Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/114/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. septembra 2015, sp. zn. 21S/114/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200736.1 Krajský súd Žilina | 21S/114/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5015200736.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac100fb8-18ce-491d-9d8e-98b6c4b9a299 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200736.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/114/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200736.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. H. U. XXXX/XX/
BXX/PPXX, XXX XX W. B. T., proti žalovanému: 1/ Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava 12/ Národná rada Slovenskej
republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava 1, o preskúmanie a zrušenie uznesenia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 12.05.2015 (č. konania
P/06/15-K), takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou prijatou na tunajšom súde dňa 24.07.2015 po postúpení veci Najvyšším súdom Slovenskej
republiky sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia uznesenia Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 12.05.2015. V žalobe uviedol, že žaloba smeruje
proti orgánom NR SR (ďalej aj ako „porušovatelia“), ale v materiálnom zmysle proti disciplinárnemu
orgánu, keďže výbor, ani NR SR konajúca prostredníctvom výboru NR SR nemá materiálne normatívnu
zákonodarnú, ani ústavodarnú právomoc ako plénum NR SR, a preto je daná právomoc všeobecného
súdu. Pre spornosť pasívnej legitimácie žalobu podal priamo proti výboru ako internému orgánu NR
SR, aj proti NR SR ako inštitúcii, pričom ponecháva na súde, koho procesne určí ako procesne pasívne
legitimovaného. Žalobca poukázal na to, že v podrobnostiach k skutkovému a právnemu stavu sa
dovoláva obsahu rozhodnutia NR SR č. P/06/15-K zo dňa 12.05.2015. Žalobca uviedol, že NR SR
bol písomne doručený jeho opodstatnený podnet proti poslankyni NR SR I. Z. pre viaceré porušenia
zákona napĺňajúce skutkovú podstatu protiprávneho konania špecifikovaného v zákone č. 357/2004
Z.z. a v samotnom podnete. Podstatou sťažnosti je námietka, že porušovatelia vydaním napadnutého
rozhodnutia mu zmarili možnosť konať pred orgánom inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 in
fine ústavy pred NR SR, resp. pred výborom ako špeciálnym disciplinárnym orgánom. Napadnutému
uzneseniu vyčítal, že bolo vydané vecne nesprávne na plne opodstatnený podnet, je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, resp. pre absenciu aj len základných dôvodov odôvodnenia. Poukázal na
analogické právne veci pred ÚS SR vedené pod č. k. IV. ÚS 478/2011-51, II. ÚS 4/2011 a III. ÚS
172/2010. Namietal, že vo veci konal senát v nezákonnom zložení, že v ňom boli obsadené zaujaté
osoby rozhodujúce v prospech Z., najmä predseda výboru, ktorý sa mali ex offo vylúčiť a nerozhodovať
ako spriaznená osoba. Mal za to, že podnet bol dostatočne odôvodnený na meritórny prieskum,
že porušovateľ svojvoľne a obštrukčne zmaril cieľ a účel podnetu protiprávnym a neopodstatneným
zastavením konania na základe svojvôle a extrémneho formalizmu, popri iných už namietaných vadách
konania. Žalobu na všeobecnom súde sa dožadoval vyslovenia, že základné práva sťažovateľa na
súdnu ochranu a prístup k inej právnej ochrane podľa čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd,
na spravodlivé súdne konane podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu občianskych a politických práv samostatne,



ale aj v spojení s porušením práva na inú právnu ochranu a zákonný orgán inej právnej ochrany podľa čl.
46 ods. 1 alinea 1 in fine Ústavy SR, v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 Ústavy SR boli porušené protiprávnym
postupom a rozhodnutím porušovateľov, sp. zn. P/06/15-K zo dňa 152.05.2015; ďalej zrušenia tohto
rozhodnutia vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania.

Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu uznesenia č. 376 výboru Národnej Rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií z 12.05.2015 k podnetu žalobcu na začatie konania vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona č. 354/2004 Z.z. v znení ústavného
zákona č. 545/2005 Z.z. voči I. Z., poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky (č. konania P/06/15-
K), ktorým sa konštatuje, že vzhľadom na formálno-právnu stránku podnetu tento nespĺňa náležitosti
podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení ustanoveného zákona č. 545/2005 Z.z. a berie sa na vedomie
predmetný podnet bez postupu podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z.
a poveruje sa predseda výboru, aby informoval navrhovateľa o výsledku rokovania Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu
a ďalej v konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. -
Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250 ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je v
každom štádiu konania postupom „ex offo“ preverovať, či sú splnené podmienky súdneho konania v
prejednávanej veci. Medzi podmienky konania patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 O.s.p.

Právomoc je súhrn záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávať a rozhodnúť. V
Slovenskej republike rozlišujeme štyri druhy súdnictva, a to civilné súdnictvo, trestné súdnictvo, správne
súdnictvo a ústavné súdnictvo. V rámci každého z týchto druhov súdnictva je samostatne vymedzená
právomoc sudov vykonávajúcich tento druh súdnictva. Civilná právomoc sudov je upravená v § 7 ods. 1
O.s.p. Odsek 2 § 7 O.s.p vyjadruje právomoc verejného súdnictva nielen v správnom súdnictve (piata
časť, prvá až šiesta hlava), ale aj v tzv. komunálnom, volebnom a politickom súdnictve (piatej časť,
siedma hlava.

