Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/287/2015 z 31. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 31. januára 2016, sp. zn. 13Cob/287/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5314203772.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/287/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5314203772.1 | 2016-01-31 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 47 ods. 1 OSP, § 48 ods. 3 OSP, § 115 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 224 ods. 3 OSP, § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 24 ods. 7 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 226 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fbf5316-be2c-4e58-8692-2c0caa7c26a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5314203772.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/287/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203772
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314203772.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 062 235, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, so sídlom N. XX, XXX XX W., proti
žalovanému: Jaroslav Rovňaník - EXSTAV, s miestom podnikania Horelica 407, 022 01 Čadca, IČO: 22
615 458, zastúpeného zástupcom STEHURA & partners, v.o.s., advokátska kancelária, so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, v konaní o zaplatenie 2.386,45 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/18/2014-56 zo dňa 15.01.2015

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/18/2014-56 zo dňa 15.01.2015 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.386,45
Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.386,45 Eur od 13.3.2014 do zaplatenia, v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 143 Eur a trovy právneho zastúpenia
v sume 393,45 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 14.4.2014, ktorou
sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.386,45 Eur s príslušenstvom, na tom základe, že
zamestnanec žalovaného pracovným vozidlom bez EČV v dôsledku dopravnej nehody spôsobil vznik
škody na motorovom vozidle BMW R12T, EČV: 3Z9050 a inú vecnú škodu. K dátumu dopravnej
nehody nebolo vozidlo povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, z ktorého dôvodu
vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodeným z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dňa
28.1.2014 žalobca poškodeným poskytol plnenie v celkovej výške 2.386,45 Eur. Vyplatením náhrady
škody poškodeným prešlo právo vymáhať náhradu škody voči žalovanému na žalobcu.

V skrátenom konaní okresný súd dňa 14.5.2014 vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Rob/14/2014-37,
proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že vozidlo
síce nebolo poistené, avšak tento stav nezapríčinil vznik dopravnej nehody a bol za tento potrestaný
dopravným inšpektorátom. Po vytečení oleja zo stroja bola vozovka riadne posypaná materiálom a keby
tento nebol odstránený, k nehode by nedošlo. Aj dopravný inšpektorát konštatoval, že za dopravnú
nehodu nebol nikto uznaný vinným.

Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom, najmä výpisom
z obchodného registra žalobcu, reláciou dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, záznamom
z dopravnej nehody, servisným dokladom, vyúčtovaním likvidácie poistnej udalosti, oznámením
poisťovne, výpisom z bankového účtu, výzvou na náhradu poistného plnenia, doručenkou, výpisom



zo živnostenského registra žalovaného, pripojeným spisom OR PZ v Čadci č. ORPZ-CA-ODI-40/2013,
písomnými podaniami žalobcu a žalovaného.

Prvostupňový súd zistil, že dňa 17.8.2013 došlo k dopravnej nehode, keď vodič motocykla BMW sa
na klzkej vozovke zošmykol, spadol s motocyklom na vozovku a narazil o okraj obrubníka. Vozovka
bola znečistená únikom oleja z motorového vozidla žalovaného. Celková výška škody bola vyčíslená na
2.720 Eur, z toho 2000 Eur na vozidle poškodeného a 700 Eur vecná škoda. Nároky poškodeného boli
uhradené žalobcom vo výške 2.386,45 Eur z titulu materiálnej škody. Ku dňu dopravnej nehody nebol
žalovaný povinne zmluvne poistený proti zodpovednosti za škodu.

