Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/98/2015 z 2. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 2. novembra 2015, sp. zn. 20S/98/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200452.3 Krajský súd Žilina | 20S/98/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5015200452.3 | 2015-11-02 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48b52af9-664b-4f44-b660-98013fc69584 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200452.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/98/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200452
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200452.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Anton Radzo, s miestom
podnikania Radzovka 579/82, 029 52 Hruštín, IČO: 41 352 572, právne zastúpeného Mgr. Filipom
Osvaldom, advokátom so sídlom W. č. X, XXX XX M., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/101952/2015 zo dňa 06.03.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30.04.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/101952/2015 zo dňa 06.03.2015 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie, rozhodnutie žalovaného, preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo (ďalej len „prvostupňový
orgán“) č. 9512401/5/5212753/2014 z 27.11.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 930,57 € na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2011. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na ust. § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o DPH“), ako aj § 3 ods. 3 a § 24 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní v znení neskorších (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „zákon
č. 563/2009 Z.z.“), keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu
stavebných prác deklarovaných vo faktúre VF 2011003 zo dňa 25.02.2011 dodávateľa KOMBI STAV, s.
r .o. (ďalej len „posudzovaná faktúra“ alebo „faktúra“), keď dôkazy, ktoré žalobca predložil, a to faktúra
s výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom a čestné prehlásenie Rastislava Szudára zo dňa
18.03.2014, štatutárneho zástupcu KOMBI STAV, s. r. o., ktorý mal v čestnom prehlásení potvrdiť, že
v roku 2011 vykonal a vyúčtoval práce pre žalobcu na stavbách PD Malý Šariš a Nové Mesto nad
Váhom, nepreukazujú, že došlo k reálnemu uskutočneniu plnenia deklarovaného na posudzovanej
faktúre. Konateľ spoločnosti KOMBI STAV, s. r. o., Rastislav Szudár potvrdil v zápisnici o ústnom
pojednávaní vykonanie fakturovaných prác a vystavenie predmetnej faktúry, avšak nepredložil žiadny
dôkazy preukazujúci toto tvrdenie, nevedel uviesť mená konkrétnych osôb - živnostníkov, ktorí mali
uvedené práce vykonať, pričom výkazy odpracovaných hodín, s menami živnostníkov, prisľúbil správcovi
dane predložiť, čo však neurobil. Napriek mnohým výzvam správcu dane nepredložil požadované
doklady, ani účtovníctvo KOMBI STAV, s. r. o., nedostavil sa k správcovi dane na poskytnutie svedeckej
výpovede, keď bolo zistené, že na adrese sídla KOMBI STAV, s. r. o., sa nenachádza žiadne označenie



