Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/63/2013 z 26. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. mája 2015, sp. zn. 21S/63/2013, ECLI:SK:KSZA:2015:5013200406.3
Krajský súd Žilina | 21S/63/2013 | ECLI:SK:KSZA:2015:5013200406.3 | 2015-05-26 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d51b014c-ebea-4f30-b60e-77f2c1d8a6b2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5013200406.3

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/63/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5013200406.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu
Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: SARGO, s.r.o., Riadok 1962/5,
034 01 Ružomberok, právne zastúpený: Mgr. Martin Alušica, Z., XXX XX Q., proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
a postupu rozhodnutia žalovaného č. 2013/5140, UPS/US1/OKRVK/KON/2013/20 zo dňa 21.02.2013,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 2013/5140, UPS/US1/OKRVK/KON/2013/20 zo dňa
21.02.2013   z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2
písm. d) O.s.p. a vec   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške
677,99 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
607,99 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p) domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 2013/5140, UPS/US1/OKRVK/KON/2013/20 zo dňa 21.02.2013, ktorým
rozhodnutím podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a podľa § 4 ods. 6 písm. c) zákona
č. 453/2003 Z.z. a § 12 písm. t) zákona č. 5/2004 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu
práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok č. 2012/9033, RK1/OK/KON/2012/6 zo dňa 07.12.2012, ktorým
vo vzťahu k žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 4.000 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v spojení s
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní potvrdil. V
žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie síce prevzal splnomocnený zástupca žalobcu JUDr.
Radoslav Struhár dňa 04.03.2013, avšak žalobcovi doposiaľ rozhodnutie nebolo doručené. Kontrolný
orgán podľa názoru žalobcu dostatočne neobjasnil skutočnosť, či osoby G. Q., S. K. a M. K., s ktorými
mal byť založený pracovnoprávny vzťah vo vzťahu k žalobcovi, či uvedené osoby vykonávali závislú
prácu pre žalobcu aj pred dňom 31.07.2012 a tiež v priebehu  kontroly dňa 31.07.2012 v čase od
10:20 hod.. Na ústnom pojednávaní dňa 26.11.2012 sa títo vyjadrili, že vykonávali pre žalobcu činnosť -
výrobu dlažby až po podpísaní dohody o vykonaní práce, s dňom nástupcu, avšak nie je z ich vyjadrenia
objasnená skutočnosť, či skutočne samotnú činnosť vykonávali aj dňa 27.07.2012 a aj dňa 30.07.2012 a
tiež dňa 31.07.2012 v čase o 10:20 hod. v priestoroch garáže súp. č. XXX, postavenej na pozemku KNC
parcela č. 607/2 v kat. úz. F. R.. Neboli dotazované tieto osoby, či dostávali nejakú finančnú odmenu
za závislú prácu od spoločnosti SARGO, s.r.o., čím by bolo možné potvrdiť vykonávanie závislej práce
pre uvedenú spoločnosť. Poukázal na to, že niekoľkokrát, či už v čestnom vyhlásení, v námietkach ku
protokolu, ako aj v zápisnici zo dňa 26.11.2012 C. B. uviedol, že uvedené osoby pred dňa 31.07.2012
vykonávali činnosť pre jeho súkromné účely. Namietal tiež, že pokiaľ kontrolný orgán konštatoval, že



