálil aj na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť
voči maloletému U. (narodenému z otcovho terajšieho manželstva). Jeho príjmové pomery posúdil ako v
zásade nezmenené (daňový základ za rok 2013 činil 4.136,59 eur a za rok 2014 3.954,17 eur). Okresný
súd uviedol, že na hypotéku, ako aj náklady zariaďovania „novej“ domácnosti bolo prihliadané už v
predošlom konaní o výživnom (sp. zn. 4C/102/2013). Zároveň výdavky otca značne presahujú jeho
príjmy; ak uvádza, že aktuálne „žije z úspor“, z týchto môže prispievať aj na výživu vlastných detí.
Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ manželka otca mala v minulosti príjem z brigád, má príjem aj
v súčasnosti, lebo poberá rodičovský príspevok. Prihliadol tiež na to, že s otcom bývala druhá dcéra
(M.), ktorá je však od septembra 2015 predbežne zverená do starostlivosti švagra, čím sa znížia
otcovi náklady; bolo mu určené „len výživné“ a navyše poberá rodinné prídavky a sirotský dôchodok.
Okresný súd zdôraznil, že samotný otec potvrdil, že sa s dcérami nestretáva (tieto nevychádzajú s jeho
manželkou) a nedostávajú od neho ani žiadne darčeky na narodeniny a pod.; hoci je otec jediným žijúcim
rodičom, obe dcéry sú zverené do starostlivosti príbuzných. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal
jeho zmeny tak, že výživné bude znížené v zmysle návrhu, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Namietal, že naposledy určené výživné 200 eur mesačne na maloletú B. nezodpovedá jeho
súčasným príjmovým a majetkovým možnostiam. Odvtedy mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,
jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a nemá okrem rodičovského príspevku iný príjem.
Otec poukázal na dedičské rozhodnutie po matke maloletej B., v zmysle ktorého prebral na seba celý dlh
vzniknutý titulom úveru na bývanie vo výške istiny 11.345,70 eur, kým maloleté dcéry zdedili len aktíva.



Uviedol, že s nástupom maloletej B. na strednú školu už súd počítal v predchádzajúcom rozhodnutí
o výživnom, o čom svedčí i zápisnica z pojednávania zo dňa 30.1.2014. Maloletá má pritom spolu s
prídavkami na dieťa a sirotským dôchodkom „príjem“ 324 eur, čo zodpovedá minimálnej mzde. Otec
tvrdil, že jej výdavky neboli preukázané a pani W. uvádzané náklady v sume 180 eur mesačne na
oblečenie, vreckové a podobne, sú nedôvodné, nadhodnotené a neprimerané. Zhrnul, že nároky dieťaťa
je nutné obmedziť a prispôsobiť ich životnej úrovni povinného rodiča; zákon totiž nestanovuje rodičom
povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

Kolízny opatrovník i pani W. žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť. Kolízny opatrovník zotrval na
svoji doterajších vyjadreniach o podstatnej zmene pomerov maloletej. Prípadným znížením výživného
by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej prípravy na budúce povolanie; osobitne, ak maloletá je šikovná a dosahuje
výborné študijné výsledky. Mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške
200 eur mesačne, keďže otec si túto svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ riadne plní.
L. W. uviedla, že otec počíta len príjmy maloletej, ale výdavky si neuvedomuje. Doterajšie výživné „v
skromnosti pokrýva“ výdavky maloletej v súvislosti so stravou, ubytovaním a cestou do školy. Ostatné
náklady si maloletá hradí zo sirotského dôchodku vo výške 100 eur mesačne. Nesúhlasila s otcovým
zdôrazňovaním jeho terajšej rodiny, keďže má aj deti z prvého manželstva, o ktoré sa však starajú iní
ľudia. Ona má pritom čistý mesačný príjem 380 eur, je rozvedená a v starostlivosti má aj svoju 14-ročnú
dcéru. Dodala, že maloletá B. je pri nej šťastná, spokojná a zdravá a otec aspoň platením výživného
by mal dcére nahradiť to, že ju opustil.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. ods.
2 písm. a/, b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h,
ods. 2 O.s.p.

O výživnom na maloletú B. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k.
4P/102/2013-34 zo dňa 30.1.2014, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné vo výške 200
eur mesačne od uvedeného dňa. Otec predmetné rozhodnutie odvolaním nenapadol, toto nadobudlo
právoplatnosť (a vykonateľnosť) a jeho zmena je v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine (citovaný
v napadnutom rozhodnutí) prípustná len za podmienky, že dôjde k zmene pomerov. Z daného
titulu je/by bolo v rozpore aj s princípom právnej istoty (vyjadreným viazanosťou účastníkov konania
a súdov právoplatným rozsudkom - § 159 ods. 2 O.s.p.) prehodnocovanie záverov predošlého
rozhodnutia o výživnom. Inými slovami, označené rozhodnutie disponuje atribútom vecnej správnosti
a nespochybniteľnosti. Pokiaľ otec tvrdí, že šlo o „zle určenú vyživovaciu povinnosť“ (vyjadrenie na
pojednávaní dňa 17.9.2015 - č.l.45 z opaku), mal využiť prostriedky procesnej obrany v rámci predošlého
konania o výživnom.

