Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/396/2014 z 3. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 3. marca 2015, sp. zn. 13Cob/396/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5114213788.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/396/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5114213788.1 | 2015-03-03 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 54b ods. 1 ZRK, § 40 ods. 3 ZRK, § 212 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24e772c5-e25b-414c-b1c6-a915474b9e48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5114213788.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/396/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213788
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114213788.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: DOPRASTAV EXPORT s.r.o., so sídlom
Staviteľská 5, 831 04 Bratislava, IČO: 35 723 696, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Stanislavom
Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX H., proti žalovanému: STEEL-MAX, s.r.o., so sídlom
Račianska 155, 831 02 Bratislava, IČO: 36 714 739, zastúpenému právnou zástupkyňou Mgr. Lenkou
Vrúbelovou, advokátkou, so sídlom R. XXX, XXX XX Q., v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a o návrhu na odklad vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
19Cb/90/2014-49 zo dňa 31. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/90/2014-49 zo dňa 31. júla 2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného dňa
03.04.2014 Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, pod č.k. RRS
2014/05 do právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o žalobe žalobcu zo dňa 16.04.2014 o zrušenie
tohto rozhodcovského rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa písomnou žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 23.04.2014 domáhal, aby okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok č.k. RRS
2014/05 zo dňa 03.04.2014, vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010
01 Žilina a zároveň, aby okresný súd odložil vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že označeným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovský súd v
Žiline konanie o návrhu žalovaného (obchodnej spoločnosti STEEL-MAX, s.r.o.) na zaplatenie sumy
139.732,75 Eur s príslušenstvom zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy rozhodcovského
konania spočívajúce v zaplatenom rozhodcovskom poplatku vo výške 10.060,20 Eur a v trovách
právneho zastúpenia vo výške 2.853,80 Eur. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobca domáhal
podľa ust. § 40 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“). Na odôvodnenie uplatnených dôvodov na
zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca tvrdil, že právomoc Rozhodcovského súdu v Žiline bola
založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou formou rozhodcovskej doložky ako súčasť Rámcovej
kúpnej zmluvy č. 1009/MK1/2013 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 10.09.2013 (ďalej len
„Rámcová kúpna zmluva“). Podľa čl. XVI. bod 16.3 Rámcovej kúpnej zmluvy sú zmluvné strany povinné
uvádzať vo vzájomnej obchodnej korešpondencii číslo zmluvy. Uvedené dojednanie malo slúžiť na
odlíšenie zmluvného vzťahu založeného rámcovou kúpnou zmluvou, na ktorý sa vzťahovala právomoc
Rozhodcovského súdu v Žiline, od ostatných zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, na
ktoré sa v prípade vzniku sporu vzťahuje právomoc všeobecných súdov. Nárok uplatnený žalovaným
v rozhodcovskom konaní však vznikol z titulu objednávky č. 88/DPSE/2013 zo dňa 23.08.2013
realizovanej na základe odlišného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený
ešte pred uzavretím Rámcovej kúpnej zmluvy. Žiadna z faktúr predložených žalovaným v priebehu
rozhodcovského konania neobsahovala číslo Rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle čl. XVI. bod 16.3,
ale naopak obsahovali odkaz na označenú objednávku. Zároveň v čl. VII bod 7.4 Rámcovej kúpnej
zmluvy bola kúpna cena tovaru dohodnutá na 60.000 Eur, ktorú sumu hodnota žalovanej pohľadávky