kontrola dňa 31.07.2012 bola vykonávaná v prevádzke žalobcu, poukázal na to, že ide len o skladové
priestory, kde nebola a ani v súčasnej dobe nie je vykonávaná žiadna výrobná činnosť spoločnosti.
Uvedené priestory žalobca prenajímal fyzickej osobe a to C. B.. Pokiaľ správne orgány spochybňujú
platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že prenajímateľ SAD LIORBUS a.s., Ružomberok
s poukazom na to, že nájomca nie je oprávnený prenechať prenajaté priestory do podnájmu tretím
osobám a teda vyhodnotili podnájom predmetných priestorov podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. ako
neplatný poukázal na to, že samotná skutočnosť, že bol porušený určitý bod vyššie uvedenej zmluva nie
je možné iba na základe subjektívneho hodnotenia kontrolného úradu považovať za to, že následne ide
o neplatný právny úkon ďalšieho právneho aktu. Takisto žalobca namietal aj vo vzťahu k výške uloženej
pokuty 4.000 Eur, ktorá s poukazom na to je pre žalobcu likvidačná, nakoľko žalobca zamestnáva
pravidelne cca 15 zamestnancov a v priebehu predchádzajúcich piatich rokov nebolo zistené porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Podľa názoru žalobcu zamestnanci K., K. a Q.
jednoznačne potvrdili, že pracovali v čase kontroly pre pána Ing. C. B.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 24.06.2013, pričom
sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom veci. Odmietol nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zisteného skutkového stavu.
Čo sa týka doručovania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, k tomu uviedol, že žalobca mal v
konaní zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie s poukazom na § 25 ods. 3 Správneho poriadku
sa teda rozhodnutie doručuje tomuto splnomocnenému zástupcovi. Bolo nesporné, že rozhodnutie
žalovaného bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu JUDr. Radoslavovi Struhárovi a to dňa
04.03.2013. Ďalej namietal aj tú skutočnosť, že žaloba bola podaná oneskorene po dvojmesačnej lehote
s poukazom na § 250b O.s.p. a preto by mal súd konanie v predmetnej veci zastaviť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 21S/63/2013 zo dňa 18.12.2013
a to tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR na odvolanie žalovaného správneho orgánu
uznesením pod č.k. 10Sžso/22/2014 zo dňa 18.02.2015 rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že súd nemal prihliadnuť na námietku žalobcu, ktorá bola
uplatnená po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorou žalobca rozšíril dôvody, pre ktoré
považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Uviedol, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní
bude vec znova prejednať a o nej rozhodnúť len v medziach podanej žaloby žalobcu zo dňa 04.05.2013.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia,
vrátane postupu oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi uvedenými v písomne
podanej žalobe zo dňa 04.05.2013 mal za to, rozhodnutie žalovaného špecifikované vo výrokovej časti
rozsudku je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov vo vzťahu k uloženej pokute.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27.5.2015. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu, doručenie predvolania mal vykázané
riadnym spôsobom, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Súd vec prejednal aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 250g ods. 2
O.s.p..

Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu vo svojom prednese zotrvala na dôvodoch
uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mala za to, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom
a teda aj samotné rozhodnutie žalovaného je zákonné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená, rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.



Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti ústredie a úrad uložia
pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu
(zákona č. 82/2005 Z.z.) od výšky 2.000 Eur do 200.000 Eur.

Podľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1
prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho
istého nedostatku a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1b, aj na počet nelegálne zamestnaných
fyzických osôb.