Zároveň vo všeobecnosti platí, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154
ods. 1 O.s.p.); teda aj v rozsudku zo dňa 30.1.2014 súd mohol vychádzať len z vtedy existujúceho
stavu, resp. z pomerov daných v čase jeho vyhlásenia. V predmetnom období maloletá B. ešte nebola
študentkou strednej školy, preto nebolo možné pri rozhodovaní o výživnom túto (len eventuálnu budúcu)
skutočnosť zohľadniť. Na uvedenom závere nemení nič to, že dotknutý rozsudok neobsahuje náležitý
opis skutkového stavu veci a ani to, že okresný súd mal vedomosť o tom, že maloletá mieni pokračovať v
štúdiu na strednej škole (zrejme mimo miesta bydliska a s nutnosťou využitia internátneho ubytovania).

Napriek uvedenému nebolo možné v konkrétnostiach súdenej veci len v podstate zjednodušene vysloviť,
že k zmene (k zvýšeniu výdavkov) došlo u otca i u maloletej, a preto niet dôvodu na odlišné stanovenie
výšky výživného. Okresný súd sa nie úplne dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými
pre rozhodnutie v prejednávanej veci.
Otec uvádzal, že jeho mesačný príjem činí cca 500 až 600 eur, pričom však suma ním vymedzených
výdavkov presahovala 1.000 eur. Podľa jeho tvrdení rozdiel vykrýva z úspor. V danej spojitosti bolo
potrebným zistenie zdroja/zdrojov úspor, vrátane definovania z akého obdobia pochádzajú, v akej výške
atď. Pokiaľ úspory budú pochádzať z podnikateľskej činnosti otca, potom bude žiaduce porovnať výšku
jeho príjmov a výdavkov (v zmysle príslušných daňových priznaní) v dotknutom období (v ktorom malo
dôjsť k vytvoreniu úspor) a v aktuálnom období, resp. v období, za ktoré sa domáha zníženia výživného.
Obdobne bolo nutné podrobnejšie sa zaoberať tvrdenými výdavkami otca, osobitne splátkami úverov.
Pre vyhodnotenie, či a v akej miere sa jedná o opodstatnené výdavky, je nutné ustálenie, o aké úvery



ide, na aký účel boli vzaté a v akom období (najmä z hľadiska vyhodnotenia zmeny pomerov od
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom).

Zmena pomerov sa javí aj v súvislosti s dedičským konaním po matke maloletej (a bývalej manželke
otca). Podľa fotokópie uznesenia o dedičstve po D. W. v predmetnom dedičskom konaní bolo meritórne
rozhodnuté (najskôr) 30.9.2014; t.j. po právoplatnosti predošlého rozhodnutia o výživnom na maloletú B..
V zmysle uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 5D/272/2013-72 z 30.9.2014 prebral otec (na základe
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) na seba v celom rozsahu dlh z titulu záväzku
zo zmluvy o úvere na bývanie vo výške 11.345,70 eur. Dcéry pochádzajúce z daného manželstva (t.zn.
i maloletá B.) následne zdedili len aktíva dedičstva bez zaťaženia pasívami.
Prioritne je potrebné ustáliť, či predmetné dedičské rozhodnutie je právoplatné. Ak otec v celom rozsahu
prevzal na seba dlh, z ktorého by podľa nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu na maloletú B.
pripadalo cca 2.840 eur, ide o skutočnosť (minimálne) nepriamo ovplyvňujúcu výšku jeho vyživovacej
povinnosti k dcére. Hoci sa nejedná o bezprostredné plnenie poskytnuté výživou oprávnenej osobe,
skutočnosť, že maloletá nemusí vynakladať (žiadne) prostriedky v súvislosti s jej nehnuteľným majetkom,
má nesporne priaznivý dopad na jej majetkové pomery. Inak by totiž bola povinná splácať časť úveru ona.

Nevyhnutné je ustáliť aj bližšie okolnosti ohľadne dotknutých (dedených) nehnuteľností, predovšetkým
rodinného domu č.s. XXXX v M. Q.. To znamená, kým je užívaný, či z neho účastníkom plynie
nejaký finančný prospech, alebo (naopak) sú s ním spojené ďalšie výdavky, kto ich uhrádza atď.
Vzhľadom na v dedičskom konaní tvrdenú hodnotu dedených nehnuteľností, pričom je viac-menej
známe určité podhodnocovanie zo strany účastníkov dedičských konaní, nie nepodstatnou (aj pri
zohľadnení zaťaženia úverom) okolnosťou je eventualita predaja nehnuteľností. Je žiaduce, aby
účastníci zaujali konkrétny postoj i k tomuto variantu riešenia ich súčasnej nepriaznivej finančnej situácie.

Obdobne je potrebné ozrejmiť okolnosti ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletej M. (sestra
maloletej B.). Podľa rozhodnutia, ktorým bolo určené i výživné, ktorého zníženia sa otec domáha,
maloletá M. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti (jej) starej matke J. W.. Z vyjadrení
účastníkov v súdenej veci je však zrejmé, že maloletá M. bola „u otca“ a aktuálne má byť zverená
do náhradnej osobnej starostlivosti „švagra“. Tieto informácie však neobsahujú náležitú časovú
konkretizáciu a ani súvisiaci finančný vplyv na pomery na strane otca.

Nevyhnutné doplnenie dokazovanie vo vyššie uvedených intenciách presahuje rámec odvolacieho
konania, z ktorého dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Jeho úlohou v následnom priebehu konania bude práve vykonanie (daného) doplnenia
dokazovania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.