tejto spoločnosti, za rok 2011 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Žalovaný
konštatoval, že čestné prehlásenie Rastislava Szudára, neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti o
priebehu a realizácii stavebných prác, ani mená konkrétnych osôb, ktoré práce vykonali a preto je
bez dôkaznej hodnoty. Naviac, tvrdenia Rastislava Szudára o vykonaní prác nebolo možné preveriť,
nakoľko napriek výzvam uvedená osoba nepredložila účtovníctvo KOMBI STAV, s. r. o. Predložené
písomné a ústne vyjadrenie Szudára o vykonaní stavebných prác je len všeobecného charakteru,
bez uvedenia konkrétnych skutočností, ako sa práce realizovali a kto ich vykonával. Konštatoval,
že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu prác deklarovaných na faktúre.
Faktúra obsahuje len všeobecný opis zdaniteľného plnenia, nie je na nej uvedený podrobný súpis
vykonaných prác a nie sú k nej predložené ďalšie dôkazy, ako napr. zmluvy o vykonaní prác, preberacie
protokoly, prípadne stavebné denníky a pod. Konštatoval, že je v záujme žalobcu ako podnikateľského
subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou obozretnosti, aby správcovi dane
predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných prác. Ak takto
nebude postupovať, preberá na seba riziko, že nebude môcť plniť svoju dôkaznú povinnosť.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V žalobe sa nestotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci žalovaným v napadnutom rozhodnutí.
Tvrdil, že faktúra VF2011003 zo dňa 25.02.2011, vystavená dodávateľom KOMBI STAV, s. r. o., Martin,
IČO: 44 397 810 (ďalej len „dodávateľ žalobcu“) a v nej uvedené údaje sú pravdivé a reálne odrážajú
vykonané práce uvedeným dodávateľom. Reálnosť stavebných prác potvrdil aj konateľ KOMBI STAV,
s. r. o., Rastislav Szudár v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9514401/5/4765830/2013/Sku zo dňa
23.10.2013 (ďalej len „zápisnica zo dňa 23.10.2013“). Nie je možné voči žalobcovi vyvodiť zodpovednosť
za nepredloženie, prípadne neexistenciu, daňovej evidencie u jeho dodávateľa a zároveň to nemôže byť
použité ako dôkaz voči žalobcovi. Žalobca nie je povinný preukazovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane, keďže absenciu týchto dokladov zabezpečil iný daňový subjekt. Nakoľko dodávateľ
žalobcu potvrdil vo svojej výpovedi reálnosť stavebných prác, je žalobca ochotný správcovi dane
vykonanie týchto prác ukázať na mieste samom (PD Malý Šariš a Nové Mesto nad Váhom), teda
na predmetných nehnuteľnostiach. Správca dane sa však nezaoberal ani odpoveďami Szudára, ktorý
uviedol, že posudzovanú faktúru vystavil, sám podpísal a práce boli vykonané tak, ako je na faktúre
uvedené, osobne prezval peňažné hotovosti od žalobcu a osobne podpísal príjmové pokladničné
doklady, pečiatka na dokladoch je pečiatka dodávateľa KOMBI STAV, s. r. o., a faktúru má v účtovníctve.
Správca dane sa zaoberal len jedinou skutočnosťou, že konateľ spoločnosti KOMBI STAV, s. r. o.,
nepredložil daňovému úradu daňové doklady a účtovníctvo za rok 2011, nepodal daňové priznanie za
rok 2011 a žalovaný si preto nesprávne vyvodil záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet DPH
a porušil ustanovenia Zákona o DPH.

Žalobca si však splnil svoju povinnosť, keď pri výkone daňovej kontroly spolupracoval so správcom
dane, predložil mu všetky doklady a dokumenty ako dôkazy, ktoré by umožňovali na základe
posudzovanej faktúry realizovať odpočet DPH, v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH. Naviac predložil
čestné prehlásenie konateľa spoločnosti KOMBI STAV, s. r. o. - Rastislava Szudára, ktorý v ňom
potvrdzuje reálnosť uskutočnených stavebných prác. Správca dane počas daňovej kontroly neskúmal
a nepreukázal vedomosť žalobcu o nesplnení si povinností svojho dodávateľa, a to podanie daňového
priznania, preto na tieto skutočnosti ani nemôže prihliadať a nemôžu byť rozhodujúce pre uznanie
odpočtu DPH. Nemá žiadne majetkové, personálne a iné prepojenie s uvedeným dodávateľom a jeho
súčinnosť pri výkone daňovej kontroly, splnenie si povinností voči správcovi dane (dodávateľa žalobcu)
nemôže mať vplyv na to, či je možné z vystavených faktúr odpočítať DPH.