Právomoc súdov v správnom súdnictve (odhliadnuc od komunálneho súdnictva) je konkretizovaná v
ust. § 244 O.s.p. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa II.
hlavy, V. časti. O.s.p., rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov
podľa III. hlavy, V. časti O.s.p.), rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti konať orgánom verejnej
správy (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p.) a konajú o
ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy podľa V. hlavy, V. časti O.s.p.).



V prípade prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (druhá hlava piatej časti
O.s.p.) zákonodarca navyše vyžaduje pre to, aby mohlo dôjsť k preskúmavaniu rozhodnutí a postupov
v správnom súdnictve, aby toto rozhodnutie a postup boli určitej kvality - tzv. spôsobilý predmet
preskúmavania - pozitívne (§ 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) a negatívne vymedzený (§
248 O.s.p.).

Zákonodarca v § 244, § 247 a § 248 O.s.p. síce nepoužil pojem právomoc, ale tým, že zadefinoval,
čo môže byť predmetom prieskumu a čo nie, vymedzil de facto právomoc súdu v správnom súdnictve.
Následok nedostatku právomoci je rovnaký ako pri právomoci vo všeobecnom zmysle (§ 104 ods.
1 O.s.p.), t.j. zastavenie konania, v tomto prípade podľa § 250d ods. 3 O.s.p, t.j. podľa ustanovenia
špeciálneho k § 104 ods. 1 O.s.p.

Zákonodarca v § 244 ods. 2 O.s.p. zavádza legislatívnu skratku „rozhodnutie správneho orgánu“, ktorým
je rozhodnutie a postup orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Orgánmi verejnej správy sú:
- orgány štátnej správy,
- orgány územnej samosprávy
- orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy

Kľúčovým pojmom je potom samotný pojem "verejná správa". Z hľadiska súdnej praxe sa javí účelné
vychádzať z definície pojmu "verejná správa", ktorú uvádza autor knihy "Verejná správa" Dušan
Hendrych (Hendrych, Dušan a kol.: Veřejná správa, Správní právo. In: Správní právo, část obecná, C.H.
BECK/SEVT, Praha 1994, s. 1-16). Hendrych vychádza zo známej Motesquieovej definície deľby štátnej
moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Odpočtom moci súdnej a zákonodarnej dospel k materiálnemu
vymedzeniu pojmu verejnej správy ako "súhrnu zvyškových štátnych činností", ako aj k formálnemu
vymedzeniu pojmu "verejná správa" ako činnosť takých orgánov štátu alebo verejnej moci, ktoré nie sú
ani zákonodarnými zbormi, ani súdmi".

V danej veci podľa názoru krajského súdu nie je daná právomoc súdov v správnom súdnictve. Žalobcom
označení žalovaní nie sú z formálneho hľadiska orgánmi verejnej správy. Zároveň krajský súd poukazuje
na to, že z materiálneho hľadiska je Národná rada SR orgánom verejnej správy v zásade len v ojedinelom
prípade, keď parlamentný výbor rozhoduje ako odvolací orgán v konaní o udelení bezpečnostnej
previerky proti prvostupňovému rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu. V predmetnej veci -
konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa materiálne nejedná o
rozhodnutie v oblasti verejnej správy, ale verejnej moci. Domáhať sa ochrany svojho základného práva
na inú právnu ochranu na orgáne verejnej moci sa môže verejný funkcionár v tomto prípade v rámci
ústavného súdnictva (§ 73a zákona č. 38/1993 Z.z. v z.n.p., čl. 10 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z.
v znení účinnom od 01.01.2006).

O tom, že sa nejedná o vec spadajúcu do právomoci súdov v správnom súdnictve svedčí aj názor NS SR
vyslovený v uznesení zo dňa 03.09.2008, sp. zn. 2Sžo/90/2008: „Z uvedeného vyplýva, že nie je
daná právomoc všeobecných súdov a tým ani právomoc správnych súdov vecne preskúmať správnosť
rozhodnutia uvedeného výboru. Takáto právomoc prislúcha podľa výslovnej úpravy článku 10 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení
neskorších predpisov výlučne a bezvýnimočne len Ústavnému súdu SR.“

Všeobecné súdy po zistení, že vec nespadá do ich právomoci a po zastavení konania postúpia vec
"príslušnému orgánu." Ústavný súd však nepatrí medzi orgány, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie §
104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje len jeden spôsob
začatia konania pred ústavným súdom, a to návrh na začatie konania (článok 130 ods. 1 a 2). Podnet
na začatie konania (článok 130 ods. 3) bol zrušený od 01.07.2011. Spôsoby začatia konania pred
ústavným súdom podrobnejšie upravuje zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (§ 18). Žiaden iný spôsob začatia konania pred
ústavným súdom nie je možný. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení PL. ÚS 12/95 zo dňa



18.01.1995 dospel k právnemu názoru, že konanie pred ním nemožno začať na základe postúpenia veci
všeobecným súdom. Z toho dôvodu právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania na
všeobecnom súde nezostávajú zachované.

Žalobou napadnuté uznesenie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií nie je rozhodnutím
správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., čím je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy,
V. časti O.s.p., a preto krajský súd pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie
cit. rozhodnutie Ústavného súdu SR tunajší súd nerozhodol o postúpení veci.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade, že konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval
o veci samej. Žalobca, ktorý podal žalobu proti rozhodnutiu, ktoré nepodlieha prieskumu v správnom
súdnictve, zavinil zastavenie konania, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému (s
výnimkou § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou O.s.p.) v zásade v správnom súdnictve nemožno priznať
náhradu trov, nakoľko to ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. vylučuje, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania).

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.