{"guid": "e4214ecf-0f73-4bd3-bf32-cd2292c5f96c:8195d723-6ad2-4196-8f6d-44de043817ab", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5014200223.2", "spisova_znacka": "25Sd/69/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/69/2014 z 7. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. septembra 2016, sp. zn. 25Sd/69/2014, ECLI:SK:KSZA:2016:5014200223.2", "identifikacne_cislo": "5014200223", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "9So/236/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "9f4af5f0-3b09-477b-b894-23bfcb1f1de3:061574ba-c433-454a-858f-6235ced97e17", "datum": "2018-10-30", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8195d723-6ad2-4196-8f6d-44de043817ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200223.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200223.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200223.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200223
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014200223.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej
veci navrhovateľky: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom I., K. XX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2014    p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2014 podľa § 65, § 274 a
§ 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 2. novembra
2012 starobný dôchodok v sume 66,90 € mesačne. K sume starobného dôchodku patrí aj zvýšenie
podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2013 na sumu 78,10 € mesačne a od 1. januára
2014 na sumu 86,90 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala spôsob
určenia sumy starobného dôchodku. Uviedla, že vzhľadom na vykonávanú dobu služby v II. kategórii
funkcií jej vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 2. novembra 2012, dňom dovŕšenia 57 rokov veku.
Ďalej uviedla, že služobný pomer skončila dňom 31. decembra 2005, preto suma starobného dôchodku
nebola určená správne, čo je v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V opravnom prostriedku podrobne
uviedla dôvody, pre ktoré priznanie výsluhového dôchodku a dovŕšenie dôchodkového veku nie je tou
istou sociálnou udalosťou. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné
a žiadala, aby ho súd zrušil. Poukázala na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR  v rozsudku
sp. zn. 1Sdo/15/2005 zo dňa 23. marca 2006.

V konaní súd vydal rozhodnutie - rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne                         č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2014 potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka
včas odvolanie.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. 9So/108/2014 zo dňa 28. júna 2016 rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 12. júna 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uložil
krajskému súdu v ďalšom konaní vec prejednať znova v medziach podaného opravného prostriedku,
dôsledne sa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami navrhovateľky a znova vo veci rozhodnúť
a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..



Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil
sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 12. augusta 2013 požiadala odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od 2. novembra 2012.

Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-13621/33-2013 zo
dňa 26. júla 2013 mal súd preukázané, že navrhovateľke podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
bol priznaný výsluhový dôchodok, a to od 02. 01. 2006 v sume 9.564,- Sk mesačne. Navrhovateľka
získala dobu pomeru príslušníčky ZVJS od 15. novembra 1973 do 31. decembra 1999 v II. kategórii
funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2005 v III. kategórii funkcií. Vzhľadom na získanú II.
kategóriu funkcií postupom podľa § 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení dosiahla
navrhovateľka dôchodkový vek dovŕšením 57 rokov veku dňa 2. novembra 2012. Nakoľko zároveň
získala najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnila podmienky
nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dňa 2. novembra
2012. K tomuto dňu získala navrhovateľka 13 223 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby
služby).

Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby)
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podrobný
spôsob určenia jednotlivých činiteľov výpočtu dôchodku je uvedený v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje
druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potrebné
rozumieť prežitie ustanoveného veku,        t. j. dôchodkového veku.

Pretože navrhovateľka je poberateľkou dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR, ktorá
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného dôchodku
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania
služobného pomeru,  na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v
dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku
sa zníži podľa                     čl. 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
za celé roky.

Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy
starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového
poistenia, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku.

Suma starobného dôchodku 64,70 € mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného
dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 376,35332326 €
mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je
doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 311,65912034 € mesačne.

Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného
mesačného zárobku 135, € za roky 2005, 2004, 2003, 2002, 2007. Celková započítaná doba
zamestnania (vrátane doby služby) do vzniku nároku je 36 rokov; na určenie sumy dôchodku do vzniku
nároku je rozhodných 34 rokov. Na dobu pred 18 rokom sa neprihliada.



Starobný dôchodok je 76 % PMZ, to znamená 102,60 € mesačne. K tejto sume patrí aj zákonná úprava
a zvýšenie na 275,361076 € mesačne.

Suma starobného dôchodku 242,96565497 € mesačne zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin
sumy starobného dôchodku 275,361076 € mesačne a koeficientu 0,55235294 určeného ako podiel
zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 30 rokov a
úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 34 rokov.

Suma starobného dôchodku 32,40 € mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného
dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 275,361076 € mesačne a sumy
starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba  služby    zhodnotená  na určenie
sumy výsluhového dôchodku 242,96565497 € mesačne.

Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a Dohovoru je 64,70 € mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a Dohovoru je 32,40 € mesačne. Pretože
suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a
Dohovoru je vyššia, patrí navrhovateľke starobný dôchodok v tejto sume. K sume starobného dôchodku
patria aj zákonné zvýšenia v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka na pojednávaní naďalej zotrvala na písomných podaniach a vyjadreniach, ktoré súdu
doručila. Poukázala na to, že štátnu službu začala v roku 1973, po 15 rokoch štátnej služby dosiahla
nárok na výsluhový dôchodok, teda vo svojich 34 rokoch, naďalej však ostala činná v štátnej službe
až do veku jej 50 rokov, teda ďalších 17 rokov. Po vzniku nároku na výsluhový dôchodok. O výsluhový
dôchodok požiadala až vo veku 50 rokov. Starobný dôchodok  od Sociálnej poisťovne poberá od
02.11.2012. Uviedla, že na jej prípad nie je možné aplikovať Dohovor č. 128, nakoľko aj keď poberá
výsluhový dôchodok a má nárok na starobný dôchodok, tieto dôchodky nie sú dôchodkami za tú istú
sociálnu udalosť. Výsluhový dôchodok jej nebol priznaný ku dňu, kedy dovŕšila dôchodkový vek, tak ako
má nárok na starobný dôchodok, čiže podľa nej nejde o totožné dôchodky. Naďalej tvrdila, že na jej
prípad nie je možné aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128, nakoľko u nej nejde o dôchodky za tú istú sociálnu
udalosť (výsluhový a starobný dôchodok).

Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 10.04.2014 a
doplňujúce vyjadrenie zo dňa 02.09.2016 a vzhľadom k tomu žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 11. februára 2014 potvrdil ako vecne správne.

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľke bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový
dôchodok od 02.01.2006, pričom na nárok na tento dôchodok bola navrhovateľke zhodnotená doba
služobného pomeru príslušníka ZVJS od 15. novembra 1973 do 31. decembra 2005, maximum 30 rokov.
Doba služobného pomeru príslušníčky ZVJS bola navrhovateľke zaradená na účely dôchodkového
zabezpečenia nasledovne:
- od 15. novembra 1973 do 31. decembra 1999 v II. kategórii funkcií,
- od 1. januára 2000 do 31. decembra 2005 v III. pracovnej kategórii.

Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok,
ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., zaoberal vo viacerých rozhodnutiach a jeho judikatúra
v tejto oblasti je rozsiahla a konštantná.

Otázku povahy výsluhového dôchodku ako dávky v starobe Najvyšší súd SR riešil napr. v rozsudku sp.
zn. 4So/189/2008 z 29. mája 2008. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR uviedol: „Z dôvodovej
správy k zákonu č. 222/2002 Z. z. vyplýva záver, že zámerom  zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa §
124 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho



zabezpečenia existujúcu, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).“

Súčasným zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby pomerná výška
výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len
vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu
bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý má všetky
doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).

V zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má
alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva
inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku),
môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok
tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle
Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá
neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná námietka navrhovateľky, že starobný dôchodok i výsluhový
dôchodok nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie
zákonom stanoveného dôchodkového veku. Je totiž zrejmé, že práve od okamihu dovŕšenia
dôchodkového veku, teda prežitím stanoveného dôchodkového veku, nadobudol výsluhový dôchodok
navrhovateľky charakter dávky v starobe tak, ako to má na mysli ustanovenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128.

Pokiaľ navrhovateľka namietala, že pre spôsob výpočtu jej starobného dôchodku je v jej prípade
rozhodujúce ustanovenie Zákona o sociálnom zabezpečení a z toho dôvodu namietala aplikáciu čl. 33
ods. 2 Dohovoru, súd túto jej námietku taktiež nepovažoval za dôvodnú. Zákon č. 100/1988 Zb. v ust. §
175 vo vzťahu k dôchodkovým nárokom upravuje len zachovanie nárokov z vykonávania zamestnania
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (kategórii funkcií), ktoré sa premietlo do zníženia jej dôchodkového
veku oproti všeobecnému dôchodkovému veku 62 rokov (§ 65 ods. 2 a § 274 ods. 1 a 2 Zákona o
sociálnom poistení) s prihliadnutím na trvanie tejto služby v II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu.
Nebolo pritom sporné, že dôchodkový vek navrhovateľka dovŕšila až za účinnosti zákona č. 461/2003
Z. z.. Z toho dôvodu odporkyňa nepochybila, keď teoretickú výšku starobného dôchodku vymerala tak
podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a starobný dôchodok priznala v
sume odvodenej práve od výpočtu podľa zákona č. 461/2003 Z. z..

Súčet starobného dôchodku navrhovateľky, priznaného preskúmavaným rozhodnutím odporkyne, aj jej
výsluhového dôchodku je vyšší ako tzv. teoretická suma starobného dôchodku.

Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa                            11.
februára 2014 je zákonné, preto ho v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.  z. (teda
podľa O.s.p.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté  dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym  skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné  dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu  (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok  nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do  rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.", "vazby": {"stav": {"sz": "9So/236/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "9f4af5f0-3b09-477b-b894-23bfcb1f1de3:061574ba-c433-454a-858f-6235ced97e17", "datum": "2018-10-30", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}