Podľa § 68a ods. 3 O.s.p. pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad
dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
nelegálne zamestnanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z.) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely
úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon č. 82/05) pred
vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca
z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr deň nasledujúci po
skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) a b).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím pod č.
2012/9033/RK1/OK/KON/2012/6 zo dňa 07.12.2012 rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 68a ods. 1
písm. b) zákona o službách zamestnanosti uložil pokutu vo výške 4.000 Eur pre porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., ku ktorému došlo tak, že
žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb p. G. Q., p. S. K., p. M. K., s ktorými mal založený
pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu
povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, čím sa podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní dopustil nelegálneho zamestnávania a zároveň porušil zákaz nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálne zamestnávanie
bolo zistené u žalobcu kontrolou dodržiavania ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní vykonanou dňa 31.07.2012 zamestnancami oddelenia kontroly úradu v priestoroch
garáže súp. č. XXX, postavenej na pozemku KN parcela č. 607/2 v kat. úz. F. R.. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že zamestnanci oddelenia kontroly úradu vykonali dňa 31.07.2012 na
základe poverenia kontrolu v priestoroch garáže Výroba a predaj zámkovej dlažby pri Železničnej stanici
Liptovská Teplá, 034 83 Liptovská Teplá súp. č. XXX, postavenej na pozemku KN parc. č. 607/2 v
kat. úz. F. R.. Pri betonáži a čistení zámkovej dlažby dňa 31.07.2012 boli v prevádzke skontrolovaní
p. G. Q., p. S. K. a p. M. K., pričom podľa ich vyjadrenia vykonávali betonáž dlažby a čistenie
foriem pre účastníka konania denne na základe Dohody o vykonaní práce viac ako mesiac. Následne
kontrolu identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že
kontrolovaní zamestnanci neboli v čase kontroly, t. j. dňa 31.07.2012 o 10:20 hod. žalobcom prihlásení
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporení v Sociálnej poisťovni. Štatutárny
zástupca po telefonickom kontakte žalobcu sa skontaktoval s kontrolným orgánom a potvrdil, že títo
vykonávajú výrobu dlažby pre žalobcu na základe Dohôd o vykonaní práce. Dňa 01.08.2012 žalobca
predložil Dohody o vykonaní práce a registračné listy FO - prihlášky do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni. Bolo zistené, že Dohody o vykonaní práce
boli s menovanými uzatvorené dňa 27.07.2012 so začiatkom výkonu práce od 30.7.2012. Kontrolou
registračných listov predmetných prihlášok boli zistené, že žalobca prihlásil zamestnanca G. Q. do



Sociálnej poisťovne dňa 31.07.2012o 14:09 hod., S. K. o 13:19 hod. a M. K. o 13:19 hod.. Poukázal
na porušenie § 231 ods. 1 psím. b) bod 2, kedy bol zamestnávateľ povinný prihlásiť ich do Sociálnej
poisťovne pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu. Bol teda porušený
zákaz nelegálneho zamestnávania ustanovený v § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom
zamestnávaní. Prvostupňový správny orgán poukázal na to z akých dôkazov v predmetnom konaní
vychádzal. Taktiež reagoval na námietky žalobcu, ktorý tvrdil, že predmetné práce neboli vykonávané
v čase kontroly pre žalobcu, ale pre Ing. C. B. konateľa žalobcu ako pre súkromnú osobu. Poukázal
tiež na to, že v rámci konania bolo vykonané ústne pojednávanie, pričom G. Q., S. K. a M. K. na
ústnom pojednávaní sa vyjadrili, že pre žalobcu vykonávali činnosť výrobu dlažby po podpísaní Dohody
o vykonaní práce, a to že v priebehu kontroly pracovali pre p. C. B., sa dozvedeli až po vykonanej
kontrole. Dohody o vykonaní práce žalobca s kontrolovanými zamestnancami uzatvoril dňa 27.7.2012
s dňom nástupu 30.07.2012. Štatutárny zástupca Z. K. v priebehu konania uviedol, že mal podpísanú
Zmluvu o nájme nebytových priestorov s Ing. C. B. dňa 30.11.2011. Správny orgán sa vyjadril aj k Zmluve
o prenajme medzi spoločnosťou SAD LIORBUS, a. s., Ružomberok a žalobcom, z ktorej bolo zistené,
že v čl. 6 bod 12 bolo uvedené, že nájomca nie je oprávnený prenechať prenajaté priestory do podnájmu
tretím osobám, a preto zmluva uzatvorená medzi žalobcom a Ing. C. B. nie je platná.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom  žalobca namietal, že
osoby p. G. Q., K. a K. vykonávali práce pre súkromné účely C. B. konkrétne dňa 31.07.2012, a taktiež,
že nie je možné spochybňovať platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že v zmluve bolo
uvedené, že prenajímateľ nie je oprávnený prenechať prenajaté priestory do podnájmu tretím osobám.
Namietol aj výšku uloženej pokuty, ktorá je pre žalobcu likvidačná.