Okresný súd za aplikácie § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z."), § 427 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval,
že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla poškodenému pri dopravnej nehode podľa § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka ako vlastník a prevádzkovateľ osobného motorového vozidla. Ide o
objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie prevádzkovateľa vozidla. Mal za preukázané, že
žalobca vyplatil poškodenému plnenie z garančného fondu vo výške 2.386,45 Eur. Žalovaný v čase
dopravnej nehody nebol povinne zmluvne poistený proti zodpovednosti za škodu. Žalobca vyplatil
poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti v súlade s § 24 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z.z.. Z ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že ak kancelária vyplatí
poistné plnenie za škodu za toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, vzniká jej právo požadovať náhradu toho, čo
za neho plnila. Okresný súd zdôraznil, že kancelária nevstupuje do právneho postavenia poškodeného,
ale vzniká jej originálny, pôvodný nárok na zaplatenie náhrady za poskytnuté poistné plnenie. Tento
nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale „klasickým" regresným nárokom, ktorý vzniká zo zákona
naplnením zákonom predvídaných skutkových okolností spočívajúcich vo vyplatení poistného plnenia
z poistného garančného fondu. Závery okresného súdu majú ten dôsledok, že nakoľko žalobca vyplatil
poškodenému za žalovaného poistné plnenie z garančného fondu v celkovej výške 2.386,45 Eur, vzniklo
mu voči žalovanému právo na zaplatenie tejto sumy ako náhrady za plnenie takto poskytnuté.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o občiansko-právny vzťah, okresný súd pri uložení povinnosti
platiť žalovaným úrok z omeškania aj ohľadom výšky úroku z omeškania vychádzal z § 517 ods.
3 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a tento považoval za uplatnený
dôvodne, nakoľko došlo k omeškaniu žalovaného s úhradou sumy 2.386,45 Eur, a to od dňa 13.3.2014,
keď žalobca vo výzve na náhradu poistného plnenia vyzval žalovaného k úhrade danej sumy do dňa
12.3.2014, a teda nastala omeškanosť žalovaného ku dňu 13.3.2014. Okresný súd žalobe žalobcu v
celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.386,45 Eur s 5,25 % úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 13.3.2014 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi sporu priznal právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za nesprávne, nezákonné, narúšajúce jeho základné
právo na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a predstavujúce
svojvoľné rozhodnutie, ktoré je vo výraznom rozpore s vykonaným skutkovým a právnym zistením. Podľa
žalovaného okresný súd pochybil, keď mu nedoručil riadne predvolanie na pojednávanie, a tým, že
pojednával v jeho neprítomnosti, odňal mu možnosť konať pred súdom. Žalovaný tak nemohol predložiť
vyjadrenia a prednesy ako aj navrhnúť dôkazy, a teda voči žalobe sa nemohol nijako brániť. Okresný
súd predvolanie na pojednávanie doručoval prostredníctvom pošty, pričom poštový doručovateľ mu
poštovú zásielku nedoručil, neupovedomil ho ani o tom, že sa pokúsi o opätovné doručenie, ani ho
neupovedomil, že mu zásielku ukladá na poštu, aby si ju mohol prevziať v odbernej lehote. Uvedené
skutočnosti vyplývajú zo súdneho spisu, kde je uložená neprebratá zásielka, na ktorej absentuje záznam
o neúspešnom pokuse doručiť písomnosť ako i záznam o opätovnom pokuse doručiť písomnosť. Podľa
žalovaného je povinnosťou súdu riadne doručovať podstatné oznámenia a rozhodnutia účastníkom
konania, pričom oznámenie o termíne prvého pojednávania vo veci medzi dôležité skutočnosti patrí.
Okresný súd tak nezistil úplne skutkový stav a tento zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy titulom
regresného nároku na náhradu škody, v ktorom návrhu uvádza, že žalovaný spôsobil prevádzkou