(139.732,75 Eur) výrazne presiahla. Poukazujúc na uvedené skutočnosti žalobca tvrdil, že medzi
účastníkmi konania existujú paralelne dva navzájom nezávislé obchodnoprávne vzťahy, z ktorých jeden
bol založený rámcovou kúpnou zmluvou a na prejednanie a rozhodnutie sporov z neho plynúcich
má právomoc Rozhodcovský súd v Žiline a druhý bol založený objednávkou č. 88/DPSE/2013 zo
dňa 23.08.2013, pričom na prejednanie a rozhodnutie sporov s ním súvisiacich majú právomoc
všeobecné súdy. Rozlišovacím znakom bolo práve uvedenie odkazu na objednávku 88/DPSE/2013
zo dňa 23.08.2013 alebo rámcovú kúpnu zmluvu vo vystavených faktúrach. Rozhodcovský súd v
Žiline tak nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Námietku nedostatku právomoci namietal
žalobca pri prvom úkone, ktorý mu patril v rozhodcovskom konaní, teda vo vyjadrení k návrhu na
začatie konania. Žalobca zároveň učinil jednostranné započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke
žalovaného uplatnenej v rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho žalovaná pohľadávka zanikla v celom
rozsahu. Žalovaný vzal následne návrh na začatie rozhodcovského konania späť a Rozhodcovský
súd v Žiline konanie zastavil. Podľa názoru žalobcu však Rozhodcovský súd v Žiline pochybil, ak
rozhodol o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu bez toho, aby sa vyjadril k podanej námietke
právomoci. Súčasne odňal žalobcovi právo domáhať sa vrátenia zaplateného súdneho poplatku za
námietku nedostatku právomoci podľa čl. 31 ods. 9 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v
Žiline v znení zverejnenom v Obchodnom vestníku č. OV 207A/2008.

Žalobca ďalej vyjadril pochybnosť o zákonnom ustanovení rozhodcu v konaní, nakoľko zmluvné strany
sa nedohodli na osobe rozhodcu ani na spôsobe jeho určenia, preto v súlade s čl. 17 ods. 2 Rokovacieho
poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline mal osobu rozhodcu ustanoviť predseda rozhodcovského
súdu. Z ustanovenia rozhodcu v označenom rozhodcovskom konaní však nebolo zrejmé, kto konal za
Rozhodcovský súd v Žiline pri ustanovovaní rozhodcu, na základe čoho postupoval, a neboli zrejmé ani
bližšie identifikačné údaje ustanoveného rozhodcu. Žalobca namietal aj formálnu stránku ustanovenia
rozhodcu, ktorá sa uskutočnila formálnym listom namiesto rozhodcovského uznesenia s náležitým
odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok. Žalobcovi tak bolo úplne znemožnené
vyjadriť sa k osobe rozhodcu a uplatniť námietku zaujatosti, čím došlo aj k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd v Žiline rozhodol o zastavení rozhodcovského
konania v nadväznosti na späťvzatie návrhu na začatie konania, a to rozsudkom č.k. RRS 2014/05 zo
dňa 03.04.2014, ktorým zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania
v súlade s čl. 32 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že označené ustanovenia Rokovacieho poriadku upravujú náhradu trov konania v
prípade zastavenia rozhodcovského konania uznesením. Nakoľko Rozhodcovský súd v Žiline rozhodol
vo veci rozsudkom, ich aplikácia nebola možná. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku a zároveň žiadal odložiť jeho vykonateľnosť.

V časti o odklade vykonateľnosti svoj návrh odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí začatie exekučného
konania na podklade ničotného exekučného titulu, v dôsledku čoho by mu mohla vzniknúť
nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Písomným podaním zo dňa 10.06.2014 žalobca oznámil
okresnému súdu, že dňa 19.05.2014 bolo na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku začaté
exekučné konanie, čo preukázal predloženým upovedomením súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára o začatí exekúcie č.k. EX 2205/14-5 zo dňa 03.06.2014.

Okresný súd poukázal na znenie ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a uviedol, že predmetné
ustanovenie o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu (fakultatívne) na návrh účastníka konania odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku bez definovania konkrétnych kritérií, na ktoré by
mal súd prihliadať. Rozhodnutie je tak ponechané na uvážení súdu, ktorý vychádza predovšetkým zo
sumáru tvrdení žalobcu uvedených v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, prihliada na obsah
rozhodcovského spisu a prípadné vyjadrenie žalovaného k žalobe. Súd taktiež hodnotí odôvodnenie
samotného návrhu na odklad vykonateľnosti ako aj skutočnosť, ktorému z účastníkov konania hrozí v
prípade výkonu, resp. odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku väčšie nebezpečenstvo ujmy.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel okresný súd k záveru, že žaloba bola podaná
v lehote podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobca bol napadnutým rozhodcovským
rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 10.060,20 Eur titulom trov rozhodcovského konania
a sumu 2.853,80 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Zmluvné strany sa v rozhodcovskej doložke
nedohodli na možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom, preto má doručený
rozhodcovský rozsudok v súlade s ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uplynutím lehoty na plnenie sa stáva