Správca dane mal možnosť opätovne predviesť konateľa spoločnosti KOMBI STAV, s. r. o. - Rastislava
Szudára a zabezpečiť predloženie jeho účtovníctva, aby bolo možné úplne a správne zistiť skutkový
stav. V prípade nepredloženia účtovníctva mohol správca dane dotazovať Szudára aspoň ohľadne
stavieb, na ktorých boli stavebné práce vykonané a spôsob, akým prebiehali. Uvedené otázky by sám
Szudárovi položil, avšak o ústnom pojednávaní, ktoré bolo dňa 23.10.2013, kde bol Szudár predvedený
OO PZ Liptovský Mikuláš, nebol žalobca upovedomený. Preto nie je žalobcovi jasné, prečo správca
dane, na základe skutočnosti, že Szudár sa následne vyhýbal podaniu ďalších informácií a predloženia
účtovníctva, nepostupoval tak, že by ho opätovne predviedol, aby mu bolo možné položiť predmetné
otázky. Týmto postupom správcu dane bol porušený § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, keď



žalobcovi nebolo umožnené právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní a bolo porušené aj
ustanovenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Čo sa týka aplikácie dôkazného bremena, uviedol, že
dôkazné bremeno nemožno vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek
skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Jedná sa o situácie,
kedy správca dane požaduje nové a nové dôkazné prostriedky a len trvá na skutočnosti, že daňový
subjekt svoje tvrdené skutočnosti nepreukázal. Ak platí, že daňový subjekt svoje dôkazné bremeno
uniesol a správca dane napriek tomu vymeria daň v rozpore s predloženými dôkaznými prostriedkami,
stíha dôkazné bremeno správcu dane. Vtedy dochádza k prenosu dôkazného bremena z daňového
subjektu na správcu dane. Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že spochybnil reálne
uskutočnenie plnenia stavebných prác. K tomuto záveru však nemal žiadny zákonný dôvod, nakoľko
plnenie bolo priznané dodávateľom žalobcu. Nie je možné tolerovať situáciu, kedy by správca dane
vychádzal iba z teoretických špekulácií alebo konštrukcií, akokoľvek pravdepodobných. Poukázal na
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a jeho rozsudok 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.06.2015. Zotrval na skutkových
a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane. Žalobca
nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu stavebných prác deklarovaných na faktúre.
Faktúry, ktoré predložil, obsahujú len všeobecný popis zdaniteľného plnenia a nie sú v nich podrobne
uvedené súpisy vykonaných prác, keď žalobca nepredložil ani ďalšie dôkazy - zmluvy o vykonaní prác,
preberacie protokoly, stavebné denníky a iné, ktoré by reálnosť plnenia účtovaného posudzovanou
faktúrou, preukázali. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 03.11.2015
a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).

Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z
dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny
súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v
podanej žalobe v lehote na podanie žaloby
(§ 250b ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje pri
správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich



procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný
vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik
alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje
povinnosti.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť
rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie
a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové
zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe
daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právom aj povinnosťou daňových
subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom
dane.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane preukazuje
skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho
činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt, u ktorého
sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,



e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov, kontrolovaný daňový subjekt má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 30.09.2012, Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 49 ods. 3 cit. zákona, platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré
použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou
poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý
nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto
služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné
zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata
oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré
použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 31.12.2012, právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 30.09.2012, platiteľ je povinný viesť podrobné
záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch
a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí
tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch
sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ
záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane
a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v
ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách
prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.
Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného



dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal,
pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo
tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie
zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre
odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH.

Krajský súd má za to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ako to krajský súd zistil z obsahu predloženého
administratívneho spisu, že žalobca nárok na odpočet DPH deklaroval predložením písomných
dokladov, a to posudzovanou faktúrou a pokladničnými dokladmi o zaplatení ceny účtovanej
posudzovanou faktúrou dodávateľa žalobcu. Krajský súd, v súlade s názorom žalovaného, konštatuje, že
v posudzovanej faktúre - VF2011003, ktorá bola vyhotovená 25.02.2011, dátum splatnosti 31.03.2011,
dodávateľ KOMBI STAV, s. r. o., Martin, odberateľ žalobca, je v časti „názov a druh tovaru alebo služby“
uvedené: cena v hodinovej sadzbe 6 Eur, 20 % DPH, množstvo 767 hodín, spolu bez DPH 4.602,- Eur,
s DPH spolu 5.522,40 Eur. Súčasne je na faktúre uvedené „fakturujeme Vám za vykonané stavebno-
montážne práce v mesiaci február v PD Malý Šariš.“ Iné údaje týkajúce sa špecifikácie rozsahu a
charakteru účtovaných stavebno-montážnych prác nie sú obsahom posudzovanej faktúry, ani nebol k
faktúre priložený podrobný súpis prác, ktoré sú faktúrou účtované.

