{"guid": "ec21b4c9-037d-4a24-99a7-191066d2f427:21d28c3e-b815-4f4b-8e86-74530422e3bf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214799.6", "spisova_znacka": "10Co/529/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/529/2014 z 12. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. októbra 2014, sp. zn. 10Co/529/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214799.6", "identifikacne_cislo": "5712214799", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Marta Kucbelová", "sudca_id": 50, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-kucbelova-50", "datum_vydania": "2014-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21d28c3e-b815-4f4b-8e86-74530422e3bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214799.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214799.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214799.6/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 10Co/529/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5712214799\nDátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214799.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie\nPaulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa\n- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,\nproti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,\nŽupné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti\nrozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/257/2012-102 zo dňa 13.5.2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok okresného súdu.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal od\nodporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 440 eur titulom\nnesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť okresný súd v exekučnej veci vedenej podľa\nspisovej značky súdneho exekútora  Ex/12601/2008 (povinná N. N., neplniaca záväzok vyplývajúci zo\nzmluvy o úvere č. 5180948).\nNavrhovateľ v návrhu tvrdil, že povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o  žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Napriek\ntomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, súd o tejto žiadosti\nrozhodol s omeškaním viac ako 8 mesiacov. Nesprávny úradný postup navrhovateľ videl v nevydaní\nrozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, opísaný\npostup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením §\n44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zvýraznil, že v označenej exekučnej veci pritom neexistuje okolnosť,\nktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,\nže k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej\ndobe. Dotknutým postupom vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených\nnákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,\nktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a\nrozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov\nzamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného\nsystému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,\nna publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na\npoštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde\nsumu 15 eur. Celkom vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne\n\nuplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia  na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej\nsumu 125 eur.\nNavrhovateľ si uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Márnym uplynutím času boli reálne\nohrozené legitímne očakávania jeho, ako poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu\njeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným\nsúdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii\npovinného. Preto akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu\nza konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného\nvnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah\ndo zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia\nstrateného času, vyvolala u neho (navrhovateľa), resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako\naj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť\nv spoločnosti. Ďalej spôsobila zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už\nvytvorených podnikateľských plánov. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňoval sumu\n440 eur (vychádzal z alikvotného pomeru nároku 55 eur za každý mesiac omeškania x 8 mesiacov).\nPri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na závery v nálezoch Ústavného súdu SR vo veci\nporušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.\n\nOkresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods.\n1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012. Aplikoval na daný prípad i ustanovenie § 44 ods.\n2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba „Exekučný poriadok“)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase podania\nžiadosti o udelenie poverenia.\n\nOkresný súd prioritne skúmal splnenie zákonnej podmienky pre konanie o návrhu navrhovateľa -\nskúmal okolnosť, či navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\nu príslušného štátneho orgánu. Mal v konaní preukázané, že navrhovateľ dňa 25.9.2012 písomne\npožiadal príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) o predbežné prerokovanie nároku, doručenie\nžiadosti potvrdil odporca i v podaní zo dňa 17.5.2013 a aj za situácie, že by žiadosť navrhovateľa\nneobsahovala požadované náležitosti a následne nedostatky v žiadosti navrhovateľ neodstránil, nebolo\nby dotknuté jeho právo ako poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa zákona č. 514/2003\nZ.z. uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Z tohto pohľadu obsah žiadosti o predbežné\nprerokovanie nároku nebolo rozhodujúce, ale rozhodujúce bolo nepreukázanie tej skutočnosti, že by\nnárok navrhovateľa na náhradu škody alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.