Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/7/2016 z 16. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. októbra 2016, sp. zn. 24Sa/7/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200594.1 Krajský súd Žilina | 24Sa/7/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5016200594.1 | 2016-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP, § 250q ods. 2 OSP, § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/59e2ec3a-21a4-469d-9286-536e07f0bda8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200594.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200594
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľa: MUDr. W. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX D., T. XXXX/XXA,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o starobný
dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 11.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa
11.05.2016 podľa ust. 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods.
2 O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 11.05.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa ust. § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zastavila
navrhovateľovi od 2. júna 2016 výplatu jeho starobného dôchodku.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.
24Sd/296/2014-64 z 20. januára 2015 bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 13. augusta
2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2014 a z 2. decembra
2014 a vec bola Sociálnej poisťovni vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd zaviazal Sociálnu poisťovňu
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s §
142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia. Podľa právneho názoru krajského súdu rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je daná
právomoc príslušného Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené skutkové a
právne dôvody odporkyňa nemala o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodnúť a preto bolo
potrebné ďalšiu výplatu starobného dôchodku navrhovateľa zastaviť, s poukazom na ust. § 112 ods. 4
a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 11.05.2016 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014, rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 10.06.2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2015 o zvýšení starobného
dôchodku navrhovateľa.
V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa uviedla, že uvedené rozhodnutia zrušuje, pretože boli
nadbytočné vydané. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 24Sd/296/2014-64 z
20. januára 2015 a uviedla, že krajský súd zaviazal Sociálnu poisťovňu žiadosť navrhovateľa o starobný



dôchodok postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. O postúpení
žiadosti o starobný dôchodok z 28. mája 2014 bol navrhovateľ informovaný listom Sociálnej
poisťovne, ústredie zo 14. apríla 2016.

Proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 11.05.2016 podal navrhovateľ včas opravný
prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím o zastavení
výplaty jeho starobného dôchodku ako aj s rozhodnutím krajského súdu, ktorý podľa jeho názoru
rozhodol tak, že mu starobný dôchodok nenáleží vôbec. Keď sa proti rozsudku krajského súdu odvolal,
Najvyšší súd SR využil malú, formálnu chybu v jeho odvolaní a odvolanie odmietol s tým, že bolo
podané neoprávnenou osobou. Sociálna poisťovňa viazaná rozsudkom súdu bola povinná opäť zaslať
jeho žiadosť na VÚSZ, ako kompetentnému na priznanie dôchodku. VÚSZ mu zaslal rozhodnutie z
27.05.2016, v ktorom jednoznačne odmieta akúkoľvek kompetenciu na priznanie starobného dôchodku
za dobu odpracovanú v civilnom zamestnaní po ukončení služby vojaka z povolania. Kompetencia na
priznanie dôchodku napriek rozhodnutiu súdu teda naďalej zostáva na Sociálnej poisťovni. Domáha
sa zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne o zastavení výplaty jeho starobného dôchodku,
žiada, aby mu bol dôchodok naďalej vyplácaný a aby pri výpočte výšky dôchodku bola zohľadnená
doba poistenia po dobu služby vojaka z povolania, nakoľko až do 30. apríla 1998 boli odvody na
dôchodkové poistenie vojakov odvádzané do Sociálnej poisťovne a pri vzniku VÚSZ neboli tieto odvody
odvedené tomuto úradu. Ďalej uviedol, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie
výkonu profesionálnej služby vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona č. 461/2003 Z.z.. Vylúčenie zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia
poistencom, ktorí získali dávky v inom systéme sociálneho poistenia než vo všeobecnom systéme
by napríklad znamenalo horšie zaobchádzanie ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných
systémoch dôchodkového poistenia. Poukázal tiež na to, že iným výsluhovým dôchodcom bola doba
vojenskej služby započítaná do výšky dôchodku a hoci mali odpracované v civilnom zamestnaní menší
počet rokov ako on a odvádzali podstatne menšie dávky na dôchodkové poistenie, bol im vypočítaný
podstatne vyšší dôchodok, bez problémov vyplatený so spätnou platnosťou tri roky dozadu. Nesúhlasí
s tvrdeniami odporkyne v zamietavých rozhodnutiach ako aj v rozsudku krajského súdu, že od vzniku
nároku na starobný dôchodok nebol ku dňu 31.12.2003 nepretržite zamestnaný, preto nie je možné pri
priznaní dôchodku postupovať podľa § 261 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odvody na dôchodkové poistenie
do Sociálnej poisťovne boli odvádzané počnúc mesiacom január 1999 až do 31. mája 2005, o čom
svedčia záznamy v osobných listoch dôchodkového poistenia. Z dôvodu, že mu v zmysle § 95 ods. 1
a 2 zákona č. 100/1988 Zb. opakovane a neoprávnene boli Sociálnou poisťovňou zamietané žiadosti o
starobný dôchodok, žiada súčasne o preplatenie starobného dôchodku so spätnou platnosťou tri roky
dozadu od doby, od ktorej mu dávka patrí. Z rozhodnutia VÚSZ z 27. mája 2016 jednoznačne vyplýva,
že priznanie jeho starobného dôchodku je v kompetencii Sociálnej poisťovne a krajský súd rozhodol v
rozpore so zákonom.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 02.08.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 11. mája
2016 o zastavení výplaty starobného dôchodku ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Žiline č. 24Sd/296/2014-64 zo dňa 20. januára 2015, s tým, že krajský súd zaviazal
odporkyňu žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu v
súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa postupovala v súlade s právnym názorom krajského súdu
a dňa 14. apríla 2015 postúpila žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom zo dňa 19. júla 2016
odporkyni oznámil, že rozhodnutím zo dňa 27. mája 2016 zastavil konanie, pretože VÚSZ nie je
príslušným orgánom na konanie o starobnom dôchodku účastníka konania a vec nemožno postúpiť
príslušnému orgánu. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal, stalo sa právoplatným
dňa 21. júna 2016. Nakoľko boli rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku (t.j. o nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok) navrhovateľovi na základe žiadosti zo dňa 28. mája 2014 zrušené, a predmetná
žiadosť o starobný dôchodok navrhovateľa bola v zmysle rozsudku krajského súdu a v súlade s
právnym názorom v ňom uvedeným postúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, pretože
Sociálna poisťovňa nebola príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa a výplata
starobného dôchodku pokračovala, napadnutým rozhodnutím bola jeho výplata zastavená.