svojho vozidla škodovú udalosť a za ňu zodpovedá. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že základným
predpokladom osobitnej zodpovednosti za škodu pri prevádzke dopravného prostriedku je splnenie
troch podstatných znakov, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Podľa vykonaného dokazovania Okresným súdom
Čadca bolo zistené, že žalobcovi vznikla škoda titulom regresného nároku voči ČKP, a.s., ČR a
príčinou bola udalosť - dopravná nehoda. Ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu je porušenie
právnej povinnosti. Vykonaným dokazovaním sa zistilo, že údajne na vozidle žalovaného malo dôjsť k
poškodeniu hydraulického systému, dôsledkom čoho bolo vytečenie hydraulického oleja. Miesto, kde k
takejto udalosti došlo, bolo riadne zabezpečené a posypané špeciálnou látkou a tento olej bol následne
odstránený z vozovky. O niekoľko hodín po udalosti malo dôjsť k dopravnej nehode, ktorej vinník však
nebol zistený. Žalovaný poukázal na to, že doposiaľ nebol právoplatne uznaný zo spáchania trestného
činu priestupku alebo iného správneho deliktu a uznaný za vinníka uvedenej dopravnej nehody, v
ktorej súvislosti poukázal na spis ORPZ Čadca č. ORP-P-304/ODI-E-2013. V správnom konaní bol
právoplatne uznaný za vinného z porušenia pravidiel cestnej premávky, a to, že zveril vozidlo, ktoré
nespĺňalo ust. § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. vozidlo nebolo označené evidenčným
číslom a nebolo riadne poistené. V žiadnom prípade skutočnosť, že vozidlo nebolo riadne označené
evidenčným číslom a že nebolo poistené, nemohlo spôsobiť dopravnú nehodu, a teda škodu. Podľa
žalovaného príčinný vzťah musí vyplývať z jednoznačných skutočností a nemôže byť postavený iba
na hypotetickej možnosti, ako uvádza žalobca. Po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom je možné
zistiť, že miesto nehody bolo riadne zabezpečené, vytečený olej bol odstránený, pričom z tohto spisu
nevyplynula tá skutočnosť, že to bol práve hydraulický olej z vozidla žalovaného, ale mohol by to aj byť
iný olej z iných vozidiel. Cez predmetné miesto prešlo za viac ako osem hodín niekoľko tisíc osobných
a nákladných automobilov a desiatky motocyklov. Z vykonaného dokazovania sa navyše nepreukázalo
a nestotožnilo miesto údajného úniku hydraulického oleja s miestom dopravnej nehody ako škodovej
udalosti. Žalovaný s odkazom na znenie ust. § 420, § 427, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. §
43 zákona č. 8/2009 Z.z., § 9a ods.1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. uviedol, že miesto riadne očistil, odstránil
olej, tak ako to potvrdili aj výsledky vykonaného objasňovania dopravnej nehody. Vinník nehody nebol
vykonaným dokazovaním zistený. Ak sa na miestnej komunikácii nachádzal iný olej, nemôže žalovaný
niesť zodpovednosť za túto okolnosť. Okrem toho, na mieste dopravnej nehody pred dopravnou nehodou
boli vykonávané čistiace práce, a preto plnú zodpovednosť za stav nesie príslušný správca, ktorý za stav
cestnej komunikácie prioritne zodpovedá. Ak sa aj naďalej na cestnej komunikácií nachádzal motorový
olej alebo iné prekážky, práve tento bol povinný tieto odstrániť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Bol toho názoru, že právne relevantné
skutočnosti boli predmetom konania na prvostupňovom súde, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere
vysporiadal, náležite zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Ďalšie skutočnosti uvádzané
žalovaným v odvolaní mali byť podľa žalobcu uvedené v rámci prvostupňového konania. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil, hoci doručenie predvolania mal vykázané postupom podľa § 48 ods. 3 O.s.p..
Žalovaný bol pred prvostupňovým súdom nečinný, na nariadené pojednávanie sa napriek riadnemu
doručeniu predvolania nedostavil a svoju účasť ani neospravedlnil. V konaní pred prvostupňovým
súdom neprodukoval žiaden dôkaz na svoju obranu. Tvrdené skutočnosti zo strany žalovaného nie sú
odvolacím dôvodom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním náhrady trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 9.3.2015 (č.l. 62, 63 spisu). Odvolacie dôvody žalovaného boli tak procesno-právneho
ako i hmotno-právneho charakteru.