Žalovaný správny orgán v predmetnej veci o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 21.02.2013 tak,
že podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podané odvolanie nie je spôsobilé na zmenu,
resp. zrušenie predmetného rozhodnutia. Stotožnil sa so zisteným skutkovým právnym stavom tak,
ako ho zistil prvostupňový správny orgán, pričom celý proces dokazovania prvostupňového orgánu
považoval za správny. Čo sa týka posudzovania platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových
priestorov, poukázal na to, že dňa 01.08.2012 žalobca neuviedol, že má prenajatý, resp. že prenajíma
priestor tretej osobe. Zároveň nebolo uvedené, že zamestnanci vykonávajú výrobu dlažby pre Ing.
C. B., ktorý je zároveň štatutárny zástupca účastníka konania. Poukázal na to, že absentuje súhlas
pôvodného prenajímateľa SAD LIORBUS na podnájom daných priestorov, a teda dátum uzatvorenia aj
samotný účel predmetu zmluvy podľa názoru žalovaného je právne spochybniteľný. Bolo preukázané
na základe predložených Dohôd o vykonaní práce a registračných listov FO - prihlášky do registra
poistencov a sporiteľov starobného sporenia v Sociálnej poisťovni kontrolovaných zamestnancov Q., K.
a K., že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona o nelegálnom zamestnávaní, že Dohody o vykonaní
práce boli podpísané dňa 27.7.2012 so začiatkom výkonu pracovnej činnosti odo dňa 30.07.2012
na neurčito. Taktiež bolo preukázané, že predmetných zamestnancov žalobca prihlásil následne po
vykonanej kontrole, a to dňa 31.07.2012 o 14:09 p. Q. dňa 31.07.2012 p. K. o 13:19 hod. a rovnako
aj p. K.. Čo sa týka výšky pokuty poukázal na to, že táto bola určená podľa § 68a ods. 1 písm. b)
zákona o službách zamestnanosti za nelegálne zamestnávanie žalobcu s tým, že táto bola považovaná
za dostatočnú pre naplnenie represívneho ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom.

Súd poukazuje vo vzťahu k námietke žalovaného, že konanie je potrebné zastaviť z dôvodu, že žaloba
bola podaná po zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov s poukazom na § 250b ods. 1 O.s.p. na
to, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby  plynula do dňa 04.05.2013, avšak táto lehota pripadla
na sobotu, t. j. s poukazom na ust. § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa
§ 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu súdneho spisu bolo preukázané, že žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu na pošte dňa 06.05.2013 - pondelok, čím teda je lehota
na podanie žaloby zachovaná.

Súd vyhodnocuje jednotlivé žalobné dôvody žalobcu v predmetnej veci vo vzťahu k zistenému porušeniu
zo strany kontrolného orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, oddelenie kontroly



ako nedôvodné, nakoľko z vykonaného dokazovania mal aj súd jednoznačne preukázané spáchanie
uvedeného správneho deliktu a porušenie ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v
spojení s § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Nedôvodná je námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného doposiaľ nebolo doručené žalobcovi. Bolo
preukázané, že v konaní pred správnymi orgánmi žalobcu zastupoval splnomocnený zástupca JUDr. K.,
ktorému rozhodnutie žalovaného bolo doručené dňa 4.3.2013 a s poukazom na ust. § 70 ods. 1 zákona
č. 5/2004 Z.z. a § 25 ods. 5 zákona
č. 71/1967 Zb. nebolo potrebné toto rozhodnutie doručiť samotnému žalobcovi.