exekučným titulom (ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku), na podklade
ktorého môže žalovaný ako oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Okresný súd mal za
preukázané, že žalovaný tak učinil a dňa 16.05.2014 podal návrh na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
2205/14, v nadväznosti na ktorý návrh vydal Okresný súd Bratislava III dňa 27.05.2014 poverenie na
vykonanie exekúcie. Žalobcovi tak nepochybne hrozí majetková ujma v rozsahu nielen priznaných trov
rozhodcovského konania, ale aj trov exekúcie predbežne vyčíslených na sumu 1.654,81 Eur. Vzhľadom
na celkovú výšku vymáhanej pohľadávky okresný súd zastával názor, že ďalšie pokračovanie v začatej
exekúcii pred rozhodnutím o podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje väčšiu
potenciálnu ujmu žalobcu, ako osoby povinnej z napadnutého rozhodcovského rozsudku, v porovnaní s
ujmou, ktorá vznikne žalovanému v dôsledku odkladu vymoženia dlžnej sumy. Pri rozhodovaní o odklade
vykonateľnosti okresný súd vychádza výlučne z obsahu tvrdení a dôkazov predložených žalobcom,
pričom v aktuálnom štádiu konania nebolo predbežne možné bez ďalšieho konštatovať, že by sa zo
strany žalobcu jednalo o zrejme nedôvodné alebo účelové uplatňovanie práva. Okresný súd zdôraznil,
že týmto konštatovaním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale len hodnotí skutočnosti tvrdené
žalobcom z toho hľadiska, či by tieto v prípade ich preukázania mohli viesť k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku z uplatnených dôvodov podľa ust. § 40 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 244/2002 Z.z.. V
ďalšom priebehu konania bude argumentácia žalobcu, ako aj prípadná procesná obrana žalovaného
predmetom dokazovania, ktorého výsledky budú vyhodnotené súdom v súlade s ust. § 132 O.s.p..
Rozhodnutiu o podanej žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku bude predchádzať
predbežné posúdenie splnenia predpokladov pre meritórne rozhodnutie vo veci, a to v rovine zisteného
rozporu medzi zvolenou formou rozhodcovského rozhodnutia v podobe rozsudku s ust. § 38 zákona č.
244/2002, podľa ktorého sa o zastavení konania rozhoduje rozhodcovským uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Žalovaný poukázal, že v odôvodnení predmetného uznesenia Okresný súd Žilina
uviedol, že písomnou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23.04.2014 sa žalobca domáhal, aby
okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom V.
Tvrdého 17, 010 01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 zo dňa 03.04.2014 a zároveň, aby odložil vykonateľnosť
označeného rozhodcovského rozsudku. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti vychádzal výlučne z obsahu tvrdení a dôkazov predložených
žalobcom, pričom v aktuálnom štádiu konania nebolo predbežne možné bez ďalšieho konštatovať,
že by sa zo strany žalobcu jednalo o zrejme nedôvodné alebo účelové uplatňovanie práva. Okresný
súd ďalej v napadnutom uznesení konštatoval, že žalovaný dňa 16.05.2014 podal návrh na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX 2205/14, v nadväznosti na ktorý návrh vydal Okresný súd Bratislava III dňa
27.05.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa okresného súdu ďalšie pokračovanie exekúcie pred
rozhodnutím o podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje väčšiu potenciálnu
ujmu žalobcu, ako osoby povinnej z napadnutého rozhodcovského rozsudku, v porovnaní s ujmou,
ktorá vznikne žalovanému v dôsledku odkladu vymoženia dlžnej sumy. Týmto svojim konštatovaním sa
okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý svoj návrh na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom
V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 zo dňa 03.04.2014 odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí
začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu, v dôsledku čoho by mu mohla
vzniknúť nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Žalovaný poukázal na ust. § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. a uviedol, že rozhodnutie súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku je založené len na úvahe súdu, ktorá má vychádzať z obsahu návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o takomto návrhu, musí podľa okolností prípadu
zvážiť, či okolnosti, ktorými žalobca svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
odôvodňuje, majú svoje opodstatnenie. Rozhodnutie okresného súdu bolo podľa názoru žalovaného
nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu absolútne nepreskúmateľné. Okresný súd sa síce stotožnil
s argumentáciou žalobcu, že v dôsledku exekučného konania by mu mohla vzniknúť nenapraviteľná
ujma na právach a majetku, a teda, že pokračovanie exekúcie pred rozhodnutím o podanej žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje väčšiu potenciálnu ujmu žalobcu, ako osoby povinnej
z napadnutého rozhodcovského rozsudku, v porovnaní s ujmou, ktorá vznikne žalovanému v dôsledku
odkladu vymoženia dlžnej sumy, toto tvrdenie však nerozobral, a tým ani neposúdil. V odôvodnení
odvolaním napadnutého uznesenia podľa názoru žalovaného absolútne absentujú úvahy, na základe
ktorých sa okresný súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorá má len všeobecný charakter založený
na tvrdení o nenapraviteľnej ujme na právach a majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,