V procesnej rovine k žalovaným namietanej vade konania, a to odňatiu možnosti konať pred súdom tým,
že okresný súd mu nedoručil riadne predvolanie na pojednávanie, čím mu bolo znemožnené vyjadrovať
sa k veci, navrhnúť dôkazy, odvolací súd uvádza, že termín predvolania na nariadené pojednávanie
na deň 15.1.2015 bol žalovanému doručovaný zásielkou doporučene s doručenkou na adresu podľa
výpisu zo živnostenského registra, ktorá zásielka s údajom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote"
sa okresnému súdu ako nedoručená vrátila dňa 31.12.2014. Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných
rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd. V
zmysle tohto zákonného ustanovenia je treba doručiť do vlastných rúk písomnosti, pokiaľ je to stanovené
zákonom, resp. ak to nariadi súd. Určujúcim hľadiskom pre nariadenie doručenia do vlastných rúk je
dôležitosť obsahu doručovaných písomností. Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí
účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,
kedy sa má pojednávanie konať. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predvolanie na
pojednávanie nie je písomnosťou, pre ktorú zákon vyžaduje jej doručenie do vlastných rúk. Zákonná
úprava vyžaduje, aby predvolanie bolo účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej dosť času na prípravu. Podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p., ak nie je možné doručiť
písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa
považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie. Odvolací súd zvýrazňuje, že ak súd doručuje písomnosť
poštou podľa § 45 ods. 1 O.s.p., pri doručovaní musí byť dodržaný postup stanovený Občianskym
súdnym poriadkom, predovšetkým v ust. § 46 až 48 O.s.p.. V zmysle týchto ustanovení postup pri
doručovaní písomností sa mení v závislosti od toho, či sa zásielka doručuje do vlastných rúk alebo
nie, a tiež podľa adresáta písomnosti, pričom zákon rozlišuje doručovanie fyzickým osobám, fyzickým
osobám oprávneným podnikať a právnickým osobám. Pri doručovaní termínu súdneho pojednávania
žalovanému na deň 15.1.2015 sa doručovalo doporučene s doručenkou žalovanému ako fyzickej osobe,
ktorá je podnikateľom, preto primárne bolo nevyhnutné aplikovať ust. § 48 ods. 3 O.s.p.. Ak sa zásielka
s termínom súdneho pojednávania na deň 15.1.2015 vrátila Okresnému súdu Čadca ako nedoručená
dňa 31.12.2014, tak po troch dňoch od jej vrátenia sa považovala za doručenú podľa § 48 ods. 3 O.s.p.,
t.j. dňom 04.01.2015. K termínu súdneho pojednávania dňa 15.1.2015 tak u žalovaného bola splnená
podmienka riadneho doručenia predvolania na nariadené pojednávanie. Procesné práva rovnako boli
zachované i v zmysle úpravy vyplývajúcej z § 115 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd preto konštatuje, že
okresný súd mal splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 48 ods.
3 O.s.p., aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, pretože k termínu súdneho pojednávania dňa
15.1.2015 u žalovaného bola splnená podmienka nielen doručenia predvolania na tento termín k tomu,
aby okresný súd mohol vec prejednať a meritórne rozhodnúť ako i včasného doručenia predvolania.
Pre takýto postup okresného súdu bolo nevyhnutné konštatovať, že týmto postupom nedošlo k odňatiu
možnosti žalovanému konať pred súdom, pretože boli splnené všetky podmienky k prejednaniu veci v
neprítomnosti žalovaného.

K záveru, že žalovanému postupom okresného súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, sa
poukazuje i na časový horizont, ktorý tu bol od doručenia okresným súdom vydaného platobného
rozkazu č.k. 16Rob/14/2014-37 zo dňa 14.5.2014, ktorý spolu s návrhom a prílohami bol žalovanému
podľa doručenky na č.l. 38 rub spisu doručený dňa 21.5.2014. Žalovaný teda od momentu podania
odporu mal dostatok času na predkladanie a navrhovanie dôkazov. Postupom okresného súdu nebolo
odňaté ani právo žalovaného v označení a predkladaní dôkazov, keď v podstate žalovaný už v rámci
ním podaného odporu v podaní zo dňa 28.05.2014 proti vydanému platobnému rozkazu si mohol plniť
svoju dôkaznú povinnosť, t.j. už v odpore mal možnosť označiť, prípadne pripojiť dôkazy, vykonania
ktorých sa domáha. Až do momentu rozhodnutia okresným súdom si žalovaný mohol plniť svoju dôkaznú
povinnosť, ktorým smerom však žalovaný nepostupoval, a preto sa nemôže domáhať toho, že by došlo k
odňatiu jeho možnosti konať pred okresným súdom v rovine dokazovania. Ak boli pred okresným súdom
splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, tak zákonite boli splnené podmienky
aj k prejednaniu nárokov uplatnených žalobcom ako aj splnené podmienky k vykonávaniu dôkazov v
neprítomnosti žalovaného, pre ktorú skutočnosť nie je možné konštatovať odňatie možnosti žalovanému
konať pred súdom, a to ani v rovine vykonávania dokazovania.