Z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi bolo preukázané, že orgán kontroly Úradu práce
soc. vecí a rodiny Ružomberok pri výkone kontroly v rozsahu poverenia vykonal dňa 31.07.2012 v čase
o 10:20 hod. kontrolu v priestoroch garáže súp. č. XXX, postavenej na pozemku KNC parcela č. 607/2
v kat. úz. F. R. pri železničnej stanici, pričom kontroloval prácu troch fyzických osôb a to konkrétne pána
G. Q., M. K. a S. K.. Uvedené vyplynulo z priebežného protokolu zo dňa 31.07.2012. Bolo preukázané
z tohto priebežného protokolu, ktorý bol spísaný na mieste a v čase výkonu kontroly, že menovaní
vykonávali výrobu zámkovej dlažby, betonáž dlažby, čistenie foriem, upratovanie dielne a to na základe
dohôd o vykonaní práce, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Z dohôd o vykonaní práce uzavretej
medzi spoločnosťou SARGO, s.r.o. ako zamestnávateľom a G. Q., K. M. a S. K. mal aj súd preukázané,
že menovaní uzatvorili dohody o vykonaní práce dňa 27.07.2012 s rozsahom dohodnutej práce dohodou.
Z priebežného protokolu tiež vyplynulo, že Q. G. práce vykonáva vo vzťahu k spoločnosti žalobcu zhruba
5 mesiacov. S. K. na základe dohody 1 mesiac a K. M. robí výpomoc pri výrobe dlažby, robí ako robotník
- brigádnik 1 mesiac. Orgán kontroly úradu overil, že v čase výkonu kontroly dňa 31.07.2012 v čase od
10:20 hod. ani jedna z kontrolovaných osôb nebola prihlásená a vedená v registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ kontrolovaných osôb si nesplnil
oznamovaciu povinnosť stanovenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení. Dohody o vykonaní práce boli následne prvostupňovému správnemu orgánu predložené dňa
01.08.2013 a to spolu s registračnými listami fyzických osôb prihláškami kontrolovaných osôb do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, ktoré dokumentuje ich
prihlásenie dňa 31.07.2012 v časovom rozpätí od 13:19 po 14:09 hod., teda až po začatí výkonu kontroly.

Súd vyhodnotil predložené dohody o vykonaní práce medzi žalobcom a kontrolovanými osobami, ktoré
boli založené dňa 27.07.2012 odo dňa 30.07.2012 na dobu neurčitú na prácu pomocného robotníka s
dohodnutou mesačnou odmenou 130 Eur. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci
vo vzťahu definovania práce kontrolovaných osôb, kedy ich činnosť, výroba zámkovej dlažby, betonáž
dlažby, čistenie foriem, upratovanie dielne a pomocné práce nemožno právne kvalifikovať ako výkon
závislej práce.

Legálna definícia pojmu závislej práce je upravená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého
za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady
zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce,
ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

V preskúmavanej veci súd mal za to, že v danom prípade vo výkone činnosti kontrolovaných troch
osôb tak, ako je to uvedené aj v priebežnom protokole o vykonaní kontroly išlo jednoznačne o výkon
závislej práce menovaných vo vzťahu k žalobcovi. Podľa názoru súdu bolo dostatočným spôsobom
preukázané, že menovaný pán Q., K. a K. mali založené pracovnoprávne vzťahy na základe dohôd o
vykonaní práce, ale bez toho, aby pred začiatkom výkonu práce boli prihlásení do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni, čím teda bola naplnená skutková a
právna podstata porušenia § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Je potrebné
poukázať na to, že sám žalobca predložil kontrolnému orgánu Úradu Ružomberok dňa 01.08.2012
dohody o vykonaní práce kontrolovanými osobami zo dňa 27.07.2012 so začiatkom výkonu práce odo
dňa 30.07.2012. Pokiaľ ide o tvrdenia samotných kontrolovaných osôb, ktoré boli vypočúvané pred
správnym orgánom, že títo mali vykonávať práce pre pána C. B. pre jeho súkromné účely, tak tieto
ako správne vyhodnotil aj žalovaný správny orgán, aj súd sa s týmto stotožňuje ako účelové tvrdenie
menovaných osôb, že vykonávali činnosti - vyrábanie zámkovej dlažby v čase medzi 10:20 hod. a 10:50