V konaní síce konateľ dodávateľa žalobcu - Szudár potvrdil, že práce účtované faktúrou boli reálne
vykonané v mesiaci február 2011 a žalobcom riadne zaplatené, avšak tieto tvrdenia nepodložil
žiadnymi dôkazmi, správcovi dane nepreukázal predložením účtovných dokladov tvrdenie, že faktúra
je zaúčtovaná v účtovníctve KOMBI STAV, s. r. o., nevedel bližšie špecifikovať fakturované práce a ani
živnostníkov (zrejme subdodávateľov), ktorí tieto práce vykonali, napriek tomu, že prisľúbil, že doklady
budú správcovi dane predložené.

Tak žalobca, ani konateľ dodávateľa žalobcu, nepredložili žiadne doklady, ktoré by preukazovali
existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a KOMBI STAV,
s. r. o., ku ktorému sa viaže posudzovaná faktúra, či už zmluvy o dielo, objednávky, stavebné denníky,
protokoly o odovzdaní a prevzatí prác, resp. iné doklady, preukazujúce. ktoré konkrétne práce, v ktorých
konkrétnych dňoch mesiaca február 2011, v akom rozsahu a ktorými osobami (napr. zamestnanci
dodávateľa žalobcu alebo jeho subdodávateľmi), boli fyzicky vykonané. Žalobca mal dôkaznú povinnosť
preukázať, že práce, ktoré mu boli účtované posudzovanou faktúrou, boli, vo faktúre označeným
dodávateľom, aj reálne dodané.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že vychádza zo skutočnosti,
že dodávateľ žalobcu nepredložil správcovi dane účtovníctvo, ani neoznačil živnostníkov, ktorí, zrejme
v subdodávke pre dodávateľa žalobcu, uvedené práce realizovali, tak tieto skutočnosti neboli jedinými,
ktorí mohli preukázať reálnosť plnenia účtovaného posudzovanou faktúrou. Práve žalobca predložením
a označením dôkazov, ktoré už krajský súd uviedol vyššie, bol spôsobilý preukázať rozsah vykonaných
prác v mesiaci február 2011.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že dodávateľ žalobcu KOMBI STAV, s. r. o., a jeho konateľ Szudár potvrdili reálnosť
vykonaných prác účtovaných posudzovanou faktúrou, tak tieto tvrdenia sú všeobecné, nekonkrétne, keď
Szudár nevedel, ako aj žalobca, presne špecifikovať, ktoré konkrétne práce, v akom rozsahu a ktorými
konkrétnymi osobami boli v mesiaci február 2011 vykonané, preto tvrdenia žalobcu a Szudára nebolo
možné preveriť správcom dane, keď naviac dodávateľ žalobcu KOMBI STAV, s. r. o., nepodal daňové



priznanie za rok 2011, nepredložil účtovníctvo za rok 2011 a teda ani nepreukázal svoje tvrdenie, že
posudzovanú faktúru má zaevidovanú v účtovníctve.

Tieto skutočnosti neboli rozhodujúcimi, pre ktoré nebol žalobcovi odpočet DPH uznaný, ale len
dotvrdzujú závery správcu dane a žalovaného. Preto ani tvrdenia žalobcu, že nie je voči nemu možné
vyvodiť zodpovednosť za nepredloženie, prípadne neexistenciu daňovej evidencie u jeho dodávateľa,
nie sú pre posúdenie veci relevantné.

