{"guid": "15ec6569-37af-4aad-8384-bfc38fd7e924:2bbcb1d8-7806-46ed-89db-e69923fc31bf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5413206769.2", "spisova_znacka": "9Co/1089/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/1089/2014 z 15. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. apríla 2015, sp. zn. 9Co/1089/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5413206769.2", "identifikacne_cislo": "5413206769", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bbcb1d8-7806-46ed-89db-e69923fc31bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5413206769.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5413206769.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5413206769.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1089/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206769
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413206769.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci
navrhovateľa: TRIFIN, s.r.o., so sídlom Trenčín, nám. SNP 7, IČO: 36 323 110, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110 proti
odporcom: v rade 1/ J. P. nar. XX. X. XXXX, v rade 2/ J. P., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom S. X,
zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom V. O., J. XX, o zaplatenie 19 916,35 eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporcov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.
8C/19/2013-134 zo dňa 23. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolaním
nenapadnutom,    o s t á v a    nedotknutý.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu    potvrdzuje.

Odporcovia v rade 1/, 2/    s ú    p o v i n n í    spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania v sume 433,90 eur Advokátskej kancelárii JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom
Trenčín, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín odporcov v rade 1/, 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 19 916,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne z uvedenej sumy za obdobie od 24. 5. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa domáhal navrhovateľ priznania úroku z omeškania vo väčšom
rozsahu, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi ako prevažne úspešnému
v konaní priznal náhradu trov, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1 987,73 eur a iných
trov vo výške 1 194,50 eur a k zaplateniu týchto zaviazal spoločne a nerozdielne odporcov v rade 1/,
2/, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 100, § 107, § 451, §
456, § 457 a § 517 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 19. 8. 2008,
ktorú účastníci konania uzatvorili a ktorej vklad bol povolený pod č. V 1656/08 Správou katastra Dolný
Kubín, predmetom ktorej bol predaj a kúpa bytu č. 1 v bytovom dome č. súpisné X  vchod 2 na parcele
č. 599 v katastrálnom území S. spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach a podielom k
pozemku za dohodnutú kúpnu cenu 600 000,- Sk, je neplatná. Ak teda z tejto zmluvy navrhovateľ plnil
odporcom v rade 1/, 2/ sumu 600 000,- Sk (19 916,35 eur), v zmysle § 457 OZ je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odporcovia sú zapísaní späť ako spoluvlastníci
predmetného bytu, preto im vznikla povinnosť vrátiť prijaté plnenie vo výške 600 000,- Sk. Prvostupňový
súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 3 OZ s tým, že



sa jedná o synalagmatický záväzok a súd na námietku premlčania prihliada len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať. Keďže vlastnícke právo odporcov k nehnuteľnosti sa nepremlčuje,
nie je možné namietať premlčanie ani v prípade vydania bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi.
Prvostupňový súd sa zaoberal aj námietkou nedostatku aktívnej legitimácie, pričom túto vyhodnotil
ako nedôvodnú, nakoľko nárok na vydanie sumy vo výške 19 916,35 eur vyplýva z právneho úkonu,
ktorého účastníkmi boli len navrhovateľ a odporcovia v rade 1/, 2/, na základe ktorého navrhovateľ reálne
poskytol odporcom sumu 600 000,- Sk. Ak odporcovia namietali, že navrhovateľovi bola vyplatená suma
30 000,- eur, stalo sa tak na základe iného právneho úkonu, a to úverovej zmluvy, o ktorej neplatnosti
súd tiež právoplatne rozhodol (suma vyplatená iným subjektom).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že odporcov zaviazal k zaplateniu všetkých
trov, nakoľko navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti (návrh zamietnutý v časti požadovaných
úrokov za obdobie od 23. 8. 2013 do 23. 5. 2014). Priznané trovy predstavovali zaplatenie súdneho
poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia, o ktorých súd rozhodol v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie
odporcovia v rade 1/, 2/. Z obsahu odvolania vyplynulo, že napadli výroky, ktorými súd zaviazal odporcov
v rade 1/, 2/ k plneniu, nebol napadnutý výrok, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Odvolanie zdôvodnili odporcovia s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., teda že v
konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
resp. prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľov napadnutý rozsudok
má rozsiahle vady, je arbitrárny a jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné. Súd sa v odôvodnení vo
veľkom rozsahu venoval argumentom navrhovateľa a bez bližšieho zdôvodnenia sa s nimi stotožnil.
Argumentom odporcov sa venoval podstatne menej a bez bližšieho zdôvodnenia ich zamietol. Súd
správne uviedol to, že medzi navrhovateľom a odporcami uzatvorená kúpna zmluva z 19. 8. 2008 je
absolútne neplatná. Podľa názoru odvolateľov v skutočnosti išlo o úverovú zmluvu, ktorá má všetky
znaky spotrebiteľského úveru. Prvostupňový súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že právo na
požadované plnenie nemôže byť premlčané a toto posúdil s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Tento argument je celkom scestný. Súd sa tiež nezaoberal námietkou odvolateľov o absencii
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Je zrejmé, že na účet navrhovateľa v Poštovej banke od
spoločnosti INFINANCE CREDIT, s.r.o. so sídlom v Trenčíne bol poukázaný vklad 30 000,- eur. Stalo sa
tak na základe úverovej zmluvy zo dňa 26. 1. 2010, ktorá bola tiež rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 4C/2/2012 určená za neplatnú. Na tento dôkaz však prvostupňový súd vôbec neprihliadal.
Odvolatelia spochybnili aj výrok o trovách prvostupňového konania, keď súd výšku úkonu právnej služby
vypočítal zo žalovanej sumy. V tomto prípade základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
mala byť 1/13 výpočtového základu, nakoľko klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo
spotrebiteľskej zmluvy. Odvolatelia preto žiadali, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol
zmenený a návrh zamietnutý, prípadne aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Odvolacie námietky odporcov
považoval za celkom nesprávne, právne irelevantné a v rozpore so skutočným stavom veci. Je
totiž zrejmé, že navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia v žalovanej výške titulom nároku na vrátenie kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ odporcom v rade
1/, 2/ vyplatil v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 19. 8. 2008. Nakoľko táto kúpna zmluva bola posúdená
ako absolútne neplatná a odporcovia obdržali sumu 600 000,- Sk (19 916,35 eur), správne rozhodol
prvostupňový súd, keď ich na vrátenie prijatej sumy z neplatnej zmluvy zaviazal v celom rozsahu.
Prvostupňový súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, pritom dospel k správnemu záveru,
že v zmysle § 107 ods. 3 OZ sa jedná o synalagmatický záväzok, kedy na jednej strane stojí právo, ktoré
sa premlčuje a na druhej strane právo, ktoré sa nepremlčuje, a preto vznesenú námietku posúdil ako
nedôvodnú. U odporcov došlo k obnoveniu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, navrhovateľovi však
zaplatená kúpna cena vrátená nebola. Prvostupňový súd sa zaoberal aj otázkou aktívnej legitimácie na
podanie žaloby navrhovateľom, keď konštatoval, že neplatná kúpna zmluva a vzájomné plnenie bolo
poskytnuté medzi účastníkmi tohto konania. Prvostupňový súd správne postupoval aj pri výpočte trov
právneho zastúpenia, keď pri stanovení tarifnej hodnoty vychádzal z výšky peňažného plnenia, resp.
ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. V tomto prípade hodnota sporu bola jednoznačne