z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne, žalovaný navrhol, aby Krajský súd v
Žiline podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/90/2014-49
zo dňa 31. júla 2014 tak, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného
Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 zo dňa
03.04.2014 do právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o žalobe zo dňa 16.04.2014 o zrušenie tohto
rozhodcovského rozsudku zamieta.

K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd preskúmaval uznesenie okresného
súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa
20.08.2014 (č.l. 54 - 55 spisu).

Odvolací súd primárne k žalovaným namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza, že v danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny
záver vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 zo
dňa 03.04.2014. Krajský súd preto konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu netrpí vadou namietanou
v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
a prijaté rozhodnutia, a to uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo
dňa 16. marca 2005, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/2004 zo
dňa 23. júna 2004, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa
3. júla 2003 a uznesenie sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia mal krajský súd preukázané, že okresný súd poskytol dostatočný výpočet
všetkých relevantných skutočností, ktorými sa zoberal a ktoré v postačujúcom rozsahu vyhodnotil a svoje
závery riadne a presvedčivo odôvodnil.

Pri preskúmaní veci sa krajský súd opätovne oboznámil s obsahom spisu a s priebehom konania na
okresnom súde, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia. Zistil, že žalobca sa
žalobou zo dňa 16.04.2014, doručenou okresnému súdu dňa 23.04.2014 (č.l. 1 - 4 spisu), domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010
01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 zo dňa 03.04.2014. V žalobe namietal, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou formou rozhodcovskej doložky ako súčasť
Rámcovej kúpnej zmluvy č. 1009/MKI/2013 zo dňa 10.09.2013 (ďalej len „rámcová
kúpna zmluva“). Žalobca uviedol, že žalobný nárok, ktorý si žalovaný uplatnil v rozhodcovskom konaní,
však preukázateľne vznikol na základe objednávky č. 88/DPSE/2013 zo dňa 23.08.2013, pričom táto
objednávka bola realizovaná na základe odlišného zmluvného vzťahu než rámcová kúpna zmluva, ktorý
nárok navyše vznikol pred zmluvným vzťahom založeným rámcovou kúpnou zmluvou, a preto sa na ňu
rozhodcovská doložka nevzťahuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo podľa názoru žalobcu
zrejmé, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného v konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline
nebola dojednaná rozhodcovská doložka, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť a na
prejednanie predmetného sporu bola daná právomoc všeobecných súdov. Žalobca súčasne namietal
zákonnosť ustanovenia rozhodcu v konaní, ako aj skutočnosť, že mu bolo znemožnené vyjadriť sa k
osobe rozhodcu a uplatniť námietku zaujatosti, čím podľa jeho názoru došlo aj k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Vzhľadom k nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu
v Žiline vec prejednať a vzhľadom k tomu, že zo strany tohto súdu bola porušená zásada rovnosti
účastníkov, žalobca navrhol, aby okresný súd rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň žalobca v žalobe
navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom V.
Tvrdého 17, 010 01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 zo dňa 03.04.2014, až do právoplatného rozhodnutia



vo veci samej, z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatným exekučným titulom, na
základe ktorého mu hrozí začatie exekučného konania a v následnej exekúcii by mu mohla vzniknúť
nenapraviteľná ujma na jeho právach a majetku.