\n\nOkresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu\nMartin sp. zn. 17Er/880/2009 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 6.3.2009 na Okresný\nsúd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade pod\nsp. zn. Ex 12601/08, exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/71/2007\nzo dňa 3.5.2007 (nadobudol právoplatnosť 27.6.2007) a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n13Cob/391/2007 (nadobudol právoplatnosť 13.3.2008). Okresný súd Martin poverenie vydal 27.3.2009,\nktoré exekútorovi bolo doručené 19.6.2009.\n\nVykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol „vydaním poverenia“ po uplynutí 21 dní od doručenia\nžiadosti a nie tak, ako tvrdí navrhovateľ, že sa malo stať oneskorením viac ako 8 mesiacov. Z týchto\ndôvodov sa súd nestotožnil so skutkovým tvrdením navrhovateľa o tom, že k rozhodnutiu o žiadosti o\nudelenie poverenia došlo súdom uplynutím zákonom stanovenej lehoty, kde mal byť súd v omeškaní\nviac ako 8 mesiacov. V takomto konaní súdu nie je možné vidieť zbytočné prieťahy. Súčasne podľa\npresvedčenia súdu škoda, ak vôbec navrhovateľovi vznikla, nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti\ns takýmto nesprávnym úradným postupom, teda s postupom súdu, ktorý predchádzal rozhodnutiu, a\nto vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd poznamenal, že existenciu prieťahov v\nsúdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných\npráv fyzických a právnických osôb. Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z\nexistencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade ( tak ako\nto poukázal odporca vo svojom vyjadrení) ich konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na\nprieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v\n\ndisciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR\no ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nNavrhovateľ však nesplnil svoju  dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom\nkonaní a netvrdil, a ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil\nexistenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do  právomoci súdu\nprvého stupňa.\nOkresný súd uzavrel, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie v predmetnej veci konal v zákonnej lehote. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu\noprávneného a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané\nžiadne prieťahy v exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,\nt.j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na tomto základe konštatoval nedôvodnosť návrhu\nnavrhovateľa a jeho návrh v celom rozsahu zamietol.\nO trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi - plne úspešnému\núčastníkovi právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento účastník si trovy konania nevyčíslil.\n\nProti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia\nrozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Namietal, že postupom súdu\nmu bola odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený\nsudca, súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu\na nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností.\nPodrobne argumentoval ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. tvrdiac, že okresný súd nemal splnené\npodmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov. Navyše on (navrhovateľ) riadne a včas\npožiadal súd o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s\noznačenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v jeho neprítomnosti, a ak tak postupoval, odňal mu\ntým právo zúčastniť sa konania pred súdom. Napokon súd jeho žiadosť o zrušenie pojednávania (o čo\npožiadal z dôležitého dôvodu) ignoroval, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia\nsa s obsahom dôkazov.\nOn uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach\nnasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z\nkonania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie\nsudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu\npovažovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Tento jeho právny\nnázor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v zmysle ktorých boli vylúčení\nv právne zhodných veciach všetci sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej\nargumentácie (vo vzťahu k princípu zachovania práva na nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným\nsudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I.ÚS\n27/98, III.ÚS 16/2000).\n\nZa takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s\nrozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva\nv Štrasburgu, neobstojí; že on (odvolateľ) podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na\nnestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné,\naby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený\nsudca.\n\nKonečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania\ndo úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na\nprerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.; proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Z\ntohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom\nv čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky\nprávoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu,\nzakladajú porušenie práva odvolateľa na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať pred\nsúdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.\n\nNapokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa\nani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo\nk degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj odňatiu jeho\nmožnosti konať pred súdom.