hod. pre osobu Ing. B. C.. Súd poukazuje najmä na to, že žalobca prostredníctvom svojich štatutárnych
orgánov neuviedol najmä teda pri podpisovaní priebežného protokolu o kontrole dňa 01.08.2012, že
uvedené kontrolované osoby - zamestnanci žalobcu mali vykonávať výrobu dlažby pre Ing. C. B.. Čestné
vyhlásenia boli predložené správnemu orgánu až neskôr. Nedôvodné sú námietky žalobcu, že v danom
prípade nejde o výrobné priestory žalobcu, ale o skladové priestory žalobcu, nakoľko počas kontroly bol
práve preukázaný výkon činnosti jednotlivých kontrolovaných osôb tak, ako to je zachytené v zápisnici,
resp. v priebežnom protokole o vykonaní kontroly. Práve naopak vykonanými dôkazmi bolo preukázané,
že uvedené kontrolované osoby vykonávali dňa 31.07.2012 o 10:20 hod. v kontrolovanej neregistrovanej
prevádzke závislú prácu pre žalobcu a nie pre súkromné účely pána Ing. C. B., ktorý mal mať v prenájme
priestory od účastníka konania. Nepochybne bolo preukázané, že menované osoby žalobca prihlásil do
registra sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v sociálnej poisťovni dňa 31.07.2012 v rozmedzí
hodín od 13:19 hod. po 14:09 hod.. Je nepochybné, že správne orgány vyhodnocovali aj výpovede
kontrolovaných osôb a to G. Q., S. K. a M. K. a práve naopak z ostatne vykonaných dôkazov bolo
preukázané, že títo vykonávali závislú prácu pre žalobcu práve odo dňa 30.07.2012, pričom nebola
splnená povinnosť žalobcu v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z..

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, čo sa týka výšky pokuty, žalobca namieta, že príslušný kontrolný
orgán môže uložiť pokutu aj v samotnej dolnej hranici, teda vo výške 2.000 Eur, keďže na splnenie
výchovného a motivačného účelu zákona, t.j. dosiahnutie nápravy postačuje aj nižšia sankcia, najmä,
keď ide o prvé porušenie právnej povinnosti, ako aj skutočnosť, že u spoločnosti SARGO, s.r.o.,
Ružomberok ku dňu 23.07.2012, resp. v predchádzajúcich piatich rokoch nebolo zistené porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania, čo dokazuje potvrdenie inšpektorátu práce zo dňa 24.07.2012.
Poukázal tiež na to, že spoločnosť zamestnáva pravidelne cca 15 zamestnancov, pričom uloženie vyššie
uvedenej pokuty možno považovať skôr za likvidačné.

Prvostupňový správny orgán poukazoval na to, že pokuta bola uložená podľa § 68a ods. 1 písm.
b) zákona o službách zamestnanosti. Prvostupňový správny orgán vo vzťahu ku pokute uviedol len
všeobecne a poukázal na ust. § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti s tým, že bola uložená v
sume 4.000 Eur  na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom bolo prihliadnuté, že išlo o prvé
porušenie právnej povinnosti. Žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí len odkázal vo vzťahu k
výške uloženej pokuty, že uloženú pokutu považuje za dostatočnú pre naplnenie represívneho, ako aj
preventívneho cieľa sledovaného zákonom.

Zo žalobnej námietky žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty je možné vyvodiť žalobnú námietku
nedostatočne zdôvodnenej pokuty s tým, že žalobca žiadal  zrušiť rozhodnutia správnych orgánov
postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., čo je nepochybne dôvod zrušenia rozhodnutí pre
nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov:

Podľa § 245 ods. 3 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Je zrejmé, že pokuta žalobcovi bola uložená pri aplikácii ust. § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z..

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti na konanie podľa
§ 12 písm. l), t), ac) a ad) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
- zákona č. 71/1967 Zb..