Následne žalobca podaním označeným ako „Žiadosť o urýchlené rozhodnutie o odklade vykonateľnosti“
zo dňa 10.06.2014, doručeným okresnému súdu dňa 12.06.2014 (č.l. 38 spisu), oznámil, že na základe
predmetného rozhodcovského rozsudku bolo začaté exekučného konanie vedené súdnym exekútorom
JUDr. Ľubomírom Pekárom pod sp. zn. EX 2205/14, ktorú skutočnosť preukázal predložením
Upovedomenia o začatí exekúcie č.k. EX 2205/14-5 zo dňa 03.06.2014 (č.l. 39 - 40 spisu).

Podľa ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania
začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Krajský súd vo všeobecnej rovine poukazuje, že v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde v lehote podľa
ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, za
podmienok vymedzených v ust. § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z.. Ochranu práv a
právom chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania zabezpečuje okrem iného aj inštitút
odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za predpokladu, ak účastník konania, ktorý podal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podá. Zákon
ponecháva následne na úvahu súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
zvážiť povolenie odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Táto ochrana je
dočasná, jej účelom je dočasne stabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovské konania do
doby, pokiaľ o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nerozhodne právoplatne všeobecný súd.
Dočasne smeruje k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym
rozhodnutím o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia
toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku
vyplýva určité plnenie, alebo právo, v záujme predchádzania prípadných s tým súvisiacich následných
nárokov na náhradu škody. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam, kde
existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon
spochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny
následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Takto plní významnú
ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr
zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre
ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov,
ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný
charakter exekučného konania, ktoré už je v súčasnosti voči žalobcovi vedené, a v ktorom platí ako
jedna z nosných zásad zákaz restitutio in integrum (§ 61 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku) a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Na druhej strane však nesmie byť narušená
ochrana legitímnych záujmov aj ostatných účastníkov konania.

Krajský súd sa domnieva, vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu
spisového materiálu, že za daného stavu, pokiaľ sa žalobca ako účastník rozhodcovského konania
a súčasne ako povinný subjekt v exekučnom konaní sp. zn. EX 2205/14,
dovoláva zrušenia rozhodcovského rozsudku ako nezákonného rozhodnutia, je dôvodné predbežne
odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho správnosť a zákonnosť bola v
predmetnom sporovom konaní spochybnená a namietaná. Je potrebné poskytnúť túto predbežnú
ochranu žalobcovi z dôvodu možného vzniku závažnej ujmy, voči ktorému už žalovaný ako oprávnený v
exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom pod sp. zn. EX 2205/14,
vedie exekúciu, na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5103*0133193 zo dňa 27.05.2014,
vydaného Okresným súdom Bratislava III za účelom vymoženia svojho nároku vyplývajúceho z daného
rozhodcovského rozsudku. Predbežnú ochranu je potrebné poskytnúť až do právoplatného rozhodnutia
v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/90/2014, kedy sa s konečnou platnosťou rozhodne o tom,



či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom. Zo žaloby bolo tiež zrejmé, že žalobca
sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. d), f),
g) zákona č. 244/2002 Z.z., účinného v čase podania žaloby. Súčasne žiadne okolnosti nenasvedčujú
tomu, že by sa predbežný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv a
záujmov žalovaného, ako účastníka rozhodcovského konania takým zásadným a závažným spôsobom,
ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval. Krajský súd je tiež toho názoru, že dočasný odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia do doby, kým sa preukáže alebo vyvráti jeho zákonnosť,
nie je spôsobilý zásadne práva žalovaného ovplyvniť, a to ani takým spôsobom, že neskorší výkon
rozhodcovského rozsudku by už bol zmarený alebo znemožnený. Krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade pokračovania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi
hrozí, že práva žalobcu budú ohrozené vo väčšej miere ako práva žalovaného, ak by súd predbežne
neodložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Túto ochranu je potrebné žalobcovi
poskytnúť aj z dôvodu možného vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného, ku ktorému by došlo
v prípade neodloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého by bola exekúcia
vykonaná, a ktorý by bol rozhodnutím súdu neskôr zrušený. Vzhľadom na spochybnenú zákonnosť
rozhodcovského rozsudku a už prebiehajúcu exekúciu voči žalobcovi, v ktorej je tento rozhodcovský
rozsudok exekučným titulom, je žiaduce a dôvodné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a
to v záujme predchádzania prípadných nežiaducich protiprávnych stavov.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože ide o parciálne procesné rozhodnutie
a až v konečnom rozhodnutí o veci samej bude rozhodované aj o trovách spojených s týmto konaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.