\nSúd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie\nrozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Podľa\njeho názoru na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov na konanie bez\nneodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný\nsúd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Súd\nporušil jeho právo (právo odvolateľa) na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť\nnielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so\nvšetkými predloženými dôkazmi, sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.\nDodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný\na nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.\n\nOdvolateľ poznamenal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k\nnávrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie\npodľa § 153b O.s.p. Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav.\n\nSúd odignoroval úplne všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie\na správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov, urgencií; na\npublikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie\na kontrola stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti treba považovať rozhodnutie súdu za\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne\nzrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a\nnepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, rovnako sa to týka i chýbajúcich\ndôvodov pri nemajetkovej ujme. Pri dodržiavaní práva účastníka (navrhovateľa) na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia nemožno ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodenia rozsudkov\nformulárovým spôsobom.\n\nSúd dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa\n§ 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal\npriestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. V rozhodnutí okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo\nnekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Predsa\nsám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, a preto túto nečinnosť\na nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody, preto\nrozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a\nna tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Rozhodnutie\nzaložené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné.\n\nOdporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený\núčastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v\nrozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, aplikáciou\npostupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a  § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného\nsúdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.\n\nKrajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.\n\nPreskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový\nstav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132\ni nasl. O.s.p. a vec aj správne právne posúdil. Pri vykonaní dôkazov vychádzal z procesných návrhov\nnavrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označené priamo v návrhu na začatie konania. Krajský súd\nsa v celom rozsahu stotožňuje s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie\n\nsprávnosti vecného záveru súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k odvolacím\nargumentáciám vzneseným navrhovateľom v odvolaní.\n\nZa rozporuplné krajský súd hodnotí odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť súdu a\nzaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné v konaní, že zákonná sudkyňa,\nktorej vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, uvádza na č.l. 16 a 35 spisu, že sa necíti zaujatá\na to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Navrhovateľ\nvo svojom podaní (na výzvu súdu) zo dňa 30.10.2012 (č.l. 15 spisu) výslovne prehlásil, že on nepodal\nsúdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ takéto stanovisko (nepodanie námietky\nzaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.) výslovne prehlásil i vo svojom odvolaní podanom proti uzneseniu\nOkresného súdu Martin č.k. 8C/257/2012-26 zo dňa 5.2.2013, ktorým uznesením súd mu vyrubil súdny\npoplatok za námietku zaujatosti. Uvedený procesný postoj navrhovateľa bol potom následným dôvodom\nzrušenia označeného uznesenia. Krajský súd zvýrazňuje i tú okolnosť, že nadriadený súd uznesením\n9NcC/437/2013-70 zo dňa 3.10.2013 posudzoval otázku vylúčenia/nevylúčenia sudcov, keď označeným\nrozhodnutím bola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci jedine sudkyňa Mgr. Katarína Janotová,\nostatní sudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci neboli. Za tejto procesnej\nsituácie ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu neexistuje rozhodnutie, ktorým by zákonná sudkyňa\nMgr. Magdaléna Šmidtová ( ktorá vydala meritórne rozhodnutie ) mala byť vylúčená z prejednávania a\nrozhodovania veci, naviac námietka navrhovateľa v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu\nzákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Treba preto\nuzavrieť, že súd prvého stupňa mal splnené všetky procesné podmienky, aby vec v neprítomnosti\núčastníkov postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a vo veci meritórne rozhodol. Navyše v\npreskúmavanom spise neexistuje podanie navrhovateľa, ktorým by sa domáhal zrušenia nariadeného\npojednávania z dôležitého dôvodu, resp. jeho odročenia.