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Je potrebné poukázať v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru správnych súdov (pozri napr. rozsudok
NS SR sp. zn. 3Sžoks/64/2006, rozhodnutie ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok NS SR sp.
zn. 5Sžo/204/2010, 2Sžb/16/2011 zo dňa 30.05.2012). V prípade správneho trestania súd sleduje, či
správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie,



či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v
rámci určeného rozpätia
(v danom prípade od 2.000 Eur do 200.000 Eur) je síce vecou voľného uváženia, a to však neznamená,
že môže byť pokuta uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový
proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku
každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku
represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri
uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho
konania.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len Dohovor), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou
spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi sa
postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 250j ods. 2 písm. d)
O.s.p.) a súčasne postupuje aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru).

Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie
- individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu žalovaný správny orgán
nezohľadnil všetky kritéria, ktoré sú ustanovené v § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z.. Je nepochybné,
že žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal výšku uloženej pokuty (zhodne
so žalobnými dôvodmi v tejto žalobe), pričom prvostupňový správny orgán sa obmedzil v odôvodnení
svojho rozhodnutia vo vzťahu k pokute len na tie skutočnosti, že išlo o prvé zistenie porušenia
právnej povinnosti a preto bola uložená na spodnej hranici vo výške 4.000 Eur. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie odvolávajúce sa na citované zákonné
ustanovenie nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je
súdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je
možné zistiť, ako bolo prihliadnuté na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov.
Takisto sa nezaoberal žalovaný ani skutočnosťou, že žalobca v odvolaní poukazoval na to, že výšku
pokuty 4.000 Eur považuje žalobca za likvidačnú s tým, že spoločnosť žalobcu zamestnáva pravidelne
cca 8 zamestnancov. Správne orgány nevyhodnotili teda závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho
spáchania, následky spáchania daného deliktu, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu
došlo. Samozrejme nič nebráni správnemu orgánu pri využití diskrečnej právomoci pri ukladaní pokuty
využiť následne aj iné kritéria, ktoré nie sú uvedené v rámci ustanovenia § 68a ods. 2 predmetného
zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a to pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k výške uloženej pokuty.
Žalovaný správny orgán opätovne rozhodne vo veci a výšku uloženej pokuty náležitým spôsobom
odôvodní s poukazom na ust. § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v spojení
s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov
konania zaslanom dňa 26.05.2015 v celkovej výške 820,03 Eur, spočívajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 70 a z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby, a to:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady - 130,16 Eur,
2/ žaloba - 130,16 Eur,
3/ účasť na konaní pred súdom - 130,16 Eur,
4/ písomné podanie na súd v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky - 134 Eur,
5/ vyjadrenie k odvolaniu v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky - 134 Eur; a ďalej z náhrady za stratu
času v súvislosti s pojednávaním vo výške 52,04 Eur (4 polhodiny) a z režijného paušálu 3 x 7,81 Eur
a 2 x 8,04 Eur.



Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpenia za štyri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu  (ďalej len „vyhláška“) je
výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje 781 Eur a pre rok 2014 sumu 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina VZ pre rok 2013 predstavuje 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 134 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o inom správnom delikte, a teda za zastupovanie
v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods.
1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur).

Súd priznal odmenu za štyri úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 06.05.2013, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20c vyhlášky vo
výške 130,16 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 04.05.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s §
20c vyhlášky vo výške 130,16 Eur.
3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 18.12.2013 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 130,16 Eur,
4. vyjadrenie (zo dňa 20.02.2014) k odvolaniu žalovaného v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky
v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške
524,48 Eur.

Súd nepriznal odmenu za samostatný návrh na odklad vykonateľnosti, pretože v zásade tento býva
súčasťou žaloby, za ktorú súd odmenu priznal. Návrh na odklad je podmienený podaním žaloby, síce
je možné ho podať dodatočne, ale súd nevidel dôvod, prečo ho priznať ako samostatný úkon právnej
služby, keďže mohol byť podaný už v rámci žaloby.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2013 (3 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 31,47 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený
na ceste Ružomberok - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 4 polhodín (13,01 Eur x 4) v
sume 52,04 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 607,99 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.



D/  Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.