determinovaná výškou žalovanej sumy v zmysle podanej žaloby. V prejednávanej veci sa v žiadnom
prípade nemôže jednať o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, keď v konaní úspešného navrhovateľa určite
nemožno považovať za spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu potvrdiť ako vecne správny a zaviazať odporcov v rade 1/, 2/ k zaplateniu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti v
súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým vo
zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý.

Z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i
odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 19 916,35 eur (600 000,- Sk) z toho
dôvodu, že dňa 19. 8. 2008 uzatvoril s odporcami v rade 1/, 2/ kúpnu zmluvu, na základe ktorej od
týchto nadobudol vlastnícke právo k bytu, nachádzajúcom sa v kat. úz. S. a zaplatil kúpnu cenu 600
000,- Sk. V konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/2/2012 okrem iného súd konštatoval, že
táto zmluva je absolútne neplatná. V čase rozhodovania boli odporcovia v rade 1/, 2/ opäť zapísaní
na liste vlastníctva ako spoluvlastníci predmetného bytu v 1/1. Navrhovateľ tak žiadal vrátiť poskytnuté
plnenie v žalovanej sume. Pretože odporcovia prostredníctvom zástupcu vzniesli námietku premlčania,
prvostupňový súd sa zaoberal tým, či môže na takto vznesenú námietku prihliadať a dospel k záveru,
že v tomto prípade je potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 3 OZ a na námietku neprihliadal. V konaní
mal súd jednoznačne preukázané, že reálne navrhovateľ vyplatil odporcom sumu 600 000,- Sk, a preto
sa dôvodne po vyslovení absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k plneniu
(kúpnej zmluvy), dôvodne domáhal vrátenia poskytnutého plnenia.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich
skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.),
keďže zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými
by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Zdôvodnenie rozsudku spĺňa
všetky náležitosti vyžadované podľa § 157 O.s.p., vrátane zdôvodnenia aplikácie ust. § 107 ods. 3 OZ.
Obsahom odvolania boli námietky, ktoré predniesli odporcovia, resp. ich zástupca už prvostupňovému
súdu, pričom tento sa so všetkými riadne vysporiadal a zdôvodnil ako ich posúdil a prečo. Z tohto pohľadu
potom odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil, vrátane výroku o trovách prvostupňového konania. Ani odvolací súd sa nestotožnil s
tým, že došlo k nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Predmetom konania bolo
vydanie sumy 19 916,35 eur a navrhovateľ nie je spotrebiteľ. Súd preto aj tento vzťah správne posúdil
a aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov, predstavujúcu
trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výšku trov súd určil s poukazom na ust. §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky. Predmetom odvolania bola suma 19
916,35 eur, za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu bola priznaná odmena 353,54 eur, k tomu režijný paušál
8,04 eur a 20 % DPH. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú 433,90 eur. Odporcom, ktorí
nemali úspech v odvolacom konaní, súd náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/19/2013", "guid": "eb0d6e95-fc43-4b2d-891a-674f90672ccf:e2659c42-14b0-4e72-8bf7-f8d00b28ad56", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ad834b13-136d-44e2-a568-28a2116f41c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.385.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 385/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 385/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.385.2017.1"}]}