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ mal vytvorený súdom prvého stupňa procesný priestor na\nto, aby na meritórnom pojednávaní argumentoval, aby svoje stanoviská či už k rozsahu vykonaného\ndokazovania, ako aj k vyjadreniu druhej procesnej strany prezentoval. Navrhovateľovi boli známe i\nvecné argumentácie odporcu k prejednávanému prípadu, konkrétne z obsahu písomného vyjadrenia,\nktoré právny zástupca odporcu prevzal 22.4.2014. Bolo na navrhovateľovi či využije súdom umožnený\nprocesný priestor: zúčastniť sa pojednávania, argumentovať priamo na pojednávaní, navrhovať dôkazy,\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom.\nZa účelové, mylné hodnotil krajský súd odvolacie tvrdenia navrhovateľa o zamietnutí jeho návrhu na\nprerušenie konania, resp. ignoráciu jeho žiadosti o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania,\nkeďže okresný súd v meritórnom rozhodnutí nerozhodoval aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\npodľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a naviac pre takéto rozhodovanie ani dôvod nebol (takýto procesný\nnávrh navrhovateľ súdu prvého stupňa nepredložil). V preskúmavanom spise sa nenachádza ani\nvýslovná žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu,\navšak ako už krajský súd poznamenal, dôležitý dôvod pre odročenie (zrušenie) pojednávania ani nebol.\n\nOkresný súd i vo fáze dokazovania bol dôsledný, vychádzal z podstatného dôkazu, ktorý priamo v návrhu\nna začatie konania označil navrhovateľ, týmto podstatným dôkazom bol obsah exekučného spisu, ktorý\nokresný súd pre účely súdneho konania pripojil a  oboznámil sa s jeho obsahom. Skutkové zistenia\nsúdu prvého stupňa korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou v dotknutom exekučnom spise.\nOkresný súd správne konštatuje, že síce o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia okresný\nsúd rozhodol po uplynutí 15 dní - vydal poverenie s omeškaním, avšak od predloženia žiadosti súdneho\nexekútora do vydania poverenia súdnemu exekútorovi uplynula doba 21 dní a nie doba viac ako 8\nmesiacov, ako vo svojom návrhu skutkovo argumentoval navrhovateľ. Uvedené skutkové tvrdenie v\nnávrhu nemá svoj základ vo vykonanom dokazovaní, navyše bolo preukázané ako nepravdivé.\n\nOmeškanie súdu prvého stupňa s vydaním poverenia je zanedbateľné ( 6 dní ), neznamená porušenie\npráva účastníka na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach prijal záver,\nže nie každé omeškanie treba hodnotiť ako  omeškanie zakladajúce porušenie práva účastníka na\nspravodlivé súdne konanie. I v konkrétnej exekučnej veci síce súd prvého stupňa poverenie exekútorovi\nnevydal v 15.dňovej lehote, avšak vydaním poverenia bol súd v omeškaní iba v krátkej dobe, uvedená\ndoba nebola spôsobilá vyvolať a zakladať porušenie práva navrhovateľa.\n\nSúd prvého stupňa bol dôsledný v dôkaznom konaní, skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie\nexistencie/neexistencie základného právneho nároku zisťoval z obsahu exekučného spisu označeného\nnavrhovateľom v návrhu na začatie konania. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom\nkonania relevantné odpovede na všetky skutkové i právne významné otázky, z ktorých vychádzal,\nuviedol, ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval. Odôvodnenie\nrozhodnutia je v súlade po obsahovej stránke s ustanovením 157 ods. 2 O.s.p. a garantuje právo\núčastníkov na spravodlivé súdne konanie.\n\nZáver súdu prvého stupňa o nesplnení zákonných podmienok zodpovednostného vzťahu má svoje\nopodstatnenie. V posudzovanej veci nebola splnená prvá (prioritná) podmienka zodpovednostného\nvzťahu, neexistoval totiž tvrdený nesprávny úradný postup. Vzhľadom na tento konštatovaný (aj\npreukázaný) záver bolo nadbytočné zaoberať sa ďalšími zložkami zodpovednostného vzťahu (či už\notázkou škody, s jej výškou, otázkou príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou).\n\nOdvolací argument navrhovateľa poukazujúci na aplikáciu § 114 ods. 3 O.s.p. a na spôsob rozhodovania\nrozsudkom pre zmeškanie (§ 153b O.s.p.) svoje opodstatnenie nemá. V súdenej veci odporca\nsa k návrhu na začatie konania totiž vyjadril, uvedené vyjadrenie okresný súd na pojednávaní aj\noboznamoval, navyše žalovaný nárok navrhovateľa bol výsledkom dokazovania preukázaný ako\nneopodstatnený.\n\nV súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu\nv aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nO trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.\nl O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ\nnebol úspešný v odvolacom konaní, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy úspešnej procesnej strane\n- odporcovi, odporca si však tieto trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli vznikli\nv súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/257/2012", "guid": "5d778204-788b-4a61-9097-d38990315c1d:1f48dd8e-e011-4d6d-9ede-153ad3659006", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "77a0cfec-ace6-4c42-a736-99410d9f1bac:c8e3465d-16de-425a-9f02-4dfd8468840b", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/880/2009", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 17Er/880/2009 z 15. 4. 2014", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77a0cfec-ace6-4c42-a736-99410d9f1bac:c8e3465d-16de-425a-9f02-4dfd8468840b"}, {"guid": "afe0405b-a455-4c48-9194-57a78c1d9110:5e2acb58-5f20-4efc-b608-78170dc085d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/71/2007", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/71/2007 z 7. 5. 2012", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2012-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/afe0405b-a455-4c48-9194-57a78c1d9110:5e2acb58-5f20-4efc-b608-78170dc085d7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7f012799-54e0-4fca-b7fb-6ae2bcc501ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.475.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.475.2015.1"}]}