Čo sa týka odvolacích dôvodov žalovaného k veci samej, žalovaný namietal neúplne zistený skutkový
stav, nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že základným predpokladom osobitnej
zodpovednosti za škodu pri prevádzke dopravného prostriedku je splnenie troch podstatných znakov, a
to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom, že spôsobil prevádzkou svojho vozidla škodovú
udalosť, a preto za ňu zodpovedá.

Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení sa vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

Bolo nepochybné, že žalobca sa domáhal nároku na náhradu plnenia, ktoré ako subjekt povinný plniť
(z poistného garančného fondu) poskytol poškodenému na základe skutočnosti, že motorové vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda, nemalo v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné
poistenie pre prípad spôsobenej škody a tento nároku uplatnil žalobca voči žalovanému, ktorý bol
držiteľom tohto motorového vozidla CATERPILLAR (pracovný stroj) bez EČV.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatným
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

Podľa ust. § 24 ods. 7 písm. b) veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Krajský súd uvádza, že vzhľadom na vyššie citovanú osobitnú právnu úpravu zákona č. 381/2001 Z.z.
je postavenie žalobcu ako poskytovateľa jasne vymedzené, do ktorého postavenia ho delegovala táto
osobitná zákonná právna úprava. Táto zároveň v ust. § 24 ods. 7 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z.
jasne vymedzila, kto je osobou povinnou uhradiť poskytnuté plnenie (z poistného garančného fondu) a
kto je osobou oprávnenou toto plnenie požadovať. Pre posúdenie nároku žalobcu ako osoby povinnej
podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. sa v spojení s § 24 ods. 7 veta prvá zákona
č. 381/2001 Z.z., a to požadovať proti tomu, kto zodpovedá za škodu, vyžaduje splnenie zákonom
vymedzených podmienok, teda preukázanie žalobcom, že plnenie ktoré poskytol za ním tvrdenú škodu,
bolo spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ktorého držiteľom je žalovaný ako osoba bez poistenia.
Teda žalobca primárne bol povinný preukázať, že žalovaný je nositeľom pasívnej legitimácie, t.j.
podľa osobitnej právnej úpravy zákona č. 381/2001 Z.z. osobou bez poistenia zodpovednosti, ktorá
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z doterajšieho okresným súdom
zisteného skutkového stavu na základe výsledkov vykonaného dokazovania, bolo len preukázané to, že
žalobca požadoval nárok voči žalovanému len ako voči osobe bez postenia. Žalobca však nepreukázal,
že nielenže ide o osobu bez povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ale aj, že ide o osobu zodpovednú za spôsobenú škodu, o ktorej
tvrdí, že bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a za túto škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá žalovaný. Je potrebné uviesť, že ak okresný súd vykonal dokazovanie
priestupkovým spisom Č.p. ORPZ-CA-ODI-40/2013, a Č.p. ORP-P-304/ODI-E-2013 potom musel po
posudzovaní dôvodnosti, resp. nedôvodnosti nároku žalobcu zobrať do úvahy aj skutočnosti z týchto
spisov vyplývajúce, čo okresný súd nevykonal a tieto nevyhodnotil. Okresný súd tým neúplne zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je predčasné, keďže z výsledkov doterajšieho dokazovania bolo
preukázané len to, že žalovaný je osobou bez poistenia, avšak nebolo preukázané, že ide o osobu, ktorá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá.



V novom konaní sa okresný súd preto bude dôsledne zaoberať argumentáciou žalobcu i žalovaného
v rovine vyhodnotenia nároku a obrany žalovaného, s dôrazom na dôsledné vyhodnotenie zákonných
predpokladov osobitnej zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorového vozidla. Pretože došlo k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia, otvára sa i ďalšia možnosť navrhovania dôkazov, ktorých potreba v
priebehu konania pred prvostupňovým súdom vyvstane. Po dôsledne doplnenom dokazovaní, okresný
súd opätovne vyhodnotí všetky dôkazy, a to vo vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p. a vo veci
rozhodne za posúdenia, ktorý z účastníkov v zmysle označených dôkazov uniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.