Navrhovateľ na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 17.10.2016 zotrval
na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu. Uviedol, že proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 11.05.2016 opravný prostriedok nepodal. Nárok na starobný
dôchodok mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
dňa 17.03.1997 dovŕšením 57 rokov veku, lebo 20 rokov v I. kategórii funkcií získal až v júli 1998 a nie
k 17.03.1995, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Vzal na vedomie, že ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa na neho nevzťahuje z dôvodu, že podľa
kópie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného Vojenským útvarom 8733 Žilina
mal potvrdenú dobu zamestnania až od 11.01.1999 do 31.12.2002. Žiadal, aby mu pri výpočte výšky
starobného dôchodku bola zohľadnená celá doba poistenia, a to aj doba služby vojaka z povolania. O
jeho nároku na starobný dôchodok je príslušná rozhodnúť odporkyňa. Uviedol tiež, že netrvá na výsluchu
zástupcu VÚSZ na pojednávaní.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X-II. zo dňa 11.05.2016, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne ako i ostatným
spisovým materiálom a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť,
pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore so zákonom.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zastavení výplaty
starobného dôchodku navrhovateľa od 02.06.2016.

V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o nárokoch
na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších
predpisov profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak
vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.

Podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov“) výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za
výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti (1. júla 2002) a
od tohto dňa sa zvyšujú o 5%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z
osobitného účtu.

Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby
hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov
zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku
nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto
zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ
ide o
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,



b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.01.1999
priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov,
ktorý sa od 01.07.2002 nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa §
125 ods. 11 naďalej považuje a vypláca ako výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia zo dňa 25.01.2013, pre nárok na výšku tohto dôchodku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba výkonu ZVS od 22.07.1957 do 21.07.1959 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba vo
vojenskej škole od 22.07.1959 do 14.07.1963 v I. kategórii funkcií, doba služby dôstojníka z povolania
od 15.07.1963 do 31.12.1964, od 25.08.1965 do 10.08.1972 a od 28.12.1992 do 31.12.1998 v I.
kategórii funkcií a doba služby dôstojníka z povolania od 01.01.1965 do 24.08.1965 a od 11.08.1972
do 27.12.1992 v II. kategórii funkcií. Zhodnotenie doby poistenia v I. kategórii funkcií odôvodňuje
skorší odchod poistenca do dôchodku. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
Bratislava č. VUSZ-65313008305008/2016zo dňa 27.05.2016 vyplýva, že pre výsluhový dôchodok bola
navrhovateľovi zhodnotená doba 41 skončených rokov služobného pomeru.

Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky.

Navrhovateľ, nar. 17.03.1940, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 17.03.1997, ktorým dovŕšil vek 57 rokov, keďže 20 rokov služby
v I. kategórii funkcií dosiahol až v júli 1998.

Dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov.

Podľa § 103 zákona č. 114/1998 Z.z. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne
zabezpečenie vojakov nepoužijú:
1. zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,
2. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
3. § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa
vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú
od 1. mája 1998, počnúc ktorým mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 114/1998 Z.z..

Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok,
ktoré do 1. mája 1998 už vznikli, ale iba za predpokladu, že vojak splnil všetky podmienky pre priznanie
starobného dôchodku do dňa predchádzajúceho dňu 1. mája 1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku (§ 142 ods. 4
písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 103 bod. 2. zákona č. 114/1998 Z.z.), o žiadosti o starobný
dôchodok je preto príslušná rozhodnúť odporkyňa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa
§ 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu 17.03.1997 a tento nárok mu zostal zachovaný podľa
§ 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na tejto
skutočnosti nič nemení okolnosť, že žiadosťou zo dňa 07.02.2013 (v poradí prvou) požiadal o priznanie
starobného dôchodku a jeho výplatu až od 01.06.2005.



Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 Zákona o sociálnom zabezpečení dňom
17.03.1997, nevznikol mu však k tomuto dňu nárok na výplatu starobného dôchodku, lebo odo dňa
vzniku nároku bol naďalej nepretržite zamestnaný až do 31.12.1998.

Navrhovateľ po priznaní výsluhového dôchodku nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003, lebo podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia Vojenský útvar 8733 Žilina potvrdil
dobu zamestnania navrhovateľovi až od 11.01.1999 do 31.12.2002. Vzhľadom na to sa na neho
nevzťahuje ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a starobný dôchodok mu nemožno priznať
podľa tohto zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov záver Krajského súdu v
Žiline, vyjadrený v rozsudku sp. zn. 24Sd/296/2014-64 zo dňa 20.01.2015, o ktorý odporkyňa oprela
napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.05.2016 o zastavení výplaty starobného dôchodku navrhovateľa podľa
§ 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 2. júna 2016, nie je správny. S
poukazom na vyššie uvedené sa krajský súd stotožnil aj s názorom Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia v rozhodnutí zo dňa 27.05.2016 o zastavení konania, pretože VÚSZ nie je príslušným
orgánom na konanie o starobnom dôchodku navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II.
zo dňa 11.05.2016 nemohol považovať za zákonné a preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s
použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa zo dňa 07.08.2013
priznanie starobného dôchodku od 01.06.2005, keďže právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 24Sd/292/2013-37 zo dňa 18.02.2014 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 04.11.2013, ktorým odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo 07.08.2013 o priznanie starobného dôchodku
od 01.06.2005 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa o tejto žiadosti navrhovateľa
o starobný dôchodok už žiadnym spôsobom nekonala ani nerozhodla, keď následne konala už len
o žiadosti navrhovateľa z 28.05.2014. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne rozhodnúť o
nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r
O.s.p.). Odporkyňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa po zhodnotení všetkých dôb
poistenia tak v osobitnom ako aj všeobecnom poistnom systéme, pričom sumu starobného dôchodku
môže krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č.
128 (č. 416/1991 Zb.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. §
250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva,
že by navrhovateľovi doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotný navrhovateľ
nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho súd
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského
súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.