Žalobca namietal porušenie práv účastníka daňového konania, keď sa nezúčastnil výsluchu konateľa
KOMBI STAV, s. r. o. - Rastislava Szudára konaného dňa 23.10.2013. K tomu krajský súd poukazuje,
že je pravdou, že žalobca ako daňový subjekt, s poukazom na § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., mal
právo byť prítomný pri vypočúvaní svedka a klásť mu otázky. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že
výsluch Szudára bol vykonaný Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, bez prítomnosti žalobcu alebo
jeho zástupcu a bez toho, aby svedok ako svedok v daňovom konaní bol poučený v súlade so zákonom
Ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca, na uvedený výsluch svedka, bol volaný,
i keď Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, podaním z 02.10.2013, ktoré bolo adresované Obvodnému
oddeleniu PZ Liptovský Hrádok, požiadal o predvedenie Rastislava Szudára na Daňový úrad Žilina,
pobočka Martin, na deň 23.10.2013 o 09:30 hod., čo znamená, že Daňový úrad Žilina, pobočka Martin,
bol povinný upovedomiť o tomto termíne aj žalobcu, čo však nevykonal. Preto správca dane pochybil,
keď neumožnil účasť žalobcu na výsluchu tohto svedka.

Krajský súd však bol povinný vyhodnotiť, či táto vada konania (pochybenie správneho orgánu), je vadou,
ktorá mala alebo mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane.

Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní z 23.10.2013, zistil, že vypočúvaný svedok - Rastislav Szudár
sa vyjadroval aj k faktúre VF2011003, ku ktorej uviedol, že ju má zaúčtovanú v účtovníctve za rok
2011 a účtovníctvo prinesie na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, dňa 06.11.2013. Potvrdil, že faktúru
vystavil on a je na nej jeho podpis, práce boli uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúre a práce
vykonávali pre KOMBI STAV, s. r. o., živnostníci, ktorých však nevedel bližšie označiť, nakoľko ich mená
a údaje má uvedené na výkaze odpracovaných hodín, ktorý sa zaviazal doručiť na Daňový úrad Žilina,
pobočka Martin, dňa 06.11.2013. Potvrdil, že peniaze prevzal priamo od žalobcu a podpisy na príjmových
a výdavkových dokladoch patria jemu, ako aj pečiatka daňovému subjektu KOMBI STAV, s. r. o. Iné
skutočnosti k posudzovanej faktúre v zápisnici z 23.10.2013 svedok, neuviedol.

Szudár napriek tomu, že prisľúbil predloženie účtovníctva a iných dokladov a oznámenie ďalších
skutočností, ktoré sa týkajú posudzovanej faktúry, tieto doklady nepredložil, ani neuviedol ďalšie
skutočnosti týkajúce sa posudzovanej faktúry. Keďže tvrdenia žalobcu a Szudára, ktoré uviedol na
ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 23.10.2013, sú zhodné (nerozporujú si), krajský súd
dospel k záveru, že neúčasť žalobcu na výsluchu Szudára ako svedka, ktorý síce nebol poučený ako
svedok, avšak mohol byť vypočutý správcom dane len v statuse svedka. Jeho výpoveď však nie je
v rozpore s tvrdením žalobcu, teda aj nepoučenie Szudára ako svedka správnym orgánom nemôže
spôsobiť ujmu na právach žalobcu. a nevyužitie jeho práva klásť svedkovi otázky, je síce pochybením
správcu dane, avšak také, ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalobca, ako
už krajský súd konštatoval vyššie, bol spôsobilý inými dôkazmi preukázať rozsah poskytnutého plnenia
účtovaného posudzovanou faktúrou a že fakturované plnenie bolo dodané žalobcovi osobou uvedenou
na faktúre, preto by na zákonnosť napadnutého rozhodnutia opätovný výsluch svedka Szudára, aj za
prítomnosti žalobcu, nemohol mať vplyv a preukázal by len tie skutočnosti, ktoré svedok vo svojej
výpovedi uviedol.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom, keď žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, ktorými by preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet
DPH a preto žalobu ako nedôvodnú, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na
náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.